Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6Sa/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100687
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomír Podhorský
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100687.2

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Vranov nad Topľou, so sídlom
Nám. slobody 5, 093 24 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Obec Nová Kelča, so sídlom XXX XX A.
B. XX, právne zastúpenému doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom so sídlom Južná trieda
1, 040 01 Košice, v konaní o správnej žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

U k l a d á žalovanému, aby odstránil stav nečinnosti, pokračoval v zlúčenom územnom a stavebnom

konaní, č. OcÚ NK 229/1/2020 a vo veci rozhodol v lehote 2 mesiacov odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 27.09.2024 doručenou Správnemu
súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) dňa 30.09.2024 domáhal, aby správny súd uložil žalovanému
povinnosť odstrániť stav nečinnosti a pokračovať v zlúčenom územnom a stavebnom konaní č. OcÚ NK

229/1/2020 a vo veci rozhodnúť do 2 mesiacov od právoplatnosti uznesenia.

2. Žalobca svoju správnu žalobu podľa štvrtej časti prvej hlavy zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“) – konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, odôvodnil najmä tým,
že dňa 06.02.2023 začal žalovaný ako stavebný úrad zlúčené územné a stavebné konanie pod č.
OcÚ NK 229/1/2020 z dôvodu, že pôvodné stavebné povolenie bolo zrušené rozhodnutím odvolacieho

správneho orgánu. Žalovaný vydal dňa 22.05.2023 rozhodnutie č. OcÚ NK 229/1/-007/2020, ktorým
prerušil konanie vo veci žiadateľov na vydanie povolenia na stavbu rekreačnej chaty do doby schválenia
zmien a doplnkov územného plánu obce Nová Kelča. Voči tomuto rozhodnutia podal žalobca protest
prokurátora. Predmetnému protestu prokurátora žalovaný nevyhovel a vec predložil nadriadenému
orgánu–OkresnémuúraduPrešov,odboruvýstavbyabytovejpolitiky,ktorýsvojímrozhodnutímrovnako
protestu nevyhovel. Následne Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR ako odvolací orgán svojím

rozhodnutím č. 00823/2024-5.1.1, 02813/2024-KOB zo dňa 13.03.2024 rozhodnutie okresného úradu
zmenil a vyhovel protestu prokurátora a rozhodnutie obce o prerušení konania zrušil.

3. Vzhľadom k tomu, že žalovaný zostal naďalej nečinný, podal žalobca žalovanému dňa 24.07.2024
upozornenie prokurátora č. Pd 32/24/7713-12 na nečinnosť (ďalej len „upozornenie prokurátora na
nečinnosť“), a to z dôvodu porušenia povinností § 3 ods. 4 a § 49 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).

4. Žalovaný svojou odpoveďou - listom dňa 23.08.2024 reagoval na upozornenie prokurátora tak, že ho
považoval za nedôvodné.

5. Podľa názoru žalobcu preto zo strany žalovaného ide o účelovú argumentáciu, keď žalovaný vo svojej

odpovedi k upozorneniu prokurátora uviedol, že odvolací správny orgán vyhovel protestu prokurátora,
ale vec mu nevrátil na nové konanie, a preto nemôže vo veci ďalej konať. Vzhľadom na uvedené pretožalobca navrhuje, aby správny súd rozhodol tak, že uloží žalovanému, aby odstránil stav nečinnosti,
pokračovalvzlúčenomúzemnomastavebnomkonaní,č.OcÚNK229/1/2020avovecirozhodolvlehote
2 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že považuje správnu žalobu za nedôvodnú
a v rozpore s platnou právnou úpravou. Poukázal na zásady a princípy konania správnych orgánov
podľa správneho poriadku, v zmysle ktorých výrok rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu musí
obsahovať výrok, ktorým buď zruší prvostupňové rozhodnutie alebo ho zruší a vec vráti prvostupňovému

orgánu na nové konanie a prejednanie. Podľa názoru žalovaného tieto zásady konania odvolací správny
orgán nerešpektoval a vo svojom odvolacom rozhodnutí iba zrušil rozhodnutie obce a vec jej nevrátil na
nové konanie a prejednanie veci, a preto nemôže žalovaný vo veci ďalej konať. Preto nemôže ísť podľa
žalovaného o stav nečinnosti, pretože žalovaný nemá v zmysle vyššie uvedeného povinnosť konať.

7. Žalovaný považuje výrok rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu za nezákonne formulovaný

a odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia nevysvetľuje prečo bolo rozhodnuté tak, ako rozhodol odvolací
správnyorgán.Záverompretožalovanýuviedol,žeakosprávnyorgánvovecianinemôžekonať,pretože
práve v odvolacom rozhodnutí sa zakladá procesnoprávna kompetencia na riešenie danej veci, a preto
žiada, aby správny súd zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe uviedol, že vyjadrenie
žalovaného k správnej žalobe obsahuje iba citovanie odbornej literatúry a rozhodovacej činnosti súdov
bez toho, aby reflektovalo na konkrétny prípad, pričom celé toto vyjadrenie sa netýka prejednávaného
prípadu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný nerozlišuje medzi odvolacím konaním v zmysle
Správneho poriadku a medzi konaním o proteste prokurátora v zmysle zákona č. 153/2001 Z. z.

o Prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“). Žalobca zároveň poukázal na to, že v danom prípade
došlo k nečinnosti obce po odstránení dôvodu prerušenia konania, a preto je obec povinná vo veci
ďalej konať. V reakcii na argumentáciu žalovaného žalobca uviedol, že v danom prípade neprichádzalo
do úvahy zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie žalovanému, pretože išlo o zrušenie procesného
rozhodnutia o prerušení konania, o ktorom nebolo potrebné rozhodovať znova. Toto rozhodnutie bolo

vydané v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku, a to tak, že odvolací orgán zmenil rozhodnutie
okresného úradu tak, že vyhovel protestu prokurátora, čím nastolil stav v zmysle § 24 ods. 7 zákona
o prokuratúre. Žalobca poukázal na to, že v zmysle zákona o prokuratúre, orgán verejnej správy môže
na základe protestu prokurátora, ktorému vyhovel, rozhodnutie iba zrušiť, a tým sa vec vracia do
pôvodného konania, v ktorom sa podľa povahy veci buď pokračuje ďalej vydaním nového rozhodnutia,

alebo konaním vo veci. K tvrdeniu žalovaného, že dôvodom nekonania žalovaného je skutočnosť, že
odvolací orgán svojím výrokom rozhodol, že sa nebude ďalej konať, žalobca uviedol, že to považuje za
nelogické z dôvodu, že neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by to potvrdzoval. Záverom preto žalobca
uviedol, že považuje konanie žalovaného za účelové a snažiace sa zvrátiť stav, ktorý trvá od r. 2021,
kedy došlo k zrušeniu nezákonného stavebného povolenia vydaného obcou, čím žalovaný spôsobuje

extrémnu nečinnosť a stav absolútnej právnej neistoty pre účastníkov konania.

9.Žalovanývovyjadreníkvyjadreniužalobcukvyjadreniužalovanéhouviedol,ženesúhlasístvrdeniami
žalobcu, poukázal na konštantnú judikatúru súdov a odbornú literatúru. Žalovaný zhrnul doterajší
skutkový stav a zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach k veci.

10. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej
správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku
nečinnosti orgánu verejnej správy.

11. Podľa § 242 ods. 2 SSP odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení
povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor.

12. Podľa § 250 ods. 1 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží

žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal
z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a
žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo
oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania.13. Podľa § 250 ods. 2 SSP vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie
žalovaného, predmet konania a jeho číslo, ak ide o žalobu podľa § 242 ods. 1, uloženú povinnosť a

primeranú lehotu na jej splnenie, nie však dlhšiu ako tri mesiace; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom
správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú
na odstránenie nečinnosti; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.

14. Podľa § 49 ods. 1 Správneho poriadku v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na

podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.

15. Podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku, v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje
inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých
prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto
lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny

orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením
dôvodov upovedomiť.

16. Správny súd považuje za nevyhnutné najskôr poukázať na to, že Správny súdny poriadok v
ustanovení § 3 ods. 1 písm. d) upravuje pod pojmom nečinnosť stav, keď orgán verejnej správy

protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy
protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Na základe uvedeného je možné
konštatovať, že nečinnosťou orgánu verejnej správy ako nezákonného javu sa chápe nekonanie
predmetného orgánu za predpokladu, ak mu takáto povinnosť konať vyplýva zo zákona, teda jedná sa
o normatívne ustanovenú povinnosť konať. Zákon rozlišuje dva druhy nečinnosti a to nepokračovanie v

začatom administratívnom konaní a nezačatie administratívneho konania z úradnej povinnosti.

17. V prejednávanom prípade je z obsahu súdneho a administratívneho spisu zrejmé, že predmetom
žalobcom tvrdenej nečinnosti žalovaného je nepokračovanie v začatom správnom konaní, ktorým je
zlúčené územné a stavebné konanie vedené u žalovaného pod č. konania OcÚ NK 229/1/2020.

Rozhodnutím žalovaného č. OcÚ NK 229/-007/2020 zo dňa 22.05.2023 prerušil žalovaný konanie
na vydanie stavebného povolenia na stavbu rekreačnej chaty do doby schválenia zmien a doplnkov
územného plánu obce Nová Kelča. Voči tomuto rozhodnutiu žalovaného podal prokurátor protest
zo dňa 19.09.2023, o ktorom rozhodol Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky,
oddelenieštátnejstavebnejsprávyrozhodnutímč.OU-PO-OVBP2-2023/061306-006zodňa18.12.2023

tak, že nevyhovel predmetnému protestu prokurátora. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR
rozhodnutím č. 00823/2021-5.1.1 02813/2021-KOB zo dňa 13.3.2024 po predchádzajúcom odvolaní
účastníkov konania však rozhodol tak, že zmenil rozhodnutie Okresného úradu Prešov a vyhovel
protestu prokurátora tak, že zrušil rozhodnutie Obce Nová Kelča, č. OcÚ NK 229/1-007/2020 zo dňa
22.05.2023. Následne po podaní podnetu účastníkov konania podal prokurátor upozornenie prokurátora

na nečinnosť z dôvodu porušenia ustanovení § 3, ods. 4 a § 49 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb.

18. Ako aj vyplýva z administratívneho spisu žalovaného, zmenou rozhodnutia nadriadeného
správneho orgánu žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2023/061306-006 zo dňa 18.12.2023 ..............chýba
slovo........tak, že vyhovel protestu prokurátora a zrušil rozhodnutie žalovaného o prerušení zlúčeného

stavebného a územného konania žalovaného došlo k stavu pred vydaním samotného rozhodnutia
o prerušení tohto konania. Preto nie je podstatné tak, ako to uvádza vo svojom vyjadrení k správnej
žalobe žalovaný, že odvolací orgán síce vyhovel protestu prokurátora, ale nevrátil mu vec na nové
konanie a rozhodnutie. V prejednávanom prípade došlo rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu
o vyhovení protestu prokurátora a zrušení rozhodnutia žalovaného o prerušení konania k stavu pred

vydaním tohto rozhodnutia. Teda inými slovami, nastal stav ako keby predmetné rozhodnutie ani
nebolo vydané. Žalovaný preto mal postupovať v zmysle zákonnej úpravy v predmetnom konaní ďalej
a meritórne rozhodnúť vo veci.

19. V prípade právnej argumentácie žalovaného, že tým, že odvolací orgán iba zrušil rozhodnutie

žalovaného o prerušení konania a nevrátil mu vec na nové konanie, v dôsledku ktorej skutočnosti
nemôže ďalej vo veci konať, je potrebné konštatovať, že táto právna argumentácia nemôže obstáť,
pretože rozhodnutie o prerušení konania je rozhodnutím procesným, po vydaní ktorého sa predpokladá,
že sa vo veci bude následne konať. V prípade, ak by odvolací správny orgán zamýšľal zrušiť rozhodnutiežalovaného so záväzným pokynom pre správny orgán prvého stupňa, že nemá už ďalej pokračovať
v správnom konaní, prípadne o určitom návrhu už nemá rozhodnúť, napr. z dôvodu nadbytočnosti,
alebo hospodárnosti konania, v takom prípade by uvedené argumenty ako aj dôvody pre záväzný

pokyn pre správny orgán prvého stupňa boli obsiahnuté priamo v odôvodnení zrušovacieho rozhodnutia
odvolacieho správneho orgánu, pričom je zrejmé že tento prípad nenastal.

20. Správny súd v tejto súvislosti zároveň odkazuje na právnu argumentáciu žalobcu, s ktorou sa
stotožňuje, podľa ktorej rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu bolo vydané v zmysle § 59 ods. 2

Správneho poriadku, a to tak, že odvolací orgán zmenil rozhodnutie okresného úradu tak, že vyhovel
protestu prokurátora, čím nastolil stav v zmysle § 24 ods. 7 zákona o prokuratúre, pričom v zmysle
zákona o prokuratúre, orgán verejnej správy môže na základe protestu prokurátora, ktorému vyhovel,
rozhodnutie iba zrušiť, a tým sa vec vracia do pôvodného konania, v ktorom sa podľa povahy veci buď
pokračuje ďalej vydaním nového rozhodnutia, alebo konaním vo veci.

21. V kontexte vyššie uvedeného správny súd odkazuje aj na použitú argumentáciu nadriadeného
správneho orgánu žalovaného, ktorý vo svojom rozhodnutí o nevyhovení protestu prokurátora sám
uviedol, že rozhodnutie o prerušení konania je procesné rozhodnutie správneho orgánu, ktorým sa raz
začaté konanie dočasne preruší. Následne po pominutí dôvodov prerušenia konania, alebo uplynutí
lehoty prerušenia konania správny orgán pokračuje v konaní a vydá rozhodnutie.

22. Správny súd má za to, že uvedená právna argumentácia žalovaného, ktorú uvádza ako dôvod,
pre ktorý nemôže pokračovať v začatom správnom konaní je vyslovene účelová a formalistická. Podľa
správneho súdu neexistuje žiaden zákonný dôvod, pre ktorý žalovaný nemôže ďalej konať a následne
rozhodnúť. Žalovaný začal zlúčené územné a stavebné konanie vedené pod č. OxÚ NK 229/1/2020.

Uvedené oznámil účastníkom Oznámením zo dňa 06.02.2023, ktoré je súčasťou administratívneho
spisu, ktorý predložil žalovaný. Následne žalovaný konanie prerušil, avšak odvolací orgán zrušil
rozhodnutie žalovaného o prerušení konania, čím došlo k situácii kedy k prerušeniu konania ako keby
ani nebolo došlo a správny orgán (žalovaný) je povinný ďalej pokračovať v začatom konaní.

23. Po posúdení uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žalovaný je v konaní vedenom
pod č. OcÚ NKO 229/1/2020 najmenej od apríla 2024 (od doručenia predmetného zrušovacieho
rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu a vrátenia predloženého administratívneho spisu) nečinný,
keď po zrušení rozhodnutia žalovaného o prerušení konania nepokračoval v konaní a nevydal
rozhodnutie v zmysle lehôt stanovených v § 49 Správneho poriadku.

24. Na základe vyššie uvedeného správny súd preto týmto uznesením podľa ustanovenia § 250 ods. 1
SSP uložil povinnosť žalovanému v lehote 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia vo veci
rozhodnúť a doručiť správnemu súdu rozhodnutie vo veci samej v konaní vedenom u žalovaného pod
č. OcÚ NKO 229/1/2020.

25. V prípade, ak žalovaný preukáže správnemu súdu odstránenie nečinnosti v stanovenej lehote,
správny súd uznesením konanie zastaví. Ak žalovaný svoju nečinnosť neodstráni v určenej lehote, a
tu neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť
v zmysle ustanovenia § 78 ods. 2, 3 SSP poriadkovú pokutu až do výšky 500 Eur a pri opakovanom

porušení povinností až do výšky 2000 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).