Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 4T/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121011392
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4121011392.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou, v trestnej veci proti obvinenému A. B. pre

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 27.05.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :
A. B. C. D. E. F. , nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom G., A. XX/X

j e v i n n ý , ž e :

dňa 16.09.2020 v čase okolo 22.00 hodine v obci Bádice na ulici Poľná v rodinnom dome č. 80/2
po tom, ako nezabránil vstupu dvom psom plemena Americký stafordšírsky teriér do rodinného
domu, ktorí poškodeného D. H. začali hrýzť do oblasti chrbta, ramena a sedacích svalov, pričom
podišiel k poškodenému a opakovane, najmenej trikrát ho udrel do oblasti tváre a hlavy, čím mu boli
spôsobené zranenia: zlomenia ľavej nosovej kosti bez posunu, zlomenina chrupavky nosovej prepážky,
pohmoždenie hlavy v oblasti čela ľahkého stupňa, viacpočetné povrchové hryzné rany poškodením
hlbších štruktúr kože a krvnými výronmi v podkoží v okolí hryzných rán viacerých oblastí tela – pravého

pleca, chrbta, ľavej sedacej oblasti, s dobou liečenia a práceneschopnosti od 17.09.2020 do 18.11.2020.

t e d a :

inému úmyselne ublížil na zdraví

t ý m s p á ch a l :

prečin ublíženia na zdraví § 156 odsek 1 Trestného

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného
zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 odsek
3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa výkon trestu podmienečne odkladá

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje sa skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodeným:- D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX škodu z titulu bolestného 1.485,12€
- Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. A. H. X, G., IČO: 35937874 škodu z titulu poskytnutej zdravotnej
starostlivosti vo výške 1.251,18 €

- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2 Bratislava, škodu z titulu práceneschopnosti
a odvodov vo výške 1.881,48 €

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby krajského prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obž. A. B. a vykonal
dokazovanie vypočutím obžalovaného, poškodeného D. H., svedkov J. G., I. G., J. F. B., znalcov J.
J. K. a J. L. E., prečítaním svedeckých výpovedí E. J. M. N., E. I. O. E. a E. J. E., poškodených J. F.

K. a E. I. K. E., prečítaním znaleckého posudku Doc. Ing. Miroslava Mokrého a prečítaním na vec sa
vzťahujúcich listinných dôkazov.

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T/20/2021 zo dňa 02.06.2022 bol obžalovaný
uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného a bol mu uložený

trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18
mesiacov, a povinnosť nahradiť poškodeným D. H., Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. a Ministerstvu
vnútra SR spôsobenú škodu.

Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 16.11.2022 sp.zn. 1To/92/2022 uvedený rozsudok Okresného

súdu Nitra zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejdnal a rozhodol.

Súd z výpovede obžalovaného, poškodeného, svedkov, zo znaleckých posudkov a z výpovedí znalcov,
z prečítaných výpovedí svedkov ako aj z prečítaných listinných dôkazov v rámci dokazovania pred
vyhlásením napadnutého rozsudku, zistil, že:

Obžalovaný A. B. poprel spáchanie skutku tak ako je mu kladený za vinu v obžalobe. V kritický večer
na základe upozornení v mobilnom telefóne o vyššom pohybe na dvore rodinného domu, pričom priamo
videl,žejehopriateľkaidedodomusnejakýmmužom,saodviezolzA.domovdoBádic.Psybolipustené
na dvore. Priateľka ho vpustila do domu cez vchodové dvere, po tom čo cez okno obývačky videl ako

s nejakým chlapom má sex na gauči a po tom, čo zabúchal na terasové dvere. Priateľku vyzval, aby
sa pobalila, odišla a vrátila mu snubný prsteň. V obývačke sa nachádzal jeho kolega, ktorého vyzval
aby opustil dom, čo tento odmietol, na to do tohto hodil jeho taštičku prevesenú na stoličke. Priateľka
J. behala po dome a žiadala jeho (obžalovaného), aby bol kľudný, na to jej povedal, že je rovnaká
kurva ako jej mama. Psom nedal povel, aby zaútočili na poškodeného, a v podstate sa iba bránil voči

fyzickému útoku poškodeného, ktorého, keď vstal zo sedačky sa zľakol, chytil ho za temeno hlavy, chcel
ho zo svojho priestoru odstrčiť, na čo obaja spadli, a vtedy ho poškodený udieral do brucha a ruky,
a on si iba jednou ruku chránil hlavu a druhou pravou rukou v malíčkovej časti mohol v sebaobrane
viackrát udrieť do poškodeného, nevidel, kde ho udieral. Psy vbehli do domu až po 15-20 minútach,
keď obaja ležali a keď s obžalovaným navzájom na seba kričali. Psy sa dostali do domu samy, po tom,

čo pravdepodobne on za sebou riadne nezabuchol vchodové dvere. Psy hrýzli jeho aj poškodeného.
Podľa obžalovaného psy zaútočili na svojho pána aj na poškodeného, aj keď útočný povel nepoznajú,
preto lebo sú to také psy, počuli krik a videli dvoch ľudí na sebe, psy dokážu rozhrýzť aj kosť z kravy.
Povel pre psov, aby prestali hrýzť je nereálny, pretože keď sú zahryznuté, tak ich je možné len odtrhnúť,
čo aj urobil a spolu s J. sa snažili psov odviesť. Poškodenému tiekla krv z nosa. Cestou z obývačky

do kúpeľne poškodenému kvapkala na podlahu krv. Počas cesty do Pezinka telefonoval D., aby si celú
situáciu vydiskutovali, čo D. odmietol. Podľa obžalovaného konflikt vyvolal poškodený, lebo keby bez
slova odišiel ako ho vyzval, tak by k ničomu neprišlo. Keď sa vrátil do Pezinka, auto si zaparkoval na
parkovisku, cez vrátnicu ho vpustili, telefonoval G., ktorá prišla na jeho izbu. Tejto nepovedal, čo sa v ten
večer stalo. Následne na izbu prišiel dozorný a vyzval Bakytovú, aby odišla do svojej izby. Ráno prišli

operatívci, ktorí vec začali riešiť. Krvné stopy v byte neupratal, podľa neho tak urobila J., keď na druhý
deň bola v dome. Psy žiadny odborný výcvik neabsolvovali, o ich výchovu sa staral on, Marcela a jej brat,
aby sa naučili rešpektovať povely. V minulosti trénoval bojové športy, a vie sa aktívne brániť aj zaútočiť.

Svedok poškodený D. H. na hlavnom pojednávaní v zhode s výpoveďou z prípravného konania uviedol,

že do domu v Bádiciach ho pozvala Marcela Bezrová. Skôr než vstúpil na pozemok, Marcela s dvomipsami vošla do domu, aby mu neublížili, na to on vstúpil do predsiene a potom, keď J. vypustila psov
iným východom, vošiel do obývačky. V čase okolo 22.00 hod. obžalovaný kričal na terase, búchal na
okno, J. mu otvorila vchodové dvere, psy do domu a následne do obývačky vbehli pred obžalovaným.

Psy na neho zaútočili, lebo ich na to vyzval obžalovaný slovami, aby ho rozjebali. V tom čase sedel
na sedačke a psy na neho útočili z každej strany, neubránil sa pred nimi. Maximálne za 30 sekúnd
k nemu pristúpil obžalovaný a keď sa snažil postaviť, znovu sadol lebo od obžalovaného dostal ranu.
Obžalovaný ho udrel 5 až 6 krát, počas celého útoku obžalovaného sedel, obžalovaného neudrel. Údery
päsťou, pravdepodobne pravej ruky, obžalovaný smeroval na jeho hlavu, do nosa, do čela a do líc.

Pri útokoch obžalovaný opakoval, že ho zabije a keď stál pri linke, dal mu ďalšiu ranu alebo dve. Po
týchto úderoch pocítil bolesť nosa, tváre, po uhryznutí psom cítil bolesť chrbta a stehna. S krvácajúcim
nosom potom prešiel do kúpeľne, aby sa poumýval. Keď chcel z domu odísť žiadal obžalovaného,
aby psov ktorí boli vonku upratal, keď to obžalovaný urobil, odišiel z domu. Po príchode domov mu
telefonoval obžalovaný, a chcel aby sa dohodli, asi o tom, čo sa stalo. On to odmietol, a oznámil incident
nadriadenému a podal oznámenie na linku 158. Pri útoku psov a obžalovaného utrpel zranenia, ktoré

boli zachytené fotograficky. Po ošetrení v nemocnici mu bola určená diagnóza, a to zlomenina nosa,
mal krvnú zrazeninu v nose, ktorú museli narezávať. Na kontroly chodil každý druhý deň, nedalo sa
mu dýchať nosom, vytvárala sa mu zrazenina v nose. Absolvoval aj operačný zákrok nosa, po dvoch
alebo troch týždňoch, lebo sa mu stále vytvárala v nose zrazenina, lekár ho informoval, že mal vysunutú
prepážku. Vdôsledkuzranenianosa,ktorúmuspôsobilobžalovaný,samunedaloriadnedýchať,apreto

nemoholchodiťanidopráceapráceneschopnýbolcca2mesiace.Poškodenýnasvojejvýpovedizotrval
aj po námietkach obžalovaného.

Svedkyňa J. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že po tom, čo obžalovaný zaklopal na balkónové dvere,
otvorila mu vchodové dvere. Psy do domu vošli zároveň s obžalovaným a trvalo iba niekoľko sekúnd,

kým sa obžalovaný od vchodu dostal do obývacej miestnosti k poškodenému. Keď obžalovaný vchádzal
do domu nepočula od neho žiadny povel. Obžalovaný zaútočil na poškodeného, ktorý sedel na gauči,
a na D. útočili aj psy. Keď A. udrel D. do oblasti tváre, tak D. sedel a A. stál. Nevedela uviesť, či počas
konfliktu niektorý z nich niečo hovoril, ona hovorila obžalovanému, aby prestal udierať D.. Ona medzi
tým ťahala psov a nevedela uviesť, koľko úderov smerovalo na D., ktorý sa snažil kryť svoju tvár, ale

obžalovaného neudrel. Po úderoch D. tiekla krv z nosa, presunul sa ku linke a následne do kúpeľne. Psy
sa nepodrobili žiadnemu odbornému ani špeciálnemu výcviku, a nie vždy rešpektujú jej povely. Keď k nej
prišla návšteva, ktorá sa bála psov, resp. nejakí cudzí (nie príbuzní), tak psov zatvárala. Od rodinného
domu v Bádiciach mali kľúče ona, jej brat a obžalovaný. Po incidente v kritický večer obžalovaný z jej
zväzku kľúčov zobral kľúč od domu a ona sa do domu dostala na druhý deň s bratovým kľúčom, a vtedy

stopy po krvi už boli v dome odstránené.

Svedok I. G. nebol priamym svedkom konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným. Potvrdil, že kľúče
od rodinného domu v Bádiciach odovzdal sestre J. G. v poobedňajších hodinách, keď deň predtým mu
volala sestra a on jej ich nemohol odovzdať, pretože mal nočnú zmenu. On sa podieľal na výchove

psov, chodil s nimi na prechádzky, k jeho priateľom sa správali kamarátsky, neboli útoční. K útoku psy
neboli vedení.

Z výpovede svedkyne D. G. zo dňa 06.07.2021, prečítanej na hlavnom pojednávaní vyplýva, že v období
od januára 2020 do 30.01.2021 bola študentkou SOŠ PZ v Pezinku. Dňa 16.9.2020 večer pred deviatou

išla za obžalovaným, ktorý na izbe nebol. Z posilňovne prišiel pred 22.00 hod. Obžalovaný jej telefonoval
o 23.01 hod. a ospravedlňoval sa, že na ňu nemal čas, a chcel aby išla k nemu na izbu. V priebehu 10
minút sa obliekla a išla na jeho izbu, obžalovaný tam nebol. Za akú dobu prišiel si svedkyňa nepamätala.
Po tom sa rozprávali o rôznych veciach, nič neobvyklé si na ňom nevšimla. Pri filme zaspala, a zobudila
sa na klopanie dozorného E., ktorý kontroloval, či A. je na škole, a jej povedal, že v Patrikovej izbe by

nemala byť. S A. v čase výsluchu 06.07.2021 už tvorili pár, a tak sa o tomto čo sa stalo bavili, pričom jej
uviedol, že vtedy keď spolu neboli, tak bol na aute vo svojom dome v G., a že tam našiel svoju priateľku
J. s nejakým kolegom D. z OO PZ Lužianky, že ho z domu posielal preč, a potom sa nejako pochytili,
prišlo k nejakej výmene názorov, mali stáť oproti sebe, pričom D. mal padnúť na A. a keď sa handrkovali
tak mali k nim prísť psy. Týchto psov pozná a keď sa zvyšuje hlas tak bránia si majiteľa.

Dňa 16.9.2020 sa jej A. nesťažoval na zranenia, ale pár dní na to mal rozliatu modrinu na tricepse so
škrabancom, pričom jej A. povedal, že ho mal udrieť D. a že si ho pes obraňoval ale zrejme si pomýlil
ruku.Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie úrazová chirurgia MUDr. Miron Frajka, vypracoval
znalecký posudok na základe kompletnej lekárskej dokumentácie poškodeného, opakovaného kontaktu
s poškodeným, odbornej literatúry a praktických skúseností, a dospel k záveru, že poškodený D. H. pri

incidente dňa 16.09.2020 utrpel zlomeninu nosových kostí v oblasti nosovej priehradky, s jej vybočením
doprava. Taktiež utrpel pohmoždenie hlavy v oblasti čela ľahkého stupňa. Mechanizmus vzniku zranenia
zodpovedá priebehu deja ako uviedol poškodený a svedkyňa G. vo svojich výpovediach. Mechanizmom
poranenia bolo pôsobenie tupého predmetu na oblasť hlavy a tváre, skôr menšej strednej intenzity,
pravdepodobne opakovane. Poškodený utrpel aj viacpočetné povrchové hryzné rany s poškodením

hlbších štruktúr kože a krvnými výronmi v podkoží v okolí hryzných rán viacerých oblastí tela - pravé
plece, chrbát, ľavá sedacia oblasť. Vzhľad rán svedčí na viacnásobné poranenie častí tela ostrými
predmetmi, najpravdepodobnejšie zubami psa. Stav poškodeného bol komplikovaný krvným výronom
v oblasti priehradky, poškodený sa podrobil opakovanému ošetreniu podliatiny priehradky nosa a pre
sťažené dýchanie pravou nosovou dierkou bola indikovaná operačná liečba v rámci jednodňovej
ambulantnej starostlivosti. Súčasne prebiehala antibiotická liečba rán a preventívne očkovanie proti

besnote. Z lekárskeho hľadiska sa jedná súhrnne o zranenie ľahké, bez zanechania trvalých následkov
úrazu s primeranou dobou liečby a práceneschopnosti do 6 týždňov. Súčasťou písomne vypracovaného
posudku je aj fotodokumentácia o hryzných poraneniach a fotodokumentácia z pohľadu na tvár a nos
poškodeného, na ktorom je zachytené vychýlenie nosovej priehrady doprava a zúženie nosového
priechodu vpravo, ktoré znalec prevzal z vyšetrovacieho spisu.

Znalec J. J. K. sa k písomne vypracovanému znaleckému posudku vyjadril aj na hlavnom pojednávaní,
na ktorom uviedol, že pri prvotnom vyšetrení nebol konštatovaný posun nosovej priehradky, nakoľko
vyšetrenie bolo zamerané hlavne na vylúčenie poranenia mozgu. Na druhý deň poškodený absolvoval
krčno-nosno-ušné vyšetrenie, kedy bola konštatovaná zlomenina nosových kostí. Z popísaného CT
nálezu vyplýva, že sa jedná o zlomeninu nosových kostí bez posunu, výron v oblasti mäkkých častí

nosovej priehrady s nahromadením vzduchu v uvedenej oblasti. Poškodený pokračoval v ambulantnej
liečbe v špecializovanej nosno-krčno-ušnej ambulancii, kde sa opakovane podrobil ambulantným
zákrokom, odsatiu krvi až po narezanie krvného výronu s tzv. drenážou. Po odpuchnutí sliznice nosa
bolo zistené po cca týždni vybočenie priehradky vpravo, so záverom operačného riešenia v rámci
jednodňovej zdravotnej starostlivosti, a bola prevedená tzv. plastika priehradky. Z prepúšťacej správy

po tomto operačnom zákroku vyplýva, že k zákroku bol objednaný pre deformáciu – vybočenie a so
sťaženým dýchaním cez pravú nosovú dierku a konštatuje sa tiež, že operácia a pooperačný priebeh je
bez komplikácii. Nosné dierky boli vytampónované. Neriešenie vybočenia nosovej prepážky zákrokom
spôsobuje, že pacient má ťažkosti s dýchaním. Zranenie bolo spôsobené minimálne jedným úderom
menšej až strednej intenzity do oblasti nosa a menšej intenzity jedným úderom do oblasti čela. Je

krajne nepravdepodobné, že by k poškodeniu nosovej priehradky mohlo dôjsť až následne nesprávnym
zaobchádzaním napr. fúkaním nosa. CT vyšetrenie sa vykonalo pred pol nocou a po polnoci o 00.41
hod. bolo vykonané prvé vyšetrenie nosa, kde sa popisuje opuch priehradky. Ak by priebeh hojenia
zranenia nosa nebol komplikovaný, poškodený by bol obmedzený v bežnom spôsobe života minimálne
10 dní, krvný výron a posun priehradky obmedzovali poškodeného v bežnom spôsobe života v dýchaní

nosom,fúkaní,kýchaní,chránenímnosapredúrazom,vylúčenímfyzickejašportovejaktivity. Priposune
nosovej priehradky liečba trvá minimálne tri týždne, pri komplikáciách sa predlžuje do 6 týždňov. Pokiaľ
bola práceneschopnosť poškodenému vystavená od 17.09.2020 do 18.11.2020 tak táto je v kompetencii
jeho všeobecného lekár.

Na základe obhajobou predloženého znaleckého posudku bol na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia MUDr. Šimon Kónya, ktorý znalecký posudok
vypracoval na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie a štúdia odbornej literatúry. V znaleckom
posudku znalec popísal jednotlivé lekárske nálezy, pričom konštatoval, že poškodený bol dňa 17.9.2020
odoslaný na RTG a CT lebky, pričom RTG lebky preukazovala zlomeninu nosových kostičiek a rovnako

CT vyšetrenie lebky bolo s výsledkom: bez intrakraniálnej hemoragie (bez vnútrolebkového poranenia),
fraktúru os nasala 1. sin. (zlomenina nosových kostičiek) bez dislokácie (bez posunu), hematóm (krvná
podliatina)voblastinosaavoblastimäkkýchčastínosovéhosepta(nosovejpriehradky),kdejeemfyzém
(voľný vzduch). CT vyšetrenie zo dňa 17.09.2020 poranenie nosovovej prepážky nepreukázalo. Dňa
19.9.2020 a 21.9.2020 bol poškodený vyšetrení na ušno-nosno-krčnej ambulancii FN Nitra, a podľa

subjektívnej kontroly cez pravú nosnú dierku nevedel dýchať, vľavo lepšie. Objektívnym rhinoskopickým
vyšetrením bol zistený vľavo hematóm septa (krvná zrazenina nosovej priehradky), v lokálnej anestéze
1% narezanie, a odstránenie krvného obsahu. Dňa 22.09.2020 sa podrobil kontrole na ušo-nosno-krčnej
ambulancii v Topoľčanoch. Zavedený rukavičkovitý drén. Dňa 24.09.2020 kontrola na ušno-nosno-krčnej ambulancii, drén vypadol, punkcia (nabodnutie) a aspirácia (nasatie) 0,5 ml tmavej krvi. Dňa
29.09.2020 kontrola na ušno-nosno-krčnej ambulancii v Topoľčanoch, pravou stranou nosa nedýcha,
rhinoskpickyseptumdeviované(nosovápriehradkavybočená),eštemiernyedém(opuch),palpačnebez

fluktuácie (bez vlnenia), bez hematómu (krvnej podliatiny). Kontrola za týždeň, idnikovaná septoplastika
a turbinoplastika vľavo. Podľa prepúšťacej lekárskej správy bola dňa 14.10.2020 v celkovej anestéze
vykonaná septoplastika. Znalec konštatoval, že poškodený pri úraze dňa 16.09.2020 utrpel zlomeninu
nosových kostičiek vľavo bez posunu kostných úlomkov, bez poranenia nosovej priehradky. K tomuto
zraneniu došlo pôsobením vonkajšieho, priameho, aktívneho, tupého násilia stredne silnej až silnej

intenzity,predmetomtupéhoresp.tupoobléhocharakteru.Maximálnadobaliečbypritomtotypezranenia
mala byť do 7 dní. Ku zraneniu mohol dôjsť jedným úderom päsťou do oblasti nosa. Podľa znalca
poškodený neutrpel poranenie, vybočenie nosovej prepážky, ktoré by bolo v priamej príčinnej súvislosti
s predmetným úrazom zo dňa 16.09.2020 v čase približne o 22.00 hod. Vybočenie nosovej prepážky
bolo zistené až pri vyšetrení P. B. v Topoľčanoch, ktorý indikoval operačný zákrok, ktorý mal vplyv aj
na dĺžku práceneschopnosti. Znalec na otázku prokurátora, či by bola potrebná septroplastika, pokiaľ

by nebolo došlo k útoku, odpovedal: „to netvrdím“.

Z dôvodu rozporov medzi závermi znaleckých posudkov J. J. K. a J. L. E., bol na hlavnom pojednávaní
na návrh prokurátora vypočutý ako svedok J. F. B., otorinolaryngológa s ambulanciou v Topoľčanoch.
Svedokpotvrdil,žepoškodenýD.H.jejehopacientomod11.04.2020.Navyšetrenívjehoambulanciibol

šesť krát, z toho jeden krát mal problém s nosom. Ďalšie vyšetrenie dňa 22.09.2020 súviselo s úrazom,
kedy sa od poškodeného dozvedel, že dostal ranu. Do roku 2020 poškodený nemal žiadne chronické
problémy s nosom. Septoplastika, ktorá bola realizovaná poškodenému H. z dôvodu deformovanej
nosovej priehrady a obmedzeného dýchania nosom, je rekonštrukčná operácia nosovej priehradky,
deformovanej, vybočenej, alebo zlomenej nosovej priehrady. Poškodený mu povedal, že sa mu zle

dýcha nosom a dňa 22.09.2020 mu vykonal vyšetrenie rinoskopiou a zistil, že priehradka je vybočená,
rozšírená a v priehradke bola tekutina po krvnom výrone. Chrupavku na RTG snímu nie je dobre vidieť.
Rovnako je možné, že CT vyšetrenie nezachytí posun prepážky, pretože CT nezobrazuje dobre chrupku.
Poškodený bol ošetrený po úraze v Nitre, bola mu vykonaná incizia nosovej priehradky, t.j. vypustená
krv. Pri vyšetrení dňa 24.09.2020 u poškodeného zistil, že zrazená krv je znovu v priehradke, rana bola

uzavretá a nosová priehradka bola vybočená vľavo. Vykonal inciziu a uvoľnil obsah. Dňa 29.09.2020
poškodený prišiel na kontrolu a vtedy rozhodol o septoplastike, pretože sa problémy opakovali. Vysvetlil
tiež, že boli oddelené sliznica s ochrupkou na jednej aj druhej strane, medzi nimi bol priestor s výpotkom,
boli tam voľné úlomky chrupky, ktoré sa mohli voľne presúvať, tým došlo k tomu, že pri jeho kontrole bola
priehradka (prepážka) vpravo. K tomu prispelo aj to, že poklesol chrbát nosa. Pri realizáciu septoplastiky

zistil, že v priehradke bola ešte stará krvná zrazenina a voľný úlomok chrupky. Pokiaľ predchádzajúce
vyšetrenia 16.09.2020 o 23.59 hod., 17.09.2020 o 00.09 hod. a 17.09.2020 o 00.40 hod. konštatovali
zlomeninu nosa bez dislokácie, t.j. fraktúra osa nasala 1 sin bez dislokácie, tak v tom prípade ide
o zlomeninu nosovej kosti a nie nosovej priehradky, ale sa konštatuje, že v priehradke bol krvný výrom
čo indikoval aj J. J. ktorý urobil inciziu, teda vypustil nahromadenú krv z priehradky. On indikoval

septroplastiku na základe posunu priehradky (septa) a nie kvôli zlomenine nosovej kosti. Súvis medzi
krvnou podliatinou na ľavej strane a sťaženým dýchaním na pravej strane možno vysvetliť tým, že
poškodený mal subjektívny pocit s ťažším dýchaním pravou stranou, kde bola vybočená priehrada, voči
ľavej strane s krvným výronom, avšak krvný výron bol v celej priehradke, ktorá môže plávať vľavo aj
vpravo. Pokiaľ J. J. pri prvotnom ošetrení v lekárskej správe nekonštatoval sťažené dýchanie mohlo sa

to stať tým, že pacient po úraze bol v šoku, tak si sám sťažené dýchanie ani neuvedomoval. Vylúčil
tiež možnosť, že by posun priehradky mohol byť spôsobený lekárskym vyšetrením, spánkom, alebo
fúkaním nosa.
Zprečítanéhoznaleckéhoposudkudoc.Ing.MiroslavaMokrého,znalcazodboruelektrotechnika, neboli
zisteného žiadne relevantné skutočnosti súvisiace s prejednávaným skutkom.

Na hlavom pojednávaní boli prečítané aj na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy.

Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Nitre 1To/40/2019 zo dňa 16.11.2022 úlohou súdu I. stupňa bolo
v ďalšom konaní doplniť dokazovanie znaleckým posudkom znalca z odboru kynológie, ktorý sa mal

vyjadriť ku skutočnosti, či je možné ovládať dané psy povelom voči človeku, alebo či postačí ak dané
psy registrovali útok svojho majiteľa voči poškodenému a ohľadne spochybňovania zlomeniny, resp.
potrebného liečenia poškodeného dopočuť znalcov.V intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Nitre súd do konania pribral za účelom vypracovania
znaleckého posudku znalca z odboru veterinárstvo, odvetvie kynológia J. A. Q. a znaleckú organizáciu
forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. , ktoré so súhlasom strán v konaní boli na

hlavnom pojednávaní prečítané.

Znalec z odboru veterinárstvo, odvetvie kynológia J. A. Q. dňa 10.02.2023 urobil fyzickú obhliadku
psov Diaza a Zary v mieste ich pobytu v Bádiciach. Na fyzický kontakt s cudzím, priateľsky sa
správajúcim človekom vo dvore (vlastnom teritóriu) reagujú spontánne priateľsky, bez náznakov

agresivity alebo strachu, voči ľuďom sú dobre socializované. Psy sa po pozemku pohybujú spontánne,
živelne podľa svojich záujmov, neovládajú ani základné povely napr. privolanie, sadni, ľahni a podobne.
Pri inscenovanom verbálnom a fyzickom konflikte majiteľa s cudzou osobou, pes Diaz prejavil záujem
o konflikt zvýšenou pozornosťou. Znalec považuje za takmer isté, že pri dlhšie trvajúcom a dôraznejšom
konflikte, by sa pes Diaz do konfliktu spontánne zapojil obranou p. B.. Suka Zara zaevidovala spor,
ale neprejavovala záujem sa do neho zapojiť. Znalec považuje za isté, že ani pri dlhšie trvajúcom

a dôraznejšom konflikte, by sa suka Zara sama do konfliktu spontánne nezapojila. V prípade, ak by
bola podporená agresívnym správaním voči nej dominantného psa Diaza, tak by sa konfliktu mohla
spontánne zúčastniť. Na to, aby pes dokázal absolvovať výcvik napríklad obrany alebo vyslania do
priestorujenevyhnutné,abymaldobrezvládnutécvikyvposlušnostiapesboldobreovládateľný.Znalec
s istotou konštatuje, že ani jeden z dotknutých psov nie je natoľko ovládateľný, že by mohol byť zámerne

povelom vyslaný na to, aby zaútočil na iného človeka. Stopy po pohryznutiach na tele D. H. a A. B.
svedčia o tom, že zapojenie psov do konfliktu bolo inštinktívne, neorganizované a zrejme aj chaotické
(uhryznutý bol aj p. B.). Psy skôr vnímali celkovú vyostrenú atmosféru v miestnosti, kde sa konflikt dvoch
mužov stal. Agresívne správanie psov bolo ešte podporené tým, že pod vedením „vedúceho svorky“ p.
B. psy bránili svoje teritórium pred votrelcom p. H.. Ak mali psy naučené niektoré povely na obranu mohli

sa pri ich nevyužívaní časom aj oslabiť. Znalec však považuje za vylúčené, že ak by mali dotknuté psy
v čase konfliktu zvládnuté základné povely, ktoré sú pri každodennom živote so psami využívané, že by
reakcie psov na tieto základné povely ako napr. privolanie, sadni a pod. zanikli.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav veci, náležite

a v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie o vine a treste a o nároku na náhradu škody.

Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v ich
súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti
rozsudku.

Obžalovaný v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestného činu. Poprel,
že by dal povel psom na útok, iba sa bránil fyzického útoku poškodeného. Podľa jeho verzie sa zľakol,
po tom ako sa zo sedačky postavil D. H., tohto chytil za temeno hlavy, chcel ho od seba odhodiť,
D. sa bránil, strčil do neho, potom obaja spadli na podlahu, a prišli údery z oboch strán, pričom

pripustil, že v sebaobrane mohol viackrát udrieť do poškodeného, Tomášovmu útoku sa iba bránil údermi
v malíčkovej časti pravej ruky, po 15 až 20 minútach do domu vbehli psy a oboch začali hrýzť.

Z protiprávneho konania je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou svedkyne J. G. a najmä výpoveďou
poškodeného D. H., ktorý jednoznačne potvrdil, že obžalovaný ho bezdôvodne fyzicky napadol

minimálne piatimi údermi do oblasti tváre a hlavy, v dôsledku čoho mu spôsobil zranenia nosa a
pohmoždenie hlavy v oblasti čela. Výpoveďami svedkov D. H. a J. G. mal súd tiež preukázané, že
súčasne s obžalovaným do domu vošli dva psy. Tvrdenie poškodeného o štvavej výzve obžalovaného
na útok psov nebolo jednoznačne preukázané, keďže výslovne o povele hovoril iba poškodený. Ani
priamo v miestnosti prítomná svedkyňa J. G. útočný povel obžalovaného nepočula.

Obžalovaný sa bránil aj tým, že jeho psy nepoznali útočné povely. Táto jeho obrana bola potvrdená aj
vyjadrením znalca J. A. Q., ktorý s istotou skonštatoval, že ani jeden z dotknutých psov nie je natoľko
ovládateľný, že by mohol byť zámerne povelom vyslaný na to, aby zaútočil na iného človeka. Je preto
možné konštatovať tak ako ustálil v znaleckom posudku znalec J. A. Q., že oba psy sa do konfliktu

dvoch mužov zapojili spontánne, inštinktívne a chaoticky, o čom svedčia stopy po pohryznutiach na
tele poškodeného aj obžalovaného ktorého považovali „za vodcu svojej svorky“. Agresívne správanie
psov bolo podporené tým, že pod vedením „vedúceho svorky“ obžalovaného Hitku psy bránili svoje
teritórium pred „votrelcom“ poškodeným Cigáňov. Tu súd dáva do pozornosti, že obžalovaný na hlavnompojednávaní sa ku psom vyjadril tak, že ich spolu so svedkyňou G. museli od poškodeného odtrhnúť,
čo svedčí tiež o ich agresivite v danom momente.

Reakcia obžalovaného na upozornenia cez mobilný telefón o vyššom pohybe na dvore rodinného domu
v Bádiciach, jeho odchodom zo školy v Pezinku do Bádic vo večerných hodinách, búchanie na terasové
dvere, správanie sa obžalovaného voči svedkyni J. G., ktorú vyzval na pobalenie sa a vrátenie snubného
prsteňa, vulgárne vyjadrenie na adresu J. G., správanie sa voči poškodenému D. H., jednoznačne
potvrdzujú prejavy jeho žiarlivosti na svoju priateľku J. G., v dôsledku čoho reagoval na prítomnosť

poškodeného D. H. fyzickým útokom a to údermi do oblasti jeho tváre a hlavy, pričom pri svojom vstupe
do rodinného domu nezabránil dvom psom do tohto domu.

Za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá nad psom vykonáva dohľad a je povinná
predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka. Dva veľké psy plemena
Americký stafordšírsky teriér vinou obžalovaného sa dostali do rodinného domu, okamžite čo im to

situáciadovolila(voľnýpriechodotvorenýmidverami)konkrétnedomiestnosti,kdenapadlipoškodeného
D. H., ktorého dohrýzli na rôznych častiach tela. Obžalovaný ako držiteľ psov mal v inkriminovanom
čase urobiť všetko preto, aby zabránil nebezpečenstvu útoku psov na inú osobu. Takýmto prevenčným
opatrením, ktoré by zabránilo uhryznutiu poškodeného bolo nepochybne zabráneniu psom vstupu psom
do rodinného domu, resp. opatrnosť obžalovaného pri otváraní vchodových dverí vedúcich do rodinného

domu, pretože zvieratá v čase skutku neboli kontrolované, zabezpečené vôdzkou ani náhubkom.
Nepriame dôvody, ktoré viedli obžalovanému k tomu, že sa spoliehal na to, že ku zistenému následku
nedôjde, vychádzali z jeho spoliehania sa na to, že psy predtým človeka nenapadli.
Všetko toto potvrdzuje to, že obžalovaný konal v tomto smere vo vedomej nedbanlivosti, lebo bolo
preukázané, že nezachoval potrebnú mieru povinnej opatrnosti.

Za súčasnej existencie dvoch znaleckých posudkov znalcov z odboru Zdravotníctvo J. J. K. a J. L. E.,
s rozdielnymi závermi, súd vypočul špecialistu MUDr. Hačku. Sporný posun nosovej prepážky, ktorý
bol zistený pri vyšetrení dňa 22.9.2020 vysvetlil na hlavnom pojednávaní J. F. B. – otorinolaryngológ,
u ktorého bol poškodený na vyšetrení pre pretrvávajúce problémy s dýchaním nosom po úraze.

Zdôraznil že poškodenému bola po úraze vykonaná incízia nosovej priehradky, t.j. vypustená krv, čo
vyplýva aj z lekárskeho nálezu zo dňa 17.09. 2020 a 19.09.2020. Z dôvodu vybočenia nosovej
priehradky bola MUDr. Hačkom indikovaná septoplastika, t.j. rekonštrukčná operácia nosovej priehrady
po úraze. Svedok J. B. poskytol súdu aj odpoveď z akého dôvodu pri RTG a CT vyšetrení nebola zistená
zlomenina priehradky, teda z toho dôvodu, že chrupka nie je viditeľná pri RTG a CT vyšetreniach, a preto

podľa názoru súdu znalec MUDr.Šimon Kónya vo svojom znaleckom posudku dospel k nesprávnemu
záveru, keď konštatoval, že poškodený neutrpel vybočenie nosovej prepážky.
Presvedčivé vysvetlenie v tomto smere poskytujú závery znaleckej organizácie forensic.sk
Znalecká organizácia forensic. sk inštitút fornenzných medicínskych expertíz s.r.o. vypracoval znalecký
posudok ku zraneniam poškodeného D. H., ktoré utrpel pri incidente dňa 16.09.2020.

Po preštudovaní dostupnej zdravotnej dokumentácie znalecká organizácia dospela k záveru, že CT
nález dobre popisoval stav po traume poškodeného, nedošlo k traumatickému poškodeniu kostnej
časti nosového septa, avšak nastalo poškodenie jeho chrupavkovej časti, čomu zodpovedá aj daný
nález. Z nálezu vyplýva prítomnosť zlomeniny ľavej nosovej kosti bez dislokácie, čo znamená, že
došlo k zlomeniu kosti, avšak jej úlomky zostali v anatomicky správnej polohe bez ich posunu.

Dislokácia sa vzťahuje výlučne na nosovú kosť, pričom v tomto prípade dislokácia prítomná nebola.
Okrem fraktúry bol zaznamenaný aj hematóm v oblasti nosa v mäkkých tkanivách nosového septa, čo
poukazuje jednoznačne na krvné výrony v dôsledku poranenia. Prítomnosť emfyzému (vzduchového
rozdutia) v oblasti nosového septa naznačuje prenikanie vzduchu do mäkkých tkanív nosa, čo môže byť
dôsledkom drobných poranení sliznice, mikrofraktúr v tejto oblasti alebo fraktúry chrupakovej časti septa.

Prítomnosť vzduchu v chrupavkovej časti jednoznačne poukazuje na poškodenie povrchovej sliznice
prekrývajúcej chrupavkovú časť nosa. Tzn. že došlo k podkrvácaniu daného miesta (hematóm, ktorý
je aj opakovane popisovaný v lekárskych správach) a zároveň aj poškodenie tzv. perichondria (časť
tkaniva, ktoré vyživuje chrupavkové tkanivo). V prípade podkrvácania môže nastať jeho štrukturálna
zmena v zmysle deformácie, alebo môže dôjsť k strate výživy a následným komplikáciám v zmysle

vylučovania jednotlivých odumretých častí, prípadne poruchy regenerácie spojenej s možnou ďalšou
tvorbou krvných podliatin.
Charakter poranení poškodeného nasvedčuje, že došlo k zjavnému poškodeniu mäkko-tkanivových
častí nosa - najmä jeho chrupavkovej časti a z časti aj k zlomenine nosových kostí bez posunu.Charakater rozsahu poškodenia môže korešpondovať s údajom, že poškodený sa mohol nachádzať
v nižšej vertikálnej úrovni od útočníka, čím vektor sily pôsobil smerom zo strany nadol alebo zvrchu
nadol. Vysvetľovalo by to komunitívne (trieštivé) poškodenie chrupavkovej časti nosa. Svedčí o tom

hlavne rozšírená časť a väčšie poškodenie, ktoré sa nachádza najmä v mieste kontaktu chrupy a kosti,
kedy sa mäkko-tkanivové časti pôsobením vektora sily opierajú o relatívne ostrú štruktúru nosa na
spodine nosovej dutiny tzv. čerieslo alebo čerieslovú kosť. Zároveň sa znalecká organizácia prikláňa
k mechanizmu viacerých úderov. Takému nálezu zodpovedá aj obrazová dokumentácia poškodeného
a prítomnosť zakrvácania do mäkkých tkanív vnútornej plochy hornej pery, čo je následkom jednak

traumy a neskorším pôsobením gravitácie na vertikalizovanú osobu. Mechanizmus vzniku poranení
teda nevylučuje verziu poškodeného H. a svedkyne G., naopak znalecká organizácia túto verziu
favorizuje vzhľadom na utrpené porania. Podľa znaleckej organizácie známky násilia: poranenie nosa,
pomliaždenie hlavy v čelovej oblasti, hematóm v oblasti hornej pery- jej vnútornej plochy a okolia uzdičky
hornej pery, nasvedčujú minimálne 3 úderom do oblasti hornej a strednej etáže tváre.
Okrem toho poškodený utrpel hryznú ranu do podkožia s abráziiou na pravom pleci v rozsahu 4x4 cm,

hryzné poranenie na chrbte s exkoriáciou – rozsiahle hryzné poranenie vľavo pod lopatkou s kontúziou
kože a viacerými drobným penetrujúcimi ranami do podkožia veľkosti 6x10 cm, hryzú ranu s kontúziou
koževpravopodlopatkousrozmerom5cm,centrálnuabráziupokožkyvlumbo-sakrálnejoblastiveľkosti
3x3 cm a hryznú ranu do podkožia s kontúziou kože v ľavej gluteálnej oblasti v rozsahu 3x3 cm.
Na základe zistených poranení poškodeného D. H.: edém a hematóm koreňa nosa, zlomenina ľavej

nosovej kostičky bez posunu, posttraumatická deviácia nosového septa smerom doprava s hematómom
a emfyzémm tejto oblasti, peroperačne zistené rozdrvenie chrupavky nosovej prepážky, pomliaždenie
hlavy v čelovej oblasti a edém s hematómom hornej pery, možno konštatovať, že útok na oblasť hlavy
bol vedený významnou, t.j. silnou až veľmi silnou intenzitou.
Poškodený D. H. v minulosti navštívil ORL ambulanciu J. F. B. dňa 11.04.2011, 02.07.2012, 02.10.2014,

aprivyšetreniachnebolizistenéžiadnesignifikovanédeformmityvonkajšiehonosaanosovejpriehradky,
ktoré by naznačovali predispozíciu k neskorším závažným komplikáciám. Prvé zaznamenané
poškodenie nosa utrpel D. H. dňa 16.09.2020. Na základe opakovaných ťažkostí v dôsledku čoho
bola vykonaná incízia a evakuovaný bol sangvinolentný obsah 17.09.2020, 19.09.2020, 21.09.2020,
22.09.2020, 24.09.2020, bola J. F. B. indikovaná septoplastika a turbinoplastika, pričom počas operácie

dňa 14.10.2020 bola nájdená rozdrvená septálna chrupavka, čo svedčí o rozsiahlej traumatickej
deformácii septa. Znalecká organizácia považuje indikáciu septoplastiky a turbinoplastiky ošetrujúcim
lekárom J. F. B. za správnu a medicínsky opodstatnenú, pričom dôvodom pre tento zákrok boli
pretrvávajúce funkčné ťažkosti poškodeného, vyplývajúce z anamnestických a patologických zmien
nosovej prepážky a mäkkých štruktúr nosa spôsobených úrazom zo dňa 16.09.2020. Poškodený D. H.

utrpel zlomeninu ľavej nosovej kostičky a chrupavky nosovej prepážky, pričom následkom poranenia
došlo k opakovanému vzniku hematómu septa, ktorý si vyžadoval viacnásobne incízie a drenáž.
Na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie znalecká organizácia konštatuje, že operačný
zákrok bol priamym následkom úrazu zo dňa 16.09.2020, vzhľadom na to, že tomuto poraneniu
nepredchádzali žiadne známe závažné štrukturálne deformácie kostného septa, avšak postraumaticky

aj pri klinických vyšetreniach, aj v obrazovej dokumentácii jednoznačne a preukázateľne došlo
k poškodeniu chrupavkovej časti septa, ktorá viedla k deformácii a nespriechodneniu dýchacích ciest
nosa.
Viacpočetné hryzné poranenia sa zvyčajnej hoja do 10-14 dní u povrchových a do 4-6 týždňov u hlbších.
Hojenie hryzných poranení prebiehalo súčasne s rekonvalescenciou po operácii nosa, pričom celková

stanovená doba práceneschopnosti je v rozsahu približne 8 týždňov vzhľadom na komplikovaný priebeh
nosových poranení. U poškodeného nedošlo k ťažkej poruche zdravia a celková doba obmedzenia
obvyklého spôsobu života nepresiahla dobu 4 až 5 týždňov, kedy mal výrazné dýchacie ťažkosti, najmä
na pravej polovici nosovej dutiny, čo ho obmedzovalo v spánku, v rozprávaní, či bežných fyzických
aktivitách, nevyhnutne musel dodržiavať kľudový režim, vyhýbať sa fyzickej námahe.

Znalecká organizácia sa vyjadrila aj k znaleckému posudku J. J. K. a k znaleckému posudku MUDr.
Šimona Kónyu.
Znalecký posudok J. J. K. z pohľadu znaleckej organizácie je v súlade s medicínskymi poznatkami
a jeho závery je možné potvrdiť. Naopak znalecký posudok MUDr. Šimona Kónyu vykazuje viaceré
nepresnosti a rozpory s dostupnou zdravotnou dokumentáciou. Znalec sa opakovane odvoláva na

CT vyšetrenie, nepreukazuje deviáciu nosovej prepážky, avšak ignoruje skutočnosť, že poškodený mal
opakované hematómy septa, ktoré vyžadovali viacnásobné incízie. Taktiež jeho tvrdenie, že „vybočenie
nosovej prepážky bez zlomeniny s posunom nie je možné“ nie je odborne správne. Posttraumatická
deformácia septa môže vzniknúť aj v dôsledku poškodenia mäkkých tkanív, opakovaných hematómov,či chrupavkovej disrupcie. Počas operačného zákroku bola nájdená rozdrvená septálna chrupavka,
ktorú znalec v hodnotení opomenul. Hodnotenie indikácie operačného zákroku, a teda septorinoplastiky
v zmysle „nebola medicínsky indikovaná“ je v rozpore s klinickým priebehom stavu pacienta a neberie do

úvahy postupné zhoršovanie jeho dýchania. Jeho závery, ktoré vychádzajú z neúplnej analýzy celého
priebehu zdravotného stavu poškodeného, pokladá preto znalecká organizácia za odborne nesprávne.
Ak poškodenie chrupavky neobsahuje mineralizované inklúzie alebo nie je sprevádzané dislokáciou
kostných segmentov, môže byť na CT nezistiteľné. Okrem toho môže byť zobrazenie mäkkých tkanív
nosa ovplyvnené opuchom, krvácaním alebo prítomnosťou hematómu, ktoré môžu prekryť menšie

poranenie chrupavky maskovať začínajúcu deviáciu septa. Definitívna diagnostika chrupavkového
poškodenia sa často realizuje klinicky alebo počas chirurgického zákroku, ako tomu bolo aj v tomto
prípade, keď bola pri septoplastike identifikovaná rozdrvená septálna chrupavka, ktorá predtým nebola
na CT vyšetrení popísaná.
Týmto znaleckým posudkom boli v podstate potvrdené, okrem intenzity úderov, závery znaleckého
posudku MUDr. Frajku, ako aj správnosť indikovaného operačného zákroku J. B. a súčasne odôvodnený

nesprávny záver znaleckého posudku MUDr. Kónyu.

Vychádzajúc z listinných dôkazov mal súd preukázanú dobu trvania práceneschopnosti a liečenia
poškodeného od 17.09.2020 do 18.11.2020, ktorá zodpovedá aj ustálenej práceneschopnosti znaleckou
organizácia forensic.sk v trvaní až 8 týždňov vzhľadom na komplikovaný priebeh nosových poranení,

pričom hojenie hryzných poranení prebiehalo súčasne s rekonvalescenciou po operácii nosa.

K spáchaniu trestného činu zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok – musí ísť o protiprávny
čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Predpokladom trestnej zodpovednosti je
bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania obžalovaného na spoločenské vzťahy chránené

Trestným zákonom a toho, či toto konanie obsahuje všetky znaky skutkovej podstaty.

Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený
v skutkovej vete rozsudku, s úpravou skutku popísanom v obžalobe po vykonanom dokazovaní v tom
zmysleže,precizoval zraneniapoškodeného,početúderov aupravildobuliečeniaapráceneschopnosti

poškodeného D. H. od 17.09.2020 do 18.11.2020. Vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne
preukázané, že obžalovaný "poštval slovným povelom dvoch psov plemena americký stafordšírsky
teriér“, a preto toto slovné spojenie bolo nahradené slovným spojením „nezabránil vstupu dvom psom
plemena Americký stafordšírsky teriér do rodinného domu“. Súd takto čiastkovou úpravou skutkových
zistení uvedených v skutkovej vete zachoval totožnosť skutku vo vzťahu k obžalobnému návrhu ako aj

k uzneseniu o vznesení obvinenia.

S ohľadom na novú právu úpravu Trestného zákona účinného od 06.08.2024, okrem iného aj
v ustanoveniach § 38 Trestného zákona, bolo potrebné posúdiť, ktorý zo zákonov je pre obžalovaného
najpriaznivejší a to s poukazom na ustanovenie § 2 odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorého „trestnosť

činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, no ak v čase
medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa
posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší“.

Následne potom súd spáchaný skutok právne posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek

1 Trestného zákona účinného do 06.08.2024, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší s poukazom na
ustanovenie§38odsek3Trestnéhozákonaúčinnéhodo06.08.2024,pretože bolopreukázané,žetento
spáchalobžalovaný,ktorýspôsobompopísanýmvskutkovejvetesadopustil úmyselnéhoprotiprávneho
konania a tým naplnil všetky zákonné znaky tejto skutkovej podstaty po stránke subjektívnej ako
i objektívnej, pretože sa dopustil konania (nezabránil vstupu psom do rodinného domu) a najmenej trikrát

udrel päsťou poškodeného do oblasti tváre a hlavy, ktoré spočívalo v úmyselnom ublížení na zdraví
D. H., so škodlivými následkami (vyššie popisované zranenia), ktoré si objektívne vyžiadali lekárske
vyšetrenia a liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas(viac ako 7 dní) sťažený obvyklý spôsob
života poškodeného. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním
obžalovaného a jeho psov a vznikom vyššie popísaných zranení poškodeného.

Súd ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním obžalovaného a
jeho úmyselným zavinením na strane jednej a následkami vzniknutými na záujmoch chránených
ustanovením § 156 Trestného zákona( ľudské zdravie) na strane druhej, nemal súd žiadne pochybnosti.Súd hodnotil závažnosť prečinu v zmysle ustanovenia § 10 odsek 2 Trestného zákona, a vzhľadom
na spôsob vykonania činu a jeho následok (zlomeninu nosovej kostičky, chrupavky nosovej prepážky,
pohmoždenie hlavy v oblasti čela, viacpočetné hryzné rany), okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,

mieru zavinenia a pohnútku páchateľa (bezdôvodné napadnutie poškodeného), a dospel k záveru, že
závažnosť prečinu je vyššia ako nepatrná.

Obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že sa iba bránil útoku D. H., bola vyvrátená jednak výpoveďou
poškodeného D. H. a svedkyne J. G., znaleckým dokazovaním a jednak samotnou výpoveďou

obžalovaného B., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol nasledovné: „... chcel som ho odhodiť preč
z môjho priestoru, D. sa bránil, strčil do mňa.“ Takéto vyjadrenie je potom nelogické a rozporné
s tvrdením, že on sa iba bránil pred útokom D. H..

Podľa § 25 odsek 1 Trestného zákona čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo
trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.

Podľa § 25 odsek 2 Trestného zákona nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná
útoku,najmäkjehospôsobu,miestuačasu,okolnostiamvzťahujúcimsakosobeútočníkaalebokosobe
obrancu.
Podstata nutnej obrany spočíva v odvracaní priamo hroziaceho alebo trvajúceho protiprávneho útoku
človeka na záujem chránený Trestným zákonom,

Pri posudzovaní útoku vo vzťahu k nutnej obrane je potrebné vychádzať z toho, či táto obrana bola
celkom zjavne neprimeraná útoku poškodenému.
Ak by aj súd pripustil, že poškodený D. H. obžalovaného udieral do brucha a ruky a obžalovaný sa iba
bránil, údery poškodeného museli byť slabej intenzity. Súd má za to, že ak by sa obžalovaný iba bránil
útoku poškodeného, potom by na jeho tele boli stopy po takomto útoku, avšak v znaleckom posudku

MUDr. Šimon Kónya (str. 15 bod 5) na základe fotodokumentácie vyhotovenej 22.9.2020 A. B., okrem
hryzných zranení v oblasti chrbtovej strany hornej časti trojhlavého svalu ramena, iné zranenia znalec
nepopisuje. Preto nebolo možno dospieť k záveru, že útoku zo strany poškodeného, by sa musel
obžalovaný brániť úderom silnej intenzity, ktorým poškodenému spôsobil zlomeninu ľavej nosovej kosti
a zlomeninu chrupavky nosovej prepážky. V neposlednom rade treba uviesť, že ak by súd pripustil,

že to bol práve poškodený, voči útoku ktorého sa obžalovaný bránil a nespôsobil mu žiadne zranenia,
ktoré by si vyžiadal ošetrenie, obžalovaný ako osoba trénujúca bojové športy, reagoval neprimerane,
a preto vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy, najmä na jeden úder silnej intenzity do nosa a nie do inej
časti tela poškodeného, je treba nevyhnutne konštatovať, že „obrana obžalovaného“ bola vzhľadom na
vzniknutú situáciu zjavne neprimeraná.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Trestný zákona musí chrániť toho, kto bol útokom napadnutý, t.j.
poškodeného a nemôže chrániť útočníka t.j. v tomto prípade obžalovaného.
Podľa názoru súdu pri vyhodnocovaní jednotlivých dôkazov jednotlivo a v ich súhrne nebol preukázaný
jediný dôkaz o tom, že by útočníkom bol poškodený, ba práve naopak zo vzniknutého zranenia súd mal
preukázané, že obžalovaný bol útočníkom a vyššie popísané zranenie spôsobil poškodenému jediným

silným úderom.
Preto súd v konaní obžalovaného nevzhliadol splnenie zákonných podmienok na použitie ustanovenia
o nutnej obrane v zmysle § 25 odsek 1 Trestného zákona

Obžalovaný namietal nezákonne získané výpovede svedkov: E. J. M. N., E. I. O. E. a E. J. E., pretože

ako policajti neboli zbavený mlčanlivosti. Súd síce tieto výpovede na hlavnom pojednávaní so súhlasom
obžalovaného a prokurátora prečítal, avšak pri rozhodovaní o vine na tieto výpovede neprihliadol,
pretože títo svedkovia ku skutkovým okolnostiam nevypovedali.

Čo sa týka rovnakej námietky vznesenej voči prečítanej výpovedi I. K. E., tento na základe

splnomocnenia Ministra vnútra SR, zastupoval Ministerstvo vnútra SR v trestnom konaní,
a v prejednávanej veci ako splnomocnenec poškodeného si uplatnil nárok na náhradu škody, k čomu
nie je potrebné zbaviť ho ako príslušníka policajného zboru mlčanlivosti.

ČosatýkanávrhovnadoplneniedokazovaniavypočutímlekárovakosvedkovJ.J.aJ.R.spoukazomna

výpoveďsvedkaJ.B.,ktorépredniesolnahlavnompojednávaní dňa19.05.2022obhajcaobžalovaného,
súd ich odmietol vykonať. Dôvodom na takýto postup súdu bolo to, že dôkazy navrhnuté obhajoba
sa týkajú okolnosti , ktorú možno zistiť iným, už skôr navrhnutými dôkazmi (ustanovenie § 273 odsek 3
Trestného poriadku). Dôkazy, vykonanie ktorých obžalovaný prostredníctvom obhajcu navrhol vykonať,by podľa úvahy súdu neviedli ku konkrétnym zisteniam vzťahujúcim sa bezprostredne ku skutku
uvedeného v obžalobnom návrhu. Skutočnosti o zraneniach poškodeného, zistené po jeho vyšetrení
konkrétnymi lekármi, sú už zachytené v listinách – lekárske správy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní

prečítané a s ich obsahom sa zaoberali aj obaja znalci.

Obžalovaný A. B. z miesta bydliska bližšie hodnotený nie, v obci Bádice na jeho osobu neboli podané
žiadne sťažnosti. V služobnom pomere príslušníka policajného zboru bol od 01.10.2019 do 01.03.2021,
kedy mu bol zrušený služobný pomer. Služobné úlohy a povinnosti si plnil na požadovanej úrovni,

kvalitne a včas, nebol riešený v disciplinárnom konaní. V evidencii priestupkov má zaznamenaných šesť
priestupkov za porušenie predpisov v cestnej premávke v rokoch 2016, 2017, 2018, za ktoré mu boli
uložené pokuty vo výške 10 až 100 €, ktoré okrem jednej pokuty, zaplatil na mieste. V odpise registra
trestov nemá žiadny záznam.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 32 a 34 Trestného zákona súd prihliadol na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na osobné pomery obžalovaného a možnosť
jeho nápravy, na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a tiež prihliadol na účel trestu v zmysle § 31
Trestného zákona. Súd obžalovanému priznal jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno j/
Trestného zákona (pred spáchaním trestného činu viedol riadny život), keďže súd na priestupky, za ktoré
bol postihnutý, pre odstup času a iný charakter než je prejednávaná trestná vec, neprihliadol. Žiadnu

priťažujúcu okolnosť súd nezistil.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom
páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým pôsobiť výchovne aj na
ostatných členov spoločnosti. Pri aplikácii všeobecných zásad na konkrétnu trestnú vec musia byť spolu

s okolnosťami, ktoré charakterizujú osobu páchateľa, hodnotené aj ostatné okolnosti, ktoré spoluurčujú
závažnosť činu, najmä tiež povahu a rozsah spôsobených následkov a vždy musia byť zohľadnené
i momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním posudzovanej
trestnej činnosti.

S prihliadnutím na všetky tieto skutočnosti, súd dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a nápravu obžalovaného postačí uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov,
v dolnej polovici trestnej sadzby 6 mesiacov až 18 mesiacov, upravenej po znížení hornej hranice
trestnej sadzby (2 roky) o jednu tretinu, z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností v pomere 1:0.

Výkon trestu bol obžalovanému podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov
na dolnej hranici trestnej sadzby (1 rok až 5 rokov), keďže vzhľadom na osobu obžalovaného,
najmä s prihliadnutím na jeho doterajšiu netrestanosť a prostredie, v ktorom žije, je dôvodné, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý.

Uložený trest má obžalovaného viesť k tomu, aby si uvedomil nesprávnosť a protiprávnosť svojho
konania, aby sa v budúcnosti nedopúšťal podobnej trestnej činnosti.

Voči obžalovanému si už v prípravnom konaní uplatnili nárok na náhradu škody poškodený D. H.
z titulu bolestného vo výške 1.485,12 €, Všeobecná zdravotná poisťovňa z titulu poskytnutej zdravotnej

starostlivosti vo výške 1.251,18 € a a Ministerstvo vnútra SR z titulu práceneschopnosti a odvodov vo
výške 1.881,48 € .
Uplatnená výška náhrady za bolesť 1485,12 € poškodeným D. H. bola preukázaná zo znaleckého
posudku MUDr. Mirona Frajku, ktorý za jednotlivé zranenia ohodnotil spolu 68 bodmi, pričom v roku
2020 bola na určenie sumy náhrady za bolesť platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 21,84 €.

Z prečítanej výpovede kpt. JUDr. Filipa Kubuša, splnomocnenca Ministerstva vnútra SR, a zo
správy Ministerstva vnútra SR, centrum podpory, mal súd preukázané že poškodenému D. H. počas
práceneschopnosti z dôvodu nepracovného úrazu od 17.9.2020 do 18.11.2020 bol vyplatený služobný
plat, odvody za zamestnávateľa, náhrada príjmu v nemoci spolu vo výške 1.881,48 €.Z prečítanej výpovede Mgr. Anny Fábikovej, splnomocnenkyne Všeobecnej zdravotnej poisťovne, mal
súd preukázané, že zdravotnícke zariadenia k úrazu zo dňa 16.9.2020 poistenca D. H., fakturovali
náklady v sume 1251,18 €, za zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poškodenému poskytnutá.

S poukazom na uvedené skutočnosti, súd nemal pochybnosti o uplatnených nárokoch, a preto bola
obžalovanému uložená povinnosť škodu poškodeným nahradiť.

Námietky obhajoby voči znaleckému posudku znaleckej organizácie forensic. sk súd považuje za

neopodstatnené z nasledovných dôvodov:
- k námietke „nepoužitie odbornej literatúry – porušenie zákona č. 382/2004 Z.z.“, súd konštatuje, že
z ustanovenia § 17 zák. č. 382/2004 Z. z. vyplývajú náležitosti, ktoré písomný znalecký posudok má
obsahovať, tento zákon explicitne neukladá povinnosť uvádzať v znaleckom posudku použitú odbornú
literatúru, a preto neuvedením odbornej literatúry v znaleckom posudku nebol porušený zákon
- k námietke „hodnotenie výpovedí (favorizovanie verzie poškodeného) – prekročenie znaleckej

právomoci“, súdkonštatuje,žeznaleckáorganizáciapriustálenímechanizmuvznikuzraneníkomplexne
hodnotila tak verziu výpovede obžalovaného ako aj verziu výpovede poškodeného H. a svedkyne G.,
na základe ktorých sa priklonila k verzii poškodeného,
- k námietka „ignorácia fyzických dôkazov (fotiek, pohryznutí, tvojej ruky) - neobjektívne hodnotenie,
záver o útoku zhora nie je dokázaný“, súd konštatuje, že len pre to, že závery znaleckého posudku

nezodpovedajú predstavám obžalovaného, súd ho nepovažuje, tak ako to uviedla v námietkach
obhajoba, za jednostranný, vedecky nepodložený a nepoužiteľný.
Na záver súd konštatuje, že znalecký posudok znaleckej organizácie forensic.sk súd považuje za
objektívny, nestranný a zákonný, spĺňajúci všetky kritériá Trestného poriadku a zákona č. 382/2004 Z.z.
o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd o vine a teste obžalovaného a o nárokoch na
náhradu škody rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo
zrejmé, ktorejčastisarozsudoknapádaaakéchybysavytýkajúrozsudkualebokonanie,ktorérozsudku

predchádzalo.