Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8421202174
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8421202174.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpeného: JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s. r. o., so sídlom
Kováčska 28, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 858 774, proti žalovaným: 1/
neznámy právny nástupca po F. B. - neznámy podielový spoluvlastník, 2/ neznámy právny nástupca po

G. B. - neznámy podielový spoluvlastník, 3/ neznámy právny nástupca po C. B. - neznámy podielový
spoluvlastník a 4/ neznámy právny nástupca po H. I. - neznámy podielový spoluvlastník, všetkým
zastúpeným správcom Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, 811 04 Bratislava –
mestská časť Staré Mesto, IČO: 17335345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. KK-8C/73/2021-208 zo dňa 21.12.2022,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Ruší rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výrokov III. a IV. a v rozsahu zrušenia vracia
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (Okresný súd Kežmarok do 31.5.2023) rozhodol takto:

„I. Z r u š u j esa podielové spoluvlastníctvo žalobcu: A. B., J. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom

C. D. XXX/XX, XXX XX E. a žalovaného v 1. rade: B. F., žalovaného v 2. rade: B. G., žalovaného v 3.
rade: B. C. a žalovaného v 4. rade: I. H., J. E., ktorí sú zastúpení správcom - Slovenským pozemkovým
fondom, k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese D., obec H., katastrálne územie H., zapísanej na LV
č. XXX, a to parcela registra „K.“, parcelné číslo XXXX o výmere 1005 m2, druh pozemku - orná pôda.

II. Podielové spoluvlastníctvo sa v y p o r i a d a v anasledujúcim spôsobom:

- parcela registra „K.“ - parcelné číslo XXXX o výmere 1005 m2, druh pozemku - orná pôda,
nachádzajúca sa v okrese D., obec H., katastrálne územie H., na LV č. XXX v spoluvlastníkom
podiele 1/6 od žalovaného v 1. rade - podielového spoluvlastníka zastúpeného správcom - Slovenským
pozemkovým fondom, súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu,
- parcela registra „K.“ - parcelné číslo XXXX o výmere 1005 m2, druh pozemku - orná pôda,

nachádzajúca sa v okrese D., obec H., katastrálne územie H., na LV č. XXX v spoluvlastníckom
podiele 1/6 od žalovaného v 2. rade - podielového spoluvlastníka zastúpeného správcom - Slovenským
pozemkovým fondom, súd p r i k a z u j edo výlučného vlastníctva žalobcu,
- parcela registra „K.“ - parcelné číslo XXXX o výmere 1005 m2, druh pozemku - orná pôda,
nachádzajúca sa v okrese D., obec H., katastrálne územie H., na LV č. XXX v spoluvlastníckom
podiele 1/6 od žalovaného v 3. rade - podielového spoluvlastníka zastúpeného správcom - Slovenským

pozemkovým fondom, súd p r i k a z u j edo výlučného vlastníctva žalobcu,- parcela registra „K.“ - parcelné číslo XXXX o výmere 1005 m2, druh pozemku - orná pôda,
nachádzajúca sa v okrese D., obec H., katastrálne územie H., na LV č. XXX v spoluvlastníckom
podiele 1/3 od žalovaného v 4. rade - podielového spoluvlastníka zastúpeného správcom - Slovenským

pozemkovým fondom, súd p r i k a z u j edo výlučného vlastníctva žalobcu.

III. Žalobca je p o v i n n ýna vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť
žalovanému v 1. rade, v mene ktorého koná správca -Slovenský pozemkový fond, sumu vo výške 83,75
eur, žalovanému v 2. rade, v mene ktorého koná správca - Slovenský pozemkový fond, sumu vo výške

83,75 eur, žalovanému v 3. rade, v mene ktorého koná správca - Slovenský pozemkový fond, sumu vo
výške 83,75 eur a žalovanému v 4. rade, v mene ktorého koná správca - Slovenský pozemkový fond,
sumu vo výške 167,50 eur, a to v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo sporových strán n e m á nárok na náhradu trov konania.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa na žalovaných domáhal zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku.

3. V prostriedkoch procesného útoku tvrdil, že so žalovanými sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese D., obec H., k. ú. H., zapísanej na LV č. XXX - parcely

registra ,,K.“, parcelné číslo XXXX o výmere 1005 m2, druh pozemku: orná pôda, pričom veľkosť
spoluvlastníckehopodielužalobcuje1/6v kcelkupodB6,veľkosťspoluvlastníckehopodielužalovaných
je nasledujúca:
žalovaný v 1. rade: 1/6 k celku pod B1,
žalovaný v 2. rade: 1/6 k celku pod B2,

žalovaný v 3. rade: 1/6 k celku pod B3,
žalovaný v 3. rade: 1/3 k celku pod B4.

4. Vo vyjadrení k žalobe Slovenský pozemkový fond (ďalej len ,,SPF“) zdôraznil, že žalobca navrhuje
zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k parcele KN „K.“ č. XXXX, o výmere 1005 m2, orná pôda,

extravilán, LV č. XXX, k. ú. H., obec H., okres: D. (ďalej len: „sporná parcela“).

5. Pokiaľ ide o samotné zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, SPF nemá výhrady
voči zrušeniu podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v jeho správe a nakladaní, a čo sa týka
spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva uprednostňuje reálne rozdelenie nehnuteľnosti, čo

je aj v súlade s ust. § 142 Občianskeho zákonníka, ktoré určuje poradie vyporiadania podielového
spoluvlastníctva.

6. SPF poukázal, že žalobca navrhuje sumu 0,10 eur/1 m2 ako „primeranú náhradu“ za odstupujúce
spoluvlastnícke podiely žalovaných na spornej parcele. Je potrebné zdôrazniť, že v zmysle platnej

judikatúry za účelom preukázania svojich tvrdení má žalobca uniesť dôkazné bremeno a súdu predložiť
adekvátny dôkaz o výške “primeranej náhrady“ za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobca
nepreukázaldôvodnosťnavrhovanejvýšky„primeranejnáhrady“zaodstupujúcespoluvlastníckepodiely
žalovaných na spornej parcele.

7. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že vo vzťahu ku kritickej
nehnuteľnosti nie je reálna deľba možná. SPF zastupujúci žalovaných uviedol, že nemá výhrady voči
zrušeniu podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v jeho správe.

9. Spornou otázkou medzi stranami bola otázka výšky primeranej náhrady na vyrovnanie jednotlivých
podielov žalovaných.

10. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie stotožnil s právnou argumentáciu SPF, podľa ktorej znalec

vo vyššie uvedenom znaleckom posudku stanovil všeobecnú hodnotu mernej jednotky na 0,2316 eur/1
m2, čo v danom prípade znamená 0,2316 eur/1 m2 spornej parcely. V prípade, že bude ustálené
funkčné využitie spornej parcely na základe vyjadrenia Obce H., a teda aj náležite preukázané, až potommožno, považovať znaleckým posudkom č. XX/XXXX stanovenú všeobecnú hodnotu spornej parcely
za relevantný dôkaz o výške „primeranej náhrady“ za spornú parcelu.

11. V priebehu konania sa však vzhľadom i na vyjadrenie samotnej obce H. nepodarilo preukázať
predpokladané funkčné využitie spornej parcely. Z uvedeného dôvodu sa tak súd priklonil k názoru SPF,
podľa ktorého za všeobecnú hodnotu spornej parcely nemožno považovať hodnotu určenú uvedeným
znaleckým posudkom a že jej trhová hodnota je tak vyššia.

12. V tomto súdnom konaní bola predložená kúpna zmluva uzatvorená s Obcou H. 9.11.2021, ktorej
predmetom boli poľnohospodárske pozemky v extraviláne obce H., za kúpnu cenu 1,- eur/1 m2. Obec
H. vo svojom „vyjadrení“ z 23.2.2022 uviedla, že ceny za 1 m2 ornej pôdy sa pohybujú od 0,50 eur/1
m2 – 1,- eur/1 m2.

13. Je potrebné prisvedčiť i argumentácii SPF, podľa ktorej, vychádzajúc z platnej judikatúry platí že

súd pri určení „primeranej náhrady“ nemôže vychádzať len z predloženého znaleckého posudku (ktorý
vychádza z ceny určenej vyhláškou č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty), pretože tento je
len jedným z viacerých dôkazov pre stanovenie „primeranej náhrady“. Súd totiž nemôže túto povinnosť
(stanoviť všeobecnú cenu) preniesť na iný subjekt, a to napr. na znalca (Stanovisko Najvyššieho súdu
CPj 30/97 z 20.10.1997). K tomu, aby náhrada bola primeraná, musí v zmysle platnej judikatúr súd

vychádzať aj z ceny, za ktorú by bolo možné danú nehnuteľnosť reálne predať alebo kúpiť v danom
mieste a čase, a teda z trhovej ceny.

14.Zuvedenýchdôvodovtaksúdpriurčení„primeranejnáhrady“zaodstupujúcespoluvlastníckepodiely
žalovaných na spornej parcele prihliadol na všetky vyššie citované dôkazy o cene poľnohospodárskych

nehnuteľností v danom katastrálnom území a stanovil tak primeranú náhradu vo výške 0,50 eur/1 m2
(čo je preukázaná priemerná cena za poľnohospodárske pozemky v danom katastrálnom území v
zmysle doložených dôkazov v tomto konaní) a dvojnásobkom hodnoty určenej znaleckým posudkom
predloženým žalobcom.

15. V danom prípade súd prvej inštancie aplikoval posledne citované zákonné ustanovenie a rozhodol,
že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, keďže majetkovoprávne vyporiadanie
vzťahov k spornej parcele je v prospech všetkých strán sporu, tak žalobcu aj žalovaných.

16. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov III. a IV. podal žalobca včas odvolanie z dôvodov uvedených

v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vrátil vec na ďalšie konanie.

17. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. V prvom rade poukázal na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie pri

určovaní „primeranej náhrady“ za odstupujúce spoluvlastnícke podiely žalovaných na spornej parcele
vychádzal zo sumy 0,50 eur/1 m2, čo má ako cenu preukázanú za poľnohospodárske pozemky
v danom katastrálnom území v zmysle doložených dôkazov. Svojvoľne určil dvojnásobok hodnoty
určenej znaleckým posudkom predložený žalobcom. Konštatoval, že zmluvy predložené Slovenským
pozemkovým fondom, ktorých predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci H., boli uzatvorené

z dôvodu majetkového vyporiadania s tým, že tieto nehnuteľnosti boli príslušným stavebným úradom
určené na výstavbu rodinného domu, resp. pri ostatnej zmluve sa predmetná parcela nachádzala priamo
v obci výborná v zastavanom území a tiež ju bolo možné použiť na stavebné účely. Vychádzajúc
z predloženého znaleckého posudku podľa žalobcu parcela, ktorá je predmetom tohto konania nesusedí
s parcelou evidovanou L. so spôsobom využitia podľa vyhlášky 461/2009 Z. z., teda s pozemkom, na

ktoromjepostavenáinžinierskastavba.Pozemoksapoľnohospodárskyvyužívalennacca35%výmery.
Pozemok sa teda nachádza mimo obce, je kilometre vzdialená od centra obce, nemôže v žiadnom
prípade slúžiť na stavebné účely, nachádzajú sa na nej kroviny, cez túto parcelu prechádza poľná cesta,
takže táto parcela môže slúžiť na poľnohospodárske účely, aj to nie celá parcela ako taká, ale iba jej
časť, ktorá nie je zarastená burinou a krovinami. Posudzovaná parcela leží vo vzdialenosti cca 1300

m od hranice intravilánu. Dokonca ide o parcelu registra ,,K.“, nie o parcelu registra ,,L.“ ako v prípade
zmluvy, na ktorú poukazuje SPF.18. Na základe vyššie uvedeného žalobca mal za to, že predmetné zmluvy, ktoré predložil SPF nemožno
v tomto konaní prihliadať, nemožno porovnávať parcely, ktoré boli prevodom týchto zmlúv s parcelou,
ktorá je predmetom tohto súdneho konania.

19. Žalobca si za účelom odstránenia rozporov a nejasností ohľadom ceny spornej nehnuteľnosti, a
teda stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, nechal vyhotoviť znalecký posudok. Znalec M. N.
vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty poľnohospodárskej
pôdy v k. ú. H., okres D., ktorý určil všeobecnú hodnotu mernej jednotky vo výške 0,2316 eur/m2, teda

celková hodnota nehnuteľnosti je 232,75 eur. Vychádzajúc z tohto znaleckého posudku jednoznačne
vyplýva, že ohodnocovaný pozemok je poľnohospodárskou pôdou, ktorá sa nachádza v extraviláne
obce, nie je územným plánom určená na zastavanie, nenachádza sa v zriadenej záhradkárskej alebo
chatovej osade ani na hospodárskom dvore poľnohospodárskeho podniku.

20.Ajnapriekskutočnosti,žesúdprvejinštanciemalkdispozíciiznaleckýposudoknakonkrétnuparcelu,

svojvoľne, bez bližšej špecifikácie a odôvodnenia takéhoto postupu, stanovil primeranú náhradu vo
výške 0,50 eur/1 m2, a určil tak dvojnásobok hodnoty určenej znaleckým posudkom. Poukazoval pri tom
na judikatúru z roku 1997. Takýto postup súdu prvej inštancie v žiadnom prípade nemôže obstáť, súd
prvej inštancie mal k dispozícii riadny dôkaz, a to súkromný znalecký posudok na konkrétnu parcelu, no
aj napriek tomu si svojvoľne určil hodnotu nehnuteľnosti.

21. Vo vzťahu k výroku IV. rozsudku žalobca uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keď z ust. § 257 predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti
za výsledok a o zásady zodpovednosti za zavinenie. Použitie tohto ustanovenia negatívnym spôsobom
dopadá na stranu sporu, ktorá by mala právo na náhradu trov konania. Preto aplikácia daného

ustanovenia zodpovedá osobitným okolnosťami konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný
charakter. Civilný sporový poriadok pre rozhodnutie o nepriznaní trov konania vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok, a to po 1. dôvody hodné osobitného zreteľa a po 2. výnimočné okolnosti.
Žalobca má za to, že takéto okolnosti spočívajúce v tom, že žalovaní nezistení vlastníci, zastúpení SPF,
nepostačujú na aplikáciu ust. § 257 CSP.

22. Žalobca konštatoval, že dôvody hodné osobitného zreteľa možno zhrnúť nasledovne: neprimeraná
tvrdosť, povaha a okolnosť sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložiť prípadov
výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strán sporu, nízky príjem. V danom prípade takéto
dôvody hodné osobitného zreteľa neexistujú, nakoľko nedôjde k neprimeranej tvrdosti spôsobenej

výsledkom súdneho konania voči SPF, neexistujú žiadne špecifické osobné pomery strany sporu u SPF,
nie je aktuálna ani otázka nízkeho príjmu, nejde o akúsi zložitú, dosiaľ neriešenú právnu problematiku.
SPF je právnická osoba zriadená štátom na daný účel, takže skutočne na strane SPF podľa názoru
žalobcu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto mal žalobca za to, že mal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie sa s touto argumentáciou žalobcu vôbec nezaoberal,

len stroho konštatoval, že aplikoval ust. § 257 CSP.

23. Zástupca žalovaných vo svojom vyjadrení navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil v plnom rozsahu. Súhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že
nemožno vychádzať len z predloženého znaleckého posudku, ktorý je len jeden z viacerých dôkazov

pre stanovenie „primeranej náhrady“. Súd totižto nemôže povinnosť (stanoviť všeobecnú cenu) preniesť
na iný subjekt, a to napríklad na znalca. K tomu, aby náhrada bola primeraná musí v zmysle platnej
judikatúry vychádzať aj z ceny, za ktorú by bolo možné danú nehnuteľnosť reálne predať alebo kúpiť
v danom mieste a čase, a teda z trhovej ceny. Súd preto podľa žalovaných prihliadol na všetky
predložené dôkazy o cene poľnohospodárskych nehnuteľností v danom území a tak stanovil „primeranú

náhradu“ vo výške 0,50 eur/1 m2.

24. Rovnako tak žalovaní považovali za správny výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade
trov konania a v súlade s platnou úpravou a judikatúrou súdov, keď mali za to, že existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, keďže majetkoprávne vyporiadanie vzťahov k spornej parcele je v prospech

a v záujme všetkých sporových strán sporu, tak žalobcu aj žalovaných. Pri zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva sa každému z podielových spoluvlastníkov dostane jeho podielu, buď vo
forme veci, ku ktorej sa vyporiadava podielové spoluvlastníctvo alebo formou finančnej náhrady.25. Okrem iného zároveň treba konštatovať, že strany sporu mali vo veci úspech čiastočný, žalobca
v časti zrušenia prikázania nehnuteľnosti do jeho vlastníctva, žalovaní mali úspech v časti výšky
primeranej náhrady.

26. K uvedenému vyjadreniu žalovaných žalobca uviedol, že sa s tým nemôže stotožniť, keď SPF
predložil do súdneho konania kúpne zmluvy na také nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v zastavanom
území obce, v intraviláne obce H., ktoré slúžia na výstavbu a nie na poľnohospodárske účely. Na takéto
kúpne zmluvy nemožno podľa žalobcu v žiadnom prípade prihliadať.

27. K uvedenému vyjadreniu žalobcu žalovaní svoje vyjadrenie nepodali.

28. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok v napadnutom výroku III. a v závislom
výroku IV. o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

29. Odvolací súd uvádza, že žalovaný sa neodvolal proti výroku I. a II., ktorým došlo k zrušeniu
a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, t. j. rozsudok v tejto časti (výrokov I. a II.) zostal odvolaním
nedotknutý a v tejto časti tiež nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľný.

30. Odvolateľ napadol výrok III., preto podstatnou otázkou tak zostala výška náhrady za nadobudnuté
podiely žalobcom, o ktorej rozhodol okresný súd vo výroku III.

31. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

32. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v
kontexte s namietanou nepreskúmateľnosťou, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym
posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

33. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na
spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na

prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného
sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však
pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú
intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne
pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t. j. vplyv na ďalšie pochybenia,

možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že
niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné
odvolacie dôvody.

34. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie

je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenieskutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia

dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné

úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

35. Súd prvej inštancie v bodoch 62. a 63. odôvodnenia svojho rozhodnutia ohľadom stanovenia výšky
„primeranej náhrady“ a za nadobudnuté spoluvlastnícke podiely konštatuje, že nebolo ustálené, resp. sa

nepodarilo preukázať predpokladané funkčné využitie spornej parcely a z uvedeného dôvodu sa priklonil
pri stanovení „primeranej náhrady“ za sporné parcely k stanovisku zástupcu žalovaných (všetkých
zastúpených správcom Slovenským pozemkovým fondom). Odvolaciemu súdu nie je vôbec zrejmé
prečo súd prvej inštancie prijal takýto záver, t. j., že pokiaľ nie je možné stanoviť funkčné využitie spornej
parcely, je potrebné pri výške náhrady sa prikloniť k stanovisku žalovaných a opomenúť predložený

znalecký posudok na stanovenie hodnoty spornej parcely. Podľa odvolacieho súdu, pokiaľ nie je možné
vykonať dôkaz spočívajúci v určení funkčného využitia spornej parcely, že je potrebné vychádzať z tých
dôkazov, ktoré boli navrhnuté a predložené, a nie ako to urobil súd prvej inštancie, ktorý bez akéhokoľvek
odôvodnenia ignorujúc podaný znalecký posudok, s poukazom na nemožnosť stanovenia funkčného
využitia spornej parcely, sa priklonil ohľadom náhrady k sume, ktorú požadovali žalovaní. Rovnako tak

sa mohol súd prvej inštancie, použijúc rovnaký argument o nemožnosti ustálenia funkčného využitia
spornejparcely,prikloniťkargumentáciižalobcu.Odvolaciemusúdupretoniejezrejmézčohovychádzal
súd prvej inštancie, keď dospel k záveru, podľa ktorého absencia predpokladaného funkčného využitia
spornej parcely znamená, že je potrebné stanoviť v prípade spornosti vyššiu sumu primeranej náhrady.

36. Z obsahu spisu je zistiteľné, že prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 21.9.2022 uviedol
do uznesenia v zápisnici z pojednávania, že pristúpi k pribratiu znalca z príslušného odboru,
pričom následne žalobca predložil znalecký posudok č. XX/XXXX znalca M. C. N. na stanovenie
všeobecnej hodnoty dotknutých pozemkov. Súd prvej inštancie posudok doručil zástupcovi žalovaných
a následne bez ďalšieho stanovil termín pojednávania na deň 21.12.2022, na ktorom došlo k vyhláseniu

napádaného rozsudku, kde paradoxne súd prvej inštancie bez akéhokoľvek zdôvodnenia prečo
považoval takto stanovenú hodnotu pozemkov znaleckým posudkom za nesprávnu, sa priklonil
k hodnote navrhovanej žalovanými vychádzajúc z kúpnych zmlúv predložených žalovanými, ktoré
predmetom však, na rozdiel od spornej poľnohospodárskej parcely nachádzajúcej sa v extraviláne, boli
stavebné parcely nachádzajúce sa v intraviláne obce,. Aj keď súd prvej inštancie v odôvodnení bodu 66.

svojho rozhodnutia uvádza, že pri určení „primeranej náhrady“ za odstupujúce spoluvlastnícke podiely
žalovaných prihliadol na všetky vyššie citované dôkazy o cene poľnohospodárskych nehnuteľností, je
podľa odvolacieho súdu potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie neprihliadol na všetky citované
dôkazy, ale výlučne a len na dôkazy citované, resp. predložené, zástupcom žalovaných, a to aj
napriek tomu, že tieto dôkazy predstavovali „len“ tri kúpnopredajné zmluvy, ktorých predmetom boli

nehnuteľností s inou polohou (v intraviláne) a s iným funkčným využitím (stavebné pozemky), ako
tomu bolo u sporných parciel. V tomto smere odvolací súd konštatuje úplnú absenciu odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie, najmä prečo je predložený znalecký posudok na konkrétnu parcelu,
ohľadomstanoveniajejhodnoty,nesprávnyaprečo,ajnapriektomu,žesajednáoparcelynachádzajúcu
sa v extraviláne obce s funkčným využitím (druh pozemku) orná pôda, je potrebné stanoviť ich hodnotu

ako keby sa jednalo o parcely nachádzajúce sa v intraviláne obce, ktoré sú územným plánom obce
určené ako stavebné pozemky.

37. Podľa odvolacieho súdu je potrebné konštatovať, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,

ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré v skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenúrozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ak sa súd odkloní od
ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku musí obsahovať aj dôkladné odôvodnenie tohto
odklonu (§ 220 ods. 2, 3 CSP).

38. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci sa dôsledne neriadil
vyššie uvedeným, keď svoje konštatácie ohľadom hodnoty sporných nehnuteľností nijako bližšie
neodôvodnil napriek argumentácii žalobcu a predloženému znaleckému posudku túto ignoroval, pričom
z odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je nijako možné zistiť na základe akých úvah súd prvej inštancie

dospel k takémuto záveru.

39. Je možné preto jednoznačne ustáliť, že napadnutý rozsudok nespĺňa atribúty ustanovenia § 220 ods.
2 a 3 CSP. Civilný sporový poriadok určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na
odôvodnenie rozsudku v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie je veľmi dôležitou súčasťou rozsudku,
preto z neho musí vyplývať, z čoho súd vychádzal pri hodnotení dôkazov a ktoré skutkové tvrdenia

strán boli nimi potvrdené alebo vyvrátené. Odôvodnenie nie je súhrnnom súdneho spisu, preto sa v
ňomnemajúopisovaťkompletnésvedeckévýpovede,anitextylistinnýchdôkazov.Obsahomhodnotenia
dôkazov je aj opísanie úvahy súdu o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považuje za hodnoverný a
ktorý nie, aké zistenia vyvodil z dôkazov, ktoré si odporujú alebo sa vylučujú. Tiež uvedie, ktoré dôkazy
neboli vykonané a z akého dôvodu. Je vhodné najprv uviesť dôkazy, z ktorých vyplývajú rozhodujúce

čiastkové skutkové zistenia. V prípade rozporov súd odôvodní, prečo konkrétny dôkaz považuje za
vierohodný a iný nie. Je pritom potrebné vychádzať zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov
zakotveného v článku 15 Základných princípov CSP a v § 191 ods. 1 CSP. Nie je pritom prípustný
eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom (viď nález ÚS SR sp.
zn. I. ÚS/114/2018).

40. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov
III., ako aj v závislom výroku IV. o trovách konania postupom podľa § 389 ods. 1 psím. b) a c) zrušil
a postupom podľa § 391 ods. 1 CSP v tejto časti vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V zmysle § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu vyjadreným v tomto zrušujúcom uznesení.

41. V ďalšom konaní preto prvoinštančný súd vykoná dokazovanie súkromným znaleckým posudkom
s tým, že na námietky žalovaných proti takto stanovenej hodnote prihliadne len v tom prípade, pokiaľ
budú opreté o konkrétne dôkazy, najmä pokiaľ sa týka hodnoty pozemkov nachádzajúcich sa na

obdobnom mieste ako sporné pozemky, ktoré sa však musia nachádzať, na rozdiel od predložených
kúpnopredajných zmlúv, v extraviláne obce so spôsobom určenia - orná pôda, opätovne vyhodnotí
všetky dôkazy samostatne ako aj vo vzájomnej súvislosti a opätovne rozhodne o výške náhrady s tým,
že túto výšku náhrady stanoví ku dňu vyporiadania sporných pozemkov, t. j. ku dňu kedy nadobudol
právoplatnosť I. a II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd najmä zdôrazňuje povinnosť

súdu prvej inštancie svoje nové rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby spĺňalo kritéria zvedené v ust. §
220 ods. 2 CSP na rozdiel od napadnutého rozsudku, ktorý tieto kritéria nespĺňa.

42. V novom rozhodnutí rozhodne opätovne súd prvej inštancie aj o trovách prvoinštančného ako
aj odvolacieho konania, pričom primárne musí vychádzať zo zásady úspechu v spore a pokiaľ chce

aplikovať na prejednávanú vec dôvody hodné osobitného zreteľa, je potrebné túto aplikáciu riadne
zdôvodniť. Nestačí len stroho konštatovať, že majetkovoprávne vyporiadanie vzťahov k spornej parcele
je v prospech všetkých strán sporu, tak žalobcu aj žalovaných tak ako to urobil súd prvej inštancie.

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).