Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 19C/70/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722203078
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8722203078.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

19C/70/2022

Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom B. C. XXX/XX, XXX XX B., občan SR, právne zastúpená: Mgr. Marcel Lesňák, advokát so sídlom
AK Murgašova 87/6, 058 01 Poprad, IČO: 50 654 578, proti žalovaným: 1/ D. D., nar. XX.X.XXXX, bytom
B. C. XXX/XX, XXX XX B., občan SR, 2/ C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom B. C. XXX/XX, XXX XX B., občan

SR, v konaní o odstránenie stavebných prác s prísl. takto

r o z h o d o l :

19C/70/2022

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobkyni n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd zaviazal žalovaných na svoje náklady odstrániť

stavebné práce už uskutočnené v rámci prestavby podkrovnej časti rodinného domu s. č. XXX
postavenom na pozemku parcely registra „C“, parc. č. 288/1, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie, k. ú. E. B. F. (vo vlastníctve žalovaných), ktoré presahujú cez hranicu medzi pozemkom parcely
registra „C“, parc. č. 284/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. E. B. F. (vo vlastníctve
žalobkyne) a pozemkom parcely registra „C“, parc. č. 288/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
k. ú. E. B. F. (vo vlastníctve žalovaných), určenú rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 16.11.2016,
č. k. 7C/344/2015-168 na podklade geometrického plánu č. 119/2011 zo dňa 24.9.2014, ktorý vypracoval

G. H. I.. Druhým výrokom žalobného návrhu žiadala, aby súd uložil žalovaným povinnosť doložiť novú
projektovúdokumentáciuprepotrebykonaniač.73103/479/2022vedenéhonastavebnomúrade-Mesto
Poprad, podľa ktorej budú vykonané stavebné práce uskutočnené v rámci prestavby podkrovnej časti
rodinného domu s. č. 652 takým spôsobom, aby žiadna časť prestavby v podkroví nepresahovala na
pozemok parcely registra „C“, parc. č. 284/2 a rovnako aby žiadna časť prestavby v podkroví nebola
žiadnym spôsobom spojená s rodinným domom s. č. XXX.
V žalobe uviedla, že Rozhodnutím stavebného úradu Mesta Poprad o prerušení konania o dodatočnom

povolení stavby zo dňa 12.8.2022, č.73103/479/2022 bola žalobkyňa vyzvaná na podanie návrhu na
rozhodnutie, keďže žiada, aby uvedená rekonštrukcia bola riešená tak, aby žiadna časť prestavby v
podkroví nepresahovala na jej pozemok a na kamenný múr a nebola nijako spojená s jej rodinnýmdomom, a aby boli realizované také stavebné úpravy, na základe ktorých by rodinný dom s. č. 652 bol
výlučne na pozemku parc. č. 288/1 k. ú. E. B. F..
Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 7C/344/2015-168 bola určená hranica medzi

nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území E. B. F. zapísanými na LV č. XXX ako parcela
parc. č. C-KN 284/2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria (vo vlastníctve žalobkyne) a na LV č.
XXX ako parcela parcelné č. C-KN 288/1, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcela parc.
č. C-KN 288/2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a prechádza bodmi 19-17-16-13-20-11-10-9
určenými podľa geometrického plánu č. 119/2011 zo dňa 24. 9. 2014, ktorý vypracoval G. H. I., pričom

geometrický plán je súčasťou tohto rozsudku.
Žalovaní napriek tomuto rozsudku zrealizovali stavebné práce v rámci prestavby podkrovnej časti
rodinného domu tak, že tieto stoja na kamennom múre a zároveň presahujú nad kamenný múr vo
vlastníctve žalobkyne, ktorého vonkajším okrajom prechádza hranica medzi nehnuteľnosťami určená
uvedeným rozsudkom. Stavebnými úpravami je zasiahnuté aj do priestoru, ktorý je vo vlastníctve
žalobkyne. Stavebné konštrukcie a úpravy sú realizované v pôvodnom priestore pôjdu, a to aj v časti nad

kamenným múrom za účelom zmeny povalového priestoru na obytný priestor. Žalobkyňa nesúhlasí so
stavebnými prácami zrealizovanými žalovanými, pretože tieto bezdôvodne a neoprávnene zasahujú do
jej vlastníckeho práva, kamenný múr si svojvoľne zabrali a stavebné úpravy realizovali až po štítový múr
jej rodinného domu, ktorý si omietli za účelom zobytnenia zabratého priestoru. Zásahmi žalovaných do
vlastníckeho práva žalobkyne je žalobkyni je znemožnené vykonávať údržbu jej nehnuteľnosti z dôvodu

nemožnosti prístupu k nej.

2. Žalovaní v písomnom vyjadrení k žalobe neuznávali nároky žalobkyne a žalobu žiadali zamietnuť.
Uviedli,žedoposiaľžiadnestavebnéprácevrámciprestavbypodkrovnejčastirodinnéhodomus.č.XXX,
ktoré presahujú cez hranicu medzi nehnuteľnosťami parcely registra „C“ parc. č. 284/2, druh pozemku

zastavaná plocha a nádvorie, k,ú. Stráže pod Tatrami (vo vlastníctve žalobkyne) a pozemku parcely
registra „C“ parc. č. 288/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, k.ú. E. B. F. (vo vlastníctve
žalovaných), nevykonali.
Jediné, čo bolo v rámci úpravy podkrovnej časti rodinného domu s.č. XXX urobené je to, že bolo
vymenené strešné okno (ktoré zatekalo) za normálne okno (aj to zo strany syna žalovaných, G.

J. D.). Na základe stavebného povolenia č.j. OŽP/2001/45659/15816-NO zo dňa 23.01.2002, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.2.2002 vydaného Okresným úradom v Poprade, odbor životného
prostredia,vykonaliprestavburodinnéhodomunapozemkuparc.č.288k.ú.E.B.F..Uvedenáprestavba
bola daná žalovaným v 1. a 2. rade do užívania na základe Kolaudačného rozhodnutia č.j. OV/
SP/2004/11582/2019/SL zo dňa 16.12.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2004 vydaného

Mestom Poprad. Od tejto doby, teda od roku 2004, žalovaní v 1. a 2. rade nevykonali v rodinnom dome
s.č. XXX, k.ú. E. B. F. žiadne stavebné úpravy, ktorých odstránenia sa žalobkyňa domáha.

3. V replike žalobkyňa poprela všetky tvrdenia žalovaných. Uviedla, že žalovaní uskutočnili stavebné
práce v rozpore s rozsudkom Okresného súdu Poprad, č. k. 7C/344/2015-168 a zavádzajú súd keď

tvrdia, že od roku 2004 nevykonali žiadne stavebné práce. Stavebné práve, ktorých odstránenie
je predmetom žaloby, nespadajú pod stavebné povolenie č. j.: OŽP/2001/45659/15816-NO zo dňa
23.1.2002, ani pod kolaudačné rozhodnutie č. j.: OV/SP/2004/11582/2019/SL zo dňa 16.12.2004.

4. Na súdnych pojednávaniach strany sporu trvali na svojich písomných stanoviskách.

Žalobkyňa uviedla, že pri tomto stavebnom konaní bol vždy problém. Stavebné povolenie v roku 2002
bolo žalovaným vydané, hoci ona o tom vedomie nemala. Chcela, aby stavby boli oddelené, aby ten
kamenný múr ostal zachovaný medzi stavbami. Následne, keď začali búrať, tak ich pýtala, aby robili
opatrne,abynedošlokpoškodeniujejstavby,abykamennýmúrnepoškodili,lebojenanehonapojenýjej
dom.Pozačatístavbybolovidieť,ženerobiaobvodovýmúrapovedalijej,žesanapojanakamennýmúr.

S tým nesúhlasila, lebo to bol jej múr a jej právnych predchodcov od roku 1905. Žalovaní potom v dohode
prehlásili, že postavia vlastný obvodový múr, to sa aj stalo a je to obvodový múr garáže. Bolo dohodnuté,
že dom bude končiť samostatným obvodovým múrom, ktorý sa ukončí štítovým múrom a na streche nad
garážou budú vysunuté dosky, ktoré prekryjú, aby tento kamenný múr nevlhol. Žalovaní po kolaudácii
urobili fasádu a urobili polystyrénový obklad aj na kamennom múre, ktorý nie je ich vlastníctvo. Trvala na

tom, aby žalovaní postavili vlastný štítový múr, pretože napr. posteľ čo majú v spálni je na jej kamennom
múre. Žiadala, aby žalovaní odstránili stavebné práce v zmysle žaloby, aby ona mohla dokončiť svoju
stavbu podľa projektovej dokumentácie. Podľa projektovej dokumentácii aj strecha presahuje nad jej
pozemok a v tejto streche je urobený vikier. Tá strecha nad garážou bola žalovanými postavená v rokoch2002-2004, zmeny sa začali robiť v roku 2017 a k týmto zmenám je žiadosť o dodatočné povolenie
stavby a je k tomu nová dokumentácia, v zmysle ktorej presahuje stavba nad kamenný múr.
Právny zástupca žalobkyne trval v celom rozsahu na žalobe v znení ich prednesov a vyjadrení. Mal zato,

že bolo preukázané, že predmetné stavebné práce vykonané žalovanými zasahujú do vlastníctva jeho
klientky. Poukázal aj na vykonanú ohliadku, fotodokumentáciu z nej, ktorú súdu predložil, a skutočnosť,
že žalobkyni nebolo umožnené sa zúčastniť ohliadky v dome žalovaných, čo nie je v súlade so zákonom.
Žalovaná v 1.rade pri ohliadke uviedla, že rodinný dom kúpili v roku 1997, ten stojí na pôvodných
základoch, nemohli ísť ani doprava, ani doľava. Pozemok kúpili s tým, že hranica končí tam, kde

končí fasáda ich domu a tak bol aj skolaudovaný. Tak, ako je teraz dom natretý žltou farbou, tak bol
aj skolaudovaný v roku 2004.. So štítovým múrom nemanipulovali, nadstavbu žalobkyňa robila až po
nich, žalovaných. Žalovaní dodržali aj výšku domu tak, ako bol pôvodný dom. Žalovaná zdôraznila, že
z ohliadky je zrejmé, že nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že omietli štítový múr, nie je tam ani kúsok
omietky a spojitosť strechy s jej štítovým múrom je pôvodný od roku 2004.
Žalovaný v 2.rade vypovedal, že od kolaudácie je to rovnaké, vidno pomúrnicu, klieštinu, ani to nie je

nalepené na múre žalobkyne, za čím si stál. Na svojom múre robil z desiatky iporky svoj „fajermúr“ a nie
je to nalepené na múre žalobkyne. Robil to on. „Fajermúr“ je červený špic z ich strany, ktorý je viditeľný.
Len aby to nezatekalo, tak je to prekryté strechou nad tým múrom. A bolo to robené do kolaudačného
rozhodnutia v roku 2004. Po kolaudácii tam býval asi 4-5 rokov. Potom tam robil syn nad garážou,
súhlasili, aby si robil čo potrebuje, ale nerobil si to nad cudzím a žalovaný nevie o tom, žeby tam niečo

presiahol, robil všetko dnu v interiéry. To dodatočné povolenie stavby sa týkalo balkónika, čo bolo ale
tiež vo vnútri a nepresahovalo to. Za posteľou je stavaný ten „fajermúr“ z iporiek. Proste nič nezasahuje
nad múr pani žalobkyne. Čo sa týka fasády vpredu, tak to robili tak, ako to bolo v pláne, v stavebnom
povolení, ako to bolo rozkreslené a chodili aj na kontroly, nič iné tam nebolo robené. Ten múr bol súčasť
kamennej stavby. Žalobkyňa ma svoj nosný múr, žalovaní by nedostali ani stavebné povolenie, keby

na jej robili. „Fajermúr“ je vo vlastníctve žalobkyne a kamenný múr bol súčasť ich domu, teda domu
žalovaných, to bola klenba. Pri stavbe sa držal len toho, ako bolo vydané stavebné povolenie. Múr,
na ktorom je v podkrovný prisunutá posteľ je robený múr, ktorý robil on ako „fajermúr“ z iporky. Ak sa
mal vyjadriť žalovaný, či múr zobrazený na fotografii v prílohe zápisnice o obhliadke v rámci konania
7C/344/2015 na čl. 118 a múr na čl. 100 spisu 19C/70/2022 je ten istý múr, žalovaný uviedol, že je to

totožný múr, ale pod časťou betónovej plochy je múr, ktorý staval z iporiek, potom je medzera.
Právny zástupca žalovaných uviedol, že z konania nie je zrejmé, čo by mali žalovaní, aké stavebné
práce,vrámciuskutočneniaakejprestavbyavktoromrokuvykonanej,odstrániť.Tak,akojemomentálne
dom postavený, vrátane strechy, s výnimkou vikiera, ktorý je ale postavený na pozemku patriacom
žalovaným, bol uvedený rodinný dom postavený na základe stavebného povolenia zo dňa 23.1.2002,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.2.2002 a skolaudovaný bol na základe kolaudačného rozhodnutia
zo dňa 16.12.2004, právoplatného dňa 21.12.2004. Žalobu považoval za zmätočnú, žalobkyňa uviedla,
že v správnom konaní nepodala správnu žalobu v roku 2002, teda v čase, kedy ju mala a mohla
podať. Mal zato, že odstránenie požadovaných stavebných prác nemôže súd nariadiť, takisto aj druhý
bod petitu, kde by mal súd zaviazať, že žalovaní sú povinní doložiť novú projektovú dokumentáciu, je

zmätočný. Zo strany žalobkyne nebolo preukázané, žeby žalovaní vykonali akékoľvek stavebné úpravy
vo svojej nehnuteľnosti po roku 2004. Dochádza tu ku konkurencii dvoch nezávislých režimov vlastníctva
a to žalobcovho vlastníctva k pozemku a vlastníctva žalovaných k stavbe, čiastočne na tomto pozemku
stojacej. K tomu, aby tento stred bol vyriešený za použitia ust. § 126 Občianskeho zákonníka bráni
skutočnosť, že zásah do vlastníctva žalobkyne nebol a nie je neoprávnený, žalovaným k vybudovaniu

staviebsvedčilspôsobilýprávnydôvod,atedastavebnépovolenieakolaudačnérozhodnutie.Posúdenie
veci podľa ustanovení § 135c Občianskeho zákonníka tu tiež neprichádza do úvahy. Rovnaká ochrana
všetkých foriem vlastníctva vychádza z čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a je deklarovaná aj Listinnou základných
práv a slobôd a neumožňuje na prejednávanú vec nahliadať tak, žeby žalobkyňa ako vlastník pozemku
mala viac práv ako žalovaní, ktorí sú vlastníkmi stavby súp. č. XXX na tomto pozemku čiastočne

stojacej, a žeby sa ich právo muselo podradiť vlastníctvu žalobkyne k pozemku. Článok 20 ods. 1
Ústavy SR určuje zákonný obsah vlastníckeho práva všetkých vlastníkov. Z uvedeného vyplýva, že
vlastníci druhovo rovnakej veci musia mať rovnaký zákonom stanovený obsah svojho vlastníckeho
práva. Súčasný platný právny poriadok teda neposkytuje žalobkyni žiadne hmotnoprávne oprávnenie,
aby sa proti žalovaným úspešne domohla vypratania pozemku resp. odstránenia stavebných prác tak,

ako to žiada v bode I. petitu žaloby. Samotné preukázanie jej vlastníckeho práva k pozemku nepostačuje
k vyhoveniu žalobe za situácie, že žalovaným patrí právo, ktoré je vo vzájomnom pomere v rovnakej
ochrane. Okrem uvedeného v konaní nebolo preukázané, žeby žalovaní od roku 2004 uskutočnili
stavebné práce na svojom rodinnom dome, ktoré by presahovali na pozemok vo vlastníctve žalobkyne.Právny zástupca mal zato, že žalobkyňa nepreukázala v konaní ani to, že je vlastníkom kamenného
múra. Táto skutočnosť, žeby mala byť jeho vlastníčkou, nevyplýva z výroku rozsudku vydaného v konaní
vedenom na Okresnom súde Poprad sp. zn. 7C/344/2015-168. Poukázal aj na § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, a to že výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Mal zato, že zo strany žalobkyne ide o šikanóznu žalobu a ako takú je potrebné ju v celom
rozsahu zamietnuť. Dokonca sa žalovaní v priebehu konania ani nedozvedeli, aké stavebné práce,
v akom období, v akom rozsahu a kde majú odstrániť.

Svedok G. J. D., syn žalovaných, keď mal popísať celý proces výstavby rodinného domu, ktorého
vlastníkmi sú jeho rodičia od roku 2002, tak uviedol, že pôvodný kamenný dom, ktorý tam bol, sa zbúral
pod úroveň terénu, ostal zachovaný suterén. Na pôvodných základoch bol postavený nový dom. Bol
postavený na rozmere, ktorý rodičia odkúpili a v týchto rozmeroch bol dotiahnutý až po strechu a bol
skolaudovaný. Čo sa týka prístavby/prestavby, tak od 2004, čo bol už dom skolaudovaný a v tej časti kde
je problém, tak tam sa neudiali žiadne zmeny, strecha je pôvodná, je tam mach. A zo strany záhrady

je strecha stará, obitá, pôvodná, s machom. Po roku 2004 v podkrovnej časti nad garážou odstránil
strešné okno a bolo tam dané normálne okno zvislé. Bolo to uskutočnené na parcele rodičov, nie nad
kamenným múrom. Tieklo tam a keď dali preč okno, tak zistili, že krov je nahnitý a vtedy sa rozhodli dať
normálne okno a vytvoriť balkón, ale to bolo riešené mimo toho múru, aby nevznikli problémy. Žiadne
úpravy, ktoré by presahovali nad pozemok žalobkyne nevykonali, strecha je pôvodná, šindeľ je pôvodný,

nabitý v rokoch 2003-2004, keď sa stavalo. Kamenný múr je súčasťou jeho obytnej časti tak, akoto bolo
skolaudované v roku 2004. Žiadosť o dodatočné stavebné povolenie svedok dával z dôvodu, že mu bolo
povedané, že je potrebné, keďže vymenil strešné okno za okno zvislé a nemohlo teda ísť o udržiavacie
práce, ale o muselo to prejsť stavebným konaním.

5. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z výsluchu strán sporu, z výsluchu svedka D., z ohliadky na
mieste samom, zo Stavebného povolenia č.j.: OŽP/2001/45659/15816-NO zo dňa 23.01.2002, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.2.2022 vydaného Okresným úradom v Poprade, odborom životného
prostredia, z Kolaudačného rozhodnutia č.j.: OV/SP/2004/11582/2019/SL zo dňa 16.12.2004, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2004, vydaného Mestom Poprad, z ohliadky na mieste samom,

z fotodokumentácie, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že žalovaní na
základe Stavebného povolenia č.j. OŽP/2001/45659/15816-NO zo dňa 23.01.2002, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.2.2002 vydaného Okresným úradom v Poprade, odbor životného prostredia,
vykonali prestavbu rodinného domu na pozemku parc. č. 288 k.ú. E. B. F.. Uvedená prestavba
bola daná žalovaným v 1. a 2. rade do užívania na základe Kolaudačného rozhodnutia č.j. OV/

SP/2004/11582/2019/SL zo dňa 16.12.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2004, a ktoré
vydalo Mesto Poprad. V konaní vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by od roku 2004
žalovaní boli vykonali vo svojom rodinnom dome s.č. XXX, k.ú. E. B. F. nejaké stavebné úpravy, ktorých
odstránenia sa žalobkyňa domáha. Jediné, čo bolo preukázané, aj žalovanými tvrdené, bola výmena
strešného okna za okno zvislé, čím nijakým spôsobom nezasiahli do vlastníckeho práva žalobkyne.

Odstránenie stavebných prác, ktoré teda žalovaní vykonali na základe právoplatného stavebného
povolenia, a ktoré boli riadne skolaudované a dané do užívania na základe právoplatného kolaudačného
rozhodnutia, nie je v kompetencii súdu nariadiť, nie je na to daný žiaden zákonný dôvod. Títo ich
realizovalianásledneužívalivdobrejvierenazákladeprávoplatnýchrozhodnutíkompetentnéhoorgánu.
Správnu žalobu žalobkyňa nepodala. Ako už súd vyššie udáva, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno

ohľadomsvojichtvrdení,žebyporoku2004,poskolaudovanístavbyžalovaných,bolitítovykonalinejaké
práce (okrem výmeny strešného okna), na ktoré by im nebolo vydané stavebné povolenie, a ktoré by
neboli skolaudované, tiež ktoré by zasahovali do jej vlastníckeho práva. Uvedené potvrdil aj svedok D.,
ktorý uviedol, že čo sa týka prestavby domu, tak od roku 2004, od kolaudácie sa neudiali žiadne zmeny,
strecha je pôvodná, je tam mach. Zo strany záhrady je strecha stará, obitá, pôvodná a s machom, čo bolo

zrejmé aj z ohliadky na mieste samom. Po roku 2004 v podkrovnej časti nad garážou svedok odstránil
strešné okno a bolo tam dané okno zvislé. Bolo to uskutočnené na parcele rodičov (žalovaných; pozn.
súdu), nie nad kamenným múrom. Tieklo tam a keď dali preč okno, tak zistili, že krov je nahnitý, a vtedy
sa rozhodli dať normálne okno a vytvoriť balkón, ale to bolo riešené mimo toho múru, aby nevznikli
problémy. Žiadne úpravy, ktoré by presahovali nad pozemok žalobkyne nevykonali, strecha je pôvodná,

šindeľ je pôvodný, nabitý v rokoch 2003-2004, keď sa stavalo. Kamenný múr je súčasťou jeho obytnej
časti tak, ako to bolo skolaudované v roku 2004. Žiadosť o dodatočné stavebné povolenie svedok dával
z dôvodu, že mu bolo povedané, že je potrebné, keďže vymenil strešné okno za okno zvislé, nemohlo ísť
o udržiavacie práce, ale muselo to prejsť stavebným konaním. Nakoniec súd žalobu považuje v prvombode žalobného návrhu aj za neurčitú a nie je možné z nej vyvodiť odstránenia ktorých stavebných prác
sa žalobkyňa domáha. Chýba ich jasná špecifikácia. Rovnako druhý bol žalobného návrhu je zmätočný,
nie je v kompetencii súdu nariaďovať žalovaným doložiť novú projektovú dokumentáciu pre potreby

stavebného konania.
6. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR č.460/1992 Zb. každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa

im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

7. Možno súhlasiť so žalovanou stranou, že v danom prípade dochádza ku konkurencii dvoch
nezávislých režimov vlastníctva, a to vlastníctva žalobkyne k pozemku a vlastníctva žalovaných

k stavbe, čiastočne na tomto pozemku stojacej. K tomu, aby tento stred bol vyriešený za použitia ust.
§ 126 Občianskeho zákonníka bráni skutočnosť, že zásah do vlastníctva žalobkyne nebol a nie je
neoprávnený, žalovaným k vybudovaniu stavieb svedčil spôsobilý právny titul, a teda už opakovane
spomínanéstavebnépovolenieakolaudačnérozhodnutie.Rovnakáochranavšetkýchforiemvlastníctva
vychádza z citovaného čl. 20 Ústavy SR a je deklarovaná aj Listinnou základných práv a slobôd

a neumožňuje na prejednávanú vec nahliadať tak, žeby žalobkyňa ako vlastník pozemku mala viac práv,
ako žalovaní, ktorí sú vlastníkmi stavby, ktorá na tomto pozemku čiastočne stojí, a žeby sa ich právo
muselo podradiť vlastníctvu žalobkyne k pozemku. V konečnom dôsledku v konaní žalobkyňa relevantne
ani len nepreukázala, že by bola vlastníčkou predmetného kamenného múra, na ktorom sčasti má byť
stavba rodinného domu žalovaných. Podľa názoru súdu to nevyplýva ani z rozsudku vydaného v konaní

vedenom na Okresnom súde Poprad sp. zn. 7C/344/2015-168.

8. Podľa Nálezu Ústavného súdu ČR, IV. ÚS 1241/12: “Funkcí soudů a justice obecně je poskytovat
ochranuprávůmjednotlivce(článek90ÚstavyČR),vmateriálnímprávnímstátěpakochranuizákladním
právům (článek 4 Ústavy ČR). Ne vždy jsou všechna základní práva přímo vykonatelná a působí vůči

jednotlivci bezprostředně. V některých případech působí pouze zprostředkovaně skrze jednotlivé normy
jednoduchého práva tak, že jednoduchým právem „prozařují“. Tak je tomu ve vztazích horizontálních,
tedy ve vztazích, které nejsou založeny na nadřízenosti a podřízenosti, tj. ve vztazích, v nichž jsou si
jejich účastníci rovni. Proto při výkladu či aplikaci jednoduchého práva na takové vztahy jsou soudy
povinny toto prozařování pečlivě vážit a brát v potaz tak, aby současně dostály své povinnosti poskytovat

ochranu jak právům v rovině jednoduchého práva, tak právům základním [srov. nález sp. zn. I. ÚS
185/04 ze dne 14. 7. 2004 (N 94/34 SbNU 19)]. Nelze proto tolerovat formalistický postup, jímž se za
použití sofistikované argumentace odůvodňuje zřejmá nespravedlnost. Obecný soud není absolutně
vázán doslovným zněním zákona, nýbrž se od něj smí a musí odchýlit, pokud to vyžaduje účel zákona,
historie jeho vzniku, systematická souvislost nebo některý z principů, jež mají svůj základ v ústavně

konformním právním řádu jako významovém celku; povinnost soudů nalézat právo neznamená pouze
vyhledávat přímé a výslovné pokyny v zákonném textu, ale též povinnost zjišťovat a formulovat, co je
konkrétním právem i tam, kde jde o interpretaci abstraktních norem a ústavních zásad [srov. např. nález
sp. zn. Pl. ÚS 21/96 ze dne 4. 2. 1997 (N 13/7 SbNU 87; 63/1997 Sb.)].
Ústavní soud považuje za samozřejmé a určující pro nalézání práva, že vždy je nezbytné vycházet

z individuálních, tedy na konkrétních skutkových zjištěních založených rozměrů každé soudem
projednávané věci. Mnohé případy a jejich specifické okolnosti mohou být značně komplikované a
netypické; to však nevyvazuje obecné soudy z povinnosti učinit vše pro spravedlivé řešení, jakkoliv se
to může jevit složité [srov. nález sp. zn. Pl. ÚS 34/09 ze dne 7. 9. 2010 (N 187/58 SbNU 647), odst.
22., a nález sp. zn. II. ÚS 3168/09 ze dne 5. 8. 2010 (N 158/58 SbNU 345), odst. 21.]. Spravedlnost

musí být v procesu, kterým soud interpretuje a aplikuje právo, vždy přítomna jako hodnotový činitel.
Spravedlnost je hodnotovým principem, který je společný všem demokratickým právním řádům [srov.
nález sp. zn. I. ÚS 643/04 ze dne 6. 9. 2005 (N 171/38 SbNU 367), nález sp. zn. II. ÚS 3168/09 ze
dne 5. 8. 2010 (N 158/58 SbNU 345), odst. 25.]. Nad každým utvářením soudního rozhodnutí klenese dvojí imperativ: rozhodnutí musí být nejen zákonné, ale především spravedlivé. Úkolem soudu
je právě rozpoznat skrze zákon spravedlnost.“ (FEČÍK, Marián. § 134 [Vydržanie]. In: BAJÁNKOVÁ,
Jana, BARICOVÁ, Jana, BUDJAČ, Milan, CSACH, Kristián, CZIRFUSZ, Juraj, DOBROVODSKÝ,

Róbert, DULAK, Anton, DULAKOVÁ JAKÚBEKOVÁ, Denisa, DZIAKOVÁ, Dominika, FABIANOVÁ,
Zuzana, FEČÍK, Marián, GAJDOŠOVÁ, Martina, GÁBRIŠ, Tomáš, GRAUSOVÁ, Kristína, GYÁRFÁŠ,
Juraj, HUMENÍK, Ivan, JURČOVÁ, Monika, KERECMAN, Peter, KRIŽAN, Martin, LÖWY, Alexandra,
MESIARKINOVÁ, Soňa, MITTERPACHOVÁ, Jana, MORAVČÍKOVÁ, Andrea, NOVOTNÁ, Marianna,
PAGÁČ, Ľubomír, PETRUĽÁK, Martin, SEDLAČKO, František, SKORKOVÁ, Veronika, STRAKA,

Richard, STRAPÁČ, Peter, ŠTEVČEK, Marek, ŠULÍKOVÁ, Martina, TOMAŠOVIČ, Marek, VOZÁR,
Jozef. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2019, s. 1007.)
9. Len osobe, ktorá nadobudla vlastnícke právo (majetok) v súlade so zákonom (v súlade s platným
právnym poriadkom), patrí ústavnoprávna ochrana podľa článku 20 ods. 1 ústavy (k tomu viď aj PL.
ÚS 33/95). Taktiež platí, že „rovnaká ústavná ochrana sa priznáva všetkým vlastníkom, ktorí nadobudli
vlastníctvo v súlade s právnym poriadkom. Protiprávne nadobudnutie vlastníctva nie je predmetom

ochrany prvou vetou článku 20“ (k tomu viď aj DRGONEC, J. Ústava Slovenskej republiky. 2. vydanie.
C. H. BECK: Bratislava, 2019, s. 517 a nasl.).
10. Nesporne majetok, ktorý žalovaní nadobudli, a ten, ktorí užívajú, nadobudli v súlade so zákonom,
na základe právoplatných rozhodnutí kompetentných orgánov, a keď tu dochádza k stretu dvoch
nezávislýchrežimovvlastníctva,atovlastníctvažalobkynekpozemkuavlastníctvažalovanýchkstavbe,

nemožno vzhľadom na uvedenú dobromyseľnosť žalovaných chrániť len vlastnícke právo žalobkyne,
keďže zásah do jej vlastníckeho práva žalovanými nie je neoprávneným zásahom. Právo neexistuje
preto, aby nerozumné a nespravodlivé dôsledky legitimizovalo, ale preto, aby prinášalo racionálne
a spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi jednotlivcami. V danom prípade zásah žalovaných do
vlastníckeho práva žalobkyne, trvajúci od roku 2004, nie je neoprávneným zásahom, ako to už súd

odôvodnil.
11. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho
konania sa táto ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie
príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a aj najmä právo na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Tomuto základnému právu zodpovedá uplatňovanie zásady prednosti ústavne
konformného výkladu, ktorý ústavný súd uplatňuje aj v konaniach o návrhoch fyzických osôb alebo
právnickýchosôb,pričomvždyajzdôrazňuje,žeztejtozásadyvyplývatiežpožiadavka,abyvprípadoch,
ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych
noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu

ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú
povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými
zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd (II. ÚS 148/06, IV. ÚS 96/07).

12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako

je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalobu považuje súd za neopodstatnenú, jej žalobný návrh za
neurčitý, stavebné práce, ktoré by mali byť žalovanými odstránené nie sú ani len špecifikované, sčasti
sa žalobný návrh vymyká z kompetencie súdu.

13. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaní mali v

tomto konaní plný úspech, majú teda nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Ř Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

Ř Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Ř Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ř Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ř Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ř Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ř Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ř Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ř Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).