Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. september 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124209510
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124209510.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej

a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu SPP - distribúcia, a.s.,
Bratislava, Plátennícka 19013/2, IČO: 35 910 739, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému A. B., narodenému
XX. XXXXXXX XXXX, C., D. XX/XX, o zaplatenie 1 441,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec z 13. novembra 2024 č. k. 16C/39/2024-170 a dopĺňaciemu
rozsudku Okresného súdu Lučenec z 8. januára 2025 č. k. 16C/39/2024-208, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec z 13. novembra 2024 č. k. 16C/39/2024-170 v spojení dopĺňacím

rozsudkom Okresného súdu Lučenec z 8. januára 2025 č. k. 16C/39/2024-208 vo výroku, ktorým vo
zvyšku žalobu zamietol (III. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (II. výrok), p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) odvolaním
napadnutým rozsudkom z 13. novembra 2024 č. k. 16C/39/2024-170 (ďalej len ,,rozsudok súdu
prvej inštancie“) v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie z 8. januára 2025 č. k.
16C/39/2024-208 (ďalej len ,,dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 70,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 70,97
Eur od 27. októbra 2022 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok) s tým, že
vo zvyšku žalobu zamietol (III. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol
tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva (II. výrok).
1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, predmetom sporu bol nárok žalobcu ako
prevádzkovateľa distribučnej siete plynu na náhradu škody v zmysle § 82 ods. 1 písm. f) a ods. 2 zákona
č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“) spôsobenej

žalovaným. Podľa žalobcu žalovaný v období od 1. augusta 2022 do 5. októbra 2022 na odbernom
mieste odoberal plyn neoprávnene. Od 1. augusta 2022 došlo v zmysle § 50 ods. 11 vyhlášky Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného
trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom (ďalej len ,,vyhláška č. 24/2013
Z. z.“) k prerušeniu dodávky plynu. Žalobca vystavil žalovanému faktúru v sume 1 441,64 Eur, ktorú
v dátume splatnosti dňa 26. októbra 2022 žalovaný neuhradil. Zároveň si uplatnil aj náklady spojené
so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu. Vo vzťahu k procesnej obrane

žalovaného uviedol, že na plynomere nebola porušená plomba. Dodávateľ zemného plynu požiadal
žalobcu o prerušenie dodávky zemného plynu. Z montážneho listu z 5. októbra 2022 vyplynulo, že nebol
zistený únik plynu. Fotodokumentáciu žalovaného zo 4. augusta 2022 a z 11. júla 2022 považoval za
irelevantnú. Zamestnanci žalobcu dňa 5. októbra 2022 boli fyzicky na odbernom mieste žalovaného,kde na počítadle zistili stav 9 111 m3. Základom výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu bol rozdiel medzi stavom počítadla v čase od prerušenia dodávky zemného plynu (1. augusta
2022) v množstve 8 338 m3 a stavom počítadla meradla v čase ukončenia neoprávneného odberu

zemného plynu v množstve 9 111 m3. Neskôr však uviedol, že išlo o posledný fakturovaný stav zo strany
dodávateľa žalovaného so stavom 8 338 m3. Spotreba plynu nad hodnotu 8 338 m3 sa tak považuje
za neoprávnený odber.
1.2. Žalovaný v odpore v rámci upomínacieho konania v rámci prostriedkov procesnej obrany tvrdil,
že plomby na meradle neboli porušené. Stav plynomeru ku dňu 1. augusta 2022 žalobca nepodložil

fotodokumentáciou a čísla boli vymyslené. Žalovaný predložil fotodokumentáciu o stave plynomeru v
júli a v auguste 2022, kedy bol stav plynomeru 9 110 m3. Uviedol, že budova, v ktorej sa nachádza
plynomer, je budovou, v ktorej dlhé roky nikto nebýva a jediný spotrebič napojený na plyn je plynový
kotol. V zimných mesiacoch spúšťa temperovanie v čase, keď sú veľké mrazy, aby nezamrzla voda. Je
logicky nemožné, aby v letných mesiacoch august - september bola spotreba taká, ako bola na faktúre.
1.3. Súd prvej inštancie nepovažoval za sporné, že od 1. augusta 2022 došlo k prerušeniu dodávky

plynu na odbernom mieste žalovaného, pričom bola vystavená žalobcom faktúra č. 9000453162 splatná
dňa 26. októbra 2022 na sumu 1 441,64 Eur. Žalovaný predmetnú faktúru nezaplatil. V čase ukončenia
odberu plynu dňa 5. októbra 2022 bola na meradle v odbernom mieste žalovaného nameraná hodnota
9 111 m3. Vzhľadom na stanovisko žalovaného nepovažoval za spornú výšku nákladov spojených s
neoprávneným odberom plynu, ktoré si uplatnil žalobca v podanej žalobe v sume 69,19 Eur. V konaní

nebolo sporné, že neboli porušené plomby na určenom meradle.
1.4. Súd prvej inštancie vykonal dôkaz listinou (§ 204 Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov; ďalej len ,,CSP“ alebo ,,Civilný sporový poriadok“), a to zápisom žalobcu z 25.júla 2022 (č.l.
42 spisu), z ktorého zistil, že išlo o zápis o prerušení dodávky zemného plynu pre neplnenie finančných
záväzkov odberateľa - žalovaného na adrese E. XX/X, F.. Plynomer s výrobným číslom 5981123 bez

zistenia stavu počítadla. Malo dôjsť k zhotoveniu fotodokumentácie, ktorá do spisu nebola predložená.
1.4.1. Z fotodokumentácie predloženej žalovaným (č.l. 53 spisu) súd prvej inštancie zistil, že išlo o
fotografiu plynomeru žalovaného na danom odbernom mieste vyhotovenom zjavne mobilným telefónom
s uvedením dátumu 4. augusta 2022 so stavom počítadla 9 110 m3 . Z fotodokumentácie žalovaného
(na rube č.l. 53 spisu) súd prvej inštancie zistil, že išlo o fotografiu plynomeru žalovaného na danom

odbernom mieste z 11. júla 2022 so stavom meradla 9 110 m3.
1.5. Súd prvej inštancie zistil, že dňa 25. júla 2022 sa dostavili zamestnanci žalobcu k odbernému
miestužalovaného,naktoromsapokúsilioprerušeniedodávkyplynu.Zamestnancomžalobcusazjavne
nepodarilo fyzicky prerušiť dodávku zemného plynu u žalovaného, o čom svedčí aj skutočnosť z daného
zápisu, kde nebol určený stav meradla. Žalovaný však predložil fotografiu vyhotovenú dňa 11. júla 2022,

ktorá predchádzala pokusu o prerušenie dodávky plynu zo dňa 25. júla 2022, kde už v tom čase na
meradle bola hodnota 9 110 m3. Žalobca tak v spore nepreukázal skutočnosť, že stav meradla ku dňu 1.
augusta 2022 predstavoval hodnotu 8 338 m3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca aj neskôr
tvrdil, že hodnota 8 338 m3 nepredstavovala stav meradla reálne zistený ku dňu 1. augusta 2022, ale
išlo o stav meradla z poslednej fakturácie dodávateľa zemného plynu pre žalovaného.

1.6. Súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal návrh na doplnenie dokazovania zo strany žalobcu,
aby bola vyžiadaná informácia od dodávateľa zemného plynu žalovaného Stredoslovenská energetika,
a.s. s požiadavkou, aké boli dôvody, pre ktoré malo dôjsť k prerušeniu dodávky zemného plynu pre
žalovaného, keďže tento dôkaz považoval za nadbytočný pre zistenie skutkového stavu. Pre súd prvej
inštancie nebolo relevantné zistiť, aké boli dôvody, pre ktoré došlo k prerušeniu dodávky zemného plynu,

ale bolo rozhodujúce, aká bola hodnota meradla žalovaného ku dňu prerušeniu dodávky zemného plynu.
1.7. Súd prvej inštancie predmetný právny vzťah medzi žalobcom ako prevádzkovateľom distribučnej
siete plynu a žalovaným ako odberateľom zemného plynu posúdil ako spotrebiteľský právny vzťah
podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Občiansky
zákonník“ alebo ,,OZ“). Ak je odberateľom plynu na základe uzatvorenej zmluvy s dodávateľom plynu

fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení tejto spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, potom má táto fyzická osoba postavenie
spotrebiteľa aj vo vzťahu k prevádzkovateľovi distribučnej siete [rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) z 23. júna 2022 sp.zn. 5Cdo/61/2021, R 26/2024]. Žalobca v spore
netvrdil, že žalovaný mal uzatvorenú zmluvu s dodávateľom distribučnej siete v postavení podnikateľa.

1.8. Bez ohľadu na to, či išlo o spotrebiteľský alebo nespotrebiteľský právny vzťah, bolo pre súd prvej
inštancie rozhodujúcezistenieotázky,čosapovažujezaneoprávnenýodberplynu.Vsporebolozrejmé,
že u žalovaného došlo k prerušeniu dodávky zemného plynu podľa § 50 ods. 10 vyhlášky č. 24/2013 Z. z.
a § 50 ods. 11 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. uplynutím 10-teho dňa od doručenia žiadosti dodávateľa plynu oprerušenie alebo obmedzenie distribúcie plynu. Dôvodom uplatnenia tejto fikcie bola zjavne skutočnosť,
že žalobcovi sa nepodarilo na odbernom mieste fyzicky prerušiť dodávku zemného plynu. Na základe
toho sa odo dňa 1. augusta 2022 považovala dodávka zemného plynu za prerušenú. To pre žalovaného

ako odberateľa zemného plynu predstavovalo obmedzenie zo strany prevádzkovateľa distribučnej siete
podľa § 82 ods. 1 písm. f) zákona o energetike. V nadväznosti na to, pokiaľ žalovaný odoberal plyn
po uvedenom dátume, predstavovalo to neoprávnený odber plynu. Za tento neoprávnený odber vzniká
žalobcovinároknanáhraduskutočnevzniknutejškody,akvzniklapodľa§82ods.2zákonaoenergetike.
To znamená, že za neoprávnený odber plynu je možné považovať len taký odber plynu, ktorý nastal

po dátume prerušenia dodávky plynu prostredníctvom fikcie, a to odo dňa 1. augusta 2022. V zmysle
§ 50 ods. 11 veta druhá vyhlášky č. 24/2013 Z. z. k dátumu prerušenia alebo obmedzenia distribúcie
plynu prevádzkovateľom distribúcie, prevádzkovateľ distribučnej siete určí stav určeného meradla na
príslušnom odbernom mieste a tento stav odovzdá príslušnému dodávateľovi plynu, a to do 7 dní od
prerušenia alebo obmedzenia distribúcie plynu.
1.8.1. V konaní zostalo nepreukázané, či si žalobca splnil povinnosť voči dodávateľovi plynu podľa § 50

ods. 11 veta druhá vyhlášky č. 24/2013 Z. z.. Podľa názoru súdu uvedené ustanovenie vyhlášky slúži na
to, aby dodávateľ distribučnej siete mal vedomosť o stave meradla ku dňu prerušenia distribúcie plynu a
vedel tak posúdiť hodnoty odobratého množstva plynu žalovaným do prerušenia dodávky plynu. Cieľom
tohto ustanovenia tiež bolo, aby dodávateľ plynu vedel dodatočne odberateľovi plynu vyúčtovať hodnoty
odberu plynu, ktoré mu neboli doposiaľ zo strany dodávateľa plynu zarátané do prerušenia dodávky

plynu. Nie je však možné hodnoty odberu plynu, ktoré neboli vyúčtované dodávateľom, podradiť v
dôsledku prerušeniu dodávky plynu pod neoprávnený odber.
1.9. Ako vyplynulo z dodatočných skutkových tvrdení, žalobca ako počiatočný stav pre určenie hodnoty
neoprávneného odberu zemného plynu vychádzal z hodnoty meradla v zmysle poslednej fakturácie zo
strany dodávateľa zemného plynu. Zjavným dôvodom toho bolo, že žalobca nevedel ku dňu 1. augusta

2022 zistiť reálny stav na meradle žalovaného z dôvodu, že nebol zjavne fyzicky prístupný. Súdu prvej
inštancie však nebola zrejmá skutočnosť, aký bol dátum poslednej fakturácie zo strany dodávateľa
zemného plynu, teda k akému dátumu bol zistený stav meradla dodávateľom plynu v hodnote 8 338 m3.
1.9.1. V konaní však bolo preukázané fotografiami zo strany žalovaného, že ku dňu 11. júla 2022, ktorý
predchádzal pokusu o fyzické prerušenie dodávky zemného plynu žalobcom (25. júla 2022), bol stav

meradla vyšší ako hodnota, od ktorej odvíjal svoj nárok žalobca. Táto hodnota predstavovala množstvo
9 110 m3 plynu ešte v čase, kedy dodávka zemného plynu pre žalovaného nebola prerušená. Keďže
stav sa podľa názoru súdu na meradle žalovaného mohol len zvyšovať, logicky potom nemohlo dôjsť
k tvrdenej skutočnosti, že stav meradla žalovaného k 1. augustu 2022 predstavoval hodnotu nižšiu.
Preto súd prvej inštancie vychádzal z toho skutkového zistenia, že ak hodnota meradla žalovaného bola

ku dňu 11. júla 2022 v množstve 9 110 m3, tak žalobcom uvádzaná hodnota v množstve 8 338 m3
nebola v čase prerušenia dodávky zemného plynu u žalovaného správna. Najmä za predpokladu, že
bolo nesporné, že plomby na určenom meradle neboli porušené a nebola ani spochybňovaná zo strany
žalobcu správnosť merania meradla. Na základe toho logicky hodnota, ktorá ku dňu prerušenia dodávky
zemného plynu mohla byť na meradle, bola minimálne v množstve 9 110 m3 a súd prvej inštancie z tejto

hodnoty meradla vo vzťahu k zisťovaniu výšky neoprávneného odberu plynu vychádzal.
1.10. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v zmysle právnej úpravy § 82 ods. 1 písm. f) v spojení s ods.
2 zákona o energetike a v nadväznosti na § 50 ods. 11 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. sa za neoprávnený
odber zemného plynu považuje len množstvo odobratého zemného plynu v čase od prerušenia dodávky
zemného plynu, t. j. nie množstvo, ktoré bolo celkovo odobraté žalovaným za obdobie od poslednej

fakturácie zo strany jeho dodávateľa do reálneho fyzického prerušenia dodávky plynu u žalovaného.
Práve uvedený rozdiel bol v rámci argumentácie žalobcu v spore nepochopený. Pokiaľ žalobca v spore
poukazoval na to, že množstvo zemného plynu vo výške, ktorá bola ním uplatňovaná, bolo reálne
žalovaným odobraté, súd prvej inštancie túto skutočnosť nespochybnil, avšak bol toho názoru, že pokiaľ
si žalobca uplatnil svoj nárok podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike titulom neoprávneného odberu

plynu žalovaným, musí tento nárok zohľadňovať len obdobie neoprávneného odberu plynu. Množstvo
plynu, ktoré bolo odobraté do prerušenia dodávky plynu a cena za takto odobratý plyn patrí dodávateľovi
plynu v zmysle zmluvného dojednania medzi dodávateľom a odberateľom plynu.
1.10.1.Pokiaľstavmeradlažalovanéhovčaseprerušeniadodávkyplynupredstavovalhodnotu9110m3
a stav meradla ku dňu 5. októbra 2022, kedy došlo k fyzickému prerušeniu dodávky plynu, predstavoval

hodnotu 9 111 m3, je zrejmé, že žalovaný za toto obdobie reálne odobral 1 m3 plynu.
1.11. Súd prvej inštancie určil cenu za neoprávnený odber plynu žalovaným podľa § 1 ods. 12 vyhlášky
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláškač. 449/2012 Z. z.“), podľa ktorej v prípade neoprávneného odberu plynu, pri ktorom mal žalobca
k dispozícii údaje o množstve neoprávnene odobratého plynu z určeného meradla sa výška škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu

určeného meradlom a ceny podľa § 1 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 449/2012 Z. z.. Teda ako súčin
množstva neoprávnene odobratého plynu a 1,5 násobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci
zistenia neoprávneného odberu plynu zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete
v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé
bývanie.

1.11.1. Referenčnú cenu súd prvej inštancie vypočítal podľa § 61 ods. 10 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. v
spojení s prílohou č. 12 k danej vyhláške, a to spôsobom uvedeným aj žalobcom v podanej žalobe, s
ktorým sa súd prvej inštancie stotožnil. Referenčná cena plynu sa tak rovná cena plynu produktu NCG
podľa § 61 ods. 4 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. v hodnote 107,251 Eur / MWh + koeficient prepravy plynu vo
výške1,20Eur/MWh.Súčtomvovýške108,451Eur/MWh,čosarovná0,10845Eur/kWh.Zistenievýšky
škody podľa § 1 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 449/2012 Z. z. z hľadiska 1,5 násobku referenčnej ceny plynu

predstavuje 11,50 x 108,45 Eur/MWh = 162,68 Eur/MWh = 0,16268 Eur/kWh. Prepočet objemových
jednotiek plynu na energiu v zmysle § 1 ods. 1 vyhlášky č. 269/2012 Z. z. tak predstavovalo u žalovaného
množstvo 1 m3 x 10,914 kWh. M-3 = 10,914 kWh. Súd prvej inštancie tak zistil celkový výpočet náhrady
škody pre žalobcu za neoprávnene odobratý plyn nasledovným výpočtom 10,914 kWh x 0,16268 Eur/
kWh = 1,78 Eur, čo predstavuje nárok na náhradu skutočne vzniknutej škody žalobcovi za neoprávnený

odber plynu.
1.11.2. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal v zmysle § 1 ods. 14 vyhlášky č. 449/2012 Z. z. aj
nevyhnutné náklady žalobcu spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu plynu u
žalovaného vo vyčíslenej sume 69,19 Eur, ktorá v spore nebola namietaná a ani sporná, keďže žalobca
sa na odberné miesto žalovaného dostavil celkovo dvakrát za účelom fyzického prerušenia dodávky

plynu. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol.
1.12. Žalovaný sa v súvislosti s plnením pohľadávky žalobcu dostal do omeškania, žalobcovi ako
veriteľovi vzniklo právo s omeškaním žalovaného podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,nariadenie č. 87/1995 Z. z.“),

požadovať úrok z omeškania v uplatnenej výške 6,25 % ročne až do zaplatenia priznanej pohľadávky
žalobcu odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k splatnosti vystavenej faktúry, teda počnúc dňom
27. októbra 2022.
1.13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 2 CSP.
1.13.1. Žalobca bol v spore úspešný v rozsahu 4,92 % z požadovanej pohľadávky. Žalovaný bol úspešný

v rozsahu 95,58 % v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol. Rozdelením úspechu žalovaného
od úspechu žalobcu by žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,66 %. Keďže
súd prvej inštancie z obsahu spisu nezistil žiadne trovy na strane žalovaného, rozhodol o nároku na
náhradu trov konania tak, že žalovanému v časti, v ktorej by mal nárok na náhradu trov konania, tento
nárok nepriznal.

2.DopĺňacímrozsudkomsúdprvejinštanciedoplnilvýrokIII.výrokrozsudkusúduprvejinštancie,ktorým
vo zvyšku žalobu zamietol, a to na základe návrhu žalobcu postupom podľa § 225 ods.1, 2 CSP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie a proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do

výroku III. a do závislého výroku o trovách konania (II. výrok), žalobca podal včas odvolania.
3.1. Odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h), d) CSP.
3.2. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne v posudzovanej veci aplikoval na daný prípad
judikatúru týkajúcu sa neoprávneného odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona
o energetike (viď rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 23. júna 2022 z sp. zn. 5Cdo/61/2021, R 26/2024),

pretožeonsiuplatnilnárokvsúvislostisneoprávnenýmodberomzemnéhoplynupodľa§82ods.1písm.
f) zákona o energetike, a teda sa jedná o dve diametrálne odlišné skutkové podstaty neoprávneného
odberu zemného plynu, pričom v prípade neoprávneného odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1
písm. d) zákona o energetike sa určuje výška škody v zmysle príslušných vykonávacích predpisov, teda
náhradným výpočtom, bez ohľadu na stav meradla a v prípade neoprávneného odberu zemného plynu

podľa § 82 ods. 1 písm. f) zákona o energetike sa pri zistení výšky škody vychádza zo stavu zisteného
na meradle, teda jedná sa o skutočne zistenú škodu.
3.2.1. Podľa jeho názoru závery vyjadrené v rozsudku najvyššieho súdu R 26/2024 sú arbitrárne, ktorý
sa odvolával na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) R III.ÚS/114/2020,ktorý vzhľadom na zjavnú arbitrárnosť možno bezpochyby označiť za akt jurisdikčnej svojvôle. Podotkol,
že nárok na náhradu škody za neoprávnený odber zemného plynu, ktorý si distribútor uplatňuje, je
nárokom mimozmluvným. Zodpovednosť odberateľa za škodu spôsobenú neoprávneným odberom

zemného plynu teda nemá zmluvný základ, ale je to zodpovednosť deliktuálna, t. j. zodpovednosť za
mimozmluvné záväzky.
3.2.2. Ústavný súd svoj právny názor odvodil doslova z ničoho a evidentne pri formulovaní svojho
právneho názoru išiel nad rámec ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj nad rámec Smernice Rady
93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3.2.3. Je zrejmé, že nárok na náhradu škody za neoprávnený odber zemného plynu je nárokom
mimozmluvným, ktorý nemá zmluvný základ, ale vyplýva z mimozmluvnej zodpovednosti škodcu za
spôsobenú škodu (zodpovednosť za mimozmluvné záväzky).
3.2.4. V posudzovanej veci on neuplatnil tzv. fiktívnu škodu, ale uplatnil si skutočnú škodu, ktorá bola
zistená na základe údajov o spotrebe zaznamenaných na určenom meradle žalovaného.
3.3. Posledný fakturovaný stav zo strany dodávateľa plynu žalovaného bol so stavom 8 338 m3. To

znamená, že dodávateľ plynu žalovaného fakturoval žalovanému plyn v rozsahu maximálne 8 338 m3.
Nadtútohodnotužiadnafakturáciazaspotrebovanýplynnebolazostranydodávateľaplynurealizovaná.
Následne jeho zamestnanci dňa 5. októbra 2022 zistili, že sa na meradle nachádzal stav 9 111 m3. Stav
meradla v čase prerušenia dodávky zemného plynu dodávateľom bol 8 338 m3, a teda neoprávnene
odobratý plyn bol 773 m3 (9 111 – 8 338 = 773 m3). Žalovaný za plyn v rozsahu 773 m3 nikomu

nezaplatil. Platí pritom, že nárok na náhradu za spotrebu plynu nad 8 338 m3 mal nárok on, nakoľko
sa jedná o plyn odobratý v čase prerušenia dodávky zemného plynu, t. j. nárok na náhradu škody za
neoprávnene odobratý plyn v rozsahu 773 m3.
3.4. Stav meradla ku dňu prerušenia dodávky zemného plynu bol ním stanovený v súlade s
ustanoveniami zákona č. 251/2012 Z. z. a vykonávacími predpismi, a to najmä vyhlášky č. 24/2013 Z. z..

3.4.1.Onstanovilmnožstvoodobratéhoplynukudňuprerušeniadodávkyzemnéhoplynunazákladetzv.
typového diagramu dodávky (ďalej len ,,TPD“). Pri stanovení množstva odobratého plynu na základe tzv.
TPD sa vychádza z priemernej spotreby odberateľa na danom odbernom mieste. Konečný stav meradla
ku dňu prerušenia dodávky bol určený vo výške 8 338 m3. On takto postupoval z dôvodu, že sa jeho
zamestnancom pri návšteve odberného miesta dňa 25. júla 2022 nepodarilo fyzicky prerušiť dodávky

zemnéhoplynunadanomodbernommiestežalovaného,keďžehododávateľplynužalovanéhopožiadal
žalobcu o prerušenie dodávky plynu na danom odbernom mieste žalovaného z dôvodu, že žalovaný si
neplnil vo vzťahu k svojmu dodávateľovi plynu svoje finančné záväzky.
3.5. Po citácii § 56 ods. 2, 4 vyhlášky č. 24/2013 Z. z., čl. IV. bod 17., VI. bod 1.,3., VII. bod
1.,3.,4. Obchodných podmienok dodávky plynu pri poskytovaní univerzálnej služby odberateľom plynu

v domácnosti, dodávateľa Stredoslovenská energetika, a. s., IČO: 51 865 467, so sídlom Pri Rajčianke
8591/4B,010 47 Žilina, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sa, vložka č.
10956/L, ktoré boli schválené Úradom pre reguláciu sieťových odvetví rozhodnutím č. 0003/2019/P-
OP z 27. novembra 2019 (ďalej len „OPD“) uviedol, že stav meradla ku dňu prerušeniu dodávky bol
určený v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami a ustanoveniami vykonávacích predpisov.

Tieto ustanovenia sú platné a účinné a ignorovanie týchto ustanovení je hrubým prejavom sudcovskej
svojvôle, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
3.6. Zdôraznil, že nie je dodávateľom služieb a nedodáva zemný plynu spotrebiteľom. Jeho úlohou je
vyrovnávanie tlaku v plynovej sústave, do ktorej dodáva plyn. Ak žalovaný odoberá plyn z plynovej
sústavy, ktorý nie je zmluvne dodaným plynom zo strany jeho dodávateľa, odoberá plyn priamo z

plynovejsústavy,čímhopoškodzuje,nakoľkouberáplynzplynovejsústavy,keďžedodávateliadodávajú
spotrebiteľom len skutočne nameraný plyn. Ak teda dodávateľ zemného plynu žalovaného v rozhodnom
období nedodával žalovanému plyn, tento plyn bol odoberaný z plynovej sústavy, je žalovaný povinný
zaplatiť za odobraté množstvo prevádzkovateľovi plynovej sústavy.
3.7. Po doručení žiadosti o prerušenie dodávky zemného plynu na danom odbernom mieste žalovaného

postupoval v súlade s ustanoveniami zákona o energetike, vykonávacích predpisov a predpisov
schválených Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
3.8. Ďalej citoval § 64 ods. 2 písm. e), i), § 64 ods. 6 písm. i), § 70 ods. 3 písm. b), § 73 ods. 4, § 76
ods. 7, 12, § 82 ods. 1, 2 zákona o energetike, § 1 ods. 14 vyhlášky č. 449/2012 Z. z., § 50 ods. 1,
10, 11, § 70 ods.1, 2, 3, 4, 5 vyhlášky č. 24/2013 Z. z., bod 9.1, 9.1.4, 10.1.1. Prevádzkového poriadku

spoločnosti SPP – distribúcia, a.s. (ďalej len „PPSPPD“).
3.9. K prerušeniu dodávky zemného plynu došlo na žiadosť dodávateľa zemného plynu podľa § 50 ods.
11 vyhlášky č. 24/2013 Z. z.. Dodávateľ zemného plynu žalovaného ho požiadal o prerušenie dodávkyzemného plynu z dôvodu, že žalovaný si neplnil svoje finančné záväzky voči svojmu dodávateľovi
zemného plynu.
3.10. Podľa jeho názoru fotodokumentácia žalovaného zo 4. augusta 2022 a z 11. júla 2022 je vo

vzťahu k skutočne zistenému stavu určeného meradla ku dňu 5. októbra 2022 irelevantná. 3.10.1. Jeho
zamestnanci dňa 5. októbra 2022 fyzicky na odbernom mieste žalovaného zaznamenali na určenom
meradle stav počítadla 9 111 m3. Stav meradla z 11. júla 2022 a zo 4. augusta 2022 predchádza dňu 5.
októbru 2022. Nižší stav meradla v dňoch predchádzajúcich dňu 5. októbra 2022, kedy zistil skutočný
stavnameradleznamená,žeod1.augusta2022do5.októbra2022bolazaznamenáspotrebazemného

plynu. Navyše rozdiel medzi stavom meradla ako ho zaznamenal ku dňu 5. októbra 2022 a ako ho
naposledy zaznamenal žalovaný dňa 4. augusta 2022, je len cca 0,8 m3.
3.11. Navyše žalovaným predložená fotodokumentácia dokazuje, že žalovaný si neplnil riadne svoje
povinnosti. Jeho zamestnanci sa dňa 25. júla 2022 dostavili na odberné miesto žalovaného za účelom
fyzického prerušenia dodávky zemného plynu, pričom žalovanému zanechali na danom odbernom
mieste oznam. Z fotodokumentácie predloženej žalovaným zo dňa 4. augusta 2022 však vyplýva, že

žalovaný bol na danom odbernom mieste po dátume, kedy sa žalobca na pokyn jeho dodávateľa
zemného plynu pokúšal o fyzické prerušenie dodávky zemného plynu. Je teda zrejmé, že žalovaný
nielenže musel vedieť o tom, že neplatí svojmu dodávateľovi zemného plynu, ale aj to, že príde k
systémovému prerušeniu dodávky zemného plynu, keďže sa dňa 25. júla 2022 nepodarilo na jeho
odbernom mieste fyzicky prerušiť dodávku zemného plynu.

3.11.1. Dodávka zemného plynu žalovanému sa považuje za prerušenú od 1. augusta 2022. Tvrdenie
žalovaného, že si on stav plynomeru vymyslel, je nepravdivé. Stav meradla ku dňu prerušenia dodávky
zemného plynu bol určený v súlade s platnými právnymi predpismi. K prerušeniu dodávky zemného
plynu žalovanému došlo z dôvodu neplnenia si jeho zákonných povinností. Neplatenie zálohových
platieb alebo nesprístupnenie určeného meradla môžu viesť v prípade nemožnosti fyzického prerušenia

dodávky zemného k tzv. systémovému prerušeniu dodávky zemného plynu. V danom prípade sa na
danom odbernom mieste žalovaného považovala dodávka zemného plynu za prerušenú od 1. augusta
2022.
3.11.2. Žalovaný mu nikdy neposkytol fotografie, ktoré by mohli byť použité v súvislosti s určením
konkrétnej výšky spotreby na danom odbernom mieste v súlade s § 56 ods. 4 písm. b) vyhlášky č.

24/2013 Z. z., preto výška spotreby v momente prerušenia dodávky plynu na odbernom mieste bola
plne legitímne určená ním v poradí ďalším zákonom predpokladaným spôsobom podľa § 56 ods. 4 písm.
c) vyhlášky č. 24/2013 Z. z., a teda akákoľvek fotodokumentácia zachytávajúca stav spotreby meradla,
ktorú žalovaný predložil až počas súdneho konania v rámci svojej obrany, je irelevantná a súd prvej
inštancie na ňu nemal žiadnym spôsobom reflektovať.

3.12. Vzh3adom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ialej len (,,odvolací súd“
alebo ,,krajský súd“) rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopaoacím rozsudkom súdu prvej
inštancie zrušil a zmenil ho tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, alebo aby rozsudok súdu prvej
inštancie v spojení s dopaoacím rozsudkom súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ialšie konanie.

4. Žalovaný sa k odvolaniam žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie a proti dopaoaciemu rozsudku
súdu prvej inštancie nevyjadril.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací pod3a § 34 CSP, vec preskúmal v medziach

daných § 379 CSP a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania pod3a § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario
a rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopaoacím rozsudkom súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutom výroku (III. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (II. výrok) pod3a § 387 ods. 1,
2 CSP potvrdil.

6. Pod3a § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožouje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedzi? len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplni? na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ialšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatoenom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vz?ah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na stranejednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutoenos? alebo
okolnos?. Naopak, prvoinštanený súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich

náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

8. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedeivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací

súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie je dostatoene
vyeerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na ureité najzásadnejšie aspekty,
ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.

9. Predmetom sporu je náhrada škody vo výške 1 441,64 Eur za neoprávnený odber plynu žalovaným

za obdobie 1. augusta 2022 do 5. októbra 2022.

10. V posudzovanej veci súd prvej inštancie správne posúdil postavenie žalovaného (fyzickej osoby)
ako spotrebite3a vychádzajúc z rozsudku najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2022 sp.
zn. 5Cdo/61/2021, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R

26/2024, pod3a ktorého: ,,Ak je odberate3om plynu na základe zmluvy uzatvorenej s dodávate3om
plynu fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení tejto spotrebite3skej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej einnosti alebo inej podnikate3skej einnosti, potom má táto fyzická osoba postavenie
spotrebite3a aj vo vz?ahu k prevádzkovate3ovi distribuenej siete.“
10.1. Z odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu z 23. júna 2022 sp. zn. 5Cdo/61/2021 vyplýva: ,,6.

Dovolací súd aplikujúc ustanovenie § 124 CSP posudzoval dovolanie pod3a jeho obsahu a v snahe
autenticky porozumie? textu dovolania ako celku (vii nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 15/2021 z 25. mája 2021 alebo jeho nález sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 09. júna 2020) dospel k
záveru, že žalobca za právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a pri
riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, považoval v

prvom rade otázku, ei má žalovaná ako odberate3 plynu na základe zmluvy uzatvorenej s dodávate3om
plynu postavenie spotrebite3a aj vo vz?ahu k prevádzkovate3ovi distribuenej siete. Ustanovenie §
421 ods. 1 písm. a) CSP dopadá len na takú právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil, t. j. vysvetlil
jej podstatu a uviedol súvisiace právne úvahy spolu s dôvodmi, pre ktoré zvolil práve riešenie, na
ktorom založil svoje rozhodnutie a jej riešenie predstavuje odklon od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu. Dovolací súd konštatuje, že takto nastolená právna otázka v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, eo zakladá dovolací dôvod pod3a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.
7. Pod3a § 52 ods. 1 Obeianskeho zákonníka spotrebite3skou zmluvou je každá zmluva bez oh3adu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávate3 so spotrebite3om. Pod3a § 52 ods. 3 Obeianskeho zákonníka
dodávate3 je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebite3skej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikate3skej einnosti. Pod3a § 52 ods. 4 Obeianskeho zákonníka spotrebite3
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebite3skej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej einnosti alebo inej podnikate3skej einnosti. 8. Dovolate3 pri argumentácii, že nie je
ako distribútor plynu v nijakom zmluvnom vz?ahu so žalovanou, v dôsledku eoho táto nemôže ma?
postavenie spotrebite3a, vychádzal z definície týchto pojmov zakotvených v § 52 ods. 3 a ods. 4

Obeianskeho zákonníka. Pojem distribúcia plynu definuje zákon e. 251/2012 Z. z. o energetike úeinný
od 01. 09. 2012 v § 2, easti c) bode 4 ako dopravu plynu distribuenou sie?ou na úeel jeho dopravy
odberate3om plynu, pojem odberné miesto v bode 11 ako miesto odberu plynu vybavené ureeným
meradlom, pojem dodávka plynu v bode 12 ako predaj plynu vrátane ialšieho predaja, ako aj predaj
skvapalnenéhozemnéhoplynuodberate3om.V§15ods.3tátoprávnaúpravastanovuje,žeúeastníkom

trhu s plynom je a) výrobca plynu, b) prevádzkovate3 prepravnej siete, c) prevádzkovate3 distribuenej
siete, d) prevádzkovate3 zásobníka, e) dodávate3 plynu, f) odberate3 plynu. Pod3a § 17 zákona
o energetike nazvaného ako Ochrana odberate3a elektriny, odberate3a plynu a univerzálna služba
odberate3 plynu v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebite3a pod3a osobitných predpisov má
právo pri dodávke plynu uzatvori? s dodávate3om plynu zmluvu o združenej dodávke plynu, kei pojem

univerzálna služba definuje § 2 písm. a) bod 14 aj ako službu pre odberate3ov plynu v domácnosti,
ktorú poskytuje dodávate3 plynu na základe zmluvy o združenej dodávke plynu, a ktorá zahaoa súeasne
distribúciu plynu a dodávku plynu a prevzatie zodpovednosti za odchýlku, v ustanovenej kvalite za
primerané, jednoducho a jasne porovnate3né, transparentné a nediskriminaené ceny. Rozhodnutiavo veciach obeianskoprávnych Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2024 114 9. Ústavný
súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III. ÚS 114/2020 zo doa 09.03.2021 (v bode 49) poukázal
na potrebu zoh3adnenia skutoenosti, že odberatelia plynu v domácnostiach majú zároveo postavenie

spotrebite3ov, ktorému by mal zodpoveda? aj ich vz?ah k PDS (prevádzkovate3om distribuenej siete,
pozn. dovolacieho súdu), ktorý je od základného vz?ahu k dodávate3ovi plynu odvodzovaný. Ústavný
súd vysvetlil, že „Rozštiepenie dodávky plynu a distribúcie plynu bolo v zmysle prvého odôvodnenia
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES (ialej len „smernica“) vedené zámerom ponúknu?
všetkým„odberate3om“(pojemspotrebite3vsmernicivtomtokontextenezodpovedáslovenskejprávnej

úprave; kde to kontext vyžaduje, pri citácii smernice bude ústavný súd používa? adekvátny pojem v
úvodzovkách) v Európskej únii, ei ide o obeanov alebo podniky, skutoený výber, konkurenené ceny a
vyššie štandardy služieb. Snahou bolo otvorenie trhu, ktorý umožouje všetkým odberate3om slobodný
výber svojich dodávate3ov a všetkým dodávate3om slobodu zásobova? svojich odberate3ov (tretie
odôvodnenie smernice). Úeinné oddelenie sietí od dodávate3ských einností (tzv. unbundling) preto bolo
vyvolané potrebou zabezpeei? splnenie týchto cie3ov; nie zhorši? postavenie spotrebite3ov (tentoraz

vo význame spotrebite3ov ako slabšej strany). Vyplýva to aj z výslovne formulovaného odôvodnenia
e. 48 smernice, v zmysle ktorého záujmy „odberate3ov“ by mali by? stredobodom tejto smernice a
kvalita služieb by mala by? ústrednou zodpovednos?ou plynárenských podnikov. Musia sa posilni? a
zaruei? existujúce práva „odberate3ov“, prieom by mali by? transparentnejšie. Ochrana „odberate3a“ by
mala zabezpeei?, aby všetci „odberatelia“ v širšom meradle Spoloeenstva mali úžitok z konkureneného

trhu. Elenské štáty alebo, ak tak ustanoví elenský štát, regulaené orgány by mali presadzova?
práva „odberate3ov“. V bode 50 tohto nálezu ústavný súd uviedol, že pred unbundlingom dodávku
a distribúciu plynu odberate3om zabezpeeoval jeden a ten istý subjekt a vo vz?ahu k spotrebite3om
išlo o spotrebite3skú zmluvu, po unbundlingu sa distribúcia plynu odelenila. Spotrebitelia uzatvárajú s
dodávate3mi plynu najeastejšie zmluvu o združenej dodávke plynu, z eoho je podstatné vyabstrahova?,

žeplnenímcie3ovsmernicenemajúby?oslabenéexistujúceprávaodberate3ov.Ústavnýsúdakcentuje:
„Pokia3 je odberate3om spotrebite3 pod3a Obeianskeho zákonníka, prieom jeho existujúce práva majú
by? posilnené a zarueené, znamená to, že je nevyhnutné aj derivovaný vz?ah medzi spotrebite3om a
PDS posudzova? optikou spotrebite3ského práva; do právneho vz?ahu sa spotrebite3 a PDS dostávajú
len pre úeely plnenia spotrebite3skej zmluvy. Postavenie spotrebite3a potom nemôže by? vo vz?ahu

k PDS vykladané v rozpore so spotrebite3ským právom. Inak by tento základný cie3 smernice vo
vz?ahu k spotrebite3ovi voei PDS nebol naplnený.“ 10. Na základe zhora uvedeného, vychádzajúc
zo skutkového stavu ustáleného súdmi nižších inštancií, z formulácie a odôvodnenia dovolate3om
nastolenej právnej otázky, dovolací súd uzatvára, že okresný aj krajský súd otázku, ei má žalovaná
ako odberate3 plynu na základe zmluvy uzatvorenej s dodávate3om plynu postavenie spotrebite3a aj

vo vz?ahu k prevádzkovate3ovi distribuenej siete, odpovedali správne. Dovolanie je preto v tejto easti
nedôvodné a dovolací súd ho pod3a § 448 CSP zamietol.“
10.2. Odvolací súd poukazuje na to, že za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba
považova? predovšetkým rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej

republiky od 1. 1. 1993 s pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky
Rozhodnutia vo veciach obeianskoprávnych Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 8/2018 70
(pokia3 neboli v neskoršom období judikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v
ktorých bol opakovane potvrdený ureitý právny názor, alebo výnimoene aj jednotlivé rozhodnutie, pokia3
neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili,

prípadne ich akceptovali a vecne na ne nadviazali. Vzh3adom na úeel právnej úpravy dovolania, ktorým
je v prípade dovolacieho dôvodu spoeívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci predovšetkým
riešenie doteraz neriešených otázok zásadného právneho významu, treba do ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu zahrnú? aj rozhodnutia publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk
vydávanej Najvyšším súdom ESFR, Najvyšším súdom ER a Najvyšším súdom SR v dobe do 31. 12.

1992, ako aj rozhodnutia uverejnené v Zborníkoch stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych
rozhodnutí Najvyšších súdov ESSR, ESR a SSR vydaných SEVT Praha v rokoch 1974 (e. I, 1965
- 1967), 1980 (e. II, 1964 - 1969) a 1986 (e. IV, 1970 - 1983), pokia3 sú stále použite3né (najmä
z h3adiska ich súladu s hodnotami demokratického právneho štátu) a neboli prekonané neskoršou
judikatúrou. Napokon vzh3adom na el. 2 ods. 2 C. s. p. je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax

dovolacieho súdu považova? aj rozhodovaciu prax ialších najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného
súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre 3udské práva a Súdneho dvora Európskej únie (vii
uznesenie najvyššieho súdu z 24. januára 2018 sp. zn. 6 Cdo 29/2017, R 71/2018).10.3. V posudzovanej veci bolo nesporné, že žalobca ako prevádzkovate3 distribuenej siete si uplatnil
žalobný nárok titulom neoprávneného odberu plynu voei žalovanému, t. j. fyzickej osobe, ktorá
bola odberate3om plynu na základe zmluvy uzatvorenej s dodávate3om plynu, ktorá pri uzatváraní a

plnení tejto spotrebite3skej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej einnosti alebo inej
podnikate3skej einnosti, preto žalovaný (fyzická osoba) má postavenie spotrebite3a aj vo vz?ahu k
prevádzkovate3ovi distribuenej siete.
10.3.1. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd konštatuje, že právne posúdenie
dôvodu neoprávneného odberu plynu v zmysle § 81 ods. 1 písm. a) až h) zákona o energetike nemá

vplyv na posúdenie postavenia fyzickej osoby ako spotrebite3a pri neoprávnenom odbere plynu vo vz?
ahu k prevádzkovate3ovi distribuenej siete (k žalobcovi).

11. Odvolací súd uvádza, že odberate3, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradi?
dodávate3ovi plynu, prevádzkovate3ovi prepravnej siete a prevádzkovate3ovi distribuenej siete,
prevádzkovate3ovi zásobníka skutoene vzniknutú škodu, ak vznikla (§ 82 ods. 2 veta prvá zákona

o energetike).

12. V posudzovanej veci žalobca uplatnil nárok na náhradu škody za neoprávnený odber plynu
žalovaným za 773 m3 vychádzajúc zo stavu meradla v ease prerušenia dodávky zemného plynu
dodávate3om (1. augusta 2022) 8 333 m3 a stavu meradla v ease ukoneenia neoprávneného odberu

zemného plynu u žalovaného bol 9 111 m3 (5. októbra 2022).

13. Z vykonaného dokazovania (z fotografií predložených žalovaným; e.l. 53 spisu) vyplynulo, že stav
meradla žalovaného ku dou 11. júla 2022 bol 9 110 m3, preto žalobcom uvedená hodnota stavu meradla
8 338 m3 v ease prerušenia dodávky zemného plynu (1. augusta 2022) nezodpovedala reálnemu stavu

meradla.
13.1. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v spore nepredložil žiadny dôkaz o tom, že stav meradla k
1. augustu 2022 bol 8 333 m3 s tým, že ani zo Zápisu žalobcu o prerušení dodávky zemného plynu
pre neplnenie finanených záväzkov odberate3a z 25. júla 2022 (e.l. 42 spisu) nevyplýva stav plynomera
(meradla). Stav plynomera k 5. októbra 2022 bol 9 111 m3 (Zápis žalobcu o prerušení dodávky zemného

plynu pre neplnenie finanených záväzkov odberate3a z 5. októbra 202; e. l. 41 spisu).
13.2. Pokia3 žalobca v odvolaní poukázal na to, že on stanovil množstvo odobratého plynu ku dou
prerušenia dodávky zemného plynu na základe tzv. typového diagramu dodávky, pri ktorom sa vychádza
z priemernej spotreby odberate3a na danom odbernom mieste (hoci v odvolaní zároveo tvrdil, že
posledný fakturovaný stav zo strany dodávate3a plynu žalovaného bol so stavom 8 338 m3), keiže mu

žalobca nikdy neposkytol fotografie, ktoré by mohli by? použité v súvislosti s ureením konkrétnej výšky
spotreby na danom odbernom mieste v súlade s § 56 ods. 4 písm. b) vyhlášky e. 24/2013 Z. z., preto
výška spotreby v momente prerušenia dodávky plynu na odbernom mieste bola plne legitímne ureená
ním v poradí ialším zákonom predpokladaným spôsobom pod3a § 56 ods. 4 písm. c) vyhlášky e. 24/2013
Z. z., odvolací súd konštatuje, že žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že stav

plynomera v júli 2022 bol 9 110 m3 s tým, že k odporu pripojil fotografie stavu meradla žalovaného ku
dou 11. júla 2022 so stavom meradla 9 110 m3.

14. V posudzovanej veci, keiže žalobca uplatnil žalobný nárok titulom neoprávneného odberu plynu za
obdobie od 1. augusta 2022 do 5. októbra 2022, preto bolo kardinálnym zisti? skutoene vzniknutú škodu,

ktorá vznikla neoprávneným odberom plynu žalovaným v období od 1. augusta 2022 do 5. októbra
2022 (§ 82 ods. 2 veta prvá zákona o energetike).
14.1.Odvolacísúd(zhodnesnázoromsúdu prvejinštancie)uvádza,žezaneoprávnenýodberzemného
plynu považuje len množstvo odobratého zemného plynu v ease od prerušenia dodávky zemného plynu,
a teda za neoprávnený odber zemného plynu nie je možné považova? množstvo plynu, ktoré bolo

celkovo odobraté žalovaným za obdobie od poslednej fakturácie zo strany jeho dodávate3a do reálneho
fyzického prerušenia dodávky plynu u žalovaného. Množstvo plynu, ktoré bolo odobraté do prerušenia
dodávky plynu a cena za takto odobratý plyn patrí dodávate3ovi plynu v zmysle zmluvného dojednania
medzi dodávate3om a odberate3om plynu (žalovaným).

15. Samoodpoetom žalovaného, ktorý je legálnym prostriedkom zistenia stavu meracieho zariadenia
pod3a § 56 ods. 4 písm. b) vyhlášky e. 24/2013 Z. z. a fotografiami meradla vyhotovených žalovaným
v rozhodnom období bolo preukázané, že škoda neoprávneným odberom plynu vznikla v rozsahu 1
m3 (9 111 m3 - 9 110 m3 ).16. Pokia3 žalobca namietal, že žalovaný pred zaeatím konania nepredložil žalobcovi samoodpoeet
s oznámením meradla k 1. augusta 2022, preto na samoodpoeet ani listinné dôkazy nemal súd prvej

inštancie pri rozhodovaní prihliada?, odvolací súd konštatuje, že žalovaný bol oprávnený v konaní pred
súdom prvej inštancie použi? prostriedky obrany v zmysle § 149 CSP, na ktoré bol žalobca oprávnený
reagova? dispozitívnym úkonom (spä?vzatím žaloby seasti).
16.1. Žalobca nielenže procesne nereagoval (spä?vzatím žaloby seasti) na samoodpoeet žalovaného
podložený listinnými dôkazmi (fotografiami meradla) v rozhodnom období (pred prerušením dodávky

plynu), z ktorých vyplynula vyššia spotreba zemného plynu pred 1. augustom 2022 (9 110 m3) než
ako prezentoval žalobca (8 333 m3), prieom žalovaný svoje tvrdenia oh3adne odhadu stavu meracieho
zariadenia k dátumu odpoetu na základe priradeného prepoeítaného diagramu a poslednej aktuálnej
predpokladanej roenej spotreby plynu nepodložil žiadnymi výpoetami ani relevantnými listinnými
dôkazmi.

17. V prípade tohto konania ide o civilné sporové konanie, ktoré je konaním kontradiktórnym, v ktorom
strany sporu majú povinnos? poskytnú? svoje skutkové tvrdenia a následne preukáza? pravdivos?
svojich tvrdení (unies? tzv. dôkazné bremeno), prieom táto povinnos? primárne za?ažuje stranu žalobcu,
ktorý je jednak povinný opísa? skutkové okolnosti, na základe ktorých sa svojho práva domáha (t. j.
splni? si povinnos? tvrdenia) a zároveo na preukázanie týchto okolností poskytnú? (eventuálne oznaei?)

súdu dôkazy preukazujúce pravdivos? prezentovaných tvrdení.
17.1. Povinnos? strán tvrdi? potrebné skutoenosti v sporovom konaní sa nazýva povinnos? tvrdenia
a vz?ahuje sa vždy na konkrétnu skutoenos? uvádzanú stranami. V prípade, že ju strana splnila, platí,
že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutoenosti však podmieouje existenciu dôkaznej
povinnosti, teda povinnosti strany oznaei? dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie

povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, zväeša sa však prejaví
v rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu strany v spore.

18. Keiže žalobca neuniesol dôkazné bremeno oh3adne neoprávneného odberu plynu žalovaným
v rozsahu 772 m3, preto súd prvej inštancie správne žalobu v easti o zaplatenie istiny vo výške 1 370,67

Eur s príslušenstvom zamietol (III. výrok).

19. Pokia3 žalobca v odvolaní poukázal, že škoda súdom prvej inštancie mala by? vypoeítaná
za neoprávnený odber plynu v menšom rozsahu, t. j. cca 0,8 m3, odvolací súd na uvedený
odvolací argument nemohol prihliada?, keiže žalobca odvolaním nenapadol eas? výroku rozsudku súdu

prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplati? žalobcovi sumu 1,78 Eur za
neoprávnený odber plynu v rozsahu 1 m3 (eas? I. výroku), prieom odvolací súd podotýka, že žalobca
ani nebol ex lege oprávnený poda? odvolanie proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré bolo
v prospech žalobcu, a to s poukazom na § 359 CSP, z ktorého vyplýva, že odvolanie môže poda? strana,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

20. Vzh3adom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopaoacím
rozsudkom súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (III. výrok) pod3a § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania (II. výrok), pretože súd prvej inštancie náležite
aplikoval zásadu eiastoeného úspechu v spore pod3a § 255 ods. 2 CSP.

21. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie koneí.“
21.1. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval zásadu

zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z § 255 ods. 1 CSP.
21.2.Pod3a§255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapod3apomerujejúspechuvoveci.
21.3. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, zásadne by teda mal nárok aj na náhradu trov
odvolacieho konania. Pretože však zo súdneho spisu odvolací súd nezistil, že by žalovanému v
odvolacom konaní nejaké úeelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal.

22. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie (I. výrok) zostal nedotknutý (§ 367
ods. 2 CSP).23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené

prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej

pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.