Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. február 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 19C/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125201282
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Polivková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125201282.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci žalobkyne: A. A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX
C. proti žalovanému: A. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX C., v konaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Z a k a z u j e žalovanému v s t u p

- do bytu č. XX, nachádzajúcemu sa v na X. poschodí obytného domu, D. E. XX, so súp. č. XXXX
postaveného na parcele č. XXXX evidovaného na LV č. XX XXX pre okres: Košice IV, obec: C. – D.,
kat. úz.: D. A. a

- do rodinného domu so súp. č. XXXX, stojaceho na parc. č. XXX/X o výmere 147 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie vedeného na LV č. XXX pre okres: Košice II, obec: C. – F., kat. úz. F.,

kde býva a sa zdržiava žalobkyňa ako osoba, ktorej telesnú integritu a duševnú integritu svojím konaním
ohrozuje.

II. U k l a d á žalovanému z á k a z približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 10 m, s tým,

že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu, alebo iné procesné úkony orgánov
činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených sa na dobu
vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.

III. U k l a d á žalovanému úplný z á k a z kontaktovania žalobkyne písomne, telefonicky alebo
elektronickou komunikáciou.

IV. P o u č u j e žalovaného, že v procesnej pozícii žalobcu môže proti žalobkyni v procesnej pozícii
žalovanej podať žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
Právnym následkom podania žaloby je začatie civilného sporového konania vo veci samej.

V. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným súdu dňa 28.1.2025
domáhala, aby súd podľa § 325 ods. 2 písm. f), g) a h) CSP zakázal žalovanému vstupovať do v návrhu
označených nehnuteľností, aby mu zakázal približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako
10m a aby mu zakázal kontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky alebo elektronickou komunikáciou,
zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaný je jej
bývalým partnerom, s ktorým sa v minulosti rozišla, avšak žalovaný sa s tým nechcel zmieriť a naďalej

vyhľadával jej prítomnosť aj proti jej vôli, čo mu dávala jasne najavo, pričom tento to nerešpektoval, bol
k nej vulgárny, správal sa agresívne a fyzicky ju napádal, čo v nej vyvolávalo dôvodné obavy o jej života zdravie, pretože sa jej pri týchto útokoch okrem iného vyhrážal aj smrťou. Uviedla, že takéhoto konania
sa žalovaný často dopúšťal pod vplyvom alkoholu, kedy nad sebou strácal kontrolu. Za násilné právanie
voči žalobkyni bol žalovaný aj právoplatne odsúdený, a to G. B. F. aj A. B. C., pričom v druhom uvedenom

prípade sa konania dopustil tak, že ju opakovane udieral rukami do oblasti tváre a hlavy, ťahal ju za vlasy
a súčasne jej nadával, že je kurva, že ju zabije a dobije a že zomrie. V tomto trestnom konaní mu bola
zároveň uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako
5m a nezdržiavať sa v blízkosti jej trvalého a prechodného bydliska, pričom však žalovaný napriek týmto
obmedzeniam tieto porušil a počas skúšobnej doby sa ju snažil vyhľadať a kontaktovať, klopal jej na

dvere, a preto mu súdom bolo nariadené elektronické monitorovacie zariadenie. Žalobkyňa uviedla, že
skúšobná doba podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní XX mesiacov mu uplynie
vo H. XXXX, a preto má vážne obavy, že žalovaný po skončení tohto obmedzenia opätovne začne
proti jej vôli vyhľadávať jej prítomnosť a dopúšťať sa podobného konania, ako sa opakovane dopúšťal
už v minulosti, obáva sa, že ju bude opäť kontaktovať, vyhrážať sa jej a že ju fyzicky napadne alebo
sa dokonca pokúsi svoje predchádzajúce vyhrážky naplniť, preto nechce, aby sa k nej približoval, aby

ju akýmkoľvek spôsobom kontaktoval alebo sa zdržiaval v mieste jej trvalého bydliska alebo bydliska,
kde už dlhšiu dobu bez prihlásenia býva. Uviedla, že žalovaný ani v jednej z uvedených nehnuteľností
v súčasnosti nebýva ani k nim nemá žiadne užívacie právo. V závere svojho návrhu uviedla, že podľa
jej názoru je možné navrhovaným neodkladným opatrením dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami konania, a preto navrhla, aby súd rozhodol bez uloženia jej povinnosti v určitej lehote podať

žalobu vo veci samej.

2. K návrhu žalobkyňa pripojila ako dôkaz E. F. G. B. F. X, sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 21.7.2022, trestný
rozkaz A. B. C., sp. zn. XX/XXX/XXXX zo dňa 4.8.2023 s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti
dňa 4.8.2023 a uznesenie A. B. C., sp. zn. XX/XXX/XXXX zo dňa 5.12.2024 s doložkou právoplatnosti

a vykonateľnosti dňa 5.12.2024.

3. V súlade s ust. § 185 ods. 2 CSP si súd pre účely rozhodnutia zaobstaral úplný výpis z LV č. XXX,
kat. úz. F. a LV č. XX XXXX, kat. úz. C. I. a výpis z evidencie Zboru väzenskej a justičnej stráže.

4. Z predložených a zaobstaraných listín mal súd za osvedčené nasledovné skutočnosti.

5. Z E. F. G. B. F. X, sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 21.7.2022 súd zistil, že žalovaný bol právoplatne
uznaný vinným z trestného činu nebezpečného vyhrážania, nedovoleného obmedzenia osobnej slobody
a pokusu, resp. prípravy úmyselného ublíženia na zdraví vo vzťahu k žalobkyni ako poškodenej.

6. Z E. J. A. B. C., sp. zn. XX/XXX/XXXX zo dňa 4.8.2023 súd zistil, že žalovaný bol právoplatne uznaný
vinným z trestného činu nebezpečného vyhrážania vo vzťahu k žalobkyni ako poškodenej, za čo bol
odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní XX mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu
na skúšobnú dobu XX mesiacov s probačným dohľadom, pričom mu bol uložený príkaz nepriblížiť sa

k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5m a nezdržiavať sa v blízkosti jej trvalého alebo prechodného
bydliska. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.8.2023. Z predmetného rozhodnutia
súd zároveň zistil, že žalobkyňa má trvalý pobyt na adrese rodinného domu na ul. C. a prechodný pobyt
v byte na ul. D. E. XX.

7. Z uznesenia A. B. C., sp. zn. XX/XXX/XXXX zo dňa 5.12.2024 súd zistil, že žalovanému bol
ponechaný v platnosti probačný dohľad v súvislosti s trestným rozkazom zo dňa 4.8.2023, s tým, že
sa mu v súlade s ust. § 52 ods. 1 písm. c) Trestného zákona nariadila kontrola obmedzení uložených
týmto trestným rozkazom voči žalobkyni ako poškodenej technickými prostriedkami – osobitným
identifikačným zariadením a zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby a zariadením varovania

blízkosti u odsúdeného a poškodenej – žalobkyne. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 5.12.2024.

8. Z výpisu Zboru väzenskej a justičnej stráže súd zistil, že žalovaný sa nenachádza v evidencii Zboru
väzenskej a justičnej stráže v súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody alebo väzby.

9. Z výpisu z LV č. XX XXX, kat. úz. D. A. súd zistil, že byt č. XX, ktorého sa návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia týka, vlastní žalobkyňa v podiele 3 k celku nehnuteľnosti a zároveň zistil, že
žalovaný nedisponuje žiadnym právom vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti.10. V súvislosti s výpisom z LV č. XXX, kat. úz. F. súd zistil údaje o rodinnom dome, v ktorom má
žalobkyňa trvalý pobyt a zároveň zistil, že žalovaný nedisponuje žiadnym právom ani vo vzťahu k tejto

nehnuteľnosti.

11. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných právnych noriem.

12. Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy SR platí, že nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.

Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

13. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

14. Podľa ust. § 51 ods. 2 Trestného zákona platí, že (...) skúšobná doba začína plynúť dňom

nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. (...) Skúšobná doba neplynie počas výkonu
nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

15. Podľa ust. § 63 ods. 4 Trestného poriadku platí, že lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo
rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá

dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty,
končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

16. Podľa ust. § 324 ods. 1 a ods. 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,

ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje.

19. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená.

20. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa
na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

21. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri

náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

22. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

23. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

24. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.25. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, zákon však
výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností

súd presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý
je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočností musí navrhovateľ náležitým spôsobom
osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle §
185 a nasledujúcich CSP.

26. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b)
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočností odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov,
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej
sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má
mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky

neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods.
3 CSP).

27. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych

vzťahov.

28. Právne účinky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. Právne
pomery aj relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods.
2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti,

samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav,
keďže potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie.
Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však
musí byť objektívne preskúmateľná, na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza

k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti
s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa,
vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

29. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa
§ 325 ods. 1 CSP. K tomu zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.

30. Navrhovateľ je predovšetkým povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočností odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pričom splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú
argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné
skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne
vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému

alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.
V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ
opísať skutočností hodnoverne usvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút
neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného

nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Osobitnou náležitosťou návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia je požiadavka na to, aby bolo z návrhu zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania
meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými
dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Pred nariadením neodkladného

opatrenia sa spravidla nevykonáva dokazovanie, postačuje osvedčenie relevantných skutočností.

31. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v kontexte predložených
a zabezpečených dôkazov a dospel k záveru, že návrh žalobkyne je v celom rozsahu dôvodný.32. Žalobkyňa v obsahu svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odkázala na potrebu
aplikácie ust. § 325 ods. 2 písm. f), g) a h) CSP. Súd posúdením uvedených ustanovení a obsahu návrhu

nanariadenieneodkladnéhoopatreniapodanéhožalobkyňoudospelkzáveru,žezokolnostípopísaných
v podanom návrhu a osvedčených predloženými listinami, v spojení s rozsahom výroku navrhovaného
neodkladného opatrenia sa žalobkyňa skutočne domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust.
§ 325 ods. 2 písm. f), g) a h) CSP.

33. Súd v prvom rade v predmetnej veci zisťoval, či medzi žalobkyňou a žalovaným existuje vzťah,
ktorý je možné kvalifikovať ako vzťah právny a dospel k záveru, že medzi žalobkyňou a žalovaným
takýto vzťah existuje, pričom zo zistených skutočností usúdil, že v predmetnom prípade sa žalobkyňa
domáha ochrany pred neoprávnenými zásahmi do jej súkromia zo strany žalovaného, ide teda konkrétne
o vzťah vyplývajúci z práva žalobkyne na ochranu pred neoprávnenými zásahmi do jej osobnosti, do
jeho súkromia. Z citovaného čl. 16 ods. 1 Ústavy SR, ako aj ust. § 11 OZ vyplýva právo každej osoby na

nedotknuteľnosť osoby a ochranu súkromia, pričom podľa nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn.: PL. ÚS
10/2014-78 z 29. apríla 2015 sa súkromím chápe predovšetkým sféra života človeka, do ktorej nemožno
zasahovať bez jeho súhlasu. Právom na súkromie sa zaručuje osobe možnosť rozhodovať samostatne
o tých záležitostiach, ktoré sa uznávajú za súkromné.

34. Právo na ochranu života a zdravia ako jedno zo základných práv garantovaných Ústavou
Slovenskej republiky je právo, ktoré má absolútnu povahu. To znamená, že aj keď aj ostatné ústavné
práva sú chránené týmto základným zákonom štátu, právo na ochranu života a zdravia je právom
silnejším a jeho prioritné postavenie je nevyhnutné pri rozhodovaní o potlačení druhého práva brať na
zreteľ. Žalobkyňa sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha ochrany svojho

duševného a fyzického zdravia, ktoré ako základné a prioritné právo má v ochrane prednosť pred inými
základnými právami.

35. Ďalej súd pre účely posúdenia odôvodnenosti návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia skúmal, či žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej

úpravy pomerov.

36. Pre účely posúdenia a zodpovedania tejto otázky súd prihliadal na obmedzenia uložené žalovanému
v trestnom konaní vedenom A. B. C. pod sp. zn. XX/XXX/XXXX a správanie žalovaného v ostatnom
bezprostrednom období a prihliadol tiež na časový horizont platnosti týchto obmedzení a monitorovania

pohybu žalovaného. Aplikujúc relevantné predpisy trestného práva na rozhodnutia vydané trestným
súdom súd ustálil, že trvanie obmedzení uložených žalovanému trestným súdom pre ochranu žalobkyne
uplynuli 5.2.2025.

37. Zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný bol opakovane v rokoch

2022 a 2023 s prehodnocovaním v decembri roku 2024 trestne stíhaný a právoplatne odsúdený
v trestných konaniach pre trestné činy spáchané na žalobkyni ako poškodenej, zahŕňajúce násilné
správanie voči jej osobe, fyzické a psychické útoky, pričom takéhoto konania sa voči žalobkyni dopúšťal
aj v rámci plynúcej skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, z ktorého
dôvodu mu bolo v decembri 2024 nariadené monitorovanie pohybu technickými prostriedkami. Zo

správania a konania žalovaného, osvedčeného žalobkyňou predloženými právoplatnými rozhodnutia
v trestných konaniach je zrejmé, že žalovaný od roku 2022 až doposiaľ, s obmedzením počas výkonu
obmedzeníuloženýchtrestnýmrozkazomanariadenímkontrolytechnickýmiprostriedkamiod5.12.2024
do 5.2.2025 ohrozoval telesnú aj duševnú integritu žalobkyne.

38. Vychádzajúc z dôkazov predložených žalobkyňou je zrejmé, že konanie žalovaného sa po
kvalitatívnej stránke vyznačuje prenasledovaním, zastrašovaním a nátlakom, čo žalobkyňa pociťovala,
a pre správanie žalovaného vyústiace až do nariadenia kontroly pohybu monitorovacím zariadením
v trestnom konaní v decembri 2024, aj objektívne stále pociťuje už nie len v rovine diskomfortu v riadnom
spôsobe života, ale až strachom a obavou o svoj život a zdravie.

39. Žalovaný napriek právoplatnému rozhodnutiu trestného súdu spred jeden a pol roka v bezprostredne
predchádzajúcom období (mesiac pred podaním návrhu) porušoval obmedzenia uložené mu vo vzťahu
k ochrane žalobkyne, čo značí, že dlhodobo a pretrvávajúco oplýva negatívnymi emóciami vočižalobkyni, ktoré ho vedú k snahe vplývať na jej integritu, kontaktovať ju, vyhľadávať jej prítomnosť
a eventuálne jej aj ublížiť, existuje teda reálna obava, že sa žalovaný takýchto atakov môže ďalej
dopúšťať.

40. S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobkyňa predloženými dôkazmi osvedčila, že
žalovaný sa skutočne svojim konaním opakovane, dlhodobo a nerešpektujúc ani príkazy uložené mu
súdnou autoritou vo vzťahu k žalobkyni dopúšťa konania, ktoré po kvalitatívnej aj kvantitatívnej stránke
zasahuje do psychickej pohody žalobkyne a pokoja jej každodenného osobného a rodinného života, čím

zasahuje do jeho duševnej integrity, s presahom až do vyvolávania ohrozenia bezpečnosti žalobkyne
a zásahov do jej telesnej integrity. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladnéhoopatreniasaajsprihliadnutímnatútopodmienkujehonariadenia–bezodkladnosťúpravy
pomerov – javí ako plne opodstatnený.

41. Podľa názoru súdu sa žalobkyňa dôvodne obáva o svoj život a zdravie a má preto naliehavý

záujem na súdnej ochrane v podobe neodkladného opatrenia – navrhovaných zákazov, keďže v čase
rozhodovania súdu už došlo k uplynutiu skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody, a tým aj zániku obmedzení nariadených trestným súdom a snaha žalovaného o kontakt so
žalobkyňou, ktorý je s ohľadom na osvedčené okolnosti potrebné eliminovať, nie je vylúčená.

42. V ďalšom súd skúmal princíp efektivity žalobkyňou navrhovaných neodkladných opatrení.

43. Obsah neodkladných opatrení v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia čl.
3.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní
ochrannýchopatrenívobčianskychveciach.Ideoopatreniavydanévzáujmeochranyjednotlivýchosôb,

ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo
motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v
odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za osvedčené

ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity osoby konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie NO
smeruje(Števček,M.akol.Civilnýsporovýporiadok.Komentár.Praha:C.H.Beck,2016,s.1098-1099).

44. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota
a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza

pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú
rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania
sa, neužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú

rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne
v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,
slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé
správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne

viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s
fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím
je aj nezabránenie násiliu. V prípade navrhovaného neodkladného opatrenia ide o opatrenie, ktorého
účelomjeeliminovaťkontaktmedziurčitýmiosobamizdôvoduochranyjednotlivejosoby,resp.viacerých
osôb. Ide o opatrenie vydané v záujme jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že

je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.

45. S prihliadnutím na uvedené je zrejmé, že neodkladné opatrenia, ktorých nariadenia sa žalobkyňa
vo vzťahu k žalovanému domáha sú efektívnym prostriedkom na zabezpečenia jej ochrany v právnom
vzťahu so žalovaným.

46. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzoval aj proporcionálnosť
nariaďovaných neodkladných opatrení, a teda, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza kzásahudozákladnýchprávžalovanéhonadnevyhnutnúmieruačiuloženieobmedzenísledujelegitímny
cieľ.

47. Ako už súd vyššie uviedol, v danom prípade sa žalobkyňa domáha ochrany svojho chráneného
záujmu, svojho súkromia, a to uložením troch zákazov, zákazu priblíženia, zákazu kontaktovania
a zákazu vstupu na miesta, kde sa žalobkyňa zdržiava.

48. Žalobkyňa navrhla, aby súd v celom rozsahu zakázal žalovanému vstup do nehnuteľností, kde

má žalobkyňa trvalý pobyt (J. K.) a kde sa bez prihlásenia zdržiava (L.). Ust. § 325 ods. 2 písm. f)
CSP stanovuje súdu možnosť určiť rozsah zákazu vstupu podľa okolností veci, vypočítajúc jednak byt
a dom ako primárne obydlie, kde býva alebo sa zdržiava osoba, ktorej telesná a duševná integrita
je ohrozená. Vzhľadom na to, že vzťah žalobkyne k navrhovaným nehnuteľnostiam bol žalobkyňou
osvedčený predloženými dôkazmi aj dôkazmi, ktoré si súd obstaral a zároveň bolo osvedčené, že
žalovanýžiadnymprávnymvzťahomktýmtonehnuteľnostiamnedisponuje,súdnevidelžiadnuprekážku

v tom, aby zákaz vstupu žalovanému na tieto miesta – súkromné nehnuteľnosti – nariadil v plnom
rozsahu tak, ako to navrhovala žalobkyňa.

49. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáha čiastočného zákazu priblíženia a úplného zákazu
kontaktovania zo strany žalovaného.

50. Zmyslom právnej úpravy zákazu (či už priblíženia alebo kontaktu) je postihovať jednotlivé excesy
v konaní jednotlivcov a nie stanovovať absolútne zákazy, z uvedeného dôvodu zákonné znenie § 325
ods. 2 písm. g) a h) CSP ukladá súd možnosť zvážiť úplný alebo čiastočný, obmedzený zákaz priblíženia
a kontaktu, a to tak, aby bol rešpektovaný práve uvádzaný princíp proporcionality.

51. Čo sa týka zákazu priblíženia, žalobkyňa sa podaným návrhom domáha zákazu priblíženia na
vzdialenosť menšiu ako 10m. Súd sa s rozsahom a proporcionalitou navrhovaného zákazu s návrhom
žalobkynestotožnil,keďžemedzistranamineexistuježiadnyprávnyvzťah,ktorýbyodôvodňovalpotrebu
osobného kontaktu, preto uloženie tohto zákazu nemôže žalovanému spôsobiť neprimeraný zásah do

jeho práv, nemôže ho nijako významne obmedziť v porovnaní s ochranou, ktorá sa tým dosiahne vo
vzťahu k žalobkyni, ktorá v konaní osvedčila nebezpečenstvo ujmy na jej živote a zdraví v dôsledku
konania žalovaného.

52. Súd však bol povinný tento absolútny zákaz zjemniť v súlade so zákonnou povinnosťou robiť tento

zákaz plne súladným s princípom proporcionality, a to tak, že stanovil a doplnil výnimku zo zákazu
priblíženia odôvodnenú potrebou účasti žalobkyne a žalovaného na procesných úkonoch súdu, alebo
iných procesných úkonoch orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci
v priestoroch nimi určených sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov.

53. Čo sa týka zákazu kontaktovania, žalobkyňa sa domáha absolútneho zákazu kontaktovania.
Súd dospel k záveru, že skutočnosti osvedčené žalobkyňou predloženými dôkazmi odôvodňujú
zákaz kontaktovania žalobkyne zo strany žalovaného, a tento absolútny zákaz sa súdu nejaví ako
neproporcionálny. Tak ako to súd uviedol vyššie vo vzťahu k proporcionalite zákazu priblíženia, medzi
stranami v danom prípade nebola osvedčená existencia takého právneho vzťahu, ktorý by si vyžadoval

priamy a bezprostredný kontakt medzi stranami, naopak, boli osvedčené skutočnosti, ktoré vyvolávajú
potrebu tento kontakt vylúčiť.

54. S ohľadom na uvedené súd uzavrel, že absolútny zákaz kontaktovania žalobkyne zo strany
žalovaného nebude na ujmu žiadnych práv žalovaného a zároveň zabezpečí žalobkyni ochranu jej

osobného a rodinného života, jej súkromia, ktoré je osvedčeným konaním žalovaného narúšané.

55. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP.

56. Zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z
ohrozenia exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné
bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy vecivylúčené, pričom pôjde o procesné situácie, keď navrhovateľ nebude uplatňovať svoje právo na peňažné
plnenie od dlžníka (napr. pri určovacej žalobe, žalobe na nepeňažné plnenie a pod.), alebo sa nebude
domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Pri návrhoch

podaných pred začatím konania alebo po jeho skončení je rozhodujúca povaha a obsah nároku vo veci
samej, ktorému má byť alebo ktorému bola poskytnutá procesná ochrana.

57. Nakoľko nárokom vo veci samej, ktorého by sa žalobkyňa vychádzajúc z obsahu ňou podaného
návrhu vo veci samej domáhala je nárok na ochranu osobnosti (súkromia žalobkyne), priorita

zabezpečovacieho opatrenia je v danom prípade z povahy veci vylúčená a podmienka prípustnosti
neodkladného opatrenia v danom prípade splnená.

58. Zhrnúc vyššie uvedené mal súd za preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi stranami,
potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán (požiadavku opodstatnenosti), vhodnosť zvoleného
druhu neodkladných opatrení (požiadavku efektívnosti), ako aj nemožnosť aplikácie princípu

priority zabezpečovacieho opatrenia, a preto rozhodol tak, že žalovanému uložil zákaz priblíženia
k žalobkyni, zákaz kontaktovania žalobkyne a zákaz vstupu na miesta, kde býva a sa zdržiava žalobkyňa
tak ako sa toho žalobkyňa domáhala, nakoľko tieto zákazy považoval za plne proporcionálne.

59. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak

navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

60. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania

vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

61. Podľa ust. § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší
rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

62. Súd môže pred začatím konania nariadiť neodkladné opatrenie aj bez toho, aby súčasne
navrhovateľovi uložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, najmä v prípadoch,
keď samotné neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na
zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami, čím rozhodnutie o nariadení neodkladného

opatrenia konzumuje rozhodnutie vo veci samej.

63. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených
záujmov žalovaného ako osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, je súd v zmysle § 337
ods. 1 CSP povinný v prípade, ak žalobkyni neuloží povinnosť podať žalobu vo veci samej, poskytnúť

kvalifikované poučenie o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým
spojených žalovanému, pričom následné konanie vo veci samej sa môže týkať aj reštitučných,
reparačných, kompenzačných alebo satisfakčných nárokov, ktoré bezprostredne súvisia s právnymi
účinkami nariadeného neodkladného opatrenia a jeho prípadným výkonom.

64. Súd vyhodnotiac stav popísaný a osvedčený žalobkyňou v podanom návrhu dospel k záveru, že
pre poskytnutie plnohodnotnej a účinnej súdnej ochrany postačuje nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa žalovanému zakáže pokračovať v konaní, ktorým je ohrozená fyzická a duševná integrita
žalobkyne, čím sa docieli finálna úprava pomerov medzi stranami bez potreby ďalšieho konania, preto
rozhodol tak, že vyhovel návrhu žalobkyne a súčasne jej povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo

veci samej neuložil.

65. S ohľadom na uvedené súd povinne hľadiac aj na oprávnené záujmy žalovaného poskytol
žalovanému poučenie o jeho právnych možnostiach podania žaloby vo veci samej voči žalobkyni,
spočívajúce v nárokoch, ktoré súvisia s právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia a jeho

výkonom.

66. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP platí, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.67. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

68. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP platí, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

69. Vzhľadom na to, že predmetným uznesením súd rozhodol o finálnej úprave vzťahu medzi stranami
sporu, predmetné rozhodnutie má povahu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, preto bol súd povinný
rozhodnúť o aj o nároku na náhradu trov konania.

70. V súlade so zásadou úspechu uvedenou v ust. § 255 ods. 1 CSP, keďže súd návrhu žalobkyne
vcelomrozsahuvyhovel,priznaljejakoúspešnejstranesporuplnúnáhradutrovkonania,pričomovýške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košice v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.

Toto uznesenie je vykonateľné dňom doručenia podľa ust. § 332 ods. 1 CSP.