Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124010032
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124010032.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.

Lucie Bašistovej a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.10.2025,
v trestnej veci obžalovaného A. B. pre pokračovací zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s
omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona účinného od
06.08.2024 a iné, o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Prešov sp. zn. 41T/2/2024 zo dňa 09.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b, písm. d) Tr. poriadku z r u š u j napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

I.
obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B., C. D. E. F. G., H. XXXXX/XXX, B.

uznáva za vinného, že

od presne nezisteného dňa, najneskôr od 01.09.2022 do 13.04.2023, si v rôznych časových intervaloch
zadovažoval, resp. si dával prepraviť v rôznych intervaloch do svojej dispozície od nestotožnených
osôb v Prešovskom kraji a inde zakaždým rôzne, presné nezistené množstvo metamfetamínu, ktorý je
v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok,

túto psychotropnú látku prechovával na rôznych miestach vo svojej dispozícii, a na základe vopred
dohodnutých stretnutí ju predával alebo zadovažoval viacerým osobám v rôznych časových intervaloch,
množstvách a cenách, v okrese Prešov a na ďalších iných presne nestotožnených miestach v
Prešovskom kraji, pričom
- rôzne množstvo metamfetamínu v doposiaľ v presne nezistených dňoch v období do 27.10.2022
viackrát predal I. D., kde jeden dielik metamfetamínu mu predával za sumu 20,- eur,
- v presne nezistený deň v období od 01.09.2022 do 31.10.2022 jedenkrát predal C. J. jednu dávku

metamfetamínu za sumu 20,- eur a následne na druhý deň mu jedenkrát bezodplatne poskytol jednu
dávku metamfetamínu,
- v presne nezistený deň v mesiaci január roku 2023 v Prešove zabezpečil bezodplatne jednu dávku
metamfetamínu H. J., ktorú spoločne užili,
- celkovo trikrát v presne nezistené dni v období od polovice mesiaca marec 2023 do 13.04.2023
zabezpečil rôzne množstvo metamfetamínu A. A., a to za servis vozidla,
pričom táto látka bola schopná ovplyvniť psychiku užívateľov,teda

neoprávnene obchodoval s psychotropnou látkou v nepatrnom množstve a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania, a to na viacerých osobách,

tým spáchal

zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173
ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j)
Tr. zákona účinného od 06.08.2024.

Za to mu ukladá :

podľa § 173 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 (siedmich) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody
z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2, písm. c), ods. 4 Tr. zákona, § 74 ods. 1 Tr. zákona ochranné protitoxikomanické

liečenie v ústavnej forme.

II.

Podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale
bytom B., t.č. bytom ubytovacie zariadenie G., H. XXXXX/XXX, B., spod obžaloby prokurátora Krajskej
prokuratúry Prešov, sp. zn. Kv 43/22/7700, ktorá na neho bola podaná dňa 8. januára 2024 v bode 2. pre
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkom základe,

že dňa 13.04.2023 v čase od 13:26 hod. do 13:53 hod. po predchádzajúcom požití metamfetamínu
ako vodič viedol osobné motorové vozidlo značky HONDA CR-V s evidenčným číslom B. po ceste na
trase z parkoviska pri predajni Karmen, na ul. F. X/X, B., K. E. J., B. B. E. L., B., ďalej po ceste na
trase z ul. M., B. B. E. B., B., pričom v čase o 14:05 hod. bol podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku
zadržaný pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolená výroba omamných a

psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3,
ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a dňa
13.04.2023 v čase o 23.20 hod. mu bol odobratý biologický materiál krv a moč, pričom v jeho krvi bola
toxikologickým vyšetrením zistená prítomnosť metamfetamínu v množstve 378,30 ng/ml a amfetamínu
v množstve 102,02 ng/ml a podľa znaleckého posudku hodnota metamfetamínu v krvi 378,30 ng/ml

a amfetamínu v množstve 102,02 ng/ml predstavuje stav vodiča vylučujúci schopnosť viesť motorové
vozidlo, kde týmto svojím konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d) zákona NR SR č. 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke o zmene a doplnení niektorých zákonov s poukazom na § 137 ods. 2 písm. a),
zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke o zmene a doplnení niektorých zákonov,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v bode I. obžalovaného A. B. uznal vinným z pokračovacieho
zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173
ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona v znení zákona č. 214/2024 Z. z. a nálezu Ústavného súdu SR č.215/2024 Z. z. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Tr. zákona v znení zákona č. 214/2024 Z. z.
a nálezu Ústavného súdu SR č. 215/2024 Z. z. na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného dňa, najneskôr od 01.09.2022 do 13.04.2023 si v rôznych časových
intervaloch zadovažoval, resp. si dával prepraviť v rôznych intervaloch do svojej dispozície od
doposiaľ nestotožnených osôb v Prešovskom kraji a inde zakaždým rôzne, presné nezistené množstvo
metamfetamínu, ktorý je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o
omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II.

skupiny psychotropných látok, túto psychotropnú látku prechovával na rôznych miestach vo svojej
dispozícii, a na základe vopred dohodnutých stretnutí ju predával alebo zadovažoval viacerým
nestotožneným osobám v rôznych časových intervaloch, množstvách a cenách, v okrese Prešov a na
ďalších iných presne nestotožnených miestach v Prešovskom kraji, pričom
- rôzne množstvo metamfetamínu v doposiaľ v presne nezistených dňoch v období do 27.10.2022
viackrát predal I. D., kde jeden dielik metamfetamínu mu predával za sumu 20,- Eur,

- ďalej v presne nezistený deň v období od 01.09.2022 do 31.10.2022 jeden krát predal C. J. jednu
dávku metamfetamínu za sumu 20,- Eur a následne na druhý deň mu jeden krát bezodplatne poskytol
jednu dávku metamfetamínu
- v presne nezistený deň v mesiaci január roku 2023 v Prešove zabezpečil bezodplatne jednu dávku
metamfetamínu H. J., ktorú spoločne užili

- celkovo trikrát v presne nezistené dni v období od polovice mesiaca marec 2023 do 13.04.2023
zabezpečil rôzne množstvo metamfetamínu A. A. a to za servis vozidla, pričom táto látka bola schopná
ovplyvniť psychiku užívateľov.

Za to mu okresný súd podľa § 173 ods. 3 Tr. zákona v znení zákona č. 214/2024 Z. z. a nálezu Ústavného

súdu SR č. 215/2024 Z. z. uložil trest odňatia slobody vo výmere siedmich rokov a podľa § 48 ods. 2
písm. a) Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňomstráženia.Zároveňmuokresnýsúdpodľa§73ods.2písm.c),ods.4Tr.zákonauložil ochranné
protitoxikomanické liečenie v ústavnej forme.

V bode II. napadnutého rozsudku okresný súd podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku oslobodil obžalovaného
A. B. spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove, sp. zn. Kv 43/22/7700, ktorá na neho
bola podaná dňa 8. januára 2024 v bode 2. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkom základe, že

dňa 13.04.2023 v čase od 13:26 hod. do 13:53 hod. po predchádzajúcom požití metamfetamínu ako
vodič viedol osobné motorové vozidlo značky HONDA CR-V s evidenčným číslom B. po ceste na trase z
parkoviska pri predajni Karmen, na ul. F. X/X, B., K. E. J., B. B. E. L., B., ďalej po ceste na trase z ul. M., B.
B.E.B.,B.,pričomvčaseo14:05hod.bolpodľa§85ods.1Trestnéhoporiadkuzadržanýprepodozrenie
zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a dňa 13.04.2023 v čase o 23.20
hod. mu bol odobratý biologický materiál krv a moč, pričom v jeho krvi bola toxikologickým vyšetrením
zistená prítomnosť metamfetamínu v množstve 378,30 ng/ml a amfetamínu v množstve 102,02 ng/ml
a podľa znaleckého posudku hodnota metamfetamínu v krvi 378,30 ng/ml a amfetamínu v množstve

102,02 ng/ml predstavuje stav vodiča vylučujúci schopnosť viesť motorové vozidlo, kde týmto svojím
konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke o
zmene a doplnení niektorých zákonov s poukazom na § 137 ods. 2 písm. a), zákona NR SR č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku proti jeho výroku o uznaní viny v celom jeho rozsahu podal odvolanie
obžalovaný. Obhajca následne podané odvolanie bližšie odôvodnil. Obžalovaný má za to, že okresný
súd sa dostatočne nevysporiadal so všetkými okolnosťami prípadu a dospel k nesprávnym právnym
záverom. Obžalovaný namietal právne posúdenie skutku ako pokračovacieho zločinu neoprávnenej

výroby a obchodovania s omamnou a psychotropnú látku podľa § 173 ods. 3 Tr. zákona. Má za to,
že klasické dílovanie drog, ktoré trvá určitú dobu nepredstavuje pokračovací trestný čin, ale ide o jedno
súvisle konanie, teda jeden skutok. Jednotlivé čiastkové útoky podľa obžalovaného nie sú trestným
činom tak, ako nie je trestným činom ani napr. spoločné užitie jednej dávky metamfetamínu s H. J.,keď nie je možné zistiť ani presné množstvo ani zloženie omamné látky a je potrebné vychádzať
iba zo subjektívnych pocitov konzumenta. Podľa obžalovaného totiž zákon jednoznačne určuje, že musí
byťzistenémnožstvoúčinnejlátkyvcelkovommnožstvemateriáluanemožnohonahradiťaniznaleckým

posudkom bez toho, aby bol k dispozícii materiál (omamná látka) na skúmanie. Pokiaľ ide o výrok
o treste, obžalovaný má za to, že takto uložený trest ako aj ochranné protitoxikomanické liečenie
v ústavnej forme dostatočne nezohľadňujú okolnosti prípadu ani okolnosti na strane páchateľa. V tejto
súvislosti poukázal na ustanovenie § 34 ods. 3 a ods. 4 Tr. zákona týkajúce sa ukladania trestov
a podotkol, že osobu páchateľa je potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach a nemožno obísť

ani možnosti jeho nápravy, najmä z hľadiska určenia prognózy jeho budúceho vývoja správania. V
tomto prípade bola znalcom prognóza prevýchovy konštatovaná ako priaznivá. Má tak za to, že všetky
okolnosti prípadu a pomery páchateľa v súhrne s poľahčujúcou okolnosťou poskytujú dostatočný
podklad, aby aj nižší trest ako okresným súdom uložený, prípadne aj trest odňatia slobody nespojený
s jeho priamym výkonom za súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností, v prípade
uznania viny splnil zásadu proporcionality trestu a prevýchovy. Zároveň poukázal na skutočnosť,

že pri tomto rozhodovaní je potrebné vziať do úvahy aj obdobie od 13.04.2023 do 30.05.2024, kedy bol
stíhanýväzobne.Spoukazomnauvedené,navrholobžalovanýnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňa
zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.

Proti výroku rozsudku, ktorým okresný súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, podal odvolanie

prokurátor a v jeho bližšom odôvodnení uviedol, že sa nestotožňuje so závermi uvedenými
v napadnutom rozsudku a to, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Obžalovaný v konaní
využil svoje právo a odmietol vypovedať. V rámci prípravného konania však obžalovaný k tomuto skutku
uviedol, že dňa 13.04.2023 ráno, keď prišiel z Rakúska, tak si dal dávku pervitínu vo vozidle, potom
išiel domov a ľahol si. Následne v poobedňajších hodinách išiel po svedka A., s ktorým mali odviesť

auto. Ďalej vo svojej výpovedi obžalovaný tvrdil, že prišiel po A. domov a spoločne išli na Šváby.
Na jednom úseku na L. A. A. vystúpil a obžalovaný si odišiel kúpiť dávku. Kúpil jednu dávku pervitínu
v sáčku a bola to látka bielej farby. Po kúpe sa vrátil späť za A., tam si presadol A. za volant a mali
ísť po priateľku toho pána, od ktorého mal požičané auto. Zašli ešte na pumpu, kde boli zadržaní
policajtmi. Prokurátor poukázal aj na výpoveď obžalovaného, keď tvrdil, že dávku pervitínu po ceste

zo Švábov v smere na benzínku vyhodil. Ďalej prokurátor upozornil na následný výsluch obžalovaného,
kde k užitiu pervitínu obžalovaný uviedol, že tento užil spoločne s A. na benzínovom čerpadle
pri Ružomberku a bolo to okolo 02:00 hod. Potom už neviedol motorové vozidlo, ale po príchode domov
si ľahol a zobudil sa o druhej poobede. Potom si sadol za volant a šoféroval ku bytu A. na Šváboch.
Vyzdvihol A. a išiel vybrať peniaze do bankomatu, kde ho vysadil a išiel s vozidlom vybaviť si dávku

pervitínu. Potom sa vrátil po A. a išli ku cintorínu na Šváboch. Zároveň prokurátor poukázal na výpoveď
obžalovaného, ktorý tvrdil, že po celý čas viedol vozidlo, ale keď boli pri cintoríne a spoločne užili dávku
pervitínu, tak po užití dávky už šoféroval A.. Podľa prokurátora pritom svedok A. A. v rámci svojich
výsluchov uviedol, že sa dňa 13.04.2023 v ranných hodinách vracali z Rakúska, kde boli s obžalovaným
a kde bol on ako spolujazdec. Po ceste z Rakúska odstavili na benzínovom čerpadle v Ružomberku

a vysypal mu na jeho mobil pervitín, ktorý si šnupol. Svedok A. podľa prokurátora ani pri svojom
výsluchu na hlavnom pojednávaní vôbec nespomínal, že by mal spolu s obžalovaným ešte užívať
pervitín bezprostredne pred svojím zadržaním pri cintoríne na Šváboch v Prešove. Prokurátor má za to,
že tvrdenie obžalovaného, že mal spolu so svedkom A. užiť spoločne pervitín aj na cintoríne na sídlisku
Šváby v Prešove je účelové s cieľom vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za tento skutok. Vo svojej

prvotnejvýpovediučinenejvrámciprípravnéhokonaniatútoskutočnosťabsolútnenespomínalajepodľa
prokurátoranepravdepodobnédomnievaťsa,žebyjuzabudoluviesťzdôvodustresuzozadržania.Jeho
druhotná výpoveď je potom podstatne rozporná aj v tom, že v prvej výpovedi uviedol, že pervitín po jeho
nákupe vyhodil po ceste zo sídliska Šváby, avšak vo svojej druhej výpovedi uviedol, že túto dávku užili
spoločne so svedkom A.. Ani svedok A. v rámci svojej výpovede neuvádzal túto podstatnú okolnosť.

Práve tieto skutočnosti podľa prokurátora preukazujú účelovosť tvrdenia obžalovaného. Zároveň sa
podľaprokurátorajavínepravdepodobné,žeakozajsvedokA.užilpervitínešteajvčasetesnepredjeho
zadržaním na benzínovej pumpe, aby hodnota amfetamínu, respektíve metamfetamínu v jeho tele
dosahovala tak nízke hodnoty, ako to bolo zistené vykonaným vyšetrovaním. Preto sa javí ako dôvodné,
že v skutočnosti došlo k poslednému užitiu pervitínu ešte na benzínke v Ružomberku dňa 13.04.2023

v čase o 02.00 hod., a teda obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom pervitínu tak, ako sa mu
to kladie v podanej obžalobe za vinu. V závere taktiež uviedol, že ak došiel okresný súd k záverom
prezentovaným v napadnutom rozsudku, tak mal obžalovaného v tejto časti oslobodiť nie v zmysle
ustanovenia § 285 písm. c) Tr. poriadku, ale z dôvodu uvedeného v § 285 písm. a) Tr. poriadku, tedaže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Vzhľadom na vyššie uvedené má
za to, že je z vykonaného dokazovanie preukázané, že skutok uvedený v podanej obžalobe sa stal, tento
je trestným činom a spáchal ho práve obžalovaný. S poukazom na nevysporiadanie sa okresného súdu

sovšetkýmiskutočnosťamivýznamnýmiprerozhodnutieprokurátornavrhuje,abyKrajskýsúdvPrešove
rozsudok zrušil v napadnutej časti a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný, ktorý má za to, že okresný súd sa dostatočným
spôsobom vysporiadal s dôkaznou situáciou ohľadom skutku v bode 2 obžaloby aj rozsudku,

keď skonštatoval, že nemá za preukázané, aby motorové vozidlo viedol obžalovaný pod vplyvom
návykovej látky. Jediným objektívnym dôkazom o tom, kto motorové vozidlo dňa 13.04.2023 v čase
zadržania viedol je záznam zo sledovania. Zo záznamu pritom vyplýva, že v čase zadržania na čerpacej
stanici motorové vozidlo viedol svedok A. A., za čo bol aj priestupkovo riešený. Vzhľadom na uvedené
navrhuje odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že je čiastočne dôvodné
odvolanie obžalovaného a odvolanie prokurátora je dôvodné, nakoľko na jeho podklade došlo k zmene
ustanovenia, podľa ktorého bol obžalovaný spod obžaloby pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona oslobodený.

V prvom rade krajský súd zistil, že v konaní pred súdom prvého stupňa boli vykonané dôkazy v rozsahu
nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie tak, ako to predpokladá ust. § 2 ods. 10 Tr. poriadku. Okresný
súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol dôkazy, ktoré boli v konaní pred súdom prvého stupňa

vykonané, pričom uviedol aj ako dôkazy, z ktorých vychádzal, vyhodnotil a akými úvahami sa spravoval,
keď dospel k záveru prezentovanému vo výroku svojho rozhodnutia.

Krajský súd zastáva názor, že výsledky vykonaného a doplneného dokazovania pred krajským súdom,
a to prečítaním listu svedka N. O. adresovaného na prokuratúru, zápisnice o prehliadke tela svedka

A. A. a výsledku jeho toxikologického vyšetrenia, ako aj aktuálnej lustrácie ohľadne obžalovaného v
danomprípadevyznievajújednoznačneatvoriaucelenúreťaztakpriamych,akoajnepriamychdôkazov.
Z týchto dôkazov možno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal
skutokpodbodomI.rozsudku,prektorýbolajokresnýmsúdomuznanýzavinného.Úplnosťvykonaných
dôkazných prostriedkov vytvorila vo vzťahu k tomuto skutku dostatočný podklad pre rozhodnutie o vine

obžalovaného zo spáchania trestného činu.

Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov vo vzťahu k tomuto skutku
neodporuje základným princípom logického myslenia.

Aj napriek využitiu práva obžalovaného na hlavnom pojednávaní nevypovedať, záver o vine
obžalovaného je možné oprieť o súhrn dôkazov, ktoré po ich zhodnotení jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností odôvodňujú dedukciu, že sa obžalovaný konania uvedeného v skutkovej vete odsudzujúcej
časti rozsudku dopustil. Rozhodnutie o vine obžalovaného A. B. sa v preskúmavanej veci opiera v prvom
rade o výsledky výpovedí svedkov C. J., H. J., A. A., I. D., N. O. a prepisy hovorov o telekomunikačnej

prevádzke. Tieto sú potom dopĺňané a potvrdzované ďalšími dôkazmi, najmä posudkami KEÚ PZ,
znaleckými posudkami z odboru psychológie a z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie.

Skutočnosť, že omamné a psychotropné látky obžalovaný nielen prechovával, ale ich aj kúpil, predal,
vymenil a zadovážil je zrejmá z výpovedí viacerých svedkov. Aj keď svedkovia C. J., H. J. a A. A. využili

na hlavnom pojednávaní svoje právo a odmietli vypovedať pre obavu z trestného stíhania, ich výpovede
boli v súlade s Trestným poriadkom postupom podľa § 263 ods. 4 Tr. poriadku z prípravného konania
prečítané. Títo svedkovia boli pritom už v prípravnom konaní vypočutí za účasti obhajcu obžalovaného,
pričom výpovede svedkov H. J. a A. A. boli navyše podporované aj prepismi hovorov o telekomunikačnej
prevádzke s obžalovaným. Tak, ako okresný súd, ani krajský súd nezistil dôvod, prečo by výpovediam

svedkov C. J., H. J. a A. A. neveril, a prečo by v otázke viny obžalovaného nevychádzal z výpovede
týchto svedkov.Z výpovede svedka C. J., na ktorého výpoveď správne poukazuje aj okresný súd, jasne vyplýva, že
v septembri alebo októbri 2022 dvakrát kúpil od obžalovaného pervitín. Aj keď svedok uviedol, že
za pervitín platil iba raz a raz ho spoločne užili s obžalovaným, nemá táto skutočnosť vplyv na vinu

obžalovaného, nakoľko dôležité pre ustálenie viny je, že obžalovaný svedkovi pervitín na užitie poskytol,
a teda ju zadovážil pre tohto svedka.

V plnom rozsahu sa v prípade svedkyne H. J. krajský súd stotožňuje so závermi okresného súdu
o jej vierohodnosti, a to v kontexte okresným súdom uvedených hovorov, resp. správ svedkyne

s obžalovaným. Svedkyňa za prítomnosti obhajcu v prípravnom konaní vypovedala o tom, ako spolu
s obžalova-ným užili pervitín, ktorý jej on bezodplatne dal, popísala pocit energie a mala lepšiu náladu,
ale potom energia vyprchala a ráno jej bolo zle ako po opici. V tejto súvislosti považuje krajský
súd výpoveď svedkyne za použiteľnú pre ustálenie viny obžalovaného pre zabezpečenie drogy pre
svedkyňu. Taktiež aj hovor medzi svedkyňou a obžalovaným zo dňa 11.02.2023 podporuje záver
o vierohodnosti výpovede svedkyne, nakoľko sa v ňom obžalovaný svedkyne pýta, či jej má niečo

priniesť, pretože ide po „toto“ a svedkyňa mu odpovedá, že už má (č. l. 524).

Ako hodnovernú posúdil krajský súd tiež výpoveď svedka A. A. a pri posúdení viny obžalovaného na
ňu prihliada, a to aj napriek tomu, že na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. Jeho výpoveď
z prípravného konania bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, pričom tento svedok po vznesení

obvinenia pre obzvlášť závažný zločin za účasti obhajcu v prípravnom konaní dňa 14.04.2023 uviedol,
že si trikrát zabezpečil pervitín od B. asi od polovičky marca do 13.4.2023 ranných hodín, kedy sa vracali
z Rakúska a on bol spolujazdec, pričom pervitín si dal na OMV v Ružomberku a následne zaspal na
ceste do Prešova. Svedok taktiež tvrdil, že obžalovaný mu dával pervitín za servis vozidla a po jeho
užití pociťoval povzbudenie. V rámci záznamov o telekomunikačnej prevádzke svedok komunikoval

s obžalovaným telefonickým hovorom (č. l. 529) dňa 15.02.2023, či mu ostalo niečo po včerajšku
alebo SMS - správou (č. l. 530) dňa 21.02.2023, že „čo za kokotinu to priniesol, ukáže mu čo sa
s tým stalo na skle“. Dňa 25.02.2023 (č. l. 550) sa obžalovaný pýta svedka, či má niečo, nejaké toto...
nechce hovoriť do telefónu, na čo mu svedok odpovedal, že keby s ním išiel do Humenného čo má
druhú otočku. Taktiež aj pozitívny výsledok odberu krvi u svedka dňa 13.04.2023 o 18:30 hod. na

amfetamín a metamfetamín podporuje konštatovanie, že výpoveď svedka usvedčuje obžalovaného zo
zabezpečovania, prechovávania a predaja drog.

Zároveň aj z prepisov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke obžalova-ného so svedkami H. J. a
A. A. v kontexte ich výpovedí je potom aj nezainteresovanému v rozhovore jasné, že hovoria o drogách.

Postupom podľa § 263 ods. 4 Tr. poriadku z dôvodu, že svedok I. D. odmietol vypovedať na hlavnom
pojednávaní, bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo štádia trestného konania
pred vznesením obvinenia obžalovanému.

Vo všeobecnosti síce platí, že hranica procesnej použiteľnosti dôkazov je daná začatím trestného
stíhania „vo veci“ podľa § 199 ods. 1 Tr. poriadku. Pokiaľ však ide o výpoveď svedka, ktorá je jediným
usvedčujúcimdôkazomalebovovýznamnejmiererozhodujúcimdôkazom,jenevyhnutnétakéhosvedka
vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka vypočutého pred týmto úkonom znovu vypočuť), a tak
zachovať právo obvineného na kontradiktórny postup (pozri bližšie R 30/2010).

Svedok I. D. pred vznesením obvinenia obžalovanému vypovedal o tom, ako mu obžalovaný predával
a zadovažoval drogy. Jeho výpoveď je zároveň podporovaná aj výpoveďou svedka N. O., a preto je
možné konštatovať, že nejde len o jeden usvedčujúci dôkaz z predaja drog svedkovi I. D.. Svedok N.
O. na hlavnom pojednávaní tvrdil, že informácie o predaji drog mal len od spoluväzňa D. a on nikdy

nevidel, žeby obžalovaný niekomu predával drogy. Podstatné je však zistenie, že svedok v prípravnom
konaní vypovedal o tom, že sa vo výkone väzby stretol s D., ktorý mu hovoril, že B. predáva pervitín
jeho priateľke, mame a aj jemu a táto výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná. V tejto súvislosti
sa žiada poukázať na skutočnosť, že svedok sám napísal list (na č. l. 111) prokurátorke o tom, že má
informácie o doposiaľ nevyšetrovanej veci, preto krajský súd k skutočnostiam ohľadne zadovažovania

a predaja drog svedkovi I. D. obžalova-ným poukazuje aj na túto výpoveď. V prípade konštatovania
o predaji drog aj svedkovi I. D. ide pritom o okolnosť, ktorá má svoje vyjadrenie v popise skutkovej vety,
avšak uznanie viny obžalovaného z predaja drog aj tomuto svedkovi nepredstavuje okolnosť, ktorá by
podmieňovala použitie vyššej trestnej sadzby, nakoľko naplnenie znakov pre posúdenie skutku aj podľaustanovenia § 173 ods. 3 písm. a) Tr. zákona, teda na viacerých osobách (najmenej 3), je ustálené už
na základe výpovedí svedkov C. J., H. J. a A. A..

Bez významu k ustáleniu viny obžalovaného je skutočnosť, že na steroch spod nosa, z ľavej a pravej
ruky obžalovaného nebola zistená prítomnosť omamných a psychotropných látok. V krvi a moči
obžalovaného aj s časovým odstupom viac ako deväť hodín od zadržania bolo zistené značné množstvo
metamfetamínu a amfetamínu, čo znamená, že tento bezpochyby s drogami manipuloval, a to aj napriek
nezisteným stopám drog na rukách.

Zisteniu metamfetamínu v krvi a moči obžalovaného zodpovedajú aj skutočnosti zistené z prehliadky
motorového vozidla značky Honda zo dňa 13.04.2023. Tieto totiž taktiež odôvodňujú záver o manipulácii
obžalovaného s drogami. V motorovom vozidle značky Honda, v ktorom bol obžalovaný a svedok A. A.
zadržaný, bola zaistená slamka v kapsičke na podlahe a plast v tvare písmena V, ktoré boli následne
podrobené znaleckému skúmaniu. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného Kriminalistickým

a expertíznym ústavom PZ, z odvetvia kriminalistickej biológie a kriminalistickej genetickej analýzy
vyplýva, že z povrchu slamky bola odobratá vzorka sterom a bola vykonaná izolácia, kvantifikácia
a analýza DNA a bola zistená prítomnosť zmiešaného biologického materiálu, pričom profil DNA
zmiešanej biologickej stopy bol tvorený kombináciou majoritného DNA profilu osoby obžalovaného
a minoritného DNA nevhodného na interpretáciu. Taktiež bola vykonaná DNA analýza vzorky steru

z povrchu okrajov plastu a bolo zistené, že DNA profil uvedenej biologickej stopy je tvorený kombináciou
DNA profilu obžalovaného a ďalšej osoby, pričom osoba svedka A. A. bola jednoznačne vylúčená
ako možný prispievateľ do vyššie uvedenej zmiešanej stopy. Podstatné však v tejto súvislosti je zistenie
Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ o prítomnosti stopového množstva metamfetamínu na
zaistenej slamke a plaste v tvare V .

Nepochybne záver o manipulácii obžalovaného s drogami, teda ich zabezpe-čovaním, ich užívaním
a predajom, resp. poskytovaním druhým odôvodňuje aj zistená závislosť obžalovaného na pervitíne,
ktorá vyplýva zo záverov vyšetrenia duševného stavu obžalovaného znalkyňou z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatrie N. N. H..

Pokiaľ obžalovaný namieta nemožnosť zistenia presného množstva drog, ktoré vyžaduje Trestný zákon
a zistenie množstva účinnej látky, tak v tejto súvislosti sa krajský súd stotožňuje s odôvodnením
rozhodnutia okresného súdu. Poukázať je potrebné aj na zistenie metamfetamínu a amfetamínu v krvi
a moči obžalovaného a svedka A. A., ako aj na výpovede svedkov C. J., H. J. a A. A. a výsledky

znaleckého skúmania znaleckou organizáciou P. – F. Q., s.r.o., ktoré podporujú tvrdenia svedkov o požití
pervitínu. Uvedený dôkaz tak podporuje záver o dôveryhodnosti výpovede svedkov C. J., H. J. a A. A.,
ale aj svedka I. D. o ich tvrdení o predaji drog obžalovaným.

Konanie obžalovaného bolo okresným súdom posúdené ako pokračovací zločin neoprávnenej výroby

a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr.
zákona v znení zákona č. 214/2024 Z. z. a nálezu Ústavného súdu SR č. 215/2024 Z. z. s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. j) Tr. zákona v znení zákona č. 214/2024 Z. z. a nálezu Ústavného súdu
SR č. 215/2024 Z. z..

V konkrétnom prípade obžalovaný prechovával drogy najneskôr od 1.9.2022 do 13.04.2023, pričom
prechovávanie drogy má charakter trváceho trestného činu (vyvolanie protiprávneho stavu a jeho
udržiavanie - pretrvávanie po určitú dobu), ktorý trvá od okamihu získania drogy až do jej distribúcie
dílerovi, resp. jej predaja, resp. darovania konzumentovi alebo až do jej užitia. Obžalovaný kupoval a
predával drogy po určitý čas a tak udržiaval (s jasným úmyslom dílovať a prechovávať drogy) protiprávny

stav najneskôr od 01.09.2022 do 13.04.2023, čím jeho trestný čin nadobudol charakter trváceho
trestného činu - jedného činu – skutku (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/54/2016).

Zároveň je potrebné konštatovať, že obžalovaný v rovnakom časovom období predával drogy svedkovi I.
D., ale aj C. J., preto nie je možné jednotlivé nákupy, či iné nakladanie s drogou oddeliť časovo ani vecne

vo vzťahu k jednotlivým osobám. V takýchto prípadoch rozčlenenie konania obžalovaného len vo vzťahu
k jednotlivým osobám, ktoré si u neho zabezpečovali drogy, nepredstavuje naplnenie ustanovenia § 122
ods. 10 Tr. zákona, pretože v podstate rovnaké obdobie je charakteristické tým, že si od obžalovaného
týmto spôsobom drogy zabezpečovalo viac osôb. Ide teda o rovnaké skutkové okolnosti, ktoré súpredmetom trestného stíhania, teda o jedno súvislé konanie. Povaha skutku je taká, že obžalovaný
drogou disponoval a túto v závislosti na konkrétnej požiadavke iným osobám uvedeným v skutkovej
vete predával, potom sa jeho konanie nerozpadá do časovo izolovaných úsekov, preto celkové jeho

konanie vytvára jeden skutok (primerane uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 11Tdo/19/2015 zo
dňa 24.03.2015).

V čase spáchania skutku obžalovaným bolo v zmysle vtedy účinného Trestného zákona konanie
obžalovaného právne kvalifikované ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi v zmysle §
172 ods. 1, ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Tr. zákona, za ktorý Trestný zákona stanovoval
trest odňatia slobody vo výmere 10 až 15 rokov. Do rozhodnutia okresného súdu nadobudla účinnosť
novela Trestného zákona, v zmysle ktorej je konanie obžalovaného právne posudzované ako zločin
neoprávnenejvýrobyaobchodovaniasomamnoulátkouapsychotropnoulátkoupodľa§173ods.1,ods.
3 písm. a) Tr. zákona, za ktorý je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na 7 až 15 rokov. Tento

Tr. zákon je teda pre obžalovaného priaznivejší, preto bolo konanie obžalovaného právne posúdené ako
zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173
ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j)
Tr. zákona účinného od 06.08.2024.

Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok zrušil vo výroku, ktorým bol obžalovaný
uznaný za vinného a sám vo veci rozhodol pri zmenenom skutkovom stave, keď z popisu skutkovej vety
vypustil, že obžalovaný predáva a zadovažoval drogy nestotožneným osobám, nakoľko tieto skutočnosti
preukázané neboli a išlo o úpravu skutkovej vety v prospech obžalovaného. Ustálený skutkový stav
krajský súd následne právne posúdil odlišne od okresného súdu už nie ako pokračovací trestný čin.

Obžalovaný je plne trestne zodpovedný subjekt z hľadiska veku a príčetnosti, svojho konania sa dopustili
v priamom úmysle a porušil ním objekt chránený Trestným zákonom. V danom prípade má krajský súd
za to, že obžalovaný si vedome zabezpečoval, teda kupoval, predával, vymieňal a prechovával omamné
a psychotropné látky a z toho možno vyvodiť, že konal v priamom úmysle v zmysle

§ 15 písm. a) Tr. zákona.

Je všeobecne známe, že neoprávnené nakladanie s drogami je zakázané a trestné, a teda vedel
o následkoch svojho konania. Keďže aj napriek tejto svojej vedomosti konal spôsobom uvedeným
v rozsudku, je tak zrejmé, že chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom.

Okrem výroku o vine krajský súd ako súd odvolací na podklade odvolania obžalovaného preskúmal aj
výroky o treste a ochrannom opatrení. Pri zrušení výroku o vine bolo nevyhnutné v zmysle § 321 ods.
2 druhá veta Tr. poriadku zrušiť súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad, preto krajský súd rozhodol jednak o vine obžalovaného, ale aj o treste a ochrannom

opatrení.

Pokiaľ ide o výrok o treste krajský súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol trestne stíhaný, preto sa
krajský súd stotožňuje so zistením poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, že obžalovaný
doposiaľ viedol riadny život. Priťažujúcu okolnosť u obžalovaného ani krajský súd nezistil. Základná

trestná sadzba zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou
podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona je 7 až 15 rokov. Vzhľadom na ustanovenie § 38 Tr.
zákona účinného od 06.08.2024 už nie je potrebné upravovať trestnú sadzbu v závislosti od pomeru
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, preto bol obžalovanému správne ukladaný trest pri trestnej
sadzbe 7 rokov až 15 rokov.

Prvostupňový súd použijúc zásady pre ukladanie trestov vyplývajúce z ust.
§ 34 ods. 4 Tr. zákona, majúc na zreteli účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým
je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorenie podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, uložil obžalovanému

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Pri zrušení napadnutého rozsudku a ukladaní
trestu okresným súdom sa krajský súd s takto uloženým trestom stotožnil. Trest odňatia slobody vo
výmere 7 rokov nepodmienečne zodpovedá okolnostiam spáchaného skutku, ale aj skutočnosti, že
obžalovaný spáchal predmetnú úmyselnú trestnú činnosť priamym úmyslom, preto má krajský súdv názorovej zhode s okresným súdom za to, že na obžalovaného je v tomto prípade potrebné pôsobiť
uloženým trestom odňatia slobody a takto uložený trest považoval aj krajský súd za zákonný. Pri
zohľadnenívšetkýchokolnostípredpokladanýchzákonompreukladanietrestu,uloženýtrest zodpovedá

zásadám ukladania trestu a považuje ho krajský súd za primeraný vzhľadom na osobu obžalovaného,
jeho doterajší život a okolnosti predmetného prípadu. Krajský súd pri hodnotení uloženého trestu nezistil
ani skutočnosti pre mimoriadne zníženie trestu, keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu
odňatia slobody, zaradil ho krajský súd na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 2 ods. 3 Tr. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa
zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.

Podľa § 74 ods. 3 prvá veta Tr. zákona ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste
odňatia slobody, vykonáva sa počas výkonu trestu v ústave na výkon trestu.

Znalkyňou N. N. H. bol vyšetrený duševný stav obžalovaného, pričom znalkyňa u obžalovaného
zistila závislosť od psychostimu-lancií, a preto mu navrhla uložiť ochranné liečenie protitoxikomanické
ambulantnouformou.Keďžepreuloženieochrannéholiečeniapopriukladanomnepodmienečnomtreste
Trestný zákon stanovuje uložiť ochranné liečenie ústavnou formou, bol preto správny výrok okresného
súdu o uložení protixikomanického liečenia obžalovanému ústavnou formou a takéto ochranné liečenie

uložil obžalovanému aj krajský súd.

Pokiaľ ide o oslobodzujúci výrok rozsudku, okresný súd svoje rozhodnutie o oslobodení obžalovaného
podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku odôvodnil tým, že vedenie motorového vozidla obžalovaným pod
vplyvom návykovej látky – metamfetamínu nebolo preukázané. Okresný súd mal s ohľadom na výpoveď

svedka A. A. zato, že v čase zadržania policajtmi obžalovaný neviedol predmetné motorové vozidlo, a
teda obžalovaný mohol požiť návykovú látku až po tom, ako začal predmetné vozidlo viesť ako šofér,
svedok A. A.. Okresný súd preto dospel k záveru o aplikovaní zásady in dubio pro reo, pretože nemal
bez pochybnosti jednoznačne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Krajský súd síce považuje rozhodnutie okresného o oslobodení obžalovaného za správne, avšak
nestotožňuje sa úplne s odôvodnením, prečo tak okresný súd urobil, a napokon ani dôvod, pre ktorý
okresný súd obžalovaného oslobodil nezodpovedá použitému ustanoveniu Trestného poriadku.

Krajský súd považuje za podstatné poukázať na procesný postup v prípravnom konaní ohľadne prečinu

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona. Pre uvedený prečin bolo podľa §
199 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 ods. 4 Tr. poriadku
vznesené obvinenie v tom čase obvinenému A. B., a to uznesením Krajského riaditeľstva PZ, odborom
kriminálnej polície Prešov, dňa 10.08.2023.

S poukazom na predchádzajúce uznesenia o začatí trestného stíhania odborom kriminálnej polície OR
PZ v Prešove pod ČVS : ORP - 1033/1 – VYS-PO-2022 zo dňa 24.10.2022 pre zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 4 písm. c) Tr. zákona a následne odborom kriminálnej polície KR PZ v Prešove pod
ČVS : ORP-97/1-VYS-PO-2022 zo dňa 28.11.2022 pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Tr. zákona je zrejmé, že na základe týchto uznesení
predmetom trestného stíhania nebolo konanie páchateľa, ktoré by sa mohlo vzťahovať aj na konanie
majúce znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona. Tomuto
konštatovaniu napokon zodpovedá aj postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorí uznesením zo

dňa 10.08.2023 podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku začali trestné stíhanie a súčasne podľa § 206
ods. 1 ods. 4 Tr. poriadku vzniesli obvinenie. V čase zadržania obžalovaného zo zápisnice o zadržaní
a obmedzení osobnej slobody v tom čase podozrivého A. B. vyplýva, že bol tento zadržaný ako dôvodne
podozrivý zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm.

c), ods. 6 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona. Taktiež aj zo zápisnice
o výsluchu zadržaného podozrivého vyplýva, že bolo v tom čase podozrivému A. B. oznámené,
že je podozrivý z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6
písm. b) Tr. zákona.

Za uvedenej procesnej situácie pre skutok právne posudzovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného vykonané pred
začatím trestného stíhania dňa 10.08.2023 – výsluch obžalovaného v procesnom postavení obvineného
dňa14.04.2023,ktorýboleštepredvznesenímobvineniaajpreprečinohrozeniapodvplyvomnávykovej
látky, výsluch svedka A. A. v prípravnom konaní dňa 13.04.2023 a 14.04.2023, a následne aj uznesenia

o pribratí znalcov z toxikológie zo dňa 16.05.2023 a zo súdneho lekárstva zo dňa 15.06.2023 a na
ich základe podané znalecké posudky nie sú zákonné dôkazy, z ktorých by mohlo byť usudzované na
vinu obžalovaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona
(obdobne pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2022, sp. zn. 5 To 5/2021
publikovaný ako R 63/2022).

Pre posúdenie, či sa obžalovaný A. B. dopustil aj prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky je
potom možné prihliadať na skutočnosti vyplývajúce zo sledovania osoby obžalovaného, nakoľko ide
o konanie o úmyselnom trestnom čine, ale aj na odobratie krvi a moču na základe prehliadky tela
obvineného, keďže tento úkon je možné vykonať aj pred začatím trestného stíhania a následne na
dôkazy vykonané po začatí a súčasne vznesení obvinenia pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona. Takto je možné prihliadať aj na výpoveď svedka A. A. uskutočnenú
na hlavnom pojednávaní.

Zo zákonných dôkazov vyplýva, že obžalovaný mal podľa odberu krvi 13.04.2023 o 23.20 hod. pozitívny
výsledok na amfetamín, metamfetamín a MDMA.

Hodnotiť možno aj výsledky zo sledovania obžalovaného, pričom zo záznamu zo sledovania vyplýva, že
obžalovaný viedol motorové vozidlo dňa 13.04.2023 v čase o 13:26 hod. na ulicu Važeckú, kde k nemu
pristúpil A. A. a spoločne sa priviezli na ulicu Švábsku. Tam A. A. z vozidla vystúpil a z bankomatu
vybral hotovosť a následne sa vrátil k vozidlu, v ktorom si s obžalovaným vymenili miesta vo vozidle

a zaviezli sa na ulicu Soľnú, kde A. A. vystúpil a A. B. si sadol znova za miesto vodiča a pokračoval
na ulicu Pioniersku. V čase o 13:43 hod. sa na tejto ulici obžalovaný A. B. stretol s osobou A. R., s ktorým
sa rozprával a následne A. B. nastúpil do vozidla a vrátil sa na ulicu Soľnú pre A. A., kde si opätovne
vymenili miesta vo vozidle. A. B. už bol znova ako spolujazdec a pokračovali v jazde k Mestskému
cintorínu Šváby, kde ostali sedieť vo vozidle a fajčili, pričom následne o 13:53 pokračovali v jazde na

čerpaciu stanicu Slovnaft. V čase o 14:05 hod. toho dňa už boli zadržaní. Predmetný dôkaz preukazuje
bez pochybností skutočnosť, že obžalovaný motorové vozidlo viedol dňa 13.04.2023 v čase od 13:26
hod. najneskôr do 13:53 hod., keďže nie je zrejmý bližší údaj, kedy presne si so svedkom obžalovaný
vymenil miesto šoféra. Z tohto záznamu však nie je možné preukázať vinu obžalovaného pre uvedený
prečin.

Ďalej je možné poukázať na výpoveď svedka A. A., ktorý bol vypočúvaný na hlavnom pojednávanú
aj ohľadne prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, kde
k okolnostiam zadržania uviedol, že bol zadržaný na benzínovej pumpe a v aute bol on a obžalovaný.
On bol na mieste vodiča a obžalovaný ako spolujazdec. Predmetné auto najprv doniesol pred bytovku

obžalovaný a následne bol šoférom on, a tak boli aj zadržaní policajtmi a bol za to aj potrestaný z dôvodu,
že viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykových látok. Svedok taktiež uviedol, že si nespomína,
že by videl obžalovaného počas jazdy v aute, respektíve počas prestávky pri cintoríne, kde si vybavili
nejaké telefonáty, požívať omamné látky.

Z nejednoznačnej výpovede svedka A. A. nemožno podľa krajského súdu bez pochýb ustáliť, žeby
obžalovaný počas prestávky na cintoríne nepožil omamné a psychotropné látky. Toto konštatovanie
poukazuje aj na alternatívu, že obžalovaný tieto látky požil až v čase uvedenej prestávky pri cintoríne,
a teda až potom, ako viedol motorové vozidlo. Aj keď okresný súd neprečítal zápisnicu o výsluchu
obžalovaného pre tento skutok z prípravného konania potom, ako tento na hlavnom pojednávaní využil

svoje právo a odmietol vypovedať, je potrebné konštatovať, že ani prečítanie výpovede obžalovaného
by nezmenilo nič na posúdení viny obžalovaného pre tento skutok, nakoľko obžalovaný priznal len užitie
pervitínu v daný deň o 02.00 hod. a následne až potom, čo už neviedol motorové vozidlo.Na uznanie viny obžalovaného zo spáchania určitého skutku sa podľa zásady náležitého zistenia
skutkového stavu veci vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie ohľadom viny o jednoznačne zistené
a bezpečne preukázane fakty, a nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť,

ktorý z možných variantov skutku zodpovedá skutočnosti, musí súd zvoliť tú, ktorá je pre obžalovaného
priaznivejšia, resp. ak existujú rozpory alebo nedostatočné dôkazy na rozhodnutie o uznaní viny, musí
tieto súd vyhodnotit’ v prospech obžalovaného v zmysle zásady in dubio pre reo (v pochybnostiach
v prospech obžalovaného). Z vykonaného dokazovania pritom ako reálna alternatíva priebehu skutku
vyplynula aj možnosť, že k požitiu pervitínu obžalovaným došlo až potom, čo už neviedol motorové

vozidlo.

Na základe uvedeného potom krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ okresný súd obžalovaného
oslobodil spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, postupoval
nesprávne, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Keďže sa okresný súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, zrušil
krajský súd v oslobodzujúcom výroku napadnutý rozsudok a sám rozhodol rozsudkom vo veci, keďže
nové rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu zisteného v napadnutom rozsudku
a dospel na základe vyššie uvedených skutočností k záveru, že nebolo bez dôvodných pochybností
preukázané, že sa stal žalovaný skutok a obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. a)

Tr. poriadku.

Krajský súd potom na podklade odvolania obžalovaného zrušil napadnutý rozsudok v odsudzujúcej časti
a sám rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a zároveň na podklade odvolania
prokurátora zrušil aj výrok rozsudku, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, pričom rozhodol

sám po úprave zákonného ustanovenia, pre ktoré obžalovaného oslobodil spod obžaloby.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.