Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. september 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/82/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623204148
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6623204148.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu T. T., rod. T., narodeného X. R.
XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, U., P. O. Q. XXX/XX, štátna príslušnosť: Slovenská republika, zastúpeného
advokátom JUDr. Jozefom Veselým, Veľký Krtíš, Mierová 1, proti žalovanému T. U., rod. U., narodenému
XX. H. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, V. XXX, štátna príslušnosť: Slovenská republika, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec z 27. marca 2025 č. k. 26C/26/2023-245, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec z 27. marca 2025 č. k. 26C/26/2023-245 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) odvolaním
napadnutým rozsudkom z 27. marca 2025 č. k. 26C/26/2023-245 (ďalej len ,,rozsudok súdu prvej
inštancie“) zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam vedeným na
LV č. XXXX pre k.ú. a obec U. V., na Okresnom úrade Veľký Krtíš, katastrálny odbor, a to k parc.
CKN č. XXX/X o výmere 170 m2 zastavaná plocha a nádvoria, parc. CKN č. XXX/X o výmere 5 m2

zastavaná plocha a nádvoria, parc. CKN č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere 10 m2 (I.
výrok) a prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. a obec U. V., vedené na I. úrade U.
V., katastrálny odbor, a to parc. Z. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere 170 m2, parc. CKN
č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere X m2, parc. Z. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria
o výmere 10 m2 do výlučného vlastníctva žalobcu (II. výrok) s tým, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 1.850,- Eur, a to v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku (III. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol

tak,žežalovanémuuložilpovinnosťnahradiťžalobcovitrovykonaniavrozsahu100%,atovlehotetroch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške týchto trov (IV. výrok).
1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX pre k.ú. a obec
U. V., na Okresnom úrade Veľký Krtíš, katastrálny odbor, a to k parc. CKN č. XXX/X o výmere 170 m2
zastavaná plocha a nádvoria, parc. CKN č. XXX/X o výmere 5 m2 zastavaná plocha a nádvoria, parc.
CKN č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere 10 m2 (ďalej len ,,nehnuteľnosti“).

1.2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí, pretože
nehnuteľnosti, ktorých je podielovým spoluvlastníkom v 1-ici, vedú k pozemkom vo výmere 3000 m2,
ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve a na ktorých chce stavať rodinný dom. Bol ochotný odkúpiť podiel
žalobcu na nehnuteľnostiach za vyššiu sumu, ako navrhol žalobca.1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 139 ods. 2, § 142 ods. 1, 2, § 606 Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OZ“ alebo ,,Občiansky zákonník“).
1.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva strán sporu súdom z dôvodu, že medzi podielovými spoluvlastníkmi nedošlo k dohode
o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva. 1.4.1. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé
spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre
súd záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie
veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, ktoré prichádza do úvahy iba vtedy, keď je predmet

spoluvlastníctvareálnedeliteľný.Akjepredmetomzrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva
reálne deliteľný pozemok, jeho rozdelenie sa uskutočňuje na základe geometrického plánu, ktorý musí
byť overený príslušnou správou katastra. Druhým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, ktorý prichádza do úvahy v prípade, ak rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je
dobre možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, pričom
súd prihliada na účelné využitie veci. V prípade, že žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce, nastupuje tretí

spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja spoločnej veci,
kedy sa výťažok z predaja rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov.
1.5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že sú splnené predpoklady pre
použitie ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva strán sporu súdom, a to druhým zákonným spôsobom, prikázaním nehnuteľností do

vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu.
1.5.1. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti skúmal, u ktorej strany sporu môžu byť nehnuteľnosti
účelnejšie využité. Z vykonanej obhliadky súd prvej inštancie zistil, že nehnuteľnosti sú časťou dvora
rodinného domu vo vlastníctve žalobcu. V prírode sa jedná o pás cca 3 metre široký a 50 m dlhý. Vstup
na nehnuteľnosti je ohraničený betónovým plotom s otváracou kovovou bránou. V súčasnosti tieto

nehnuteľnosti užíva žalobca, kde v prednej časti od hlavnej cesty je umiestnená studňa, zvyšnú časť
nehnuteľnosti žalobca využíva na parkovanie motorových vozidiel a zadnú časť využíva ako záhradku.
1.5.2. Vzhľadom na to, že na najväčšej z nehnuteľností parc. CKN č. XXX/X o výmere 170 m2 zastavaná
plocha a nádvoria je na LV č. XXXX zapísané pásmo ochrany verejnej kanalizácie vodnej stavby
“Splašková kanalizácia“, podľa názoru súdu prvej inštancie iné využitie parcely ako pre účely parkovania

a záhradky neprichádza do úvahy.
1.5.3.Žalovanývkonaníargumentoval,ženehnuteľnostipredstavujújedinúmožnosť,kadiaľmôžeťahať
inžinierske siete, nakoľko je vlastníkom okolitých pozemkov za rodinným domom žalobcu, kde chce
stavať rodinný dom. Nehnuteľnosti by potom bol ochotný ,,prepustiť“ žalobcovi. V tejto súvislosti súd
prvej inštancie uviedol, že v čase vyhlásenia rozsudku na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného

na LV č. XXXX pre k. ú. obec U. V. bola zapísaná plomba (Kúpna zmluva V XXX/XXXX). Žalovaný
teda vykonal úkony smerujúce k predaju okolitých pozemkov za rodinným domom žalobcu, a preto už
nemožno uvažovať o nejakom účelnom využití nehnuteľností z jeho strany.
1.5.4. Navyše na pojem „účelné využitie veci“ treba nahliadať z dlhodobého hľadiska. Žalovanému išlo
lenouloženieinžinierskychsietí,ďalejbyužnebolinehnuteľnostiprenehovyužiteľné.Žalovanývkonaní

ani nepreukázal (geometrickým plánom), že inžinierske siete k budúcemu domu je vôbec možné uložiť
na nehnuteľnostiach aj s prihliadnutím na to, aby nedošlo k porušeniu statiky dvoch kamenných domov
nachádzajúcich sa v tesnej blízkosti. Žalovaný ani nepreukázal, že toto je jediná možnosť, kde je možné
inžinierske siete ťahať.
1.5.5. Súd prvej inštancie nad rámec poukázal na to, že pokiaľ dôjde k výstavbe domov na pozemkoch

na LV č. XXXX, tak za podmienok uvedených § 151o ods. 3 OZ sa vlastník stavby, ktorý nie je vlastníkom
priľahlého pozemku, môže domáhať zriadenia vecného bremena spočívajúceho v povinnosti vlastníka
priľahlého pozemku strpieť uloženie inžinierskych sieti za primeranú náhradu.
1.6. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že sa k nehnuteľnostiam nevedel dostať a užívať ich, pretože
mu žalobca v prístupe bránil betónovým plotom a kovovou bránou. Žalobca tieto skutkové tvrdenia

poprel, uviedol, že žalovaný mohol kedykoľvek u neho zazvoniť, resp. mu zavolať a nehnuteľnosti by
mu sprístupnil. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz v tom smere, že by žalobcu kontaktoval a že by mu
tento bránil v prístupe k nehnuteľnostiam.
1.6.1. Betónovýplotakovovábrána,ktorésúumiestnenépredvstupomnanehnuteľnostizhlavnejulice,
podľa názoru súdu prvej inštancie majú svoje opodstatnenie, pretože takto sú sporné nehnuteľnosti ako

aj nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu chránené pred vstupom tretích osôb z hlavnej ulice. Ak žalovaný
s týmto oplotením vo vzťahu k spoločným nehnuteľnostiam nesúhlasil, mal možnosť postupovať podľa
§ 139 ods. 2 OZ a podať žalobu na súd, ktorý by rozhodol o nakladaní so spoločnou vecou, pričom
žalovaný mohol žiadať žalobcu aj o poskytnutie kľúča k bráne.1.7. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že najúčelnejšie využitie nehnuteľností
prichádza do úvahy na strane žalobcu, ktorý ich reálne v súčasnosti aj užíva a udržiava. Nebolo by
vhodné tieto nehnuteľnosti vzhľadom na ich veľkosť a umiestnenie rozdeliť.

1.8. Súd prvej inštancie mal za to, že nie je možné nútiť žalobcu, ktorý už nechce zotrvať v
spoluvlastníckom vzťahu so žalovaným, aby v tomto vzťahu zotrval proti svojej vôli, keď je možné
účelnejšie riešenie, preto potom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu
k nehnuteľnostiam a prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu. 1.8.1. Vzhľadom na
vyhrotené vzťahy medzi žalobcom a žalovaným súd prvej inštancie nevzhliadol dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné žalobu zamietnuť v zmysle § 142 ods. 2 OZ.
1.9. Súd prvej inštancie podotkol, že konanie prebiehalo od 18. októbra 2023, teda takmer 1,5 roka.
Žalovaný v priebehu konania svoj podiel na nehnuteľnostiach previedol na svojho syna, ktorý ich
následne znovu previedol na žalovaného (keďže upustil od stavby rodinného domu vo U. V.).
1.10. Dva týždne pred pojednávaním (ktoré sa konalo dňa 27. marca 2025) žalovaný písomnou výzvou
na uplatnenie predkupného ponúkol žalobcovi svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na LV

č. XXXX na predaj v rámci zákonného predkupného práva žalobcu. V odôvodnení žalovaný uviedol, že
nehnuteľnostiplánujepredaťamánaneniekoľkozáujemcov,ktoríchcúodnehoodkúpiťajnehnuteľnosti
nachádzajúce sa nad týmito nehnuteľnosťami, čiže s nimi priamo susediace a chcú tam postaviť 5
rodinných domov. Výška najvyššej ponuky je 6.000,- Eur. Žalobca sa na pojednávaní vyjadril, že ponuku
žalovaného neakceptuje, pretože podiel žalovaného je nadhodnotený.

1.10.1. Takéto konanie žalovaného vzhľadom na prebiehajúce konanie o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam súd prvej inštancie vyhodnotil ako výkon práva v
rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) smerujúci opäť k predĺženiu súdneho
konania, nepovažoval ho preto za prekážku rozhodnutia vo veci.
1.10.2. V zmysle § 606 Občianskeho zákonníka, kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu

ponúknutú niekým iným, ak nie je dohodnuté inak. Pojem „cena ponúknutá niekým iným“ má vystihnúť
cenu, ktorá je v danom čase, v danom mieste a za danú vec reálne (trhovo) dosiahnuteľná. Účelom
uvedeného ustanovenia je teda docieliť to, aby cena, ktorú oprávnený musí zaplatiť, bola reálne
dosiahnuteľnou cenou, a nie cenou fiktívnou, umelo vytvorenou (Števček M., Dulak A., Fečík M.,
Sedlačko F., Bajánková J., Tomašovič M., a kol., Občiansky zákonník II, komentár Praha: C. H. Beck,

2015, str. 2123). Táto cena sa naviaže k osobe potencionálneho kupca.
1.10.3. Cena podielu žalovaného uvedená v ponuke vo výške 6.000,- Eur (cca 65 Eur/m2) sa súdu prvej
inštancie javila neprimerane vysoká a nebola ničím preukázaná.
1.10.4. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom záujemcu o podiel žalovaného na
sporných pozemkoch, nakoľko tento dôkaz nebol navrhnutý včas, znamenalo by to opätovné odročenie

pojednávania. Žalovanému nič nebránilo zabezpečiť účasť tejto osoby na pojednávaní konanom dňa
27. marca 2025.
1.10.5. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že na LV č. XXXX je aktuálne zapísaná poznámka,
že prebieha predmetné konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Je málo
pravdepodobné, že by nejaká tretia osoba mala záujem o nadobudnutie pozemkov zaťažených súdnym

konaním a riskovať tak stratu nadobudnutých nehnuteľností za primeranú náhradu.
1.11. Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej
náhrady. Zákon neuvádza, čo treba považovať za primeranú náhradu. Aplikačná prax však dospela k
záveru, že treba vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci v čase jej vyporiadania a nie z ceny, za ktorú
by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Pod všeobecnou cenou treba rozumieť cenu, za ktorú by

bolo možné v danom mieste a v danom čase predať vec na trhu, súd prvej inštancie bol preto povinný
prihliadať aj na aktuálnu trhovú ponuku a dopyt. Primeranou náhradou bude potom príslušný podiel
všeobecnej ceny.
1.11.1. Z odborného stanoviska (vyjadrenia) spoločnosti SOCHA REALITY s. r. o., Veľký Krtíš, Nám. A.
H. Škultétyho č. 6 (ďalej len ,,realitná kancelária SOCHA REALITY s. r. o.“) zo 17. februára 2025 (ako

aj zo stanoviska z 20. septembra 2023) vyplynulo, že obvyklá cena takýchto pozemkov v tejto lokalite
sa pohybuje v rozmedzí 15 - 20,- Eur/m2. Realitná kancelária SOCHA REALITY s. r. o. poukázala na
to, že tieto pozemky sú v podstate súčasťou dvora žalobcu, ktorý ich udržiava a upravil ich. Iné využitie
neprichádza do úvahy. V minulosti boli tieto pozemky využívané ako prístupová cesta k nehnuteľnostiam
bývalého podielového spoluvlastníka.

1.12. Žalovaný až na pojednávaní konanom dňa 27. marca 2025 začal rozporovať výšku ceny uvedenú
v stanoviskách, ako aj samotnú osobu konateľa realitnej kancelárie.
1.12.1. Súd prvej inštancie uviedol, že civilné sporové konanie sa spravuje zásadou kontradiktórnosti.
Súd v civilnom sporovom konaní dôkazy nevyhľadáva z vlastnej iniciatívy (okrem sporov s ochranouslabšej strany sporu), vykonáva len dôkazy, ktoré navrhli vykonať strany sporu. Následne tieto hodnotí
podľa vlastnej úvahy, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Sporové konanie sa tiež
spravuje zásadou koncentrácie konania, čo znamená, že strany sporu nie sú oprávnené prostriedky

procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany (§ 149 - § 152 Civilného sporového poriadku v znení
neskorších predpisov; ďalej len ,,CSP“) vykonať kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu
konania. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (čl. 5 CSP). Ak procesný úkon strany,
ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených
podmienok) procesnoprávne účinky - súd na takýto procesný úkon neprihliada. Účelom a zmyslom

koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť
na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v
dvoch podobách, a to ako (a) koncentrácia sudcovská (§ 153 CSP), ktorá je v diskrečnej právomoci
súdu a (b) koncentrácia zákonná (§ 154 CSP), ktorá je pre súd a strany sporu obligatórna. Účelom
sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zapríčinili prieťahy v konaní vykonanými
procesnými úkonmi (napr. predkladaním skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov) neskoro (napr.

až na pojednávaní), hoci ich mohli predložiť už skôr (objektívne hľadisko), ak by konali starostlivo
(subjektívne hľadisko) so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na takto neskoro uplatnené
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to
vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP).
1.12.2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovanému bola žaloba s prílohami (vrátane odborného

stanoviska realitnej kancelárie SOCHA REALITY s. r. o. z 20. septembra 2023, ktoré bolo v podstate
identické so stanoviskom zo 17. februára 2025) doručená dňa 28. decembra 2023. Žalovaný už vtedy
mohol uviesť vlastné skutkové tvrdenia vo vzťahu k cene nehnuteľností (ako aj namietať osobu konateľa
realitnej kancelárie) a predložiť v tomto smere vlastné listinné dôkazy (odborné stanovisko, resp.
znalecký posudok).

1.12.3. Realitná kancelária SOCHA REALITY s. r. o. podľa vedomostí súdu prvej inštancie dlhodobo
(niekoľko rokov) pôsobí na realitnom trhu v okrese U. V.. Súd prvej inštancie nemal dôvod pochybovať
o správnosti záverov uvedených v jej stanovisku.
1.12.4. Súdu prvej inštancie je z úradnej činnosti známa lokalita, v ktorej sa nehnuteľnosti nachádzajú,
tiež situácia na realitnom trhu v okrese U. V. ohľadne predaja nehnuteľností. Cena pozemkov v danej

lokalite, vhodných na zástavbu rodinnými domami, sa pohybuje v rozmedzí 75,- až 85,- Eur/m2. V
danom prípade však nehnuteľnosti (vzhľadom na ich veľkosť, umiestnenie v teréne, ochranné pásmo
splaškovej kanalizácie) nie je možné využiť inak ako na parkovanie, resp. záhradku. Za daného stavu
súd prvej inštancie cenu 20,- Eur/m2 považoval za primeranú (celková výmera 185 m2, podiel žalobcu
92,5 m2 x 20,- Eur = 1.850,- Eur), preto potom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému titulom

vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 1.850,- Eur (ktorá zodpovedá primeranej finančnej
náhrade za nehnuteľnosti).
1.13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a §
262 ods. 1 CSP.
1.13.1. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto potom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov
rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný podal včas odvolanie.
2.1. Podľa jeho názoru je rozsudok je nezákonný, zmätočný a nepreskúmateľný s tým, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.2.Rozsudkomsúduprvejinštanciedošlokporušeniuzákladnéhoústavougarantovanéhopráva,podľa
ktorého každý občan má právo vlastniť a užívať svoj majetok. Rozsudkom súdu prvej inštancie mu

má byť toto právo odopreté a jeho majetok vyvlastnený. Súd prvej inštancie určil primeranú cenu za
jeho spoluvlastnícky podiel na základe ocenenia realitnej kancelárie, ktorá nemá žiadnu certifikáciu
na oceňovanie nehnuteľností. Mal za to, že ocenenie bolo vykonané účelovo osobou, ktorá je zaujatá,
nakoľko na poslednom pojednávaní zistil, že sa jedná o suseda žalobcu, ktorá mala záujem, aby
nehnuteľnosti predal a stratil tým prístupovú cestu k nehnuteľnostiam, ktorých je vlastníkom.

2.3. Uviedol, že viackrát pred súdom prvej inštancie vyhlásil, že je ochotný zaplatiť žalobcovi za jeho
podiel päťnásobok sumy, ktorú on požadoval a zároveň mu zaslal výzvu na využitie predkupného práva
za sumu 6.000,- Eur, keďže na túto sumu mal kupcu.2.3.1.Knázorusúduprvejinštancie,žereálnehokupcupravdepodobnenemal,pretože saaninedostavil
na pojednávanie, uviedol, že nemal dôvod zabezpečiť účasť kupcu na pojednávanie, nakoľko by tým
bolo narušené jeho súkromie a vznikli by mu tým takisto aj zbytočné náklady a s týmto konaním nemá

absolútne nič.
2.3.2. Keď kupec akceptuje ťarchy a poznámky zapísané na LV a aj napriek tomu prejaví vôľu kúpiť,
nemá dôvod neuzavrieť s ním kúpnu zmluvu. Pokiaľ ale súd považuje za potrebné, nech jeho kupcu
predvolá ako svedka.
2.4. Zdôraznil, že namietal ocenenie nehnuteľností (za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 1.850,-

Eur), pričom navrhol predaj jeho spoluvlastníckeho podielu v sume 6.000,- Eur. Mal za to, že súd prvej
inštancie bol zaujatý voči nemu, keď neprihliadol na jeho argumenty, pričom sa súd prvej inštancie
vyjadril aj k predaju nehnuteľností jeho synovi, hoci on má právo nakladať so svojím majetkom.
2.5. Poukázal na to, že žalobca vybudoval 2,5 m betónový plot, o ktorého zbúranie ho pred súdom prvej
inštancie viackrát vyzýval, pričom mu bránil v užívaní nehnuteľností tri roky.
2.6. V súvislosti s ocenením nehnuteľností predložil v odvolacom konaní kúpnu zmluvu, podľa ktorej

dňa 23. mája 2023 kúpil od U. V. pozemok o rozlohe 16 m2 za sumu 1.280,- Eur, ktorá sa nachádza
cca 150 metrov od nehnuteľností. Takisto predložil v odvolacom konaní fotografie inzerátu pozemku
nachádzajúceho sa len 200 metrov od nehnuteľností, ktoré sa predávajú vo výmere 1540 m2 za sumu
115.000,- Eur, t. j. cca 75,-Eur/m2 prostredníctvom realitnej kancelárie SOCHA REALITY s. r. o..
2.7. Ohľadne vyjadrenia súdu prvej inštancie, že susediace domy na nehnuteľnostiach nemajú pevné

základy, sú podľa jeho názoru tiež minimálne sporné a tieto úvahy mal súd prvej inštancie ponechať
na statikov a iných odborníkov.
2.8. Pokiaľ sa žalobca sa viackrát vyjadril, že mu nebráni v užívaní pozemkov, že môže hocikedy prísť
a zavolať mu a že ho pustí cez jeho pozemok, uviedol, že prístup k jeho nehnuteľnostiam bol priamo
z hlavnej cesty, kým nebol žalobcom vybudovaný 2,5 metra vysoký betónový múr s tým, že k svojim

nehnuteľnostiam má mať neobmedzený prístup, a keď žalobcovi volal, nikdy mu nedvíhal.
2.9. Podotkol, že on nehnuteľnosti mohol predať synovi, preto bolo nenáležité vyjadrenie súdu prvej
inštancie, že svojím konaním spôsobil prieťahy v konaní.
2.10. On je prístupný vzájomnému kľudnému spoluužívaniu nehnuteľností, ak vybudovaný betónový plot
žalobca odstráni a namontuje sa tam bránička, nikto mu nebude robiť žiadne prieky.

2.11. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“
alebo ,,odvolací súd“) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v plnom rozsahu a vec mu vrátil na doplnenie
dokazovania, alebo zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu a sám rozhodol uznesením
prikázať žalovanému odpredať podiel za odplatu 6.000,- Eur, prípadne využil možnosť podľa § 142 ods.
2 OZ, t. j. z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezrušiť a nevyporiadať podielové spoluvlastníctvo k

nehnuteľnostiam.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie žalovaného považuje za účelové
so snahou predlžovať súdne konanie, kde správanie žalovaného po vyhlásení rozsudku bolo také, že
došlo k poškodeniu jeho majetku úmyselným konaním voči nehnuteľnostiam, ktoré sú v jeho výlučnom

vlastníctve, ako aj ku konaniu, ktoré má znaky neoprávneného užívania cudzieho motorového vozidla a
ajinýmkonaním,ktorévzbudzujúdôvodnéjeho obavy oživotazdravienazákladekonaniažalovaného.
3.1. V plnom rozsahu sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie, pričom sa stotožnil aj s dôvodmi,
na základe ktorých súd prvej inštancie vo veci rozhodol.
3.2. Poukázal na to, že žalovaný od samého začiatku súdneho sporu robil obštrukcie, keď previedol

nehnuteľnosti na svojho syna, syn previedol tieto nehnuteľnosti naspäť na žalovaného, bez akejkoľvek
logiky a dokonca potom, ako bol vyhlásený rozsudok súdu prvej inštancie, žalovaný mal zriadiť na
nehnuteľnostiach záložné právo, kde ku dňu podania vyjadrenia je vyznačená plomba na LV - V XXX/
XXXX a jedná sa zrejme o účelové konanie žalovaného.
3.3. Podľa jeho názoru jedinou využiteľnou možnosťou nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v podstate

na jeho dvore, je využitie z jeho strany a žalovaný emotívne uvádza skresľujúce tvrdenia, ktoré
sú vydieračského charakteru ohľadne zvýšenej úhrady za nehnuteľnosti, pričom žalovaný nepredložil
žiadne odborné hodnotenie nehnuteľností, ani znalecký posudok a v priebehu súdneho konania
pozemok, ktorý by bol využiteľný v súvislosti s nehnuteľnosťami, odpredal na základe kúpnej zmluvy
K.. H. T., kde vklad bol povolený 22. apríla 2025, t. j. až po rozhodnutí súdu prvej inštancie, pričom na

priamu otázku jeho právneho zástupcu odmietol uviesť, za akú sumu predmetné nehnuteľnosti predal,
čo je dôkazom, že vo veci konal účelovo a z hľadiska využiteľnosti sú nehnuteľnosti pre žalovaného
nevyužiteľné, keďže došlo k odpredaju susediaceho pozemku, ktorý bol hlavným argumentom preto,
aby mohol žalovaný aj tento pozemok reálne využiť.3.4. Pokiaľ sa týka námietok žalovaného voči osobe Y.. L. Z., ktorá by mala mať akýkoľvek záujem
na nehnuteľnostiach, jedná sa o účelové tvrdenie. Skutočnosť, že Y.. L. Z. vlastní nehnuteľnosti na
dohľad od jeho nehnuteľností, táto skutočnosť sama osebe neznamená, že by mala vplyv na obsah jej

odborného vyjadrenia o cene nehnuteľností, keďže žalovaný nepredložil žiadny iný dôkaz do ukončenia
súdneho konania.
3.5. Žalovaný si mýli zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s vyvlastnením a tvrdenia
žalovaného, že má v úmysle sa do U. V. sa presťahovať a podnikať, sú jeho tvrdením bez akýchkoľvek
podkladov a nemajú vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva.
3.6. Žalovaný nevzniesol žiadnu námietku oficiálneho charakteru voči osobe Y.. Z., pričom to, že
žalovaný odkúpil nehnuteľnosť inou kúpnou zmluvou od inej osoby a v inej lokalite ešte samo osebe
neznamená, že predmetná suma je nesprávna, ktorá je uvedená v rozsudku súdu prvej inštancie a je
vecou dohody oboch zmluvných strán, na akej sa dohodnú medzi sebou.
3.7. Takisto žalovaný nepreukázal žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, aby súd prvej inštancie

nevyporiadal nehnuteľnosti s tým, že suma požadovaná žalovaným vo výške 6.000,- Eur vychádza
len z toho, že žalovaný chce týmto spôsobom dosiahnuť finančné zvýhodnenie pre svoju osobu,
ktorá nevychádza zo žiadnych dôkazov, ktoré boli predložené v súdnom konaní, ale sa jedná len o
fiktívnu sumu, ktorú si predstavuje žalovaný, čo v podstate prezentoval aj v minulosti ohľadne predaja
nehnuteľností jemu.

3.8. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je
vo výroku vecne správne a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie podľa § 374 ods. 1 CSP (č.l.
304 a nasl. spisu) bez autorizácie podľa osobitného predpisu, t. j. podľa § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013
Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,, zákon o e-Governmente“
alebo ,, zákon č. 305/2013 Z.z.“).
4.1. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie

sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
4.2. Odvolací súd konštatuje, že vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu bolo podaním v
elektronickej podobe vo veci samej, ktoré bolo potrebné autorizovať podľa § 23 ods. 1 zákona č.
305/2013 Z.z..
4.2.1. Podanie vo veci samej (vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu) urobené v elektronickej

podobe bez autorizácie bolo potrebné v lehote desiatich dní dodatočne doručiť súdu prvej inštancie v
listinnej podobe alebo autorizované v elektronickej podobe.
4.2.2. Keďže neautorizované elektronické podanie vo veci samej žalovaného nebolo dodatočne v lehote
zaslané listinnou formou alebo elektronickou formou s autorizáciou, ex lege sa naň neprihliada, t. j. hľadí
sa naň, ako keby nebolo podané.

4.3. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie pochybil, keď následne vyjadrenie žalovaného k
vyjadreniu žalobcu urobené v elektronickej podobe bez autorizácie následne doručil postupom podľa §
374 ods. 2 CSP žalobcovi na vyjadrenie.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, vec preskúmal v medziach

daných § 379 CSP a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na

základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebookolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

8. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,
ktorými reaguje na argumenty žalovaného v odvolaní.

9. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalovaného odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný
v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení §

366 CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.

10. Podľa § 142 ods. 1, 2 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo

viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením
výťažku.

11. Osobitný spôsob zániku spoluvlastníctva predstavuje dohoda medzi spoluvlastníkmi o zrušení
spoluvlastníctva, resp. zrušenie spoluvlastníctva súdnym rozhodnutím. V oboch prípadoch je so
zrušením spoluvlastníctva spojené vzájomné vyporiadanie. Spoluvlastníci majú kedykoľvek možnosť
dohodou zrušiť svoje spoluvlastníctvo. Táto možnosť vyplýva z princípu dobrovoľnosti spoluvlastníckeho

vzťahu. Zákon totiž nikoho nenúti, aby zotrval v spoluvlastníckom pomere s inými spoluvlastníkmi. Ak
sa spoluvlastníci dohodnú o zrušení spoluvlastníctva, musia sa súčasne dohodnúť aj o vzájomnom
vyporiadaní.

12. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní, zruší spoluvlastníctvo

a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Súd postupuje pritom podľa zásad
stanovených v ustanovení § 142 OZ. Súd súčasne so zrušením podielového spoluvlastníctva musí
rozhodnúť aj o vyporiadaní medzi spoluvlastníkmi. Občiansky zákonník počíta s tromi spôsobmi
vyporiadania, ktoré musí súd použiť v poradí, v ktorom ich zákon uvádza, a to: 1/ rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov.Zákonustanovuje,žeakjetomožné,rozdelísúdvecmedzispoluvlastníkovpodľavýšky

podielov. Rozdelenie veci je však možné iba vtedy, ak je to z technického hľadiska možné a z hľadiska
povahy opodstatnené. 2/Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na to, aby sa vec
mohla účelne využiť. Táto druhá eventualita prichádza do úvahy len vtedy, ak je zo strany niektorého
spoluvlastníka o toto riešenie záujem. Nemožno teda spoluvlastnícky podiel prikázať niekomu bez jeho

súhlasu. 3/ Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa
podielov.
12.1. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo, pričom musí
osobitne posúdiť, či nie sú také dôvody, na ktoré je potrebné dbať osobitne a posúdiť v tejto súvislosti
dôsledky, ktoré by zrušenie spoluvlastníctva mohlo mať.

13. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že je nesporné, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností v podiele 1/2 k celku a žalovaný v podiele 1/2 k celku. Ďalej je nesporné, že žalobca
ani žalovaný nemajú záujem na ďalšom trvaní ich spoluvlastníckeho vzťahu k nehnuteľnostiam a keďže
medzi nimi nedošlo k dohode o zrušení a vzájomnom vyporiadaní spoluvlastníctva (§ 141 OZ), bolo

potrebné, aby o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva rozhodol na základe žaloby
žalobcu súd prvej inštancie.14. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 OZ skúmal
podmienky pre postupné možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Z
vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že prvý spôsob súdneho vypriadania

podielového spoluvlastníctva - rozdelenie veci nie je možné (vzhľadom na charakter a účel
nehnuteľností). Preto prichádzal do úvahy druhý zákonný spôsob súdneho vypriadania podielového
spoluvlastníctva, ktorým je v tomto prípade prikázanie veci do výlučného vlastníctva jednému zo
spoluvlastníkov za primeranú náhradu odstupujúcemu spoluvlastníkovi.

15. Pri riešení otázky, ktorej zo strán (spoluvlastníkov) majú byť nehnuteľnosti prikázané do výlučného
vlastníctva, postupoval súd prvej inštancie správne, keď zohľadnil reálny záujem žalobcu na
tomto spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Zároveň prihliadol nielen na veľkosť
spoluvlastníckych podielov, ale skúmal i ďalšie relevantné aspekty (napr. užívanie nehnuteľností
žalobcom).
15.1. Z vykonanej obhliadky súd prvej inštancie zistil, že nehnuteľnosti sú časťou dvora rodinného domu

vo vlastníctve žalobcu. V prírode sa jedná o pás cca 3 metre široký a 50 m dlhý. Vstup na nehnuteľnosti
je ohraničený betónovým plotom s otváracou kovovou bránou. V súčasnosti tieto nehnuteľnosti užíva
žalobca, kde v prednej časti od hlavnej cesty je umiestnená studňa, zvyšnú časť nehnuteľností žalobca
využíva na parkovanie motorových vozidiel a zadnú časť využíva ako záhradku.
15.2. Súd prvej inštancie správne prihliadol na to, že v priebehu konania došlo k opätovným prevodom

spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam v 1-ici zo strany žalovaného na jeho syna (E. U.) a
následne zo strany syna žalovaného na žalovaného. Zároveň došlo so strany žalovaného k uzavretiu
kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam, na ktorých žalovaný chcel ,,údajne“ postaviť stavbu, pričom záujem
o nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve strán prezentoval z dôvodu, že na nich chcel uložiť
inžinierske siete v súvislosti s budúcou stavbou.

15.2.1. V priebehu konania žalovaný voči žalobcovi uplatnil predkupné právo vo vzťahu k
nehnuteľnostiam výzvou na uplatnenie predkupného práva (č. l. 215 spisu), a teda aj z uvedeného
postoja žalovaného je možno vyvodiť, že o užívanie nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve strán
nemá reálny záujem.
15.3. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že kritérium účelnosti svedčí jednoznačne v prospech

žalobcu, ktorý sa nielenže o nehnuteľnosti staral, ale ktorý ich môže objektívne lepšie a účelnejšie
využívať, pretože sa nachádzajú vo dvore žalobcu. Súd prvej inštancie preto rozhodol vecne správne,
keď nehnuteľnosti prikázal do jeho výlučného vlastníctva.
15.4. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že žalobca mu neumožnil užívanie nehnuteľností, odvolací súd (zhodne
s názorom súdu prvej inštancie) konštatuje, že uvedené tvrdenie žalovaného zostalo len v rovine

tvrdenížalovaného,pričomžalovanýnepredložilžiadnedôkazynapodporusvojichtvrdení.Odvolacísúd
podotýka, že v prípade ak došlo k porušeniu práv žalovaného, ochranu svojich práv mohol zabezpečiť
súdnou cestou (podaním žaloby) alebo návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Súd prvej inštancie postupoval správne i pri určení náhrady za zanikajúci spoluvlastnícky podiel

žalovaného, ktorý správne vypočítal vychádzajúc z odborných stanovísk realitnej kancelárie SOCHA
REALITY s. r. o. z 20. septembra 2023 (č.l. 7 a nasl. spisu) a zo 17. februára 2025 (č. l. 221
spisu) predložených žalobcom, keďže žalovaný odborné stanovisko právne relevantným spôsobom
nespochybnil a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali inú výšku náhrady za zanikajúci
spoluvlastnícky podiel žalovaného (napr. znaleckým posudkom, odborným stanoviskom).

16.1. Súd prvej inštancie poukázal na to, že z úradnej činnosti je mu známa lokalita, v ktorej sa
nehnuteľnosti nachádzajú, tiež situácia na realitnom trhu v okrese U. V. ohľadne predaja nehnuteľností.
Cena pozemkov v danej lokalite, vhodných na zástavbu rodinnými domami, sa pohybuje v rozmedzí
75,- až 85,- Eur/m2. V danom prípade súd prvej inštancie správne prihliadol na to, že sa jednalo
o nehnuteľnosti, ktoré vzhľadom na ich veľkosť, umiestnenie v teréne, ochranné pásmo splaškovej

kanalizácie nie je možné využiť inak, ako na parkovanie, resp. záhradku, preto i odvolací súd (zhodne
s názorom prvoinštančného súdu) považoval cenu 20,- Eur/m2 za primeranú (celková výmera 185 m2,
podiel žalobcu 92,5 m2 x 20,- Eur = 1.850,- Eur).
16.2. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný
súd“) z 11. júna 2019 sp. zn. I.ÚS 246/2019, z ktorého vyplýva: ,,31. Vo všeobecnosti sa posúdenie

otázok, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, odvíja od hmotného
práva. Platí pritom, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva
spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení
protistrany (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 569.).32. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej
skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť
alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže.“

16.3. Povinnosť strán tvrdiť potrebné skutočnosti v sporovom konaní sa nazýva povinnosť tvrdenia a
vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú stranami. V prípade, že ju strana splnila, platí,
že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti však podmieňuje existenciu dôkaznej
povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie
povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, zväčša sa však prejaví v

rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu strany v spore.
16.4. V posudzovanej veci žalovaný svoje tvrdenia o výške náhrady za zanikajúci spoluvlastnícky
jeho podiel vo výške 6.000,- Eur nepodporil žiadnymi dôkazmi. Tvrdenia žalovaného o tom, že má
kupujúceho, ktorýmázáujemokúpujehospoluvlastníckehopodieluknehnuteľnostiamvovýške6.000,-
Eur, a to bez predloženia dôkazov preukazujúcich toto tvrdenie, nebolo spôsobilé spochybniť správnosť
určenia všeobecnej ceny nehnuteľností určeného na základe odborného stanoviska realitnej kancelárie

SOCHA REALITY s.r.o.. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne tvrdenia o výške náhrady za zanikajúci spoluvlastnícky jeho podiel vo výške 6.000,-
Eur.

17. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v

konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil listinné dôkazy, ktoré predložil v odvolacom konaní spolu
s odvolaním, t. j. kúpnu zmluvu z 23. mája 2023, inzercie realitnej kancelárie SOCHA REALITY s.r.o. (č.l.
272-275 spisu), preto odvolací súd na prostriedky procesnej obrany žalovaného, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, nemohol prihliadať, keďže nespĺňali procesné podmienky novoty
v zmysle ustanovenia § 366 CSP.

18. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádzal, že odborné stanovisko realitnej kancelárie SOCHA REALITY
s.r.o. bolo vypracované účelovo voči nemu zaujatou osobou, odvolací súd konštatuje, že žalovaný
uvedený argument použil až na poslednom pojednávaní dňa 27. marca 2025, hoci odborné stanovisko
SOCHA REALITY s.r.o. z 20. septembra 2023 (č. l. 7 a nasl. spisu) mu bolo doručené spolu so žalobou

dňa 28. decembra 2023 (viď doručenka č. l. 26 spisu). Tvrdenie žalovaného o tom, že osoba, ktorá
vypracovala odborné stanovisko, má byť podľa jeho vedomostí susedou žalobcu, ešte neznamená, že
odborné stanovisko bolo vypracované účelovo, resp. zaujatou osobou voči žalovanému.

19. Odvolací súd dodáva, že strany neuviedli žiadne argumenty ani z obsahu spisu nevplývajú žiadne

dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo k
nehnuteľnostiam.
19.1. Podľa názoru odvolacieho súdu vyjadrenie žalovaného o eventuálnych budúcich harmonických
vzťahoch medzi stranami po splnení ním uvedených podmienok (ak vybudovaný betónový plot žalobca
odstráni a namontuje sa bránička) nie je právne relevantným dôvodom, ktorý by bol možný subsumovať

pod dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo
k nehnuteľnostiam.

20.Odvolacísúdvsúvislostisodvolacímiargumentamikonštatuje,žekonanieozrušenieavyporiadanie
podielového spoluvlastníctva nie je konaním o vyvlastnení, ako sa mylne žalovaný domnieva, keďže

podľa § 128 ods. 2 OZ vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak
účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
20.1. V posudzovanej veci nedošlo k nútenému odňatiu alebo k nútenému prechodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam na základe administratívneho rozhodnutia vo verejnom záujme, ale k postupu
súdu prvej inštancie v zmysle § 142 OZ, t. j. k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k

nehnuteľnostiam súdnym rozhodnutím.

21. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť vrátane závislého výroku o
trovách konania (IV. výrok), keďže súd prvej inštancie náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa

ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
21.1. Odvolací súd poukazuje na to, že ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie
podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu presne takým spôsobom vyporiadania,
na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnomkonaní, bol v súdom konaní v plnom rozsahu úspešný [viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) z 26. júla 2012 sp. zn. 4 M Cdo 10/2012, nález ústavného súdu z
25. mája 2023 sp. zn. III.ÚS 73/2023].

21.2. V tomto prípade je nesporné, že žalobca bol v konaní úspešný, pretože k vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva súdnym rozhodnutím došlo takým spôsobom, akého sa v žalobe domáhal a na akom
sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť.

22. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z §

396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
22.1. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval zásadu
zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z § 255 ods. 1 CSP.
22.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22.3. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho

konania proti žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo

podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej
pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.