Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/93/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624203498
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624203498.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. X/X, D., právne zastúpená Advokátska kancelária SLAMKA & Partners
s. r. o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovaným: v rade 1/ E.
F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, H. G. – C. G., právne zastúpená: JUDr.JURKOVEC

ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom 026 01 Dolný Kubín, M.R.Štefánika 1822, IČO: 36 832 103 a v rade
2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, o určenie, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 12C/78/2024-138 zo dňa 18. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol, žalovanej
v rade 1/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a žalovanému v rade 2/ nepriznal nárok
na náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa sa domáhala určenia, že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXXX v kat. území D. patrí do dedičstva po poručiteľovi I. J., ktorý bol jej otcom a bolo preukázané, že je

jediná žijúca oprávnená dedička. Žalobu dôvodila tým, že dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva uzatvorená medzi žalovanými v rade 1/ a 2/ je neplatná z dôvodu, že žalovaný v rade
2/ nebol oprávnený uzatvoriť dohodu, keďže poručiteľ bol stotožnený, nejednalo sa o neznámeho
vlastníka a k zápisu správy nemalo dôjsť. Bolo preukázané, že podaním zo dňa 29.07.2019 žalovaná 1/
požiadala žalovaného 2/ o uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa
§ 19 ods. 6 Zákona č. 180/1995 Z. z., ktorú dohodu žalovaná 1/ podpísala 26.09.2022 a žalovaný 2/

27.09.2023. Žiadosťou zo dňa 28.11.2022 žalobkyňa požiadala Okresný úrad Ružomberok, katastrálny
odbor o doplnenie chýbajúcich osobných údajov k nezistenému vlastníkovi, nebohému I. J. po všetkých
prípadoch v evidencii nehnuteľností, kde sa táto osoba vyskytuje ako výlučný či podielový spoluvlastník.
Zároveň požiadala o výmaz správcu SPF. Žiadosťou o zápis správy na LV č. XXXX zo dňa 24.10.2023
SPFpožiadalozápissprávykvlastníkovinapredmetnomLVJ.I.,nar.XX.XX.XXXX,zomr.XX.XX.XXXX.
Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva považoval za platnú, uzatvorenú v súlade

so zákonom a oprávnenými osobami. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobkyne, keď žalovaná 1/
požiadala žalovaného 2/ ako správcu neznámeho vlastníka o uzatvorenie dohody. Skutočnosť, že v čase
podpisu dohody správcom bol na LV doplnený údaj o úmrtí a bydlisku neznámeho vlastníka neznamená,
že došlo k zániku správy žalovaného v rade 2/. V zmysle § 20 ods. 1 citovaného zákona oprávnenia
fondu k pozemkom uvedeným v § 16 ods. 1 písm. b/ a c/, t.j. vrátane pozemkov s nezistenými vlastníkmi
ustanovené v § 17 a 18, vrátane práva previesť vlastníctvo k pozemkom zanikajú až doručením výpisu

z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže vlastníctvo k týmto pozemkom. Aj keď žalobkyňa
tvrdí, že je jedinou vlastníčkou predmetným nehnuteľností v čase uzatvorenia dohody a jej vkladudo katastra nehnuteľností nebola zapísaná ako vlastníčka pozemkov a nie je ňou ani viac ako dva
roky od podania jej žiadosti o doplnenie údajov o neznámom vlastníkovi. Žalovaný 2/ ako správca bol
oprávnený uzatvoriť dohodu v zmysle § 19 ods. 6 zákona, podľa ktorého môže previesť vlastníctvo

k pozemkom uvedeným v § 16 ods. 1 len v prípadoch ustanovených zákonom a zákon ako jeden
z prípadov ustanovuje možnosť uzatvoriť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
Ustanovenie§19ods.3,naktorépoukazovalažalobkyňasúďalšímizprípadovustanovenýchzákonom,
pre ktoré môže dôjsť k prevodu vlastníctva. Žalovaný 2/ ako správca postupoval v súlade s ust.
§ 19 ods. 6 a nie v zmysle ustanovenia § 19 ods. 3 ako sa mylne domnieva žalobkyňa. Zákon

jasne a zrozumiteľne definuje, kedy dochádza k zániku oprávnenia žalovaného 2/. Pričom k naplneniu
požadovaných podmienok nedošlo.
3. Aj napriek tomu, že žalobkyňa požiadala o zápis ďalších údajov o neznámom vlastníkovi, uvedeným
nedošlo k zániku správy. Nebolo zrejmé, kto sú jeho právni nástupcovia a k úmrtiu došlo 12.10.1998,
pričom k zápisu úmrtia do katastra nehnuteľností došlo až na základe žiadosti zo dňa 28.11.2022, teda
o viac ako 24 rokov neskôr. V čase podpisu dohody žalovaným 2/ stále nedošlo k stotožneniu vlastníka.

Žalobkyňa návrh na dodatočné dedičské konanie podala až dňa 29.04.2024. Nie je bez právneho
významu, že už počas prvotného dedičského konania pod sp. zn. D/624/1998 mala žalobkyňa tvrdiť,
že jej otec má byť vlastníkom aj predmetných nehnuteľností. Bola opakovane vyzývaná na procesnú
aktivitu, v tomto smere zostala však nečinná. Žalobkyňa sa snaží bezdôvodne preniesť zodpovednosť
na žalovaných a jej pasivita spôsobila, že majetok po neznámom vlastníkovi nebol doposiaľ prejednaný

vdedičskomkonaní.Návrhnadodatočnédedičskékonaniemohlapodaťskôr.Prvotnédedičskékonanie
bolo uznesením zo dňa 24.05.2004 zastavené pre nemajetnosť a aj s ingerenciou súdu a žalobkyne sa
v tom čase nepodarilo neznámeho vlastníka stotožniť. Ňou tvrdený prístup k ďalším nehnuteľnostiam
nebol v konaní preukázaný. Žalobkyňa má však aj iné zákonné možnosti, ako zabezpečiť údajný
prístup k do budúcna nadobudnutým stavbám, napr. vecné bremeno. Žalovaný 2/ neporušil svoje

povinnosti, keďže nehnuteľnosti previedol za vyrovnací podiel, ktorého výška nebola sporná a je možné
sa domáhať jeho vyplatenia. Pokiaľ sa týka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vo vzťahu k nim
nedošlo k opätovnému zápisu správy, nakoľko dohoda sa ich netýkala. Je bez právneho významu, že
k opätovnému zápisu správy nedošlo aj k nim, nakoľko nemožno spravodlivo požadovať od žalovaného
2/, aby mal prehľad o všetkých nehnuteľnostiach, ku ktorým je evidovaná správa a už vôbec nemožno

spravodlivo požadovať, aby mal správca vedomosť o spôsobe prístupu k nehnuteľnostiam.

4. Judikatúra Najvyššieho súdu SR potvrdzuje úvahy súdu, a to v rozhodnutí 6Cdo/11/2016, ako aj
8Cdo/31/2018 a 7Cdo/241/2018.

5. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnej žalovanej 1/ priznal voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a vo vzťahu k žalovanému 2/ rozhodol, že
tomuto nárok nepriznáva, keďže na pojednávaní vyhlásil, že si náhradu trov konania neuplatňuje.

6. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, keď poukazuje na to,

že je potrebné rozlišovať medzi prevodom vlastníctva a k vzniku/zániku oprávnení SPF ako správcu
po nezistenom/neznámom vlastníkovi vyplývajúci zo Zákona č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších
predpisov, resp. v rozhodnom čase a tento zákon, resp. jeho ustanovenia je potrebné vykladať
a aplikovať v celosti a nie iba účelovo podľa určeného ustanovenia či ustanovení. V tejto súvislosti
sa súd stotožnil, že pri uzatvorení dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi

žalovanými iba s odkazom na § 19 ods. 6 Zákona, ktorý vo svojej podstate len ustanovuje právo SPF
ako správcovi dohodnúť sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, no nič neustanovuje
o ďalšom spôsobe a postupe. Tieto ďalšie skutočnosti týkajúce sa prevodu vlastníctva k pozemkom
sú upravené nielen v interných aktoch SPF, ale hlavne v ďalších ustanoveniach zákona, a to v §
18 ods. 3, § 19 ods. 3 písm. f/ Zákona. V konaní nebolo sporné, že žalovaná 1/ mala zabezpečený

nevyhnutný prístup k jej stavbám a k priľahlým pozemkom vo forme vlastníckeho práva v podiele 1-
ice na sporných nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX. Podpísaním nezákonne uzatvorenej
dohody a hlavne jej zavkladovaním, právo žalobkyne ako právneho nástupcu po nebohom I. J., ktorého
sporné pozemky spravoval SPF bolo porušené. Aj na webovom sídle SPF je okrem iného uvedené,
že pri uzatváraní dohody sa posudzuje prístup na pozemky. Primeranosť pozemkov po rozdelení,

umiestnenie jestvujúcich podzemných a nadzemných vedení vybudované zariadenia na pozemku,
vecné bremená a podobne. Je teda nesporné, že uzatvorenou dohodou medzi žalovanými došlo SPF
ako správcom nehnuteľnosti na sporných pozemkoch k prevodu vlastníckeho práva k podielu 1-ice
a nebohý I. mal cez sporné pozemky zabezpečený prístup k stavbám za jeho domom, a to tak, žemal na sporných pozemkoch vlastnícke právo v podiele 1-ice. Vytýkanie nepreukázania skutočnosti
preukazujúcich prístup k stavbám a priľahlým pozemkom žalobkyni, považuje za nedôvodné, nakoľko
ich žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval a ide o skutočnosti, na ktoré žalobkyňa poukazovala aj

na pojednávaní a o verejne známe skutočnosti, ktoré si súd vie zistiť z verejne dostupných zdrojov.
Je nesporné že SPF pri uzatváraní dohody nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pretože vytvoril
skutkový stav, že žalobkyňa alebo ďalší vlastníci nebudú vedieť sa dostať k nehnuteľnostiam (rodinnému
domu a príslušenstvu) a pozemkom vo výlučnom vlastníctve nebohého I., pretože vchodové dvere ako aj
chodník vedúci k príslušenstvu rodinného domu – humno a dreváreň a ďalším pozemkom sú situované

zo sporného pozemku CKN č. 2319. Bagatelizovanie toho, že žalobkyňa si môže zabezpečiť prístup
k nehnuteľnostiam formou vecného bremena považuje za nedôvodné. Dohodu považuje za neplatný
právny úkon, lebo bol uzatvorený v rozpore so zákonom, a to z dôvodu, že žalovaná 1/ neodôvodnila
žiadosť žiadnym zákonným dôvodom, ktorý by SPF oprávňoval uzavrieť dohodu a teda aj v rozpore
s dobrými mravmi, keďže SPF nepostupovalo s odbornou starostlivosťou. Zároveň namieta neplatnosť
opätovnéhozápisusprávySPFnalistvlastníctva,ktorouskutočnosťousasúdprvejinštancienezaoberal

v kontexte základných princípov dedičského práva, resp. sa zaoberal ním nesprávne. Základným
princípom dedičského práva je, že dedičstvo prechádza smrťou poručiteľa na dedičov a rozhodnutie
o dedičstve má len deklaratórny a formálny charakter. Stanovisko považuje za nezákonné a vnútorne
rozporné, keďže na jednej strane tvrdí, že až do právoplatného vydania rozhodnutia o dedičstve
spravuje majetok po nestotožnenom vlastníkovi SPF, no na druhej strane súčasne pripúšťa, že majetok

po známom poručiteľovi prechádza na dedičov smrťou poručiteľa. Zároveň je stanovisko v rozpore
s rozhodovacou súdnou praxou tým, že žiadne súdne rozhodnutie neviaže zmenu neznámeho vlastníka
na stotožneného na právoplatnosť rozhodnutia o dedičstve, a to ani zákon, ale správa SPF zaniká
aj momentom stotožnenia neznámeho vlastníka. Zároveň je rozporné tvrdenie súdu k jeho právnemu
názoru, kde na jednej strane sa vznik správy SPF viaže na vznik ex lege, no a na druhej strane

zánik správy stotožnením nezisteného/neznámeho vlastníka už neviaže na skutočnosť jeho stotožnenia,
a teda na ex lege ale rigidne ho viaže ani nie na právoplatné dedičské konanie tak, ako sa uvádza
v stanovisku a ani nie na právoplatné rozhodnutie o zavkladovaní dedičstva, ale až na doručenie výpisu
z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže vlastníctvo k týmto pozemkom. Uvedené považuje
za prílišný formalizmus. Argumentácia súdu, že žalobkyňa návrh na prededenie sporných pozemkov

ako novoobjaveného majetku nepodala ani v čase prebiehajúceho súdneho konania je irelevantná,
nakoľko súdny komisár by sa ani týmto k nehnuteľnosťami nezaoberal, lebo v čase podania návrhu
na prededenie majetku už na sporných pozemkoch nebol uvedený právny predchodca žalobkyne, ale
žalovaná v rade 1/. Aj pri uzatváraní dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
ide o prevod vlastníckeho práva, ktorý sa má spravovať § 18 ods. 3 Zákona a teda odkazujúci na

§ 19 ods. 3 písm. f/ Zákona, ktoré bolo evidentne porušené. K tvrdeniu súdu, že nebolo zrejmé,
kto sú právni nástupcovia po I. J., tak sám súd konštatuje, že prebehlo po ňom dedičské konanie
a predbežným skúmaním boli s určitosťou zisťovaní aj dedičia. Preto argumentácia súdu je v príkrom
rozpore s neodňateľnosťou a nepremlčateľnosťou vlastníckeho práva garantovaného Ústavou SR.
Aj keby bola žalobkyňa nečinná, tak SPF mohol a mal ako správca iniciovať dedičské konanie na

novoobjavený majetok po stotožnení I. a nie opätovne požiadať o zápis správy. V tejto súvislosti
poukazuje, že dedičské konanie je mimosporovým konaním, ktoré môže začať aj súd alebo sa môže
začať bez návrhu. Ust. § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 Zákona pri prevode vlastníckeho práva SPF ako
správcom majetku pri nezistenom/neznámom vlastníkovi zákonom ukladá povinnosť skúmať a zaoberať
sa pri prevode vlastníckeho práva aj všetkými skutkovými okolnosťami. Navrhuje napadnutý rozsudok

zmeniť tak, že bude žalobe vyhovené v celom rozsahu alebo zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Žalovaný 2/ k odvolaniu žalobkyne uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
veľmi dôsledne, jasne, určite a zrozumiteľne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie a ktoré dôkazy vykonal, z ktorých

dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, ako vec správne posúdil a zároveň odkázal na ustálenú
rozhodovaciu prax. Uviedol, na základe akých právnych úvah dospel k rozhodnutiu, ktoré je vyjadrené
vo výroku rozsudku. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu.
8. Žalovaná v rade 1/ považuje odvolanie za nedôvodné, rozporuje tvrdenie žalobcu v odvolaní, že
dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je neplatná. Z dokazovania vyplynulo, že

žalovaný v rade 1/ vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v celom procese stále
komunikoval a dohodu uzatvoril s oprávnenou osobou – žalovaným v rade 2/ ako riadne zapísaným
správcom, tak aj v čase podpisu a zaslania dohody, ktorá bola žalovaným 1/ riadne podpísaná
26.09.2022. Aj v čase povoľovania vkladu predmetnej dohody bol ako správca zapísaný žalovaný v rade2/. Nie je zrejmé odkiaľ mal práve žalovaný v rade 1/ poznať prípadných konkrétnych dedičov I. J.
a odkiaľ mal poznať prípadnú vôľu dedičov na rozdelení – dedení predmetného spoluvlastníckeho
podielu, keď na LV bol stále zapísaný iba I. J., SR, ktorého podiel spravoval Slovenský pozemkový

fond. Na liste vlastníctva nikdy nebol zapísaný ako vlastník žiadny dedič I. J.. Preto je nepochybné, že
uzatváraldohodusoprávnenouosobou,konaldobromyseľne,vzmyslečohojeriadnymdobromyseľným
vlastníkom predmetného spoluvlastníckeho podielu. Žalobca odvodzuje svoj žalobný nárok z dôvodu,
že dňa 24.10.2023 mal žalovaný 2/ byť nezákonne zapísaný ako správca pozemkov, preto žalobca
sa mal domáhať nápravy v režime správneho súdnictva a podať správnu žalobu voči rozhodnutiu

bez toho, aby bolo zrušené rozhodnutie/opatrenie Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor
o zápise žalovaného 2/ ako správcu, je domáhanie sa určenia vlastníckeho práva, resp. určenia, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva bezpredmetné. Okrem toho v zmysle § 20 ods. 1 Zákona č. 180/1995
Z. z. oprávnenia žalovaného 2/ k pozemkom nezistených vlastníkov previesť vlastníctvo k pozemkom
zanikajú až doručením výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukazuje vlastníctvo k týmto
pozemkom. Zákon jasne určuje, kedy zaniká oprávnenie žalovaného 2/ uzatvoriť dohodu o vyporiadaní

a zrušení podielového spoluvlastníctva a zánik uvedeného oprávnenia žalovaného 2/ nenastal, nakoľko
neboli na to splnené zákonné podmienky. Poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Cdo/31/2018 a navrhuje odvolanie žalobcu zamietnuť.
9. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného 1/ uviedol, pokiaľ tento tvrdil, že nevedel, kto je dedičom
a ešte pred podaním žiadosti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva oslovil žalobkyňu

s odpredajom podielu, s čím nesúhlasila a to z dôvodu, že ešte nemala daný pozemok prededený
a že ho bude dediť, keď stotožní I. J. vo všetkých nehnuteľnostiach. Aj sám súd zistil a konštatoval,
že po I. J. prebehlo dedičské konanie, v ktorom bol zisťovaný okruh dedičov, preto konštatovanie, že
žalovaný 1/ sa obracia so žiadosťou na žalovaného 2/ považuje za jeho špekuláciu, a to aj z dôvodov,
že v žiadosti neuviedol žiadny nielen relevantný, ale ani zákonný dôvod, aby bolo zrušené. To, že

nikde nebolo uvedené, kto sú dedičmi a v akom podiele, považuje za nedôvodné, lebo po stotožnení
sa už žalovaný 2/ nemal nechať opätovne zapísať a teda žalovaná 1/ mala počkať do prededenia,
resp. podať návrh na prededenie sporného pozemku o veľkosti 1-ice. Nie je pravdou, že dôvodom
podanej žaloby je výlučne fakt, že žalovaný v rade 2/ sa opätovne dal zapísať ako správca, ale dôvodom
bolo to, že v prípade podania žaloby žalovaným 1/ na súd na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, kde protistranou by bola žalobkyňa, by podielové spoluvlastníctvo nebolo zrušené
z dôvodu osobitného zreteľa spočívajúce v zabezpečení prístupu aj žalobkyne a zamedzenie prístupu
žalobkyne k svojim nehnuteľnostiam, a to k rodinnému domu sup. č. XXX, ktorý má vchod z parcely
CKN č. 2319 spolu s príslušenstvom (humno a dreváreň zapísané na LV č. XXXX). Tieto skutočnosti
vyplývali z verejného registra, a teda v rámci prístupu iura novit curia nemala dôvod na ne poukazovať,

keďže ide o skutočnosť súdu známu. Účelovosť SPF potvrdzuje aj fakt, že sa ako správca majetku
po I. J. nezapísal na základe stanoviska Úradu geodézie a kartografie SR na LV č. XXXX, a teda
k rodinnému domu a jeho príslušenstvu, ale iba na LV č. XXXX, t.j. k sporným pozemkom. K tvrdeniu
o podaní správnej žaloby sa už vyjadrili, že nikde nie je v právnom poriadku uvedený postup a ani príkaz,
akým právnym prostriedkom sa má domáhať svojho nescudziteľného a neobmedziteľného ústavného

vlastníckeho práva. Preto argument o domáhaní sa správnou žalobou považuje za nedôvodný. Zotrvala
na svojom odvolacom návrhu.
10. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie

v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil
a vec mu vrátil v celom rozsahu na nové konanie a rozhodnutie.
11. Pôvodne bol právny predchodca žalobkyne na LV č. XXXX označený ako J. I. (Lelek 1, SPF).
Oznámením č. 555/2022 (zároveň aj na LV XXXX, na ktorom boli evidované pozemky, stavby –
dreváreň, hospodárska budova, rodinný dom) došlo k stotožneniu I. J. s označením J. (H. X) I., D., B.

XXX XX, SR, (neb. zomrel XX.XX.XXXX), dátum narodenia XX.XX.XXXX. Z uvedeného vyplýva, že I. J.,
ako mŕtva fyzická osoba už nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda nejedná sa o neznámeho
vlastníka a žalovaný 2/ zrejme zastupoval nezistených právnych nástupcov po ňom. V zmysle
ustanovenia § 460 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa.
Nemožno ale opomenúť skutočnosť, že právna úprava dedičského práva sa riadi princípom ingerencie

resp. účasti štátu pri nadobúdaní dedičstva. Uvedené sa prejavuje tým, že konanie o dedičstve možno
začať i bez návrhu a súčasne, že po každom poručiteľovi musí byť dedičstvo prejednané v rámci
zákonom upraveného dedičského konania. V dedičskom konaní musí byť tiež prejednaný majetok,
ktorý v pôvodnom dedičskom konaní nebol známy alebo zistený. Stav, ktorý v takomto prípade vznikáv období od smrti poručiteľa do právoplatného rozhodnutia o dedičstve, sa prejavuje vo vzájomných
vzťahoch dedičov k majetku patriacemu do dedičstva. Až do právoplatného rozhodnutia o dedičstve
sa dedičia považujú za vlastníkov resp. spoluvlastníkov majetku patriaceho do dedičstva a z právnych

úkonov týkajúcich sa vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení a povinní voči
iným osobám spoločne a nerozdielne, pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa navzájom
na týchto právach a povinnostiach podieľajú. Rozhodnutie o dedičstve má len deklaratórny a formálny
charakter. V preskúmavanej veci bolo preukázané, že dedičské konanie po I. J. sa viedlo na Okresnom
súde Ružomberok pod sp.zn. D 624/1998 a v tomto konaní boli zistení i jeho dedičia, pričom uznesením

z 24.5.2004 bolo konanie zastavené pre nemajetnosť. Teda sporné nehnuteľnosti neboli v dedičstve
prejednané.
12. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ uzavreli Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k spornej nehnuteľnosti dňa 27.09.2023, ktorej vklad bol povolený pod V 155/2024, teda potom ako
došlo k stotožneniu I. J., ako mŕtvej fyzickej osoby. Slovenský pozemkový fond zastupuje neznámych
vlastníkov, ako aj nezistených vlastníkov. V zmysle § 19 ods. 6 zák.č. 180/1995 Z.z. je oprávnený

ak pozemok podľa § 16 ods. 1 je spoluvlastníckym podielom, sa dohodnúť na zrušení podielového
spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je
však nutné posudzovať zároveň aj ako scudzenie pozemku, nakladanie s ním, preto bol SPF povinný
postupovať aj v zmysle § 19 ods. 3 citovaného zákona a skúmať splnenie podmienok na takéto
scudzenie pozemku.

13.VlastníckeprávojeneodňateľnéanepremlčateľnégarantovanéÚstavouSR.Vychádzajúcajzvyššie
konštatovaného, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a vedomosti SPF (vyplývajúcej z LV), že
I. J. je nebohý, ako zástupca mal konať s odbornou starostlivosťou a v záujme zastupovaného, bolo
jeho povinnosťou zisťovať, či po ňom zostali dedičia – právni nástupcovia, prípadne podať podnet na
dodatočné prejednanie dedičstva po ňom o novobjavenom majetku. Súd prvej inštancie sa uvedeným

vôbec nezaoberal a ani z tvrdení žalovaného 2/ tieto skutočnosti nevyplývajú. V kontexte uvedeného
a z dôvodu nepremlčateľnosti vlastníckeho práva je potom irelevantné tvrdenie súdu prvej inštancie,
že žalobkyňa bola pasívna a návrh na dodatočné prejednanie dedičstva mohla podať skôr, tiež že
v pôvodnom dedičskom konaní netvrdila, že jej otec je vlastníkom predmetných nehnuteľností.
14. Žalovaný 2/ ako zástupca neznámeho/nezisteného vlastníka mal konať v jeho záujme a tiež

postupovať pri uzatváraní dohody v zmysle § 19 ods. 3 zák.č. 180/1995 Z.z., ktoré rozhodnutie upravuje,
kedy môže fond alebo správca previesť vlastníctvo k pozemkom podľa § 16 ods. 1 písm. b/ a c/ ,
pričom pod písm. f/ upravuje prevod vlastníctva ak dôvodom je usporiadanie vlastníctva k pozemkom
zastavanýminýmistavbami,akosústavbyuvedenévpísmenáchc/aže/,azabezpečenienevyhnutného
prístupu k ním vrátane priľahlého pozemku, ktorý svojím umiestnením a využitím tvorí s inou stavbou

funkčný celok a je dlhodobo užívaný vlastníkom inej stavby. Žalobkyňa od začiatku tvrdí, že predmetné
ustanovenie nebolo pri dohode rešpektované, keď už pôvodný vlastník I. J. (ktorého rovnako zastupoval
SPF) mal cez uvedený pozemok zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam, a to k rodinnému domu sup.
č. XXX a hospodárskym budovaným zapísaných na LV č. XXXX (ku ktorým si SPF nedalo zapísať
dodatočne správu). Aj v tejto časti nie je zrejmé a nevyplýva to ani z vyjadrenia žalovaného 2/, či

sa vo vzťahu k tomu správal s odbornou starostlivosťou v prospech subjektu, ktorého zastupoval
a odkaz súdom prvej inštancie, že prístup k týmto nehnuteľnostiam je možné zabezpečiť zriadením
vecného bremena, je podľa názoru odvolacieho súdu obmedzujúce vlastníka, ktorý má zabezpečený
prístup k stavbám po pozemku, ktorý je v jeho vlastníctve (prípadne v podielovom spoluvlastníctve).
Následne si prístup zabezpečiť len zriadením vecného bremena, keď má možnosť uvedené užívať ako

vlastník, prípadne spoluvlastník je odňatie práv tohto vlastníka. V zmysle § 142 ods. 2 OZ z dôvodov
hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu
alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Teda ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, súd
nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo, ak nie je možná reálna deľba nehnuteľnosti. Napokon
v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže

súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej
nehnuteľnosti. Aj citované ustanovenia hovoria o výnimke nezrušenia a nevyporiadania podielového
spoluvlastníctva v prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa ak nie je možná reálne deľba (čo môžu
byť aj ak okolnosti v zabezpečení prístup k stavbám) a zároveň o zriadení vecného bremena ale iba
v prípade, že dôjde k reálnej deľbe podielového spoluvlastníctva.

15. Súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle vyššie uvedeného, nezaoberal sa tým či pri uzatváraní
dohody žalovaný 2/ zisťoval dedičov po I. J., podal podnet na dodatočné dedičské konanie (dedičstvo
sa nadobúda smrťou, vlastníctvo je nepremlčateľné), či konal s odbornou starostlivosťou v záujme
zastúpeného (či sporná nehnuteľnosť slúžila ako prístup k jeho stavbám, či bolo možné reálnerozdelenie, v opačnom prípade, či nie je dôvod na neuzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, práve z dôvodu, že tieto slúžia ako prístupová cesta). Neobstojí argument,
že nemožno od žalovaného 2/ požadovať, aby mal prehľad o všetkých nehnuteľnostiach, ku ktorým

je evidovaná správa. Práve pri uzatváraní dohody bolo jeho povinnosťou sa zistiť všetky skutočnosti
týkajúce sa k spornej nehnuteľnosti, na aký účel slúžili zastupovanému vlastníkovi, a konať v jeho
záujme.
16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/
CSP zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, pričom jeho úlohou v novom konaní sa

bude zaoberať skutočnosťami uvedenými v bode 15. tohto odôvodnenia a nové rozhodnutie náležite
odôvodniť.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)