Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/160/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200586
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200586.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov senátu: JUDr. Pavol Tkáč a Mgr. Roman Die, v právnej veci žalobcu: AURIOL
spol. s.r.o., so sídlom Berlínska 2457/6, 040 13 Košice – Ťahanovce, IČO: 45 504 831, kvalifikovane
právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners, s.r.o., so sídlom
Žižkova 4E, 040 01 Košice, IČO: 47 244 488, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 101275222/2021 z 20.07.2021 vo veci vyrubenia rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie
september 2018 a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 101275222/2021 z 20.07.2021, ako aj jemu predchádzajúce
rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100732600/2021 z 03.05.2021 a vec vracia Daňovému úradu
Košice na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou 27.08.2021 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský
súd“), sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. 101275222/2021 z
20.07.2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej len „správca dane“)

č. 100732600/2021 z 03.05.2021, vo veci vyrubenia žalobcovi rozdielu v sume 5 129,- Eur
[predstavujúceho rozdiel medzi sumou dane priznanej žalobcom v daňovom priznaní a daňou zistenou
správcom dane vo vyrubovacom konaní] na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie
obdobie september 2018, aby boli tieto rozhodnutia pre ich nezákonnosť zrušené a vec vrátená
správcovi dane na nové konanie a rozhodnutie, a žalobcovi aby bol priznaný nárok na náhradu trov
konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach
(ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu
práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu
správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie3. Správca dane Oznámením o daňovej kontrole č. 100410374/2020 z 12.02.2020 (žalobcovi doručené
17.02.2020) začal u žalobcu 17.03.2020 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobia jún 2018 – december 2018 a január 2019 – jún 2019.

Závery daňovej kontroly správca dane sumarizoval v protokole z daňovej kontroly č. 100303879/2021
z 22.02.2021 (ďalej len „protokol“), ktorý bol žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole doručený 26.02.2021 a ku ktorému sa žalobca vyjadril podaním z 12.03.2021.
Ústneprerokovaniepripomienokadôkazovpredloženýchžalobcomkprotokolusauskutočnilousprávcu
dane 30.04.2021.

4. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100732600/2021 z 03.05.2021 správca dane vyrubil žalobcovi
rozdiel dane v sume 5 129,- Eur na dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie september
2018, predstavujúci rozdiel medzi sumou dane priznanou žalobcom v daňovom priznaní (4 786,68 Eur)
a daňou zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní (9 915,68 Eur).
Správca dane v zdaňovacom období september 2018 preveroval (i) faktúry vystavené žalobcom pre jeho

tuzemskýchodberateľov–MestoLipanyaEKOSVIPs.r.o.,pričomporovnanímpodkladovpredložených
k daňovej kontrole žalobcom s podkladmi poskytnutými označenými obidvoma odberateľmi žalobcu,
správca dane zistil ich totožnosť, predložené faktúry obsahovali v obidvoch prípadoch príslušnú
dokumentáciu a tak žalobca, ako aj označení odberatelia ich mali zaúčtované v účtovníctve a zahrnuté
v evidencii DPH za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom žalobca pre označených odberateľov

vykonával stavebné práce, prepravu stavebných hmôt, resp. služby súvisiace so stavebnou činnosťou,
takže v súvislosti s uvedenými odberateľmi žalobcu, správca dane nezistil porušenie zákona o dani
z pridanej hodnoty; (ii) faktúry o nadobudnutí žalobcom tovaru v tuzemsku od spoločností Martex SP. Z
O.O.; Rep-Car“ BIS S.C, bez správcom dane konštatovanej nezákonnosti a (iii) faktúry od žalobcovho
dodávateľa tak s prenesením daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH,

ako aj s daňovou povinnosťou a to od spoločnosti INEXTER PO s.r.o. (od 21.09.2019 Duotechi
s.r.o., Nové Zámky) s čiastočným indikovaním nezákonnosti správcom dane; ako aj od žalobcovho
dodávateľa eFamily výrobné družstvo (dodávka žalobcovi stavebného tovaru) bez správcom dane
zistenej nezákonnosti.
Ohľadne spoločnosti INEXTER PO s.r.o. (od 21.09.2019 Duotechi s.r.o.), prostredníctvom miestne

príslušného správcu dane v Nitre, vo veci konajúci správca dane zistil, že spoločnosť aktuálne
pod názvom Duotechi s.r.o. je nekontaktnou, so správcom dane nekomunikuje, na výzvu správcu
dane nepredložila žiadne účtovné doklady a aktuálny konateľ pán A. sa na daňový úrad nedostavil
s odôvodnením, že funkcia konateľa mu vznikla až dňom 16.09.2019, t.j. nebol konateľom v období
roku 2018 a preto nedisponuje dokladmi spoločnosti a ani sa nevie vyjadriť k zdaniteľným obchodom;

v daňových kontrolách vykonaných v spoločnosti INEXTER PO s.r.o. za zdaňovacie obdobia január
2018 - december 2018 správca dane určil tomuto daňovému subjektu daň podľa pomôcok; v rozhodnom
období september 2018 pôsobiaci konateľ spoločnosti INEXTER PO s.r.o. pán B. C. sa pred správcu
dane nedostavil (predvolanie bolo vrátené správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“) s dodatkom
správcu dane, že bližšie bydlisko B. C. správca dane nevie zistiť; na žiadosť žalobcu správca dane

vypočul bývalého (v období od júna 2018 do októbra 2018) zamestnanca spoločnosti INEXTER PO s.r.o.
B. D., ktorý sa vyjadril k niektorým zdaniteľným plneniam - schodisko v E., parkovisko v E., chodník
Moyzesova ul. v Lipanoch, stavba Ubľa - Klenová, Nitrianske Pravno, avšak dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení nepredložil, pričom uviedol mená ďalších osôb, ktoré sa mali na prácach zúčastňovať a to
F. a G. C., H. I., ktorí však v rozhodnom zdaňovacom období neboli zamestnancami INEXTER PO

s.r.o., súčasne tento svedok v mesiaci september 2018 potvrdil vykonávanie prác na stavbe schodiska
k cintorínu v E. a na stavbe parkoviska v E. ku ktorým skutočnostiam správca dane dodal, že B.
D. bol síce v rozhodnom zdaňovacom období september 2018 zamestnancom INEXTER PO s.r.o.,
avšak vzhľadom na rozsah prác tieto nemohol vykonávať iba sám tento svedok; svedok sa vyjadril,
že nevykonával opravy na motorových vozidlách MAN TGA a nevyjadril sa k pomocným prácam

v obci J., v meste Lipany a na stavbe chodníka v K. A.. Z uvedených dôvodov v prípade dodávok
pre žalobcu s prenesenou daňovou povinnosťou od INEXTER PO s.r.o., podľa správcu dane žalobcovi
nevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúry č. 18DF211 za zdaňovacie obdobie september 2018,
preto mu správca dane znížil sumu tohto odpočtu o sumu 2 860,- Eur zodpovedajúcu dani z tejto
faktúry č. 18DF211, avšak bez vplyvu uvedeného rozdielu na výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu.

Pokiaľ ide o dodávky pre žalobcu od dodávateľa INEXTER PO s.r.o. s daňovou povinnosťou, správca
dane nepriznal žalobcovi právo na odpočet dane za rozhodné zdaňovacie obdobie september 2018 z
faktúr (bez ich konkretizácie, pozn. správneho súdu) od spoločnosti INEXTER PO s.r.o. v sume 5 129,-
Eur, čo odôvodnil konštatovaním, že nebolo preukázané, žeby INEXTER PO s.r.o. dodal žalobcovi vofaktúrach uvedené služby s dodatkom, že uvedené faktúry neobsahovali žiadne prílohy napr. protokoly,
súpisy prác, objednávky a pod.; medzi žalobcom a INEXTER PO s.r.o. nebola uzavretá žiadna zmluva;
svedok (niekdajší zamestnanec INEXTER PO s.r.o. p. D.) síce potvrdil, že vykonával niektoré práce

na fakturovaných stavbách, ale pokyny k výkonu prác mu zadávali konatelia žalobcu a naviac svedok bol
zamestnancom INEXTER PO s.r.o. iba 5 mesiacov t.j. v období, keď sa vykonávali práce na schodisku
a na parkovisku v E. a na časti stavby sanácia svahu Ubľa-Klenová; takže podľa správcu dane tieto
zistenia nespĺňajú znaky poctivého obchodného styku, pretože konateľ dodávateľa INEXTER PO s.r.o.
bol nekontaktný, so správcom dane nekomunikoval, INEXTER PO s.r.o. nepredložila žiadne účtovné

doklady a to ani v priebehu daňovej kontroly, ktorú u tohto dodávateľa vykonával za zdaňovacie
obdobia 01-12/2018 Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky, čo sú znaky nečestnosti, nepoctivosti
a nezdravého podnikania a svedčia o tom, že daňový subjekt INEXTER PO s.r.o. nevykonával
skutočnú ekonomickú činnosť. Podľa správcu dane uvedené zistenia dostatočne spochybnili pravdivosť
a vierohodnosť faktúr o dodaní služieb žalobcovi platiteľom dane INEXTER PO s.r.o., keďže nebolo
zistené kto pre žalobcu zdaniteľné obchody vykonával a tak naplnil ich podstatu. Podľa správcu dane

žalobca neprijal potrebné opatrenia, aby sa vyhol účasti na pochybných transakciách so záverom,
že v zmysle žalobcom predložených faktúr v rozhodnom zdaňovacom období september 2018 nedošlo
k dodaniu služieb v nich deklarovaných a to vo faktúre uvedeným dodávateľom.
V ďalšom správca dane opísal priebeh vyrubovacieho konania a to v prvom rade vyjadrenie žalobcu
k zisteniam v daňovej kontrole, podľa ktorého správca dane dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

keďže výsluchom svedka p. D. bolo zjavne preukázané, že k dodaniu zdaniteľného plnenia zo strany
INEXTER PO s.r.o. reálne došlo a v tomto kontexte záver správcu dane, že vzhľadom na rozsah
prác tieto nemohol vykonávať iba sám svedok žalobca uviedol, že z logiky veci vyplýva, že dielo
muselo byť realizované viacerými osobami, čo však neznamená, že všetci zamestnanci, resp. tretie
osoby, ktoré na diele pracovali musia túto skutočnosť potvrdiť a v zmysle hospodárnosti a efektívnosti

správy daní má žalobca za to, že výsluch jedného zo zamestnancov je postačujúci; žalobca konštatoval
aj neudržateľnosť záveru správcu dane, že medzi žalobcom a INEXTER PO s.r.o. nebola uzavretá
žiadna zmluva a to zrejme z dôvodu neexistencie písomného vyhotovenia tejto zmluvy o dielo,
čo však podľa žalobcu neznamená, že táto zmluva nebola uzatvorená ústne v súlade s Obchodným
zákonníkom, ktorej uzavretie preukazujú predložené listinné dôkazy, fotodokumentácia a svedecké

výpovede; podľa žalobcu je nedôvodný aj záver správcu dane, že nekontaktnosť a absencia účtovných
dokladov na strane dodávateľa INEXTER PO s.r.o. by mali svedčať o nepoctivom obchode zo strany
žalobcu s dodatkom, že medzi žalobcom a INEXTER PO s.r.o. existovala dlhoročná prax, čo potvrdzujú
výsluchy svedkov a preto zo strany žalobcu nevznikli žiadne pochybnosti ohľadne tohto obchodného
partnera, preto konštatovanie správcu dane je ničím podložené; žalobca sa tiež vyjadril, že ma za to,

že svoje dôkazné bremeno uniesol predložil všetky účtovné doklady a reálnosť plnení bola preukázaná
svedeckými výpoveďami a fotodokumentáciou a teda nešlo o umelé konštrukcie v snahe získať
neoprávnenú daňovú výhodu. Súčasne v uvedených okolnostiach žalobca poukázal na rozhodnutie SD
EÚ C- 354/03 Optigen, podľa ktorého za transakciu s podvodným charakterom nemôže zodpovedať
daňový subjekt, ktorý bol súčasťou reťazca nevedome a dôkazné bremeno o preukázaní podvodného

konania zaťažuje správcu dane; ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/16/2010
z 18.11.2010, podľa ktorého nekontaktnosť obchodného partnera nemôže byť na ťarchu daňovému
subjektu a tiež od neho nemožno požadovať, aby preukazoval skutočnosti mimo jeho dispozičnej
sféry a napokon aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 podľa ktorého, ak
daňový subjekt preukázal existenciu materiálneho plnenia vyčerpal tým vlastné dôkazné bremeno

a prípadné preukázanie opaku je dôkazným bremenom správcu dane. Správca dane na vyjadrenia
žalobcu reagoval tvrdením, že spoločnosť INEXTER PO s.r.o. bola nekontaktná, nepredložila účtovné
doklady a výpoveď svedka D. nie je dostatočným dôkazom na preukázanie, že zdaniteľný obchod
v zmysle predložených faktúr vykonala INEXTER PO s.r.o.; že správca dane mal na mysli písomnú
zmluvu o dielo, ktorá je jedným z najčastejšie využívaných zmluvných typov v podnikaní a to z dôvodu

vyššej právnej istoty a z dôvodu preukaznosti v prípade kontrol, aj keď Obchodný zákonník umožňuje
uzavrieť túto zmluvu aj v ústnej podobe s dodatkom, že v prípade uzavretia zmluvy v ústnej podobe by
zhotoviteľ mal vystaviť objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, čo v tomto prípade
absentuje s dodatkom, že ústnu formu zmluvy je vhodné zvoliť len v jednoduchších prípadoch napr.
pri menších stavbách s dodatkom, že je na účastníkoch obchodného vzťahu akú formu zmluvy si

zvolia, avšak následne je na daňovom subjekte, aby preukázal existenciu zdaniteľného obchodu; že
správca dane znaky nečestnosti, nepoctivého a nezdravého podnikania nepripisoval žalobcovi, ale jeho
dodávateľovi spoločnosti INEXTER PO s.r.o. s dodatkom, že obchodného partnera nevyberal správca
dane, ale samotný žalobca; že samotná existencia faktúry a jej zaúčtovanie ešte nezakladajú právo nauplatnenie nároku na odpočet dane a toto je možné iba v prípade preukázania reálneho plnenia a v
súvislosti so žalobcom predloženou judikatúrou správca dane uviedol, že skutkové a právne okolnosti
nie sú totožné s podmienkami v posudzovanej veci.

Záverom správca dane zhrnul svoje zistenia do týchto bodov: - žalobca nepreukázal dodanie
fakturovaných služieb dodávateľom INEXTER PO s.r.o.; - žalobca v priebehu daňovej kontroly
nepredložil žiadne dôkazy o tom, že skutočným dodávateľom fakturovaných služieb v zmysle
predložených faktúr bola INEXTER PO s.r.o. a to aj napriek tomu, že medzi týmito subjektami existovala
dlhoročnáprax,vktoromdôsledkužalobcaneuniesoldôkaznébremeno;-správcadanenespochybňuje,

že vo faktúrach uvedené práce boli vykonané, avšak žiadny zo žalobcom predložených dôkazov
(fotodokumentácia, súpis prác na chodníku k cintorínu a na parkovisku v E.) nepreukazujú, že tieto
práce vykonala INEXTER PO s.r.o., t.j. dodávateľ uvedený vo faktúre; - reálnosť výpovede svedka p.
D. nebolo možné preveriť z dôvodu nekontaktnosti INEXTER PO s.r.o.. Správca dane teda uzavrel,
že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane vo výške 5 129,- Eur z faktúr od INEXTER PO
s.r.o., pretože nepreukázal totožnosť dodávateľa tovaru a služby, ktorý faktúru vyhotovil.

Rozhodnutie správcu dane bolo žalobcovi doručené 10.05.2021.

5. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane č. 100732600/2021 z 03.05.2021 odôvodnil
v podstate identickými námietkami, aké uviedol už aj vo vyrubovacom konaní a to, že správca dane
založil svoj záver na nesprávne zistenom skutkovom stave, keďže svedok, ktorý bol zamestnancom

žalobcovho dodávateľa INEXTER PO s.r.o. potvrdil vykonanie prác deklarovaných faktúrami od tohto
dodávateľa, preto neobstojí záver správcu dane o tom, že zdaniteľné obchody nevykonala spoločnosť
INEXTER PO s.r.o. a navyše aj z iného vykonaného dokazovania (listinné dôkazy, výsluchy svedkov
a fotodokumentácia) je evidentné, že zdaniteľné plnenie zrealizovala práve spoločnosť INEXTER PO
s.r.o., čo je nepochybným bez ohľadu na vnútropodnikové procesy u tohto subjektu (zmena štatutára

a pod ), ktoré nastali až následne po uskutočnení zdaniteľného plnenia.
V ďalšom žalobca vytýkal rozhodnutiu správcu dane právne vady spočívajúce jednako v uvádzaní
neaktuálnych právnych predpisov konkrétne zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti
daní,poplatkovacolníctvaazákonač.479/2009Z.z.oorgánochštátnejsprávyvoblastidaníapoplatkov
s tým, že sa jedná o kompetenčné zákony, ktoré boli nahradené zákonom č. 35/2019 Z.z. o finančnej

správe a jednako v správcom dane zmienenej neaktuálnej verzii druhej vety § 3 ods. 6 daňového
poriadku. Žalobca zdôraznil, že pre priznanie odpočtu dane splnil všetky hmotnoprávne podmienky
a to tak formálnu podmienku, ktorú preukázal existenciou faktúr, ako aj materiálnu podmienku, ktorá
spočíva v preukázaní reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia a jeho následné využitie v rámci
podnikateľskej činnosti; poukázal na nesprávnosť konštatovania správcu dane, že žalobcom uvádzaná

judikatúra SD EÚ, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR je odlišnou od daného prípadu, ale
správca dane mal na tieto rozhodnutia brať zreteľ s dodatkom, že ak má správca dane za to, že v danej
veci je indikované podvodné konanie mal vykonať Axel Kittel test, pri ktorom dôkazné bremeno, ako aj
dôkaznú núdzu znáša správca dane.

6. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane č. 100732600/2021 z 03.05.2021 rozhodol
žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101275222/2021 z 20.07.2021, ktorým rozhodnutie
správcu dane v celom rozsahu potvrdil.
Žalovaný úvodom svojho rozhodnutia sumarizoval skutkový stav tak, ako bol tento zistený správcom
dane, pričom na rozdiel od správcu daní už konkretizoval, že žalobcovi nebol priznaný odpočet dane

za zdaňovacie obdobie september 2018 v sume 5 129,- Eur z týchto faktúr od spoločnosti INEXTER
PO s.r.o.:
- č. 02/08/2018 - pomocné práce na ul. L. M. v E. za mesiac august 2018 s dátumom dodania 31.08.2018
(základ dane 9 800,- Eur z toho DPH 1 960,- Eur);
- č. 02/10/2018 - pomocné práce na ul. L. M. v E. za mesiac september 2018 s dátumom dodania

28.09.2018 (základ dane 7 600,- Eur z toho DPH 1 520,- Eur);
- č. 05/07/2018 - pomocné práce na ul. L. M. v E. za mesiac júl 2018 s dátumom dodania 31.07.2018
(základ dane 4 165,- Eur z toho DPH 833,- Eur);
- č. 06/09/2018 - diagnostika, výmena motora, nastavenie a uvedenie do prevádzky vozidla MAN TGA
s dátumom dodania 25.09.2018 (základ dane 4 080,- Eur z toho DPH 816,- Eur).

Žalovaný zdôraznil, že správca dane svoje závery vyvodil nie len na podklade dôkazov predložených
žalobcom, ale aj v dôsledku vlastného šetrenia; uviedol, že žalobca svoj nárok na odpočítanie dane
preukázal predložením faktúr, čestného prehlásenia svojho konateľa, USB kľúčom s fotografiami,
súpisom prác prevedených na stavbe „Chodník k starému cintorínu“ a „Parkovisko na ulici L. M.“a návrhom na výsluch bývalého zamestnanca spoločnosti INEXTER PO s.r.o. (svedok) p. B. D.
s dodatkom, že k faktúram žalobca nepredložil objednávky, súpis prác predložil len k niektorým prácam
a predložený súpis má podobu zoznamu určitých prác bez dátumu, bez podpisov a z údajov uvedených

na predloženom súpise nemožno zistiť kto súpis vyhotovil, či išlo o práce vykonávané pre žalobcu a
ani nie je zrejmé, ku ktorým faktúram od spoločnosti INEXTER PO s.r.o. tento súpis prác možno priradiť,
žalobca neuzatvoril písomnú zmluvu so spoločnosťou INEXTER PO s.r.o.. Žalovaný sumarizoval, že
predmetom fakturácie od INEXTER PO s.r.o. boli stavebné práce na dielach pre odberateľov žalobcu
a rôzne opravy nákladného vozidla s tým, že správca dane nespochybnil, že samotné služby boli

realizované, ale považoval za nepreukázané, že tieto dodala žalobcovi spoločnosť INEXTER PO s.r.o., a
vďalšomžalovanýzopakovalidentickyakosprávcadane,zisteniazdokazovaniavykonanéhosprávcom
dane. Podľa žalovaného teda dokazovaním správcu dane nebolo bez pochybností preukázané,
že fakturované služby žalobcovi dodala spoločnosť INEXTER PO s.r.o., pretože za daných skutkových
okolnosti nie je možné u tohto dodávateľa preveriť uskutočnenie deklarovaných obchodov a na ich
potvrdenie nestačí svedecká výpoveď potvrdzujúca vykonanie len niektorých prác a aj to iba na základe

pokynov konateľov žalobcu a nie deklarovaného dodávateľa, ktorého zamestnancom mal svedok byť
a navyše žalobca do obchodného vzťahu so spoločnosťou INEXTER PO s.r.o. vstúpil bez písomnej
zmluvy a písomných objednávok. Preto podľa žalovaného, správca dane oprávnene nadobudol
pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov predložených žalobcom, a keďže žalobca
pochybnosti správcu dane neodstránil s tým, že žalobcom predložená fotodokumentácia mohla osvedčiť

iba to, že práce boli vykonané, ale nie skutočnosť, že boli dodané spoločnosťou INEXTER PO s.r.o.,
tak tieto pochybnosti správcu dane sa stali relevantným dôvodom na nepriznanie žalobcovi odpočítanie
DPH z označených faktúr od INEXTER PO s.r.o. s dodatkom, že pre potvrdenie, že fakturované
práce boli dodané spoločnosťou INEXTER PO s.r.o. nemôže stačiť výsluch svedka, pretože svedok
mohol dosvedčiť iba to, že sa na prácach, ktoré sú predmetom sporných faktúr podieľal, avšak nie

za spoločnosť INEXTER PO s.r.o., ktorej účasť na dodávkach služieb nebola potvrdená s tým,
že nemožno vylúčiť, že práce mohli byť vykonané formou „čiernej práce“ napr. fyzickými osobami,
ktoré nie sú podnikateľskými subjektami alebo osobami, ktoré neboli registrované na DPH. pričom
ibasubjektu,ktorýdodalpredmetnéprácemohlavzniknúťdaňovápovinnosťanásledneobjednávateľovi
prác aj právo na odpočítanie dane. Žalovaný opakovane ako správca dane tiež konštatoval, že cit. „..

svedok pán D. síce ústne potvrdil, že niektoré fakturované práce za spoločnosť INEXTER PO s.r.o.
vykonal, ale toto tvrdenie nemohlo postačovať na preukázanie, že služby daňovému subjektu skutočne
dodala spoločnosť INEXTER PO s.r.o.“ s dodatkom, že žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane
predložením ďalších dôkazov (napr. stavebný denník) jednoznačne preukazujúcich dodanie služieb
spoločnosťou INEXTER PO s.r.o..

Podľa žalovaného cit. „Možno preto konštatovať, že daňový subjekt si nezabezpečil také doklady,
ktoré možno od primerane obozretného podnikateľa odôvodnene požadovať, do obchodných vzťahov
so spoločnosťou INEXTER PO s.r.o. vstúpil bez uzavretia písomnej zmluvy, bez písomných objednávok,
len na základe vzájomných vzťahov s pánom C., s rizikom, že nebude mať, napríklad potrebné doklady
pre prípad zodpovednosti za možné vady spôsobené pri dodávkach služieb, ale ani potrebné doklady

kpreukázaniutoho,žedodávkyprenehoskutočnerealizovalaspoločnosťINEXTERPOs.r.o..“Žalovaný
zdôraznil, že nárok na odpočítanie dane si uplatnil žalobca, preto bol povinný uchovávať a následne
preukázať všetky doklady, ktoré preukazujú reálne uskutočnenie obchodov deklarovaných vo faktúrach,
ktoré doklady však žalobca nepredložil, hoci inak so správcom dane spolupracoval.
Ohľadne žalobcom zmienenej judikatúry SD EÚ a Ústavného súdu SR žalovaný uviedol,

že východisková situácia a podmienky týchto rozhodnutí nie sú totožné s podmienkami v posudzovanej
veci. V súvislosti so žalobcom zmieneným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/16/2020
podľa ktorého nekontaktnosť obchodného partnera nemôže byť pripisovaná na ujmu daňovému
subjektu žalovaný podotkol, že v prípade žalobcu mu správca dane neuznal odpočítanie dane nie
z dôvodu nekontaktnosti dodávateľa INEXTER PO s.r.o., ale z dôvodu, že tento žalobca správcovi dane

nepredložil také dôkazy, ktoré by odstránili jeho pochybnosti, že k vykonaniu služieb podľa sporných
faktúr spoločnosťou INEXTER PO s.r.o. skutočne došlo s tým, že z dôvodu nekontaktnosti dodávateľa
správca dane nemohol overiť realizáciu zdaniteľných obchodov. V tej súvislosti žalovaný zdôraznil,
že samotná existencia služieb na účely uplatnenia nároku na odpočet dane nestačí, pretože zákon
vyžaduje, aby bolo preukázané aj to, ktorý subjekt tovar alebo službu dodal, keďže v danom prípade

nebolo preukázané, že dodanie služieb realizovala spoločnosť INEXTER PO s.r.o., preto ani žalobcovi
nemohlo byť priznané právo na odpočítanie dane z dodávok fakturovaných touto spoločnosťou. V
súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/1/2011 žalovaný podotkol, že jednako
závery tohto rozhodnutia o unesení dôkazného bremena daňovým subjektom v prípade, ak preukáže,že disponuje materiálnym plnením a predloží faktúru s podrobnými prílohami, boli už prekonané
judikatúrou a to rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/43/2019 a jednako žalovaný dodal,
že žalobca k sporným faktúram nepredložil položkovitý súpis dodaných služieb tak, ako to zmenený

rozsudok Najvyššieho súdu SR predpokladá s dodatkom, že konateľ žalobcu B. N. D. uviedol
do zápisnice o ústnom pojednávaní, že sa chce dostať k súpisom prác s ktorými disponuje iba pán
C. (t.j. bývalý konateľ spoločnosti INEXTER PO s.r.o.), ktorý s ním však nekomunikuje, z čoho podľa
žalovaného vyplýva, že žalobca mal možnosť zabezpečiť si ďalšie dôkazy k preukázaniu deklarovaných
dodávok služieb už v čase ich realizovania, keďže podľa vyjadrenia žalobcu súpisy prác podpísal,

ale nezabezpečil si aby tento súpis prác mal k dispozícii a tento odovzdal konateľovi INEXTER PO s.r.o.
a keďže vo faktúrach je všeobecne definovaný predmet plnenia, tak bez súpisu prác nie je možné zistiť
aké konkrétne práce boli predmetom fakturácie a či fakturovaná suma zodpovedá rozsahu vykonaných
prác.
Záverom v súvislosti so žalobcom zmieneným Axel Kittel testom, žalovaný podotkol, že správca dane
svoje rozhodnutie nezaložil na zistení podvodného konania alebo na zneužití práva, ale na nesplní

hmotnoprávnych podmienok, ohľadne preukázania ktorých žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno
a preto ani nenastali podmienky na presun dôkazného bremena na správcu dane, ktorý tak nemusel
preukazovať či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že jeho zdaniteľný obchod sa prípadne stal súčasťou
podvodu oblasti DPH. Ohľadne odvolacej námietky, že správca dane mal aplikovať neaktuálne znenie
druhej vety § 3 ods. 6 daňového poriadku žalovaný uviedol, že z rozhodnutia správcu dane nevyplýva,

žeby citoval toto ustanovenie a správca dane uviedol iba svoju úvahu k jeho aplikácii, ktorou sa
spravoval, avšak žalovaný za opodstatnenú vyhodnotil odvolaciu námietku o uvedení správcom dane
v jeho rozhodnutí neaktuálnych kompetenčných zákonov v úvode rozhodnutia, ktoré kompetenčné
zákona je správca dane povinný v úvode svojho rozhodnutia, pretože tie ho oprávňujú k prijatiu
rozhodnutia v oblasti daní a poplatkov s tým, že uvedené pochybenie správcu dane žalovaný považuje

za zrejmú nesprávnosť nemajúcu žiadny vplyv na samotný výrok rozhodnutia a jeho vecnú správnosť,
pretože toto rozhodnutie vydal správca dane ako orgán, ktorý mal na jeho prijatie právomoc a ktorý je
v napadnutom rozhodnutí správcu dane riadne označený a vo výroku je uvedený správny právny
predpis, t.j. daňový poriadok podľa ktorého bolo rozhodnuté s dodatkom, že žalovaný opravil uvedenú
zrejmú nesprávnosť správcu dane s poznámkou, že ak by bola vec vrátená správcovi dane na ďalšie

konanie oprava iba uvedenej nesprávnosti by žalobcovi neprivodila priaznivejší výsledok a teda ani
vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie, pretože táto zrejmá nesprávnosť nemá vplyv na vecnú správnosť
rozhodnutia, z ktorého dôvodu žalovaný nevzhliadol v nej dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane.
Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 22.07.2021.

Konanie pred správnym súdom

7. Žalobca svoju včas podanú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. 101275222/2021 z
20.07.2021, ako aj proti jemu predchádzajúcemu rozhodnutiu správcu dane odôvodnil konštatovaním,
že toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže žalovaný si osvojil
nesprávny názor správcu dane ohľadne výkladu § 49 zákona o DPH v kontexte prerozdelenia
dôkazného bremena pri preukazovaní splnenia podmienok pre odpočítanie DPH. Uviedol, že v

rozhodnom zdaňovacom období vykonával pre svojich odberateľov stavebné práce (najmä realizácia
inžinierskych sietí a výkopových prác), ktoré zabezpečoval prostredníctvom vlastných zamestnancov,
ale aj prostredníctvom tretích osôb t.j. subdodávateľov pričom jedným z nich bola aj spoločnosť
INEXTER PO s.r.o.. Žalobca zdôraznil, že splnil všetky hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie si
odpočtu DPH zo sporných faktúr, keďže splnil tak formálny atribút hmotnoprávnych podmienok a

to predložením faktúr vystavených spoločnosťou INEXTER PO s.r.o., ako aj ich materiálny atribút
preukázaním reálnosti faktúrami deklarovaných plnení dôkazmi, ako sú výsluchy štatutárov žalobcu,
výsluchy svedkov, listiny a pod.. Zdôraznil, že pri výkone daňovej kontroly bol so správcom dane
plne súčinný a preukazoval všetky skutočnosti vo vzťahu k svojmu dodávateľovi INEXTER PO s.r.o.
s dodatkom, že správca dane a žalovaný nemôžu od žalobcu ako daňového subjektu vyžadovať

preukázanie takých skutočností, ktoré sa týkajú ďalšieho článku v obchodnom reťazci. V uvedenej
súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžf/16/2010 z 18.11.2010,
podľa ktorého nie je spravodlivé žiadať, aby daňový subjekt sledoval a kontroloval výrobné procesy
a obstarávacie procesy tovarov a služieb u iného daňového subjektu. Žalobca sa má za to, že žalovanýsa neadekvátne vysporiadal s jeho odvolacou námietkou ohľadne potreby aplikovať v danom prípade
Axel Kittel test a odôvodnenie žalovaného ohľadne nej považuje za tendenčné, keďže je evidentné,
že správca dane postupoval podľa neaktuálneho znenia druhej vety § 3 ods. 6 daňového poriadku, ktoré

ustanovenie je zákonným znením všeobecného pravidla proti zneužívaniu, z čoho je zrejmé, že správca
dane vyhodnocoval konanie žalobcu ako zneužitie práva a preto bol povinný postupovať v zmysle Axel
Kittel testu.
Podľa žalobcu žalovaný postupoval v rozpore so zákonom keď upravil predvýrokovú časť rozhodnutia
správcu dane, v ktorej správca dane uviedol neaktuálne znenie kompetenčných zákonov zakladajúcich

jehoprávomocnavydanierozhodnutia,pretoževzmysle§63ods.12daňovéhoporiadkumoholvykonať
túto opravu zrejmej nesprávnosti výlučne iba správca dane a nie žalovaný, ktorý tak konal v rozpore s čl.
2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a teda ultra vires (mimo právomoc), keďže v odvolacom konaní
žalovaný mohol rozhodnutie správcu dane z uvedeného dôvodu iba zmeniť alebo zrušiť a nie potvrdiť
a súčasne aj zmeniť (oprava predvýrokovej časti rozhodnutia správcu dane). V ďalšom opakovane
žalobca poukázal na aplikáciu v čase rozhodovania správcu dane neaktuálneho znenia druhej vety § 3

ods. 6 daňového poriadku a v kontexte toho považuje rozhodnutie žalovaného za formalistické, keďže
žalovaný konštatoval, že neuvedenie konkrétneho paragrafu v rozhodnutí správcu dane znamená,
že toto ustanovenie nebolo aplikované, hoci toto je v rozhodnutí správcu dane uvedené v identickom
rozsahu ako je jeho už neúčinné znenie.
V ďalšom žalobca poukázal, že rozhodnutie žalovaného, ako aj predchádzajúce rozhodnutie správcu

dane vychádzajú zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s administratívnym spisom, keďže svedok
p. D. potvrdil reálnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia zo strany spoločnosti INEXTER PO s.r.o.,
pričom tento svedok bol reálne spôsobilý svedčiť o tejto skutočnosti, keďže v rozhodnom období bol
zamestnancom INEXTER PO s.r.o., takže výpoveď už aj tohto svedka postačovala na preukázanie
reálnosti plnenia, no napriek tomu bol predmetný dôkaz vyhodnotený správcom dane a žalovaným

ako nedostatočný. Záver správcu dane, ktorý si osvojil aj žalovaný o tom, že v danom prípade nebolo
spochybnené reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ale bolo spochybnené jeho dodanie vo faktúre
uvedeným dodávateľom INEXTER PO s.r.o., je podľa žalobcu v rozpore so zisteným skutkovým stavom,
podľa ktorého zdaniteľné plnenia mala realizovať práve spoločnosť INEXTER PO s.r.o. a to bez ohľadu
na vnútropodnikové procesy (zmena štatutára) u tohto subjektu, ktoré nastali až po uskutočnení

zdaniteľného plnenia.
Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.
Žalobca navrhol, aby správny súd rozhodol vo veci po nariadení ústneho pojednávania.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu zotrval na svojom presvedčení, že správca dane

dostatočne zistil skutkový stav, tento riadne vyhodnotil a svoje závery odôvodnil zákonným spôsobom
v interakcií na všetky námietky žalobcu, pričom vo všeobecnej rovine poukázal na poslanie orgánov
daňovej správy, ktorých úlohou je preverovať daňovými subjektami určený základ dane a iných
povinností,rozhodujúcichpresprávneurčeniedanealebovznikdaňovejpovinnosti.Vovzťahukžalobnej
námietke o nesprávnom právnom posúdení veci žalovaný poukázal, že pre vznik nároku na odpočítanie

danejenutnázhodaskutočnéhostavuvecisjehoformálno-právnymstavom,t.j.abyformálnadeklarácia
predložených dokladov mala aj povahu faktu, teda aby tovary a služby, ktoré sú deklarované vo
faktúre boli skutočne dodané platiteľom dane uvedeným vo faktúre. Zdôraznil, že nárok na odpočítanie
dane nevzniká už jeho uplatnením, ale až po splnení hmotnoprávnych podmienok, ktorých splnenie
je povinný preukazovať daňový subjekt t.j. žalobca, ktorý musí preukázať, že zdaniteľné obchody boli

reálne uskutočnené a to osobou uvedenou vo faktúre, ktorú skutočnosť v danom prípade žalobca
nepreukázal, tj. nepreukázal, že fakturované služby v rozhodnom zdaňovacom období mu dodala
spoločnosť INEXTER PO s.r.o. uvedená ako dodávateľ v sporných faktúrach, čo si správca dane
nevedel potvrdiť ani skrz INEXTER PO s.r.o., ktorá so správcom dane nespolupracovala; svedok D.
nepotvrdil dodanie služby v podobe opravy vozidla; žalobca vstúpil do obchodného vzťahu s týmto

dodávateľombezuzavretiapísomnejzmluvy,bezpísomnýchobjednávoksrizikom,ženebudevedieťich
uskutočnenie preukázať. Zdôraznil, že ak žalobca tvrdil, že zdaniteľné obchody fakturované v sporných
faktúrach dodal skutočne v nich deklarovaný dodávateľ, ale z dokazovania vykonaného správcom dane
o tejto skutočnosti vyvstali v tomto smere pochybnosti, bolo povinnosťou daňového subjektu, t,j. žalobcu
tieto pochybnosti odstrániť a predložiť ďalšie dôkazy, čo však žalobca neučinil, pričom správca dane

nepožadoval od žalobcu preukazovanie žiadnych takých skutočností, ktoré by nebol schopný žalobca
zabezpečiť titulom svojho postavenia. Zdôraznil, že je predovšetkým v záujme žalobcu ako daňového
subjektu, ktorý si uplatnil odpočet dane, preukázať ním uvádzané tvrdenia a za tým účelom zabezpečiť
dostatok dôkazov a to aj nad rámec svojich bežných obchodných potrieb, v ktorej súvislosti žalovanýpripomenul, že už vo svojom rozhodnutí poukázal v tomto smere na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Sžfk/43/2019 s dodatkom, že nie je povinnosťou správcu dane vyhľadávať a zisťovať
skutočnosti na preukázanie tvrdení daňového subjektu pre uplatnenie si nároku na odpočítanie dane,

ale je povinnosťou správcu dane umožniť daňovému subjektu svoje tvrdenia preukázať tieto preveriť.
Vo vzťahu k žalobnej námietke ohľadne aplikácie neúčinného znenia druhej vety § 3 ods. 6 daňového
poriadku žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie v žalobou napadnutom rozhodnutí, na ktorom
zotrval s opätovným zdôraznením, že žalobcovi nebolo priznané právo na odpočítanie dane z faktúr
od spoločnosti INEXTER PO s.r.o. z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a nie z dôvodu

podvodného alebo zneuživajúceho konania a to, že správca dane poukázal na skutočnosť, že nemožno
prihliadaťnaprávnyúkonvkonaníprezistenieavyrubeniedane,ktorýnemalekonomickéopodstatnenie
a ktorého výsledkom je účelové obchádzania daňovej povinnosti ešte neznamená, že správca dane
nemohol vykonaným dokazovaním zistiť porušenie § 49 zákona o DPH, t.j. nesplnenie hmotnoprávnych
podmienok s dodatkom, že správca dane vo svojom rozhodnutí neuviedol, že ide o znenie druhej vety
§ 3 ods. 6 daňového poriadku, preto nemožno tvrdiť, že správca dane toto ustanovenie v uvedenom

znení aplikoval.
K žalobnej námietke o nedostatočne zistenom skutkovom stave, resp. o jeho rozpore s administratívnym
spisom žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí, na ktorom
v celom rozsahu zotrval, pričom zdôraznil, že svedok D. nepotvrdil realizáciu opráv nákladných vozidiel,
ktoré boli predmetom fakturácie sporných faktúr v zdaňovacom období cit. „apríl 2019“ (v danom prípade

je predmetom prieskumu zdaňovacie obdobie „september 2018“, pozn. správneho súdu) a potvrdil len
dodanie niektorých stavebných prác, ktoré mali byť realizované v iných zdaňovacích obdobiach, takže
toto ústne potvrdenie dodania stavebných prác bývalým zamestnancom INEXTER PO s.r.o. bez ďalších
dôkazov nemôže postačovať na potvrdenie, že práce boli skutočne dodané spoločnosťou uvedenou vo
faktúre. V tomto prípade nebolo preukázané kto fakturované práce - opravu vozidiel - vykonal. Žalovaný

vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že z vykonaného dokazovania bolo evidentne preukázané,
že obchod bol realizovaný spoločnosťou INEXTER PO s.r.o., pretože toto nebolo preukázané žiadnymi
dôkazmi z ktorého dôvodu žalobca v tomto smere svoje dôkazné bremeno neuniesol.
Žalovaný vyjadril súhlas s návrhom žalobcu na nariadenie pojednávania vo veci.

9. Uznesením č. k. 8 S/160/2021-39 zo 04.02.2022 krajský súd nevyhovel návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe a tento v celom rozsahu zamietol.

10. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného v celom rozsahu zotrval na svojich
vyjadreniach uvedených už v správnej žalobe s tým, že má za to, že sú splnené podmienky na zrušenie

rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane. Žalobca má za to, že žalovaný sa zámerne nevyjadril
ku všetkým žalobným bodom a to nevyjadril sa k žalobnej námietke týkajúcej sa žalobcom tvrdenej
nezákonnej zmeny vykonanej žalovaným, ktorý súčasne potvrdil a aj zmenil rozhodnutie správcu
dane vo vzťahu k uvedeniu neaktuálnych kompetenčných zákonov. Poukázal, že v zmysle § 49
zákona o DPH, je daňový subjekt povinný preukázať splnenie formálnej podmienky to predložením

faktúr a dodacích listov, prípadne iný dôkazov a rovnako preukázať splnenie materiálne podmienky
spočívajúcej v preukázaní reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia a jeho následného použitia
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ktoré podmienky žalobca má za to, že všetky splnil, pričom
v ďalšom texte absolútne identicky zopakoval dôvody uvedené už vo svojej správnej žalobe.

11. Žalovaný, ktorému bolo stanovisko (replika) žalobcu doručené na vyjadrenie 22.07.2022, už svoje
vyjadrenie (duplika) k nemu nezaujal.

12. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;
viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 senát správneho súdu.

13. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na 29.09.2025 na ktorom prítomný právny
zástupca žalobcu zotrval na svojich vyjadreniach so zdôraznením, že správca dane a ani žalovaný sa
v danej veci nevysporiadali s potrebou aplikácie Axel Kittel testu.
Na pojednávaní prítomná zástupkyňa žalovaného, zotrvala na svojich vyjadreniach a podotkla, že keďže

správca dane indikoval na strane žalobcu už nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie mu
odpočtu dane, tak už správca dane nebol povinný aplikovať na vec aj Axel Kittel test.Právne východiská pre rozhodnutie

14. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté

a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

15. Podľa § 134 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd je viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“

16. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.“

17. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) v znení účinnom

ku dňu (17.03.2020) začatia daňovej kontroly (ďalej len „v znení účinnom rozhodnom čase“) „(3) Správca
dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“

18. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Daňový

subjekt preukazuje (a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných
predpisov; (b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní; (c)
vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli

zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“

19. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Daňovou
kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane
alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je
nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.“

20. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d) a e) daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(2)
Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom

dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.“

21. Podľa § 63 ods. 12 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(12) Orgán, ktorý

rozhodnutie vydal, opraví na podnet účastníka konania alebo z vlastného podnetu chyby v písaní,
počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom
oznámením účastníka konania.“

22. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“)

v znení účinnom ku dňu (09/2018) vzniku daňovej povinnosti (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom
čase“)„(1)Zdaniteľnouosoboujekaždáosoba,ktorávykonávanezávisleakúkoľvekekonomickúčinnosť
podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.(2) Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje
príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej
a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov,

duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku
a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v
rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.“

23. Podľa poslednej vety § 4 ods. 3 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „Dňom uvedeným
v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej len „platiteľ“).“

24. Podľa § 19 ods. 2 a prvých troch viet ods. 3 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase“)
„(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
(3) Ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo

služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo
dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a) až e). Za čiastkové dodanie tovaru
alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia,
na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého
druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách.“

25.Podľa§49ods.1a2písm.a)zákonaoDPHvzneníúčinnomvrozhodnomčase„(1)Právoodpočítať
daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na

dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň (a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú
byť platiteľovi dodané.“

26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) (1) Právo na

odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak (a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm.
a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“

27. Podľa čl. 9 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej
len „Smernica o spoločnom systéme dane“) „(1) „Zdaniteľná osoba“ je každá osoba, ktorá nezávisle a na

akomkoľvek mieste vykonáva ekonomickú činnosť, odhliadnuc od účelu alebo výsledkov tejto činnosti.
„Ekonomická činnosť“ je každá činnosť výrobcov, obchodníkov alebo osôb poskytujúcich služby vrátane
ťažobných a poľnohospodárskych činností a činností pri výkone slobodných povolaní. Ekonomickou
činnosťou je predovšetkým využívanie hmotného alebo nehmotného majetku na účely získania príjmu
na pokračujúcom základe.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

28. V tomto prípade žalobca svoje námietky o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného č. 101275222/2021 z 20.07.2021, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane

č. 100732600/2021 z 03.05.2021, vo veci vyrubenia žalobcovi rozdielu na DPH v sume 5 129,- Eur
za zdaňovacie obdobie september 2018 odôvodňuje nesprávnym právnym posúdením veci daňovými
orgánmi, ktoré konštatovali na strane žalobcu nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie mu
odpočtu dane z faktúr od dodávateľskej spoločnosti INEXTER PO s.r.o. z dôvodu, že žalobcom bolo
síce preukázané, že v týchto faktúrach deklarované služby (pomocné stavebné práce a opravarenske

práce na motorovom vozidle) boli fakticky dodané (čo žalobca preukázal výpoveďami svedkov,
fotodokumentáciou a súpisom prác), avšak žalobca nepreukázal, že boli dodané práve v sporných
faktúrach deklarovaným dodávateľom INEXTER PO s.r.o., hoc žalobca má za to, že svoje dôkazné
bremeno ohľadne preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie mu odpočtu dane
splnilatotouniesolnespornenielenpokiaľideopreukázaniedodaniaspornýmifaktúramideklarovaných

služieb, ale aj pokiaľ ide o ich poskytnutie práve spoločnosťou INEXTER PO s.r.o., čo malo byť
preukázané výpoveďou niekdajšieho zamestnanca tejto dodávateľskej spoločnosti pána D., v ktorom
dôsledku je podľa žalobcu daný aj rozpor správcom dane konštatovaného zisteného skutkového stavu
a obsahom administratívneho spisu. Okrem toho žalobca namieta právne vady žalobou napadnutéhorozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, a to aplikáciu na vec sa nevzťahujúceho
neaktuálneho znenia druhej vety § 3 ods. 6 daňového poriadku a aplikáciu neúčinnej právnej úpravy
ohľadne kompetenčných zákonov, t.j. zákonov upravujúcich kompetenciu správcu dane vo veci konať

a rozhodnúť, ktorú nesprávnosť, podľa žalobcu mohol a mal napraviť iba správca dane ako orgán, ktorý
v tomto smere chybné rozhodnutie vydal a nie žalovaný, ktorý z tohto dôvodu mohol chybné rozhodnutie
správcovi dane iba vrátiť za účelom vykonania opravy, nie sám opravu vykonať.
Žalovaný dôvodí, že žalobca nepreukázal, že spornými faktúrami deklarované služby mu boli skutočne
dodané spoločnosťou INEXTER PO s.r.o., pretože v tomto smere, podľa žalovaného nepostačuje

výpoveď svedka D., ktorý potvrdil svoju účasť iba na niektorých pomocných stavebných prácach,
avšak pokyny na prácu mu zadávali konatelia žalobcu a nie spoločnosť INEXTER PO s.r.o., u ktorej
taktiež nie je možné poskytnutie služieb žalobcovi overiť, pre jej nekontaktnosť a nemožnosť zistenia
miesta bydliska jej niekdajšieho konateľa B. C. za účelom jeho vypočutia s dodatkom o pochybnosti,
či v rozhodnom zdaňovacom období september 2018 táto dodávateľská spoločnosť vykonávala
ekonomickú činnosť, keďže za toto zdaňovacie obdobie, kvôli ňou nepredloženiu dokladov k daňovej

kontrole, jej miestne príslušný správca dane vyrubil daň podľa pomôcok. Ohľadne námietky k právnym
vadám napadnutého rozhodnutia, žalovaný zotrval na svojich argumentoch prezentovaných v tomto
rozhodnutí, t.j. že § 3 ods. 6 daňového poriadku nebol správcom dane tu aplikovaný a správca dane
naň poukázal iba ilustračne, bez citácie jeho znenia a oprava nesprávne označených kompetenčných
zákonov bola žalovaným možná, keďže iba z tohto dôvodu vrátenie veci správcovi dane, by pre žalobcu

aj tak priaznivejšie rozhodnutie neprivodilo.
Pre kompaktnosť veci je nutné dodať, že v, tomto konaní, preskúmavanom rozhodnom zdaňovacom
období september 2018 si žalobca uplatnil odpočet dane z faktúr od viacerých spoločností (viď vyššie
priebehadministratívnehokonaniaarozhodnutiesprávcudane,pozn.),pričomsprávcadaneakosporné
vyhodnotil iba faktúry s daňovou povinnosťou od dodávateľskej spoločnosti INEXTER PO s.r.o..

29. Pre uľahčenie ďalšej argumentácie, správny súd úvodom dáva do pozornosti, že odpočítanie
dane môže byť v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba
nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo
k prípadu zneužitia práva. S otázkou ustálenia niektorého z uvedených dôvodov pre nepriznanie

daňovému subjektu odpočtu dane, je spojená aj problematika rozsahu a prenosu dôkazného bremena
medzi daňovým subjektom a správcom dane. K uvedenému zaujal svoje stanovisko Ústavný súd
SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo 14.11.2018, podľa ktorého cit. „... daňový subjekt má
v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.
Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie

(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v

takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednávacej.“

Nadväzne, aj podľa cit. § 24 ods. 1 c) daňového poriadku, daňový subjekt je povinný nie len predkladať
správcovi dane dokumenty, ktoré je povinný viesť podľa osobitných predpisov, ale je povinný aj cit.
„preukazovať“ cit. „... vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.“
V uvedenej súvislosti správny súd poukazuje napr. aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR
sp. zn. 4Sfk/141/2022 z 25.04.2024 (bod. 24, pozn.) podľa ktorého cit. „Z ustanovenia § 24 ods. 1

daňového poriadku vyplýva, že z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet DPH je dôkazným
bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok prioritne zaťažený práve daňový
subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po
formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho
plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom

leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane
uznaný(rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.9Sžfk/1/2019zodňa21.apríla2020,
bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov podR 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020)“.

30. Ako už bolo uvedené, v danom súdenom prípade správca dane a stotožniac sa s ním aj žalovaný,
nepriznali žalobcovi nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych
podmienok na priznanie tohto nároku.
Pokiaľ ide o rozsah hmotnoprávnych podmienok, je nutné uviesť, že pod nich sa subsumuje tak formálna
podmienka, spočívajúca v povinnosti kontrolovaného daňového subjektu predložiť správcovi dane za

príslušné kontrolované zdaňovacie obdobie faktúru obsahujúcu zákonné náležitosti, od ktorej si nárok
na odpočítanie dane odvodzuje a jednako tu možno subsumovať aj materiálne podmienky ohľadne
identifikácie (vymenovania) ktorých, správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 5 Sžfk/73/2020 z 25.08.2022 podľa ktorého cit. „V nadväznosti na vyššie uvedené
kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie nároku na odpočítanie dane príjemcovi plnenia
(v danom prípade sťažovateľovi) je podmienené súčasným splnením jednotlivých hmotnoprávnych

podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a/ smernice Rady 2006/112/ES zo dňa
28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1)
(ďalej „Smernica 2006/112/ES“) a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky. Týmito
hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným
dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že

predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (3) že
prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. V prípade, že čo
i len jedna z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane nie je splnená, s tým,
že dôkazné bremeno (ohľadne ich splnenia) je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje
(sťažovateľovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.“

Z uvedeného je teda zrejmým, že ak daňové orgány ustálili, že žalobca v tomto prípade nesplnil
hmotnoprávne podmienky na priznanie odpočtu dane, mohli mať na mysli situáciu, že žalobca nesplnil
buď formálnu podmienku (predloženie sporných faktúr majúcich zákonné náležitosti) alebo situáciu,
že žalobca nesplnil niektorú z uvedených materiálnych podmienok. V danom prípade daňové orgány
v podstate ustálili, že žalobca síce predložil štyri sporné faktúry č. 05/07/2018 s dátumom dodania

pomocných stavebných prác 31.07.2018; č. 02/08/2018 s dátumom dodania identických stavebných
prác 31.08.2018; č. 02/10/2018 s dátumom dodania identických stavebných prác 28.09.2018 [jednalo sa
o čiastkovo poskytovanú identickú službu – stavebné práce na stavbe na ul. L. M. v E. - po dobu troch po
sebe idúcich mesiacov, v zmysle cit. § 19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z., pozn. súdu] a č. 06/09/2018 s
dátumom dodania opravárenských prác na motorovom vozidle 25.09.2018, všetky od spoločnosti

INEXTER PO s.r.o., čím v podstate splnil formálny atribút hmotnoprávnych podmienok, keďže správca
dane žalobcovi nevytkol, žeby tieto sporné faktúry neobsahovali zákonné náležitosti, avšak podľa
daňových orgánov žalobca nesplnil všetky materiálne podmienky, konkrétne prvú z nich, keďže žalobca
podľasprávcudaneažalovanéhoneuniesoldôkaznébremenopreukázania,žejemuspornýmifaktúrami
účtované služby o dodaní ktorých daňové orgány nemali pochybnosť (k dodaniu fakturovaných služieb

viď ďalší odstavec, pozn. súdu), mu boli dodané v sporných faktúrach deklarovaným (označeným)
dodávateľom. Inými slovami, daňové orgány ustálili, že k zdaniteľným obchodom síce došlo, ale nie
dodávateľom uvedeným v sporných faktúrach (INEXTER PO s.r.o.) resp., ako to konštatoval správca
dane, nebolo zistené kto pre žalobcu zdaniteľné obchody vykonával a tak naplnil ich podstatu.

31. Vo vzťahu k dodaniu žalobcovi spornými faktúrami účtovaných služieb (stavebných prác
a opravárenských prác), predpoklad skutočného dodania ktorých žalobcovi, predstavuje druhú
hmotnoprávnu podmienku (materiálna existencia plnenia), správny súd len podotýka, že aj keď zo
žalobou napadnutých rozhodnutí nie je zrejmým, žeby správca dane vykonával dokazovanie aj ohľadne
dodania žalobcovi opravárenských prác na motorovom vozidle, t.j. z preskúmavaných rozhodnutí nie je

úplne jasné, či podľa žalovaného k dodaniu aj tejto služby fyzicky došlo alebo nie, predsa len správca
dane a stotožniac sa s nim aj žalovaný bez ďalšieho uzavreli, že k dodaniu všetkých spornými faktúrami
deklarovaných služieb žalobcovi fakticky došlo. Keďže uvedená skutočnosť logicky nebola zo strany
žalobcupredmetomnímuplatnenýchžalobnýchbodov,správnysúd,súcprisvojomrozhodovaníviazaný
žalobnými bodmi, sa otázke splnenia druhej hmotnoprávnej podmienky (materiálna existencia plnenia)

vo vzťahu k jednotlivým faktúram osve, nevenoval, hoc žalovaný na uvedené začal síce len okrajovo
reflektovať, no až vo svojom vyjadrení k žalobe, vôbec však nie v žalobou napadnutom rozhodnutí,
pričom predmetom prieskumu správneho súdu nie je vyjadrenie žalovaného k žalobe, ale jeho žalobou
napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu determinovanom žalobnými bodmi.Vzhľadom k tomu, že v preverovanom zdaňovacom období boli preverované 4 sporné faktúry od
deklarovaného dodávateľa, sa v konečnom dôsledku mohlo síce stať, že niektoré závery sa mali týkať
iba niektorých deklarovaných plnení a iné ďalších, avšak správca dane a ani žalovaný pri formulovaní

svojich záverov jednoznačne neidentifikovali, resp. nešpecifikovali, či sa jedná o tento prípad a na ktoré
z deklarovaných plnení sa ich zistenia (o dodaní alebo nedodaní služby) vzťahujú a na ktoré nie. V tejto
súvislostijenutnépodotknúť,žedaňovéorgánysúpovinnésvojezisteniaaznichvyvodenézáveryjasne
a zrozumiteľne právne kvalifikovať tak, aby určitý konkrétny dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie
dane bolo možné považovať za dostatočne podložený a náležite odôvodnený.

Každopádne, zo žalobou napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného vyplýva, že všetky
spornými faktúrami deklarované služby boli žalobcovi reálne (fakticky) dodané, čo mal žalobca
preukázať svedeckými výpoveďami a fotodokumentáciou, t.j. podľa správcu dane a žalovaného bola
splnená druhá hmotnoprávna podmienka na priznanie žalobcovi odpočtu a to existencia materiálneho
plnenia, spornosť záveru ktorého nebola žalobou v tomto konaní nastolená a teda ani nebola predmetom
záujmu správneho súdu.

32. Správcom dane a žalovaným bol však v podstate prijatý záver o nesplnení prvej hmotnoprávnej
podmienky pre nepriznanie žalobcovi odpočtu dane, ktorou je cit. „(1) že poskytovateľom plnenia
(deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného
dodávateľa)“, t.j. daňové orgány spochybnili status v sporných faktúrach deklarovaného dodávateľa -

INEXTER PO s.r.o..
V tejto súvislosti je nutné uviesť, že, ako to už uviedol Najvyšší správny súd SR vo svojom rozhodnutí
sp. zn. 5 Sžfk/73/2020 z 25.08.2022 (bod 32.) cit. „Otázke statusu osoby deklarovaného dodávateľa sa
venoval Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie, kde konštatoval,
že uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou

na odpočítanie dane, avšak status osoby deklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je a
dôkaznébremenoohľadomstatusuosobydodávateľamáspravidlaosoba,ktorásiuplatňujeodpočítanie
dane (sťažovateľ). V danej veci je deklarovaným dodávateľom spoločnosť PERSA s.r.o., pričom nie
je sporné, že spoločnosť PERSA s.r.o. bola osobou registrovanou pre daň. Podstatou spochybnenia
zo strany správcu dane tak ostala skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ PERSA s.r.o. resp. jeho

subdodávateľ, ktorý sa mal spolu s dodávateľom podieľať na výkone prác nemali materiálno-technické
vybavenie, resp. nemali žiadnych zamestnancov na realizáciu daných prác.“
V súvislosti s touto prvou hmotnoprávnou podmienkou je teda pre komplexnosť veci nevyhnutným
upresniť, ktoré skutočnosti sú definičnými znakmi „statusu osoby deklarovaného dodávateľa“, ktorých
existenciumusípreukazovať,akoužbolouvedené,daňovýsubjekt(vtomtoprípadežalobca)uplatňujúci

si nárok na odpočet dane, ktorý znáša dôkazné bremeno preukázania splnenia hmotnoprávnych
podmienok pre priznanie odpočtu dane.
„Status deklarovaného dodávateľa“ definujú pojmy – „zdaniteľná osoba“ a „platiteľ dane podľa zákona o
DPH“. „Zdaniteľnou osobou“ podľa definície v cit. čl. 9 ods. 1 Smernice o spoločnom systéme dane, je
každá osoba, ktorá nezávisle a na akomkoľvek mieste vykonáva ekonomickú činnosť (t.j. predovšetkým

podnikateľskú činnosť alebo aj inú ekonomickú činnosť z ktorej na opakujúcej sa báze dosahuje príjmy
napr. samostatne hospodáriaci roľníci, slobodné povolania a pod.), odhliadnuc od účelu alebo výsledkov
tejto činnosti, pričom v rovnakom znení sa definícia tohto pojmu prebrala aj do znenia cit. § 3 ods. 1 a
2 zákona o DPH. „Platiteľom dane podľa zákona o DPH“ je osoba, ktorá je registrovaná pre DPH podľa
cit. § 4 zákona o DPH, po splnení podmienok podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH.

Z uvedeného definičného rámca pojmu „status deklarovaného dodávateľa“ teda vyplýva, že daňový
subjekt k tomu, aby uniesol dôkazné bremeno preukázania, že spĺňa prvú hmotnoprávnu podmienku na
priznanie mu odpočtu dane, musí preukázať, že pri zachovaní nevyhnutnej obozretnosti starostlivého
hospodára si preveril svojho obchodného partnera a bol uzrozumený s tým, že obchoduje so subjektom,
ktorý skutočne (fakticky) vykonáva ekonomickú (podnikateľskú) činnosť za účelom dosiahnutia zisku

(napr. že sa nejedná iba o jednorazovú „schránkovú“ spoločnosť) a súčasne, že tento subjekt je
registrovaným pre DPH s tým, že ak daňový subjekt toto svoje dôkazné bremeno unesie, toto sa
presúva následne na správcu dane. A ak následne správca dane pri preverovaní daňovým subjektom
k daňovej kontrole predložených dôkazov tieto vecne spochybní, napr. ak vykonaným dokazovaním
zistí, že obchodný partner daňového subjektu v skutočnosti nevykonáva ekonomickú činnosť, pretože

napr. má iba virtuálne sídlo, nemá žiadnych iných obchodných partnerov alebo žiadnu podnikateľskú
históriu a pod., tak dôkazné bremeno sa opätovne prenáša na daňový subjekt, aby predložil dôkazy,
ktorými by uvedené zistenia správcu dane vyvrátil, avšak ak daňový subjekt v druhom kole toto dôkazné
bremeno neunesie a dôvodné pochybnosti správcu dane nepoprie, tak z dôvodu nesplnenia v tomtoprípade prvej hmotnoprávnej podmienky (status deklarovaného dodávateľa) nemôže byť daňovému
subjektu priznaný nárok na odpočet dane. V uvedenom kontexte je treba ešte zdôrazniť, že pochybnosť
správcu dane sa však nemôže zakladať iba na jeho dojme, pocitoch či dohadoch, ale musí byť vecne

preukázaná správcom dane zistenými skutočnosťami a súčasne v zmysle už ustálenej judikatúry, nie
každá, hoc aj správcom dane preukázaná pochybnosť (napr. nekontaktnosť dodávateľa a pod.) je
spôsobilá sama o sebe (t.j. bez kumulácie iných pochybností) vecne spochybniť status deklarovaného
dodávateľa a mať za dôsledok prenos dôkazného bremena späť na daňový subjekt, pretože túto „silu“
má iba taká dôvodná, t.j. správcom dane preukázaná pochybnosť, ktorej existenciu či dôsledky daňový

subjekt mohol a mal odhaliť pri vynaložení od neho vyžadovanej preventívnej obozretnosti pred vstupom
doobchodnéhovzťahusinýmsubjektom.TotižtovzmysleustálenejjudikatúrySDEÚodkontrolovaného
daňového subjektu nie je možné požadovať, aby preukazoval skutočnosti, ktoré sú mimo jeho sféru
vplyvu a ktoré nemôže a pri vynaložení od neho očakávanej obozretnosti, ani nemohol fakticky zistiť,
overiť alebo mať o nich vedomosť.
Nadväzujúc na uvedené, tak konkrétne v zmysle judikatúry SD EÚ na spochybnenie statusu

deklarovaného dodávateľa nepostačuje sama o sebe (i) nekontaktnosť dodávateľa, či subdodávateľov
ako výlučná okolnosť (napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 z 25.05.2021); (ii) nedostatok
potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa
či subdodávateľov (napr. SD EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 03.09.2020, bod 47, vo
veci Maks Pen EOOD, C-18/13 z 13.02.2014, body 31, 32; vo veci O. P., C-324/11 zo 06.09.2012, bod

49), (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (napr. SD EÚ vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 03.09.2020, bod 64).
V uvedenej súvislosti správny súd tiež poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky
v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 86/2022 z 15.02.2022, podľa ktorého cit. „Daňový subjekt nie je
možné pripraviť o právo odpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako

je nekontaktnosť jeho dodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane
či neodvedenie sumy dane do štátneho rozpočtu týmito inými osobami. Finančná správa nemusí
mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií ani nemusí v zásade nadobudnúť
presvedčenie, že zvolený obchodný model daňového subjektu je optimálny alebo odôvodnený, pričom
existenciu rôznych pochybností nemôže automaticky prenášať, ak nepreukáže účasť na daňovom

podvode alebo vedomosť o ňom, na daňový subjekt“.
Teda aj z uvedených záverov je zrejmým, že hoc by správca dane ním vykonaným dokazovaním
chcel spochybniť status vo faktúre deklarovaného dodávateľa napr. zistením o jeho nekontaktnosti, či
o nedostatkoch v jeho internom účtovníctve alebo nesplnením si povinnosti odviesť daň, či o nedostatku
jeho personálnych kapacít na dodanie tovaru alebo služby a pod., tak vo všetkých týchto prípadoch

by tieto správcom dane hoc dokazovaním zistené skutočnosti neboli spôsobilé na úrovni prvej
hmotnoprávnej podmienky spochybniť právo daňového subjektu na odpočet dane, pretože všetko sú
to okolnosti, ktoré daňový subjekt aj pri vynaložení maximálnej obozretnosti pred uzavretím obchodu
s takýmto subjektom nemohol zistiť, predvídať ani ich ovplyvniť (t.j. napr. daňový subjekt nemôže
ovplyvniť ani dopredu vedieť, že neskôr jeho obchodný partner so správcom dane nekomunikuje alebo,

že neodviedol daň a pod.). Súčasne je potrebné zdôrazniť, že hmotnoprávnou podmienkou odpočtu
nie je stotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa,
ktorý musí byť zdaniteľnou osobou. V prípade správcom dane preukázaných dôvodných pochybností,
ktoré však nie sú spôsobilými vecne spochybniť prvú hmotnoprávnu podmienku (status deklarovaného
dodávateľa) na priznanie odpočtu dane a teda v dôsledku ktorých ani nedôjde k prenosu dôkazného

bremena späť na daňový subjekt, ale toto ostáva na správcovi dane, pretože správca dane môže
ešte založiť svoje rozhodnutie o nepriznaní odpočtu dane, avšak už iba z dôvodu indikovania buď
daňového podvodu [pri kladnom zodpovedaní všetkých otázok Axel kittel (podvodového) testu], pri
súčasnom preukázaní, že odpočet dane si uplatňujúci daňový subjekt o tomto daňovom podvode
vedel alebo vedieť mohol a mal alebo z dôvodu indikovania zneužitia práva. Pričom preukázanie

tak daňového podvodu, ako aj zneužitie práva daňovým subjektom je na pleciach správcu dane (na
ktorého pleciach toto dôkazné bremeno ostalo po neúspešnom preukázaní dôvodných pochybností vo
vzťahu k hmotnoprávnym podmienkam), nie daňového subjektu. A contrário, v prípade kvalifikovaného
spochybnenia splnenia hmotnoprávnych podmienok už nie je potrebné preukazovať podvodné konanie
ani konanie zneužívania práva.

33. Aplikujúc vyššie uvedené všeobecné východiská, možno konkretizovať, že v danom súdenom
prípade správca dane ani žalovaný síce nedôvodili, žeby v sporných faktúrach uvedený dodávateľ
žalobcu, t.j. spoločnosť INEXTER PO s.r.o., žeby nebola subjektom registrovaným pre DPH, t.j. nebolosporné, že spoločnosť INEXTER PO s.r.o. bola v rozhodnom zdaňovacom období september 2018
osobou registrovanou pre daň, avšak správca dane spochybnil status tohto v sporných faktúrach
deklarovaného dodávateľa zistením o jeho nekontaktnosti, resp. nekontaktnosti a nedohľadateľnosti

jeho niekdajšieho konateľa B. C. a tiež zistením, že pri daňovej kontrole u tohto dodávateľa za
zdaňovacie obdobia 01/2018 – 12/2018 vykonávanej miestne príslušným správcom dane (v Nových
Zámkoch), tento dodávateľ nespolupracoval, nepredložil žiadnu dokumentáciu, preto mu bola vyrubená
daň podľa pomôcok, z čoho správca dane v tejto súdenej veci vyabstrahoval, že žalobcov dodávateľ
INEXTER PO s.r.o. nemohol v rozhodnom zdaňovacom období september 2018 vykonávať ekonomickú

(podnikateľskú) činnosť a teda ani nemohol obchodovať so žalobcom a dodať mu deklarované služby,
aj napriek tomu, že ako bolo vyššie uvedené, dodanie v sporných faktúrach deklarovaných služieb
správcom dane spochybnené nebolo, takže podľa správcu dane nebolo preukázané, kto predmetné
služby žalobcovi dodal alebo mohol dodať.
Vďalšomboloúlohousprávnehosúduposúdiť,čiuvedenépochybnostidaňovýchorgánovbolispôsobilé
spochybniť splnenie prvej hmotnoprávnej podmienky (status deklarovaného dodávateľa), čo by z tohto

dôvodu odôvodňovalo nepriznanie žalobcovi odpočtu DPH v prípade, ak by pri opätovnom prenesení
naň dôkazného bremena tieto pochybnosti správcu dane nevedel žalobca vyvrátiť.
V okolnostiach veci má správny súd za to, že v danej veci správcom dane uvádzané hoc aj preukázané
zistenia o žalobcovom dodávateľovi INEXTER PO s.r.o. – ako nekontaktnosť, nezastihnuteľnosť
konateľa, či nespolupráca s mieste príslušným správcom dane pri inej daňovej kontrole u tohto

dodávateľa – ani osve a ani vo vzájomnej súvislosti, neboli spôsobilé dostatočne spochybniť status tohto
deklarovaného dodávateľa, t.j. prvú materiálnu/hmotnoprávnu podmienku pre záver o neuznaní nároku
žalobcu na odpočet dane o to viac, že dodanie deklarovaných služieb sporným nebolo. V celku sa totiž
jedná iba o skutočnosti, ktoré, ako už bolo uvedené žalobca ako s týmto dodávateľom obchodujúci
daňový subjekt ani pri vynaložení maximálnej obozretnosti nemohol vedieť, zistiť, predvídať ani ich

ovplyvniť, t.j. žalobca nemohol v septembri 2018 predvídať, že neskôr počas daňovej kontroly či už
vykonávanej u tohto jeho obchodného partnera alebo v roku 2020 vykonávanej u samotného žalobcu,
bude tento jeho obchodný partner z dôvodu nekontaktnosti či nezastihnuteľnosti vtedajšieho konateľa
so správcom dane nesúčinným, ktoré skutočnosti tak ani nie je možné pripisovať na ťarchu žalobcu
a v konečnom dôsledku, tieto skutočnosti ani nemohli mať za následok prenos dôkazného bremena

späť na žalobcu, tobôž ako dodanie deklarovaných služieb sporným nebolo. V tomto smere nie je
dôvodnou ani pochybnosť správcu dane o tom, kto, resp. aký iný subjekt mohol žalobcovi deklarované
služby dodať, pretože ako už bolo uvedené, v rámci svojho dôkazného bremena preukazovania
splnenia hmotnoprávnych podmienok daňový subjekt (žalobca) nemá povinnosť ohľadne prvej
z týchto podmienok preukazovať, kto konkrétne mu tovar alebo službu dodal, pretože hmotnoprávnou

podmienkou odpočtu nie je stotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre
(napr. Najvyšší správny súd SR sp. zn. 1Sfk/14/2021 z 27.10.2023, bod 27., pozn.) o to viac ak služba
boladodaná.Namargouvedenýchpochybnostísprávcudanesasprávnemusúdužiadaeštepodotknúť,
že správca dane uzavrel nekontaktnosť niekdajšieho konateľa INEXTER PO s.r.o. B. C. na zistení, že
jeho bydlisko je vo Q. K. na presne nezistenej adrese, bez toho, aby správca dane za účelom stotožnenia

adresy menovaného kontaktoval napr. Mestský úrad vo Q. K., takže uvedené pochybnosti správcu dane
v tomto smere možno mať v tomto štádiu aj za nedostatočne preukázané.
Ako už bolo konštatované, uvedené pochybnosti správcu dane nemožno považovať za relevantné
spochybnenie statusu žalobcovho deklarovaného dodávateľa sťa by subjektu, ktorý v rozhodnom
zdaňovacom období vykonával ekonomickú činnosť, z ktorého dôvodu s ním žalobca v tomto období aj

vstúpildoobchodnéhovzťahu,atedanebolispôsobilýmianipreniesťdôkaznébremenospäťnažalobcu,
ktorý tak už nemusel v ďalšom kole predkladať správcovi dane ďalšie dôkazy na potvrdenie tohto
obchodného vzťahu tobôž ak správca dane dodanie deklarovaných služieb nespochybnil, a opätovný
prenos dôkazného bremena na daňový subjekt nespôsobuje akákoľvek pochybnosť správcu dane, ale
len pochybnosť dôvodná.

34. Podľa správneho súdu sa však javila byť dôvodnou prvotná (t.j. ešte pred preukazovaním dôvodných
pochybností správcom dane) požiadavka správcu dane, aby okrem sporných faktúr, výpovedí
svojich konateľov a fotodokumentácie, žalobca na deklarovanie sporných obchodov s deklarovaným
dodávateľom INEXTER PO s.r.o. predložil aj iný dôkaz napr. stavebný denník, dodávateľom podpísaný

súpis prác, zmluvu o dielo, či objednávku, ktoré písomné podklady by obozretný obchodník mal mať
bez ďalšieho k dispozícii. Uvedenú požiadavku žalobca naplnil návrhom na vypočutie svedka B. D.,
ktorý bol v rozhodnom období september 2018 zamestnancom dodávateľa INEXTER PO s.r.o. a ktorý
potvrdil svoju účasť na spornými faktúrami účtovaných stavebných prácach (okrem opravárenskýchprác, čo ale správca dane nereflektoval, pozn. súdu) s tým, že inštrukcie k práci mu dávali konatelia
žalobcu a svedok uviedol aj mená iných osôb ktoré sa na nich podieľali, ktoré však v rozhodnom období
neboli zamestnancami INEXTER PO s.r.o.. Z tejto výpovede správca dane majúc za to, že stavebné

práce síce žalobcovi dodané boli, ale keďže vzhľadom na ich rozsah ich nemohla vykonávať iba jedna
osoba t.j. svedok B. D., ktorý navyše pracoval pod dohľadom konateľov žalobcu a nie dodávateľa
ktorého bol zamestnancom, že na prácach sa museli podieľať aj iné osoby s podozrením, že práce mohli
byť vykonané formou „čiernej práce“, teda správca dane vyvodil pochybnosť o statuse deklarovaného
dodávateľa INEXTER PO s.r.o. sťa by subjektu reálne vykonávajúceho ekonomickú (podnikateľskú)

činnosť, pravdepodobne (keďže správca dane konečný záver z uvedeného vyplývajúci nepomenoval)
z dôvodu, že tento subjekt nemal podľa správcu dane disponovať pracovnou silou, prostredníctvom
ktorej by deklarované služby žalobcovi dodal, t.j. dodávateľ nedisponoval nevyhnutnými personálnymi
kapacitami na zabezpečenie fakturovaného plnenia.
Podľa správneho súdu ani túto pochybnosť správcu dane nie je možné považovať za pochybnosť
dôvodnú, t.j. takú ktorá by prenášala dôkazné bremeno späť na žalobcu spojené s jeho povinnosťou

preukazovať opak a teda ani za pochybnosť relevantnú na nepriznanie žalobcovi odpočtu dane z dôvodu
nesplnenia prvej hmotnoprávnej podmienky.
Totižto ako už bolo uvedené, táto pochybnosť sa jednako týka skutočnosti, ktorú žalobca pri vstupe do
obchodného vzťahu s deklarovaným dodávateľom nemohol vopred vedieť, ani predvídať či ovplyvniť,
keďže žalobca žiadnym spôsobom nemohol mať vplyv a ani nemohol vedieť o vnútorných personálnych

záležitostiach svojho dodávateľa, a jednako existenciu personálnych kapacít na dodanie deklarovaných
služieb dodávateľom INEXTER PO s.r.o. potvrdil svedok p Farkaš, pričom vierohodnosť jeho výpovede
správca dane nijak nevyvrátil, na čom v konečnom dôsledku nič nemení ani podozrenie správcu dane
o dodaní deklarovaných služieb využitím tzv. „čiernej práce“, pretože riešenie tejto otázky vo vzťahu k
INEXTER PO s.r.o. je v kompetencii inšpektorátu práce a nie správcu dane, o ktorej skutočnosti navyše

žalobca nemohol mať vonkoncom objektívne vedomosť, pokiaľ by nebol preukázaný opak.
V uvedenej súvislosti správny súd poukazuje podporne na rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 5 Sžfk/73/2020 z 25.08.2022, podľa ktorého cit. „Pre záver správcu dane a
žalovaného, že sťažovateľ nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje
spochybnenie dodávateľa, resp. subdodávateľa, ktorý nemal personálne či materiálno-technické

vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponoval nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie
fakturovaného plnenia. V takomto prípade je možné nepriznať odpočítanie dane sťažovateľovi ak by
bolo v konaní preukázané, že sťažovateľ sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal,
že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.“
Samotné konštatovanie, že službu nedodal deklarovaný dodávateľ (bez ďalších okolností), nie je

spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok
pre priznanie práva na odpočet DPH, osobitne, ak existencia dodanej služby nie je sporná.

35. Správny súd uzavrel, že ak z uvedených dôvodov správca dane a žalovaný nepriznali žalobcovi
právo na odpočet dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, konkrétne prvej z nich (status

deklarovaného dodávateľa), tak vec nesprávne právne posúdili, a v tomto prípade zamietnutie priznania
odpočtu by bolo možné len vtedy, ak by správca dane právne dostatočným spôsobom preukázal, že
žalobca(zdaniteľnáosoba)sabuďaktívnepodieľalnadaňovompodvodealebovedel,alebomalamohol
vedieť, že sporné obchody sú súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustil jeho dodávateľ, ktorý
sporné faktúry vyhotovil alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného

dodávateľského reťazca, ktorým smerom sa v tomto prípade však úvahy a zisťovania správcu dane
a žalovaného neuberali. V žalobou napadnutých rozhodnutiach sa neuvádza, žeby sporné obchody
medzi spoločnosťou INEXTER PO s.r.o. a žalobcom boli poznačené protiprávnym konaním vo vzťahu
k DPH alebo, žeby žalobca prijatím služieb od INEXTER PO s.r.o. získal neoprávnenú daňovú výhodu,
prípadne že by vedel, alebo vzhľadom na okolnosti musel vedieť, že sa týmto obchodom zapája do

podvodného konania vo vzťahu k DPH.
Inými slovami, ak by malo byť rozhodnutie správcu dane o nepriznaní žalobcovi odpočtu dane v tomto
prípade založené iba na závere, že v sporných faktúrach deklarované služby žalobcovi nedodal
dodávateľ INEXTER PO s.r.o., pri súčasnom nespochybnení dodania deklarovaných služieb, tak
v tom prípade správca dane nemôže argumentovať nesplnením hmotnoprávnych podmienok na jeho

nepriznanie, ale iba ak preukázaním daňového podvodu (Axel Kittel test) alebo zneužitím práva, pri
preukázaní ktorých zaťažuje dôkazné bremeno správcu dane.36. Keďže spochybnenie statusu deklarovaného dodávateľa (prvá hmotnoprávna podmienka), založené
len na jeho nekontaktnosti, nezastihnuteľnosti jeho konateľa, nespolupráci a na domnienke o nedostatku
jeho personálnych kapacít na dodanie deklarovanej služby, nie sú postačujúce, z uvedeného dôvodu

správny súd posúdil žalobnú námietku nesprávneho právneho posúdenia pre spochybnenie splnenia
materiálnych/hmotnoprávnych podmienok nároku na odpočet DPH za dôvodnú.

37. Nedôvodnou správny súd vzhliadol žalobnú námietku ohľadne aplikácie na daný prípad § 3 ods.
6 daňového poriadku (o skutočnom obsahu právneho úkonu), pretože toto ustanovenie správca dane

vo svojom rozhodnutí zmienil iba ilustračne na dokreslenie svojich úvah, avšak nejednalo sa o nosné
ustanovenie, podľa ktorého by vec právne posúdil.
Dôvodnou však správny súd vzhliadol námietku o nesprávnom postupe žalovaného, ktorý majúc
kompetenciu odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu iba potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť (§
59 ods. 2 Správneho poriadku), svojim žalobou napadnutým rozhodnutím rozhodnutie správcu dane
potvrdil a súčasne aj zmenil, v ktorom dôsledku vo vzťahu k zmenenej časti bolo jeho rozhodnutie

pre účastníka konania prekvapujúcim a z dôvodu nevrátenia veci na ďalšie konanie prvostupňovému
správnemu orgánu, bol tento účastník konania zbavený aj možnosti domáhať sa prieskumu tohto pre
neho prekvapujúceho záveru opravným prostriedkom ešte v rámci administratívneho konania (v danom
prípade, kedy nie je spornou právomoc a príslušnosť správcu dane, sa uvedené síce na prvý pohľad javí
bagateľným, avšak pri založení uvedenej praxe by v inej obdobnej veci mohlo mať uvedené závažný

právny dôsledok napr. aj na nulitu rozhodnutia vydaného vo veci nepríslušným správnym orgánom bez
možnosti prieskumu rozhodnutia túto príslušnosť a právomoc mu zakladajúcu, pozn. súdu).

38. Keďže správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je založené na nesprávnom
právnom posúdení veci a zistený skutkový stav bol pre riadne posúdenie veci nedostatočný, preto

správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP v spojení s § 191 ods. 3 psím a) SSP, keďže
k uvedenému pochybeniu došlo už aj na úrovni prvostupňového správneho orgánu (správcu dane),
zrušil tak rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane a vec vrátil
správcovi dane na nové konanie a rozhodnutie.

39. V súvislosti s ďalším postupom daňových orgánov v predmetnej veci správny súd zdôrazňuje, že
jeho závery bez ďalšieho neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na odpočítanie dane zo
spornýchobchodov.Jevšakúlohousprávcudane,abybuďrelevantnespochybnilsplneniemateriálnych/
hmotnoprávnych podmienok predmetného práva alebo (v prípade, kedy badá neštandardnosti v
deklarovanom zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch medzi dotknutými zdaniteľnými

osobami, a zároveň nie je možné dostatočne dôkladne a jednoznačne spochybniť naplnenie
hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH), aby preukázal žalobcovi spáchanie daňového podvodu,
či jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Uvedené vyplýva z
ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ napr. v rozsudku Optigen, spojené veci C-354/03, C-355/03,
C-484/03. V takýchto situáciách správca dane a žalovaný aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je

vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo
veci Axel Kittel (C-439/04).

40. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva

na správnom súde.“

41. Podľa § 167 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd prizná žalobcovi voči
žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal
žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“

42. Podľa § 175 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

43. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a keďže žalobca mal v konaní
plný úspech, správny súd mu priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov súdneho konania.44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. a)
SSP v ich znení účinnom do 30.06.2023]. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP
v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).