Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122355749
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Holecová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122355749.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Holecovej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v spore žalobcu CALYPSO
AGENCY SR, s.r.o., so sídlom Matúšova 60/6, 911 01 Trenčín, IČO: 51 339 811, proti žalovanému
Trenčianske vodárne a kanalizácie, a.s., so sídlom Kožušnícka 4, 911 05 Trenčín, IČO: 36 302 724,
v konaní zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., so sídlom Námestie sv. Anny
361/20, 911 01 Trenčín, IČO: 36 839 132, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Andrej Jaroš,
o zaplatenie 7.158,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 22Cb/57/2022-544 zo dňa 18. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cb/57/2022-544 zo dňa 18. novembra 2024 p o t v r
d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. rozhodol,
že žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o
výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému
domáhal zaplatenia 7.158,- Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Podanie žaloby odôvodnil
tým, že Mesto Trenčín ako špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie vydal dňa
18.1.2021 pod sp. zn. ÚSaPŽP 2021/1349/2018/3/Frš stavebné povolenie pre uskutočnenie stavby
„Rekonštrukcia Matúšovej ulice“ v Trenčíne (ďalej len „stavebné povolenie“) s určením záväzných
podmienok pre uskutočnenie stavby zo strany OR PZ, ODI v Trenčíne, ktorý predbežne súhlasil s
realizáciou stavby a v tejto veci vydal svoje kladné stanovisko pod č. ORPZ – TN-ODI-25-008/2020-

ING zo dňa 18.5.2020 s výhradou zabezpečenia prístupu vlastníkov k priľahlým nehnuteľnostiam počas
realizácie stavby Rekonštrukcia Matúšovej ulice v Trenčíne a Mesta Trenčín, útvaru mobility, ktoré v
tejto veci vydalo súhlasné stanovisko pod č. UM-P/2020/1107/77636/ksl zo dňa 29.5.2020 za splnenia
podmienky č. 1: „vzhľadom na stiesnené podmienky či obmedzujúce šírkové parametre na riešenej
komunikácii požadujeme stavebné práce rozdeliť do viacerých etáp, uzávierku komunikácie riešiť tak,
aby bol počas celej doby realizácie zabezpečený prístup do priľahlých nehnuteľností a zabezpečiť
prístup záchranných zložiek,“ ako i za splnenia podmienky č. 2“ „realizáciou stavby nesmie byť ohrozená

bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.“ Nik z kompetentných osôb za žalobcu, ktorý prevádzkuje
zariadenia „Hotel pod Hradom“, „Reštaurácia Fatima“ a „Penzión pod Hradom“, nedostali pozvánku na
stretnutie osôb vlastniacich nehnuteľnosti, či prevádzkujúcich zariadenia (prevádzky) na Matúšovej ulici.
Zo strany žalovaného došlo k porušeniu zákona, resp. stavebného povolenia, keďže nebol počas celejdobyrealizáciestavbyzabezpečenýprístupdopriľahlýchnehnuteľnostínachádzajúcichsanaMatúšovej
ulici počas uzávierky komunikácie (vozovky). Mesto Trenčín určilo za účelom realizácie stavby použitie
prenosného dopravného značenia na Matúšovej ulici na obdobie od 24.5.2021 do 24.9.2021, následne

toto predĺžilo do 22.12.2021; nepokryté zostali dni od 25.9.2021 do 26.9.2021. Zo strany žalovaného
došlo k porušeniu zákona, resp. stavebného povolenia, keďže stavebné práce s uzáverou komunikácie
(vozovky) sa vykonávali na stavbe aj v nepokrytom období (bez súhlasu Mesta Trenčín) od 25.9.2021
do 26.9.2021, resp. aj po 30.11.2021. Listom zo dňa 27.12.2021 si žalobca uplatnil u žalovaného nárok
na náhradu škody vo výške 7.158,- Eur titulom porušenia zákona, resp. stavebného povolenia, keďže

týmto konaním bolo znemožnené žalobcovi riadne podnikať. Ak by bol umožnený pohyb vozidiel a
chodcov po Matúšovej ulici v Trenčíne v rozsahu podľa podmienok stavebného povolenia, je nelogické,
aby existovala tak rozsiahla obojstranná komunikácia medzi žalobcom a žalovaným v tejto veci. Ak
bol podľa žalovaného technicky zabezpečený prejazd motorových vozidiel a záchranárskych zložiek,
analogicky by technicky bola sprístupnená cesta aj pre žalobcu, resp. jeho klientov. Výpovede svedkov
A. A. B. a p. C. D. označil za tendenčné.

3. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že žiadnu právnu povinnosť,
ktorá by mohla zakladať právo žalobcu na náhradu škody, neporušil. Uviedol, že prostredníctvom
spoločnosti Termomont Dolná Krupá, ako zhotoviteľom, realizoval dielo Rekonštrukcia Matúšovej ulice
v rozsahu a v súlade so stavebným povolením zo dňa 29.09.2020 vydaným Okresným úradom

Trenčín. Všetky podmienky stanovené stavebným povolením žalovaný riadne splnil. Hlavným účelom
realizácie stavebného diela bola rekonštrukcia verejného vodovodu a verejnej kanalizácie z dôvodu
jeho havarijného stavu. Plnil si svoju prevenčnú povinnosť, keď realizáciou opravy vodovodu a
kanalizácie predchádzal hrozbe vzniku ďalších škôd vopred neurčenému okruh osôb, ktorá by mohla
byť spôsobená poruchou verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, t.j zatopením alebo podmytím

stavieb vodou alebo splaškami resp. poruchami v dodávke vody a odkanalizovaní. Odstraňovanie
hrozby bezprostredne hroziacej škody opravou vodovodu a kanalizácie v danej lokalite predstavuje
dôvod na vylúčenie zodpovednosti na škodu. Stavba bola realizovaná vo verejnom záujme, preto pri
posudzovaní žalobou uplatneného nároku je nutné prihliadnuť na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č.
135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v zmysle ktorého: „Premávka miestnych

cestách a verejných účelových cestách sa môže na určitý čas čiastočne alebo úplne uzatvoriť, alebo
sa môže nariadiť obchádzka alebo odklon, ak to vyžaduje nevyhnutný verejný záujem. Užívatelia
nemajú nárok na náhradu prípadných vyšších nákladov, ktoré im vzniknú v dôsledku uzávierky,
obchádzky alebo odklonu.“ Organizácia dopravy na stavenisku bola zabezpečená a riešená v súlade
s vydaným stavebným povolením a v súlade s projektom organizácie cestnej premávky (Projekt

prenosného dopravného značenia) vypracovaného Ing. Františkom Matečným, podľa ktorého: „Počas
rekonštrukcie bude obmedzený prístup na rekonštruovanú ulicu pre motorové vozidlá aj pre peších
účastníkov dopravy. Stavba bude uzavretá, označená ako stavenisko. Na začiatku ulice sa osadí
dopravné značenie zakazujúce vstup peším aj motorizovaným účastníkom premávky, s nasmerovaním
peších na obchádzkovú trasu. Jednotlivá rekonštrukcia bude postupne pokračovať po úsekoch,

kde jeden pracovný úsek bude mať dĺžku max. 20m a zaberie celú šírku komunikácie. V prípade
potreby, stavba umožní prejazd záchranných zložiek, prípadne zásobovania premosteným výkopu. Peší
účastníci premávky budú môcť využiť obchádzkové trasy. Po celú dobu realizácie prác musí byť v
nevyhnutných prípadoch do celej stavbou dotknutej lokality zabezpečený prístup vozidiel záchranných
zložiek a v miestach vstupov zabezpečený cez stavenisko prístup obyvateľov a vlastníkov k priľahlým

nehnuteľnostiam.“ Organizácia dopravy na stavenisku bola zabezpečená a riešená v súlade s vydaným
Stavebným povolením; v súlade s Projektom prenosného dopravného značenia v súlade s Povoleniami
úplnej závierky a čiastočných uzávierok vozovky na ul. Matúšova a podľa podmienok OR PZ SR,
ODI Trenčín. Výšku uplatnenej škody považoval za nepreukázanú. Poukázal na to, že žalobca si
uplatňoval nároky za obdobia, keď bola cesta prejazdná, čo preukazuje stavebný denník. Zároveň

namietal vierohodnosť žalobcom predložených dokladov na preukázanie výšky škody, ktoré nemajú
náležitosti príjmových dokladov, ktoré ustanovuje zákon.

4. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že obmedzenia dopravy na Matúšovej ulici v Trenčíne
počas doby jej rekonštrukcie boli realizované v súlade s vydaným Stavebným povolením; v súlade s

Projektom prenosného dopravného značenia a v súlade s Povoleniami úplnej závierky a čiastočných
uzávierok vozovky na Matúšovej ulici a v súlade s vyjadrením OR PZ SR, Okresný dopravný inšpektorát
Trenčín. Žalobca síce preukázal vznik škody, ku ktorej došlo v jeho prevádzkach na Matúšovej ulici v
rámci podnikania v oblasti ubytovacích a gastro služieb počas rekonštrukčných prác na Matúšovej ulici,avšak v konaní nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaného, teda protiprávny úkon a tým ani
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Z dôvodu nepreukázania porušenia
povinnosti na strane žalovaného a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením povinnosti

žalovaného nebola otázka výšky škody s poukazom na zásadu hospodárnosti konania ďalej predmetom
dokazovania.

5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca za porušenie povinnosti žalovaného považoval
obmedzenie, resp. znemožnenie pohybu vozidiel na Matúšovej ulici počas rekonštrukčných prác. Súd

prvej inštancie vyhodnotil, že v konaní nebolo sporné, že rekonštrukcia Matúšovej ulice bola vykonávaná
vo verejnom záujme, keď uvedená skutočnosť vyplýva i z predložených listinných dôkazov (Stavebného
povolenia – popis a charakter stavby) a výsluchu svedkov (A. A. B.). S poukazom na skutočnosť,
že realizácia diela vykonávaná žalovaným bola vo verejnom záujme, bolo pri posudzovaní žalobou
uplatneného nároku nutné prihliadať na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (cestný zákon), podľa ktorého užívatelia miestnej cesty alebo účelovej cesty nemajú

nárok na náhradu prípadných vyšších nákladov, ktoré im vzniknú v dôsledku uzávierky, obchádzky
alebo odklonu. Okrem skutočnosti, že v danom prípade išlo o stavbu vo verejnom záujme, bolo tiež
podľa súdu prvej inštancie potrebné z hľadiska posúdenia náročnosti stavebných prác vziať do úvahy
skutočnosť, že rekonštruovaná ulica je úzkou ulicou v historickom centre (ide o cestu na Trenčiansky
hrad), ktorej povrch bol tvorený kamennými kockami. Napriek takto sťaženým podmienkam podľa súdu

prvej inštancie nebolo preukázané žalobcom tvrdené porušenie povinnosti zo strany žalovaného.

6. Podľa súdu prvej inštancie zo skutkových tvrdení žalobcu vyplynulo, že pojem „prístup“ do
nehnuteľností žalobca definuje ako možnosť vjazdu vozidiel do týchto nehnuteľností alebo do ich
bezprostrednej blízkosti. Súd prvej inštancie považoval za zistené, že Mesto Trenčín ako špeciálny

stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie vydal pod sp. zn. ÚSaPŽP 2021/1349/2018/3/
Frš dňa 18.1.2021 Stavebné povolenie pre uskutočnenie stavby „Rekonštrukcia Matúšovej ulice“ v
Trenčíne na pozemkoch C-KN parcela č. 3281, 3285/1, 1188/1, 1198/1, 1230, 1227/3 – ostatná plocha
v k.ú. E., mesto Trenčín. Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát v Trenčíne súhlasil
s realizáciou stavby vo svojom stanovisku č. ORPZ – TN-ODI-25-008/2020-ING zo dňa 18.5.2020

za dodržania podmienky: „Vzhľadom na stiesnené podmienky či obmedzujúce šírkové parametre na
riešenej komunikácii požadujeme stavebné práce rozdeliť do viacerých etáp a ich realizáciu riešiť za
čiastočných uzávierok miestnej komunikácie tak, aby bol počas celej doby realizácie zabezpečený
prístup vlastníkov priľahlých nehnuteľností či pohyb záchranných zložiek v danej lokalite.“ Podľa názoru
súdu prvej inštancie pojem „prístup“ uvedený vo vyjadrení OR PZ Trenčín ODI k stavebnému povoleniu

nie je možné zamieňať s pojmom „pohyb vozidiel“, ktorý je tam spomenutý tiež, avšak len v súvislosti
s vozidlami záchranných zložiek. Podľa zistení súdu prvej inštancie žalovaný umožnil žalobcovi pohyb
vozidiel do určeného času. Väčšinu pracovného času bola Matúšova ulica pre vozidlá uzavretá a
to v súlade s povoleniami úplnej závierky a čiastočných uzáver na Matúšovej ulici. Zo svedeckých
výpovedí vyplynulo, že v niektorých prípadoch bol žalobcovi resp. jeho hosťom umožnený pohyb po

rekonštruovanej ulici i v rámci času uzávery. Skutočnosť, že žalobcovi nebolo v tomto smere vyhovené
vo všetkých prípadoch, nie je možné považovať za porušenie predpisov zo strany žalovaného. Pokiaľ
ide o žalobcom namietanú skutočnosť o neprizvaní na úvodné stretnutie, túto skutočnosť súd prvej
inštancie posúdil ako irelevantnú. Vo vzťahu k žalobcom namietanému „nepokrytému obdobiu“ v dňoch
25.9.2021 a 26.9.2021 súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by v uvedených

dňoch prebiehali práce a cesta bola uzavretá (išlo o víkend).

7. Súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal v napadnutom rozhodnutí žalovanému proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8.Protirozhodnutiusúduprvejinštanciepodalvcelomrozsahuodvolaniežalobcazdôvodovpodľa§365
ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci, na základe ktorého vo veci vydal nezákonné rozhodnutie. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, alebo aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil

tak, že žalobe vyhovie.

9. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že predmetom sporu v danej veci bola náhrada škody vo
výške 7.158,- Eur s príslušenstvom, ktorá vznikla porušením zákona, resp. stavebného povoleniatým, že žalovaný porušil jeho záväznú podmienku, keď obmedzil pohyb osôb a motorových vozidiel
na Matúšovej ulici v Trenčíne a takýmto jeho konaním obmedzil vstup žalobcu a jeho klientov do
nehnuteľností Hotela pod Hradom a Penziónu pod Hradom na Matúšovej ulici v Trenčíne, ktoré

žalobca prevádzkuje na základe nájomnej zmluvy, a tým mu znemožnil vykonávanie jeho podnikateľskej
činnosti.Podľastavebnéhopovoleniazodňa18.01.2021bolopovolenéuskutočniťstavbuRekonštrukcia
Matúšovej ulice v Trenčíne za dodržania určených zákonných podmienok tak, aby bol počas celej doby
realizácie prác zabezpečený prístup do priľahlých nehnuteľností, zabezpečený prístup záchranných
zložiek a realizáciou stavby nesmela byť ohrozená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Žalovaný

uvedené záväzné podmienky stavebného povolenia nedodržiaval. Svedkovia F. C. a D. C. zhodne
potvrdili, že v dobe realizácie stavebných prác bol žalobca, jeho klienti, ako i dodávatelia zásobujúci
jeho prevádzky obmedzovaní v pohybe, ako i v prejazde motorovými vozidlami po Matúšovej ulici v
Trenčíne, resp. týmto osobám nebol zabezpečený prístup do nehnuteľností na tejto ulici. Aj svedok G.
A. B. vo svojej výpovedi uviedol, že prejazd mali zabezpečené len bezpečnostné zložky a sanitky. Táto
výpoveď svedka potvrdzuje výpovede svedkov F. C., D. C. ako i tvrdenia žalobcu, že predmetná cesta na

Matúšovej ulici v Trenčíne nebola prístupná pre žalobcu a jeho klientov. Ak bol technicky zabezpečený
prejazd motorových vozidiel záchranných zložiek, analogicky by bola technicky sprístupnená uvedená
cesta aj pre žalobcu, resp. klientov jeho prevádzok na Matúšovej ulici v Trenčíne. Súd prvej inštancie
vyhodnotil nedôvodnosť žaloby s poukazom na skutočnosť, že dielo bolo vykonávané vo verejnom
záujme, a preto užívatelia miestnej cesty alebo účelovej cesty nemajú nárok na náhradu prípadných

vyšších nákladov, ktoré im vzniknú v dôsledku uzávierky, obchádzky alebo odklonu podľa § 7 ods. 1
zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek dokazovania
ustálil, že nakoľko rekonštruovaná ulica je ulicou v historickom centre, jedná sa o stavbu vo verejnom
záujme. Zo stavebného povolenia ale nevyplýva, že sa jednalo o stavbu vo verejnom záujme. Súd prvej
inštancie nevyhodnotil rozpornú výpoveď svedka p. A. B., štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý má

právnyzáujempresvedčiťsúdoskutočnosti,žesajednaloostavbuvoverejnomzáujmeaosprístupnení
cesty na Matúšovej ulici v Trenčíne žalobcovi, s dôkazmi predloženými žalobcom. Záver súdu prvej
inštancie je v rozpore s vykonaným dokazovaním a súd prvej inštancie sa nevysporiadal s dôkazmi
predloženými žalobcom, ktoré preukazujú opak tvrdenia žalovaného. Za tendenčné označil žalobca
výpovede svedka G. A. B., generálneho riaditeľa žalovaného a C. D., konateľa obchodnej spoločnosti

Termomont Dolná Krupá, s.r.o. realizujúcej stavebné práce pre žalovaného, ktorí obaja svedkovia mali
podľa žalobcu z dôvodu vzájomného prepojenia pri realizácii stavebných prác záujem na negatívnom
výsledku rozhodnutia tejto veci. Ich účelom bolo podľa žalobcu navodiť dojem, že žalobcovi, resp. jeho
klientom, bol umožnený plynulý prejazd, ako i prechod chodcov po Matúšovej ulici v Trenčíne.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za
vecne správne a spravodlivé a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

11.Knámietkežalobcu,ženebolovkonanípreukázané,žestavbabolarealizovanávoverejnomzáujme,
žalovaný uviedol, že hlavným účelom realizácie stavebného diela - Rekonštrukcia Matúšovej ulice,

bola rekonštrukcia verejného vodovodu a verejnej kanalizácie z dôvodu havarijného stavu pôvodného
verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, ktorá zásobuje obyvateľov a užívateľov nehnuteľností v
dotknutej lokalite pitnou vodou a zabezpečuje odvádzanie odpadových vôd z dotknutej lokality. Stavba
bola preto žalovaným realizovaná vo verejnom záujme, pričom táto skutočnosť bola nesporná, keďže
žalobca počas celého konania túto skutočnosť nenamietal a prvýkrát tak urobil až v podanom odvolaní.

Vo všeobecnosti platí, že verejným záujmom je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný
prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 veta prvá zákona
č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č.
276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, verejné vodovody a verejné kanalizácie sa zriaďujú a
prevádzkujú vo verejnom záujme, najmä na účely hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a

hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov. Ak sú teda verejné vodovody a verejné
kanalizácie zriaďované a prevádzkované vo verejnom záujme, tak aj akákoľvek stavba spojená s ich
výstavbou, rekonštrukciou či údržbou musí byť kvalifikovaná ako stavba vo verejnom záujme. Ak je
stavba realizovaná vo verejnom záujme, je potrebné prihliadnuť na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č.
135/1961Zb.opozemnýchkomunikáciách(cestnýzákon),podľaktoréhoužívateliamiestnejcestyalebo

účelovej cesty nemajú nárok na náhradu prípadných vyšších nákladov, ktoré im vzniknú v dôsledku
uzávierky, obchádzky alebo odklonu tak, ako to uviedol aj súd prvej inštancie.

12. Žalobca v odvolacej replike zotrval na dôvodoch podaného odvolania.13. Odvolacia replika žalobcu bola doručená zástupcovi žalovaného [§ 110 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)] do jeho elektronickej schránky

dňa 17.02.2025, čo vyplýva z elektronickej doručenky na č. l. 566 p.v. spisového materiálu vedeného v
listinnej podobe. Žalovaný sa k odvolacej replike žalobcu nevyjadril.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 ods. 2 písm. a) CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané (§ 359 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
CSP), viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 379, § 380 ods. 1 CSP, § 383 CSP), dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vecne správne. Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a rozsudok verejne vyhlásil. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a §
219 ods. 1 ods. 3 CSP) a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Odvolací súd poukazuje na to, že vzájomné funkčné väzby súkromného práva hmotného, ktoré
je postavené na autonómii vôle subjektov súkromnoprávneho vzťahu, sa premietajú do sporového

procesného práva predovšetkým dispozičnou zásadou, ktorá ovláda civilný proces. Dispozičná zásada
je v oblasti civilného procesu vyjadrením princípu autonómie vôle a zodpovednosti jednotlivca za
presadzovanie svojich vlastných právnych záujmov. Len stranám je dané, aby slobodne nakladali
s konaním a jeho predmetom. Dispozičná zásada sa prejavuje ako v konaní pred súdom prvej inštancie,
tak aj v opravných prostriedkoch, teda aj v odvolacom konaní, ktorého zahájenie je v rukách odvolateľa,

ktorý vymedzuje i jeho predmet. Aj v konaní pred súdmi sa totiž uplatňuje všeobecná zásada „každý
nech si stráži svoje práva“ (lat. vigilantibus iura scripta sunt), podľa ktorej je každý účastník zodpovedný
za priebeh konania a uplatňovanie svojich práv a oprávnených záujmov, ktorá vyžaduje od strany sporu i
dôslednú úvahu o tom, v akom rozsahu a akým spôsobom podľa noriem hmotného a procesného práva
bude uplatňovať ochranu svojich práv.

16. Dôsledkom dispozičnej zásady v odvolacom konaní je viazanosť odvolacieho súdu odvolaním
a preto odvolacie konanie nepredstavuje všeobecnú kontrolu správnosti preskúmavaného rozhodnutia
súdu prvej inštancie zo strany odvolacieho súdu z úradnej povinnosti, ale jeho zmyslom je cielený
prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu podaného odvolania. Názor, že za obsahové vymedzenie

odvolania zodpovedá odvolateľ, bol vyslovený aj v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/47/2022 zo dňa 19.10.2023). Odvolací súd je preto
oprávnený preskúmať napadnuté rozhodnutie len v rozsahu, v ktorom to odvolateľ navrhol, a zásadne
len z dôvodov, ktoré odvolateľ v odvolaní vymedzil. I Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp.
zn. IV. ÚS 239/2025 vyslovil názor, že nie je možné akceptovať, ak odvolací súd rozhodne na základe

argumentov, ktoré neboli v odvolaní uplatnené a ku ktorým sa protistrana nemala možnosť vyjadriť.
Tento nález bol publikovaný tiež v Zbierke s právnou vetou: „Aj vecne správny dôvod kasácie opravným
prostriedkom napadnutého rozhodnutia funkčne príslušným súdom môže porušiť právo na spravodlivý
proces podľa ústavy a dohovoru v kontexte nerovného postavenia strán civilného sporového konania,
ak opravný súd relevantne prekročí rozsah svojho prieskumného oprávnenia.“ Rozhodnutie súdu prvej

inštancie preto odvolací súd preskúmal len z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uviedol v lehote na
podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný
a podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že odvolacie námietky žalobcu nespochybnili vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia.
Odvolací súd na podklade odvolania žalobcu nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od záverov súdu
prvej inštancie prijatých v preskúmavanom rozhodnutí. Odvolací súd preto v zmysle § 387 ods. 2
CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a s poukazom na obsahové vymedzenie

podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody na zdôraznenie jeho vecnej správnosti, pričom odvolací súd
vyhodnocoval iba tie námietky a argumenty odvolateľa uplatnené v odvolaní, ktoré mali význam pre
rozhodnutie odvolacieho súdu (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/95
zo dňa 16.03.2005).18. Z obsahu spisu vyplýva, že okrem Stavebného povolenia vydaného v prospech žalovaného pre
uskutočnenie stavby „Rekonštrukcia Matúšovej ulice“ v Trenčíne č. ÚSaŽP 2021/1349/2018/3/Frš zo

dňa 18.01.2021 (kde sa na str. 8 nachádza záväzné vyjadrenie Okresného riaditeľstva PZ Trenčín,
ODI v Trenčíne zo dňa 18. 05. 2020), boli tiež postupne vydávané rozhodnutia o uzávierke vozovky na
rekonštruovanej Matúšovej ulici Mestom Trenčín ako príslušným cestným správnym orgánom podľa §
3 ods. 2 cestného zákona (ods. 35, 36 a 37 napadnutého rozhodnutia).

19. Odvolací súd je toho názoru, že správne súd prvej inštancie pri posúdení tohto sporu poukázal
na skutočnosť, že situáciu pri rekonštrukcii pozemných komunikácií upravuje tiež § 7 ods. 1 zákona
č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), podľa ktorého premávka na diaľniciach,
cestách, miestnych cestách a verejných účelových cestách sa môže na určitý čas čiastočne alebo
úplne uzatvoriť, alebo sa môže nariadiť obchádzka alebo odklon, ak to vyžaduje nevyhnutný verejný
záujem, najmä bezpečnosť dopravy, stavba, údržba alebo ochrana diaľnice, cesty, miestnej cesty alebo

verejnej účelovej cesty. O uzávierke, obchádzke alebo odklone rozhoduje cestný správny orgán na
základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a stanoviska dopravného inšpektorátu vydaného v
rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov. Užívatelia diaľnice, cesty, miestnej cesty alebo
verejnej účelovej cesty nemajú nárok na náhradu prípadných vyšších nákladov, ktoré im vzniknú
v dôsledku uzávierky, obchádzky alebo odklonu. Cestný správny orgán je povinný zabezpečiť, aby

uzávierka, obchádzka alebo odklon boli obmedzené na najkratší možný čas, a aby boli riadne technicky
zabezpečené a čo najvýhodnejšie. Právna úprava obsiahnutá v § 7 ods. 1 cestného zákona tak počíta
s tým, že ak sú v súvislosti s opravami či rekonštrukciami uzavreté pozemné komunikácie tak, ako
aj v tomto prípade pri Rekonštrukcii Matúšovej ulice, neodškodňujú sa prípadné nepriaznivé dôsledky
uzávierok pre ich užívateľov, či iné osoby.

20. V súdenej veci však bolo možné žalobcovi prisvedčiť v tom, že pokiaľ uložilo stavebné povolenie
žalovanému ako stavebníkovi určité záväzné povinnosti, bol žalovaný povinný zabezpečiť, aby boli
stanovené podmienky realizácie stavby dodržiavané. Preto ani ustanovenie § 7 ods. 1 cestného zákona
zásadne nevylučovalo prípadnú zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú porušením záväzných

podmienok určených stavebným povolením v súvislosti s realizáciou Rekonštrukcie Matúšovej ulice.
Správne potom pristúpil súd prvej inštancie i k posúdeniu otázky medzi stranami spornej, či zo strany
žalovaného skutočne došlo k porušeniu povinností uložených v stavebnom povolení tak, ako to tvrdil
žalobca.

21. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí ustálil, že žalobca za porušenie povinností žalovaného
považoval obmedzenie resp. znemožnenie pohybu vozidiel na Matúšovej ulici počas rekonštrukčných
prác, a v tomto kontexte vysvetlil, že pojem prístup do priľahlých nehnuteľností uvedený vo vyjadrení
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trenčín k stavebnému povoleniu nie je možné zamieňať s
pojmom pohyb vozidiel, ktorý je tam síce spomenutý tiež, avšak len v súvislosti s vozidlami záchranných

zložiek. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že v konaní tak nebolo preukázané porušenie
povinnosti žalovaného (a tým ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody) ako
zákonného predpokladu pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu.

22. Žalobca v podanom odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že „konajúci súd vyhodnotil nedôvodnosť

žaloby s poukazom na skutočnosť, že dielo vykonávané žalovaným bolo vykonávané vo verejnom
záujme, podľa ktorého užívatelia miestnej cesty alebo účelovej cesty nemajú nárok na náhradu príp.
vyšších nákladov, ktoré im vzniknú v dôsledku uzávierky, obchádzky alebo odklonu podľa § 7 ods. 1
Zákona č. 135/1961 Zb.“ Tiež namietal, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek dokazovania ustálil, že
stavba na Matúšovej ulici je stavbou vo verejnom záujme.

23. Odvolací súd v súvislosti s touto odvolacou argumentáciou žalobcu poukazuje na to, že z obsahu
napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol výhradne
poukazom na skutočnosť, že sa jednalo o stavbu vo verejnom záujme. Pokiaľ aj súd prvej inštancie
poukázal na to, že rekonštrukcia Matúšovej ulice bola vykonávaná vo verejnom záujme, z obsahu

napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie tak konštatoval len vo vzťahu k uplatneniu
§ 7 ods. 1 cestného zákona, avšak z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva tiež to, že súd prvej
inštancie ďalej bez ohľadu na znenie § 7 ods. 1 cestného zákona (a otázku verejného záujmu) skúmal
aj zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, medzi ktoré nevyhnutne patrí ajporušenie právnej povinnosti tak, ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie. V odseku 74. a 75.
napadnutého rozhodnutia následne súd prvej inštancie jasne uviedol, že v konaní nebolo preukázané
porušenie povinnosti žalovaného (a tým ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom

škody) ako zákonného predpokladu pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu.

24. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že odvolateľ žiadnou odvolacou argumentáciou nespochybnil
záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého skutočnosť, že rekonštrukcia Matúšovej ulice bola vykonávaná
vo verejnom záujme, nebola medzi stranami sporná, keď z obsahu spisu vyplýva, že žalobca túto

skutočnosť v konaní pred súdom prvej inštancie relevantnou argumentáciou nespochybnil. Ďalej
odvolací súd pre úplnosť poukazuje tiež na to, že z obsahu § 7 ods. 1 cestného zákona vyplýva, že
vydané rozhodnutia o uzávierke vozovky v sebe implicitne zahŕňali i posúdenie otázky, či takýto postup
vyžaduje nevyhnutný verejný záujem. Odvolacia námietka žalovaného spočívajúca v tvrdení, že sa
nemalo jednať o stavbu vo verejnom záujme, je tak nielen neprípustnou novotou podľa § 366 CSP,
na ktorú nebolo možné v odvolacom konaní prihliadať, ale je z pohľadu predmetu sporu vymedzeného

zo strany žalobcu aj námietkou irelevantnou, pretože z obsahu preskúmavaného rozhodnutia vyplýva,
že rozhodnutie v tejto veci záviselo od posúdenia otázky, či žalovaný porušil záväzné podmienky
stavebného povolenia pri realizácii rekonštrukcie Matúšovej ulice s následkom vzniku škody na strane
žalobcu tak, ako to v konaní tvrdil žalobca.

25. Žalobca v podanom odvolaní nespochybnil záver súdu prvej inštancie, že za porušenie povinnosti
žalovaného zo stavebného povolenia žalobca považoval znemožnenie pohybu vozidiel na Matúšovej
ulici počas rekonštrukčných prác, čo malo podľa jeho slov ovplyvniť, resp. obmedziť jeho podnikanie
v ním vymenovaných prevádzkach. Aj v podanom odvolaní žalobca poukázal na skutočnosť, že počas
realizácie stavebných prác bol žalobca (jeho klienti) obmedzovaní (nie že im bol znemožnený prístup)

v pohybe i v prejazde motorovými vozidlami po Matúšovej ulici v Trenčíne. Žalobca v podanom
odvolaní nerozporoval ani skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že vo vyjadrení Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Trenčín k stavebnému povoleniu (str. 8 stavebného povolenia) sa uvádza, že
„vzhľadom na stiesnené podmienky či obmedzujúce šírkové parametre na riešenej komunikácií
požadujeme stavebné práce rozdeliť do viacerých etáp a ich realizáciu riešiť za čiastočných uzávierok

miestnej komunikácie tak, aby bol počas celej doby realizácie zabezpečený prístup vlastníkov priľahlých
nehnuteľností, či pohyb záchranných zložiek v danej lokalite“. Žalobca v podanom odvolaní žiadnou
relevantnou argumentáciou nespochybnil ani výklad súdu prvej inštancie k povinnostiam uloženým
žalovanému v stavebnom povolení obsiahnutý v odseku 72. napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého
pojem prístup do nehnuteľnosti nemožno definovať ako možnosť vjazdu vozidiel do týchto nehnuteľností

alebodoichbezprostrednejblízkosti,atedapojemprístupniemožnézamieňaťspojmompohybvozidiel.

26. Aj odvolací súd je toho názoru, že povinnosť zabezpečiť prístup vlastníkom priľahlých nehnuteľností
počas rekonštrukčných prác je potrebné vykladať ako nevyhnutný peší prístup, a nie neobmedzený
vjazd motorovými vozidlami počas celej doby trvania dotknutých stavebných prác, čomu zodpovedá

aj vydanie rozhodnutí o uzávierke vozovky na Matúšovej ulici, ktorých vydanie predpokladalo aj
stavebné povolenie. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca v celom priebehu konania neuviedol
v konkrétnych súvislostiach, z ktorej časti stavebného povolenia vyplýva pre žalovaného právna
povinnosť zabezpečiť počas uzávierok (čiastočných i úplných) neobmedzený vjazd pre motorové vozidlá
do nehnuteľností nachádzajúcich sa na rekonštruovanej ulici, teda aj do prevádzok žalobcu. Žalobca

v tejto súvislosti v odvolaní poukázal len na to, že ak bol technicky zabezpečený prejazd motorových
vozidiel záchranných zložiek ako tvrdí žalovaný, analogicky by bola technicky sprístupnená uvedená
cesta aj pre žalobcu, resp. klientov jeho prevádzok na Matúšovej ulici v Trenčíne. Odvolací súd preto
považuje za potrebné doplniť úvahy súdu prvej inštancie aj v tom smere, že vyjadrenie Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne k stavebnému povoleniu, podľa ktorého bol žalovaný povinný

zabezpečiť pohyb záchranných zložiek v danej lokalite, nemožno extenzívne vykladať tak, že pokiaľ
bolo povinnosťou žalovaného zabezpečiť pohyb záchranných zložiek v danej lokalite, žalobcovi (a
jeho hosťom, či zásobovačom) rovnako vzniká právo na neobmedzený prístup motorovým vozidlom
do priľahlých nehnuteľností i v čase nevyhnutnej uzávierky vozovky. Pokiaľ potom žalobca poukazoval
na skutočnosť, že podľa výpovedí svedkov prejazd mali zabezpečené len bezpečnostné zložky, tento

postup žalovaného je plne súladný so stavebným povolením vydaným v rámci stavby Rekonštrukcia
Matúšovej ulice. Správne súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poukázal tiež na to, že pokiaľ zo
svedeckých výpovedí vyplynulo, že v niektorých prípadoch bol žalobcovi resp. jeho hosťom umožnený
pohyb po rekonštruovanej ulici i v rámci času uzávery, samotnú skutočnosť, že žalobcovi nebolo v tomtosmere vyhovené vo všetkých prípadoch, nie je možné považovať za porušenie uložených povinností
zo strany žalovaného. Dôkazom o porušení povinností uložených žalovaným v stavebnom povolení
nie je ani samotná existencia rozsiahlej obojstrannej komunikácie medzi stranami v tejto veci, ako to

všeobecne namietal žalobca v podanom odvolaní.

27. Pokiaľ žalobca poukazoval v odvolaní na to, že výpovede svedka G. A. B., generálneho riaditeľa
žalovaného a C. D., konateľa obchodnej spoločnosti Termomont Dolná Krupá, s.r.o., realizujúcej
stavebné práce pre žalovaného, sú tendenčné, pretože obaja svedkovia majú z dôvodu vzájomného

prepojeniaprirealizáciistavebnýchpráczáujemnanegatívnomvýsledkurozhodnutiatejtoveci,odvolací
súdjetohonázoru,žežalobcomtvrdenéskutočnostinezakladajúautomatickypodkladpreposúdenieich
výpovedí ako nedôveryhodných a ani podklad pre záver, že tieto osoby majú záujem na rozhodnutí tejto
veci v neprospech žalobcu. Samotný kolegiálny vzťah týchto osôb či ich vzájomné prepojenie v rámci
realizácie stavebných prác nemôže automaticky spochybňovať vierohodnosť obsahu ich prednesov
v rámci tohto konania. Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a strán iba na základe ich

kolegiálneho, rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali
aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným
dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah,
viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej
„prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania (k tomu porov. nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 276/2014). Žalobca v rámci svojej odvolacej argumentácie
týkajúcej sa tendečných výpovedí týchto svedkov nepoukázal na jediný zrejmý rozpor či vzájomný
nesúlad v uvedených výpovediach, na prípadný rozpor týchto výpovedí s inými dôkazmi, či na ich
prípadnú vnútornú rozpornosť alebo nelogickosť. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že žalovaný v
priebehukonaniapredsúdomprvejinštancienepredložilaaninenavrholvykonaťžiadendôkazspôsobilý

spochybniť vierohodnosť výpovedí týchto svedkov vo vzťahu k priebehu vykonávania rekonštrukcie
Matúšovej ulice resp. k otázke dodržiavania podmienok stavebného povolenia. Z obsahu spisu vyplýva,
že svedok G. A. B. vo svojej výpovedi potvrdil, že boli splnené všetky podmienky stavebného povolenia,
že prístup do nehnuteľností na Matúšovej ulici bol zabezpečený, ale prejazd mali zabezpečené len
sanitky a bezpečnostné zložky. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že svedok G. A. B. povedal, že „...prejazd

mali zabezpečené len bezpečnostné zložky a sanitky...“ a „...prejazd pre autá bol len pre bezpečnostné
zložky...“, ktorá výpoveď mala potvrdiť tvrdenie žalobcu a výpoveď svedkov F. a D. C., že predmetná
cesta nebola prístupná pre žalobcu a jeho klientov, žalobca abstrahuje od dôvodov napadnutého
rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie vysvetlil, že pojem prístup nie je totožný s pojmom prejazd
vozidiel, čo žalobca v odvolaní ani nenamietal. Preto žalobcom uvedená citácia z výpovede tohto

svedka v podanom odvolaní nemôže byť žiadnym dôkazom o účelovosti výpovede tohto svedka, pretože
nie je v rozpore ani len so skutkovými tvrdeniami samotného žalobcu, ktorý žalovanému uloženú
povinnosť zabezpečiť prístup vlastníkom priľahlých nehnuteľností vnímal ako povinnosť zabezpečiť
prístup motorovým vozidlom k týmto nehnuteľnostiam, s čím sa súd prvej inštancie nestotožnil.

28. Žalobca v podanom odvolaní všeobecne vytýkal súdu prvej inštancie tiež to, že jeho závery sú v
rozpore s vykonaným dokazovaním, a že sa súd nevysporiadal s dôkazmi, predloženými žalobcom,
ktoré preukazujú opak tvrdenia žalovaného. Žalobca neuviedol, aké konkrétne predložené dôkazy
preukazujú opak prijatých záverov resp. s akými konkrétnymi dôkazmi významnými pre posúdenie
tohto sporu sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že

odvolateľ musí ním tvrdený dôvod nesprávnosti rozhodnutia aj obsahovo vymedziť, a teda musí uviesť
tvrdenia a argumenty o tom, ktoré zistenia, závery a postupy súdu prvej inštancie sú nesprávne a z
akých konkrétnych dôvodov. Odvolaciemu súdu neprináleží, aby bez príslušnej argumentácie, teda bez
kvalitatívneho vymedzenia odvolacích dôvodov, sám vyhľadal, v čom spočívajú dôvody nesprávnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie, resp. z úradnej povinnosti sám zisťoval, s akými dôkazmi sa súd prvej

inštancie nevysporiadal, z ktorých dôkazných prostriedkov aké prípadné nesprávne skutkové zistenia
vyvodil, ktoré skutkové zistenia sú v rozpore s konkrétnymi dôkazmi žalobcu, a s akým dopadom na
výsledok tohto súdneho konania, a nahrádzal v tomto smere nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa,
teda aby v rozpore s dispozičnou zásadou a zásadou rovnosti účastníkov konania ex offo vykonal
prieskum správnosti napadnutého rozhodnutia a zasahoval do sporu v prospech odvolateľa. Odvolateľ

takto zvolenou všeobecnou argumentáciou preto ani neumožnil odvolaciemu súdu v konkrétnej rovine
prieskum napadnutého rozhodnutia.29. Odvolací súd preto dospel k záveru, že pokiaľ žalobca v podanom odvolaní nespochybnil záver súdu
prvej inštancie, že podľa záväzných podmienok stavebného povolenia bolo povinnosťou žalovaného
umožniť iba nevyhnutný (peší) prístup vlastníkom do priľahlých nehnuteľností, a pokiaľ potom žalobca

v podanom odvolaní poukazoval len na skutočnosť, že bol počas rekonštrukcie Matúšovej ulice
obmedzovaný v pohybe po Matúšovej ulici, pričom ani v podanom odvolaní (a ani v celom priebehu
konania) v konkrétnej rovine netvrdil, že mu (jeho hosťom) bol znemožnený i peší prístup do jeho
prevádzok na Matúšovej ulici (s následkom vzniku konkrétnej škody v súvislosti s porušením práve
tejto konkrétnej právnej povinnosti), jeho argumentácia v rámci odvolacieho konania ani nemohla

viesť k záveru, že žalovaný sa svojím konaním pri rekonštrukcii Matúšovej ulice dostal do rozporu
so záväznými podmienkami stavebného povolenia s následkom vzniku žalovanej škody. Zhrnúc
odvolaciu argumentáciu žalobcu je odvolací súd toho názoru, že odvolateľ nijako nevyvracia zásadnú
argumentáciu súdu prvej inštancie, na ktorej spočíva napadnuté rozhodnutie. Vzhľadom na vymedzenie
odvolacích dôvodov zo strany žalobcu, ktoré nenapádajú kľúčové skutkové zistenia súdu prvej inštancie
a úvahy, na ktorých založil napadnuté rozhodnutie, odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi sa

v odvolaní nepodarilo spochybniť správnosť záveru súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal
porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného ako nevyhnutný predpoklad vzniku nároku na
náhradu škody a preto bolo potrebné jeho žalobu zamietnuť.

30. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj

v rozsahu závislej II. výrokovej vety o náhrade trov konania, avšak žalobca neuviedol žiadnu odvolaciu
argumentáciu, prečo v tomto rozsahu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. V zmysle
§ 262 ods. 1 CSP síce platí, že o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, to však neznamená, že v prípade odvolania podaného odvolateľom
proti závislému výroku o náhrade trov konania by odvolací súd mal správnosť rozhodnutia o trovách

konania vyhodnocovať ex offo, t.j. bez odvolacej argumentácie odvolateľa. Odvolací súd je preto toho
názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách tohto konania, keď v zmysle znenia § 255
ods. 1 CSP žalovanému ako úspešnej strane priznal proti žalobcovi plnú náhradu trov konania.

31. Odvolací súd zároveň pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá

(nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý
argument strany konania, keď z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé len všetky pre rozhodnutie

podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutie (II. ÚS 76/07).

32. Vzhľadom na konštatované skutočnosti odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania
žalobcu dospel k záveru, že žalobcovi sa vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej
inštancie v jeho I. výroku vo veci samej a ani v jeho závislom II. výroku o náhrade trov konania spochybniť

nepodariloapretorozhodnutiesúduvcelomrozsahuakovecnesprávnepodľa§387ods.1CSPpotvrdil.

33. Odvolací súd zároveň konštatuje, že v konaní nezistil také vady procesných podmienok, na ktoré
odvolací súd prihliada aj vtedy, keď neboli stranami uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP).

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

35.Ovýšketrovodvolaciehokonaniarozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciesamostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).