Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. marec 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: SK-4Csp/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8622200363
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8622200363.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcov 1./ A. B., nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX C. X a 2./ D. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. X právne zastúpených
RIEDL advokátska kancelária s.r.o., so sídlom ul. Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO:54 359 490 proti
žalovanej Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854
140 o určenie, že žalovanej nevzniklo právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že žalovanej ku dňu 15.07.2021 nevzniklo právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
zo Zmluvy o poskytnutí úveru reg.č.283395, uzavretej dňa 24.06.2013 medzi žalobcami a žalovanou.
II. Žalobcovia m a j ú n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %
o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia podali dňa 03.03.2022 na Okresnom súde Svidník ( z ktorého výkon súdnictva prešiel
dňom 01.06.2023 na Okresný súd Bardejov, viď zákon č.150/2022 Z.z. o zmene a doplnení niektorých

zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov v znení neskorších predpisov) žalobu, ktorú
označili ako „Žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva“, pričom podľa petitu žaloby ( žalobného
návrhu) domáhali sa ňou určenia, že žalovanej ku dňu 15.7.2021 nevzniklo právo na vyhlásenie
predčasnejsplatnostiúveruzoZmluvyoposkytnutíúverureg.Č.283395,uzavretejdňa24.6.2013medzi
žalobcami a žalovanou. V podanej žalobe sa žalobcovia súčasne domáhali, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým by žalovanej uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou

knehnuteľnostiamžalobcovnachádzajúcimsavk.ú.C.,okresE.,zapísanýmnaLVč.XXšpecifikovaným
v žalobe, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovali žalobcovia tým, že dňa
24.06.2013 uzatvorili so žalovanou Zmluvu o poskytnutí úveru reg. Č. 283395, ktorej predmetom
bolo poskytnutie im sumy 84.000,-eur s úročením 4,64 % ročne a splatnosťou 30 rokov od čerpania
úveru. Tvrdili, že jej súčasťou, ktorej uzavretie bolo neoddeliteľnou podmienkou získania úveru ( čl. VII
Zmluvy o úvere) je Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese

Svidník, obci Ladomírová, k.ú. Ladomírová zapísaným na LV č.XX špecifikovaným v žalobe, ktorú
ako záložcovia podpísali. Odvolávajúc sa na zákonnú úpravu záložného práva a § 151b ods.2 a 3
Občianskeho zákonníka žalobcovia tvrdili, že zmluva o zriadení záložného práva neurčuje celkovú
hodnotu zabezpečenej pohľadávky aj s príslušenstvom, ani neuvádza najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej
sa pohľadávka zabezpečuje, čím nie sú splnené povinnosti uložené daným zákonným ustanovením.
Žalobcovia uviedli, že žalovaná voči nim eviduje ku dňu 19.7.2021 nárok vo výške 65.084,15 eur, avšak

tento je sporný z dôvodu netransparentnosti jeho vyčíslenia a ako dlžníci nemajú možnosť poznať
skutočný obsah tohto nároku. Poukázali na to, že dňa 17.2.2022 bolo v Notárskom centrálnom registri
dražieb sp.zn.309/2022 zapísané Oznámenie o dobrovoľnej dražbe č.008/2022 z 11.2.2022, ktorýmbolo oznámené, že dňa 28.3.2022 o 15:00 hod prebehne dražba ich rodinného domu s priľahlými
pozemkami v k.ú. Ladomírová, pričom účelom ich žaloby je zamedzenie žalovanej ako záložnému
veriteľovi speňažiť ich obydlie, nehnuteľnosti v ich osobnom vlastníctve. V žalobe uviedli, že pri výkone

záložného práva formou dobrovoľnej dražby autonómia postupu je z podstaty tohto inštitútu ponechaná
výlučne na záložnom veriteľovi a dražobníkovi, pričom v tomto prípade podľa nich záložný veriteľ nie
je schopný splniť povinnosť vyhlásiť písomne výšku, pravosť a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa
navrhuje výkon záložného práva ( § 7 ods.2 zák.č.527/2002 Z.z.). Žalovaná podľa tvrdenia žalobcov
neosvedčila dodržanie dikcie zákona ( § 565 a § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka) pri zosplatnení

úveru, keď v zmluve sa o tomto práve po nezaplatení splátky výslovná dohoda nenachádza a výkon
záložného práva je neprípustné viesť na uspokojenie pohľadávky, ktorá nie je splatná, vo vzťahu k čomu
poukázali na § 151 ods.1 a 3 Občianskeho zákonníka. Uviedli, že dňa 22.2.2022 požiadali banku o výpis
účtu vo forme amortizačnej tabuľky, výpisy z úverového účtu za celú dobu trvania zmluvy a o prehľad
jednotlivých splátok úveru, s ktorými sú podľa zmluvy v omeškaní, pričom tieto im doručené neboli, hoci
majú priamy vplyv na poznanie skutočnej výšky nároku, ktorý banka výkonom dražby žiada uhradiť.

Žalovaná podľa žalobcov doposiaľ nijakým spôsobom nezdokladovala, že ňou určená výška nároku je
správna, písomným vyhlásením výšky, pravosti a splatnosti pohľadávky nedisponujú.

3. Uznesením zo dňa 21.03.2022, č.k.4Csp/13/2022-48, ktoré právoplatnosť nadobudlo dňa 08.04.2022
súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva

dobrovoľnou dražbou k tam špecifikovaným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Svidník, obci
C., katastrálne územie C., zapísaným na LV č.XX, v podiele 1 pre každého zo žalobcov do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.
4. Žalovaná k žalobe sa písomne vyjadrila tak, že žalovaný nárok neuznáva a žaloba je v celom
rozsahu nedôvodná. Žaloba je podľa nej v úplnom rozpore s faktickým stavom veci, vnútorne rozporná,

s nevykonateľným petitom rozporným s argumentáciou žalobcov a označením žaloby a je možné ju
posúdiť ako účelovú a šikanóznu. Podľa žalovanej žalobcovia sa snažili koncipovať petit v zmysle
ust.§ 137 písm. c) CSP, avšak je zrejmé, že v skutočnosti sa snažia dosiahnuť určenie neplatnosti
v zmysle § 137 písm. d) CSP, nakoľko už došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Uviedla,
že medzi stranami sporu prebehol štandardný kontraktačný proces, ktorého výsledkom bolo uzavretie

úverovejzmluvy,ktorájeplatnýmprávnymúkonom,neobsahuježiadneneprijateľnézmluvnépodmienky
a spĺňa všetky náležitosti v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy, čo platí aj pre záložnú zmluvu.
Pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru boli podľa žalovanej splnené všetky zákonné podmienky,
možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je uvedená v čl. IV. Práva a povinnosti banky bod 5
Obchodných podmienok. Za nepravdivé označila tvrdenie žalobcov, že im neboli doručené vyžiadané

dokumenty, nakoľko boli im doručované posledné výzvy, oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru, oznámenia o začatí výkonu záložného práva a na základe ich žiadosti nimi vyžiadané dokumenty.
Taktiež boli informovaní o postupe, akým v prípade potreby môžu obdržať kópie zmluvnej dokumentácie
z čoho je zrejmé, že aj sami disponujú vedomosťou, že predmetná pohľadávka je splatná a žalovaná
je oprávnená vykonať záložné právo procesom dobrovoľnej dražby, a teda že ich žaloba je nedôvodná.

Poukázala na to, že písomné vyhlásenie výšky, pravosti a splatnosti pohľadávky navrhovateľ dražby
v zmysle zákonnej právnej úpravy dlžníkom nedoručuje, a teda ním žalobcovia z pochopiteľných
dôvodov disponovať nemôžu, čo je však pre toto konanie absolútne irelevantné. Ani predložený výpis
z Centrálneho registra exekúcií nemá podľa nej pre toto konanie žiaden význam, nakoľko najstaršia
exekúcia uvedená na výpise je z r oku 2020 a okrem uvedeného žalovaná považuje za potrebné

upozorniť tiež na skutočnosť, že účelom predmetného úveru bolo splatenie iných skôr poskytnutých
úverov, čím poskytnutie úveru priamo viedlo k zlepšeniu finančnej situácie žalobcov. K námietkam vo
vzťahu k znaleckému posudku uviedla, že za ten je v plnej miere zodpovedný znalec a nie navrhovateľ
dražby, spochybňovanie ceny určenej v znaleckom posudku je pre toto konanie irelevantné a poukázala
na § 12 ods.5 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého je vlastník predmetu dražby oprávnený

do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti
ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Navrhla
žalobu zamietnuť.

5. Žalobcovia písomnú repliku nepodali.

6. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie. Na pojednávaní dňa 12.01.2024 žalovaná trvala
na nedôvodnosti žaloby, ktorá podľa nej nie je procesne prípustná a má nevykonateľný petit a čo sa
týka poukazu žalobcov na to, že jej účelom má byť zabránenie dražobného procesu uviedla, že onanie je záložný veriteľ a žaloba žalobcov ako je formulovaná k tomu ani nesmeruje. Uviedla, že došlo
k postúpeniu pohľadávky, čo je zapísané už aj v katastri. Žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu
na pojednávaní dňa 12.01.2024 trvali na žalobe a jej dôvodoch. V súvislosti s postúpením pohľadávky

požiadali o poskytnutie lehoty na písomné stanovisko a prípadné podanie písomného návrhu na zmenu
strany sporu na strane žalovanej alebo návrhu na pribratie ďalšieho žalovaného, nakoľko jedná sa
o návrh smerujúci voči banke ale s dôsledkom pre nového veriteľa.

7. Na ďalšie pojednávanie nariadené na deň 07.03.2025 sa žalovaná napriek riadnemu a včasnému

predvolaniu doručenému jej dňa 29.11.2024 nedostavila, neúčasť na pojednávaní ospravedlnila
hospodárnosťou konania, nežiadala pojednávanie odročiť. Trvala na svojich predošlých vyjadreniach.
Uviedla, že neeviduje návrh žalobcov na zmenu strany sporu na strane žalovanej a je tak podľa
nej nesporné, že ona nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní, pretože došlo
k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom sporu. V súlade s ust.§ 180 CSP a § 157 ods.1 CSP, podľa
ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti
žalovanej, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.

8. Žalobcovia na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu na žalobe trvali. Vo vzťahu
k tvrdeniu žalovanej, že neeviduje návrh na zmenu strany sporu na strane žalovanej uviedli, že je to

pravda, takýto návrh nepodali a ani ho nepodajú, nakoľko po úvahe a prehodnotení danej situácie
vzhľadom na skutkový stav a navrhovaný petit žaloby, ktorý sa týka stavu a konania banky, ktorý
smeruje voči banke ako postupcovi a žiada posúdiť a preveriť jej konanie, majú za to, že práve
v prípade pripustenia zmeny žalovaného na ich návrh by sa takýto nový žalovaný postupník cítil a bol
nelegitimovaný, nakoľko on daný úkon zosplatnenia neurobil. Keďže daný úkon zosplatnenia urobila

tu žalovaná, nie postupník, má takýto rozsudok pre žalobcov význam a je podľa nich daný na danom
určení naliehavý právny záujem. Nakoľko pri nesplatnej pohľadávke nemožno vykonať dražbu, majú
za to, že daný ich návrh vo vzťahu k banke je prípustný, opodstatnený a dôvodný. Poukázali na to, že
žalovaná, ako vyplýva z jej ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní má vedomosť, že návrh na zmenu
strany sporu nebol podaný, pričom neurobili tak práve z dôvodu, že s názorom žalovanej, že žalovaným

by mal byť postupník po úvahe nesúhlasia. Podľa nich práve žalovaná je pasívne vecne legitimovaná vo
vzťahu k danému ich žalobnému návrhu. Čo sa týka označenia žaloby ako žaloby o zdržanie sa výkonu
záložného práva, označená tak bola podľa nich len preto, že jej súčasťou bol aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia vo vzťahu k dražbe, ale ako je zrejmé z obsahu aj petitu žaloby, domáhajú sa
ňou určenia, že práve žalovanej nevzniklo ku dňu 15.07.2021 právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti

úveru. Aj z obchodných podmienok, ktoré žalovaná predložila, ktoré im súd doručil s predvolaním na
pojednávanie, a na ktorých čl. IV. bod 5 sa žalovaná vo vyjadrení k žalobe odvoláva ako na dohodu
o práve úver predčasne zosplatniť, je podľa ich názoru zrejmé jednak, že práve žalovaná je tu vecne
pasívne legitimovaná a zároveň, že neboli splnené podmienky pre právo úver predčasne zosplatniť,
že teda trvá naďalej možnosť žalobcov splácať úver v splátkach a že nemožno vykonať pri takejto

nesplatnej pohľadávke dražbu. Článok IV. bod 5 písm. a) Obchodných podmienok nekoreluje podľa
žalobcov so zákonným znením § 53 ods.9 OZ, nakoľko v obchodnej podmienke sa neuvádza, že pred
vyhlásením mimoriadnej splatnosti je banka povinná zaslať dlžníkom výzvu pred zosplatnením, preto
táto podmienka odporuje zákonu. Zároveň tým, že žalovaná tieto podmienky predložila bez ďalšieho
prípisu, nie sú podpísané, ani s úverovou zmluvou inak spojené, nevedia sa vyjadriť, či tieto podmienky

existovali v čase uzatvorenia záväzkového vzťahu a či boli žalobcom dané k nahliadnutiu resp. inak
predložené, z procesného hľadiska takéto úkony nie sú preukázané, a preto sa na ne má hľadieť, ako
keby urobené neboli. Z hmotnoprávneho hľadiska sa podľa nich dvojstranné právne úkony nemôžu
subsumovať do obchodných podmienok, ktorých účelom je obsah technického charakteru, a nie vznik
práv a povinností, na ktoré zákon vyžaduje dohodu zmluvných strán.

9. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní ďalej uviedol, že podľa informácií od žalobcov aj v priebehu
zosplatňovania úveru bankou hradili nejaké platby banke a takisto aj po zosplatnení malo dochádzať
k splácaniu, k uhradeniu minimálne troch platieb ešte banke. Poukázal aj na obsah listiny predloženej
samotnou žalovanou so sumarizáciou pohľadávky a prehľadom splácania. Vo vzťahu k naliehavému

právnemu záujmu uviedol, že v danej situácii ide o takú neistotu na strane žalobcov, že daný návrh
je podľa nich jednoznačne dôvodný, nakoľko vyrieši sa tým nielen otázka, či nastala splatnosť celého
úveru, alebo či majú žalobcovia ďalej právo platiť ho v splátkach, ale zároveň je relevantný aj vo vzťahu
k dražobnému procesu a zároveň aj k otázke, či bolo vôbec možné postúpiť pohľadávku v priebehukonania zo zmluvy na postupníka. Čo sa týka samotného procesu zosplatnenia, poukazovali aj na
to, že vôbec z úkonov žalovanej nevyplýva, pre akú splátku dochádza k zosplatneniu úveru, aby tak
mohol spotrebiteľ posúdiť jednak samotné podmienky zosplatnenia, ako aj otázku premlčania, začiatku

plynutia premlčacej doby, poukazovali aj na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
že identifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, je jednou z podmienok jeho platnosti.
K námietkam žalovanej o nevykonateľnosti petitu uviedli, že formulácia meritórneho petitu v tomto
konaní má za cieľ preukázať, či je dlh splatný v celom rozsahu, alebo splatnosť jednotlivých plnení ešte
nenastala,čivtakomtoprípadejealeboniejemožnéviesťdražobnýproceszostranyzáložnéhoveriteľa,

ak nie je záväzok splatný v celom rozsahu a zároveň konaním žalovanej v priebehu súdneho konania sa
vyrieši ďalšia otázka, či je skutočným veriteľom aj naďalej postupca alebo postupník. V danom prípade
banka nemala žiadne zmluvné právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, nakoľko toto sa nenachádzalo
ani v zmluve o úvere, a nie je správne uvedené ani v obchodných podmienkach, o ktorých inkorporácií
vzniesli dôvodné námietky. Trvali na definícii naliehavého právneho záujmu tak, ako uviedli počas
konania, zároveň odkázali na § 3 ods.3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý podľa nich takýto naliehavý

právny záujem prezumuje, ale trvajú na tom, že aj bez toho ho ako žalujúca strana odôvodnili dostatočne
a podrobne. Navrhli žalobe vyhovieť.

10. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých vyjadrení strán, vyhovel všetkým dôkazným
návrhom a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených

žalobcami a žalovanou, keď vykonanie žiadneho z nich nebolo namietané a zistil tento skutkový stav:

11. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 24.06.2013 uzavreli žalobcovia so žalovanou písomnú
zmluvu označenú ako „Zmluva o poskytnutí úveru reg. č. 283395“. V jej článku I. je uvedené, že táto
uzatvorená je podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v platnom znení a Občianskeho zákonníka

a že „Súčasťou Zmluvy sú Obchodné podmienky banky pre poskytovanie hypotekárnych a ďalších
úverov a Všeobecné obchodné podmienky banky ( ďalej len „Podmienky“). Odlišné ustanovenia Zmluvy
majú prednosť pred znením Podmienok. Podpisom zmluvy Dlžník potvrdzuje a vyhlasuje, že prevzal
tieto Podmienky a oboznámil sa s ich obsahom.“ Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru dlžníkom
bankou vo výške 84.000,-eur za účelom splatenia iných skôr poskytnutých úverov a rekonštrukcie

nehnuteľnosti, rodinného domu v Ladomírovej, súp.č.3 zapísaného na LV č.XX pre k.ú. Ladomírová.
Úver mali žalobcovia splatiť najneskôr do 30 rokov od termínu jeho dočerpania a splácať ho mali
v anuitných splátkach vždy v 15. deň mesiaca vo výške 432,63 eur. Úver zabezpečený bol zriadením
záložného práva v prospech banky k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. VII zmluvy zapísaným na
LV č.XX pre k.ú. C., pričom v ten istý deň strany uzavreli aj samostatnú Zmluvu o zriadení záložného

práva k nehnuteľnosti reg.č.283395/Zal/1.

12. V článku IX. Zmluvy označenom ako Spoločné a záverečné ustanovenia je v bode 9 uvedené, že
„zmluvné strany sa ďalej dohodli, že ak dlžník poruší svoje povinnosti dohodnuté Zmluvou, Podmienkami
alebo súvisiacimi zmluvnými dokumentmi, môže Banka v súlade s Podmienkami od Zmluvy odstúpiť či

požadovať okamžité splatenie Istiny úveru a Príslušenstva.“

13. Zo žalobcami predloženého listu označeného ako „Posledná výzva na úhradu pohľadávky“ zo
dňa 07.04.2021 súd zistil, že týmto listom im banka oznámila, že napriek jej predchádzajúcim
písomným výzvam nebol uhradený dlh tak, ako bolo dohodnuté v zmluve č.283395 zo dňa 24.06.2013

k hypotekárnemu úveru a že ku dňu 06.04.2021 predstavuje ich dlh z omeškaných splátok čiastku
1.518,75eur,zčoho1.518,75eurjedlhnaúčtehypotekárnehoúveruvrátanepríslušenstvaaprípadných
poplatkov podľa Sadzobníka ČSOB. Upozornila ich, že je oprávnená denne účtovať úrok z omeškania,
o ktorý ich dlh neustále narastá, vyzvala ich na bezodkladnú úhradu dlhu na tam uvedený účet s tým,
že v opačnom prípade úver bude vyhlásený za splatný a po vyhlásení úveru za splatný už nebude

možné splácať ho v splátkach dohodnutých v Zmluve a budú povinní uhradiť celý poskytnutý úver
s príslušenstvom – 64.644,23 eur, t.j. istinu, úrok z úveru, úrok z omeškania a poplatky. Upozornila ich,
že pokiaľ nebude dlh uhradený ani po vyhlásení splatnosti úveru, banka si uplatní svoju pohľadávku
súdnou cestou alebo poverí vymáhaním externú spoločnosť a v prípade hypotekárneho úveru začne
s výkonom záložného práva formou dražby založenej nehnuteľnosti.

14. Zo žalobcami predloženého listu označeného ako „Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru“ zo dňa 19.07.2021 súd mal za preukázané, že banka ním žalobcom oznámila, že nakoľko sú
napriek výzvam naďalej v omeškaní s plnením svojich záväzkov zo zmluvy, vyhlásila banka celý úverdňom 15.07.2021 za splatný, vyzvala ich na bezodkladné zaplatenie celého dlhu z uvedeného úveru,
ktorý ku dňu 15.07.2021 predstavuje sumu 65.084,15 eur vrátane príslušenstva a prípadných poplatkov
podľa Sadzobníka ČSOB na tam uvedený účet. Upozornila ich, že pokiaľ nebude dlh uhradený, banka

si uplatní svoju pohľadávku súdnou cestou alebo poverí vymáhaním externú spoločnosť a v prípade
hypotekárneho úveru začne s výkonom záložného práva formou dražby založenej nehnuteľnosti.

15. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že hoci banka začala dražobný proces, jej pohľadávka je nesplatná.
Uviedli ( viď bod 7 žaloby), že žalovaná neosvedčila dodržanie dikcie zákona pri zosplatnení úveru

v zmysle § 565 a § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka. Namietali ( viď zvýraznený bod 8 v žalobe), že
v zmluve sa o tomto práve po nezaplatení splátky výslovná dohoda nenachádza a výkon záložného
práva je neprípustné viesť na uspokojenie pohľadávky, ktorá nie je splatná.

16. Žalovaná tvrdila, že pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru boli splnené všetky zákonné
podmienkyažemožnosťvyhláseniapredčasnejsplatnostiúveruuvedenábolavčl.IVPrávaapovinnosti

Banky bod 5. Obchodných podmienok.

17. Na dôkaz žalovaná na pojednávaní dňa 12.01.2024 predložila žalobcami nepodpísané Obchodné
podmienky Československej obchodnej banky, a.s. pre poskytovanie hypotekárnych a ďalších úverov
( ďalej len „Obchodné podmienky“) účinné od 15.02.2013 v ktorých článku IV. označenom ako Práva

a povinnosti Banky v bode 5 je uvedené „Banka môže požadovať okamžité jednorázové splatenie istiny
úveru a príslušenstva alebo odstúpiť od zmluvy, najmä pokiaľ dlžník a) bude v omeškaní s úhradou viac
ako dvoch splátok úveru alebo jednej splátky úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace.“

18. Súd vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania za dôvodné má tvrdenie žalobcov, že

k platnému dojednaniu práva predčasne zosplatniť úveru tu vôbec nedošlo. Navyše ak by aj toto
dojednanie bolo platné, dôvodným je tvrdenie žalobcov o nedodržaní postupu a zákonných podmienok
pri vyhlásení úveru za predčasne splatný, lebo upozornenie pred zosplatnením pre nedodržanie
zákonnýchnáležitostíjeabsolútneneplatné,pretonaňnemožnoprihliadať,čoznamená,žežalovanejku
dňu15.07.2021nevznikloprávonavyhláseniepredčasnejsplatnostiúveruzdanejzmluvyapretožaloba

žalobcov bola dôvodná. Toto právo nevzniklo vôbec, lebo nebolo platne dojednané. Podľa názoru súdu
bola žaloba procesne prípustná, žalobcovia v okolnostiach veci majú na požadovanom určení naliehavý
právny záujem a banka napriek tvrdeniu o postúpeniu pohľadávky je pasívne vecne legitimovaná v tomto
spore. To všetko z nasledujúcich dôvodov.

19. Žalovaná namietala nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie poukazujúc na to, že pohľadávku
voči žalobcom v priebehu sporu postúpila obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. Vzhľadom
na typ podanej žaloby a určenie, ktorého sa žalobcovia domáhajú, teda že práve žalovanej banke
nevzniklo právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ku dňu 15.07.2021, ako aj vzhľadom na
skutočnosť, že dojednanie o možnosti predčasne zosplatniť úver, ktorého neplatnosť žalobcovia tvrdia

koncipovala práve žalovaná banka, súd pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej má za danú.

20. Základným, všeobecným ustanovením upravujúcim postúpenie pohľadávky je § 524 Občianskeho
zákonníka ( ďalej aj len „OZ“). Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia s postúpenou pohľadávkou

prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

21. Nakoľko tu je žalovanou banka, uplatní sa tiež zákonná úprava postúpenia pohľadávky bankou
alebo pobočkou zahraničnej banky, ktorá je obsiahnutá v zákone č.483/2001 Z.z. o bankách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o bankách“) ako osobitná

úprava ( lex specialis) pred všeobecnou úpravou ( lex generalis) o postupovaní pohľadávok v §§
524 až 530 Občianskeho zákonníka. Zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky,
ktoré museli byť splnené v čase postúpenia pohľadávky upravoval § 92 ods.8 zákona o bankách.
Podľa tohto zákonného ustanovenia ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľaosobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie
podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť,
ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný

peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní
klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej
banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o

jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

22. Ust. § 524 OZ umožňuje veriteľovi postúpiť pohľadávku, a to aj bez súhlasu dlžníka, pričom pre
platnosť požaduje písomnú zmluvu (§ 40 ods. 1). Na miesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi
do trvajúceho záväzku veriteľ nový (postupník). Predpokladom postúpenia pohľadávky je, aby išlo

o pohľadávku určitú a existujúcu. Následky postúpenia sa dotýkajú právneho postavenia všetkých
účastníkov, teda postupcu, postupníka aj dlžníka. Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým
príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Nie je teda oprávnený túto pohľadávku vymáhať, ani prijať
plnenie od dlžníka. Pretože postúpením pohľadávky prestáva byť veriteľom, je povinný postupníkovi
vydať alebo previesť na neho všetky prostriedky právnej ochrany a zabezpečovacie prostriedky

viažuce sa k pohľadávke. Postupník sa stáva veriteľom namiesto postupcu a nadobúda pohľadávku
aj s príslušenstvom a všetkými právami, rovnako nadobúda námietky, ktoré voči nej možno uplatniť.
Dlžník postúpením pohľadávky nie je vo svojom právnom postavení dotknutý, námietky, ktoré mal v čase
postúpenia proti pohľadávke, mu ostanú zachované aj po postúpení. Je však povinný plniť novému
veriteľovi, a to odvtedy, ako sa o postúpení dozvedel.

23. Podľa § 60 Civilného sporového poriadku upravujúceho strany sporu, stranami sú žalobca
a žalovaný.
24. Stranami sporu sú teda osoby, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať. V návrhom konaní,
kde proti sebe vystupujú dve strany, je žalobcom ten, kto podal na súd žalobu a žalovaným ten, koho
žalobca v žalobe označil ako žalovaného. Nie je dôležité, či žalovaný označený žalobcom je súčasne

nositeľom hmotnoprávneho vzťahu tvrdeného v žalobe, teda či je vecne legitimovaný. Pokiaľ žalobca v
žalobe za žalovaného označí niekoho, kto nie je nositeľom hmotnoprávneho vzťahu tvrdeného v žalobe,
prejaví sa to zamietnutím žaloby, a teda neúspešnosťou žalobcu v konaní. Súd však tu názor žalovanej,
že postúpením pohľadávky stratila pasívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k určeniu, že nevzniklo jej
právo úver ku dňu 15.07.2021 predčasne zosplatniť nepovažuje za správny. V prípade postúpenia

pohľadávky sa postupuje pohľadávka, postupník sa nestáva stranou pôvodnej zmluvy (v tomto prípade
zmluvy o úvere), zmluvnou stranou zmluvy ostáva postupca. Postupca síce prestáva byť veriteľom
pohľadávky (s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými), čo však nemožno vykladať tak, že
zároveň prestáva byť aj zmluvnou stranou vo vzťahu, z ktorého táto pohľadávka vznikla. V predmetnom
konaní žalobcovia neuplatňujú požiadavku, či nejaké právo týkajúce sa postúpenej pohľadávky, ale

domáhajú sa určovacou žalobou určenia, že žalovanej banke nevzniklo ku dňu 15.07.2021 právo na
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru z danej zmluvy, nakoľko sú v neistote ohľadom toho, či skutočne
stratili právo splácať úver v splátkach a či je možné voči nim viesť dražobný proces vedúci k strate
ich obydlia. Uvedené určenie má podľa žalobcov kľúčový význam práve aj pre posúdenie, či vôbec
došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., keďže jednou zo

zákonných podmienok postupiteľnosti pohľadávky tu je, aby išlo o pohľadávku splatnú. Súd poukazuje
v tejto súvislosti napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.7Cdo/46/2023 zo dňa 06.12.2023,
ktoré sa týka práve tvrdeného postupníka- spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., ( tam bol v postavení
žalobcu), kde najvyšší súd uviedol ( viď bod 13 odôvodnenia), že cit.“ Na základe vyššie uvedeného,
najvyšší súd konštatuje, že súdy oboch inštancii postupovali správne, keď v spotrebiteľskom spore

preskúmali spotrebiteľskú zmluvu, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ako aj existenciu
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a správne dospeli k názoru, že žalobca v danom prípade nie je
aktívne vecne legitimovaný, keďže nedošlo k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru, a teda ani k
následnému postúpeniu pohľadávky žalobcovi, čím neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách.“

25. Tu preto podľa súdu nie je správny názor žalovanej o nedostatku jej vecnej pasívnej legitimácie.
Práve žalovaná koncipovala problematické dojednanie o práve úver predčasne zosplatniť a práve ona
vykonala postup zosplatnenia, ktorého posúdenie je tu predmetom konania, preto podľa názoru súdu
je pasívne vecne legitimovaná.26. Uvedené závery potvrdzuje aj súdna prax. Súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Nitre
sp.zn.9Co/4/2023, kde ten uviedol, že „zmluvou o postúpení pohľadávky sa z hľadiska jej účinkov
vždy prevádza iba konkrétne právo postupcu na plnenie voči dlžníkovi, nie však zmluvný vzťah ako

celok. Postupník (žalovaný 3. rade) na základe cesie nevstupuje do základného obligačného vzťahu
s dlžníkom, z ktorého postupovaná pohľadávka vznikla, a ktorého obsah môže tvoriť značný objem práv
a povinností, ktoré nie sú postúpením dotknuté. Účastníkom pôvodného záväzkového vzťahu ostáva aj
naďalejpostupca.Zuvedenéhojepotomzrejmé,žežalovanýv1.radevtomtokonanímalpasívnuvecnú
legitimáciu v časti určenia nekalosti jeho obchodnej praktiky spočívajúcej v postúpení práv a povinností,

t. j. je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.“
27. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. októbra 2010, sp. zn. 3 Obdo 7/2009) ustanovenie
§ 524 ods.1 OZ upravuje postúpenie pohľadávky na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe
veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa
nový veriteľ bez toho, že by inak sa tento vzťah zmenil. Predmetom postúpenia môže byť len určitá
pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka

vznikla, v ktorom prípade ide už o zmenu zmluvy, a teda zmenu vzájomných práv a povinností tvoriacich
obsah záväzku, ktorá predpokladá v zmysle § 493 Obč. zák. dohodu zmluvných strán.
28. Súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.6Co/81/2017. Išlo o vec, kde súd
prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na postúpenie pohľadávky nemožno vykonať prieskum dohody
o zrážkach zo mzdy. K tomuto odvolací súd uviedol, že z ustanovenia § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka vyplýva, že subjekt, na ktorý bola pohľadávka z právneho úkonu postúpená, nevstupuje do
postavenia pôvodného účastníka právneho úkonu (veriteľa postúpenej pohľadávky) v celom rozsahu,
ale len v rozsahu práv a povinností viažucich sa výlučne na postúpenú pohľadávku. To znamená, že
postúpením pohľadávky vzniknutej na základe právneho úkonu nie sú dotknutí jeho účastníci, pokiaľ
ide o posudzovanie samotnej existencie, platnosti tohto právneho úkonu a jeho súčastí. Predmetom

daného konania je posudzovanie platnosti dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere,
nie plnenie zo zmluvy - pohľadávka, ktorá z tohto právneho úkonu vznikla. Prieči sa koncepcii ochrany
spotrebiteľa postup, ktorý by znemožnil spotrebiteľovi domáhať sa určenia neplatnosti úkonu, určenia
neprijateľných zmluvných podmienok priamo voči dodávateľovi, ktorý je tým subjektom, s ktorým sa
spotrebiteľ rozhodol vstúpiť do zmluvného vzťahu a ktorý (v prípade tzv. formulárových zmlúv typických

pre oblasť spotrebiteľských vzťahov) formuloval obsah právneho úkonu, ktorého platnosť má byť
posudzovaná. Odvolací súd nepopiera, že dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje dlh zo zmluvy,
preto s postúpením pohľadávky dodávateľa prechádza na postupníka právo aktivovať tento inštitút,
vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy, uvedená okolnosť však nebráni
spotrebiteľovi, aby sa domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nielen voči postupníkovi

ale aj priamo voči dodávateľovi, teda subjektu, s ktorým sa rozhodol vstúpiť do zmluvného vzťahu a ktorý
aj po postúpení pohľadávky zostáva účastníkom zmluvy.
29. V tu súdenej veci je pre rozhodnutie podstatná otázka, či žalovaná banka platne v zmluve dojednala
právo úver predčasne zosplatniť a či práve žalovaná banka dodržala postup pri zosplatnení úveru.
Preto podľa názoru súdu je vecne pasívne legitimovaná. Súd poukazuje aj na aktuálny rozsudok

Krajského súdu v Prešove 11CoCsp/18/2023 kde ten vo vzťahu k argumentácii inej banky o nemožnosti
prieskumu zmluvných dojednaní pre postúpenie pohľadávky uviedol, že „spotrebiteľská zmluva bola
uzatvorená medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom, na čom nič nemení
ani postúpenie pohľadávky, ktorého dôsledok nepredpokladá zánik hmotnoprávneho vzťahu medzi
žalobkyňou a žalovaným. Bol to práve žalovaný, ktorý koncipoval celú zmluvu o úvere vrátane

neprijateľných zmluvných podmienok, a preto musí znášať aj následok žalobného efektu, a teda je
pasívne vecne legitimovaným.“
30. Zmluva uzavretá medzi žalobcami a žalovanou bankou je bezosporu spotrebiteľskou zmluvou, čo
medzi stranami ani nebolo sporné. Keďže podľa zmluvy žalobcovia mali právo splácať úver 30 rokov od
termínu jeho dočerpania a žalovaná tvrdí, že úver platne predčasne zosplatnila a bola preto oprávnená

začať dražobný proces, súd považoval za dôvodný, opodstatnený a pre právne postavenie žalobcov
potrebný prieskum predčasného zosplatnenia úveru bankou a či tej vôbec vzniklo právo úver predčasne
zosplatniť, pričom toto podľa názoru súdu nevzniklo z dôvodu, že zakladá ho banka na absolútne
neplatnom dojednaní, ktoré vôbec nespĺňa náležitosti platného právneho úkonu v zmysle § 37 a § 53
ods.9 Občianskeho zákonníka.

31. Zákonné podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, v čase kedy malo k vyhláseniu
predčasnej splatnosti dôjsť ( k 15.07.2021) upravoval § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka podľa ktorého
ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniťprávo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

32. Uvedené ustanovenie sa od 01.11.2024 zmenilo, pričom podľa prechodného ustanovenia - § 879y
ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.11.2024 ustanoveniami tohto zákona v znení
účinnom do 31. októbra 2024 sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto
právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných
do 31. októbra 2024, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.

(2) Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 9 a 10 v znení
účinnom od 1. novembra 2024 a v ktorých nedošlo k uplatneniu práva obchodníka podľa § 53 ods. 9 v
znení účinnom do 31. októbra 2024, sa od 1. novembra 2024 nepoužijú.
33. Súd preto preskúmal proces a podklad zosplatnenia podľa úpravy účinnej v čase kedy k nim
došlo. Súd súhlasí s tvrdením žalobcov, že žalovaná nepreukázala platnú dohodu oprávňujúcu ju úver
predčasne zosplatniť, preto právo vyhlásiť úver za predčasne splatný je ku dňu 15.07.2021 vzniknúť

nemohlo a preto je žaloba dôvodná.

34. Keďže žalobcovia uzavreli ako spotrebitelia so žalovanou zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka a na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva ( § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, posledná veta ), pri právnom posúdení veci
azosplatneniavychádzalsúdzustanoveníObčianskehozákonníka,keďžeakoužbolouvedené,jednalo
sa tu o spotrebiteľský vzťah.

35. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Žalovaná tvrdila, že toto právo jej vyplývalo z dohody strán- dojednania obsiahnutého v čl. IV bod 5
Obchodných podmienok.

36. V tu súdenej veci samotná zmluva podpísaná žalobcami žiadne určité a platné dojednanie o práve

úver predčasne zosplatniť pre nesplnenie niektorej splátky nemá. V jej čl. IX. bod 9 je len všeobecné
a neurčité ustanovenie, že ak dlžník poruší svoje povinnosti dohodnuté zmluvou, podmienkami alebo
súvisiacimi zmluvnými dokumentmi ( bez bližšej špecifikácie aké), môže banka v súlade s podmienkami
od zmluvy odstúpiť či požadovať okamžité splatenie istiny úveru a príslušenstva.

37. Aj sama žalovaná potvrdila, že právo predčasne zosplatniť úver vyvodzovala z dojednania
v Obchodných podmienkach, čo podľa názoru súdu nemožno akceptovať. K tomu treba uviesť, že
upozornenie pred zosplatnením zo dňa 07.04.2021 ani oznámenie o zosplatnení zo dňa 19.07.2021
ale vôbec neuvádzajú dojednanie, na základe ktorého k zosplatneniu vlastne dochádza, hoci dohoda
o takom práve veriteľa je základnou podmienkou jeho využitia.

38.ZmluvasícenemusítvoriťjedendokumentačasťobsahuzmluvymôžebyťuvedenáajvObchodných
podmienkach, je však podľa názoru súdu neobhájiteľné a neprípustné, ak dojednanie o najzásadnejšom
dôsledku pre spotrebiteľov ( strate výhody splátok) malo by byť obsiahnuté ( tu doslova skryté) len
v Obchodných podmienkach.

39. Obchodné podmienky ako dokument z povahy veci slúžiaci na to, aby obsahoval doplnkové
ustanovenia vysvetľujúceho či technického charakteru podľa názoru súdu nemôžu v tu súdenej veci
byť platnou dohodou o práve banky predčasne zosplatniť úver. Požiadavke transparentnosti, jasnosti,
zrozumiteľnosti a určitosti dojednania a preukázaniu skutočnej vôle spotrebiteľa uzavrieť dohodu o strate

výhody splátok taký postup nezodpovedá.

40. Pokiaľ ide o samotné Obchodné podmienky ( č.l.82 až 85 spisu) a ne/transparentnosť dojednania
o práve predčasne zosplatniť úver ( jeho jasnosť, zrozumiteľnosť) v nich, k tomu treba uviesť, že tieto
nie sú podpísané žalobcami a tvorí ich malým písmom husto písaný text na viac ako 6-ich stranách, kde

dojednanie z ktorého banka vyvodila právo úver predčasne zosplatniť je až na 4-ej strane medzi 17-
imi bodmi článku IV. o právach a povinnostiach banky. Zákon v § 565 OZ predpokladá dohodu strán,
teda jasný, obsahovo zhodný, zrozumiteľný, slobodný, určitý prejav skutočnej vôle oboch strán. Inými
slovami, podľa názoru súdu z pohľadu posúdenia platnosti a transparentnosti dojednania nemôže obstáťtaké dojednanie, ako tomu bolo v tu súdenej veci, kedy tak závažný následok pre spotrebiteľa ako strata
výhody splátok pre neplnenie splátok mal byť s ním „dohodnutý“ spôsobom, že priamo v zmluve o tom
nie je ani zmienka, ale je to obsiahnuté len v rozsiahlych, husto písaných, žalobcami nepodpísaných

Obchodných podmienkach.

41. Žalovaná netvrdila, ani nepreukázala, žeby podala spotrebiteľovi jednoznačné a zrozumiteľné
vysvetlenie týchto dôsledkov neplnenia zmluvy o úvere. Pritom podľa rozsudku Súdneho dvora vo veci
C 186/16 Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že požiadavka, podľa ktorej má

byť zmluvná podmienka formulovaná jasne a zrozumiteľne, predpokladá, že v prípade zmlúv o úvere
musia finančné inštitúcie poskytnúť dlžníkom informácie dostatočné na to, aby dlžníkom umožnili prijať
obozretné rozhodnutia založené na dobrej informovanosti.

42. Na to, aby dohoda o práve úver predčasne zosplatniť pre neplnenie splátok bola platným právnym
úkonom z pohľadu jeho všeobecných zákonom predpísaných náležitostí ( slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne, viď § 37 ods.1 OZ) muselo by ísť o stret obsahovo zhodných, súhlasných prejavov
skutočne danej vôle oboch strán, čo tu žalovaná nepreukázala. Na dôkaz, že išlo o skutočnú dohodu,
individuálne vyjednané dojednanie okrem samotnej zmluvy a Obchodných podmienok žiadne dôkazy
neoznačila ani nepredložila.

43. Súd považuje dojednanie v takej forme za neplatné ( pre absenciu preukázania vôle na strane
žalobcov), neprijateľné ( už z pohľadu generálnej klauzuly o neprijateľných zmluvných podmienkach v
§ 53 ods.1 OZ) a neprípustné.

44. K poukazu na to, že žalobcovia zmluvu podpísali, čím podľa jej článku I. zároveň „potvrdili“,

že sa oboznámili aj s Obchodnými podmienkami a súhlasia s nimi súd uvádza, že v súlade s čl.3
ods.2 tretí pododsek smernice rady 93/13/EHS zákonodarca v § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka
vymedzil vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sú všetky zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľomaspotrebiteľomštandardnedojednané,akdodávateľnepreukážeopakatedanepreukáže,
že konkrétnu zmluvnú podmienku dojednal so spotrebiteľom individuálne. Ide o prípad obráteného

dôkazného bremena, ktoré znáša dodávateľ ako silnejšia zmluvná strana ktorá pripravuje návrh zmluvy
a v dôsledku svojho silnejšieho postavenia usmerňuje celý právny vzťah, jeho vznik a plnenie. Preto
dodávateľ- obchodník ( tu banka) bol povinný predložiť súdu dôkaz o tom, že zmluvnú podmienku
skutočne dojednával a so spotrebiteľom o zmluvných podmienkach rokoval a spotrebiteľ v dôsledku
uplatnenia svojho práva navrhovať zmluvu vyjednal aj zmluvné podmienky, ktoré reflektujú jeho záujmy.

Súd v tejto súvislosti poukazuje podporne na Veľký komentár k Občianskemu zákonníku autorov
Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky
zákonník I. § 1– 450, 2. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2019. s.577 komentár k § 53 ods.3 podľa
ktorého „Aj z tohto plynie, že individuálne dojednaná zmluvná podmienka bude môcť byť preukázaná
výhradne len vtedy, ak bolo jej kontrahovanie úspešne zavŕšené. Z aplikačného hľadiska môže uvedené

skutočnosti dodávateľ preukázať listinnými dôkazmi, záznamom zo sprostredkovania finančnej služby,
výmenou korešpondencie so spotrebiteľom, ktorá potvrdzuje rokovania o podmienkach spotrebiteľskej
zmluvy a podobne...Obrátené dôkazné bremeno nie je možné v neprospech spotrebiteľa modifikovať
a akékoľvek prenášanie dôkaznej povinnosti na slabšiu zmluvnú stranu bude v rozpore s citovaným
ustanovení ma teda neplatné podľa § 52 ods.2 OZ“.

45. Neobstojí preto ako dôkaz individuálneho, platného dojednania danej zmluvnej podmienky len
poukaz na podpis zmluvy, kde mali žalobcovia vyhlásiť že sa s Obchodnými podmienkami ( ktoré
nepodpísali) oboznámili a súhlasia s nimi, lebo išlo by o neprípustné prenášanie dôkaznej povinnosti
na spotrebiteľa. Ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi

povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť
iná zmluvná strana sú neprijateľné ( § 53 ods.4 písm. l / OZ ) v súvislosti s čím už spomínaný Veľký
komentár k Občianskeho zákonníku výslovne uvádza ako príklad práve početné vyhlásenia uvádzané
v spotrebiteľskej zmluve, ktorými spotrebiteľ vyhlasuje, že prevzal všeobecné obchodné podmienky
alebo že bol oboznámený a poučený o svojich právach. Teda práve také ustanovenia, ktorými tu banka

obhajuje vôľu žalobcov uzavrieť s ňou dojednanie o práve predčasne zosplatniť úver. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah ( § 52 ods.2 OZ). Preto dôkazom skutočného,
platného, individuálneho dojednania práva predčasne zosplatniť úver nemôže byť to, že žalobcoviapodpísali zmluvu, kde také dojednanie nie je. Súdna prax už pritom obdobné dojednania bánk ako je
to, na ktoré sa tu žalovaná odvolávala o prehláseniach spotrebiteľa, že sa pred podpísaním Zmluvy
oboznámil so Zmluvnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, súhlasí s nimi,

nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať a podobne už opakovane vyhlásila za
neprijateľné, viď napr. rozsudky Okresného súdu Prešov sap.zn.16Csp/124/2023 alebo 18Csp/85/2023.

46.Súduvádza,žeajpriamovovzťahuktužalovanejužbolazaneprijateľnúurčenázmluvnápodmienka
obsahovo totožná s tu podmienkou dojednanou v čl. I Zmluvy, keď rozsudkom Krajského súdu v Prešove

sp.zn.18CoCsp/10/2023 bol potvrdený výrok rozsudku Okresného súdu Prešov o určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky v znení: „Dlžník vyhlasuje, že pred podpisom tejto Zmluvy sa oboznámil so
Všeobecnýmiobchodnýmipodmienkamipreposkytovaniespotrebnýchúverovpreobyvateľstvo(vznení
účinnom od 18.11.2015), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a súhlasí s nimi“.

XX. V súvislosti podmienkou transparentnosti zmluvného dojednania bankou súd poukazuje tiež na

rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/2023 kde tento v súvislosti s inou neprijateľnou
zmluvnou podmienkou banky uviedol ( viď bod 21 odôvodnenia), že ak má ísť o transparentné
dojednanie, musí sa tak udiať nielen gramaticky zrozumiteľným jazykom, ale náležitým objasnením
dopadu zmluvnej podmienky. Podľa Ústavného súdu „pokiaľ ide o požiadavku transparentnosti
zmluvných podmienok, ako vyplýva z čl. 4 ods. 2 smernice 93/13, Súdny dvor zdôraznil, že táto

požiadavka, uvedená aj v čl. 5 tejto smernice by nemala byť obmedzená len na ich zrozumiteľnosť
z formálneho a gramatického hľadiska, ale naopak, ,,... požiadavka jasného a zrozumiteľného
formulovania zmluvných podmienok, a teda transparentnosti, stanovená rovnakou smernicou, sa musí
chápať široko“ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. 4. 2014, Kásler a Káslerné Rábai, C-26/13,
EU:C:2014:282, body 71 a 72, ako aj z 9. 7. 2015, Bucura, C-348/14, neuverejnený, EU:C:2015:447,

bod 52). Rovnako uviedol ( bod 24 odôvodnenia) že „Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva,
že „... informácie o zmluvných podmienkach a dôsledkoch tohto uzavretia zmluvy poskytnuté pred
uzavretím zmluvy majú pre spotrebiteľa zásadný význam. Najmä na základe týchto informácií sa
tento spotrebiteľ rozhoduje, či chce byť viazaný podmienkami, ktoré predajca alebo dodávateľ
vopred vypracoval“ (rozsudky z 21. 3. 2013, RWE Vertrieb, C-92/11, EU:C:2013:180, bod 44, ako aj

z 21. 12. 2016, Gutiérrez Naranjo a i., C-154/15, C-307/15 a C-308/15, EU:C:2016:980, bod 50).

48. V súvislosti s prehláseniami na ktoré sa banka odvoláva obsiahnutými v čl. I zmluvy ( teda že
žalobcovia prevzali a oboznámili sa s OP, VOP a podobne) súd navyše poukazuje tiež na to, že dané
predformulované vyhlásenia nemôžu v žiadnom prípade byť vierohodným dôkazom skutočnej vôle

žalobcov dojednať právo predčasne zosplatniť úver pre neplnenie splátok.

49. Také zásadné dojednanie ako to bolo v tu súdenej veci a dojednané takým spôsobom súčasťou
nepodpísaných Obchodných podmienok podľa názoru súdu byť nemôže. Súd poukazuje na rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn.1CoCsp/5/2023, bod 35 odôvodnenia ( týkal sa úveru na bývanie),

podľa ktorého „Správne sú závery súdu prvej inštancie spočívajúce v tom, že dojednanie v zmysle
§ 565 Občianskeho zákonníka umožňujúce vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru pre nesplnenie
niektorej splátky malo byť dojednané v písomnej forme v zmluve o poskytnutom úvere, pričom nestačí,
ak takáto možnosť bola uvedená v obchodných podmienkach. Takéto dojednanie v samotnej zmluve
v prejednávanej veci chýba a preto je plne na mieste aplikácia rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp.zn.I.

ÚS 3512/11, z ktorého vyplýva, že dojednania o zmluvnej pokute ( ktoré sú aj podľa odvolacieho súdu
aplikovateľné na možnosť veriteľa žiadať predčasne o zaplatenie celého dlhu) nemôžu byť súčasťou tzv.
všeobecných zmluvných podmienok, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy“.

50. Aj v inej veci Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 20CoCsp/50/2021 s poukazom na zásadu

poctivosti v oblasti ochrany spotrebiteľa a princíp dôvery prihlásil sa k týmto záverom Ústavného súdu
ČR z nálezov I. ÚS 3512/11 a II. ÚS 3/06, ku ktorým hlási sa aj tunajší súd, pričom uviedol, že nepopiera,
že spotrebiteľská zmluva môže pozostávať z viacerých dokumentov, zmluvné ustanovenia však musia
byť dojednané individuálne, pričom zmluva musí byť pre spotrebiteľa transparentná.

51. Súd poukazuje priamo vo vzťahu k žalovanej aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp.zn.9Cdo/106/2022 zo dňa 25.04.2023 o odmietnutí dovolania, kde ten rozhodoval o dovolaní proti
rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn.9CoCsp/16/2021. V ňom krajský súd po zistení, že rovnako ako
tu dohodu o práve úver predčasne zosplatniť neobsahovala samotná zmluva, len Obchodné podmienkydospel k rovnakým záverom ako aj tunajší súd v tu súdnej veci, a síce že „V prejednávanej veci však
nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobcu so žalovanou ako spotrebiteľkou individuálne
dojednal znenie Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery. Ich znenie nebolo žalovanou

podpísané. Túto skutočnosť nemôže zhojiť ani článok IX zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa
ktorého nedeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky,
predzmluvný formulár poskytnutý dlžníkovi v súvislosti s uzavretím tejto zmluvy. Vo všeobecnosti je
úlohou obchodných podmienok slúžiť na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy dávať dojednania
technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nezodpovedá zásade profesionality a poctivosti,

ak sa dávajú do nich dojednania, ktoré sú pre uzavretie zmluvy podstatné, z hľadiska informovania
spotrebiteľa dôležité. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal síce spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (čo
bolo naplnené aj v predmetnej veci).“Vyššie uvedené závery boli podrobené aj ústavnému prieskumu
( viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 545/2023).

XX. Súd zároveň poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.8Cdo/114/2017 kde tento
( viď bod 26 odôvodnenia) v súvislosti s nutnosťou transparentnosti spotrebiteľskej zmluvy uviedol,
že „Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do
každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu,
aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ

dojednania,ktorésúprespotrebiteľanevýhodnéaoktorýchpredpokladá,žeujdújehopozornosti.Pokiaľ
tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu ( nález Ústavného súdu I. ÚS
3512/11).

53. Aj podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn.3CoCsp/12/2020 zakotvenie tak podstatnej

zmluvnej podmienky, akým je zosplatnenie pohľadávky a zároveň existencia finančných nárokov
dodávateľa do textu všeobecných obchodných podmienok, o aký prípad ide v prejednávanej veci, je
nekalou obchodnou praktikou už len z dôvodu, že tieto podmienky obsahujú rozsiahly text, pričom
spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy reálne nemá ani najmenšiu možnosť sa s takýmito podmienkami
oboznámiť a uvedomiť si ich dôsledky. Súd v súvislosti so záverom o neplatnosti dojednania práva

predčasne zosplatniť úver len v obchodných podmienkach poukazuje aj na rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp.zn.8CoCsp/59/2022 alebo Krajského súdu v Prešove sp.zn.7CoCsp/29/2021, bod
23 odôvodnenia podľa ktorého „Plnenie v splátkach, vrátane podmienky, že nedodržaním splatnosti
jednotlivých splátok nastáva splatnosť celej pohľadávky, má byť dojednané priamo v zmluve, a preto
nepostačuje len odkaz na veriteľom vopred jednostranne pripravené a dlžníkom nepodpísané obchodné

podmienky poskytnutia úveru. Bez takejto dohody obsiahnutej priamo v zmluve veriteľ právo vyplývajúce
z ust. § 565 Občianskeho zákonníka nemá“.

54. K vyššie uvádzanému rozhodnutiu Ústavného súdu ČR I.ÚS /3512/2011 sa súdna prax aj vo
veciach týkajúcich sa práve bánk hlási stále ( viď napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 27.07.2022 sp.zn.2Co/82/2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.5CoCsp/48/2021,
Krajského súdu v Banskej Bystrici 16CoCsp/2/2023, Krajského súdu v Prešove 10CoCsp/18/2023,
Krajského súdu v Bratislave 8CoCsp/41/2022, Krajského súdu v Trnave sp.zn.11CoCsp/38/2021 alebo
26CoCsp/62/2021). Súd v súvislosti so záverom o aplikovateľnosti uvedeného nálezu poukazuje aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Asan /18/2018, ktoré sa naň, výslovne ho citujúc priamo odvoláva.

55. Keďže na vyhlásenie predčasnej splatnosti žalovaná nemala spôsobilý podklad ( platnú dohodu
vyžadovanú v § 565 OZ), ku dňu 15.07.2021 jej právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
nevzniklo, a už len preto žaloba žalobcov bola dôvodná.
56. Názor súdu o nutnosti podrobného skúmania vyššie uvedených skutočností v procese zosplatnenia

pre žalovanú nemôže byť nijako nový, či prekvapivý aj preto, lebo bol vo vzťahu k nej opakovane
súdnou praxou formulovaný. Súd poukazuje napr. na jej samej sa týkajúce rozsudky Krajského súdu
vNitresp.zn.7CoCsp/4/2023aKrajskéhosúduvTrnavesp.zn.21CoCsp/12/2023kdetentakistouviedol,
že „Podľa ustanovenia § 565 O. z. veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, pri nezaplatení
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, prípadne v rozhodnutí určené. V prípade spotrebiteľských

zmlúv k uvedenému pristupuje aj požiadavka obligatórneho prieskumu, či uvedené zmluvné dojednanie
(upravujúce právo na zosplatnenie celého úveru) nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda či sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, a preto neplatnú zmluvnú podmienku (§ 53 O.z.). V súlade s judikatúrou Súdneho dvoraEurópskej únie má vnútroštátny súd pritom preveriť, či dôvod predčasného ukončenia splácania úveru
je natoľko závažným, aby odôvodnil tak závažné následky pre spotrebiteľa ako je strata výhody splátok.
Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa predčasného

splatenia uvedenú v zmluvách, z dôvodu neplnenia povinností zo strany dlžníka počas určitého
obdobia, je úlohou vnútroštátneho súdu predovšetkým preveriť, či možnosť predajcu alebo dodávateľa
rozhodnúť o splatnosti celého úveru závisí od toho, že si spotrebiteľ nesplnil povinnosť, ktorá je
v spornom zmluvnom vzťahu podstatná, či sa táto možnosť priznáva v prípadoch, v ktorých je takého
nesplnenie povinnosti dostatočne závažné vo vzťahu k dobe splácania úveru a k jeho výške, či táto

možnosť predstavuje odchýlku od právnych predpisov uplatňovaných v tejto oblasti, či vnútroštátne
právo stanovuje primerané a účinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka
uplatní, umožnia aby odvrátil účinky takejto splatnosti úveru (porov. napr. rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie Mohamed Azis C-415/11, bod 73). Zmluvné podmienky, ktoré umožňujú vyhlásenie
predčasnej splatnosti celého úveru z dôvodov, ktoré sú formulované príliš široko, nejednoznačne a môžu
byť zo strany veriteľa (banky) uplatnené svojvoľne, spôsobujú v zmysle § 53 ods. 1 O. z. značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 23. apríla 2015 vo veci C-96/14 Jean-Claude van Hove
proti CNP Assurances SA, požiadavka transparentnosti zmluvných podmienok stanovená smernicou
nemôže byť obmedzená len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska. Naopak,
keďže systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní

s podnikateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä pokiaľ ide o úroveň informovanosti,
táto požiadavka transparentnosti sa musí chápať široko (porov. tiež rozhodnutie Kasler a Káslernej
Rabái C-26/13, ako aj Matei C-143/13). Je preto povinnosťou súdu preskúmať (vzhľadom na ust. § 565
O. z. v zmysle ktorého veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, pre nezaplatenie niektorej
splátky, len ak to bolo dohodnuté, príp. určené v rozhodnutí) či došlo k dohode zmluvných strán

v súlade s § 565 O. z. a § 53 ods. 9 O. z., či takéto zmluvné dojednanie (upravujúce právo na
zosplatnenie celého úveru) nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, teda či sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto
neplatnú zmluvnú podmienku (§ 53 O. z.), príp. sa odkláňa od kogentnej právnej úpravy. Povinnosť aby
zmluva obsahovala jednoznačné a presné odkazy na obligatórne náležitosti zmluvy alebo iné povinné

informácie, vylučuje preto paušálny odkaz na všeobecné obchodné podmienky, keďže v zmluve by
malo byť uvedené, v ktorých konkrétnych ustanoveniach všeobecných obchodných podmienok veriteľa
možno jednotlivé náležitosti zmluvy nájsť (t. j. jednoznačné a presné odkazy na konkrétne ustanovenia
obchodných podmienok, umožňujúce spotrebiteľovi zistiť, kde sa nachádza zmluvné dojednanie).
V prípade formulárových zmlúv je potom dôležité skúmať aj tzv. inkorporačné doložky, paušálne

odkazujúce na všeobecné obchodné podmienky a vyhlásenia spotrebiteľa o oboznámení sa s nimi.
Zmluvný materiál by pritom mal byť spotrebiteľovi aj skutočne odovzdaný pred uzavretím zmluvy, aby
sa mohol reálne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami (porov. rozhodnutie Súdneho
dvora Európskej únie Home Credit Slovakia a.s. proti Klára Bíróova C -42/15, bod 34).
57. Pokiaľ ide o samotné predčasné zosplatnenie úveru ( ako proces), aj toto musí spĺňať zákonné

znaky, náležitosti a podmienky bezvadnosti právneho úkonu. Musí spĺňať požiadavku jasnosti, určitosti
a zrozumiteľnosti. Súd v tejto súvislosti podporne poukazuje napr. na Veľký komentár k Občianskemu
zákonníku autorov Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol.
Občiansky zákonník I. §1 – 450, 2. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2019. 636 s. z ktorého cit. “Keďže
predčasné zosplatnenie pohľadávky dodávateľom je jednostranným adresovaným hmotnoprávnym

úkonom, je nevyhnutné, aby tento obsahoval aj jednoznačné, jasné a určité a rovnako nezameniteľné
skutkové a právne odôvodnenie jeho urobenia smerom k právnemu postaveniu spotrebiteľa a trvaniu
spotrebiteľského záväzku. Akýkoľvek úkon, ktorým je dotknutý spotrebiteľský záväzok a ktorý sa týka
práv a povinností spotrebiteľa, musí byť aj náležite odôvodnený. Požiadavka odôvodnenia je daná práve
titulom, aby sa spotrebiteľ nielen adekvátne oboznámil s dôvodmi konania na strane dodávateľa, ale

aby sa mohol vo vzťahu k jednostrannej zmene zmluvných pomerov aj adekvátne brániť. Požiadavka na
odôvodnenie jednostranného konania dodávateľa, ktoré napĺňa znaky jednostrannej zmeny zmluvných
podmienok, plynie aj z ostatnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, konkrétne z rozsudku vo veci C-92/11,
RWE Vertrieb AG v.Verbraucherzentrale Nordrhein-Westfalen EV, a rovnako z rozsudku Súdneho
dvora v spojených veciach C-359/11 a C-400/11, Alexandra Schulz v.Technische Werke Schussental

GmbH und Co.KG a Josef Egbinghoff v.Stadtwerke Ahaus GmbH. Medzi uvedenými situáciami vidíme
nevyhnutnú analógiu, ktorú medzičasom z hľadiska nevyhnutnosti odôvodnenia vyhlásenia predčasnej
splatnosti potvrdzuje aj súdna prax.“58. V otázke zosplatnenia aj časť súdnej praxe zastávala donedávna názor, že zákon nikde nestanovuje
povinnosť veriteľa vo výzvach podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka uviesť pre omeškanie s ktorou
mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru.

59. S týmto názorom súd nesúhlasí a nakoľko uvedená otázka bola aktuálne ( práve vo veciach
spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorá tu má byť postupníkom pohľadávky) riešená a definitívne
vyriešená najvyššou súdnou autoritou všeobecného súdnictva v SR ( Najvyšším súdom SR), súd
poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR k uvedenej otázke ( viď aj článok 2 ods.2 základných

princípov CSP).

60. Tu upozornenie pred zosplatnením ( posledná výzva na úhradu pohľadávky zo dňa 07.04.2021)
neobsahovalo identifikáciu splátky, pre ktorú má dôjsť k zosplatneniu ( k tomu pozri aktuálne
rozhodnutia NS SR sp.zn.5Cdo/197/2022 či 5Cdo/188/2023). Keďže upozornenie pred zosplatnením
je pre chýbajúcu identifikáciu splátky, pre ktorú má dôjsť k zosplatneniu absolútne neplatné, banke

nemohlo ku dňu 15.07.2021 vzniknúť právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a aj preto je
žaloba žalobcov dôvodná.

61. Krajský súd v Prešove už v rozsudku zo dňa 28.06.2018 sp.zn.6Co/26/2017 vo vzťahu
k náležitostiam zosplatnenia dlhu uviedol, že “taký právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu by

mal obsahovať dôležitý údaj a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol
využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti tejto splátky sa začína počítať
premlčacia doba podľa §103 OZ. Preto možno celkom opodstatnene konštatovať nad rámec potreby pre
rozhodnutie v merite veci, že právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh je na úkor určitosti nejasný,
vyvoláva otázniky a preto neplatný pre jeho neurčitosť (§ 37 ods.1 OZ)“.

62. Uvedený názor opakovane potvrdený bol aj v ďalších rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove
( viď napr. rozsudok zo dňa 29.10.2019 sp.zn.20Co/90/2019, bod 17 jeho odôvodnenia) a zotrváva
na ňom aj aktuálna rozhodovacia prax Krajského súdu v Prešove ( viď napr. aktuálne rozhodnutia
sp.zn.7CoCsp/23/2023. 7CoCsp/18,/2022, 16CoCsp/8/2023, 20CoCsp/25/2022, 13CoCsp/54/2021

alebo 22CoCsp/30/2023) a v súvislosti s dražobným procesom aj 2Co/44/2021 kde ten uviedol, že pre
nedostatočnú možnosť preskúmania výšky a následne aj splatnosti pohľadávky, pre ktorú žalovaný
v 1. rade navrhol výkon záložného práva, podľa zákona o dobrovoľných dražbách nebolo možné
relevantným spôsobom posúdiť aj primeranosť výkonu záložného práva v prejednávanej veci s ohľadom
na hodnotu dražených nehnuteľností, ktoré predstavovali obydlie rodiny žalobcov.

63.NakoľkosazasúčasťustálenejjudikatúrypovažujeažnázoropakovanevyjadrenýNajvyššímsúdom
Slovenskej republiky (viac v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/88/2017 zo
dňa 19.03.2018 publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod R 65/2018) súd poukazuje na to, že tento v dvoch úplne aktuálnych rozhodnutiach – a

to v uznesení sp.zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, ale aj v uznesení sp.zn. 2Cdo/149/2021 potvrdil,
že podmienkou platného predčasného zosplatnenia úveru je „potreba identifikácie splátky, pre ktorú
nastáva splatnosť celého dlhu v zmysle § 565 OZ a prepojenosť tohto zákonného ustanovenia na § 53
ods. 9 OZ“ ( citované z bodu 14.2 odôvodnenia unesenia sp.zn.2Cdo/149/2021).
64. O uvedenom by nemali byť žiadne pochybnosti, nakoľko v už spomínanom uznesení zo dňa

24.01.2024 sp.zn.5Cdo/2/2023 Najvyšší súd v poslednej vete bodu 14.2 odôvodnenia výslovne a jasne
uviedol, že cit“ V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v
súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa
nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a
predčasne zosplatnil celý dlh.“

65. Podľa úplne aktuálneho rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024
( dovolanie týkalo sa práve veci, kde žaloba bola zamietnutá pre nepreukázanie aktívnej vecnej
legitimácie v dôsledku neplatného predčasného zosplatnenia úveru) Ak zo strany veriteľa dôjde k
vyhláseniu úveru za predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný
úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v

lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na
možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie
poškodený.66. Aj podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 pre platný úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú

jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.

67. V tu súdenej veci oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru dňom 15.07.2021 neobsahovalo
identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie
celého dlhu a takisto upozornenie zo dňa 07.04.2021 obsahovalo len uvedenie súhrnnej výšky bankou

evidovanej dlžnej sumy ( tu 1.518,75 eur) bez akéhokoľvek uvedenia koľko z nej je istina, koľko úroky,
koľko úroky z omeškania a koľko poplatky, pričom vôbec neuvádzalo a nemožno z neho vôbec zistiť,
ktoré konkrétne splátky sú nezaplatené, s ktorými konkrétne majú byť žalobcovia v omeškaní a podobne.
Zmluva je z roku 2013 a k zosplatnneiu malo dôjsť v roku 2021, po viac ako 7 rokoch splácania, nešlo
teda o prípad, že by nezaplatili žalobcovia napr. ani prvú splátku, preto ak veriteľ po viac ako siedmich
rokoch splácania úveru oznámil im iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého

úveru, jednoznačne mohli byť ako spotrebitelia pomýlení a v dôsledku informačnej asymetrie poškodení.
Potrebné to tu bolo o to viac, že podľa žalovanou predloženej sumarizácie pohľadávky s prehľadom
splácania ( č.l.68 a 69 spisu) sa javí, že k splácaniu malo dochádzať aj v období zosplatňovania ( sú tam
zaznamenané úhrady v mesiacoch január, marec, apríl, júl 2021, aj aj úhrady po tvrdenom zosplatnení),
preto z pohľadu zákonných podmienok zosplatnenia a možnosti ich prieskumu bolo nevyhnutné uviesť

do daných úkonov v danom čase pre ktorú splátku k zosplatneniu vlastne dochádza. Akýkoľvek úkon,
ktorým je dotknutý spotrebiteľský záväzok a ktorý sa týka práv a povinností spotrebiteľa, musí byť aj
náležite odôvodnený. Požiadavka odôvodnenia je daná práve tým, aby sa spotrebiteľ nielen adekvátne
oboznámil s dôvodmi konania na strane dodávateľa, ale aby sa mohol vo vzťahu k jednostrannej
zmene zmluvných pomerov aj adekvátne brániť. Ak nie je uvedená napr. splátka, pre nezaplatenie ktorej

sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu, potom spotrebiteľ nevie posúdiť
splnenie zákonných podmienok pre predčasné zosplatnenie úveru, nevie sa voči nemu adekvátne
brániť, nevie kedy vzhľadom na § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka začne plynúť premlčacia
doba celého zročného dlhu. Ak by stačilo urobiť vyhlásenie predčasnej/mimoriadnej splatnosti úveru
oznámením tejto vety s poukazom na nejaké porušenie ( ktoré si spotrebiteľ má len sám odvodiť štúdiom

ďalších dokumentov) bez konkrétneho uvedenia, ktorá splátka je tou splátkou, s ktorou spotrebiteľ podľa
dodávateľa je viac ako 3 mesiace v omeškaní a pre ktorú sa právo zosplatnenia úveru využíva, potom
by to bol sám spotrebiteľ a v prípade súdneho sporu až súd, ktorý by mal ex offo vykonať audit stavu
skutkového a právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a vyhľadávať dôvod oprávnenosti tohto úkonu,
pričom by mohol dôjsť aj k dôvodom, na ktoré dodávateľ pri vykonaní tohto úkonu ani nepomyslel,

čo je neprípustné. Súd preto už z uvedených dôvodov oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
a jemu predchádzajúce upozornenie považuje za absolútne neplatný právny úkon. Je to ďalší dôvod
pre určenie, že žalovanej ku dňu 15.07.2021 nevzniklo právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
zo zmluvy.

XX. K tvrdeniu žalovanej o procesnej neprípustnosti žaloby a jej nedôvodnosti súd dáva do
pozornosti závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.9Cdo/187/2022, ktorý vo vzťahu k vykonaniu
dobrovoľnej dražby na základe spotrebiteľskej zmluvy uviedol, že Súdy nižších inštancií preto viaže
povinnosť zaoberať sa otázkami pravosti a splatnosti pohľadávky (osobitne zamerajúc pozornosť na
otázku zosplatnenia úveru), jej výšky (osobitne zamerajúc pozornosť na výšku úrokov, poplatkov či

ďalšieho príslušenstva) a charakteru pohľadávky zabezpečenej predmetným záložným právom, ktorá
môže byť tvorená plneniami v rozpore s dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok.
Ak má súd poskytnúť záložcovi ako spotrebiteľovi účinnú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami, nie je to možné bez toho, aby dôsledne preskúmal základný úverový vzťah zabezpečený
záložným právom.

69. Rovnaké závery vo vzťahu k zosplatneniu a dražbe obsahuje aj rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn.20Co/47/2022, kde odvolací súd uviedol, že dojednanie predčasnej splatnosti nie je obligatórne
a predčasná splatnosť nenastupuje ani ako výsledok dispozitívnej normy pre prípad, že by sa predčasná
splatnosť nedohodla. Preto dohoda o predčasnej splatnosti pre prípad, že existuje, má podliehať

súdnemu prieskumu, avšak podľa všetkého v tejto veci takejto dohody niet ( rovnako ani tu) a preto
odvolací súd už nepreveroval proporcionalitu a možnosť zvrátiť zosplatnenie spotrebiteľom.70. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalovaná začala dražobný
proces na predaj ich obydlia pre pohľadávku, ktorá v danej výške pre neplatné zosplatnenie úveru
neexistuje a trvá právo žalobcov pokračovať v splácaní v splátkach. Navyše tvrdí postúpenie

pohľadávky. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-598/21 Článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1,
článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách v spojení s článkami 7 a 38 Charty základných práv Európskej únie sa majú
vykladať v tom zmysle, že: bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej
povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje

proporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto
klauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo
strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a
dĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca
alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na základe tejto klauzuly predajom rodinného
obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní.

71. Žalovaná po viac ako 7-ich rokoch splácania pristúpila k zosplatneniu úveru pre tvrdený dlh žalobcov
vo výške 1.518,75 eur a začala dražbu ich obydlia v hodnote ( podľa oznámenia o dražbe) 72.300,-eur.

72. Súdy v procese dražby sú povinné skúmať a dať odpoveď k výške a splatnosti vymáhanej

pohľadávky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn.2Cdo 210/2021 ( viď body 26 a 28 až 30
jeho odôvodnenia) záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby musí v zmysle § 7 ods. 2 ZoDD v zmluve
o vykonaní dražby uviesť dôvod konania dražby, a okrem vyhlásenia, že predmet dražby je možné dražiť,
musí vyhlásiť aj špecifikáciu pohľadávky, ktorá je dôvodom výkonu dobrovoľnej dražby, a to v rozsahu:
pravosť, výška a splatnosť (§ 16 ods. 3). Ak teda dražbu navrhuje záložný veriteľ, je povinný vyhlásiť, že

jeho nesplnená pohľadávka, na základe ktorej si uplatňuje výkon záložného práva formou dobrovoľnej
dražby, je pravá, splatná a v uvedenej výške.

73. Vzhľadom na aktuálny stav veci ( tvrdí sa zosplatnenie úveru, začatie dražby obydlia, postúpenie
pohľadávky), žalobcami požadované určenie má podľa názoru súdu význam. K námietke neprípustnosti

a nevykonateľnosti žalobného návrhu súd uvádza, že rovnako ako to zdôvodnili žalobcovia na
pojednávaní, aj súd označenie žaloby ako žaloby o zdržanie sa výkonu záložného práva vnímal
v kontexte spolu s ňou podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a nie je pochybnosť, že
v zmysle obsahu a petitu žaloby, ktorý je záväzný ide o žalobu o určenie, že žalovanej nevzniklo právo
na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.

74. Súd tu vo vzťahu k prípustnosti a naliehavému právnemu záujmu žalobcov poukazuje napr. na
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn.6Co/10/2020 ktorý v spore proti inej banke potvrdil výrok súdu
prvej inštancie, že „ žalovaný nemá právo na predčasné splatenie úveru zo Zmluvy o úvere č. EZY-
MRL-00116377-2010-MAR2-IU zo dňa 07.10.2010 na základe výzvy žalovaného zo dňa 10.05.2018“.

75. V zmysle § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
76. Z obsahu žaloby žalobcov a jej petitu, ktorým je súd v zmysle § 216 ods.1 CSP viazaný teda vyplýva,
že predmetom sporu je v danom prípade určenie, že banka ako veriteľ (žalovaná) nemala právo na

vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo zmluvy o úvere ku dňu 15.07.2021. V dôsledku vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru, banka začala i s výkonom záložného páva k nehnuteľnostiam, keďže na
zabezpečenie záväzku žalobcov bola uzavretá záložná zmluva. Bez požadovaného určenia je neisté
postavenie žalobcov i v tom, či žalovanej prislúcha právo na zaplatenie celého zostatku nesplateného
úveru s príslušenstvom, alebo len jednotlivých splátok, ktorých splatnosť už nastala. Spornosť výšky

splatnej pohľadávky, na vymoženie ktorej môže veriteľ vykonávať záložné právo, spôsobuje neistotou
v právnom postavení žalobcov, keďže nie je isté, akým spôsobom (úhradou akej sumy) môžu
žalobcovia zabrániť výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Neodkladným opatrením súd
uložil žalovanej zdržať výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam až do právoplatného
skončenia tohto sporu. Existencia naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení je

tak podľa názoru súdu nepochybne daná. Navyše malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky a tak žaloba má
význam aj z pohľadu zákonných podmienok postupiteľnosti pohľadávky banky.
77. Vzhľadom na všetko uvedené súd žalobe žalobcov vyhovel.78. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.1 CSP. V danom prípade boli
žalobcovia plne úspešní, preto podľa § 255 ods.1 CSP im vznikol nárok na náhradu trov konania.
Vzhľadom na uvedené súd v súlade s § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodol

v druhom výroku tohto rozsudku tak, že žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania proti žalovanej
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust.§ 262 ods.2 CSP po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

79. Vo vzťahu k neodkladnému opatreniu nariadenému tu uznesením súdu zo dňa 21.03.2022 súd

uvádza, že nakoľko žalobe žalobcov vo veci samej bolo v celom rozsahu vyhovené a nakoľko súd
v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia jeho trvanie vymedzil do právoplatného skončenia
konania vo veci samej, nebolo potrebné žiadne ďalšie samostatné rozhodnutie vo vzťahu k nariadenému
neodkladnému opatreniu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.