Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/62/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723202023
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Grečmal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1723202023.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Grečmal a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci manželky: A. B. C., narodená
XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D. XXXX/XX, E., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária
JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., so sídlom Leškova 3/A, Bratislava, IČO: 36 847 143, proti manželovi: F. E.,
narodený XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom G. H. XXX/XX, E., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Petra

Kolesárová Oravcová, advokátka so sídlom Maróthyho 6, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva: G. E., narodený XX.XX.XXXX,
zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova
2, Pezinok, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 12P/91/2023-426 zo dňa
14.01.2025 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 12P/91/2023-440 zo dňa 18.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku II. mení tak, že
maloletého G. z v e r u j e na čas po rozvode manželstva rodičov do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov, a to tak, že

- matka je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý párny
týždeň od piatka od 14:00 hod. do nasledujúceho piatka do 14:00 hod.,

- otec je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý nepárny

týždeň od piatka od 14:00 hod. do nasledujúceho piatka do 14:00 hod. s tým, že každý z rodičov je
povinný v stanovenom čase odovzdať maloleté dieťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča a riadne
ho pripraviť s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa je počas vyučovacích dní
miesto školského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje a v ostatné dni ako sú školské prázdniny, sviatky
či neprítomnosť maloletého v školskom zariadení, je to miesto bydliska preberajúceho rodiča.

V čase letných školských prázdnin bude maloleté dieťa v párny kalendárny rok:

od 01.07. od 18:00 hod. do 16.07. do 18:00 hod. v osobnej starostlivosti otca,
od 16.07. od 18:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod. v osobnej starostlivosti matky,
od 31.07. od 18:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod. v osobnej starostlivosti otca,
od 15.08. od 18:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod. v osobnej starostlivosti matky
s tým, že rodičia si maloleté dieťa prevezmú a odovzdajú vždy v mieste bydliska preberajúceho rodiča.

Počas letných školských prázdnin bude maloleté dieťa v nepárny kalendárny rok:
od 01.07. od 18:00 hod. do 16.07. do 18:00 hod. v osobnej starostlivosti matky,
od 16.07. od 18:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod. v osobnej starostlivosti otca,
od 31.07. od 18:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod. v osobnej starostlivosti matky,
od 15.08. od 18:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod. v osobnej starostlivosti otca s tým, že rodičia si maloleté
dieťa prevezmú a odovzdajú vždy v mieste bydliska preberajúceho rodiča.

Počas zimných školských prázdnin bude maloleté dieťa:v nepárny rok od 22.12. od 18:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod. v osobnej starostlivosti otca a od 25.12.
od 18:00 hod. do 02.01. do 18:00 hod. v osobnej starostlivosti matky a od 02.01. od 18:00 hod. do 07.01.
do 18:00 hod. v osobnej starostlivosti otca,

v párny rok od 22.12. od 18:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod. v osobnej starostlivosti matky a od 25.12.
od 18:00 hod. do 02.01. do 18:00 hod. v osobnej starostlivosti otca a od 02.01. od 18:00 hod. do 07.01.
do 18:00 hod. v osobnej starostlivosti matky s tým, že rodičia si maloleté dieťa prevezmú a odovzdajú
vždy v mieste bydliska preberajúceho rodiča.

Počas veľkonočných školských prázdnin bude maloleté dieťa:
v párny rok v osobnej starostlivosti matky, a to od 18:00 hod. dňa predchádzajúceho prvému dňu
školských prázdnin do 18:00 hod. posledného dňa školských prázdnin,
v nepárny rok v osobnej starostlivosti otca, a to od 18:00 hod. dňa predchádzajúceho prvému dňu
školských prázdnin do 18:00 hod. posledného dňa školských prázdnin s tým, že rodičia si maloleté dieťa
prevezmú a odovzdajú vždy v mieste bydliska preberajúceho rodiča.

Počas jesenných školských prázdnin bude maloleté dieťa:
vpárnyrokvosobnejstarostlivostiotca,atood18:00hod.dňapredchádzajúcehoprvémudňuškolských
prázdnin do 18:00 hod. posledného dňa školských prázdnin,
v nepárny rok v osobnej starostlivosti matky, a to od 18:00 hod. dňa predchádzajúceho prvému dňu

školských prázdnin do 18:00 hod. posledného dňa školských prázdnin s tým, že rodičia si maloleté dieťa
prevezmú a odovzdajú vždy v mieste bydliska preberajúceho rodiča.

Počas jarných školských prázdnin bude maloleté dieťa:
vpárnyrokvosobnejstarostlivostiotca,atood18:00hod.dňapredchádzajúcehoprvémudňuškolských

prázdnin do 18:00 hod. posledného dňa školských prázdnin,
v nepárny rok v osobnej starostlivosti matky, a to od 18:00 hod. dňa predchádzajúceho prvému dňu
školských prázdnin do 18:00 hod. posledného dňa školských prázdnin s tým, že rodičia si maloleté dieťa
prevezmú a odovzdajú vždy v mieste bydliska preberajúceho rodiča.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku IV. p o t v r d z u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok, ako súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom manželstvo

účastníkov rozviedol (I. výrok), na čas po rozvode manželstva zveril maloletého G. do striedavej osobnej
starostlivosti, a to tak, že matka je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého
každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 14,00 hod do nasledujúceho piatka v kalendárnom
roku do 14,00 hod., otec je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý
nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 14,00 hod. do nasledujúceho piatka v kalendárnom

roku do 14,00 hod. s tým, že každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloleté dieťa do
osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť s tým, že miestom
odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa je počas vyučovacích dní miesto školského zariadenia, inak
miesto bydliska preberajúceho rodiča (II. výrok). Ďalej rozhodol, že zastupovať a spravovať majetok
maloletého sú oprávnení obaja rodičia (III. výrok). Výživné na maloletého neurčil (IV. výrok). O trovách

konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (V. výrok). Dopĺňacím
rozsudkom zo dňa 18.02.2025 doplnil rozsudok zo dňa 14.01.2025 o zverenie maloletého A., nar.
XX.XX.XXXX do výlučnej osobnej starostlivosti matky (VI. výrok), styk otca s maloletým neupravil (VII.
výrok). Tiež rozhodol, že zastupovať maloletého A. a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia
(VIII. výrok).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa článku 1, 3, 4, 5, § 18, § 22, § 23 ods. 1, 3, § 24 ods.
1, 3, 4, 5, 6, § 25 ods. 1, 2, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine
(ďalej aj „ZoR“), § 2 ods. 1, § 100 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“), § 225 ods.
1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a dospel k záveru o dôvodnosti návrhu na rozvod

manželstva účastníkov konania, keďže ich manželstvo si neplní ani jednu z jeho funkcií, pričom akopríčinu rozvratu ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie manželov na existenciu manželského spolužitia, čo
vyústilo do citového odcudzenia manželov, ktorí nemajú záujem na obnovení spolužitia. Zákonnú úpravu
rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva rozhodol tak, že

zveril maloletého G. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, keďže
s otcom býva v rodinnom dome, kde vyrastal a má tam vytvorené vhodné podmienky, sociálne zázemie
a tiež otec prejavil vôľu mať maloletého vo svojej osobnej starostlivosti, pričom aj v domácnosti matky
má maloletý vytvorené vhodné podmienky a aj táto sa domáhala výlučnej osobnej starostlivosti, avšak
s poukazom na najlepší záujem maloletého, čo vyplývalo aj z výsluchu znalkyne, kolízneho opatrovníka

a aj názoru dieťaťa zisteného cestou kolízneho opatrovníka, je striedavá osobná starostlivosť v záujme
maloletého, ktorý je už vekovo aj kognitívne vyspelý na vyjadrenie vlastného názoru, ktorý aj jasne
vyjadril. Z dokazovania mal za preukázané, že maloletý G. má vytvorené pevné vzťahové väzby
k obom rodičom, nevyplýva žiadna kontraindikácia pre striedavú osobnú starostlivosť, s ktorou ani jeden
z rodičov nevyjadril akceptovateľným argumentom zdôvodnený nesúhlas, ani nepohoda maloletého
so skorým vstávaním do školy počas starostlivosti u matky nie je závažným dôvodom pre nezverenie

maloletého do striedavej osobnej starostlivosti (ďalej aj ,,SOS“), ktorú formu zvláda bez problémov a tiež
podľa znalkyne je pre neho podnetná, pretože udrží väzby s oboma rodičmi a môže tak profitovať
z výchovy a prítomnosti oboch rodičov. Prvoinštančný súd vzhliadol ako účelovú námietku manželky
(matky) k odbornosti znalkyne, keďže táto bola ustanovená z odvetvia poradenská psychológia, až
pri výsluchu sa vyjadrovala len k otázkam, na ktoré bola oprávnená a táto odbornosť bola namietaná

až vtedy, keď sa znalkyňa vyjadrila v prospech SOS, čo bolo v rozpore s návrhom matky, avšak
odbornosť súd neposudzuje podľa toho, či názor znalca korešponduje s požiadavkami rodiča. Zároveň
poukázal na prílohu č. 2 vyhlášky MS SR č. 228/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004
Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch ohľadne znaleckého odvetvia poradenská psychológia.
Ohľadne maloletého A., ktorý sa nachádza v starostlivosti matky, otec neprejavil záujem o jeho výchovu

vzhľadom na vyjadrenie matky, že jeho biologickým otcom je jej súčasný druh – F. I.. Styk otca
s maloletým A. neupravoval, keďže to nie je v záujme maloletého, a to nielen pre jeho nízky vek,
ale najmä pre otcovstvo zo strany iného muža. Zastupovanie a spravovanie majetku maloletých detí
určil u oboch rodičov s plnými rodičovskými právami. Ohľadne výdavkov maloletého G. tieto ustálil
na sumu 830,- eur mesačne, keďže otcom neboli spochybňované a ohľadne maloletého A. výživné

matka nežiadala určiť. Mal za to, že u vyživovacej povinnosti, ktorú u rodičov neurčoval, zistil približne
rovnaké príjmové a majetkové pomery oboch rodičov, keď G. zveril do SOS, teda výdavky na maloletého
ohľadne porovnateľnej starostlivosti sú rovnaké, pričom príjem otca ustálil vo výške 1 200,- eur, tiež
poberá daňový bonus a príjem matky mal zistený podľa jej vyjadrenia vo výške cca 1 900,- eur netto,
aktuálne je však na materskej dovolenke s maloletým A. s poberaním materského príspevku a rodinných

prídavkov, čo znamená síce zníženie jej aktuálnych príjmov v porovnaní s príjmom otca, ale vychádzal
aj z potencionality jej príjmu z dôvodu jej vlastníctva 3-izbového bytu v I., ku ktorému viazne síce ťarcha
doživotného užívania jej rodičmi, ktorí tam nebývajú, teda matke nič nebráni v možnosti dosahovať
príjem z vlastníctva formou nájmu nehnuteľnosti, a tak dosahovať aktuálne porovnateľný príjem ako
má príjem otec. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletému A., ktorý je v osobnej starostlivosti matky, otec o neho záujem nejaví, keďže nie je jeho
biologickým otcom podľa vyjadrenia matky.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací
súd zmenil výroky II. a IV. tak, že maloletého G. zverí do jej osobnej starostlivosti a zároveň upraví
styk otca s maloletým každý nepárny týždeň od štvrtka 14,00 hod. do pondelka do 20,00 hod., počas
jesenných prázdnin každý párny rok od 18,00 hod. dňa predchádzajúceho prvému dňu prázdnin do
18,00 hod. posledného dňa prázdnin, počas vianočných prázdnin nepárny rok od 22.12. od 18,00 hod.

do 25.12. do 18,00 hod. a párny rok od 02.01. od 18,00 hod. do 07.01. do 18,00 hod. a od 25.12.
od 18,00 hod. do 02.01. nepárneho roka do 18,00 hod., počas jarných prázdnin od 18,00 hod. dňa
predchádzajúceho prvému dňu prázdnin do 18,00 hod. nasledujúceho dňa po poslednom dni prázdnin,
počas veľkonočných prázdnin nepárny rok od 18,00 hod. dňa predchádzajúceho prvému dňu prázdnin
do 18,00 hod. posledného dňa prázdnin, počas letných prázdnin párny rok od 01.07. od 18,00 hod. do

15.07. do 18,00 hod. a od 31.07. od 18,00 hod. do 15.08. do 18,00 hod. a nepárny rok od 15.07. od
18,00 hod. do 31.07. do 18,00 hod. a od 15.08. od 18,00 hod. do 31.08. do 18,00 hod. s tým, že miestom
prevzatia a odovzdania dieťaťa je miesto jej bydliska a otca zaviaže prispievať na výživu maloletého
sumou 450,- eur mesačne.5. Podstatou odvolacích námietok matky boli odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a
§ 62 ods. 1 CMP. Za pochybenie prvoinštančného súdu považovala nedostatočné a neúplné zistenie

skutočného stavu v zásadných okolnostiach vedúcich k rozvratu ich manželstva, nevysporiadanie sa
s určitými okolnosťami ňou tvrdenými už v návrhu, ako aj vo svojom výsluchu, keď pre rozvod a následne
určenie pomerov k maloletému G. je významnou okolnosťou nadradené správanie sa otca dieťaťa k nej,
jeho neúcta voči nej spojená s dlhodobým znevažovaním a ponižovaním, čo viackrát zdôrazňovala na
pojednávaní, ako aj to, že žiadnym spôsobom v starostlivosti o syna nepomáhal, neustále kritizoval

jej prácu a znevažoval starostlivosť. Celým správaním manžela sa prelínala finančná kritika voči nej
a až chorobný dôraz manžela na šetrenie s financiami, ktorý nepomer a nerovnováha v manželskom
vzťahu vplývalo aj na vzťah maloletého k nim obom, kedy sa prirodzene naviazal na ňu a voči otcovi
získal naučený rešpekt, až následne v priebehu leta 2023 sa manžel z motívu pomsty rozhodol
pre záujem o osobnú starostlivosť o maloletého s určením výživného podľa jeho návrhu 500,- eur
mesačne, ktorá zmena jeho návrhu, kedy až v priebehu konania začal navrhovať striedavú starostlivosť,

sledovala výlučne jeho finančný motív spočívajúci v neurčení výživného pri striedavej starostlivosti
o maloletého. Prvoinštančný súd sa s týmito skutočnosťami nevysporiadal, najmä prečo otec žiadal
maloletého zveriť do osobnej starostlivosti, pričom mal vychádzať zo spôsobu jej osobnej starostlivosti,
na ktorú bol od narodenia zvyknutý, hoci bolo významne zasiahnuté do bezpečnej vzťahovej väzby
maloletého neodkladným opatrením, uvedené musela rešpektovať a až v konaní vo veci samej mal

a mohol prvoinštančný súd vyhodnotiť tieto úkony otca ako sledovanie jeho najlepšieho záujmu, hlavne
finančného. Za ďalšie pochybenie videla opretie o znalecký posudok klinickej psychologičky, ktorá
nebola spôsobilá poskytnúť znalecké stanovisko na obe položené otázky súdom, keďže to nebolo
v jej kompetencii, navyše ona nemala možnosť sa oboznámiť so znaleckým posudkom, doručeným jej
až na pojednávaní dňa 14.01.2025, kedy prvoinštančný súd aj rozhodol a namiesto zodpovedaných

otázok znalkyne si osvojil jej forenzný záver o síce odlišných, ale vhodných predpokladoch oboch
rodičov pre výkon striedavej starostlivosti, ale ani súd či znalkyňa sa nevysporiadali s doterajším
rodinným systémom, kde ona bola primárnou vzťahovou osobou, ako aj emocionálne bezpečnou
osobou pre maloletého, kde bezpečný vzťah sa narušil vydaním neodkladného opatrenia o dočasnom
zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti na základe účelových tvrdení otca. Tiež sa prvoinštančný

súd nevysporiadal s tým, že jej otec odmietal rovnocenne užívať spoločnú nehnuteľnosť, keď navyše
jeho finančná situácia mu neumožní bývanie v predmetnom dome, ktorý bude potrebné predať
a splatiť hypotéku, z ktorého dôvodu konštatácia otca o stabilnom výchovnom prostredí neobstojí.
Tiež poukázala na znaleckým dokazovaním potvrdené jej tvrdenie o kontrolovaní správania a emócií
zo strany maloletého, ktoré potláča z dôvodu strachu z otca, čo konštatovala aj znalkyňa a jeho

správanie tak preukazuje konflikt lojality k rodičom, čo je potrebné správnym rozhodnutím o osobnej
starostlivosti eliminovať a tiež sa mal prvoinštančný súd zaoberať príčinou uzavretosti maloletého
v odpovediach, s ktorým rodičom by chcel bývať. Teda prvoinštančný súd nezistil úplne skutkový stav
veci, a to najmä na okolnosť, že maloletý sa vyjadruje pod vplyvom strachu z otca, čo nepriamo vyplýva
i zo znaleckého dokazovania, a to v zmysle nedokončených viet zo strany maloletého. Za nesprávne

považovala tiež vyhodnotenie skutkového stavu veci prvoinštančným súdom v bode 52. odôvodnenia
ohľadne jej vlastníctva 3-izbového bytu s vecným bremenom a možnosti tak získania príjmu, teda
aplikáciu potencionality jej príjmu. Namietala tiež nesprávne právne posúdenie veci, v dôsledku čoho
prvoinštančný súd vystavil maloletého konfliktu lojality voči rodičom, keď podľa záveru posudku nechce
ani jednému ublížiť, nerešpektoval schopnosť a jej snahu dohodnúť sa na výchove a starostlivosti

sdruhýmrodičomanevyhodnotilnefungujúcukomunikáciu,akoajichpretrvávajúcikonflikt.Vuvedenom
smere poukázala na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 361/2016. Prvoinštančný súd tak nemal
zistené a odôvodnené príčiny zlyhávania komunikácie medzi rodičmi, ktorá je nevyhnutná pre riadny
výkon striedavej osobnej starostlivosti, ktorú navyše neupravil počas prázdnin a sviatkov, s ich návrhmi
sa nevysporiadal a aj v odôvodnení neuviedol, prečo úpravu v tieto dni rozhodnutím nevykonal, keď

pretrvávajúci rodičovský konflikt vylučuje dohodu starostlivosti či styku počas prázdnin a sviatkov.
Nevysporiadal sa teda s jej vážnymi tvrdeniami o neschopnosti otca byť maloletému bezpečnou
vzťahovou osobou, s tzv. osobitnými obdobiami starostlivosti o maloletého a tiež s pretrvávajúcim
konfliktom rodičov.
6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť,

keďže aj podľa zistení prvoinštančného súdu je maloletý aktuálne v striedavej osobnej starostlivosti,
býva s ním v rodinnom dome, kde má vytvorené všetky podmienky a tiež sociálne zázemie, čo bolo
potvrdené aj zisťovaním názoru maloletého. Podľa neho sa prvoinštančný súd dostatočne zaoberal
dôvodmi vedúcimi k rozvratu ich manželstva, ktoré sú však vzhľadom na predmet odvolania matkyirelevantné, hoci dôvodom rozvodu bola jej nevera, mimomanželský vzťah trvajúci dva roky a následné
sa odsťahovanie zo spoločnej domácnosti dňa 30.06.2023 do E., kde svojmu milencovi porodila dieťa,
a to maloletého A., ku ktorému bolo rozsudkom Mestského súdu Bratislava II, č. k. 3Pc/51/2024-48

zo dňa 12.02.2025 otcovstvo zapreté. Pred odchodom sa matka s ním nedohodla na starostlivosti
o maloletého, ani o zmene školy, nekorektne maloletého bez jeho súhlasu prehlásila na adresu iného
pobytu a do inej základnej školy, voči čomu sa odvolal a v súčasnosti maloletý navštevuje v plnení
školskej dochádzky v mieste bydliska v E., nastúpil do 3. ročníka, teda striedavá starostlivosť sa
realizuje 21 mesiacov, maloletý má s ním vytvorenú pevnú vzťahovú väzbu a tiež sa vyjadril v prospech

striedavej starostlivosti, s čím sa matka nevie zmieriť a stále má potrebu podnecovať rodičovský
konflikt útokmi na jeho osobu. Popieral finančný motív pre zmenu návrhu ohľadne zverenia maloletého
pôvodne do výlučnej starostlivosti, čo by nebola pravda, ak by nechcel striedavú starostlivosť, keďže
bol motivovaný výlučne záujmom maloletého. Poukázal na pomery matky, ku ktorej sa nasťahoval druh
do bytu aj so svojimi deťmi z prvého manželstva, kde žijú aj s maloletým A., pričom po rozpade rodiny
považoval svoje prostredie za pokojnejšie a stabilnejšie a vzhľadom na akceptáciu názoru maloletého

súhlasil so striedavou osobnou starostlivosťou. Tiež poukázal na neúspešné návrhy matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré dva návrhy boli zamietnuté, odôvodnené boli údajnou jeho snahou sa jej
pomstiť za odchod zo spoločnej domácnosti a navodiť dojem svojej dobrej povahy, ktoré obavy však boli
nedôveryhodné, naopak o povahe matky svedčí jej mimomanželský pomer trvajúci dva roky a stavanie
sa do pozície preferenčného rodiča po opustení spoločnej domácnosti nerešpektujúc jeho rovnoprávne

postavenie. So znaleckým posudkom mali obaja dostatočný priestor sa oboznámiť a ani jeden z nich
nenamietol následné vypočutie znalkyne na pojednávaní, kde kládli otázky. Prvoinštančný súd už
pred znaleckým dokazovaním mal preukázanú fungujúcu striedavú osobnú starostlivosť dlhodobo od
odchodu matky zo spoločnej domácnosti, v prospech ktorej sa vyjadril aj kolízny opatrovník a súd
rešpektoval aj názor maloletého. Popieral odmietanie užívania rodinného domu v E. matke, v ktorom on

zostal bývať po jej odchode za milencom do E., keďže nevlastní inú nehnuteľnosť a aktuálne prebieha
konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn.
48C/47/2024, v ktorom matka navrhla prikázanie domu do jeho výlučného vlastníctva, dal nehnuteľnosť
ohodnotiťna170000,-eursnávrhomnavyporiadanie,sktorýmmatkanesúhlasilaasporďalejprebieha.
Tvrdenie matky o strachu maloletého z jeho osoby považoval za nepravdivé, účelové a nevyplývajúce

zo zisteného skutkového stavu, navyše matka nemala snahu sa s ním dohodnúť, trvala po odsťahovaní
na výlučnej osobnej starostlivosti a na obmedzení jeho styku s maloletým. Súhlasil s rozhodnutím súdu
aj ohľadne vyživovacej povinnosti s poukazom na jeho príjem a platenie hypotekárneho úveru, ako aj
ním vyčíslených nákladov na bývanie.

7. Krajský súd, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie
bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a 66 CMP, po zopakovaní a doplnení
dokazovania podľa § 68 CMP na nariadenom pojednávaní podľa § 385 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, pretože nezistil dôvody na jeho potvrdenie, ani zrušenie.

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva.

9. Za účelom zistenia skutočného a úplného stavu veci odvolací súd podľa § 68 CMP doplnil a zopakoval
dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením listinného dôkazu, a to správy Úradu práce

Pezinok zo sociálneho zisťovania zo dňa 10.06.2025.

10. Zo správy Úradu práce Pezinok zo dňa 10.06.2025 ohľadne šetrenia pomerov u rodičov bolo zistené,
že matka s rodinou, tzn. so svojim partnerom F. I., jeho maloletými deťmi E. vo veku 13 rokov a J. 11
rokov, obýva 3-izbový štandardne zariadený byt v jej vlastníctve, kde má maloletý G. spoločnú izbu

s maloletými deťmi partnera matky, byt je prispôsobený potrebám maloletých detí, hygiena bola na
požadovanej úrovni. V domácnosti otca bolo taktiež zisťované šetrenie pomerov v rodinnom dome v obci
E., ide o priestranný, pekne zariadený dom, s hygienou na vysokej úrovni, kde má maloletý detskú
izbu, vhodne zariadenú pre jeho potreby, k domu prislúcha aj záhrada poskytujúca priestor pre relax
a odpočinok, teda podmienky u otca pre starostlivosť o maloletého sú veľmi vhodné. Maloletý G. počas

šetrenia potvrdil dobrý vzťah s oboma rodičmi, u ktorých sa strieda v týždňových intervaloch, základnú
školu navštevuje v obci E., kde dosahuje výborný prospech a so starostlivosťou o maloletého pomáha
matke starý otec maloletého, ktorý s ním cestuje vlakom a MHD z E. do E. alebo ho dopraví partner
matky. Maloletý má v E. zázemie a prostredie, kde vyrastal od malička, nevyjadril výhrady voči takejtoformestarostlivosti,akúmáteraz,ohľadnezmenyškolypripustil,žebytoajskúsil,avšakzjehoodpovedí
bolo zrejmé, že nechce odpovedať v rozpore s postojmi rodičov a nechce vystupovať proti žiadnemu
z nich, preto jeho odpovede sú vyhýbavé, alebo povie, že je mu to jedno, zvykol si na režim, ktorým žije

a je rád s oboma rodičmi. Voľnočasové aktivity má aj u otca, ako aj u matky.

11. Matka na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedla, že má problém dostať sa do rodinného domu
v podielovom spoluvlastníctve s otcom maloletého, striedavú starostlivosť bude u maloletého vykonávať
tak, že bude cestovať s ním vlakom, pričom musia vstávať v skorých ranných hodinách, keď bola

v spoločnom rodinnom dome s otcom dieťaťa, všimla si, že na posteli maloletého G. bol iba rošt, matrac
bol odstránený, teda maloletý spal so svojim otcom v manželskej posteli, čo považuje za neprípustné,
tiež boli zvesené dvere v kúpeľni a na ďalší deň boli vymenené aj zámky, z ktorého dôvodu mala s otcom
dieťaťa konflikt a volala políciu. Poukázala na skorý ranný režim maloletého počas starostlivosti v jej
domácnosti, čo nie je v jeho záujme, pričom jej otec je už vyššieho veku, pomáhal jej, z dlhodobých
stresov jej diagnostikovali vážne ochorenie, pre ktoré bola hospitalizovaná v nemocnici, a to bez záujmu

otca dieťaťa, aké má zdravotné problémy. Aktuálne poberá sumu 600,- eur vrátane rodinných prídavkov,
čo predstavuje rodičovský príspevok, jej partner podniká s autodielmi od leta tohto roku s príjmom 1 000,-
eur až 1 300,- eur mesačne, má vyživovaciu povinnosť k 20-ročnej dcére, kde platí 120,- eur. Ohľadne
maloletého uviedla výdavky na bežné lieky, má bronchiálnu astmu, z ktorého dôvodu absolvuje liečenie
v Tatrách a jeho výdavky na lieky predstavujú približne 20,- eur na 3 mesiace na alergiu proti roztočom,

tedacelkovepribližne40,-eur,ktoréužaktuálnefinancujeotecnazákladejejpožiadavky.Maloletýnemá
u nej voľnočasové aktivity, iba doučovanie z angličtiny, ktorú ona hradí počas starostlivosti o maloletého.

12. Právny zástupca matky poukázal na vôľu matky sa dohodnúť, avšak stále je jej vyčítaný jej odchod,
celé 2 roky, otec nie je ochotný nájsť rovnocenný kompromis. Matka bola ochotná sa dohodnúť s otcom

dieťaťa na úprave, avšak za predpokladu dohody na školskom zariadení, ktoré by chcela v E., ako
aj na mieste odovzdávania maloletého v mieste jej bydliska, vzhľadom k oveľa objektívnejšie širším
možnostiam otca v rámci jeho mobility s tým, že apeloval na oboch rodičov o kompromisnom riešení do
budúcna v prospech maloletého, ako aj rešpektovanie jeho názoru, nakoľko si vytvára aj súrodenecký
vzťah s bratom a jeho rodina aktuálne funguje v E., teda sa v budúcnosti bude vedieť slobodne

rozhodnúť, kde chce študovať, a tomu sa prispôsobí aj starostlivosť.

13. Otec pred odvolacím súdom potvrdil výborný vzťah s maloletým, ktorý je lepší, ako bolo počas
spolužitia s matkou dieťaťa, učí sa s ním, chodia na rôzne akcie a doučuje sa s ním sám, čoho dôkazom
sú aj výborné študijné výsledky maloletého, ktorý sa nevenuje záujmovej činnosti, keďže o to nemal

záujem. Vie si prispôsobiť pracovnú dobu, preto s maloletým ráno chodí do školy a okolo 14,00 hod.
ide pre neho, pretože počas starostlivosti maloletého zo strany matky si nadrába hodiny, vyhovel matke
aj počas letných prázdnin, kedy si maloletého striedali po 2 týždňoch. Potvrdil svoj príjem vo výške
1640,-eurvrátanedaňovéhobonusu,pričomsapodieľanavýdavkochmaloletéhoohľadnezdravotného
stavu, keďže mu kupuje lieky, ktoré mu matka po vyhlásení prvoinštančného rozsudku odmieta hradiť,

komunikujú spolu len ohľadom zdravotnej starostlivosti, nesnaží sa vyvolávať konflikty v porovnaní
s matkou, ale všetko potrebné odkomunikujú.

14. Právny zástupca otca navrhol napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny
potvrdiť a doplniť ho o úpravu striedavej osobnej starostlivosti počas sviatkov a prázdnin v zmysle

písomného vyjadrenia otca zo 06.06.2025, ktorá starostlivosť je v najlepšom záujme maloletého.
K problémom ohľadne rodinného domu poukázal na potrebnú ochranu obydlia otca, ktorý vzhľadom
na správanie matky nesúhlasil s jej vstupom do domu, no napriek tomu prišla a zavolala políciu,
čím vytvárala rodičovský konflikt, ktorého bol prítomný v minulosti aj maloletý. Poukázal na matkinu
vedomosť o nesúhlase otca s jej vstupom do domu, takže nemohla byť prekvapená. V súvislosti

s pomocou matke, naďalej v tomto je prítomný starý otec z matkinej strany, ako aj jej partner, pričom
odchodom zo spoločnej domácnosti si musela byť vedomá povinností a schopnosti realizovať striedavú
osobnú starostlivosť. Ohľadne spoločného úveru bývalých manželov sa zrušila fixácia úrokovej sadzby,
z ktorého dôvodu sa zvyšuje splátka na sumu 400,- eur mesačne, ktorý spláca od februára 2024
výlučne otec pre neochotu matky, ktorá navyše vo februári 2025 zrušila maloletému sporenie a vybrala

nasporenú sumu vo výške 4 200,- eur, ktoré konanie nekonzultovala s otcom dieťaťa, teda matka
disponuje predmetnou sumou, keďže sporenie bolo vyplatené na jej účet. Striedavá osobná starostlivosť
je podľa neho v najlepšom záujme maloletého a potvrdzujú to nielen výsledky znaleckého dokazovania,
ale aj vyjadrenie dieťaťa, ktoré už viac ako 2 roky funguje v tomto režime starostlivosti a vyhovuje mu to.15. Kolízny opatrovník na pojednávaní pred odvolacím súdom sa vyjadril v prospech striedavej osobnej
starostlivosti, ktorá je v záujme maloletého, jediným problémom je ranné vstávanie maloletého do školy,

z ktorého dôvodu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a zároveň ho doplniť o starostlivosť počas
prázdnin.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že prvoinštančný súd zisťoval pomery na strane jedného, ako aj
druhého z rodičov, u ktorých bytové podmienky sú vyhovujúce a vychádzajúc z úradného záznamu

zo dňa 01.02.2024 bolo zistené, že maloletý sa po týždni strieda u každého z rodičov, ktorá
starostlivosť mu vyhovuje, len mu vadí skoré vstávanie do školy, keď je u matky. Ohľadne správy
z poradensko-psychologického procesu vyplynulo, že u oboch rodičov sú bariéry v zlepšení komunikácie
spôsobené minulosťou, napriek tomu sú obaja schopní si plniť rodičovské povinnosti, avšak za účelom
predchádzania traumatizácie dieťaťa je potrebná kooperácia a komunikácia minimálne na základnej
úrovni.

17. Zo správy Základnej školy s materskou školou E. zo dňa 29.05.2024 bolo zistené, že ranné
cestovanie maloletého nemá vplyv na činnosť žiaka na vyučovaní, nejaví známky únavy a celkové
správanie dieťaťa a jeho pripravenosť na vyučovacom procese počas striedania týždňovej starostlivosti
rodičov je bez negatívnych prejavov.

18. Zo záveru Znaleckého posudku č. 12/2024 znalkyne PhDr. Aleny Kópanyiovej, z odboru psychológia
a odvetvie klinická psychológia detí a poradenská psychológia zo dňa 27.12.2024 vyplýva, že otázky
ustanovené súdom neboli v odbornej kompetencií znalkyne, preto na ne nemohla odpovedať, avšak pri
forenznom rozbore maloletého, ktorý sa zúčastnil znaleckého vyšetrenia 2-krát, a to v prítomnosti matky,

a následne v prítomnosti otca, sú pre maloletého obaja rodičia vzťahovými a emocionálnymi primárnymi
osobami, k obom má pozitívny vzťah a vníma ich navzájom voči sebe ako rovnocenné vzťahové osoby,
ich spôsob výchovy považuje za taký, kde nachádza porozumenie a primerane výchovne náročné
prostredie. Maloletý je vo verbálnych vyjadreniach voči rodičom pred autoritou úsporný, skôr vyhýbavý,
odpovede má tým pádom pod kontrolou, že neublíži ani neprilepší ani jednému z rodičov, v projekcii

znalkyňa zistila istú rozdielnosť, jedinečnosť vzťahu a vyjadrenie nevedomého postoja k rodičom, väčšiu
emocionálnu pripútanosť a istotu bezpečného vzťahu k matke a potrebu byť na blízku pri otcovi, aj keď je
jehovýchovnéprostrediepravdepodobneprísnejšie/náročnejšie(nedokončenévety–oteckovianiekedy
kričia). Maloletý sa vie bezpečne vzdialiť aj priblížiť jednotlivo k rodičom a pri striedaní výchovných
prostredí posilňuje svoju vzťahovú väzbu voči každému z rodičov, z ktorých mu matka je najmä

emocionálnym a vzdelávacím sprevádzaním a otec vzdelávacím a sociálnym sprevádzaním, technickou
podporou či trávením rôznorodého spoločného voľného času, teda profituje z obidvoch domácností
a oceňuje novosť podnetov, keď sa tam po týždni vracia. Maloletý G. prežíva oblasť svojho sociálneho
fungovania pozitívne, je v celku spokojný so svojimi priateľskými vzťahmi, emocionalitu má potlačenú,
odmieta pocity smútku, je príjemnej nálady, avšak celkovo má vysoko-pozitívne emocionálne prežívanie,

ktoré má však formu obranného potlačenia skutočných problémov, emócie má tak pod kontrolou.

19. Striedavá osobná starostlivosť o maloletého sa realizuje od leta 2023, kedy matka opustila
spoločnú domácnosť, a teda prerušila manželské spolužitie s otcom dieťaťa dňa 30.06.2023, táto
starostlivosť pretrváva v týždňových intervaloch doposiaľ, pričom počas letných prázdnin konkrétne

v roku 2025 sa maloletý, podľa vyjadrenia otca, striedal v dvojtýždňových intervaloch. Otec súhlasil so
striedavou osobnou starostlivosťou počas prázdnin a sviatkov v zmysle návrhu matky, ktorá však svoj
návrh adresovala ohľadne ňou navrhnutého styku dieťaťa s otcom, keďže trvala na výlučnej osobnej
starostlivosti o maloletého. Aktuálne je matka maloletého na materskej dovolenke s maloletým A.,
narodeným XX.XX.XXXX, ku ktorému bolo otcovstvo zo strany otca zapreté vo februári 2025, žijú

v spoločnej domácnosti v 3-izbovom byte vo vlastníctve matky, a to spolu s partnerom matky a jeho
ďalšími dvomi maloletými deťmi, a to maloletým E. vo veku 13 rokov a maloletou J. vo veku 11 rokov.
V súčasnosti prebieha aj súdne konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu
v podielovom spoluvlastníctve rodičov maloletého, o ktorú nehnuteľnosť užívanú výlučne otcom dieťaťa,
má otec záujem o jej prikázanie do výlučného vlastníctva, pričom tento spláca od roku 2024 spoločný

hypotekárny úver.
20. Podľa § 24 ods. 3 veta prvá Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať
a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavejosobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby
dieťaťa.

21. Mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv. materiálne konania), na čo nová
právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom dostatočný priestor na to, aby
zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania, najmä do dokazovania, čím na seba
preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z najdôležitejších princípov mimosporového
konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP), súdy uplatňujú aj iné metódy konania než v

sporovom konaní (napr. súd môže konať z úradnej povinnosti, uplatňuje sa v širšej miere vyšetrovací
princíp, princíp oficiality, princíp materiálnej pravdy a pod.). Proces dokazovania ovláda vyšetrovacia
zásada a súd je oprávnený vykonať aj dôkazy, ktoré nenavrhli účastníci konania (sleduje sa tým potreba
zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie rozhodnutia). Na postup vykonávania
dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.

22. Súd prvej inštancie v danej veci v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne
a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne
posúdil pokiaľ ide o výrok o zverení maloletého G. do striedavej osobnej starostlivosti a o neurčení
výživného.

23. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu
prvejinštancieodchýliť.Odvolacísúdneuznávaargumentáciumatky maloletého,naktorejzaložilasvoje
odvolacie námietky vo vzťahu k výrokom o zverení maloletého G. do striedavej osobnej starostlivosti.

24. Súd prvej inštancie sa dostatočne a správne vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami
rodičov, týkajúcimi sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému G. na čas po rozvode
manželstva.

25. Pri striedavej osobnej starostlivosti je osvedčený systém striedania po týždni vždy v piatok, čo

umožňuje maloletému G. plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej a poskytuje i rodičom v tomto
časovom intervale spravodlivý podiel na osobnej starostlivosti o maloletého, ktorý je pri dodržiavaní
takéhoto systému vždy dostatočný čas s každým rodičom, a to ako počas pracovného týždňa, tak i počas
víkendu. S ohľadom na vykonané dokazovanie je model striedania určený v napadnutom rozsudku
v bežnom roku správny.

26. Pokiaľ ide o námietku matky o absencii odpovedí na ňou uvádzane skutočnosti v odvolaní, je
potrebné uviesť, že aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod
vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného
procesu/účastníka mimosporového konania na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom

chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces, a že za porušenie tohto
práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom práva strany sporu/účastníka konania
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými
právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu/účastníka

konania.Porušenímuvedenéhoprávastranysporu/účastníkakonanianajednejstraneapovinnostisúdu
na strane druhej, sa strane sporu/účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách
rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať
protirozhodnutiusúduvrámcivyužitiaprípadnýchriadnychalebomimoriadnychopravnýchprostriedkov.

27. Odvolací súd však dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Preto ak súd prvej inštancie nezaujal stanovisko či odpoveď na nerelevantné
tvrdenia matkou v konaní, uvedené nebolo porušením práva matky na spravodlivý proces a nezakladá
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.28. Čo sa týka námietky matky k odbornosti znalkyne, odvolací súd poukazuje na to, že ustanovená
znalkyňa na nesprávne sformulované otázky súdom prvej inštancie nedala v znaleckom posudku

odpoveď, avšak z forenzného rozboru maloletého bolo nepochybne znaleckým posudkom preukázané,
aký je vzťah dieťaťa k oboch rodičom, uvedené bolo potvrdené aj výsluchom znalkyne pred súdom prvej
inštancie, pričom k namietaniu znalkyne došlo zo strany matky až po oboznámení sa so znaleckým
posudkom.

29. Odvolací súd podotýka, že znalecký dôkaz podlieha sudcovskému hodnoteniu, pričom pri hodnotení
znaleckého dôkazu nemôže súd hodnotiť jeho obsah. Iné dôkazné prostriedky súd hodnotí priamo,
bezprostredne, avšak znalecký posudok môže sudca hodnotiť len nepriamo. Ak má súd nejaké
pochybnosti, musí ich odstrániť tým, že znalcovi uloží, aby vec riadne vysvetlil, alebo ustanoví nového
znalca.

30. Z obsahu spisu vyplýva, že osoba znalca nebola namietaná matkou v čase jej ustanovenia,
preto následné namietanie možno považovať len za účelové, nakoľko matka sa nestotožnila so
zisteniami znalkyne. Tiež je potrebné dodať, že gro dokazovania netvorilo len znalecké dokazovanie,
ale podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie boli aj ďalšie dôkazy a z nich vyplývajúce skutkové
zistenia (zisťovaný názor maloletého cestou kolízneho opatrovníka, šetrenie pomerov u rodičov, správa

základnej školy).

31. Odvolací súd po doplnení dokazovania a po oboznámení spisu dospel k záveru, že pokiaľ ide
o rozhodnutie prvoinštančného súdu o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov
v týždňových intervaloch, v uvedenom smere nezistil ústavné-právne deficity v rámci zisťovania

skutočného stavu veci, postupoval v súlade so základnými princípmi civilného mimosporového konania,
najmä zásadou voľného hodnotenia dôkazov a tvrdení v súlade s princípmi, na ktorých spočíva CMP
(čl. 10 CMP) a princípmi všeobecnej spravodlivosti. Pri zisťovaní skutočného stavu rešpektoval ústavno-
procesné zásady (ako sú zákaz tzv. deformácie dôkazu či opomenutého dôkazu, zásadu rovnosti zbraní,
priamosti, voľného hodnotenia dôkazov), náležitým spôsobom zistil skutočný stav veci a po výklade

a použití relevantných právnych noriem rozhodol tak, že jeho skutkové a právne závery nemožno
považovať za svojvoľné a neudržateľné, nedošlo k porušeniu práva účastníkov konania na spravodlivý
proces.

32. Z tohto hľadiska je preto nutné odvolacie námietky matky maloletého dieťaťa považovať z hľadiska

dôvodnosti odvolania za neopodstatnené. Maloletý sa nachádza v striedavej osobnej starostlivosti
rodičov po dobu viac ako 2 rokov, táto starostlivosť maloletému jednoznačne vyhovuje, i keď v súvislosti
s dochádzkou do školy počas starostlivosti u matky je maloletý vystavený skoršiemu rannému režimu,
teda aj dochádzke do základnej školy v obci E., čo v porovnaní s časom počas starostlivosti u otca nemá.
Táto okolnosť však nie je natoľko významná a podstatná, keďže v záujme dieťaťa tak, ako ustálila aj

znalkyňa, je upevňovať a udržiavať rovnocenný a pozitívny vzťah s oboma rodičmi, ku ktorým obom
má v rovnakej miere pozitívny vzťah a z tejto formy starostlivosti maloletý jednoznačne profituje. Obaja
rodičia majú zabezpečené vhodné bytové podmienky pre starostlivosť o maloletého, pričom v danom
smere námietka matky ohľadne prípadnej zmeny, ohľadne bytových pomerov otca je bez relevancie,
keďže otec má o aktuálne ešte spoločnú domovú nehnuteľnosť s matkou maloletého (v podielovom

spoluvlastníctve) v obci E. záujem o jej prikázanie do výlučného vlastníctva, naďalej sa podieľa na
splácaní spoločného hypotekárneho úveru, poskytnutého aj matke dieťaťa a v predmetnej nehnuteľnosti
má maloletý vytvorené všetky vhodné podmienky pre svoj nerušený fyzický a duševný rast, ktorý však
nie je závislý výlučne len od bytových podmienok, keď nepochybne aj emocionálne zázemie a vzťahové
väzby či pozitívny vzťah k otcovi je významným prvkom pri rozhodovaní o osobnej starostlivosti dieťaťa.

Rovnako nie je podstatné, že rodičia maloletého nemajú medzi sebou najlepšiu formu komunikácie,
avšak v základných otázkach spolu vedia komunikovať, i keď je to zvyčajne písomnou formou, ktorá
okolnosť však v prejednávanom prípade nie je prekážkou v striedavej osobnej starostlivosti, je však
nutné na oboch rodičov apelovať, aby v tomto smere sa posunuli v komunikácií, a to nielen pre vlastné
dobro a kľud, ale je to nutné aj z hľadiska záujmu dieťaťa, ktoré nepochybne preberá postoje a názory

každého z rodičov, čo ho formuje aj do jeho budúceho života.

33. Keďže súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo
strany obidvoch rodičov a právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávnehoosobného styku s obidvoma rodičmi, a odvolací súd nezistil ďalšie okolnosti majúce vplyv na zmenu
rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloletého, dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného
súdu o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti je správne, pričom k zmene napadnutého

rozsudku došlo iba z dôvodu, že prvoinštančný súd pochybil, pokiaľ nerozhodol o striedavej osobnej
starostlivosti rodičov aj počas prázdnin a sviatkov, v ktorom smere sa obaja rodičia zhodli a túto zhodu
zohľadnil odvolací súd pri rozhodovaní.

34. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie argumenty matky ohľadne zisťovania príčin rozvratu v manželstve

účastníkov, toto považoval odvolací súd za úplne nepodstatné, keďže v starostlivosti otca počas
fungujúceho modelu striedavej osobnej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, teda jej
argumentácia o možnom spochybňovaní tejto starostlivosti je aktuálne nenáležitá, pričom dôkazom
rozvratu v manželstve účastníkov konania boli podľa prvoinštančného súdu dlhodobo rozdielne názory
manželov na existenciu spolužitia, ktoré však nemali vplyv a neodrazili sa aj vo sfére výchovnej, teda
v starostlivosti o spoločné dieťa. Takisto nebolo možné prihliadnuť na postoj toho ktorého z rodičov pre

prípadnú dohodu ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktorá by bola nepochybne
vítaná,avšaktátookolnosťniejerozhodujúcimfaktoromprirozhodovaníostarostlivostiomaloletédieťa.
Ani matkou tvrdený finančný motív zo strany otca ohľadne požadovanej striedavej osobnej starostlivosti
odvolací súd nezistil, čomu nasvedčuje už aj aktuálne fungujúca doba tejto starostlivosti, počas ktorej
každý z rodičov zabezpečuje odôvodnené potreby dieťaťa.

35. Otec počas starostlivosti o maloletého hradí jeho potreby, preto ani nie je zrejmé, ako by z tejto
starostlivosti mal profitovať.

36. Podľa § 62 ods. 1, 2 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich

detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

37. Podľa § 62 ods. 3 až 6 ZoR, Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak

je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne
na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

38. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

39. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

40. Pri zverení maloletých do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s rovnakým časovým
pomerom plní každý z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť v čase, kedy sa maloleté deti nachádzajú
u toho ktorého z rodičov, prostredníctvom vecných plnení (napríklad bývania, stravovania a pod.).
Povedané inak, v čase, keď sa maloleté deti nachádzajú u toho ktorého z rodičov, znáša tento rodič
už zo samotného titulu striedavej osobnej starostlivosti polovicu z celkových výdavkov na starostlivosť

o maloleté deti. Na druhej strane, miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí
byť rovnaká. Dieťa má totiž v prvom rade právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča
(§ 62 ods. 2 ZoR), preto je pre správne určenie výšky vyživovacej povinnosti smerodajná práve miera
životnejúrovnekaždéhozrodičov,ktorájeobjektívnezistiteľnárôznymidôkazmi.Zisťujesacelýkomplex
informácií, z ktorých ako príklad možno uviesť informácie o nehnuteľnom majetku, hnuteľnom majetku

väčšej hodnoty - motorových vozidlách, hodnote úspor a pod. Pre úplnosť treba dodať, že súd pri určení
výživného prihliada aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 ZoR).41. Z hľadiska rozhodovania o vyživovacej povinnosti, v ktorom smere považovala matka rozhodnutie
prvoinštančného súdu o neurčení výživného za nesprávne, dospel odvolací súd k záveru o správnosti
rozsudku prvoinštančného súdu, pokiaľ neurčil výživné ani jednému z rodičov, vzhľadom na rovnoprávny

rozsah striedavej osobnej starostlivosti každého z rodičov, avšak nesúhlasí so záverom prvoinštančného
súdu o aplikácií potencionality príjmu matky z prípadného možného prenájmu 3-izbového bytu v jej
vlastníctve, ktorý byt matka navyše s terajším partnerom a jeho deťmi či s maloletým počas jej
starostlivosti užíva.

42. Odvolací súd dodáva, že striedavá osobná starostlivosť nie je prostriedkom, ako sa vyhnúť
plateniu výživného a súd vždy koná v najlepšom záujme dieťaťa. Ak sa rodičia starajú o dieťa
približne rovnako dlho a ich príjmy nie sú výrazne odlišné, môže rozhodnúť, že sa výživné neplatí
vôbec. Medzi kľúčové faktory pri určovaní výživného v striedavej starostlivosti sú dĺžka striedavého
kontaktu, čo bola v prejednávanom prípade v týždňových intervaloch, teda v rovnakom rozsahu, príjmy
rodičov, individuálne posúdenie. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti v režime striedavej osobnej

starostlivosti sa výživné určuje z dôvodu, aby dieťa malo u oboch rodičov zabezpečenú rovnakú životnú
úroveň, keďže má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

43. V prejednávanom prípade však je nutné vychádzať nielen z aktuálneho príjmu matky, ktorým je
rodičovský príspevok, ale celkovo je potrebné posúdiť jej majetkové pomery, ako aj osobné pomery,

a to v súvislosti s tým, že jej príjem je síce aktuálne nižší ako je príjem otca dieťaťa, k tomuto zníženiu
však došlo až v súvislosti s narodením jej ďalšieho dieťaťa, a to počas trvania manželstva s otcom
maloletého, ktorého otcom je iný muž, preto túto situáciu nepovažoval odvolací súd za rozhodnú pre
posúdenie a zohľadnenie či stanovenie vyživovacej povinnosti otcovi maloletého, ktorý v rovnakej miere
zabezpečuje starostlivosť, ako aj potreby dieťaťu, podieľa sa na jeho výdavkoch ohľadne zdravotného

stavu, vykonávajú spolu voľnočasové aktivity, pričom zvýšené výdavky ohľadne záujmovej činnosti
u maloletého zistené neboli, tieto ani neboli tvrdené rodičmi. Taktiež je potrebné poukázať na to, že
matka dosahovala podľa jej vyjadrenia vyšší príjem pred materskou dovolenkou, než bol príjem otca,
nadobudla bezodplatne do vlastníctva byt od svojich rodičov, čím má zabezpečené bývanie na rozdiel
od otca, ktorý bytovú otázku rieši v rámci vyporiadania domovej nehnuteľnosti, navyše úver za spoločnú

nehnuteľnosť spláca výlučne otec dieťaťa.

44. Odvolací súd preto nezistil disproporciu príjmov rodičov, keď majetkovú situáciu matky zlepšuje
aj príjem ďalšieho člena jej domácnosti, a to jej partnera, ktorý má aktuálne príjem z podnikateľskej
činnosti, čím sa jej výdavky na bývanie či stravu nepochybne znižujú, v porovnaní s otcom, ktorý žije sám

v rodinnom dome, teda na jeho výdavkoch sa nemá možnosť podieľať ďalšia zárobkovo činná osoba.

45.Pretoodvolacísúdsprihliadnutímnarovnakúdĺžkustarostlivostiobochrodičovomaloletéhovýživné
úplne vylúčil a v tejto časti považoval rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. za vecne správny.

46. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil podľa § 388 CSP, pretože súd
prvej inštancie nerozhodol o SOS mimo bežného roka, teda počas prázdnin a vo výroku IV. ako vecne
správny potvrdil.

47. Na záver odvolací súd dodáva, že rodičovský vzťah je jedným z najdôležitejších spoločenských

vzťahov, ktorý formuje osobnosť dieťaťa. Akákoľvek deformácia tohto vzťahu v mladom veku dieťaťa
je následne len ťažko reparovateľná, navyše, je sprevádzaná s vážne negatívnym dopadom na život
dieťaťa. Rodičia musia vzájomne spolupracovať pri výchove dieťaťa a akékoľvek odmietanie spolupráce
či dokonca manipulácia dieťaťa musí byť nevyhnutne vnímaná ako závažný nedostatok vo výchove
rodiča, ktorý nie je možné zvrátiť slovným vyjadrovaním o sledovaní najlepšieho prospechu dieťaťa. Tiež

považuje za potrebné adresovať rodičom, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k
chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni zaručuje a má viesť k obnoveniu narušených väzieb medzi
maloletým dieťaťom a oboma rodičmi. Záujem nielen maloletého dieťaťa, ktorý by mali obaja rodičia
sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to
práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa. Akýkoľvek súd nie je

schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie súdy
či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (uvedený záver vyplýva aj z
uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04). Aj z ustálenej judikatúry Ústavného
súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla je, aby bolo v starostlivosti obochrodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k
osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto aspektu rodinného života musí byť
riadne a starostlivo odôvodnené, teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť

tomuto cieľu primerané. Základným zmyslom starostlivosti rodičov o dieťa musí byť vždy záujem dieťaťa
(čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť
vedené a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa)

48. CMP v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese,
podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon v nasledujúcich
ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde o trovy konania štátu)
rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka (§ 57 CMP). Odvolací súd však vzhľadom na
charakter daného konania považuje za spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy konania sám
a v súlade so všeobecnou zásadou náhrady trov v mimosporovom konaní a s poukazom na ustanovenie

§ 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

49. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).