Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. máj 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Csp/184/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210334
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124210334.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

18 29Csp/184/2024

Okresný súd Prešov, sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXXX/X, XXX XX A., zast.: JUDr. Dáša Komková, so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto,
IČO: 35 792 752, zast.: Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16,
711 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

2 29Csp/184/2024

I. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
zo dňa XX.XX.XXXX v bode 6. Zmluvy: „ Poplatok za poskytnutie úveru: 150,-- eur.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

II. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
zo dňa XX.XX.XXXX v bode 7. Zmluvy, v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými

dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

III. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
zo dňa XX.XX.XXXX v článku 8. Sankcie, v bode 8.1., 8.2. a 8.5., v znení: „V prípade omeškania
Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku
podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný
zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6

% p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej
splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy o RÚ okamžite
splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy a/alebo Dohody o
poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške
0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t.j. 14,6 % p.a.).“ „Okrem zmluvnej pokuty podľa čl. 8.
ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z
omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády

č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení,
k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak,
aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ nepresahovala maximálnu výšku
podľa ods. 8.3. tejto Zmluvy o RÚ.“ „Akékoľvek dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve
o RÚ a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej
strany požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná,
alebo iným porušením tejto Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.IV. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo
dňa XX.XX.XXXX v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, Zmluvných
dojednaní k Zmluve, v bode 8.2. v časti, v znení: „ Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú

pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo tejto
Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne,
čiastka sa považuje za uhradenú nie 6 pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamihom, kedy dôjde k jej
identifikácii Veriteľom.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo
dňa XX.XX.XXXX v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, Zmluvných
dojednaní k Zmluve, v bode 8.3., v znení: „ Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 je povinný oznámiť
Veriteľovi okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť schopnosť plniť záväzky Dlžníka, Spoludlžník 1,
Spoludlžník 2 z tejto Zmluvy o RÚ.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI.Určuje, žezmluvnápodmienkauvedenávčlánkuI.PredmetDohody,bod7.1.Dohodyoposkytnutí
služieb č. 8500079509, zo dňa 11.9.2014 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa
XX.XX.XXXX, v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi
odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru.
Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená

spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

14 29Csp/184/2024

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 04.12.2024 sa domáhal určenia neprijateľnosti zmluvných
podmienok uvedených v bode 6,7,8 Zmluvy, v článku 8 zmluvných dojednaní ako aj v bode 7.1 Dohody

o poskytnutí služieb.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa XX.XX.XXXX zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX.Zmluvaobsahujeneprijateľnúzmluvnúpodmienku,konkrétnevbode6Zmluvy,týkajúcu
sa poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150 EUR, ktorá bola opakovane rozhodnutiami Krajského

súdu v Prešove vyhlásená za neprijateľné zmluvné podmienky.

3. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v bode 7, táto je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore
s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l)

Občianskeho zákonníka, neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré by mala podľa práva, ktorým sa
riadi zmluvný vzťah niesť iná zmluvná strana a to v otázke oboznámenia sa so zmluvnými dojednaniami.
Pokiaľideozmluvnédojednanievbode8.1,8.2a8.5týkajúcichsazmluvnejpokuty,kneprijateľnostitejto
zmluvnej podmienky a obsahovo obdobných priamo vo vzťahu k žalovanému poukázal na rozhodnutia
Okresného súdu Prešov 20Csp/35/2021, 24Csp/2/2023, ako aj rozsudok Krajského súdu v Prešove

7CoCsp/52/2021.

4. Neprijateľnou je aj zmluvná podmienka uvedená v čl. 8, bode 8.2 Zmluvy, keďže o obdobných
zmluvných podmienkach týkajúcich sa variabilných symbolov už taktiež súdy judikovali neprijateľnosť.

5. K zmluvnému dojednaniu v bode 8.3 uviedol, že toto dojednanie predstavuje neprimeraný zásah do
súkromiaspotrebiteľa.Vpriebehuúverovéhoobdobiamôžedôjsťkakejkoľvekzmeneaneoznámenieuž
môže privodiť závažné následky pre spotrebiteľa. Nie je pritom významné, či by veriteľ aj napĺňal takýto
scenár, ale dôležité je, že takáto zmluvná podmienka sa nachádza v zmluvných formulároch žalovaného.6. K neprijateľnosti zmluvného dojednania v bode 7.1 Dohody o poskytnutí služieb uviedol, že
o neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky vo vzťahu k žalovanému existuje bohatá judikatúra
týkajúca sa rozhodnutí Okresného súdu Prešov, ako aj Krajského súdu v Prešove.

7. Žalovaný namietal neprípustnosť predmetnej žaloby, nakoľko medzi zmluvnými stranami prebehlo
konanie vedené pod sp. zn. 11C/49/2015, 15C/505/2015, 9C/419/2015, 8Csp/135/2017, ako aj konanie
vedené pod 29Csp/17/2019, pričom ani v jednom nenavrhoval rozhodnúť o určenie neprijateľných
zmluvných podmienok.

8. Žalovaný zároveň popiera dôvodnosť žaloby v časti o určenie neprijateľných zmluvných podmienok.
Zákonným predpokladom pre záver o neprijateľnej zmluvnej podmienke je, aby išlo o ustanovenie
spôsobujúce protiprávny stav a súčasne o ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od právnej úpravy a zároveň
by spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na úkor spotrebiteľa. Poplatok za
poskytnutie úveru bol a je štandardne vyžadovaný subjektmi na finančnom trhu a v žiadnom prípade

sa nemožno na tomto základe dovolávať jeho neprijateľnosti. Žalobca bol o danom poplatku riadne
informovaný a súhlasil s ním v čase podania žiadosti.
9. Poplatok za poskytnutie úveru už názvom definuje svoj obsah a význam a teda aj protiplnenie,
pričom Národná banka Slovenska uvedený poplatok posúdila ako vecne prípustný a neporušujúci práva
spotrebiteľa.

10. Zákon v otázke poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom teda zaviedol výslovnú úpravu toho,
aké poplatky pri spotrebiteľskom úvere sú ex lege zakázané. Z vývoja právnej úpravy je zrejmé, že
išlo o regulatívnu úpravu. Ak by poplatok za uzavretie zmluvy bol neprijateľný, logicky by bol zakázaný.
Z prijatej zákonnej úpravy vyplýva, že zákonodarca poplatok za uzavretie zmluvy nepovažoval za

problematický a neprípustný. Týmto poukazuje na to, že v rámci pomerne podrobnej a rozsiahlej úpravy
poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom by aj v zmysle teórie racionálneho zákonodarcu bolo
prirodzené a očakávateľné, žeby zakázal aj sporovaný poplatok, ak by bol považovaný za problematický
a neprípustný.

11. Na podporu svojej argumentácie poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
pod sp. zn. 7Cdo/294/2019, 5Cdo/47/2019, ako aj 4Cdo/292/2021.

12. Pokiaľ ide o zmluvné dojednanie v bode 7 v Zmluve o revolvingovom úvere, žalobca v podanej
žalobe neoznačil jediné zákonné ustanovenie, podľa ktorého dodávateľ znáša dôkazné bremeno o tom,

že sa spotrebiteľ oboznámil so zmluvou. To je prvá podmienka podľa ním označeného zákonného
ustanovenia. To, že takéto dôkazné bremeno nikdy neexistovalo a neexistuje vyplýva aj z toho,
že napríklad zákon č. 129/2010 Z.z. upravoval len povinnosť veriteľa poskytnúť vopred zmluvu,
predzmluvný formulár, čiže celkom logicky nemohol zavádzať dôkazné bremeno, o ktorého údajnom
prenose žalobca uvádza nepravdivé a vcelku aj nepredstaviteľné tvrdenia.

13. Tvrdenie žalobcu je podľa žalovaného vecne nedôvodné a nelogické, pretože predmetné
ustanovenie ani gramaticky, ani obsahovo a ani inak žiadny iný prenos dôkazného bremena nerieši.
Vo všeobecnosti platí, že oboznámenie sa s obsahom listín je vnútorný, myšlienkový proces, ktorého
dokazovaniejeobjektívnevylúčené.Prejavommyšlienkovéhoprocesunavonokjeprejavvôle,vtakomto

prípade písomný prejav vôle. Len to môže byť predmetom dokazovania, čo ale v prejednávanej veci
sporné nie je, pretože žalobca uzatvorenie príslušnej zmluvy o revolvingovom úvere nespochybňuje.
Pokiaľ ide o určenie neprijateľnosti zmluvných dojednaní týkajúcich sa zmluvnej pokuty uviedol, že
zmluvnápokuta0,04%denneznamená,žejezávisláoddobytrvaniaomeškania.Nejdetedaopaušálnu
sumu za porušenie povinnosti. V ročnom vyjadrení znamená 14,6 %, čo je hodnota neprevyšujúca

3-násobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Ustanovenie zmluvy plne korešponduje s citovanou
právnou úpravou uvedenou v Nariadení vlády č. 87/1995 Z.z., ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. Uplatnený
nárok na zmluvnú sankciu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť 3-násobok
úrokovej sadzby úroku z omeškania. Ak sa tak stane, tak od daného dňa je možné uplatňovať len
zákonný úrok z omeškania. Zákonodarca právne aproboval dojednanie rovnaké, aké je uvedené

v zmluve.

14. Žalovaný popiera tvrdenie, že ustanovenie bodu 8.5 Zmluvy o úvere má byť neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Z Občianskeho zákonníka výslovne vyplýva, že veriteľ nie je oprávnený požadovaťnáhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania
účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody
presahujúcej zmluvnú pokutu, len ak je to medzi účastníkmi dohodnuté.

15. Pokiaľ ide o bod 8.2 zmluvného dojednania, žalobca v podanej žalobe neoznačil žiadne zákonné
ustanovenie, podľa ktorého by povinnosť dlžníka plniť záväzok mala nutne existovať bez povinnosti ho
označiť príslušným variabilným symbolom. Ak vezmeme do úvahy fakt, že najmä v prípade viacerých
záväzkov veriteľ prijímajúci platbu nie je oprávnený ani určiť v prospech ktorého plnenia je úhrada

platená. K bodu 8.3 žalobca neuviedol nič, čím zdôvodňuje neprijateľnosť, neoznačil žiadne skutočnosti,
v zmysle ktorých by obsah konkrétneho ustanovenia spôsoboval značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o zmluvné dojednanie týkajúce
sa dohody o poskytnutí služieb, návrh je v tejto časti neprípustný, pretože podľa § 53 Občianskeho
zákonníka, neprijateľnou zmluvnou podmienkou nie je dohoda o cene plnenia. Tvrdí, že ku vzniku
dohody o poskytovaní služieb nemuselo v prvom rade dôjsť a jej vznik je potrebné posudzovať aj

objektívne. Vznik dohody nie je ani podmienkou, ani predpokladom vzniku iného zmluvného vzťahu, čiže
nešlo o žiadnu podmienku pre vznik úverovej zmluvy, či získanie úveru. Dohoda o poskytovaní služieb
je individuálne uzavretá a nejde o predpoklad, ani podmienku pre vznik zmluvy o úvere.

16. Žalobca v replike uviedol, že pokiaľ ide o námietku žalovaného, že medzi stranami prebehli súdne

konania, tak z uvedených konaní má vedomosť len o konaní, ktoré sa týkalo predmetnej zmluvy a to
konkrétne konanie 15C/505/2015, kde sa domáhal zdržania zrážok zo mzdy. Žalovaný o ďalších, iných
súdnych konaniach vedomosť nemá. Žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok podáva
z dôvodu verejného záujmu, vyplývajúceho z jednej z hlavných politík primárneho práva EÚ, ktorým
je ochrana spotrebiteľov. Účelom žaloby je aj pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok voči dodávateľom

so zámerom predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok,
ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky nebude len vnútornou satisfakciou pre
spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi
za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť.

17. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru revolvingového typu, zmluvnými dojednaniami, dohodou
o poskytovaní služieb, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

18. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového

typu č. XXXXXXXXXX v predmete poskytnutia úverového limitu vo výške 1 500 EUR, s uvedením počtu
splátok 42, výšky mesačnej splátky 47,43 EUR, celkovej čiastky 2 142,06 EUR, RPMN 25,39 %, ročnej
úrokovej sadzby 18,08 %, priemernej hodnoty RPMN 36,30 %, vrátane poplatku za poskytnutie úveru
150 EUR.

19. Podľa bodu 7 Zmluvy, dlžník, spoludlžník 1, spoludlžník 2 a veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu
obsiahnutú v zmluvných dojednaniach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, pričom dlžník, ako aj
spoludlžníci sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili, nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich
dodržiavať.

20. Podľa bodu 8.1 Zmluvy, v prípade omeškania dlžníka, spoludlžníka 1 a spoludlžníka 2 s úhradou
mesačnej splátky alebo jej časti, alebo záväzku podľa dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá,
sútítopovinnízaplatiťveriteľovizmluvnúpokutuvovýške0,04%zdlžnejsumyzakaždýdeňomeškania.
Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka, spoludlžníka 1, 2 s úhradou mesačnej splátky o viac ako 3 mesiace
stali podľa čl. 3, ods. 13.1 písm. a) zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere okamžite

splatnými všetky záväzky podľa tejto zmluvy alebo dohody o poskytovaní služieb je dlžník, spoludlžník
1 a 2 povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

21. Podľa bodu 8.2, okrem zmluvnej pokuty dlžník, spoludlžník 1,2 je povinný zaplatiť veriteľovi úrok
z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej Nariadením vlády

č. 87/1995 Z.z..

22.Podľabodu8.5,akékoľvekdojednaniaozmluvnejpokuteobsiahnutévtejtozmluveoRÚazaplatenie
akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovaťnáhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná alebo iným porušením
zmluvy o RÚ a to v plnej výške.

23. Podľa bodu 8.2 zmluvných dojednaní, dlžník, spoludlžník 1, 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky, alebo
iného záväzku podľa Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento
variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú
nie pripísaním na účet veriteľa, ale až okamihom kedy dôjde k jej identifikácii veriteľom.

24. Podľa bodu 8.3 zmluvných dojednaní, dlžník, spoludlžník 1, 2 je povinný oznámiť veriteľovi okolnosti,
ktoré môžu negatívne ovplyvniť schopnosť plniť ich záväzky. Dlžník, spoludlžník 1, 2 zodpovedá za
škody, ktoré veriteľ utrpí v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti.

25. Podľa bodu 7.1 Dohody o poskytnutí služieb uzatvorenej medzi žalovaným a žalobcom sa zákazník
zaväzuje, že za uzavretie dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,56 % zo sumy

schváleného úveru, zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto
odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov
za úver s oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

26. Podľa § 298 ods. 1, 2 CSP,

(1) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná
podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku
znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

(2) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej
zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu
na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo

výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

27. Podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka,
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú obchodníkovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na tretiu osobu bez súhlasu spotrebiteľa,
ak by prevodom mohlo dôjsť k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť obchodníka za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e)umožňujúobchodníkovi,abyspotrebiteľovinevydalnímposkytnutéplnenieajvprípade,akspotrebiteľ
neuzavrie s obchodníkom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú obchodníkovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú obchodníka, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak obchodník nesplnil záväzky, ktoré
vznikli,

i) umožňujú obchodníkovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo obchodníka oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany obchodníka neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv vrátane práva spotrebiteľa
započítať pohľadávku voči obchodníkovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o)oprávňujúobchodníkarozhodnúťotom,žejehoplneniejevsúladesozmluvou,aleboktorépriznávajú
právo zmluvu vykladať iba obchodníkovi,
p)obmedzujú zodpovednosť obchodníka, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,

t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie obchodníkom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy

preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie,
w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré
v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky

tretej osobe.

28. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

29. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvoril
zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a predmetnou žalobou
sa voči žalovanému domáha určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v zmluve

o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, zmluvných dojednaniach, ako aj v dohode o poskytnutí
služieb.

30. Podľa názoru súdu I. inštancie žaloby upravené v ust. § 137 písm. c) a d) CSP nevylučujú žalobný
návrh o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom vzťahu v zmysle ust. §

298 CSP. Zo samotného znenia ust. § 137 CSP je možné vyvodiť nepochybný záver, že obsahuje iba
demonštratívny výpočet žalôb.

31. Aj zo znenia ust. § 298 CSP vyplýva, že súd môže v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu
určiť,žezmluvnápodmienkapoužívanádodávateľomvspotrebiteľskejzmluvejeneprijateľnouzmluvnou

podmienkou. Uvedené zákonné ustanovenie teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ aj individuálnom
spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez súčasne uplatneného
nároku na plnenie z neprijateľného zmluvného dojednania.

32. Okrem iného, zo samotného zák. ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem

žalobcov ako spotrebiteľov na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky ktorá spôsobuje
nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.
33. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné prespotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

34. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej
podmienky za neprijateľnú.

35. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C - 473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže
byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými
obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS.

36. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami

v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho
taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Uvedené je aj v súlade s judikatúrou
Európskeho súdneho dvora na ochranu spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany.

37. Aj z rozhodnutia NS SR pod sp. zn. 6Ndc/20/2016 z 23.1.2017 vyplýva, že právo súdu vysloviť

v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti CSP
zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. CSP len s účinkami
inter partes.

38.Žaloba,ktorousažalobcadomáhavyslovenianeprijateľnostizmluvnýchpodmienok,resp.vyslovenia

ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP.
Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho
práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods.
1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto
žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem (rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR 6Cdo/27/2018, 6Cdo/127/2017).

39. Zároveň z rozhodnutia Ústavného súdu SR pod sp. zn. III.ÚS 124/2020 vyplýva, že zmluvnú
podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená za nekalú treba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala,
takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky. Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym

rozhodnutím musí v zásade viesť k navráteniu jeho právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa
spotrebiteľ nachádzal, ak by uvedená podmienka neexistovala. Rozsudok o určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky prispel k odstráneniu pochybností o spätných účinkoch rozhodnutia súdu o určení
neplatnosti zmluvnej podmienky a tieto účinky z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno
v zásade z hľadiska reštitúcie vzťahov časovo obmedzovať. Žalobu o určenie možno uplatniť už pri

potencionálnej hrozbe vzniku ujmy. Existuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia zmluvnej podmienky
z preventívnych dôvodov bez práva na reštitučné plnenie. Zo súdnej kontroly nie sú vylúčené ani
zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je právo na plnenie a z ktorých by bolo kumulatívne uplatnenie
reštitučnýchprávnaplnenieproblematické,ažnemožné.Členskýmštátompatríprocesnáautonómia,no
špecifiká súdnych konaní nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá

spotrebiteľom musí byť poskytnutá podľa ustanovení Smernice 93/13. Ak spotrebiteľ vyvolá individuálny
súdny spor o posúdenie zmluvnej podmienky, či nie je neprijateľná, súd ex offo zohľadňuje všetky
okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru a to nielen z dôvodu individuálnej ochrany
spotrebiteľa, ale aj v záujme dôležitého spoločenského cieľa.

40. Súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve aj keď ide o zmluvnú
podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná a dokonca je ju
povinný vyhlásiť aj v prípade, ak ju zmluvné strany zmluvne zmenili (uznesenie Najvyššieho súdu SR
7Cdo/149/2020 z 24.08.2022 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-19/20).

41. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá
vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Súdu I. inštancie sú
známe rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky vo vzťahu určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky spracovateľského poplatku a poplatku za správu úveru.42. Z odôvodnení uvedených rozhodnutí nesporne vyplýva, že neprijateľnou podmienkou je aj zmluvné
dojednanie, ktoré vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke

nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Vo vzťahu k poplatku za správu úveru uviedli,
že zo zmluvy ani zo všeobecných obchodných podmienok nie je zrejmé, aké úkony veriteľa v prospech
dlžníka majú byť týmto poplatkom odmeňované. Takéto ustanovenie tak celkom jednoznačne zakladá
pre veriteľa nárok na ďalšiu peňažnú výhodu voči dlžníkovi, teda spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

43. Vo vzťahu k akceptovateľnosti spracovateľského poplatku uviedli, že samotný dodávateľ
opodstatnenosť tohto poplatku odvíja od práva na odplatu za poskytnutie úveru a práve v tom je zásadný
rozpor vedúci k právnemu záveru súdu prvej inštancie o neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky. Z
označenia spracovateľský poplatok je jednoznačné, že má ísť o poplatok za spracovanie úveru, teda
za úkony zo strany veriteľa súvisiace s poskytnutím úveru, ako napr. oslovenie dlžníka, zistenie jeho

údajov, vypracovanie a uzavretie konkrétnej zmluvy, ktoré sú internou záležitosťou veriteľa a súčasťou
jeho nákladov. Odplata za poskytnutý úver má byť dojednaná jednoznačne, a to napr. dojednaním úroku
a nie je dôvod odplatu za poskytnutý úver skrývať pod akýsi spracovateľský poplatok.

44. Z čl. 3 CSP nesporne vyplýva, že každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade

s Ústavou SR, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnými
záväzkami SR, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a
Súdneho dvora EÚ, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

45. Vznik členstva SR v EÚ tkvie okrem iného aj v dobrovoľnom vzdaní sa časti suverenity štátu

v prospech EÚ. Ide pritom aj o časť suverenity pri všeobecne záväznom regulovaní spoločenských
vzťahov. Za určitých okolností teda slovenské orgány aplikujúce právo (aj súdy) musia skúmať nielen
vôľu zákonodarcu, ale aj vôľu únijného tvorcu zodpovedajúcej právnej regulácie, ktorá je z hľadiska
právnej relevancie úpravy správania subjektov práva v právnych vzťahoch postavená na roveň, ba
niekedy aj nad vôľu zákonodarcu (uznesenie ÚS SR pod sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11.10.2016).

46. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia ÚS SR vyplýva, že smernice ako typová kategória predpisov
sekundárneho práva sú na rozdiel od nariadení typické absenciou priamej uplatniteľnosti voči fyzickým
osobám a právnickým osobám v jednotlivých členských štátoch. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní
EÚ je smernica záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa

má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom.

47. Citované ustanovenie primárneho práva EÚ vysiela zrozumiteľné posolstvo vnútroštátnym orgánom
členských štátov zaväzujúc ich na taký výkon ich vrchnostenských kompetencií, ktorý zabezpečí
dosiahnutie výsledku očakávaného smernicou. Inými slovami, ide tu o povinnosť naplniť vôľu únijného

tvorcu smernice vnútroštátnymi právnymi prostriedkami. Štandardným prostriedkom dosahovania cieľa
stanoveného smernicou je zmena právnej úpravy, ku ktorej pristúpi vnútroštátny zákonodarca. Avšak pre
prípad, že túto svoju povinnosť nesplní, vyvinula rozhodovacia prax Súdneho dvora EÚ teóriu priameho
účinku smerníc a nepriameho účinku smerníc. Priamy účinok dotknutých smerníc v posudzovanom
prípade neprichádza do úvahy, a to vzhľadom na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ C-152/84, podľa

ktorého záväzná podstata smernice, ktorá konštituuje základňu pre možnosť odvolať sa na smernicu
pred vnútroštátnym súdom, existuje len vo vzťahu ku každému členskému štátu, ktorému je určená.
Z tohto vyplýva, že smernica nemôže sama o sebe ukladať povinnosť jednotlivcom a že ustanovenia
smernice ako takej nemožno uplatňovať voči jednotlivcom. Môžu tak uvažovať len o nepriamom účinku
smernice, ktorý zakladá rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-106/89 s odvolaním sa na prejudikatúru

C-14/83. Podľa tohto rozhodnutia pri aplikácii vnútroštátneho práva bez ohľadu na to, či aplikované
ustanovenia boli schválené pred alebo po smernici, vnútroštátny súd povolaný na výklad vnútroštátneho
práva je povinný interpretovať ho, nakoľko je to možné vo svetle dikcie (textu) a účelu smernice, aby sa
dosiahol výsledok sledovaný smernicou, a tým zabezpečil súlad s 3. odsekom čl. 189 Zmluvy o založení
EHS.

48. Je nepochybné, že novelou Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.4.2004 (zák. č. 150/2004
Z. z.), boli prevzaté právne akty Európskych spoločenstiev a EÚ uvedené v prílohe (§ 879g Občianskehozákonníka), medzi inými aj Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

49. Bez ohľadu na doterajšiu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov SR pri posudzovaní zmluvnej
podmienky poplatkov za správu a poskytnutie úveru (spracovateľský poplatok), súd prvej inštancie
považuje za právne významný výklad Smernice 93/13/EHS rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci
C-621/17 z 3.10.2019. Z uvedeného rozhodnutia nesporne vyplýva, že čl. 4 ods. 2 a čl. 5 Smernice
Rady 93/13/EHS, sa majú vykladať v tom zmysle, že z požiadavky, podľa ktorej musí byť zmluvná

podmienka formulovaná jasne a zrozumiteľne, nevyplýva povinnosť, aby také zmluvné podmienky,
o aké ide vo veci samej, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú obsiahnuté v zmluve o úvere
uzatvorenej so spotrebiteľmi, pričom presne určujú sumu poplatkov za správu a za poskytnutie úveru,
ktoré znáša spotrebiteľ, spôsob ich výpočtu a dátum ich splatnosti, tiež podrobne špecifikovali všetky
služby poskytované ako protihodnota dotknutých súm.

50. Článok 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že taká zmluvná podmienka,
o akú ide vo veci samej, ktorá sa týka poplatkov za správu zmluvy o úvere a ktorá neumožňuje
jednoznačne určiť konkrétne služby poskytované ako protihodnota, v zásade nespôsobuje v rozpore
s požiadavkou dobrej viery na úkor spotrebiteľa značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
strán, ktoré vyplývajú zo zmluvy.

51. Zo záverov uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora EU, teda možno vyvodiť jednoznačný záver,
že nedostatočná individualizácia plnení za poplatky za správu ako aj spracovateľského poplatku v
tomto prípade, ktorých výška, resp. spôsob ich výpočtu a dátum splatnosti sú v zmluve presne určené
nespôsobujú v rozpore s požiadavkou dobrej viery na úkor spotrebiteľa značnú nerovnováhu medzi

právami a povinnosťami strán.

52. Taktiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2022 pod sp. zn.
7Cdo/294/2019 vyplýva, že v zmysle rozsudku Súdneho dvora vo veci C 621/17 zo dňa 13.10.2019
článok 4 ods. 2 a článok 5 Smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že z požiadavky, podľa ktorej musí
byť zmluvná podmienka formulovaná jasne a zrozumiteľne nevyplýva povinnosť, aby také zmluvné
podmienky, o aké ide vo veci samej, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú obsiahnuté v zmluve
o úvere uzatvorenej so spotrebiteľmi, pričom presne určujú sumu poplatkov za správu a poplatku za
poskytnutie úveru, ktoré znáša spotrebiteľ, spôsoby ich výpočtu a dátum splatnosti, tiež podrobne

špecifikovali všetky služby poskytované ako protihodnota dotknutých súm.

53. Dovolací súd poukázal na to, že z označenia sporného poplatku vyplýva, že ide o poplatok za
poskytnutie úveru teda za úkony na strane veriteľa, ktoré sú nevyhnutné pre uzavretie zmluvy a ktoré
sú jeho internou záležitosťou a súčasťou jeho nákladov, teda za úkony veriteľa súvisiace s poskytnutím

úveru ako vypracovanie zmluvy a jej uzavretie a pod. Poplatok za poskytnutie úveru teda predstavuje
cenu za poskytovanie služby veriteľom, pričom možnosť jeho uplatňovania pripúšťa zákon č. 129/2010
Z.z. a táto možnosť vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ. Nemožno teda v súvislosti s dojednaním
poplatku za poskytnutie úveru dospieť k záveru o existencii nekalej zmluvnej podmienky.

54. Nemožno opomenúť tú skutočnosť, že bolo na dovolateľovi, ktorý mohol posúdiť hospodárske
dôsledky vyplývajúce zo zmluvy, či ju uzavrieť, a ak sa mu poplatok za poskytnutie úveru, ktorý bol v
zmluve vyjadrení určito, jasne a zrozumiteľne javil vysoký, nič mu nebránilo obrátiť sa na iný subjekt.
Dovolací súd má za to, že nemožno tolerovať, aby dovolateľ, ktorý vopred vedel, že bude musieť
zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru a zároveň poznal jeho výšku, zmluvu aj napriek tomu uzavrel, teda

s poplatkom a jeho výškou súhlasil, následne zaujal stanovisko, že poplatok predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

55. Zo záverov vyššie uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ako aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR 7Cdo/294/2019 teda možno vyvodiť jednoznačný záver, že nedostatočná individualizácia

plnení za poplatky za správu, ako aj spracovateľského poplatku v tomto prípade, ktorých výška, resp.
spôsob ich výpočtu a dátum splatnosti sú v zmluve presne určené, nespôsobujú v rozpore s požiadavkou
dobrej viery na úkor spotrebiteľa značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami strán, preto súd
prvej inštancie žalobu o určenie ich neprijateľnosti ako nedôvodnú zamietol.56. S týmto záverom sa stotožnil vo svojom rozhodnutí Krajský súd v Prešove v rozsudku pod sp. zn.
23CoCsp/6/2022, ako aj v rozsudku 17CoCsp/46/2020.

57. Na uvedené rozhodnutie nadviazali aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn.
5Cdo/47/2019, 4Cdo/292/2021 a 6Cdo/89/2023.

58. Zo záverov rozsudku Súdneho dvora zo dňa 03.09.2020 v spojených veciach C 84/19, C 222/19 a C

252/19 vyplýva, že článok IV ods. 2 Smernice 93/13 zmenenej smernicou 2011/83 sa má vykladať v tom
zmysle, že podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré spotrebiteľovi ukladajú iné poplatky, než je
splatenie istiny a úrokov nespadajú pod výnimku ustanovenú v tomto ustanovení, pokiaľ tieto podmienky
nešpecifikujú ani povahu týchto poplatkov, ani služby, za ktoré stanovujú odmenu a sú formulované
spôsobom spôsobilým uviesť spotrebiteľa do omylu pokiaľ ide o jeho povinnosti a ekonomické dôsledky
týchto podmienok, čo musí overiť vnútroštátny súd.

59. V prejednávanej veci konštatoval, že pokiaľ ide o náklady nazvané poplatok za spracovanie úveru a
provízia si navrhovateľ mohol klásť legitímne otázky tak pokiaľ ide o služby, za ktoré mal tieto poplatky
zaplatiť, ako aj o ich prípadné prekrývanie. Na jednej strane totiž zmluva obsahovala dve ustanovenia
upravujúce správne poplatky nazvané poplatok za spracovanie úveru a provízia, pričom obe naznačujú,

že ide o sumy, ktoré sa majú zaplatiť na účely získania úveru.

60. Na druhej strane prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil či nákladová položka nazvaná
provízia, mohla podľa svojho obvyklého významu v poľskom práve naznačovať, že ide o odmenu
sprostredkovateľov úveru, ktorý pôsobil pri uzavretí zmluvy a či v takej situácii spotrebiteľ nebol schopný

na rozdiel od toho, čo stanovuje článok 21 písm. b) Smernice 2008/48 posúdiť, či platí za služby
predajcu alebo dodávateľa, s ktorým uzavrel zmluvy alebo za služby sprostredkovateľa. Za týchto
okolností by nebolo zabezpečené, že spotrebiteľ celkovo porozumel svojim platobným povinnostiam a
ekonomickým dôsledkom podmienok stanovujúcich tieto poplatky. Po druhé, pokiaľ ide o preskúmanie
primeranosti medzi cenou a odmenu na jednej strane a tovarom a službami na strane druhej, z ustálenej

judikatúry vyplýva, že táto kategória podmienok, ktorých prípadnú nekalú povahu nemožno skúmať, má
obmedzený dosah, keďže sa týka len primeranosti medzi stanovenou cenou alebo odmenou a tovarom
alebo službami. Vzhľadom na tento reštriktívny výklad, Súdny dvor spresnil, že podmienky týkajúce
sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má
spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatrí do tejto druhej kategórie podmienok s výnimkou

otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve primeraná službe poskytovanej
ako protiplnenie veriteľov.

61. Pokiaľ ide o posúdenie primeranosti zmluvných podmienok dotknutých v predmetnej veci, teda
vzťahu medzi požadovanými platbami a plnením, ktorému zodpovedajú, z rozhodnutia vnútroštátneho

súdu vyplýva, že uvedené podmienky nespresňovali, na ktorú službu sa vzťahujú poplatky zvané
poplatok za spracovanie úveru a provízia.

62. Z obsahu vyššie uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora tak vyplýva, že predmetom prejudiciálneho
konania bolo posudzovanie dvoch správnych poplatkov, nešpecifikujúcich, za ktoré služby je spotrebiteľ

tieto povinný zaplatiť napriek tomu, že obe sumy sa mali zaplatiť za účelom získania úveru s rozdielom,
že poplatok za spracovanie úveru sa uhrádzal dodávateľovi a provízia sprostredkovateľovi úveru.

63. V zmysle vyššie uvedených rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, potom vo všeobecnosti nie je
možné poplatok za poskytnutie úveru, považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

64. Na druhej strane s poukazom na závery vyššie uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora, podľa
ktorého článok 3 ods. 1 smernice 90/13 zmenenej smernicou 2011/83 sa má vykladať v tom zmysle,
že zmluvná podmienka týkajúca sa nákladov na úver bez úrokov, ktorá stanovuje tieto náklady pod
zákonnou hranicou, a ktorá prenáša náklady na ekonomickú činnosť veriteľa za spotrebiteľa, môže

spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy na
úkor spotrebiteľa, ak spotrebiteľovi ukladá povinnosť, aby znášal neprimerané náklady v porovnaní
s poskytnutými službami a výškou úveru, čo musí overiť vnútroštátny súd.65. Podľa názoru súdu I. inštancie, poplatok za poskytnutie úveru uplatňovaný žalovaným z predmetnej
zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže jeho výška je neprimeraná v porovnaní
s poskytnutými službami a samotnou výškou úveru, nakoľko dosahuje hodnotu 10 % z hodnoty

celkového úveru, ktorý bol poskytnutý v sume 1 500 EUR. Na porovnanie, bankové inštitúcie požadujú
poplatok z poskytnutého úveru maximálne v rozsahu 2 % z hodnoty poskytnutého úveru.

66. Obdobné zmluvné dojednanie bolo vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj rozsudkom
OkresnéhosúduPrešovzodňa16.09.2024podsp.zn.29Csp/19/2024vspojenísrozsudkomKrajského

súdu v Prešove zo dňa 30.01.2025 pod sp. zn. 27CoCsp/19/2024.

67. Pokiaľ ide o zmluvné dojednanie v bode 7 Zmluvy, obdobná zmluvná podmienka už bola vyhlásená
za neprijateľné zmluvné dojednanie rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.04.2024 pod sp.
zn. 3CoCsp/7/2024, zo dňa 18.06.2024 pod sp. zn. 1CoCsp/5/2024 a zo dňa 20.04.2023 pod sp. zn.
6CoCsp/19/2025.

68. Z odôvodnenia uvedených rozhodnutí vyplýva, že jednostranné vyhlásenie spotrebiteľa v
zmluve možno považovať za netransparentnú inkorporačnú doložku. Samotné prehlásenie klienta
zakomponované v texte zmluvy ako štandardná zmluvná podmienka nepredstavuje dôkaz o tom, že si
veriteľ splnil svoju povinnosť. Bez ohľadu na túto klauzulu je veriteľ povinný dôveryhodne preukázať,

že spotrebiteľa oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami. Odvolací súd rovnako poukazuje
na to, že tieto všeobecné obchodné podmienky neboli spotrebiteľom osobitne podpísané, keďže
žalovaný nepreukázal, že by spotrebiteľovi pri podpise úverovej zmluvy doručil aj všeobecné obchodné
podmienky, preto sotva možno uveriť tvrdeniu, že spotrebiteľ mal možnosť sa s nimi oboznámiť. Aj
keď žalovaný poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu 4Cdo/9/2019 je pravdou, že dovolací súd

konštatoval preferenciu platnosti pred neplatnosťou právnych úkonov a tiež konštatoval, že ak podstatné
náležitosti boli uvedené v prílohe nemôže to byť dôvodom neplatnosti úverovej zmluvy. V danej veci
však nie je zrejmé, aby žalovaný preukázal že žalobca sa so všeobecnými obchodnými podmienkami
skutočne pred uzavretím zmluvy oboznámil, pričom argument žalovaného o tom, že ich bolo možné
dohľadať na webovom sídle banky je irelevantný. Rovnako tak je irelevantné, že obchodné podmienky

boli pripojené k zmluve preto, že odvolaciemu súdu je z doterajšej rozhodovacej činnosti známe, že
priebeh kontraktačných procesov bánk so spotrebiteľmi je vo všeobecnosti poznačený rýchlosťou a
nedôslednosťou pri poučení spotrebiteľov. Z tohto pohľadu sa potom zmluvná podmienka, obsahom
ktorej je vyhlásenie spotrebiteľa, že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámil so zmluvnými podmienkami
a súhlasí s nimi, javí ako neprijateľná podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, pretože

na spotrebiteľa sa prenáša dôkazné bremeno v otázke, či pred uzatvorením zmluvy s predloženými
zmluvnými podmienkami sa skutočne oboznámil.

69. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v bode 8.1, 8.2 a 8.5 článku 8 v Zmluve o spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu, táto bola opakovane rozhodnutiami súdov vyhlásená za neprijateľnú,

konkrétne rozsudkom Okresného súdu Prešov 20Csp/35/2021, 24Csp/2/2023, Okresným súdom
Bardejov20Csp/21/2022,6Csp/15/2022akoajrozhodnutímKrajskéhosúduvPrešove7CoCsp/52/2021
z 30.5.2023.

70. Rovnaká zmluvná podmienka bola určená aj rozsudkom Okresného súdu Prešov, 29Csp/19/2024

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 27CoCsp/9/2024.

71. Z uvedených súdnych rozhodnutí nesporne vyplýva konštatovanie neprijateľnosti uvedenej zmluvnej
podmienky, keďže táto bola zahrnutá do textu zmluvy, ktorý bol predformulovaný žalovaným a naviac
písaný minimalizovaným písmom bez zvýraznenia dôležitých častí v zmluve. Samotná zmluvná pokuta

bolazapracovanádouvedenéhotextuzmätočneanejasne.Ztextuzmluvyvyplýva,žezmluvnúpokutusi
mohol veriteľ uplatniť nielen v prípade omeškania tej-ktorej mesačnej splátky, ale opakovane aj v prípade
omeškania trvajúceho viac ako tri mesiace, následkom čoho sa stal záväzok zo zmluvy v plnom
rozsahu splatným, vrátane zákonného úroku z omeškania. Súčasne z obsahu citovaného zmluvného
dojednania nevyplýva, dokedy si bol veriteľ oprávnený takúto zmluvnú pokutu voči spotrebiteľovi

uplatňovať. Na základe vyššie uvedeného, preto súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že
uvedené zmluvné dojednanie nespĺňa predpoklady individuálneho dojednania zmluvnej pokuty a tak ako
bolo zapracované, rozhodne spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov
zmluvného vzťahu na úkor žalobcov ako spotrebiteľov.72. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v bode 8.2 zmluvných dojednaní, má súd prvej inštancie
zato, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, majúcu charakter neprimeranej sankcie za neuvedenie

správneho variabilného symbolu, ktorý okrem iného, tak ako to vyplýva z bodu 8.3 zmluvných dojednaní,
môže negatívne ovplyvniť aj schopnosť spotrebiteľov splácať záväzky z úverovej zmluvy. Podľa názoru
súdu prvej inštancie, žalovaný ako dodávateľ v prípade existencie iba jedného zmluvného záväzku zo
spotrebiteľom,nemôžemaťproblémspriradenímajspotrebiteľomneidentifikovanejplatbybezuvedenia
variabilnéhosymboluavprípadeexistencieviacerýchzáväzkovspotrebiteľavočijednémudodávateľovi,

nastupuje zákonný predpoklad § 338 Obchodného zákonníka. Teda ak dlžník má voči veriteľovi niekoľko
peňažných záväzkov a neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie
nie je zabezpečené, alebo je najmenej zabezpečené inak záväzku najskôr splatného.

73. Obdobná zmluvná podmienka už bola vyhlásená za neprijateľné zmluvné dojednanie
právoplatnými rozhodnutiami Okresného súdu Prešov, 7Csp/35/2021, 11Csp/115/2021, 20Csp/91/2020,

24Csp/26/2017, 29Csp/19/2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 27CoCsp/9/2024.

74. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v bode 8.3 zmluvných dojednaní, obdobná zmluvná
podmienka bola právoplatnými rozhodnutiami súdu vyhlásená za neprijateľnú, konkrétne rozhodnutím
Okresného súdu Prešov 18Csp/111/2022 ako aj Krajským súdom v Prešove 9CoCsp/56/2022

a 2CoCsp/7/2023, ako aj rozsudkom Okresného súdu Prešov 29Csp/19/2024 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove 27CoCsp/9/2024.

75. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že argumentáciu veriteľa vo vzťahu k neprijateľnosti takejto
zmluvnej podmienky, ktorá mala základ v odkaze na povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou

starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, mal odvolací súd za argumentáciu
bez relevancie. Žalovaný totiž mal za náležité vyžadovať od spotrebiteľa informácie o zmenách
v príjmoch, výdavkoch a záväzkov, ktoré prebral spotrebiteľ, alebo o iných zmenách v príjmovej
sfére spotrebiteľa z dôvodu možnej zmeny zmluvy, spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru.
Je možné súhlasiť s tým, že z ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva

povinnosť veriteľa posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver aj pred zmenou zmluvy
spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru a to s odbornou starostlivosťou. Uvedená povinnosť je
všakvyžadovanávovzťahukmožnejobsahovej,aleboinejzmeneexistujúcehozáväzkovéhovzťahu.Za
situácie, keď ani nie je zrejmé, či k nejakej zmene vzniknutého zmluvného vzťahu dôjde, t.j. hypotetickej
situácie je nezrozumiteľné, z akého dôvodu by sa povinnosť mala vyžadovať od spotrebiteľa. V takomto

prípade nie je právne ani fakticky opodstatnené preskúmavať bonitu spotrebiteľa po uzavretí zmluvy,
naviac pri neurčito konkretizovaných podmienkach, čo všetko by mal spotrebiteľ veriteľovi oznamovať.

76. Ďalej súd I. inštancie dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v Dohode o poskytovaní
služieb, uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX č. XXXXXXXXXX uvedenej v bode 7.1, ktorou sa zákazník

zaväzuje, že za uzatvorenie zmluvy zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,56 % zo sumy
schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru.

77. Neprijateľnosť uvedenej zmluvnej podmienky vidí nielen v samotnom predmete tohto dojednania,
ale aj v jeho cene a v okolnostiach uplatňovania tejto dohody. Je zrejmé, že táto zmluvná podmienka

platí aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k jej využitiu. Nakoľko uvedená
podmienka môže reálne viesť k tomu, že spotrebiteľ poskytne dodávateľovi plnenie bez reálneho
protiplnenia, čo spôsobuje značnú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

78. Z uvedeného dôvodu mal súd zato, že celá konštrukcia Dohody o poskytovaní služieb odplaty za

ňu tak, ako je uvedená v bode 7.1, je neprijateľná, výrazne zhoršujúca postavenie spotrebiteľa a preto
ako neprijateľná je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Okrem iného,
odplata za poskytnutie uvedených služieb je neprimerane vysoká, keďže je vyššia ako hodnota reálne
poskytnutého úveru po odpočítaní poplatku za jeho poskytnutie. Z uvedeného zmluvného dojednania
totižto vyplýva, že žalobca bol povinný v prospech žalovaného uhrádzať odplatu vo výške 2,56 % zo

sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru vo výške 34,56 EUR mesačne
a teda pri 42 mesačnej splatnosti mal zaplatiť žalovanému celkovú odplatu vo výške 1 451,52 EUR.79. Pokiaľ ide o námietky žalovaného týkajúce sa neprípustnosti predmetnej žaloby s poukazom na iné
konania, ktoré boli vedené so žalobcom, súd posúdil ako nedôvodné. Pokiaľ ide o konanie vedené pod
sp. zn. 11C/49/2015, toto sa týkalo iného spotrebiteľa, ako samotného žalobcu. V konaní 15C/505/2015

bola riešená iba otázka uloženia povinnosti žalovaného zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy
na základe predmetnej zmluvy, teda nebola riešená otázka neprijateľnosti zmluvných dojednaní, ktoré
sú predmetom sporu.

80. Konania 8Csp/135/2017, 9C/419/2015 a 29Csp/17/2019 boli konaniami o žalobe žalobcu

o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia za porušenie jeho spotrebiteľských práv
konštatovaných v základnom konaní, ktoré sa však netýkali namietaných porušení spotrebiteľského
práva žalobcu vo vzťahu k predmetným zmluvným dojednaniam na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uzatvorenej medzi stranami sporu zo dňa 16.12.2014 pod č. 8500096475.

81. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

82. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

83. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi
voči neúspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

84. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote 60 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

2 29Csp/184/2024

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.