Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Ek/614/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120266145
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120266145.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618, práv. zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnej: A. A., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom B. C. XX, XXX XX B., o vymoženie 387,19 EUR s príslušenstvom, v exekúcii vedenej
súdnou exekútorkou: Mgr. Marcela Zummerová, exekútorský úrad so sídlom Kpt. Nálepku 22, 071 01

Michalovce, IČO: 31 274 871, pod sp. zn. 196EX 192/20, o sťažnosti súdnej exekútorky proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/614/2020 zo dňa 07. 08. 2025, takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/614/2020 zo dňa 07. 08. 2025
tak, že námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 196EX 192/20 – 8 zo
dňa 24. 04. 2024 podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/614/2020 zo dňa 07. 08. 2025 vyššia
súdna úradníčka vyhovela námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a
Upovedomenie o zastavení exekúcie s výzvou na úhradu trov exekúcie sp. zn. 196EX 192/20 – 8
zo dňa 24. 04. 2024 zrušila. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že hoci súdna exekútorka doložila
zoznam úkonov v rámci exekúcie s negatívnym výsledkom, vyššia súdna úradníčka nemohla akceptovať
jej vyjadrenie v tom smere, že oprávnený neoznámil nijaký konkrétny majetok podliehajúci exekúcii,

ktorý postačí aspoň na úhradu trov exekútora. Oprávnený v tomto smere nenahrádza činnosť súdneho
exekútora, toto nenahrádza ani súd. Je treba vychádzať z toho, že povinná má aktuálne evidovaný
trvalý pobyt v B. C. XX, pričom z vykonaných úkonov súdnej exekútorky nie je zrejmé, o akú konkrétnu
nehnuteľnosť sa jedná, či ide o rodinný, alebo bytový dom. Súdna exekútorka v tomto smere neposkytla
nijaké vysvetlenie, či vykonala úkony v zmysle § 119 Exekučného poriadku prehliadkou bytu, či
nehnuteľností, kde je predpoklad umiestnenia hnuteľného majetku povinného. Pokiaľ je vzhľadom

na výšku vymáhanej sumy a prípadné iné exekúcie voči povinnej takéto zisťovanie neefektívne,
súdna exekútorka sa ani k tejto skutočnosti nijako nevyjadrila. Vyššia súdna úradníčka preto nemohla
vyvodiť záver, že boli naplnené všetky predpoklady v zmysle Exekučného poriadku, aby exekúcia bola
zastavená predmetným upovedomením o zastavení exekúcie. Na doplnenie tiež uviedla, že ďalším
nástrojom zisťovania majetku povinného je aj jeho povinnosť poskytnutia súčinnosti v zmysle § 40, §
41 Exekučného poriadku s prípadným uložením donucovacieho opatrenia povinnému. Vzhľadom na

výšku vymáhanej sumy v exekúcii: 387,19 Eur s príslušenstvom vyššia súdna úradníčka nevylúčila, že aj
úkony v tomto smere môžu prispieť k efektívnosti exekúcie. Súdna exekútorka však v rámci postúpenia
námietok oprávneného nevyužila možnosť náležite sa vyjadriť k námietkam oprávneného a odôvodniť
zastavenie exekúcie tak, aby bolo skutočne zrejmé, že jej ďalšie vedenie nie je efektívne a pod., vyššia
súdna úradníčka sa v tomto smere stotožnila s vyjadrením oprávneného.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručila súdna exekútorka tunajšiemu súdu v zákonom
stanovenej lehote sťažnosť. Poukázala na to, že predmetom exekučného konania je suma 387,19Eur. V predmetnom exekučnom konaní boli vykonané všetky úkony na zistenie majetku povinnej s
prihliadnutím na účelnosť postupu súdnej exekútorky a s prihliadnutím na výšku vymáhanej pohľadávky.
K dôvodom zrušenia napadnutého upovedomenia uviedla, že pokiaľ oprávnený v námietkach uviedol,

že povinná je fyzickou osobou u ktorej možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho
žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnej
v hotovosti, a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom obydlí, tak tieto svoje tvrdenia mal aj
preukázať dôkazmi. Nejde o žiadne nahrádzanie činnosti súdneho exekútora, nakoľko súdna exekútorka
si svoju povinnosť zistiť zákonným spôsobom majetok povinnej splnila. To oprávnený poukazuje na

„imaginárny majetok“ , ktorý „mala na jeho želanie“ zistiť súdna exekútorka. Aj v exekučnom konaní
sa uplatňuje prejednacia zásada, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie
dôkazy je vecou strán sporu. Následky spojené s nesplnením bremien v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila, keďže zákon určuje dôkazné bremeno ako
procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania. Ďalej poukázala na to, že súdny exekútor
okamihom začatia exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 Ex. por. a teda po doručení poverenia na vykonanie

exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu a to s poukazom na § 1 písm. a) v spojení s
§ 2 písm. a) až g) vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, kedy je povinný zisťovať majetok povinného
lustráciami účtov povinného v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, nehnuteľností povinného

evidovaných v katastri nehnuteľností, lustrácie v evidencii Sociálnej poisťovne, pohľadávok povinného
podľa Centrálneho registra exekúcií, obchodných podielov povinného podľa obchodného registra,
vozidiel povinného podľa evidencie vozidiel a vykonaním lustrácií v iných evidenciách, v ktorých sú
vedené záznamy o majetku povinného. Je zákonnou povinnosťou súdneho exekútora dbať na účelnosť
úkonov vykonávaných v exekučnom konaní ( viď aj súdom spomínané ust. § 119 Ex. por. „ ak to vyžaduje

účel exekúcie...“, ust. § 59 ods. 1 Ex. por. „ úkony v rozsahu primeranom vymáhanému nároku...“ , §
41 ods. 1 Ex. por., dokonca aj § 42 ods. 12 Ex. por. dáva povinnosť súdnemu exekútorovi neobťažovať
tretie osoby nad mieru.... ), nakoľko v konečnom dôsledku finančné náklady vzniknuté neúčelným
postupom bude znášať oprávnený. Súdny exekútor, nemá povinnosť „vyviňovať sa a obhajovať sa “ pred
exekučným súdom, prečo dodržiava zákonný postup. Z dikcie § 61n ods. 1 písm. d) Ex. por., že nie je

na vôli, resp. rozhodnutí súdneho exekútora, či upovedomenie o zastavení exekúcie vydá alebo nie ,
práve naopak v prípade, ak nastane dôvod uvedený v § 61n ods. 1 písm. d) Ex. por., súdny exekútor
je povinný upovedomenie o zastavení exekúcie vydať. Účelom takto zákonom zakotveného dôvodu
zastavenia exekúcie je zabrániť neprimeranej dĺžke exekučných konaní v tých prípadoch, keď exekučné
konanie nie je možné úspešne ukončiť z dôvodu, že povinný nedisponuje dostatočným majetkom, ktorý

by postačoval na uspokojenie pohľadávky oprávneného Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti, kedy
bol dostatočne zistený majetok povinnej na to, aby bolo možné s prihliadnutím na účelnosť vymáhaného
nároku zastaviť exekučné konanie podľa ust. § 61n ods. 1 písm. d Ex. por., súdna exekútorka navrhla
napadnuté uznesenie.

3. Oprávnený nevyužil možnosť vyjadriť sa k podanej sťažnosti.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.9. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť

postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

10. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1
písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie
podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.

Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

11. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§
242CSP),oprávnenouosobou(§240CSP),protirozhodnutiu,protiktorémujesťažnosťprípustná(§239
ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243
CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť bola

podaná dôvodne, v dôsledku čoho napadnuté uznesenie zmenil tak, že námietky oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol.

12. V prvom rade k otázke aktívnej legitimácie súdnej exekútorky na podanie sťažnosti, sa sťažnostný
súd prikláňa k záveru, že súdna exekútorka je účastníkom konania v časti náhrady trov konania,

ktorých náhradu zrušením upovedomenia o zastavení exekúcie toho času stratila. Zároveň, uvedeným
rozhodnutím sa zasahuje do činnosti súdnej exekútorky, ktorej sa vo svojich dôsledkoch ukladá v
exekúcii pokračovať. Vzhľadom na rozsah povinností, ktoré sa súdnej exekútorke ukladajú rozhodnutím
o zrušení ňou vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie z dôvodu podľa § 61n ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku tak dospel súd k záveru, že súdna exekútorka je oprávnenou osobou na podanie

revízneho prostriedku proti takémuto rozhodnutiu, keď jej z neho priamo plynú povinnosti a práva, a je
tak účastníkom konania nie len v časti rozhodnutia o náhrade trov konania, ale aj v časti rozhodnutia o
zrušení upovedomenia o zastavení exekúcie.

13. K samotnému meritu veci, sťažnostný súd po preskúmaní spisového materiálu, na rozdiel od vyššej

súdnej úradníčky, dospel k právnemu záveru, že súdna exekútorka v danej veci postupovala s odbornou
starostlivosťou a šetrenie ohľadom osobných, majetkových a príjmových pomerov ohľadom povinnej
vykonal náležitým spôsobom, pričom ako z predložených správ vyplýva, keďže v priebehu 5 rokov
nezistila žiadny exekvovateľný majetok povinnej, sťažnostný súd považuje upovedomenie o zastavení
exekúcie za vydané v súlade s Exekučným poriadkom.

14. V prvom rade možno pripomenúť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom
konaní, t.j. relatívna nemajetnosť, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna
nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinná disponuje

majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné
zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený majetok, ktorý
by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.
Možno ešte doplniť, že spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na

základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov
povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či
nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie
súdneho exekútora. Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa Exekučného
poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí.

Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Spôsob vykonania exekúcie
určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku
povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na
skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom.S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdnej exekútorky, aby
vykonanou lustráciou zistila majetkové pomery povinnej a zvolila taký spôsob uspokojenia vymáhanej
povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdna exekútorka v rámci zisťovania majetkových pomerov

povinnej nezistila žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bola povinná
postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení
exekúcie.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemôže s argumentáciou oprávneného

v námietkach proti upovedomeniu súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na
pravdepodobnej existencii majetku povinnej resp. na tom, že súdna exekútorka podľa oprávneného
nevykonala všetky jej dostupné možnosti vykonania exekúcie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že
súdna exekútorka nie je povinná vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinnej. Tento spôsob
vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinnej sa budú
nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti

a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonávala vždy a spisovala by aj také hnuteľné veci, ktorých
predajom by neuspokojila ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón
či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Tu totiž nemožno
ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného
o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť, že vedomosť

o majetkových pomeroch povinnej súdna exekútorka v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým
zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdna exekútorka si tak vie urobiť
predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinnej aj bez zisťovania v mieste
bydliska povinnej, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností.
Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdnej exekútorky spolieha, keďže ako už súd uviedol

vyššie, súdna exekútorka je odborne spôsobilou osobou a do jej činnosti súd zasiahne len v prípade
vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré sú založené na objektívnych skutočnostiach. To však nebol
uvedený prípad. Domnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinnej mohli nachádzať
hodnotné hnuteľné veci, však nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak,
šablónovitosť a všeobecnosť podaných námietok (oprávnený námietky s rovnakým obsahom totiž

podal vo viacerých exekučných veciach) evokuje skôr snahu oprávneného len zbaviť sa resp. oddialiť
povinnosť úhrady trov exekučného konania.

16. Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii
reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z

tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci
povinná môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo
speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinnej.
Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdna exekútorka nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinná vydať upovedomenie o zastavení exekúcie,

ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jej vôli. Veď
aj pre súdnu exekútorku by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinná nejaký majetok mala, tento majetok
speňažiť, pretože z tohto výťažku jej vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého, pričom
pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,-Eur (+ DPH), ktorá
náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdnej exekútorky, ktoré jej vznikajú

v súvislosti s vedením exekúcie. Súdna exekútorka, ani súd, nie je garantom existencie majetku povinnej
osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky.
Pokiaľ povinná nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdna
exekútorka, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.

17.Trebataksumarizovať,žeoprávnenývrámcipodanýchnámietoknenamietalexistenciukonkrétneho
majetku, ktorým by povinná disponovala. Svoje námietky založil v podstate na nespokojnosti
s priebehom exekúcie a postupom súdnej exekútorky. Uvedené však podľa názoru sťažnostného súdu
nepredstavuje dôvodné námietky, pretože po zrušení Upovedomenia o zastavení exekúcie by aj tak
povinná naďalej nedisponovala majetkom, ktorý by bolo možno exekučne postihnúť. V tomto smere

možno poukázať aj na to, že ani vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení nedala súdnej
exekútorke konkrétne usmernenie k ďalšiemu priebehu exekúcie, teda aké úkony má vykonať resp. aký
konkrétny majetok má postihnúť. Sťažnostný súd je toho názoru, že zrušenie upovedomenia je dôvodnélen v prípade, ak sa v rámci námietkového konania preukáže existencia majetku povinnej, ktorý súdna
exekútorka mala postihnúť, ale nepostihla. Existencia takého majetku však nebola preukázaná.

18. Na základe uvedeného tak súd prvej inštancie, na rozdiel od vyššej súdnej úradníčky, musí
skonštatovať, že v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie boli splnené predpoklady
ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku, keď súdna exekútorka počas exekúcie po dobu ustanovenú zákonom nezistila
majetok alebo príjmy povinnej, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by postačovali aspoň

na úhradu trov exekučného konania poverenej súdnej exekútorky. Súdna exekútorka v priebehu tejto
exekúcie zisťovala majetok, resp. príjmy povinnej podliehajúce exekúcii lustráciami účtov v bankách,
v Sociálnej poisťovni a vykonávala zisťovanie majetku, resp. príjmov postihnuteľných exekúciou. V
priebehu tejto exekúcie však poverená súdna exekútorka zistila, že povinná nevlastní žiadny nehnuteľný
ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty, nie je vlastníkom motorových vozidiel a nepoberá ani žiadne
príjmy,zktorýchbybolomožnévymáhanúpohľadávkuuspokojiť.Dovydaniaupovedomeniaozastavení

exekúcie (24. 04. 2025) nedošlo ani k čiastočnej úhrade, resp. splneniu vymáhaného nároku zo strany
povinnej v tejto konkrétnej exekúcii. Z uvedeného teda vyplýva, že súdna exekútorka postupovala
správne a upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinnej vydané podľa § 61n ods. 1
písm. d) Exekučného poriadku je tak vecne správne , keď boli naplnené všetky zákonné predpoklady
na jeho vydanie.

19. Sťažnostný súd preto námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn.
196EX 192/20 – 8 zo dňa 24. 04. 2024 vyhodnotil ako nedôvodné, v dôsledku čoho postupom podľa §
250 ods. 2 CSP napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky zmenil tak, že námietky oprávneného
proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).