Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. august 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120208323
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4120208323.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobkýň: 1. A. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C. XX, 2. D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. G. F. H., I. XXX/X, obe zastúpené
Mgr. Richardom Kováčom, advokátom so sídlom Nitra, Coboriho 1, proti žalovanému: Obec Choča, so
sídlom Choča 55, zastúpenému: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s. r. o., so sídlom Topoľčianky,
Žitavanská 20, IČO: 36 858 722, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 17. apríla 2023 č. k. 12C/68/2020-250 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) a vo výroku

o náhrade trov konania (III.) p o t v r d z u j e .

Žalobkyniam v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa v 1. rade je spoluvlastníčka v
podiele1/2kcelkuažalobkyňav2.radejepodielováspoluvlastníčkavpodiele1/2kcelku,nehnuteľnosti
- pôvodne pozemok parcely reg. "E" s parcelným č. 1697 - orná pôda o výmere 109 m2, kat. úz. C.,
obec C., okres Zlaté Moravce, zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Zlaté
Moravce, katastrálny odbor na LV č. XXX, v súčasnosti zapísaných vo Výkaze Výmer geometrického

plánu č. 180/2020, vyhotovenom a autorizačne overenom dňa 16. 12. 2020 a úradne overenom dňa
21. 12. 2020, pod č. 757/2020 Okresným úradom Zlaté Moravce, katastrálnym odborom ako pozemok
nachádzajúci sa v katastrálnom území C., obec C., okres Zlaté Moravce, parcely reg. "C" s parcelným
č. 1697/6 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 54 m2, pozemok parcely reg. "C" s parcelným
č. 1697/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 55 m2, pričom Geometrický plán č. 180/2020,
vyhotovený a autorizačne overený dňa 16. 12. 2020 a úradne overený dňa 21. decembra 2020 pod č.
757/2020 Okresným úradom Zlaté Moravce, katastrálny odbor, je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku

(I.). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (II.). O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobkyniam
v 1. a 2. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (III.). Rozhodnutie po
právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 137 písm. c/ CSP, § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 129 ods.
1, § 130 ods. 1, 3, § 132 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobkyne sa
podanou žalobou domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemok parcely
reg. "E" s parcelným č. 1697, orná pôda o výmere 109 m2, kat. úz. C., obec C., zapísaná v katastri

nehnuteľností vedenom Okresným úradom Zlaté Moravce, katastrálny odbor na LV č. XXX, a to každá
z nich v podiele 1/2 k celku. Žalobu odôvodnili tým, že v dedičskej veci po poručiteľovi J. K., L. K., nar.
XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom C. XXX, nadobudli nehnuteľnosť - pozemok
parcely reg. "E" s parcelným č. 1697, orná pôda o výmere 109 m2, kat. úz. C., pôvodne zapísanúna LV č. XXXX, a to každá z nich v podiele 1/2 k celku. Obec C. v Notárskej zápisnici N 180/2017,
NZ 47138/2017, NCRls 47937/2017 spísanej dňa 24. 11. 2017 notárkou JUDr. Gabrielou Rehákovou,
so sídlom v Nitre, vyhlásila, že splnila podmienky vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka,

najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby k nehnuteľnosti
v katastrálnom území C., LV č. XXXX, parcely registra "E", parc. č. 1697 orná pôda o výmere 109 m2,
písané ma meno J. K. (M.), (v notárskej zápisnici sú uvedené viaceré nehnuteľnosti, ale tieto nie sú
predmetom sporu). V notárskej zápisnici je okrem iného uvedené, že "na týchto pozemkoch je postavený
kultúrnydom,ktoréhovlastníkomjeObecC.avlastníckeprávojezapísanévLVč.XXXpodB1vcelosti".

Ďalej je uvedené, že "vlastník zapísaný v LV č. XXXX pod B 1 - J. K. (M.) je podľa vyjadrenia starostky
obce C. č. 446/2017 zo dňa 22. 11. 2017 v obci neznámi, v evidencii obyvateľov obce nie je evidovaný
a rovnako nie sú v obci známi ani jeho právni nástupcovia". Notárka osvedčila podľa § 63a zákona
č. 323/92 Zb. v znení neskorších predpisov splnenie podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva
titulom vydržania, ktoré boli účastníkmi preukázané. V katastri nehnuteľností je v súčasnosti ako vlastník
predmetnej nehnuteľnosti vedený žalovaný - Obec C., pričom nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXX.

Žalobkyne majú za to, že žalovaný nadobudol predmetnú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva vydržaním
bez toho, aby boli splnené podmienky vydržania vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. V
priebehu konania súd prvej inštancie uznesením pripustil zmenu petitu žaloby v nasledovnom znení:
"Súd určuje, že žalobkyňa v 1.rade je spoluvlastníčka v podiele 1/2 k celku a žalobkyňa v 2.rade je
podielová spoluvlastníčka v podiele 1/2 k celku, nehnuteľnosti - pôvodne pozemok parcely reg. "E" s

parcelným č. 1697, orná pôda o výmere 109 m2, kat. úz. C., obec C., okres Zlaté Moravce, zapísaná
v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Zlaté Moravce, katastrálny odbor na LV č. XXX, v
súčasnosti zapísaných vo Výkaze Výmer geometrického plánu č. 180/2020, vyhotovenom a autorizačne
overenom dňa 16. 12. 2020 a úradne overenom dňa 21. 12. 2020, pod č. 757/2020 Okresným úradom
Zlaté Moravce, katastrálnym odborom ako pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom území C., obec

C., okres Zlaté Moravce, parcely reg. "C" s parcelným č. 1697/6, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
54 m2, pozemok parcely reg. "C" s parcelným č. 1697/8, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 55 m2,
pričom Geometrický plán č. 180/2020, vyhotovený a autorizačne overený dňa 16. 12. 2020 a úradne
overený dňa 21. decembra 2020, pod č. 757/2020 Okresným úradom Zlaté Moravce, katastrálny odbor,
je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.

1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že v prvom rade sa zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu,
keďže v prípade podanej žaloby sa jedná o určovaciu žalobu. Súd dospel k záveru, že žalobkyne majú
naliehavý právny záujem na podanej žalobe, ktorý je daný tým, že existuje aktuálny stav objektívnej
neistoty medzi stranami sporu, keď žalobkyne tvrdia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností,

pričom ako vlastník sporných nehnuteľností je na liste vlastníctva zapísaný žalovaný. Tento stav
objektívnej neistoty nemožno iným právnym prostriedkom ako podanou žalobou odstrániť a právne
postavenie žalobkýň je tak neisté a ohrozené. Ďalej sa súd v konaní zaoberal otázkou vecnej legitimácie.
Zo strany žalovaného bola namietaná aktívna vecná legitimácia žalobkýň. Súd sa s názorom žalovaného
nestotožnil, mal za to, že žalobkyne v 1. a 2 rade sú v konaní aktívne vecne legitimované na podanie

tejto žaloby, pretože sú právne nástupkyne po osobe J. K., nar. XXXX. J. K. /J. K./ nar. XX. XX. XXXX bol
právnym predchodcom žalobkýň, jeho otcom bol M. K. a matka J. K., je to ich starý otec, z rozhodnutia
D1090/74 vyplýva, že nehnuteľnosti sú vo vlastníctve osoby J. K. /Jozefov/. N. J. K. bola označovaná
tak, že v zátvorke je uvádzané slovo M.. Existovala aj osoba J. K., nar. XXXX, jeho otcom však bol
J. K., nar. XXXX a jeho otec sa vola A. K., takže nebol žiadny dôvod k tomu, aby bol v dokumentoch

označovaný ako J. K. /M./.

1.3. V konaní sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či žalovaný mohol nadobudnúť vlastníckeho
právo na základe iných právnych skutočností ustanovených zákonom a takouto inou právnou
skutočnosťou je nadobudnutie vlastníctva vydržaním s poukazom na ustanovenie § 134 Občianskeho

zákonníka. Konkrétne v prejednávanom spore žalovaný tvrdil, že sporné nehnuteľnosti nadobudol
vydržaním k 01. 01. 1992. Súd prvej inštancie bol pri rozhodovaní vo veci viazaný právnym názorom
vysloveným odvolacím súdom. Tak, ako uviedol Krajský súd v Nitre vo svojom rozhodnutí, dobrá viera je
presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia
k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery, sú okolnosti týkajúce sa

tiež právneho dôvodu nadobudnutia (titulu) - teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho
titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí,
je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk, viažucich
sa k právnemu dôvodu (titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Za dobromyseľného držiteľa možnoteda považovať takého držiteľa nehnuteľnosti, ktorý sa domnieva, že mu nehnuteľnosť patrí, teda, že
je jej vlastníkom, pričom uvedené presvedčenie držiteľa nehnuteľnosti o tom, že je vlastníkom tejto
nehnuteľnosti však musí mať nejaký právny základ, teda musí z niečoho vyplývať. Týmto právnym

základom je práve nadobúdací titul. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k právnemu dôvodu (titulu)
vzniku vlastníckeho práva, ale v konaní nebolo preukázané, na základe akého konkrétneho právneho
dôvodu (titulu) v danej veci možno žalovaného považovať za dobromyseľného držiteľa, skutkové
okolnosti prejednávanej veci súvisiace s výstavbou kultúrneho domu neboli sporné, ani namietané, vo
vzťahu k výstavbe kultúrneho domu na spornom pozemku neboli vznesené žiadne námietky, avšak len z

týchtookolnostíniejemožnéprijaťzáverotom,žežalovanýsplnilzákonnépodmienkyprenadobudnutie
vlastníctva vydržaním. Žalovaný neprodukoval žiaden dôkaz a v zásade ani netvrdil, že pozemky
nadobudol, tento nepredložil, resp. nešpecifikoval nadobúdací titul a ani neuviedol konkrétne skutočnosti
nadobudnutia pozemku. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, akým konkrétnym
spôsobom nadobudol pozemok v rokoch 1959, 1960, na ktorom prebiehala výstavba kultúrneho domu,
vydané bolo stavebné povolenie, ale to nepreukazuje spôsob nadobudnutia pozemku. V konaní nebolo

preukázané, akým titulom žalovaný pozemok nadobudol. K veci sa vyjadrovala zástupkyňa žalovaného
- starostka obce, tvrdila, že titulom nadobudnutia pozemku bolo darovanie v roku 1957, takéto tvrdenie
je však len jej jediným a nepreukázaným tvrdením a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nevyplýva
ani z notárskej zápisnice o osvedčení nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným vydržaním, v ktorej
sa rovnako nekonštatuje žiadny nadobúdací titul pre oprávnenú držbu, naopak, táto pojednáva o

vlastníkoch pozemkov, teda o osobách, ktorým patrí vlastnícke právo k pozemku, bez súčasného
konštatovania toho, že by títo s vlastníckym právom akokoľvek vo vzťahu k žalovanému nakladali.

1.4. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu, pretože parcely, ktoré sú predmetom tohto
sporu, žalobkyne nadobudli dedením po svojom právnom predchodcovi, konkrétne v dedičskej veci po

poručiteľovi J. K., L. K., nar. XX. XX. XXXX, zomr.XX. XX. XXXX, naposledy bytom C. XXX, pozemok
parcely reg. "E" s parcelným č. 1697, orná pôda o výmere 109 m2, kat. úz. C., pôvodne zapísaná na LV
č. XXXX, a to každá zo žalobkýň v podiele 1/2 k celku nehnuteľnosti /sp. zn. 11D/123/2017/ a žalovaný v
konaní nepreukázal, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, nadobudol osvedčením podľa § 63a
zákonač.323/92Zb.ovydržanívlastníckehopráva(Notárskazápisnicazodňa24.11.2017 N180/2017,

NZ 47138/2017), pretože základnými podmienkami vydržania ako spôsobu pôvodného nadobudnutia
vlastníckeho práva sú: 1. oprávnená držba, 2. uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3. spôsobilý
predmet vydržania. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne -
akznichniejesplnenáčoilenjedna,nedochádzakvydržaniuažalovanýnepreukázaltitulnadobudnutia
nehnuteľností. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na doplnenie

dokazovania, keď navrhoval zabezpečiť s odkazom na znenie notárskej zápisnice súhlasy ostatných
vlastníkov pozemkov, takýto dôkaz by nič nezmenil na záveroch súdu, že žalovaný nepreukázal titul
nadobudnutia pozemku, ktorý je predmetom tohto sporu a ako to bolo v prípade iných pozemkov, nie
je potrebné v konaní preukazovať.

1.5. Súd prvej inštancie žalobu zamietol len v časti príslušenstva uplatneného ako náklady spojené s
uplatnením pohľadávky za predžalobnú výzvu vo výške 85,18 eura. K dôvodom takého rozhodnutia súd
uviedol, že žalobkyne jednak nepreukázali uhradenie takýchto nákladov, a jednak predžalobná výzva
nesmerovala k uplatneniu nároku, nemala žiadny právny význam a ani účinky, s predžalobnou výzvou
zákon nespája žiadne právne účinky, predžalobná výzva nevyvoláva vznik, zmenu a ani zánik žiadnych

práv alebo povinností, nie je ani predpokladom uplatnenia práva na súde, a teda nemôže ísť ani o právne
významnú skutočnosť predvídanú zákonodarcom v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. O
trováchkonania,vrátanetrovodvolaciehokonania,súdrozhodolpodľa§255ods.1CSP tak,ževkonaní
úspešné žalobkyne majú nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, keďže žalobe bolo v celom
rozsahu vyhovené, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník - § 262 ods.
2 CSP. Neúspešné boli žalobkyne len v časti príslušenstva.

2. Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný,namietajúc,žesúdprvejinštancie
na základe dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Poukázal
na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018 a na
taký výklad ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do
súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobuobjektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario,
výklad,ktorýtútomožnosťvylučuje,resp.juobmedzujepodstatnýmspôsobom,nemôžebyťpovažovaný
za ústavne konformný. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ

objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť
teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba
považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce,
že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo
preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Vo vzťahu k podmienke oprávnenej držby poukázal na

to, že oprávnená držba a dobromyseľnosť sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí,
aby tu bol domnelý právny dôvod titulus putativus, teda ide o to, aby bol držiteľ so zreteľom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že mu takýto právny titul patrí (rozsudok NS ČR 22 Cdo 417/98). Poukázal
na to, že on, ako aj jeho právny zástupca od prvého pojednávania tvrdili, že pozemky nadobudol do
vlastníctva a opisoval aj okolnosti nadobudnutia. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 06. 09. 2021
vyplýva, že priamo štatutárny zástupca žalovaného – starostka obce - uvádzala, že pozemky, na ktorých

stojí kultúrny dom, a teda aj predmetné nehnuteľnosti, boli ich vtedajšími vlastníkmi darované - Obci
C., a to v r. 1957. Minimálne na tomto pojednávaní bol uvedený titul, od ktorého odvíja svoju dobrú
vôľu, a tým je darovanie. Na základe uvedeného sa Obec C. ako obdarovaný chopila v r. 1957 držby
predmetných nehnuteľností. Zároveň na tomto pojednávaní boli opísané aj okolnosti nadobudnutia,
ako aj ďalšie okolnosti, z ktorých vyplýva, že sa držby chopil poctivo. Zo skutkových okolností tohto

prípadu vyplýva, že sa chopil držby predmetných nehnuteľností darovaním v r. 1957 a v rokoch 1958-60
prebehla na predmetných pozemkoch výstavba kultúrneho domu. Počas celej vydržacej doby a aj
neskôr (teda od r. 1957 do r. 2020, kedy došlo k podaniu tejto žaloby) sa nikto z vtedajších vlastníkov
pozemkov (ako aj ich právnych nástupcov) nedomáhal vlastníckeho práva. Vzhľadom na okolnosti, bol
objektívne presvedčený o tom, že držané nehnuteľnosti nadobudol poctivým spôsobom. Vzhľadom na

to, že za predmetné nehnuteľnosti nebola vyplatená kúpna cena a pôvodní vlastníci (ako aj ich právni
nástupcovia) sa nedomáhali vyplatenia kúpnej ceny ani žiadnej inej protihodnoty a ani sa v priebehu
vydržacej doby, ako aj potom, nedomáhali svojho vlastníckeho práva, nemohol mať pochybnosti o
tom, že nehnuteľnosti nadobudol poctivo, pričom uvedené okolnosti svedčili nadobudnutiu vlastníctva
predmetných nehnuteľností darom. Skutočnosť, že neexistuje písomná darovacia zmluva, vo svetle

uvedeného Nálezu ÚS SR nemôže byť vo vzťahu k vydržaniu rozhodujúca, pokiaľ z vyššie uvedených
okolností vyplýva nadobudnutie nehnuteľností poctivým spôsobom. Akýkoľvek iný výklad by bol ústavne
nekonformný. Má za to, že opísané okolnosti dostatočne preukazujú jeho dobromyseľnosť, a teda záver
súdu o tom, že z daných okolnosti nemožno vyvodiť, že boli splnené podmienky pre vydržanie, nie je
správny. Ďalej poukázal tiež na stanovisko ÚS ČR, ktorý uvádza, že aj právnická osoba môže byť s

prihliadnutím na všetky okolnosti v dobrej viere, pričom kvalifikácia držby právnickej osoby sa zisťuje
podľa dobrej, či zlej viery štatutárneho orgánu právnickej osoby (nález ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 77/97).
Svoju dobrú vieru odvíjal od nadobúdacieho titulu, ktorým bolo darovanie, a teda vyjadrenia štatutárneho
orgánu obce, ktorým je starostka obce, vo svetle existencie nadobúdacieho titulu sú relevantné vo
vzťahu k jeho dobromyseľnosti ako právnickej osoby. Tvrdenie starostky je pritom preukázané všetkými

okolnosťami chopenia sa držby z jeho strany, ako aj nadobúdacieho titulu. Okrem výpovede starostky
pritom poskytol aj ďalšie dôkazy na preukázanie dobromyseľnosti, a to vyhlásenie I. O. zo dňa 09. 03.
2021, vyhlásenie G. K. zo dňa 23. 04. 2021, úryvok z kroniky obce týkajúci sa výstavby kultúrneho
domu, ako aj stavebné povolenie. Svoju dobrú vieru odvíjal od titulu darovania (čo je relevantným
spôsobom nadobudnutia), pričom skutočnosť, že v priebehu vydržacej doby, ako aj po jej uplynutí

si nikto neuplatňoval vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a pôvodní vlastníci súhlasili
so stavbou kultúrneho domu, boli okolnosťami, na základe ktorých nemal pochybnosti o tom, že mu
nehnuteľnosti skutočne patria. Aj z uvedeného je zrejmé, že sa k predmetným pozemkom správal ako k
svojim vlastným. Všetky okolnosti tohto prípadu tak nasvedčujú, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol
poctivo, bol v dobrej viere, že mu patrí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pričom s nehnuteľnosťami

nakladal ako so svojimi vlastnými, z čoho vyplýva, že bol oprávneným držiteľom. Uvedené podporuje aj
judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 117/94 (R 44/96). Súd prvej inštancie pri
svojom rozhodovaní opomenul aplikovať ustanovenie § 130 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka,
ktoré zakotvuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o oprávnenosti držby, ktorá má dôležitý procesný
význam. Ak v spore týkajúceho sa vydržania nie je preukázaný opak, t. j. neoprávnenosť držby, pôjde

vždy o držbu oprávnenú, vykonávanú oprávneným držiteľom. Žalobkyne v konaní žiadnym spôsobom
nepreukázali prostredníctvom dôkazných prostriedkov, že by nebol oprávneným držiteľom. V prípade,
ak aj vzniesli určité pochybnosti, tieto z ich strany neboli dokázané, ani podporené žiadnymi dôkaznými
prostriedkami, a teda má za to, že v zmysle dikcie druhej vety ustanovenia § 130 ods. 1 Občianskehozákonníka sa predpokladá, že jeho držba bola oprávnená. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne v celom jej rozsahu.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrili žalobkyne, udávajúc, že dôvody, ktoré uvádza žalovaný
vo svojom odvolaní, a to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nie sú dané. Napadnutý rozsudok
považujú za vecne správny. Súd prvej inštancie pri opätovnom preskúmaní predmetnej veci správne
aplikoval záväzné právne názory vyslovené v uznesení Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/11/2022-226

zo dňa 26. 01. 2023. Pokiaľ žalovaný poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14. 11. 2018, tento vychádza z konkrétneho skutkového stavu, ktorý je
zásadne odlišný v podstatných súvislostiach so skutkovým stavom zisteným v predmetnom spore.
Z uvedeného nálezu je však zrejmé, že pri výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ
objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Vo vzťahu k
predmetnému sporu však žalovaný neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia, za akých okolností, akým

spôsobom pozemky nadobudol. Skutočnosť, že na pozemkoch bol postavený kultúrny dom a existuje
nejaké stavebné povolenie nemôže preukazovať existenciu domnelého nadobúdacieho titulu vo vzťahu
k predmetnému pozemku. Žalovaný je pritom orgánom verejnej správy, ktorého povinnosťou bolo viesť
náležitú evidenciu dotknutých dokumentov. Majú za to, že k žiadnemu darovaniu nehnuteľností nikdy
nedošlo, nakoľko žalovaný nikdy nevstúpil do držby predmetného pozemku. Rovnako neexistujú žiadne

dôkazy,žebyžalovanýpredmetnýpozemokužíval.Vovzťahukvyhláseniuštatutáraobce–starostky,že
N. C. pozemky nerušene užívala, takéto vyhlásenie by bolo možné považovať za relevantné v prípade,
ak by bolo podporené ďalšími konkrétnymi dôkazmi alebo starostka obce by bola priamym svedkom
nadobudnutia pozemkov obce. Majú za to, že od tvrdenia žalovaného, že vtedajší vlastníci, ako aj ich
právny nástupca sa nedomáhali vlastníckeho práva, nemožno odvodzovať poctivý spôsob nadobudnutia

vlastníckeho práva vydržaním. O poctivý spôsob ide iba v tom prípade, ak dôjde k nadobudnutia
vlastníckeho práva od vlastníka právnym úkonom, ktorý stratil platnosť pričom nový vlastník vstúpi
do užívania a obaja účastníci sa cítia byť takýmto právnym úkonom viazaní. V danom prípade však
existencia takéhoto právneho úkonu, resp. nadobúdacieho titulu nebola spočiatku ani tvrdená a nebola
v priebehu konania ani preukázaná. Rovnako takéto skutočnosti nevyplývajú ani z notárskej zápisnice,

ktorú nepovažujú za validnú na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Samotné faktické užívanie
pozemku, na ktorom je postavená nehnuteľnosť, nezakladá dobromyseľnosť držby na nadobudnutie
vlastníckeho práva k pozemku. Tiež uviedli, že v danom prípade súčasná starostka obce Choča
nebola štatutárnym zástupcom, v čase, kedy došlo k údajnému darovaniu, a preto priamu vedomosť o
spôsobe nadobudnutia pozemkov nemala, a ani nemohla mať. Rovnako žalovaný nepredložil konkrétne

dôkazy, ktoré by podporili „dobrú vieru“ štatutárneho orgánu právnickej osoby. Štatutárny zástupca
by v takomto prípade mal predložiť dôkazy, na základe ktorých dospel k záveru, že dobrá viera
nadobudnutia nehnuteľnosti právnickou osobou je daná. V opačnom prípade ide o subjektívne názory
štatutárnehozástupcu,ktorénemožnovykladaťakoprejavdobrejvôležalovanéhoakoprávnickejosoby,
v kontexte predmetného sporu. Vo vzťahu k dôkazným prostriedkom, na ktoré poukazuje žalovaný, a

to vyhlásenie I. O. zo dňa 09. 03. 2021, vyhlásenie G. K. zo dňa 23. 04. 2021, úryvok z kroniky obce
týkajúci sa výstavby kultúrneho domu, ako aj príslušné stavebné povolenie, tak z týchto dôkazných
prostriedkov nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali dobromyseľnosti držby žalovaného,
a teda splnenie podmienok na vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Pokiaľ žalovaný udával,
že sa správal k nehnuteľnostiam ako k vlastným, uviedli, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom

na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych
predstáv držiteľa. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie
je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. (Uznesenie
Najvyššieho súdu 3Cdo/17/2016). V prípade žalovaného nemôže ísť o poctivý spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním, nakoľko v konaní nebol produkovaný žiadny dôkazný prostriedok, ktorý

by preukazoval existenciu nadobúdacieho titulu alebo domnelého nadobúdacieho titulu. Skutočnosť,
že stavba kultúrneho domu postavená na predmetnom pozemku vlastnícky patrí žalovanému, nemôže
predsa odôvodňovať právny a vlastnícky status predmetného pozemku. Žalovaný v konaní produkoval
dôkazy, ktoré preukazovali, že na predmetnom pozemku bola postavená stavba kultúrneho domu,
čo nespochybňujú. Táto skutočnosť však nie je podstatná pre vlastnícky vzťah k pozemku, ktorý má

samostatný právny status ako stavba. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žiadnym spôsobom nepreukázali, že by
žalovaný nebol oprávneným držiteľom, uvádzajú, že takúto dôkaznú povinnosť ani nemali. Preukázali,
žesúvlastníčkypredmetnéhopozemku,ktorénadobudlidedenímarovnakonamietali,ženebolisplnené
podmienky vydržania vlastníckeho práva, pričom uvedená skutočnosť vyplýva už z notárskej zápisnice.Žalovaný poukázal na druhú vetu ustanovenia § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak opomenul
citovať vetu prvú tohto ustanovenia. Žalovaný v začiatku sporu netvrdil, že by existoval nadobúdací
titul, a rovnako ani domnelý nadobúdací titul, až v neskorších podaniach uvádza, že išlo o darovanie,

pričom o existencii, ako aj právneho osudu tohto „darovania“ žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy a
rovnako táto skutočnosť nevyplýva ani z notárskej zápisnice. Majú tak za to, že vôbec nemožno hovoriť
o pochybnostiach o oprávnenosti držby, nakoľko neboli splnené elementárne podmienky oprávnenosti
držby slúžiacej na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Záverom uviedli, že nielenže neexistuje
darovacia zmluva, ale neexistuje ani zmienka, že nejaký nadobúdací titul vôbec existoval. Nebol

predložený žiadny záznam o užívaní ani iný dôkazný prostriedok, dokonca ani konkrétne tvrdenie,
na základe ktorého sa žalovaný chopil držby pozemkov. Rovnako žalovaný spôsob nadobudnutia –
nadobúdací titul uviedol až na druhom pojednávaní. V predsúdnej a ani v súdnej komunikácii spôsob
nadobudnutia, teda nadobúdací titul neuvádzal. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je preto vecne
správny a navrhli, aby Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalovaného (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s
verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade

trov konania je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

9. Žalobkyne v 1. a 2. rade sa v tomto konaní domáhali určenia, že každá z nich je v podiele 1 k celku
vlastníčkou prejednávaných nehnuteľností v katastrálnom území C., a to na základe tej skutočnosti, že
nehnuteľnosti nadobudli do vlastníctva dedením po ich právnom predchodcovi J. K. (M.), zomr. XX. XX.
XXXX, v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 11D/123/2017. Súčasne
tvrdili, že žalovaný, zapísaný ako vlastník prejednávanej nehnuteľnosti na LV č. XXX, pre katastrálne

územie C., ktorý si notárskou zápisnicou N 180/2017, Nz 47138/2017, NCRIs47937/2017 spísanou
dňa 24. 11. 2017 notárkou JUDr. Gabrielou Rehákovou dal osvedčiť podľa § 63a zákona č. 323/92 Zb.
splneniepodmienokprenadobudnutievlastníckehoprávatitulomvydržania,prejednávanúnehnuteľnosť
nenadobudol do svojho vlastníctva vydržaním, pretože neboli splnené zákonné podmienky vydržania
vlastníckeho práva.

10. Po prejednaní podaného odvolania žalovaného, vychádzajúc z dôvodov podaného odvolania,
dospel odvolací súd k záveru, že toto odvolanie nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny. Súd prvej inštancie vo veci správne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne
závery.

11. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní argumentoval, že boli na jeho strane splnené všetky
podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k prejednávanej nehnuteľnosti, s takouto argumentáciou
žalovaného sa odvolací súd nestotožňuje a zhodne so súdom prvej inštancie má za to, žežalovaný zákonné podmienky vydržania vlastníckeho práva nesplnil, keď neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal, akým konkrétnym spôsobom nadobudol prejednávaný pozemok, na ktorom prebiehala
výstavba kultúrneho domu. Žalovaný vo svojej odvolacej argumentácii, ako i v priebehu konania

predovšetkým poukazoval na nález ÚS SR sp. zn. II ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018 a na
to, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť
objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť rozhodujúce,
že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú

vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar
ako bezodplatné plnenie.

12. V kontexte vyššie uvedeného a žalovaným poukazovaného rozhodnutia ÚS SR, v ktorom
ÚS SR pripustil nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním i na základe ústne uzatvorenej dohody,
ktorá zakladala pokojnú a nerušenú držbu nehnuteľností vydržiteľom, pri splnení i ďalších podmienok

vydržania, odvolací súd udáva, že pri plnom rešpektovaní záverov ÚS SR má za to, že žalovaný
podmienkydobromyseľnostidržbynesplnil.Tak,akojevyššiekonštatované,vzmysleNálezuÚstavného
súdu sp. zn. II ÚS 484/2015, za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie,
ktoré by v kontexte prejednávanej veci a tým, čo je žalovaným tvrdené, znamenalo, že držiteľ (žalovaný)
preukázateľne dokáže, že v prípade prejednávanej nehnuteľnosti išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

To, že právnym dôvodom dobrej viery žalovaného ako držiteľa, že mu vec patrí, je práve darovacia
zmluva ako tvrdil, potom znamenalo, že tento mal preukázať, že sa skutočne jednalo o dar. Rovnako
ako súd prvej inštancie, i odvolací súd má za to, že uvedené žalovaný nepreukázal. To, že pozemok
bol žalovaným nadobudnutý darovaním, tvrdila starostka obce v rámci jej výpovede na pojednávaní,
keď uviedla, že pozemky boli v roku 1957 darované, čo je jej jediné strohé vyjadrenie, bez akýchkoľvek

bližších skutkových faktov, z ktorých by preukázateľne bolo možné usudzovať, že skutočne išlo o dar.
Odvolací súd v tomto ohľade pritom žiadnym spôsobom nespochybňuje to, že vyjadrenie starostky
obce ako štatutárneho zástupcu obce je relevantným vyjadrením žalovaného, avšak toto jediné strohé
vyjadrenie, nemožno v žiadnom prípade brať na zreteľ ako vyjadrenie preukazujúce, že žalovaný mohol
byť objektívne presvedčený, že držanú vec nadobudol poctivým spôsobom. K uvedenému je potrebné

uviesť, že niet žiadneho opodstatneného dôvodu, pokiaľ žalovaný získal prejednávaný pozemok ešte
v roku 1957 ako dar, aby táto skutočnosť nevyplývala i z notárskej zápisnice o osvedčení nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním, spísanej dňa 24. 11. 2017, ktorá naopak v prípade prejednávanej
nehnuteľnosti hovorí o vlastníkovi pozemkov J. K. (M.), ktorý má byť podľa vyjadrenia starostky
neznámy. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie odvolateľa v podanom odvolaní, žer od prvého pojednávania

opisoval okolnosti nadobudnutia pozemku, keď tento primárne opisoval okolnosti súvisiace s výstavbou
kultúrneho domu a v tejto súvislosti sa neurčito vyjadroval, že pozemok nadobudol oprávnene,
pričom jediným vyjadrením, v ktorom uviedol, akým spôsobom malo k nadobudnutiu pozemku dôjsť,
je vyjadrenie starostky obce a jej tvrdenie, že sa jednalo o dar, avšak bez toho, že by bolo v konaní
akokoľvek preukázané, že sa tak skutočne stalo. Pokiaľ žalovaný poukazuje na listinné dôkazy založené

vspise,ktorépodľajehonázoru,majútotojehotvrdenieodarovanípozemkupodporovať,atovyhlásenie
I. O., vyhlásenie G. K., úryvok z kroniky obce týkajúci sa výstavby kultúrneho domu, ako aj stavebné
povolenie, je potrebné uviesť, že žiadne z týchto dokladov nepreukazujú tvrdenie žalovaného, že mohol
byť objektívne presvedčený, že mu pozemok patrí. Tieto doklady predovšetkým súvisia s nespornou
výstavbou kultúrneho domu na prejednávanej nehnuteľnosti, avšak k preukázaniu toho, že žalovaný

prejednanýpozemokpoctivo(nímtvrdenýmdarovaním)nadobudolamoholbyťobjektívnepresvedčený,
že mu patrí, nemajú výpovednú hodnotu.

13. Odvolací súd na doplnenie udáva, že toto rozhodnutie je súladné i s aktuálnou rozhodovacou
činnosťou NS SR, prezentovanou i v jeho rozhodnutí sp. zn. 1VCdo/1/2024, v ktorom Veľký senát NS

SR uzavrel (rovnako ako skôr ÚS SR v náleze sp. zn. II ÚS 484/2015, na ktorý poukazuje žalovaný), že
pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne
presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ
konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú cenu, prípadne poskytol iné dohodnuté
plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Teda, tak ako už bolo uvedené

vyššie, stále platí, že nie je vylúčený ani predaj, resp. darovanie na základe ústnej kúpnej/darovacej
zmluvy, kde práve v takomto prípade o poctivom nadobudnutí svedčí zaplatenie kúpnej ceny, resp.
preukázanie toho, že išlo o dar. V kontexte prejednávanej veci to potom znamenalo, že dôkazným
bremenom žalovaného bolo dokázať, že preukázateľne išlo o dar, ako tvrdil, čo sa mu však nepodarilo,pretože jediné vyjadrenie štatutárky žalovaného o darovaní, bez akýchkoľvek skutkových ozrejmení,
resp. súvislostí s inými dokladmi založenými v spise, predovšetkým s notárskou zápisnicou o osvedčení
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, za preukázanie darovania považovať nemožno. Žiadne

iné okolnosti nadobudnutia, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že tento mohol byť objektívne
presvedčený, že mu vec patrí, žalovaným tvrdené ani preukazované neboli. Navyše, až do vyjadrenia
starostky obce o darovaní pozemkov, ktoré následne prezentoval i jej právny zástupca, i ako nosnú
argumentáciu odvolania, žalovaný tvrdil len to, že pozemok nerušene užíval ako vlastný, z čoho však
nemožno v žiadnom prípade kvalifikovane uzavrieť, že s ohľadom na všetky okolnosti tejto veci mohol

byť objektívne presvedčený (dobromyseľný) o tom, že mu prejednávaná nehnuteľnosť vlastnícky patrí.

14. Pokiaľ napokon žalovaný argumentoval, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí opomenul
aplikovať ustanovenie § 130 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, ktoré zakotvuje vyvrátiteľnú
domnienku o oprávnenosti držby, ani s takouto odvolacou argumentáciou žalovaného sa odvolací súd
nestotožňuje. Oprávnená držba vyžaduje súčasné spojenie dvoch podmienok, a to dobromyseľnosti

držiteľa o tom, že mu vec alebo právo patrí a danosť tejto dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým
okolnostiam. Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci alebo, že je
oprávneným vykonávateľom práva, pričom dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne, a nie
len zo subjektívneho hľadiska držiteľa. Uvedené korešponduje tomu, čo odvolací súd uviedol vyššie,
a síce, že pri posudzovaní, či je držba dobromyseľná, treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne

presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. V prípade preukazovania vydržania
dôkazné bremeno viazne na tom, kto tvrdí, že nadobudol vlastníctvo vydržaním, čo bol v danom prípade
žalovaný, ktorý v danej veci nepreukázal, že sa vydržaním stal vlastníkom prejednávanej nehnuteľnosti,
atozdôvodovuvedenýchvyššie.Aplikáciaustanovenia§130ods.1druhávetaObčianskehozákonníka
v tomto ohľade nenachádza v danej veci opodstatnenie, keď otázka dobromyseľnosti držiteľa bola

vyriešená bez toho, že by vyvolávala pochybnosti o oprávnenosti držby. Ustanovenie § 130 ods. 1 druhá
veta Občianskeho zákonníka zakotvuje vyvrátiteľnú domnienku len v prípade existencie pochybností
o tom, či je držba oprávnená, ktoré pochybnosti, vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci a toho, čo
odvolací súd uviedol vyššie, v danej veci prítomné neboli.

15. V kontexte vyššie uvedeného mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci a vyvodil z neho aj správne právne závery. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania
je vecne správne, preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a v odvolacom konaní úspešným žalobkyniam priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).