Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoCsp/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625200131
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7625200131.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek

senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Agnesy Hricovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO 35 724 803, právne zastúpeného
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255
739 proti žalovanému: A. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., o zaplatenie 11.858,97 eur
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 16Csp/1/2025-158
zo dňa 28.apríla 2025

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok.

II. N e p r i z n á v žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

E. F.

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozhodol rozsudkom

označeným v záhlaví tohto rozhodnutia v tomto znení:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu podanej na súd prvej inštancie dňa 14.1.2025, ktorou sa domáhal

od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 11.858,97 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo
sumy 8.227,20 eur od 20.8.2024 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, a to z dôvodu, že na
základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka zo dňa 13.11.2020 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské
nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31320155 (ďalej len „postupca") a žalobcom a na základe Žiadosti o
postúpenie a prevod zo dňa 19.08.2024 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní

so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi o dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych
dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 19.03.2018 Zmluvu č. 002816011190318 (ďalej len „Zmluva"),
ktorejsúčasťousúVšeobecnéobchodnépodmienkypostupcuvzneníichdodatkov(ďalejlen„VOP").Na
základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalobca zastáva názor, že Zmluvaobsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497
až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej

inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný
napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia
práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil

svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so
splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bola súčasne upozornený v lehote nie kratšej
ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade
s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
k 22.10.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.
Žalobca zároveň je názoru, že nie je povinný právne posúdiť pre nesplnenie ktorej splátky uplatňuje

právo podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn.: 5Cdo/196/2009 zo dňa 22.9.2010. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia
predmetnej pohľadávky sumu vo výške 11.858,97 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 8.227,20
eur, z riadneho úroku vo výške 2.769,80 eur, z úroku z omeškania vo výške 861,97 eur a z poplatkov
vo výške 0,00 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že

výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a
predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do
dňaspísaniažaloby nevykonal žiadneúhrady.Žalovanásumatakpredstavujesumuvovýške11.858,97
eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 8.227,20 eur, z neuhradeného riadneho
úroku vo výške 2.769,80 eur a z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 861,97 eur. V súvislosti

s otázkou určenia začiatku plynutia premlčacej doby v spotrebiteľských vzťahoch poukázal žalobca na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022. taktiež
poukázal Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 9Cdo/165/2022 z 27.9.2023, ako aj
na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1Cdo/154/2022 z 27.2.2024. Zároveň si
žalobca uplatnil úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka počnúc dňom 20.08.2024, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, a to s vyčíslením uplatneného nároku, ktorý súd špecifikoval v znení
jeho námietok v podanej žalobe v bode 4. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde sa konkrétne
vyjadroval k určeniu dlžnej výšky uplatneného nároku, výpočtu RPMN, úhrade poplatkov, ako aj k

skúmaniu bonity žalobcom s odkazom na ust. § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z., a taktiež k
podmienkach zákonného zosplatnenia úveru a ich splnenia s odkazom na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), taktiež § 565 OZ v nadväznosti na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
citujúc rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazoval.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, po právnom posúdení sporu v zmysle čl.
1 bodu. 5 písm. b/ uzavretej zmluvy a s odkazom na citované ustanovenia všeobecných podmienok, §
52 ods. 1 - 4 OZ v znení platnom a účinnom k 19.3.2018, teda ku dňu platnosti a účinnosti zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru „flexipôžička“ č. 002816011190318 (ďalej len ako Občiansky zákonník
alebo „OZ“), § 53 ods. 1, 3, 5 OZ, § 54 ods. 1,2 OZ, § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka v znení

platnom a účinnom k 19.3.2008, teda ku dňu platnosti a účinnosti zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru (ďalej len Obchodný zákonník alebo „ObZ“), § 263 ods. 1 ObZ, § 261 ods. 6 písm. b/ ObZ, §
273 ods. 1 - 3 ObZ, § 497 ObZ, § 499 ObZ, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a rovnako aj podľa
ust. § 2 písm. a/, b/, d/, g/, h/, i/ a l/ a § 7 ods. 1, 2, 4, § 20 ods. 1, § 7 ods. 16, 17, § 9 ods. 1,
2, § 21 ods. 1, 2, § 9 ods. 9, § 11 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 - 5, § 53 cit. zákona č. 129/2010 Z.z., §

53 ods. 6 OZ, čl. 10 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008 pod č. 2008/48/ES zo
dňa 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, § 10d
ods. 1, 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ako aj § 1a ods. 1 - 4 tohto nariadenia, § 53 ods. 9, § 565 OZ, § 524 ods. 1, 2 OZ, §
525 ods. 1, 2 OZ, § 526 ods. 1, 2 OZ, § 25g zákona č. 129/2010 Z.z. a rovnako aj § 17 ods. 1 -

4 cit. zák. č. 129/2010 Z.z., § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon č. 483/2001 Z.z.“), §
37 ods. 1 OZ, § 39 OZ, súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzťah založený Zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 002816011190318 zo dňa 19.03.2018 medzi Všeobecnouúverovou bankou, a.s., a žalovaným (ďalej aj ako „ Zmluva“) je vzťahom spotrebiteľskoprávnym, a teda
že uvedená zmluva spĺňa predpoklady pre jej zadefinovanie ako spotrebiteľskej zmluvy a to jednak v
zmysle zákonných definícii podľa § 52 a násl. Občianskeho zákonníka a jednak aj v zmysle zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, platného a účinného v čase dojednania predmetnej zmluvy (ďalej len
ako „zák.č. 129/2010 Z.z.“), pričom v rámci svojej činnosti žalovaný nekonal v rámci svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti, a preto ide o vzťah spotrebiteľsko-právneho charakteru, kde sa uplatňuje
ochrana slabšej strany a kde súd je povinný skúmať vždy aj bez návrhu neprijateľné podmienky,

ako aj existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok v znení záveru vyjadreného v rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdO/147/2017 zo dňa 24.4.2018, zverejneného v Zbierke stanovísk NS
a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2018, pričom možno v zmysle zákona č. 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. postúpiť len celú pohľadávku a nie prípadnú len jej časť s odkazom na Nález 4 Ústavného súdu SR
69/2023-16 zo dňa 7.2.2023 so skúmaním platnosti postúpenia pohľadávky s odkazom aj na ust. § 17
zákona č. 129/2010 Z.z., a to či v predmetnom úverovom vzťahu došlo, prípadne nedošlo k platnému

predčasnému zosplatneniu daného úveru, resp. či si veriteľ splnil svoje povinnosti pri posudzovaní bonity
spotrebiteľa stanovenému ust. § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. , pričom dospel k záveru, že predčasné
zosplatnenie predmetného úveru, ktoré zrealizovala Všeobecná úverová banka, a.s. nebolo v súlade
so zákonom, a teda platné a v nadväznosti na to, tak na strane žalobcov ani nie je daná aktívna
vecná legitimácia na vedení tohto konania, keďže žalobca neosvedčil, že pri predčasnom zosplatnení

predmetného úveru Všeobecná úverová banka, a.s., od ktorej mal žalobca nadobudnúť pohľadávku,
ktorájepredmetomsporu,postupovalavsúladesust.§53ods.9a§565OZplatnéhoaúčinnéhovčase,
kedy predmetné zosplatnenie uvedený subjekt zrealizoval. Všeobecná úverová banka, a.s. ani v prípise
zo dňa 23.05.2022 označenom ako „Tretia upomienka - pokus o zmier“, ktorý mal predstavovať výzvu
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a ani v prípise zo dňa 13.07.2022 označenom ako „Výzva

na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“, ktorý mal predstavovať oznámenie podľa §
565 Občianskeho zákonníka nekonkretizuje splátku, pre ktorú pristúpila k zosplatneniu predmetného
úveru. Súd sa v tejto súvislosti nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že takáto konkretizácia nie je
potrebná. V tomto znení citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, viď. rozhodnutie 5Cdo/197/2022 zo
dňa 26.6.2024, ako aj 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.7.2024, ktoré prípis právneho predchodcu žalobcu zo

dňa 23.5.2022 v znení neobsahuje, keďže výslovne nie je konkretizovaná splátka, pre ktorú by chcela
Všeobecná úverová banka, a.s. zosplatnenie vykonať, a teda uvedený prípis je neurčitým právnym
úkonom a tým aj neplatným právnym úkonom v nadväznosti aj na uznesenie 5Cdo/2/2023 zo dňa
25.1.2024, skrz ktorého je v zmluve v uvedenom prípise zo dňa 13.7.2022, označenom ako „Výzva
na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ nesprávne uvedená skrz dátum jej uzavretia,

ktorý má byť správny 19.3.2018 namiesto dňa 30.4.2020. Identifikácia splátky rovnako vyplýva aj z
citovaných rozhodnutí, ktoré súd dával do pozornosti, tiež právny názor NS SR vyslovený už v jeho
rozsudku NS SR sp.zn. 2Cdo/149/2021 zo dňa 06.09.2023, podľa ktorého v rozhodnutiach, a síce
uznesení z 29. novembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020 (R 71/2018), uznesení z 30. novembra 2022 sp.
zn. 5Cdo/224/2021, uznesení z 15. decembra 2022 sp. zn. 4Cdo/132/2021, uznesení z 31. januára 2023

sp. zn. 5Cdo/26/2022 a uznesení z 31. januára 2023 sp. zn. 9Cdo/368/2021 je prioritne riešená otázka
začiatku plynutia premlčacej doby pri uplatnení zaplatenia celej pohľadávky pri strate výhody splátok,
avšak zároveň je tam zdôraznená aj potreba identifikácie splátky, pre ktorú nastáva splatnosť celého
dlhu v zmysle § 565 OZ a prepojenosť tohto zákonného ustanovenia na § 53 ods. 9 OZ. (porovnaj bod
14.2 odôvodnenia rozsudku NS SR sp.zn. 2Cdo/149/2021 zo dňa 06.09.2023), keďže nekonkretizuje

sa splátka k doručenej výzve o predčasnom zosplatnení úveru, nemožno tak posúdiť ani skutočnosť, či
nedošlo k porušeniu povinnosti vykonať predčasné zosplatnenie predmetného úveru v súlade s § 565
OZ, v nadväznosti na ust. § 53 ods. 9, keďže doručenie žiadosti o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie
so zaplatením splátky dlžníkovi až po dni splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky nemá za následok
stratu výhody splátok pre dlžníka, pretože splatnosťou ďalšej nasledujúcej splátky toto právo veriteľa

zaniklo (porovnaj bod 12.08. odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 uverejneného pod č. 04 v Zbierke stanovísk NS a súdov
SR 1/2021- Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych; obdobne aj bod 22, 22.1 a 22.2 odôvodnenia
uznesenia NS SR sp.zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30. novembra 2022). Z obsahu uvedeného prípisu
zo dňa 23.05.2022 označeného ako „Tretia upomienka - pokus o zmier“ vyplynulo, že Všeobecnou

úverovou bankou, a.s. uvádzaná pohľadávka voči žalovanému po lehote splatnosti vo výške 589,87 eur,
mala predstavovať istinu v sume 307,05 eur, úroky v sume 277,05 eur, úroky z omeškania v sume 1,77
eur a poplatky v sume 26,51 eur. Z obsahu prípisu nie je možné identifikovať čo tvorí sumu poplatkov
vo výške 4,-- eur. Súčet v uvedenom prípise uvádzaných súm istiny 307,05 eur a (zmluvných) úrokovv sume 277,05 eur, predstavuje čiastku 584,10 eur, a tento súčet by mal logicky predstavovať mesačné
splátky na danom úvere. Pri zohľadnení skutočnosti, že žalovanému bola poskytnutá výška úrokovej
sadzby so zľavou (čo vyplynulo z histórie úveru - č.l. 7 súdneho spisu) a obsahu zmluvy, podľa ktorej

v prípade uvedenej zľavy z výšky úrokovej sadzby mesačná anuitná splátka bez poistného bola vo
výške 166,74 eur, potom je zrejmé, že žalovaný k dátumu 23.05.2022 logicky mal byť v omeškaní viac
ako troch mesačných splátok ( bez poistenia ) / t.j. 307,05 eur +277,05 eur = 584,10 eur : 166,74 eur
(mesačnásplátkabezpoistenia)=3,503/.Zuvedenéhoprípisuvšakniejevýslovnezrejmé,ktorésplátky
predstavujú predmetnú istinu v sume 307,05 eur a predmetné úroky v sume 277,05 eur. Vychádzajúc z

predmetnej sumy istiny a tohto úroku by teda malo vyplynúť, že žalovaný bol v omeškaní so splátkami
za mesiace február 2022 až máj 2022, keďže splátky mali byť splatné vždy k 10. dňu tohto ktorého
mesiaca, a teda za mesiac máj 2022 už musel byť v omeškaní. Týmto prevedeným výpočtom je teda
zrejmé, že z prípisu zo dňa 23.05.2022 označeného ako „Tretia upomienka - pokus o zmier“ nie je
možné ani výkladom skrz ostatne listinné dôkazy dospieť k záveru , pre omeškanie ktorých splátok
Všeobecná úverová banka, a.s., vykonala výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorú by

mala predstavovať vyššie uvedená „Tretia upomienka - pokus o zmier“ zo dňa 23.05.2022 a následne
pre ktorú z omeškaných splátok vykonal aj predčasné zosplatnenie. Za takéhoto stavu veci (absencia
konkretizácie splátky) preto vyššie uvedené prípisy Všeobecnej úverovej banky, a.s. zo dňa 23.05.2022
označený ako „Tretia upomienka - pokus o zmier“, a zo dňa 13.07.2022 označený ako „Výzva na
predčasnésplateniezostatkuúveruspríslušenstvom“nemohlivyvolaťúčinkypredčasnéhozosplatnenia

predmetnéhoúveru,atedavyššieuvedenépredčasnézosplatnenieúveru ztohtodôvoduboloneplatné.
Nakoľkosúdvyhodnotil,žeVšeobecnouúverovoubankou,a.s.vykonanépredčasnézosplatnenieboloz
vyššieuvedenýchdôvodovneplatné,boloprávomalezároveňipovinnosťoužalovanéhonaďalejsplácať
predmetný úver v rámci splátkového kalendára dojednaného v Zmluve, pričom konečný termín splatnosti
tohto úveru mal nastať až dňom 10.03.2026. Pokiaľ teda ide o splnenie podmienok predvídaných §

17 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré bolo potrebné splniť na to, aby postúpenie predmetnej pohľadávky z
Všeobecnej úverovej banky, a.s. na žalobcu v tomto spore bolo možné vyhodnotiť ako platný právny
úkon, tak tieto podmienky splnené neboli, keďže k uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi
Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalobcom zo dňa 19.08.2024 došlo v čase, kedy ešte nenastala
predčasná splatnosť predmetného úveru, ktorý mal predstavovať postupovanú pohľadávku (z vyššie

uvedených dôvodov, t.j. z dôvodu neurčitosti právneho úkonu predčasného zosplatnenia), a zároveň v
čase uvedeného postúpenia nenastala ani celková konečná splatnosť uvedeného úveru, ktorá podľa
zmluvy mala nastať až dňa 10.03.2026. Došlo teda k porušeniu ust. § 17 cit. zákona. Zároveň došlo aj k
porušeniuustanovenia§92ods.8 zákonač.483/2001Z.z.,nakoľkoajvprípadepostúpeniapohľadávky
podľa tohto zákonného ustanovenia v súlade v súčasnosti prezentovaným právnym názorom vyšších

súdnych autorít (viď vyššie uvádzaný judikát NS SR č. 4/2021, resp. Nález sp.zn. IV. ÚS 69/2023-16 zo
dňa 07.02.2023) je možné postúpenie len celej pohľadávky a nie prípadne len jej časti. Súd tak ustálil,
že na strane terajšieho žalobcu nie je daná vecná aktívna legitimácia na vedení tohto sporu, a preto
žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP s
odkazom na ust. § 255 ods. 1 CSP, citujúc čl. 4 ods. 1 a 2 Základných princípov CSP a taktiež čl. 17 a
keďže sa žalovaný k žalobe nevyjadril, bol nečinný, nepriznal mu súd nárok na náhradu trov konania
voči neúspešnému žalobcovi.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Navrhoval rozsudok zmeniť tak, že súd žalobe žalobcu vyhovie, resp.
rozsudokzrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutiastým,žesiuplatnil
nárok na náhradu trov konania. Nesúhlasil so záverom súdu prevej inštancie o neuvedení konkretizácii
splátky, keďže mal za to, že takáto konkretizácia nie je potrebná, ako aj s tým, že vyčíslenie konkrétnej

splátky nie je zrejmé z tretej upomienky VÚB banky zo dňa 23.5.2022, označený ako tretia upomienka
a zo dňa 13.7.2022 označený ako Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom,
čím nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní, čo je rovnako aj naplnením odvolacieho
dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces. Žalobca v tomto znení poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Cdo/123/2022 z 30.1.2024, podľa ktorého veriteľ má právo vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu
deň po tom, keď sa niektorá splátka dostane do omeškania aspoň tri mesiace a aj keď v súčasnosti
existuje zásadný rozpor ohľadom náležitosti obsahu zosplatňujúcej výzvy, kedy dochádza z dôvoduodlišného posudzovania predmetnej právnej otázky súdu na všetkých úrovniach k právnej neistote
na strane hmotnoprávnych vzťahov v širšom rozsahu. Je potrebné vychádzať zo záveru vyjadrenom
v uznesení NS SR pod sp. zn. 1Cdo/123/2022 ohľadom riešenie tejto právnej otázky, keďže nie je

potrebné ale ani dobre možné, uvádzať splátku, pre ktorú veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
využil, keďže zákon takéto označenie splátky v zosplatňujúcom úkone, resp. výzve podľa § 53 ods. 9
OZ veriteľovi neukladá, a ak mal by zákonodarca ambíciu uvedenú požiadavku na veriteľa pretaviť do
znenia posudzovaného základného ustanovenia, nič mu nebránilo tak urobiť v čase prijatia znenia §
53 ods. 8, resp. 9 OZ, alebo kedykoľvek následne, k ničomu takému však nedošlo. Predmetnú otázku

posudzoval už dovolací súd aj pri riešení otázky premlčania v judikáte publikovanom pod č. R29/2023 v
znení uznesenia NS SR zo dňa 29.11.2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020, kedy musel dovolací súd posudzovať
aj náležitosti jednotlivých výziev ak posudzoval začiatok plynutia premlčacej doby s tým, že nedospel
k záveru o tom, že by zákon veriteľovi ukladal povinnosť uviesť rozhodnú splátku v tej ktorej výzve.
Následne poukazoval na znenie ust. § 53 ods. 9, ods. 10 OZ v znení ich novelizácii, ako aj nález
Ústavného súdu SR 640/2014 zo dňa 1.4.2015 a rovnako nález Ústavného súdu SR z 22.6.2017 pod

sp. zn. II ÚS 796/2016-95 dávajúc opätovne do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp.
zn. 1Cdo/123/2022, keďže riešenie uvedenej právnej otázky zo strany súdu v predmetnej problematike
je právne neudržateľné s tým, že predmetnú právnu otázku v tomto uznesení už súd vyriešil zákonne
a správne, a to s poukazom aj na citované rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.8.2024
sp. zn. 5CoCsp/12/2023. Žalobca v tomto smere poukazoval na uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 30.8.2024, sp. zn. 5CoCsp/12/2023, ktoré uvádza: „Odvolací súd sa s uvedenými závermi súdu
prvej inštancie nestotožňuje, keď podľa názoru odvolacieho súdu predpokladom platného zosplatnenia
(pri splatení všetkých ostatných) nie je výzva banky podľa § 53 ods. 9 OZ, v ktorej by konkrétnym
spôsobom (numericky alebo ku konkrétnemu dátumu) označila splátku, pre ktorú sa úver zosplatňuje.
Odvolaciemu súdu je známe, že v tejto otázke je súdna prax súdov všetkých inštancií, vrátane

odvolacieho súdu rozdielna, avšak odvolací súd sa v tejto otázke plne stotožňuje so závermi dovolacieho
súdu, obsiahnutými v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/123/2022. V uvedenom obdobnom právnom spore,
odvolací súd dospel k záveru, že povinnosť špecifikovať splátku , pre ktorú dochádza k zosplatneniu
úveru, zákon veriteľovi neukladá. Podľa záverov dovolacieho súdu pokiaľ sa vykonaným dokazovaním
nepreukáže opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov,

ktorí konajú v súlade s o zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie § 565 druhej vety OZ je potrebné
predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace
po splatnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu teda ak banka vyzve spotrebiteľa na úhradu dlžnej sumy,
nielen jednej splátku!, bez ohľadu na to, že vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ, resp. v oznámení o
zosplatnení úveru nie je splátka, pre ktorú sa zosplatnenie vykonáva, bližšie špecifikovaná, banka splní

všetky podmienky pre platné a účinné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a následne i pre platné
postúpenie pohľadávky inkasnej spoločnosti, ktorá plní iné úlohy, než banka. Podľa názoru odvolacieho
súdu priemerný spotrebiteľ má vedomosť o výške sumy, zaplatením ktorej zabráni zosplatneniu úveru
i vtedy, ak je táto suma uvedená vo výzve bez toho, aby sa uviedla konkrétna splátka, pre ktorú sa
úver zosplatňuje. I priemerný spotrebiteľ musí mať vedomosť o čerpaní úveru, o jeho výške, o tom,

ako ho splácal a predovšetkým na akej výške mesačnej splátky sa dohodol. Špecifikácia splátky podľa
názoru odvolacieho súdu nemá žiadne pozitívny dopad na zvýšenie platobnej disciplíny spotrebiteľa.
Absencia špecifikácie splátky nestavia spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia. V každej výzve
pred zosplatnením, v oznámení o zosplatnení úveru, ale aj v oznámeniach o cesii sú spotrebitelia
opakovane informovaní nielen o výške dlžnej sumy, ale i o možnosti ďalšej komunikácie s bankou,

resp. s inkasnou spoločnosťou. Otázkou zosplatňovania úverov sa súdy zaoberali v tisícoch sporov pri
posudzovaní premlčania. V dlhšom časovom období z rozhodovacej praxe súdov pre banky požiadavka
na špecifikáciu splátky vo výzve pred zosplatnením nevyplynula. I keď samozrejme sa súdna prax môže
vyvíjať, nová argumentácia súdov pre zamietnutie žalôb za danej situácie predstavuje zásadný zásah
do právnej istoty obchodníkov, ktorému podľa názoru odvolacieho súdu intenzitou nekorešponduje,

potrebná ochrana spotrebiteľa“. Žalobca v tomto smere poukazoval na to, že zo zákonných ustanovení
vyplýva, že na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je potrebné aby:
1. bola táto možnosť dohodnutá,
2. aby bol dlžník v omeškaní aspoň tri mesačné splátky a
3. aby bol dlžník na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti veriteľom upozornený v lehote nie

kratšej ako 15 dní pred uplatnením tohto práva - pričom veriteľ vo výzve podľa ust. § 53 ods. 9 OZ
(avšak ani v oznámení o zosplatnení) nie je povinný špecifikovať, s ktorou konkrétnou splátkou sa dlžník
omeškal - a teda pre ktorú splátku k zosplatneniu došlo. Žalobca zastáva názor, že zo strany veriteľa
nedošlo pri uplatnení práva podľa ust. § 565 OZ k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti. V konaní boloriadne preukázané, že možnosť zosplatnenia úveru bola medzi postupcom a žlaovaným dohodnutá,
čo napokon nemal za sporné ani samotný súd. Žalovaný bol preukázane v omeškaní so splatením
splátok aspoň tri mesiace, pričom bolo zároveň preukázané, že postupca upozorniť žalovaného v lehote

nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva v zmysle ust. § 565 OZ (podaním zo dňa 23.5.2022).
V zmysle vyššie uvedeného mal žalobca za to, že je zrejmé, že v prípade, ak postupca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 13.07.2022 - toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. §
565 OZ a v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022, uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/132/2021 z 15.12.2022, uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/26/2023 z 29.11.2023, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/87/2023 z 31.05.2023, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Cdo/148/2022 z 12.07.2023 atď.) pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 10.04.2022 (t. j. splátky, ktorá
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru predchádzala po dobu troch mesiacov a pre ktorej nezaplatenie
mohol ako jedinej (!) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru) a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade

s ust. § 53 ods. 9 OZ po omeškaní spotrebiteľa (žalovaného) s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3
mesiace, pričom spotrebiteľ (žalovaný) bol nesporne na toto oprávnenie veriteľa upozornený (podaním
zo dňa 23.05.2022). Konkrétne vo svojom odvolaní žalobca citoval aj rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 22.9.2010 pod sp. zn. 5Cdo/196/2009, ako aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 1 CoCsp/15/2024 zo dňa 5.8.2024, ktoré vychádzali z ním prezentovaného názoru ako aj ďalšie

citovaného rozhodnutia Krajských súdov v Banskej Bystrici, Trenčíne a Nitre. Rovnako žalobca apeloval
na to, že sa nestotožňuje ani s právnym názorom súdu, ktorý si ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53
ods. 9 OZ vyložil tak, že úkon zosplatnenia úveru podľa ust. § 565 OZ musí byť veriteľom vykonaný
po zaslaní výzvy v zmysle § 53 ods. 9 OZ dlžníkovi, uplynutie lehoty 15 dní na zaplatenie a zároveň
do splatnosti najbližšej splatnej splátky, inak toto právo veriteľa zaniká, z čoho je dané, že vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť úveru má dodávateľ možnosť len v prísne vymedzenom časovom období niekoľko
kalendárnych dní, v období, ktoré by začalo uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a súčasne po uplynutí aspoň 15 dní od upozornenia dlžníka výzvou v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ,
avšaklendosplatnostinajbližšejsplátkyanásledne,napriektomu,žebymalnaďalejsplnenépodmienky
podľa § 53 ods. 9 OZ (pretrvávajúce omeškanie spotrebiteľa a upozornenie na možnosť uplatnenia

práva podľa § 565 OZ, kedy by musel opätovne upozorňovať veriteľ na spotrebiteľa, že môže uplatniť
právo podľa § 565 OZ, čím by veriteľovi bolo znemožnené využívať svoje právo, dávajúc do pozornosti
aj aktuálnu rozhodovaciu prax súdov vo vzťahu ku skutočnosti, že právo veriteľa na zosplatnenie sa
obnovujeprisplatnostikaždejsplátky,sktoroujespotrebiteľvomeškanítrimesiacesodkazomopätovne
na uznesenie NS SR pod sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.1.2024 ako aj rozsudok Krajského súdu

Banská Bystrica sp. zn. 15CoCsp/13/2023 zo dňa 13.3.2024. Keďže nemožno súhlasiť so záverom súdu
ohľadom toho, že by uplatnenie práva podľa § 565 OZ malo byť neplatným právnym úkonom, čím je
žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaný.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu
vyplývajúcom z § 379 CSP a z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.

1 písm. b), f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený 8.10.2025 o 9.55 hodine v pojednávacej miestnosti č.dv. 215//II.
poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 2.10.2025 na

úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP a §
378 ods. 1 CSP.

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.11. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie
procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť
spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže

legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP týkajúci sa skutkových vád rozhodnutia
(nesprávnych skutkových zistení), je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti

oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení

dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

14. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Právne posúdenie veci je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil
omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), t.j. ak posúdil vec podľa právnej

normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,
prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval a vyvodil nezodpovedajúce závery o právach
a povinnostiach strán.

15. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom

pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. §
191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny záver o tom, že žalobca nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v konaní.
Preskúmavané rozhodnutie súdu prvej inštancie dáva odpoveď na rozhodujúce tvrdenia, argumenty a
námietky sporových strán. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali prijať iné rozhodnutie v prospech žalobcu s tým, že rozsudok spĺňa zákonné predpoklady
v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

16. Podstatným z hľadiska rozhodnutia vo veci bolo vysporiadať sa s otázkou aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu a platnosti postúpenia pohľadávky v nadväznosti na jeho tvrdenie, že došlo k platnému
zosplatneniu pohľadávky i napriek tomu, že výzva predchádzajúca zosplatneniu ako aj Oznámenie
o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a výzva na zaplatenie zo dňa 23.5.2022 v označení „Tretia
upomienka - pokus o zmier“, ako aj prípis zo dňa 13.7.2022 označeným ako „Výzva na predčasné

splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ pod bodom 26, 28 napadnutého rozsudku, neobsahovali
údaj o konkrétnej splátke, pre ktorú veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, ale aj poučenie o riziku
postúpenia pohľadávky na tretí subjekt.17. V preskúmavanom spore z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal od žalovaného na
základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka zo dňa 13.11.2020 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské

nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31320155 (ďalej len „postupca") a žalobcom a na základe Žiadosti o
postúpenie a prevod zo dňa 19.08.2024 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní
so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi o dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych
dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 19.03.2018 Zmluvu č. 002816011190318 (ďalej len „Zmluva"),

ktorejsúčasťousúVšeobecnéobchodnépodmienkypostupcuvzneníichdodatkov(ďalejlen„VOP").Na
základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalobca zastáva názor, že Zmluva
obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497
až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a

o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný
napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia
práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil
svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so

splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bola súčasne upozornený v lehote nie kratšej
ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade
s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
k 22.10.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.
Žalobca zároveň je názoru, že nie je povinný právne posúdiť pre nesplnenie ktorej splátky uplatňuje

právo podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn.: 5Cdo/196/2009 zo dňa 22.9.2010. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia
predmetnej pohľadávky sumu vo výške 11.858,97 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 8.227,20
eur, z riadneho úroku vo výške 2.769,80 eur, z úroku z omeškania vo výške 861,97 eur a z poplatkov
vo výške 0,00 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že

výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a
predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky
do dňa spísania žaloby nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma tak predstavuje sumu vo výške
11.858,97 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 8.227,20 eur, z neuhradeného
riadneho úroku vo výške 2.769,80 eur a z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 861,97 eur.

18.Keďževdanomprípadeeštepredpodanímžalobydošlokpostúpeniupohľadávkyvočižalovanémuz
právneho predchodcu žalobcu (banky/postupcu/ - VÚB, a.s.) na žalobcu (nebankový subjekt /postupník/
- EOS KSI Slovensko, s.r.o.), správne sa súd prvej inštancie zaoberal predovšetkým otázkou aktívnej

vecnej legitimácie žalobcu, teda skúmal, či žalobca je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého
vyvodzuježalobouuplatnenýnárok.Preoznačeniestavuvyplývajúcehozhmotnéhopráva,kedyjejedna
strana sporu subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane je subjektom povinnosti, ktoré sú
predmetomsporu,savcivilnomprocesnompráveužívapojem„vecnálegitimácia“.Zhľadiskaposúdenia
vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba

len subjektívne cíti byť stranou, resp. účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či
účastníkomobjektívnejealebonieje.Nedostatokaktívnejvecnejlegitimácieznamená,žeten,ktoosebe
tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004).
V prípade nároku zo zmluvy o poskytnutí úveru to bude veriteľ z takejto zmluvy (banka). Iný subjekt,

než veriteľ zo zmluvy o poskytnutí úveru, ktorý uzavrel s klientom zmluvu o poskytnutí úveru, sa môže
úspešne domáhať plnenia z takejto zmluvy iba v prípade, ak preukáže, že pohľadávka veriteľa zo zmluvy
na neho prešla alebo bola prevedená, a to v súlade s právnym poriadkom. Jedným zo spôsobov zmeny
v osobe veriteľa je aj postúpenie pohľadávky zmluvou, t.j. dvojstranným právnym úkonom. V prípade, že
veriteľomjebanka,naplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávkyokremvšeobecnýchnáležitostíprávneho

úkonu je potrebné splniť aj ďalšie podmienky stanovené v § 92 ods. 8 zákona o bankách.

19. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.20. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky
(19.8.2024), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu

ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

21. Rozborom ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách treba dospieť k záveru, že jednoznačne definuje
podmienky, za akých možno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý
nie je bankou. Dané predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky
a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

22. Pre platné postúpenie pohľadávky bankou na nebankový subjekt sa vyžaduje v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách kumulatívne splnenie týchto podmienok: a) existencia splatnej pohľadávky, b)
písomná výzva banky na splnenie dlhu dlžníkovi, ktorý je v omeškaní s plnením a jej preukázateľné
doručenie dlžníkovi a c) dlžníkovo nepretržité omeškanie viac ako 90 dní so splnením jeho záväzku voči
banke. Je pritom na veriteľovi preukázať tieto skutočnosti, vrátane dôkazu preukazujúceho doručenie

takejto výzvy dlžníkovi bankou.

23. Súdna prax je jednotná v závere, že v prípade nesplnenia týchto osobitným zákonom stanovených
predpokladov pre postúpenie bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, ide o postúpenie v rozpore
so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ zakázané (vylúčené). Ide teda

o neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ, keďže zmluva o postúpení pohľadávok je v rozpore so
zákonom o bankách v prípade nesplnenia stanovených podmienok (pozri uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 24.4.2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2018 sp. zn.
7Cdo/26/2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018 a ďalšie).

24. Z uvedeného vyplýva, že podmienkou platného postúpenia pohľadávky banky na nebankový subjekt
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách je v prvom rade existencia splatnej pohľadávky v čase
postúpenia. Banka ako účastník zmluvy o úvere má obmedzené možnosti postúpenia svojej pohľadávky
voči svojmu klientovi zo zmluvy o úvere, pretože môže postúpiť bez súhlasu klienta iba splatnú
pohľadávku, resp. jej splatnú časť. Postúpením nesplatnej pohľadávky inému subjektu ako je banka, by

totiž došlo k neprípustnému vstupu iného subjektu do aktívneho právneho vzťahu, ktorého účastníkom
v zmysle zákonnej úpravy zákona o bankách môže byť iba banka. Z uvedeného zároveň vyplýva, že
mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru nemôže úspešne uplatniť iný subjekt (na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky) ako banka, keďže tomu bráni vyššie uvedená prekážka v možnosti postúpiť
nesplatnú pohľadávku.

25. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

26. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania sozaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

28. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

29. Z cit. zák. ustanovení vyplývajú podmienky, za ktorých môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ktorými sú v zmysle § 565 OZ: 1/ možnosť straty výhody
splátok bola výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v súdnom rozhodnutí, 2/ dlžník
nesplní niektorú zo splátok v deň jej splatnosti a 3/ veriteľ požiada dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

30. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, k vyššie uvedeným podmienkam pristupujú ešte ďalšie

dve podmienky v zmysle § 53 ods. 9 OZ, a to: 1/ veriteľ má právo na tzv. stratu výhody splátok (možnosť
požadovať zaplatenie celého dlhu naraz pred jeho konečnou splatnosťou) najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a 2/ veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako
15 dní na uplatnenie tohto práva.

31. Žalobca totiž podľa názoru sudu neosvedčil, že pri predčasnom zosplatnení predmetného úveru
Všeobecná úverová banka, a.s., od ktorej mal nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom sporu,
postupovala v súlade s § 53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase, kedy
predmetné zosplatnenie uvedený subjekt realizoval.

32. Všeobecná úverová banka, a.s. ani v prípise zo dňa 23.05.2022 označenom ako „Tretia upomienka
- pokus o zmier“, ktorý mal predstavovať výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a ani v prípise
zo dňa 13.07.2022 označenom ako „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“,
ktorý mal predstavovať oznámenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka nekonkretizuje splátku, pre

ktorú pristúpila k zosplatneniu predmetného úveru, s čím sa odvolací súd stotožňuje. V tejto súvislosti
súd dáva do pozornosti aj právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v jeho rozhodnutiach sp. zn.
5Cdo/197/2022 zo dňa z 26. 06. 2024 , resp. sp.zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024, podľa ktorého
„Ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 OZ
a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve

(upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba
dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v
dôsledku informačnej asymetrie poškodený.“ Túto požiadavku zhora uvedený prípis zo dňa 23.05.2022
označený ako „Tretia upomienka - pokus o zmier“, nespĺňa , keďže v ňom výslovne nie je konkretizovaná

splátka, pre ktorú by chcela Všeobecná úverová banka, a.s. zosplatnenie vykonať, a teda uvedený
prípis je neurčitým právnym úkonom a tým aj neplatným úkonom.

33. Z obsahu uvedeného prípisu zo dňa 23.05.2022 označeného ako „Tretia upomienka - pokus o zmier“
vyplynulo, že Všeobecnou úverovou bankou, a.s. uvádzaná pohľadávka voči žalovanému po lehote

splatnosti vo výške 589,87 eur, mala predstavovať istinu v sume 307,05 eur, úroky v sume 277,05
eur, úroky z omeškania v sume 1,77 eur a poplatky v sume 26,51 eur. Z obsahu prípisu nie je možné
identifikovať čo tvorí sumu poplatkov vo výške 4,-- eur. Súčet v uvedenom prípise uvádzaných súm istiny
307,05 eur a (zmluvných) úrokov v sume 277,05 eur, predstavuje čiastku 584,10 eur, a tento súčet by
mal logicky predstavovať mesačné splátky na danom úvere. Pri zohľadnení skutočnosti, že žalovanému

bola poskytnutá výška úrokovej sadzby so zľavou (čo vyplynulo z histórie úveru - č.l. 7 súdneho spisu)
a obsahu zmluvy, podľa ktorej v prípade uvedenej zľavy z výšky úrokovej sadzby mesačná anuitná
splátka bez poistného bola vo výške 166,74 eur, potom je zrejmé, že žalovaný k dátumu 23.05.2022
logicky mal byť v omeškaní viac ako troch mesačných splátok ( bez poistenia ) / t.j. 307,05 eur +277,05
eur = 584,10 eur : 166,74 eur ( mesačná splátka bez poistenia) =3,503/. Z uvedeného prípisu však nie

je výslovne zrejmé, ktoré splátky predstavujú predmetnú istinu v sume 307,05 eur a predmetné úroky
v sume 277,05 eur. Vychádzajúc z predmetnej sumy istiny a tohto úroku by teda malo vyplynúť, že
žalovaný bol v omeškaní so splátkami za mesiace február 2022 až máj 2022, keďže splátky mali byť
splatné vždy k 10. dňu tohto ktorého mesiaca, a teda za mesiac máj 2022 už musel byť v omeškaní. Zhistórie úveru - č.l. 7 súdneho spisu však vyplýva, že poslednú úhradu od žalovaného( pred jeho ďalšími
úhradami po 194,70 eur , s ktorými mal začať až od dátumu 16.02.2021) Všeobecná úverová banka,
a.s. evidovala zo dňa 16.04.2020 ( stĺpec „ dátum“ - posledný riadok s údajom „ 20200416“a sumou

177,06 eur). K dátumu 16.04.2020 mal mať žalovaný podľa tejto histórie uhradených celkovo 4.512,73
eur, z ktorých suma 9,-- eur tvorila poplatky ( t.j. 1,50 eur x 6) a suma 1,99 eur sankčné úroky, takže
čiastka určená na úhradu mesačných splátok predstavovala sumu 4.501,74 eur ( t.j. 4.512,73 eur - 9,--
eur-1,99 eur= 4.501,74 eur). Uvedená suma predstavovala úhradu takmer 27 splátok ( t.j. 4.501,74
eur / 166,74 eur = 26,99). Inými slovami žalovaný mal mať splatené splátky od apríla 2018 do júla 2020

vrátane, a to napriek tomu, že ako poslednú úhradu Všeobecná úverová banka, a.s. vykazovala za toto
obdobie úhradu z 16.04.2020. Následne od 16.04.2020 do 16.02.2021 nie je vykazovaná žiadna úhrada
od žalovaného, aby potom od 16.02.2021 do 14.01.2022 bola vykazovaná pravidelná úhrada vo výške
194,70 eur (s výnimkou mesiaca február 2021 kedy uhradil sumu 194,73 eur a mesiaca november 2021,
kedy bolo uhradených 194,80 eur) a následne po vynechaní mesiaca február 2022 ešte jedna úhrada
dňa 18.03.2022 vo výške 194,74 eur. Podľa obsahu zmluvy za obdobie od augusta 2020 ( do ktorého

mal vyrovnané splátky podľa hore uvedeného prepočtu) do 23.05.2022( ku ktorému bola spísaná vyššie
uvedená výzva) mal by žalovaný na daný úver uhradiť celkovo sumu 3.835,02 eur ( t.j. 23 mesiacov x
166,74 eur). V skutočnosti za uvedené obdobie uhradil ( bez poplatkov po 1,50 eur a po 4,--eura) sumu
2.531,27 eur ( t.j. 10 x 194,70 eur+194,72 eur+194,80 eur+194,74 eur). Rozdiel medzi týmito vyššie
vypočítanými sumami predstavuje čiastku nedoplatku vo výške 1.303,75 eur ( t.j. 3.835,02 eur - 2.531,27

eur) , kedy táto suma by mala zodpovedať takmer 8 mesačným splátkam po 166,74 eur ( t.j. 1.303,75
eur : 166,74 eur = 7,819 splátky). Prevedeným výpočtom je teda zrejmé, že z prípisu zo dňa 23.05.2022
označeného ako „Tretia upomienka - pokus o zmier“ nie je možné ani výkladom skrz ostatne listinné
dôkazy dospieť k záveru , pre omeškanie ktorých splátok Všeobecná úverová banka, a.s., vykonala
výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorú by mala predstavovať vyššie uvedená „Tretia

upomienka - pokus o zmier“ zo dňa 23.05.2022 a následne pre ktorú z omeškaných splátok vykonal aj
predčasné zosplatnenie. Za takéhoto stavu veci ( absencia konkretizácie splátky) preto vyššie uvedené
prípisy Všeobecnej úverovej banky, a.s. ,a síce zo dňa 23.05.2022 označený ako „Tretia upomienka -
pokus o zmier“, a zo dňa 13.07.2022 označený ako „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s
príslušenstvom“ nemohli vyvolať účinky predčasného zosplatnenia predmetného úveru, a teda vyššie

uvedené predčasné zosplatnenie úveru z tohto dôvodu bolo neplatné. Nakoľko súd vyhodnotil , že
Všeobecnouúverovoubankou,a.s.vykonanépredčasnézosplatneniebolozvyššieuvedenýchdôvodov
neplatné, bolo právom ale zároveň i povinnosťou žalovaného naďalej splácať predmetný úver v rámci
splátkového kalendára dojednaného v Zmluve, pričom konečný termín splatnosti tohto úveru mal nastať
až dňom 10.03.2026.

34. S odkazom na ust. § 370 ods. 2 CSP sa odvolací súd stotožňuje s tým, že obe listiny posúdil súd
prvej inštancie ako neurčité právne úkony, sankcionované absolútnou neplatnosťou podľa § 37 OZ. Ďalší
dôvod neplatného zosplatnenia videl súd v tom, že nedošlo k uplynutiu troch mesiacov od splatnosti
splátky, pre omeškanie ktorej sa stal splatným celý dlh (ktorú lehotu stanovuje § 53 ods. 9 OZ), pričom

za splátku, s ktorou bola žalovaná v omeškaní, zároveň podotkol, že žalovaný taktiež nebol poučený o
možnosti postúpenia pohľadávky, ak bude omeškanie dlžníka trvať nepretržite po dobu 90 dní, ako aj s
názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého - i keď žalobca preukázal doručenie oboch listín žalovanej,
ani z jednej listiny nie je zrejmá konkrétna omeškaná splátka, pre ktorú prišlo k zosplatneniu úveru,
nakoľko nimi bola žalovaná len vyzvaná na úhradu tam špecifikovaných dlžných súm, berúc do úvahy

aj správne citovanú judikatúru v tomto smere.

35. Odvolací súd poukazuje v tomto smere na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/197/2022
zo dňa 26.6.2024, ktorým bola riešená otázka, či vo výzve veriteľa dlžníkovi pred zosplatnením podľa
§ 53 ods. 9 OZ je veriteľ povinný uvádzať aj konkrétnu splátku, s ktorou je dlžník v omeškaní, s

takým záverom, že pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve
(upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva - odkaz na § 53
ods. 9 OZ) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť
celý dlh. Najvyšší súd SR tiež uviedol, že identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého
dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni

zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému
plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky,
kedy by mohol byť zosplatnený celý úver. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosťzosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže
byť poškodený.

36. S uvedeným záverom sa stotožnil Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa
25.9.2024, v ktorom uviedol, že „.. neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu
na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, malo za následok
neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj absolútnu neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok postúpenia bankovej

pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách,
v dôsledku čoho odvolací súd správne skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne
v spore“.

37. Otázka splnenia podmienok vyplývajúcich z ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ bola tiež predmetom
posúdenia Najvyšším súdom SR aj v rozhodnutí zo dňa 13.2.2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022, ktoré bolo

publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.
3/2025, pod R 34/2025, v zmysle ktorého „bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie,
niejemožnéspoľahlivourčiť,čikuplatneniuprávadošlozasplneniapreňzákonomurčenýchpodmienok
(uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.októbra
2024). Najvyšší súd dospel k záveru, že „na právny úkon nekonkretizujúci splátku je dôvod nazerať

ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko aj napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky
na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia
si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch
prípadoch sankcionovaný neplatnosťou či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ“.

38. S poukazom na závery vyplývajúce zo zmienených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ako aj z
rozhodnutia publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky pod
č. R 34/2025 (uznesenie sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.2.2025), aj odvolací súd zastáva názor, že
právny úkon tzv. zosplatenia úveru veriteľom musí obsahovať konkrétnu splátku, pre ktorú prichádza
zosplatnenie, a to z dôvodov: 1/ určenia, či k uplatneniu práva (zosplatneniu dlhu) došlo za splnenia

preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 OZ), 2/ identifikácie
prvého dňa plynutia premlčacej doby ako aj 3/ potreby vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej
sumy zabráni zosplatneniu úveru. V prípade absencie tejto náležitosti je právny úkon neurčitý a zákon
obchádzajúci, sankcionovaný absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, či už podľa § 37 alebo § 39
OZ. Cit. rozhodnutiami vyslovené riešenie právnej otázky je potrebné považovať za zjednocujúce a

formulovaný právny názor za ustálený v rozhodovacej praxi (porov. nález Ústavného súdu SR sp.
zn. I.ÚS 115/2020), ktorý súdy sú povinné rešpektovať a riešenie právnej otázky obsiahnuté v už
publikovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zohľadniť a aplikovať v zmysle judikatórnej záväznosti
pri rozhodovaní v iných, skutkovo a právne rovnakých alebo obdobných prípadoch.

39. V danom prípade vo výzve veriteľa pred zosplatnením zo dňa 23.5.2022 a ani v Oznámení o
vyhlásení splatnosti zo dňa 13.7.2022, nebola špecifikovaná konkrétna omeškaná splátka, pre ktorú
veriteľ dlh predčasne zosplatnil, obe výzvy súd prvej inštancie celkom správne posúdil ako neurčité
a z tohto dôvodu aj neplatné právne úkony. Ak úver nebol platne zosplatnený, v čase postúpenia
pohľadávky (19.8.2024) nebola celá pohľadávka splatná (išlo o tzv. „živý úver“), keďže posledný

termín splatnosti mal nastať až dňa 10.3.2026 a preto postúpenie pohľadávky bolo vykonané v
rozpore s ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré výslovne
zakazujú postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, ak nie sú splnené podmienky upravené
v tomto ustanovení. V dôsledku uvedeného sa žalobca (postupník) nestal nositeľom hmotnoprávneho
oprávnenia z pohľadávky svojho právneho predchodcu VÚB, a.s. voči žalovanému, a teda nedisponuje

aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom spore. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, pokiaľ
žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol. S poukazom na
uvedený záver odvolací súd považoval za nadbytočné zaoberať sa otázkou, či (ne)bola dodržaná lehota
troch mesiacov omeškania so zaplatením tej ktorej splátky v zmysle § 53 ods. 9 OZ.

40. Odvolací súd len dodáva, že vecnú správnosť napadnutého rozsudku nie je spôsobilá spochybniť
ani odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil náležitosti výzvy pred
zosplatnením zo dňa 23.5.2022, resp. Oznámenia o vyhlásení splatnosti a výzvy na zaplatenie zo dňa
13.7.2022 v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď mal za to, že v uvedenej výzve mal byť dlžníkupozornený na možnosť postúpenia pohľadávky na iný (aj nebankový) subjekt bez súhlasu dlžníka. V
tejto otázke odvolací súd nad rámec dôvodov tohto rozhodnutia poznamenáva, že k náležitostiam výzvy
na plnenie pred postúpením bankovej pohľadávky súdna prax už zaujala stanovisko napr. v uzneseniach

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 a 1Cdo/154/2022, v ktorých najvyšší súd uviedol, že z ust.
§ 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva len to, že banka môže postúpiť svoju pohľadávku, ak napriek
písomnej výzve banky jej klient/dlžník je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Z tohto ust. však pri použití žiadnej z
výkladových metód nevyplýva povinnosť banky osobitne upozorňovať, resp. informovať klienta/dlžníka

na skutočnosť, že po uplynutí lehoty 90 dní omeškania bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku na
inú osobu. Uvedené požiadavky sú nad rámec zákona a nie je možné ich vyžadovať ani ich nesplnenie
považovaťzadôvodneplatnostipostúpeniapohľadávkybankynazáklade§92ods.8zákonaobankách.
Akbyzákonodarcamieniluložiťbankepovinnosťvovýzvepodľa§92ods.8zákonaobankáchupozorniť
na možnosť postúpenia pohľadávky, bol by to v tomto ust. explicitne uviedol podobne ako je v ust. § 53
ods. 9 OZ výslovne formulovaná požiadavka, aby veriteľ pred predčasným zosplatnením pohľadávky

upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách takéto
upozornenie nevyžaduje, a preto vo výzve podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách nemusí banka klienta
upozorniť na možnosť postúpiť pohľadávku na tretí subjekt.

41. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnutý rozsudok v

zamietavom výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o trovách konania, majúcom správny základ
v plnom procesnom úspechu žalovaného v spore, ako vecne správny.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal,

nakoľko žalobca nemal úspech v odvolacom konaní a plne úspešnému žalovanému podľa obsahu spisu
v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

43.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti

dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospechbolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej

obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).