Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/141/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125224309
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6125224309.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. B.,
nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradompráce,sociálnychvecíarodinyBanskáBystrica,detimatkyD.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomE.X,
F., zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Idou Cabanovou, advokátkou, so sídlom v Banskej Bystrici,
Mičinskácesta35aotcaC.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomD.B.XXX,vkonaníonávrhumatkynazvýšenie
výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 38P/20/2025-102 zo
dňa 29.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica zaviazal otca platiť zvýšené výživné na
maloletú A. B. zo sumy 120,- Eur mesačne na sumu 170,- Eur mesačne a na maloletú C. B. zo sumy
120,- Eur mesačne na sumu 160,- Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci k rukám matky
vopred, počnúc dňom 08.02.2025. Na zameškanom výživnom za obdobie od 08.02.2025 do 29.04.2025
povolil otcovi splátky po 15,- Eur na každé z maloletých detí splatné spolu s bežným výživným pod

hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania nepriznal.
Svojerozhodnutieodôvodnilust.§78ods.1Zákonaorodinevspojenísust.§75ods.1Zákonaorodine,
keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok tamojšieho súdu sp.zn. 38P/89/2023 zo
dňa 06.02.2024) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodne
určeného výživného pre maloleté deti zo strany otca.
Maloletá A. v čase poslednej úpravy bola študentkou ôsmeho ročníka základnej školy, pričom v súčasnej

dobe študuje na strednej škole, čím nepochybne stúpli náklady na zabezpečenie jej potrieb, a to
nielen v súvislosti s fyzickým vyspievaním, ale aj so zabezpečením učebných pomôcok súvisiacich
s prípravou na budúce povolanie. Maloletá C. sa začala venovať pletenej záujmovej činnosti, v čase
poslednej úpravy navštevovala šiesty ročník základnej školy, v súčasnej dobe je v ôsmom ročníku. Od
poslednej úpravy matke stúpli náklady na zabezpečenie bývania pre maloleté deti, keď po odchode zo
spoločnej domácnosti matka zakúpila rodinný dom, na ktorý si bola nútená vziať hypotéku. Jej príjem
v súčasnosti predstavuje 1.344,82 Eur vrátane daňového bonusu, pričom je aj naďalej poberateľkou

rodinných prídavkov na každé z detí v sume 60,- Eur mesačne. Jej úspory predstavujú cca 3.000,-
Eur, ktoré plánuje použiť na výmenu okien na rodinnom dome. Otec na pojednávaní svoje mesačné
výdavky vyčíslil na celkovú sumu 614,50 Eur, pravidelné výdavky na maloletú A. na sumu 134,80 Eur
(vrátane výživného) a na maloletú C. 142,80 Eur (vrátane výživného). Zmena pomerov na strane otca odposledného rozhodnutia o výživnom nastala v tom, že otec ukončil pracovný pomer ako zamestnanec
a založil si obchodnú spoločnosť, v ktorej je jediným konateľom a spoločníkom a určil si mzdu vo výške
1.000,- Eur mesačne brutto, čo predstavuje asi 792,56 Eur netto. Podľa vlastného vyjadrenia je po dvoch

mozgových porážkach, lieči sa na zrážanlivosť krvi a má problémy s krížovým stavcom, no situáciu
zatiaľ nechce riešiť operáciou, nakoľko by bol dlhodobo práceneschopný a prišiel by o príjem. Podľa
názoru súdu prvej inštancie je vysoko pravdepodobné, že pokiaľ si otec sám určil čistý mesačný príjem
cca 790,- Eur, je v jeho možnostiach zabezpečiť aj vyšší príjem, keďže to závisí len od jeho možností
a schopností. Pokiaľ aj svoju podnikateľskú činnosť len rozbieha, začal podnikať na základe vlastného

rozhodnutia a nebolo preukázané, že by sa pokúšal nájsť si lepšie platené zamestnanie, hoci ponuky
zamestnávateľov v oblasti, ktorej sa otec venuje, sú mu známe.
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd vychádzal z ust. § 52 CMP
a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote otec maloletých detí. Poukazoval

na to, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť zvýšené výživné v sume, ako ho určil
súd prvej inštancie, keďže jeho príjem, ako aj doložil súdu, predstavuje sumu 792,- Eur mesačne
v čistom. Síce nástupný plat na elektrikárskych miestach môže byť aj 1.500,- Eur, ale jeho zdravotný
stav mu takúto činnosť vykonávať neumožňuje, keďže je po dvoch mozgových príhodách a má vážne
problémy s chrbticou. Aj z tohto dôvodu začal podnikať, aby mohol zarobiť peniaze lepšie aj pri menšom

pracovnom čase. Pokiaľ bude v jeho možnostiach a schopnostiach, keď sa jeho finančná situácia zlepší,
bol ochotný platiť aj vyššie výživné, ale v súčasnej dobe mu to jeho majetkové pomery nedovoľujú, keďže
jeho príjem ledva stačí na to, aby hradil doteraz stanovené výživné po 120,- Eur mesačne a aby si mohol
zároveň aj sebe zabezpečiť základné životné potreby.

3. Matka vo svojom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne žiadala napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukazovala na to, že aj doteraz určené výživné
nezodpovedá ani aktuálne určenej výške životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorá
od 01.07.2024 predstavuje sumu 125,11 Eur mesačne. Otec na jednej strane tvrdí, že nemôže
zabezpečovať lepší príjem zo zdravotných dôvodov aj preto, že by musel tráviť veľa času vo firme,

a preto sa aj rozhodol skončiť na svoju žiadosť bývalé zamestnanie, ale na druhej strane má čas
a energiu na to, aby vykonával činnosť poslanca Obecného zastupiteľstva obce D. B., pričom sa
zúčastňuje na zasadnutiach v obci, a teda vykonáva aj iné práce a povinnosti vyplývajúce z tejto volenej
funkcie, čo mu musí zaberať čas a energiu. Aj keď súd prvej inštancie, podľa jej názoru, určil výživné,
ktoré nie je v dostatočnej výške s poukazom na možný potencionálny príjem otca, odvolanie proti

rozsudku nepodávala. Otec v priebehu celého konania v rámci dokazovania nepreukázal, že by nemohol
vykonávať prácu, na ktorú má osvedčenie podľa ust. § 21 až § 23 vyhlášky č. 508/2009 Z.z. Ministerstva
práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 9. júla 2009, ktorou sa ustanovujú podrobnosti
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími,
elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené

zariadenia.

4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení taktiež žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Od úpravy výšky výživného síce ubehla relatívne krátka doba, no na strane
maloletých detí došlo ku zmene pomerov, keď maloletá A. nastúpila do prvého ročníka strednej školy

a maloletá C. je žiačkou ôsmeho ročníka základnej školy, čím sa zvýšili matke jednoznačne výdavky na
zabezpečenie potrieb maloletých detí.

5. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na svojom písomne podanom odvolaní. Uviedol,
že zamestnanie zmenil z dôvodu, že predošlé zamestnanie bolo psychicky náročné, čo sa prejavilo aj na

jeho zdravotnom stave. Majiteľ obchodnej spoločnosti nastúpil na starobný dôchodok a je predpoklad,
že spoločnosť nebude už dlhodobo fungovať a ukončí svoju činnosť. Predložené ponuky zo strany
právnej zástupkyne matky boli síce za vyššiu mzdu, ale tie inzeráty sa neustále opakujú, takže, podľa
jeho názoru, tam nebude niečo korektné zo strany zamestnávateľa. Kým si neotvoril svoju spoločnosť,
tak aktívne sledoval tieto stránky a tie ponuky sa neustále opakovali. Vo svojom stave si ani nemôže

dovoliť skúšať nové zamestnanie s neistým výsledkom, pretože pri výpadku príjmu nebude schopný
platiť výživné na deti a nemôže si dovoliť ani ísť na „PN-ku“. Vytvoril si vlastnú spoločnosť, pretože
pokračujevčinnosti,ktorúrobil,poznápomeryazákazníkovsivyberápodľapotrebyanáročnostipovahypráce, vzhľadom na jeho zdravotný stav. Mzdu si nemohol určiť podľa predstáv protistrany, keďže na
začiatku podnikania to nie je možné.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP) napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7.Zákonnáúpravavust.§78ods.1Zákonaorodineumožňujesúduzmeniťdohodyasúdnerozhodnutia

o výživnom pre maloleté deti v prípade, ak od poslednej úpravy výživného dôjde medzi účastníkmi
k takej zmene pomerov, kedy už pôvodne určené výživné nemôže plniť zákonom predpokladaný účel.
K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade maloletých detí),
a to v dôsledku jeho fyzického vyspievania, zvyšovania nákladov súvisiacich s prípravou na budúce
povolanie a podobne, ale aj na strane povinného (v tomto prípade otca), v dôsledku zvýšenia, resp.
odôvodnenéhozníženiajehopríjmu,rozšírenia,resp.zúženiaokruhuvyživovacíchosôbapodobne.Súd

rozhodujúci o novej – zmenenej vyživovacej povinnosti je povinný porovnať pomery, ktoré tu existovali
v čase predchádzajúceho rozhodnutia, s pomermi, ktoré existujú medzi účastníkmi v čase novej úpravy,
pričom v žiadnom prípade už nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, lebo
v takomto prípade by sa jednalo o neprípustnú reparáciu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

8. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, súd prvej inštancie postupoval správne, keď na
základe návrhu matky skúmal, či od poslednej úpravy výživného (rozsudok tamojšieho súdu sp.zn.
38P/89/2023 zo dňa 06.02.2024), došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje
zmenu pôvodne určeného výživného pre maloleté deti zo strany otca. V tomto smere vykonal vo veci i
dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď zaviazal otca platiť zvýšené výživné pre

maloletú A. v sume 170,- Eur mesačne a pre maloletú C. v sume 160,- Eur mesačne, počnúc dňom
podania návrhu zo strany matky maloletých detí.

9. Tak, ako to správne konštatuje súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku, od poslednej úpravy
výživného došlo k podstatnej zmene najmä na strane maloletej A., ktorá v čase predchádzajúcej úpravy

bola žiačkou základnej školy, pričom v súčasnej dobe je študentkou prvého ročníka strednej školy,
čím nepochybne došlo k zvýšeniu nákladov na zabezpečenie nielen jej základných životných potrieb
súvisiacich s fyzickým vyspievaním, ale i nákladov potrebných na zabezpečenie školských potrieb
a nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie. Oproti predchádzajúcej úprave výživného
matka bola nútená riešiť bytovú otázku aj v záujme maloletých detí po zrušení spoločnej domácnosti

rodičov, na čo súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní taktiež správne prihliadol (keďže aj podľa
názoru odvolacieho súdu možno v tomto prípade túto skutočnosť považovať za podstatnú zmenu oproti
predchádzajúcej úprave), a primerane zvýšil výživné i u maloletej C., ktorá je síce žiačkou základnej
školy, ale v ôsmom ročníku, nárast výdavkov na jej strane možno prirovnať už i k nákladom súvisiacim
s prípravou na budúce povolanie, t.j. k nákladom obdobným ako v prvom ročníku strednej školy.

10. Aj keď súdu neprislúcha hodnotiť výšku pôvodne určeného výživného tak, ako je to už vyššie
uvedené, nemožno nespomenúť, že výživné vo výške 170,- Eur na dievča vo veku 17 rokov a 160,-
Eur na dievča vo veku 14 rokov je fakticky len minimálnym výživným a postačuje len na pokrytie tých
najzákladnejších potrieb maloletých detí (cca 5,60 Eur/deň, resp. 5,30 Eur/deň).

11. Pokiaľ otec odôvodňoval výšku svojho príjmu (ktorá sa oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu
prakticky nezmenila) rozbehom podnikateľskej činnosti s tým, že práve z tohto dôvodu si nemôže
dovoliť vyšší príjem, i túto skutočnosť súd prvej inštancie správne vyhodnotil v odseku 29. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, keď konštatoval, že túto situáciu si vytvoril otec sám, a preto ani odvolací súd

na námietku otca v tomto smere neprihliadol.

12. Je potrebné uviesť, že žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať.
Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Na druhej strane
ale vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom vyplýva priamo zo zákona, a preto je vždy povinnosťou

rodiča zabezpečiť primeranú výživu svojim deťom a prispôsobiť si k tomu i svoje prípadné výdavky.
Povinnosťou otca je teda prispôsobiť si svoje podnikanie v súvislosti s príjmami a výdavkami tak, aby
si v prvom rade mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom aspoň v minimálnom rozsahu(výživné tak, ako ho určil súd prvej inštancie, možno skutočne považovať len za minimálne výživné tak,
ako je to už i vyššie uvedené).

13. Správne postupoval súd prvej inštancie i pri rozhodovaní o zameškanom výživnom z titulu zvýšenia,
keď toto umožnil otcovi splácať po 15,- Eur mesačne na každé dieťa, čo je s prihliadnutím na výšku
zameškanéhovýživného,akoinamožnostiaschopnostiotcaprimerané,apretoodvolacísúdnapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP

a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).