Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210225
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124210225.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E. F., G. G., proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/
XX, XXX XX I., právne zastúpenej: JUDr. Jozef Karabaš, advokát, so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov,
IČO: 42029759, o zaplatenie 2.800,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č. k. 17C/68/2024-41 zo dňa 8.4.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že
žalobu zamietol a žalovanej priznal vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca nevyužíval v dotknutom
období nehnuteľnosť - rodinný dom, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu, avšak
z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, aby žalovaná nejakým spôsobom bránila
žalobcovi v užívaní ich spoločného majetku. Aj keď žalobca uvádzal, že žalovaná nereagovala na
jeho ústne a telefonické žiadosti o užívanie nehnuteľnosti, žalobca preukázal iba tú skutočnosť, že

žalovanej oznámil niekedy v roku 2017, že sa príde nasťahovať najprv prechodne a následne natrvalo
a že žalobcu bude živiť, avšak výslovne v tejto výzve uviedol, že odpoveď ani nečakal. Konštatoval,
že nemožno považovať pasivitu žalovanej, ktorá na prípadné výzvy žalobcu nereagovala za aktívne
bránenie užívania nehnuteľnosti. Sám žalobca potvrdil, že kľúčmi od nehnuteľnosti disponoval po celú
dobu,aždoprávoplatnostirozhodnutiaovyporiadaníBSM,kedyvtomtoobdobívhodilkľúčedoschránky
žalovanej. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, či vôbec v neskoršom období sa vôbec domáhal
toho, že chce užívať nehnuteľnosť. Poukázal, že v danom prípade žalobca i žalovaná mali rovnaké právo

užívať danú nehnuteľnosť, a tak na strane žalobkyne nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia
na úkor žalovaného. V prípade nezhody o užívaní nehnuteľnosti sa mohol ktorýkoľvek z nich obrátiť
na súd so žalobou, ktorou by sa domáhal konkrétneho spôsobu užívania veci, čo sa v danom prípade
nestalo.

2. Žalobca si uplatnil žalobou sumu 2.800,- eur ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Netvrdil však, aby mu vyslovene vznikla nejaká škoda a v prípade, že by súd mal nárok žalobne posúdiť

ako aj náhradu škody, nepreukázal predpoklady pre priznanie tejto škody, predovšetkým protiprávne
konanie žalobkyne, ani samotnú škodu, a tiež príčinnú súvislosť medzi konaním žalobkyne a vzniknutou
škodou.3. Konštatoval a uzavrel, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca sa o rodinný dom nikdy nestaral,
nezaujímal sa o jeho údržbu, či o platenie daní a poplatkov. S poukazom na uvedené skutočnosti
a citovanú právnu úpravu § 144 ods. 1 OZ, § 145 ods. 1, 2 OZ, § 146 ods. 1 OZ, § 420, § 442 OZ,

§ 451 ods. 1, 2 OZ žalobu zamietol ako nedôvodnú a žalovanej vo vzťahu k žalobcovi ako úspešnej
účastníčke priznal náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že na
základevykonanéhodokazovaniasúddospelknesprávnymskutkovýmaprávnymzáveromanesprávne

interpretoval predložené dôkazy. Už v samotnej žalobe bolo uvedené a dôkazmi podložené, že mal
osobný záujem spoločnú nehnuteľnosť užívať, a preto súdom vyhodnotená skutočnosť, že žalovaná mu
nebránila dom užívať, nie je vyhodnotená správne. Je názoru, že žalovaná na jeho výzvy nereagovala
a nečinnosť možno chápať ako bránenie z jej strany. Pri snahe o osobnú komunikáciu bol nahrávaný
synom A. B., ktorý nehnuteľnosť v tom čase so žalovanou užíval, ich konanie voči jeho osobe
bolo provokatívne, čomu sa snažil vyhnúť. Je názoru, že takúto pasivitu zo strany žalovanej možno

považovať za formu bránenia a je potrebné ju vnímať ako vytváranie prekážok v užívaní spoločnej
domácnosti, uzamknutím priestorov v dome, ktoré mu mali byť prístupné, vytváraním nepríjemnej
atmosféry, ignorovaním alebo obmedzovaním komunikácie. Rovnako za nesprávny považuje argument
súdu, že sa nestaral o nehnuteľnosť. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný a vecne správny, súd
prihliadol na všetky dôkazy a dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a s týmto zistením sa aj riadne
vyporiadal v odôvodnení rozhodnutia. Žalobca bez akéhokoľvek dôvodu rodinný dom neužíval, nikdy

nikto mu v tom nebránil, sám sa rozhodol, že rodinný dom opustí a odsťahoval sa do G., kde žije aj
v súčasnosti. Nestotožnil sa s jeho tvrdením, že pasivitu zo strany žalovanej treba považovať za formu
bránenia alebo vytvárania prekážok v užívaní spoločnej nehnuteľnosti.

6. Krajský súd v Prešove príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté

rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP,
oboznámil sa so spisovým materiálom a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Niet pochýb, že predmetnou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2.800,- eur s prísl.

s poukazom na tú skutočnosť, že mu nebolo umožnené užívať predmetnú nehnuteľnosť, ktorá až do
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva bola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a po
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva v podielovom spoluvlastníctve s rovnakými podielmi.

8. Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

9. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

10. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Vykonaným dokazovaním prvoinštančný súd mal za preukázané, že je potrebné predmetnú žalobu

žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť, keďže žalobný návrh, na základe ktorého uplatňoval predmetnú
žalobu o zaplatene sumy 2.800,- eur s prísl. od žalovanej dôvodil tým, že nebolo mu umožnené užívať
predmetnú nehnuteľnosť, ktorú so žalovanou nadobudli do BSM za trvania manželstva, a to rodinný dom
o súpisnom čísle XXX na H. XX F. I., zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. I.. Okrem tvrdení uvedených v žalobe
a jeho výpovede na pojednávaní dňa 8.4.2025 žiadne dôkazy ohľadom toho, že mu bolo znemožnené

nehnuteľnosť užívať, nepredložil a sám ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal.
Na základe uvedeného vychádzajúc z obsah spisu a listinných materiálov ako aj ust. § 181 ods. 1
CSP, odvolací súd zdôrazňuje, že dokazovanie sa vykoná len vtedy, ak sú skutkové tvrdenia strán
sporné. Súd vykonáva v zásade iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Sám má obmedzenú dôkaznúiniciatívu. Správne preto prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca nepreukázal
predpoklady pre priznanie žalovanej sumy, či už nároku na náhradu škody alebo bezdôvodného
obohatenia.

Odvolací súd mal za to, že niesol procesnú zodpovednosť za výsledok konania a skutočnosti, ktoré
tvrdil, neboli preukázané, preto muselo byť rozhodnuté vo veci v jeho neprospech.
Možno teda konštatovať, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutočností, ktoré tvrdil v žalobe,
pričom toto dôkazné bremeno prevažne vždy leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ak teda žalobca tvrdil, že žalovaná mu

neumožnila predmetnú nehnuteľnosť užívať, z dôvodu ktorého si uplatňuje žalovanú sumu, vzhľadom
na charakter lokality a obvyklú výšku nájomného. Bolo teda aj jeho povinnosťou označiť a predložiť také
relevantné dôkazy na preukázanie tých skutočností, ktoré tvrdil v žalobe. Nestalo sa tak, poukazom
nielen v samotnej žalobe, ale ani na pojednávaní, na ktorom bol vypočutý.

12. Keďže v zmysle § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa o tom, že nebolo preukázané, aby
žalobcovi bolo znemožnené predmetnú nehnuteľnosť užívať.
Pokiaľ sa domáhal uplatnenia žalovanej sumy 2.800,- eur titulom bezdôvodného obohatenia, bolo
na ňom preukázať, že ide o nárok, ktorý jasne a zreteľne vyvodzuje z titulu obmedzeného užívania

nehnuteľnosti, ktorá bola v ich bezpodielovom spoluvlastníctve.
Nestotožňuje sa s odvolacou námietkou žalovaného, že i samotná nečinnosť alebo nekonanie žalovanej
má predstavovať prekážky brániace užívaniu predmetnej nehnuteľnosti, pretože dokazovaním takáto
skutočnosť preukázaná nebola.

13. Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým záverom a vec skutkovo i právne správne posúdil. Na základe uvedeného napadnutý
rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 a priznal úspešnej žalovanej náhradu

trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).