Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2023

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/77/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410204671
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2023:4410204671.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: Y. L., nar. XX.XX.XXXX,

bytom U. X, Z., prechodne bytom B. W., právne zastúpený Mgr. Karel Belatka, advokát, so sídlom
Žižkova 12, 586 01 Jihlava, Česká republika proti žalovanému: Priemyselný park Štúrovo, a. s. so
sídlom Továrenská 1, 943 01 Štúrovo, IČO: 31 410 146, zastúpený predsedom predstavenstva: P.
K., podpredsedom predstavenstva: Z. S., právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. advokátska
kancelária, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, v mene ktorej koná konateľ a
advokát JUDr. David Soukeník, LLM, o vydanie bezdôvodného obohatenia zaplatenia sumy 33.240,90
eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a m i e t a návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 20.06.2023.

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (pôvodne Y. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorého v konaní zastupoval opatrovník ustanovený
uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 8PaNc/194/2002-20 zo dňa 10.03.2003, ktorý medzičasom
zomrel, a to dňa 03.10.2010) sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.03.2010 domáhal

od žalovaného zaplatenie sumy 33.240,90 eur titulom nájomného za pôdu, ktorú užíval žalovaný vo
výmere 4.787 m2 za obdobie od 23.03.2000 do 12.08.2009, spolu za 112 mesiacov. Žalobu pôvodný
žalobca odôvodnil tým, že bol do 12.08.2009 vlastníkom nehnuteľností, a to pozemkov evidovaných na
LV č. XXX, kat. územia C., o celkovej výmere 4.787 m2 a to parc. reg. „C“ č. XXXX/XX a č. XXXX/XX,
ktoré pôvodne vznikli z parciel reg. „E“ č. XXXX/X a č. XXXX/X, ktoré boli evidované na LV č. XXXX. V
čase podania žaloby bola žalovaná spoločnosť „Smurfit Kappa Štúrovo a. s. so sídlom Továrenská 1,
Štúrovo IČO: 34 410 146“, ktorá vznikla na základe Notárskej zápisnice č. N 503/2011, Nz 40346/2011,

NcRls 41381/2011 zo dňa 24.10.2011, podľa ktorej došlo k osvedčeniu priebehu valného zhromaždenia,
na ktorom bolo rozhodnuté o zlúčení so spoločnosťou KK PROFIN, spol. s.r.o., Eurovea Central 1.,
Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 34 638 911 zrušenej bez likvidácie a schválení návrhu zmluvy o
zlúčení. Zmluvou o zlúčení vo forme Notárskej zápisnice N 504/2011, Nz 40347/2011, NcRls 41382/2011
zo dňa 24.10.2011, podľa ktorej prebrala spoločnosť Smurfit Kappa Štúrovo a. s., Eurovea Central 1,
Pribinova 4, Bratislava, IČO: 31 410 146, ako univerzálny právny nástupca celé imanie, všetky práva a
povinnosti, záväzky a pohľadávky, i neznáme zanikajúcej spoločnosti KK PROFIN spol. s.r.o., Eurovea

Central 1., Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 31 410 611. K zmene obchodného mena zo spoločnosti
Smurfit Kappa Štúrovo a. s. na Priemyselný park Štúrovo a. s. došlo od 21.03.2012 a spoločnosť
vznikla ako právny nástupca v dôsledku zlúčenia od 10.11.2011, a to na základe aktuálneho Výpisu z
Obchodného registra žalovaného.Žalobca dôvodil tým, že žalovaný od svojho založenia užíva pozemky žalovaného bez akejkoľvek
finančnej náhrady, lebo od svojho vzniku je prevádzkovateľom časti Energetika, pričom Struskovisko
bolo používané predošlým prevádzkovateľom Juhoslovenské celulózky a papierne š. p., ktorý tiež užíval

tieto nehnuteľnosti bez súhlasu žalobcu a bez právneho dôvodu až do jeho zániku dňa 30.04.1992.
Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu bez súhlasu vybudoval na pozemkoch o výmere 3.334 m2 a 1.453
m2 technologické zariadenie - stavbu „Odkalisko navýšenie kazety“ v roku 2004, patriace žalobcovi bez
jeho súhlasu, bez akéhokoľvek plnenia a právneho titulu. Čo sa týka výšky uplatneného bezdôvodného
obohatenia, žalobca vychádzal z tržnej ceny a zo známych cien nájmu za užívanie pozemkov v čase

podania žaloby, 1 m2 pôdy za 0,062 eur/m2, titulom výšky nájmu za jeden mesiac. Pri výmere 4.787 m2,
ktorú žalovaný užíva, žalobca dôvodil, že tým získava ročne neoprávnený majetkový prospech, o ktorý
sa obohacuje do výšky 3.561,53 eur. Žalobca uviedol, že nemá so žalovaným uzatvorenú žiadnu zmluvu
a žalobcovi žalovaný neposkytuje žiadne plnenie oproti užívaniu jeho vlastníctva. Právne odôvodil
podanie žaloby s poukazom za vzniknutú zodpovednosť za škodu žalovanou, vydaním bezdôvodného
obohatenia z neoprávneného majetkového prospechu a nárokom ako výškou nájmu.

1.1 Žalovaná spoločnosť v tom čase Smurfit Kappa Štúrovo a. s. bola zastúpená právnou zástupkyňou,
ktorá sa k predmetnej žalobe vyjadrila podaním zo dňa 24.04.2010, doručeným súdu 28.04.2010
a uviedla, že žiadny z nárokov, ktoré si žalobca v konaní uplatnil, teda úhradu škody, vydanie
bezdôvodnéhoobohateniazneoprávnenéhomajetkovéhoprospechuanárokakovýškunájmužalovaná
neuznáva ani celkom, ani čiastočne. Čo sa týka zodpovednosti za škodu, ako majetkovej ujmy

vyjadriteľnej v peniazoch, táto musí zodpovedať a mať zákonom požadované predpoklady a náležitosti
a to, a) porušenie právnej povinnosti, alebo protiprávny stav, b) škodu, c) príčinnú súvislosť medzi a)
a b), d) zavinenie. Uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že v podaní žalobcu sa nachádzali iba bližšie
nekonkretizované údaje o tom, že žalovaný protiprávne užíva isté nehnuteľnosti, o ktorých si žalobca
myslí, že v určitej dobe patrili do jeho výlučného vlastníctva, ostatné atribúty takejto zodpovednosti úplne

absentujú, preto jeho nárok nemôže spĺňať atribúty zodpovednosti za škodu ako majetkovú ujmu.
Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, zákon podrobne vymenúva jednotlivé prípady bezdôvodného
obohatenia, ale žalobca v žalobe neuviedol ani jeden argument, ktorý by nasvedčoval tomu, že k
takémuto bezdôvodnému obohateniu naozaj došlo. Čo sa týka výšky nájomného, právna zástupkyňa
v čase podania vyjadrenia uviedla, že jej nebolo jasné, akým spôsobom sa žalobca dopracoval k

výpočtu nereálnej sumy možného nájomného. Voči možnému nájomnému vzniesla zároveň námietku
premlčania, pokiaľ ide o všetky čiastky, ktoré sú staršie ako tri roky. Čo sa týka parciel č. XXXX/XX a č.
XXXX/XX, za ktoré požaduje žalobca vydanie bezdôvodného obohatenia, právna zástupkyňa uviedla,
že tieto vznikli až Geometrickým plánom č. 44/2009 zo dňa 24.03.2009 Ing. P. X. z pôvodnej parcely
č. XXXX/X.

Ďalším podaním zo dňa 08.07.2010 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že medzičasom sa
vlastníčkou parciel, o ktoré v danom konaní ide, stala T. L., a to na základe Darovacej zmluvy, a ktorou
došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným parcelám na manželku opatrovanca a zároveň matku
opatrovníka, a preto namietala právna zástupkyňa aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Poukázala tiež
na to, že na Okresnom súde Nové Zámky začalo vo veci sp. zn. 16C/147/2009 konanie o určenie

vlastníckeho práva práve z podnetu žalovaného, a to z dôvodu, že parcely č. XXXX/XX a č. XXXX/
XX, ktoré boli vytvorené až v roku 2009 žalobcom uvedeným geometrickým plánom, tieto boli pôvodne
označené v katastri nehnuteľností ako pozemky parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X a pôvodne tieto parcely
boli vyvlastnené, a z tohto dôvodu nebolo možné, aby parcely, ktoré boli vyvlastnené, tvorili v roku 1975
alebo v roku 1992 predmet dedičstva po Y. L. alebo N. L., tak z tohto dôvodu bolo podané konanie vo veci

určenia vlastníckeho práva a pred otvorením pojednávania dňa 12.07.2010, navrhla preto toto konanie
prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 16C/147/2009,
lebo v tom konaní išlo o určenie vlastníckeho práva aj k pozemkom, ktoré sú predmetom tohto konania
s tým, že v konaní 16C/174/2009 je žalobcom spoločnosť Smurfit Kappa Štúrovo a. s. a žalovanou bola
T. L.. V konaní 16C/174/2009 bolo zistené že 30.04.2009 previedol Y. L. starší, pôvodný žalobca v tomto

konania darovacou zmluvou nehnuteľnosti, medzi inými aj tie, ktoré sú predmetom tohto konania na
svoju manželku, T. L.. Právna zástupkyňa žalovaného odôvodňovala návrh na prerušenie konania tým,
aby sa preukázalo, kto je vlastníkom parc. č. XXXX/XX a č. XXXX/XX. Žalobca tiež súhlasil s prerušením
konania, v zastúpení opatrovníka.

2. Pred otvorením pojednávania dňa 12.07.2010 súd uznesením pripustil zmenu petitu návrhu tak, ako
to žalobca upresnil a uviedol, že sa domáha, aby žalovaný zaplatil žalobcovi titulom bezdôvodného
obohatenia sumu 33.240,90 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a to podľa ust. § 95 odsek
3 Občianskeho súdneho poriadku, v tom čase platného s tým, že obe strany sporu boli prítomnéna pojednávaní, kde došlo k pripusteniu takejto zmeny, preto nebolo potrebné vypracovať písomné
uznesenie.

3. Pred otvorením pojednávania dňa 12.07.2010 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia
konania vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 16C/147/2009 uznesením pod sp. zn.
9C/77/2010-56, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.08.2010, podľa ust. § 109 odsek 2 písm. c) a ust.
§ 111 odsek 2 O.S.P. v tom čase platnom, a to práve z dôvodu, že vo veci prebiehajúcej na tunajšom súde
pod sp. zn. 16C/147/2009 sa rieši otázka určenia vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sú predmetom

aj tohto konania a preto je dôležité vyčkať, či žalobca bude aktívne legitimovaným v predmetnom spore
alebo nie.

4. V priebehu konania opatrovník za žalobcu oznámením zo dňa 12.10.2010 predložil súdu úmrtný
list , podľa ktorého súd zistil, že žalobca dňa 03.10.2010 zomrel. Na výzvu súdu zo dňa 21.10.2010,
Okresný súd Levice oznámil tunajšiemu súdu, že na ich súde sa vedie dedičské konanie po neb. Y.

L. a prejednaním dedičstva bola poverená súdna komisárka JUDr. N. P., Notársky úrad Z. a dedičské
konanie sa viedlo pod sp. zn. 9D/275/2010 a ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine boli: Y. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., W.. B. XX, O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., W. XX ako deti a pozostalá
manželka T. L., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., W.. B. XX. Na základe uznesenia Okresného súdu
v Leviciach v dedičskej veci po poručiteľovi Y. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy

bytom Z., bolo prejednané dedičstvo po nebohom žalobcovi tak, že bola schválená dohoda dedičov o
vyporiadaní dedičstva a dedičstvo nadobudla T. L., manželka poručiteľa, nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
a dedičia sa dohodli na tom, že na miesto poručiteľa v konaniach vedených na Okresnom súde Nové
Zámky č. k. 9C/77/2010 a č.k. 10C/77/2010 a na Okresnom súde Levice čl. 7C/66/2008 nastúpi dedič:
Y. L., rodený L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., U. X.

Na základe tejto skutočnosti súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25.04.2020 č. k. 9C/77/2010-123
rozhodol tak, že bude pokračovať v konaní vo veci 9C/77/2010 s právnym nástupcom žalobcu Y. L.,
zomrelom XX.XX.XXXX, a to: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. X, Z., prechodne bytom B. kráľovstvo,
zastúpený: Mgr. Karolom Belatkom, advokátom, so sídlom Žižkova 12, 586 01 Jihlava, podľa ust. § 63
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.S.P.“) Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

07.05.2020.

5. Na pojednávaní konanom dňa 30.06.2021 právny zástupca žalobcu po tom, ako právny zástupca
žalovaného namietol v konaní aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, podal procesný návrh aby súd pripustil
do konania na strane žalobcu pani T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., W.. B. XX, t.č. B. kráľovstvo. Súd

prvej inštancie uznesením zo dňa 30.06.2021 č. k. 9C/77/2010-269 nepripustil do konania na strane
žalobcu ako žalobkyňu v 2. rade pani T. L., a to z dôvodu, že podľa ust. § 79 C.S.P. je potrebný okrem
iného súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, ak má vystupovať na strane žalobcu. Táto procesná
podmienka pre rozhodnutie o takomto návrhu nebola splnená, lebo právny zástupca žalobcu nepredložil
písomný ale ani žiadny iný súhlas pani T. L. o tom, že súhlasí aby pristúpila do konania a vystupovala

na strane žalobcu popri žalobcovi v 1. rade. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.07.2021.

6. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu sa po prerušení konania na základe výzvy súdu
rozsiahle vyjadril k nároku žalobcu elektronickým podaním doručeným súdu dňa 06.07.2020, v ktorom
uviedol, že navrhuje v plnom rozsahu žalobu zamietnuť a v prípade úspechu priznať voči žalobcovi

nárok na náhradu trov konania, a to s odôvodnením, že žalobca sa v konaní domáha vydania
bezdôvodného obohatenia v sume 33.240,90 eur za užívanie pozemkov žalovaným v období od
23.03.2000 do 12.08.2009, lebo v tomto období žalobca bol vlastníkom nehnuteľností parc. č. C KN
XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX obidve ako ostatné plochy v k.ú. C. s tým, že tieto pozemky sú
zastavané vodnou stavbou - odkaliskom popolovým. Žalovaný ako vlastník stavby Odkaliska nemá

vedomosti o tom, že stavia na pozemku žalobcu a staval v dobrej viere a svoje právo držby a dobrú
vieru odvíjal od existencie právneho titulu, ktorým boli vyvlastňovacie rozhodnutia, rozhodnutia o odňatí
poľnohospodárskej pôdy, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, privatizačný plán a ďalšie,
ktoré tvorili súčasť a z veľkej väčšiny boli založené v súdnom spise vedenom pod 16C/147/2009.
O existencii vlastníctva žalobcu k nehnuteľnostiam zastavaným Odkaliskom vo vzťahu, ku ktorým sa

domáha žalobca vydania bezdôvodného obohatenia za ich neoprávnené užívanie žalovaným, žalovaný
nadobudol vedomosť až v roku 2004. Žalobca do tej doby neprejavoval o tieto nehnuteľnosti žiadny
záujem. Žalovaný a jeho právny predchodca nakladali s predmetnými nehnuteľnosťami ako s vlastnými,
lebo na predmetných nehnuteľnostiach uskutočnili výstavbu viacerých objektov a v tomto funkčnomcelku vykonávali podnikateľskú činnosť, zamestnávali zamestnancov a platili daň z nehnuteľností. V
zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 16C/147/2009 je zrejmé,
že stavba Odkaliska je zriadená aj na pozemkoch vo vzťahu, ku ktorým sa žalobca domáha vydania

bezdôvodného obohatenia za ich neoprávnené užívanie žalovaným a ktorých vlastníkom bol žalobca,
ide teda o stavbu zriadenú na cudzom pozemku. Čo sa týka nároku bezdôvodného obohatenia, právny
zástupca žalovaného poukázal na to, že súdna prax dospela k záveru, že na základe ustanovení
Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení nemožno riešiť prípady, keď povinnosť plniť je
daná na základe osobitného ustanovenia zákona alebo inej právnej povinnosti. Poukázal na to, že

žalobca v žalobe ani v ďalších vyjadreniach neupresnil, na základe akých právnych skutočností výslovne
uvedených v zákone malo dôjsť k získaniu majetkového prospechu na strane žalovaného. Poukázal tiež
na to, že žalobca nemal záujem o uzatvorenie nájomnej zmluvy na predmetné pozemky žalovaným,
hoci žalovaný ho na to vyzval. Žalovaný bol držiteľom právneho titulu, na základe ktorého užíval
predmetné pozemky, a to titulom stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia, na základe
ktorých došlo k povoleniu výstavby a užívaniu Odkaliska. Z tohto dôvodu mal žalovaný za to, že

na jeho strane existoval právny dôvod, ktorý ho oprávňoval užívať cudzie veci - pozemky. Žalovaný
namietal a nesúhlasil s výškou vyčísleného nároku bezdôvodného obohatenia, tak ako ju odôvodňoval
žalobca v žalobe vychádzajúc z tržnej ceny vo výške 0,062 eur/m2 ako výšku nájmu/mesiac vo
výmere 4787 m2 za obdobie od 23.03.2000 do 12.08.2009. Žalovaný okrem toho vzniesol námietku
premlčania za obdobie, počas ktorého si žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,

a to podľa ust. § 107 ods. 1 OZ, a to z dôvodu, že tento nárok je v značnej časti premlčaný. K
tomuto rozsiahlemu vyjadreniu pripojil žalovaný rozhodnutie Okresného úradu životného prostredia
Bratislava - vidiek zo dňa 07.09.1993 o stavebnom povolení „Rozšírenia Odkaliska popolovín JCP
Štúrovo“, podľa ktorého povinnosťou stavebníka - žalovaného bolo dosypať hrádzu na projektovanú
výšku do 30.09.1993, rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia Nitra, odbor štátnej vodnej

správy zo dňa 28.09.2005, podľa ktorého tento úrad povolil stavebníkovi - žalovanému užívanie
stavby „Odkaliska Kappa Štúrovo“ a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.09.2005, rozhodnutie
bývalého Mestského národného výboru, odbor výstavby v Štúrove zo dňa 26.01.1981, stavebné
povolenie, ktorým povolilo stavebníkovi Juhoslovenské celulózy a papierne, n. p. Štúrovo stavbu „DUS
151 - Príprava územia“ s tým, že stavba bude umiestnená na parcelách č. medzi inými XXXX, XXXX/

X, XXXX/X, XXXX/X, rozhodnutie Západoslovenského Krajského národného výboru v Bratislave zo
dňa 01.03.1982, ktorým rozhodnutím tento úrad povolil Juhoslovenským celulózkam a papierňam n.
p. Štúrovo zriadiť vodohospodárske dielo na stavbu „Rozšírenie Odkaliska popolovín - JCP Štúrovo“
podľa projektu vypracovaného Vodohospodárskymi stavbami projektovým strediskom Bratislava. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.03.1982. Rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia

Nitra, odbor štátnej vodnej správy zo dňa 20.12.2004, ktorý vydal povolenie stavebníkovi: Kappa
Štúrovo, a. s. na zmenu stavby pred dokončením „Odkalisko Kappa Štúrovo, a. s. - nadvýšenie kazety
č. 2“, rozhodnutím Krajského úradu životného prostredia Nitra, odbor štátnej vodnej správy zo dňa
05.08.2004, ktorým povolil stavebníkovi Kappa Štúrovo, a. s. povolenie na vodnú stavbu „Odkalisko
Kappa Štúrovo, a.s. - nadvýšenie kazety č. 2.“

7. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom dňa 18.10.2021 pod sp. zn. 9C/77/2010-310
tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % voči žalobcovi. Žalobu súd odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 60 zákona č. 160/2015 Z.
z. C.S.P. Súd sa ďalej zaoberal s námietkou žalovaného, ktorý namietal aktívnu vecnú legitimáciu na

strane žalobcu, keď mal za to, že žalobca nebol v čase podania žaloby aktívne vecne legitimovaný, preto
v tejto veci nie sú splnené predpoklady vzniku záväzkovo právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia,
preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa bezdôvodného obohatenia, čo do dôvodu a výšky
a preto navrhol žalobu zamietnuť. V prípade úspechu žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

8. Súd prvej inštancie sa zaoberal procesnou námietkou vyslovenou žalovaným, či žalobca je aktívne
vecne legitimovanou stranou sporu, keď podľa jeho tvrdenia, nie je žalobca aktívne vecne legitimovanou
stranou, lebo v čase podania žaloby pôvodným žalobcom Y. L., nar. XX.XX.XXXX, zomrelým dňa
XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z., nehnuteľnosti, ktorými si uplatnil nárok na vydanie finančnej čiastky

bezdôvodného obohatenia za ich neoprávnené užívanie boli vo vlastníctve inej osoby. Súd preto musel
skúmať, či v tejto veci sú splnené procesné predpoklady a či žalobu podala osoba na to oprávnená,
ktorá sa domáhala od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, lebo žalovaný užíval pozemky
vo vlastníctve žalovaného bez súhlasu žalobcu, bez platnej nájomnej zmluvy, proti vôli žalobcu.9. Súd prvej inštancie poukázal na to, že nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho

oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten,
o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), v skutočnosti objektívne
nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo/192/2004). Preskúmavanie vecnej legitimácie všeobecne, či už aktívnej alebo pasívnej je
imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).

Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako
strany konania sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje
subjektívne práva.

10. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za to, že žalobca nie je aktívne vecne
legitimovanou stranou na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia zaplatením sumy

33.240.90 eura, z dôvodu, že žalovaný užíval neoprávnene nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu
za obdobie od 23.03.200 do 12.08.2009, lebo v čase podania žaloby, vlastníčkou predmetných
nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX kat. územia C. bola manželka poručiteľa pani T. L., rodená U.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., a námietku aktívnej vecnej legitimácie vzniesla právna zástupkyňa
žalovaného už pri svojom druhom úkone a to písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.07.2010, teda

o tejto skutočnosti vedel ešte pôvodný žalobca a napriek tejto skutočnosti vzhľadom na dĺžku trvania
konania žiadnym spôsobom tento nedostatok neodstránil a návrh na pripustenie do konania pani T. L.,
popri žalobcovi Y. L., nar. XX.XX.XXXX, žiadal právny zástupca žalobcu až pred otvorením pojednávania
dňa 30.06.2021, o ktorom návrhu súd prvej inštancie aj rozhodol samostatným uznesením zo dňa
30.06.2021, pod sp. zn. 9C/77/2010-269, tak, že nepripustil do konania na strane žalobcu pani T. L.,

lebo neboli splnené procesné podmienky na vyhovenie takémuto návrhu podľa ustanovenia § 79 C.S.P.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie nenadobudol právoplatnosť, lebo v zákonnej lehote podal voči
nemu odvolanie žalobca s tým, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol založený na úvahe
súdu o nesplnení procesnej podmienky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý už v dobe podania

žalobynebolvlastníkompredmetnýchpozemkov,zaktorýchužívaniesinárokujevydaniebezdôvodného
obohatenia od 23.03.2000 do 12.08.2009, kedy ešte ich vlastníkom bol. Ako vyplýva z predložených
dôkazov tak žalobca, respektíve predchodca žalobcu bol vlastníkom predmetných pozemkov od
23.03.2000 do 12.08.2009, kedy tieto pozemky zmluvou zo dňa 30.04.2009 previedol na ďalšiu osobu
- manželku T. L.. Žalobca považuje za nesprávne tie závery, podľa ktorých žalobca nie je nositeľom

hmotnoprávneho oprávnenia. Nárok na bezdôvodné obohatenie je oprávnený vzniesť ten subjekt, na
úkorktoréhobolmajetkovýprospechzískaný.Poukázalna§§451až459Občianskehozákonníkastým,
že povinnosť k náhrade bezdôvodného obohatenia sa so zmenou vlastníckeho práva k veci na nového
vlastníka bez ďalšieho neprenáša. Na strane žalovaného došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia
tým, že užíval pozemky žalobcu, respektíve jeho právneho predchodcu, a to bez právneho dôvodu a

bez náhrady. Poukázal na jeho postavenie, ktoré označil ako postavenie holého vlastníka bez možnosti
akéhokoľvek užívania uvedených pozemkov.

12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že ak v čase podania žaloby na strane právneho
predchodcu žalobcu neexistovalo procesné právo uplatňovať si hmotnoprávny nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia, nemohlo to neexistujúce právo prejsť na žalobcu. Žalovaný bol toho názoru,
že prevodom vlastníctva k nehnuteľnosti vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prevádzajúceho
a tento svoje postavenie stráca. Nadobúdateľ tak získava všetky práva a povinnosti pôvodného
vlastníka, teda vrátane procesného práva uplatňovať si hmotnoprávne nároky vyplývajúce z užívania
nehnuteľnosti formou žaloby, ako aj právo vystupovať v konaní. Považuje právny záver konajúceho

súdu za správny o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, keďže v čase podania žaloby, t. j. dňa
23.03.2010, právny predchodca žalobcu už nebol vlastníkom nehnuteľnosti. Analogicky v tejto súvislosti
poukázal napríklad na postúpenie pohľadávky, keď postupca oznámil postúpenie pohľadávky dlžníkovi.
Oznámenie postupcu spôsobuje, že postupne sa stáva novým veriteľom dlžníka a dlžník už nie je
oprávnený sa zbaviť záväzku plnením postupcovi. Poukázal na postup súdu spočívajúci v prihliadnutí

na neexistenciu procesných podmienok, ktoré bránia v konaní. Ďalej poukázal na dôkazné bremeno
s tým, že každá sporová strana musí uniesť svoje dôkazné bremeno. Ide o procesnú zodpovednosť
strany za výsledok konania. V ďalšom obsahu poukázal na hmotnoprávne aspekty bezdôvodného
obohatenia s tým, že žalobca v žiadnom zo svojich písomných podaní a ústnych prednesoch konaníneuviedol, pod ktorú kategóriu, definovanú v paragrafe 451 ods. 2 a paragrafe 454 Občianskeho
zákonníka, by mal právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným spadať. Napriek skutočnosti, že na
predmetné pozemky nebola uzatvorená nájomná zmluva žalovaný bol držiteľom právneho titulu,

na základe ktorého užíval predmetné pozemky. Týmto právnym titulom boli stavebné povolenia a
kolaudačné rozhodnutia, na základe ktorých prišlo k povoleniu výstavby odkaliska, jeho rozšíreniu
a povoleniu jeho užívania. Poukázal na § 135c Občianskeho zákonníka, ktorý režim bezdôvodného
obohatenia výslovne neustanovuje, pričom predpokladá za náhradu zriadenie vecného bremena, ktoré
je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Poukázal aj na vyčíslenie výšky nároku na

bezdôvodné obohatenie žalobcu s konštatovaním, že na strane žalovaného teda nedochádza užívaním
pozemkov k žiadnemu majetkovému prospechu, pretože odkalisko slúži na ekologické uskladnenie
produktov tepelnej energetiky. Žalobca nepreukázal skutočnosti týkajúce sa údajnej trhovej kúpnej ceny
jeho údajnej trhovej ceny nájmu. Poukázal na to, že žalovaný namietol aj obdobie, počas ktorého
si žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a vzniesol aj námietku premlčania.
Zopakoval, že nárok žalobcu je premlčaný.

13. Krajský súd v Nitre rozhodol o odvolaní žalobcu uznesením zo dňa 22.02.2023 sp. zn.
5Co/41/2022-375 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, keď uviedol, že sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie o tom, že
bolo potrebné žalobu zamietnuť, pretože žalobca nie je aktívne vecne legitimovanou stranou sporu.

Uviedol, že hmotnoprávny nárok, ktorý vznikol v čase, keď pôvodný žalobca bol vlastníkom predmetných
nehnuteľností, zostal nárokom tejto osoby aj za situácie scudzenia predmetnej nehnuteľnosti inej
osobe v neskoršom období. Aktívna vecná legitimácia svedčí skoršiemu vlastníkovi nehnuteľnosti z
tých nárokov, ktoré vznikli za čas vlastníckeho vzťahu k veci. Každé subjektívne vlastnícke právo
charakterizuje tzv. triáda typických vlastníckych oprávnení patriacich do jeho obsahu. Ide o právo

vec užívať a požívať jej plody a úžitky, ďalej právo s vecou disponovať a právo vec držať, ako aj
právo na ochranu proti akémukoľvek neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva. Právo vec užívať
smie vlastník umožniť aj inej osobe, spravidla (pokiaľ ide o nehnuteľnosť) nájomnou zmluvou, z ktorej
plynie nájomné. Na zaplatenie nájomného má nárok aj bývalý vlastník veci, pokiaľ jeho „právo na
vlastnícke užívanie veci“ prenechal inej osobe. Totiž, len jeho vlastnícke oprávnenia boli obmedzené, nie

oprávnenia neskoršieho vlastníka. V žiadnom prípade nemožno situáciu scudzenia nehnuteľnosti inej
osobe prirovnať k postúpeniu pohľadávky kedy sa jej postúpením prechádzajú všetky práva a povinnosti
tak ako uvádzal vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný. Uviedol, že súd prvej inštancie sa musí vysporiadať s
charakterom majetkového práva, ktoré bolo v konaní uplatnené a vyvodiť záver o ďalšej otázke aktívnej
vecnej legitimácie aktuálneho žalobcu vzhľadom k tomu, že pôvodný žalobca zomrel.

Odvolací súd vo všeobecnosti konštatoval, že na dedičov spravidla prechádzajú všetky majetkové
práva, ale i povinnosti. Majetkové práva sú zasadne dediteľné, ich nedediteľnosť je skôr výnimkou.
Nedediteľnými majetkovými právami sú práva, ktoré sa viažu na osobu poručiteľa (práva, ktorých
plnenie bolo viazané len na jeho osobu; predovšetkým právo na bolestné a na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia), z vecných práv zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, právo

zodpovedajúce vecnému bremenu, ak patrilo poručiteľovi. Smrťou zanikajú aj záväzky z pracovnej
zmluvy. Osobitnú skupinu predstavujú majetkové práva, ktoré smrťou oprávneného nezanikajú, ale
prechádzajú na iné osoby na základe právnej úpravy v niektorých zákonoch inak než podľa predpisov
dedičského práva. Ide najmä o tieto majetkové práva: - práva z nájmu bytu podľa § 706 a 707 OZ,
- mzdové nároky zamestnanca z pracovného pomeru do výšky zodpovedajúcej štvornásobku jeho

priemernéhomesačnéhozárobku,ktoréprechádzajúpriamonajehomanžela,detiarodičov,aksnímžili
v čase smrti v domácnosti, - peňažné nároky z nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti,
- právo na plnenia z poistenia, keď poistnou udalosťou je smrť poisteného (§ 817 OZ).

14. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán sporu a oboznámením sa

s nasledovnými listinnými dôkazmi: predovšetkým žalobou, Uznesením OS Levice o ustanovení
opatrovníka, výpisom z LV č. XXX kat. územia C. ku dňu 28.04.2009 a k 03.11.2020, výpisom z
LV č. XXXX kat. územia C. ku dňu 20.03.2009, Rozhodnutím Štátneho notárstva v B. Z. vo veci
prejednania neb. N. L. sp. zn. D1947/75-7 zo dňa 11.12.1975, Rozhodnutím Štátneho notárstva v B. Z.
v dedičskej veci D/1708/75 po neb. Y. L., Výpisom z PKV vložky kat. územia C. č. XXX, Geometrickým

plánom č. 44/2009 zo dňa 24.03.2009, kópiou katastrálnej mapy, výpisom z OR aktuálneho žalovaného,
vyjadrením žalovaného k žalobe, ďalším vyjadrením zo dňa 08.07.2010 právneho zástupcu žalovaného,
návrhom nájomnej zmluvy žalovaného a žiadosťou o poskytnutie informácie, odpoveďou právneho
zástupcu žalobcu na list žalovaného, uznesením OS Nové Zámky sp. zn. 9C/77/2010-56 o prerušeníkonania zo dňa 12.07.2010, Úmrtným listom žalobcu, oznámením notárky prejednávajúcej dedičstvo po
neb. žalobcovi o okruhu dedičov, uznesením 16C/147/2009, rozsudkom OS NZ sp. zn. 16C/147/2009
- 1168 zo dňa 13.07.2016, rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/48/2018-1253 zo dňa

06.06.2019, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu zo dňa 04.11.2019, uznesením Okresného súdu
Levice v dedičskej veci po neb. žalobcovi sp. zn. 9D/275/2010-259 zo dňa 31.01.2020, uznesením OS
Nové Zámky 9C/77/2010-123 o pokračovaní v konaní s dedičom Y. L., nar. XX.XX.XXXX prechodne
bytom B. W., elektronickým vyjadrením žalovaného zo dňa 06.07.2020, rozhodnutím Okresného úradu
životného prostredia Bratislava - Vidiek zo dňa 07.09.1993, rozhodnutiami Krajského úradu ŽP Nitra,

Odbor štátnej vodnej správy, zo dňa 28.09.2005, zo dňa 20.12.2004, zo dňa 05.08.2004, rozhodnutím
Mestského národného výboru, Odbor výstavby v Štúrove zo dňa 26.01.1981, o stavebnom povolení,
rozhodnutím KNV v Bratislave zo dňa 01.03.1982 o povolení na zriadenie vodohospodárskeho
diela, procesným uznesením súdu 9C/77/2010-269, odvolaním žalobcu zo dňa 20.12.2021, vyjadrením
žalovaného k odvolaniu zo dňa 08.02.2022, uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/41/2022-375
zo dňa 22.02.2023, finančným vyporiadaním za neoprávnené užívanie, informáciou SPF Bratislava zo

dňa 17.03.2010, vyjadrením SPF zo dňa 09.04.2010, výpisom z LV č. XXX kat. územia C., vyjadrením
SPF k vodnej stavbe „ODKALISKO Kappa Štúrovo, a.s. - nadvýšenie kazety č. 2“ v kat. území C. zo
dňa 23.07.2004, Geometrickým plánom č. 1/2004 zo dňa 11.02.2004 Ing. V. G., geodeta, Geometrickým
plánom č. 19/2004 zo dňa 19.06.2004 Ing. V. G., geodeta, Žiadosťou o dlhodobý prenájom pozemkov
v kat. území C. zo dňa 14.05.2004, vyjadrením žalovaného zo dňa 22.06.2020, Nájomnou zmluvou

č. 4-8397-04 o nájme pozemkov štátnych a pozemkov s nezisteným vlastníkom zo dňa 30.07.2004,
Prílohou č. 1 k Nájomnej zmluve, vyjadrením žalobcu s návrhom na prerušenie konania, Protokolom o
odovzdaní vecí zahrnutých do privatizovaného majetku zo dňa 27.05.1992, Stanoviskom Generálneho
riaditeľstva VHJ Slovcepa k spôsobilosti stavby Výstavby Kotla č. 4 zo dňa 24.02.1987, oznámením
Krajského úradu životného prostredia Nitra, Odbor štátnej vodnej správy zo dňa 16.07.2004, oznámením

Úradu pre štátnu pomoc Bratislava ohľadom schválenia štátnej pomoci zo dňa 20.11.2003, uznesením
Vlády Slovenskej republiky č. 318 z 15.04.2004, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

15. Vykonaným dokazovaním, a to listinnými dôkazmi, ktoré boli do spisu predložené, súd zistil, z
uznesenia Okresného súdu v Leviciach zo dňa 10.03.2003, sp. zn. 8PaNc/194/2002-20, že žalobcovi

Y.C. L., nar. XX.XX.XXXX, bol ustanovený opatrovník a to syn Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., ktorý
bude spravovať záležitosti opatrovanca, najmä jeho majetok a zastupovať ho vo všetkých veciach.
Opatrovník je povinný predkladať súdu správu o činnosti k 31.12. každého roka, vždy do 31.01.
nasledujúceho roka. Súd toto uznesenie odôvodnil podľa ust. § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v
tom čase platnom ustanovení § 192 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 31.01.2003
- z výpisu z LV č. XXX k.ú. C., obec C., okres B. Z. k dátumu vyhotovenia 28.04.2009 súd zistil, že
žalobca v tomto čase bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „C“ XXXX/XX vo výmere
1453 m2, druh pozemku: ostatné plochy a parcely č. XXXX/XX vo výmere 3334 m2, druh pozemku:
ostatné plochy,

- z výpisu z LV č. XXX k.ú. C., obec C., okres B. Z. k dátumu vyhotovenia 03.11.2020 súd zistil, že
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností parcely registra „C“ č. XXXX/XX a XXXX/XX o celkovej výmere 4787
m2, druh pozemku obe parcely: ostatná plocha je T. L., rod. U., nar. XX.XX.XXXX W.. B. XX, Z., ktoré
nehnuteľnosti nadobudla titulom Darovacej zmluvy zo dňa 30.4.2009 - V 3239/09.
- z výpisu z LV č. XXXX k.ú. C., obec C., okres B. Z. k dátumu vyhotovenia 20.03.2009 súd zistil, že

žalobca bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „E“ XXXX/X vo výmere 1453 m2, druh
pozemku: vinice, parc. č. XXXX/X vo výmere 3334 m2, druh pozemku: trvalé trávne porasty.
- Z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v B. Z. sp. zn. D 1947/75-7 zo dňa 11.12.1975, vo
veci prejednania dedičstva po N. L., zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom C., súd zistil, že
dedičstvo nadobudol syn poručiteľa Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. a jednalo sa o poľnohospodárske

nehnuteľnosti združené na spoločné hospodárenie v JRD a ktoré boli zapísané v pozemkovej knihe k.ú.
C. vo vložke č. XXX. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.1976.
- Z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v B. Z. sp. zn. D 1708/75-12 zo dňa 09.06.1992, vo veci
prejednania dedičstva po Y. L., zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom C., Štátne notárstvo rozhodlo,
žepodľaust.§164OSPaust.§25Not.poriadkudoplňujevýroksvojhorozhodnutiaV1708/75-10zodňa

20.11.1975 tak, že poľnohospodársku pôdu v k.ú. C. vo vložke č. XXX, parc. č. XXX, XXX, XXX, XXXX,
XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXX, XXX, pod B XXb v X/X prevezme Y. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. v celosti. Totot uznesenie nadobudlo právoplatnosť 09.06.1992.- Z výpisu pozemkovej knihy k.ú. C.. XXX súd zistil, že nehnuteľnosti ako parcely č. XXXX/X, XXXX/X a
XXXX/X ako aj ostatné, ktoré boli predmetom dedičského konania po nebohom N. L. a Y. L., vlastnícky
patrili N. L. v podiele 1/2 a Y. L. v podiele 1/2, ktoré nadobudli titulom dedičstva na základe č. d. XXXX/

XXXX.
- Z geometrického plánu č. XX/XXXX k.ú. C., obec C., okres B. Z. vyhotoveného 24.03.2009, úradne
overeného 25.03.2009 súd zistil, že bol vypracovaný za účelom obnovenia právneho stavu na E KN
parc. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X a z parcely XXXX/X boli vytvorené aj parcely, ktoré sú predmetom
tohto konania, a to parc. č. XXXX/XX vo výmere 1453 m2, druh pozemku: ostatné plochy a parc. č.

XXXX/XX vo výmere 3334 m2, druh pozemku: ostatné plochy, v tom čase vo výlučnom vlastníctve Y.
L., nar. XX.XX.XXXX. O tom svedčí aj mapa, ktorá je súčasťou tohto geometrického plánu a z ktorej je
viditeľné vyznačenie nových parciel červenou farbou. Následne do dokumentu je aj kópia katastrálnej
mapy zo dňa 15.05.2009 na čl. 16 spisu.
- Z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 16C/147/2009-1168 súd zistil,
že v právnej veci žalobcu: Priemyselný park Štúrovo, a.s., Továrenská 1, Štúrovo, IČO: 31 410 146,

proti žalovanej T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v k.ú. C., parcely registra „E“ č. XXXX/X o výmere 1453 m2 a parcely č. XXXX o
výmere 3334 m2 vedených v bývalej PKN vložke č. XXX k.ú. C. súd žalobu zamietol, konanie o určenie
vlastníckehoprávaknehnuteľnostiamvk.ú.C.parc.č.XXXX/XXornápôdaovýmere35140m2zastavil,
a súd priznal žalovanej náhradu trov konania vo výške 100%. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť

dňa22.08.2019vspojitostisrozsudkomodvolaciehosúdusp.zn.9Co/48/2018-1253zodňa06.06.2019,
ktorý potvrdil napadnutý zamietajúci výrok a výrok o náhrade trov konania. Okresný súd Nové Zámky
svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 137 písmeno c) CSP, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134
ods. 1 , 3 Občianskeho zákonníka. Súd dospel k záveru, že na strane žalobcu bola splnená podmienka
existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, lebo žalovaným určovacím petitom

je možné dosiahnuť odstránenie spornosti práva žalobkyne, resp. neistoty v jej právnom postavení,
a v konaní boli vykonané rozsiahle dokazovanie ohľadom skúmania vydržania vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam a skúmania vyvlastňovacích rozhodnutí vo vzťahu k právnym predchodcom žalovanej.
- Z Finančného vyporiadania za neoprávnené užívanie zo dňa 23.03.2010, ktoré adresoval žalobca
žalovanému, súd zistil, že požadoval od žalovaného spolu zaplatenie sumy 119.783,50 eur titulom

bezdôvodného obohatenia za nehnuteľnosti, ktoré žalovaný užíval vrátane aj spornej nehnuteľnosti
týkajúcej sa tohto sporu, a to nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. územia C., konkrétne parcely
registra „C“ č. XXXX/XX a parcely č. XXXX/XX v celkovej výmere 4787 m2 za 112 mesiacov po á 0,062
eura, čo spolu predstavuje 33.240,90 eur. V opačnom prípade, pokiaľ žalovaný neuhradí túto sumu
titulom bezdôvodného obohatenia, žalobca bude nútený svoj nárok požadovať zákonnou cestou.

- Z informácie Slovenského pozemkového fondu so sídlom Bratislava zo dňa 17.03.2010 súd zistil, že
SPF oznámilo žalovanému podrobné odpovede Regionálneho odboru Nové Zámky ohľadom „Odkaliska
Kappa Štúrovo, a.s.“.
- Z vyjadrenia Slovenského pozemkového fondu so sídlom Bratislava zo dňa 09.04.2010 súd zistil,
že SPF má uzatvorenú Nájomnú zmluvu č. 4-8397-04 s nájomcom Smurfit Kappa Štúrovo, a.s. od

01.06.2004.
- Z vyjadrenia SPF, Regionálneho odboru Nové Zámky, ktorý adresoval toto vyjadrenie Krajskému úradu
životného prostredia Nitra, Odboru štátnej vodnej správy Nitra, dňa 23.07.2004 súd zistil, že SPF RO
k vydaniu stavebného povolenia na vodnú stavbu „Odkalisko Kappa Štúrovo, a.s. - nadvýšenie kazety
č. 2“ v kat. území Obid nemalo námietok.

- Zo žiadosti žalovaného zo dňa 14.05.2004 adresované riaditeľovi Regionálneho odboru SPF B. Z.
o dlhodobý prenájom pozemkov v kat. území obce C. súd zistil, že žalovaný požiadal o rozhodnutie
uzavrieť s Regionálnym odborom SPF dlhodobú nájomnú zmluvu na obdobie 15 rokov, pričom cenu
nájmu žiadal žalovaný stanoviť vo výške obvyklej v danej lokalite, resp. podľa ich interných predpisov.
Ide o ťažko prístupné pozemky blízko brehu Dunaja v obci C.. Žalovaný uviedol, že na týchto pozemkoch

mieni realizovať stavebné úpravy v súvislosti s projektom SK300, kde je potrebné realizovať navýšenie
hrádze Struskoviska.
- Z Nájomnej zmluvy č. 4-8397-04 o nájme pozemkov štátnych a pozemkov s nezisteným vlastníkom
zo dňa 30.07.2004 uzavretej medzi prenajímateľom SPF, Búdkova 36, Bratislava a nájomcom: Kappa
Štúrovo, a.s. so sídlom Štúrovo, súd zistil, že takúto zmluvu uzavreli zmluvné strany podľa § 663 a

nasl. OZ a podľa § 18 odsek 2 zákona č. 180/1995 Z. z., predmetom ktorej boli pozemky štátne a
pozemky s nezisteným vlastníkom, ktoré nepatria do poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu v
kat. území C., obec C., okres B. Z., o celkovej výmere 11,1154 ha v členení a) vo vlastníctve SR v správe
prenajímateľa vo výmere 9,5279 ha, k. ú. C., b) neznámych vlastníkov (§ 16 odsek 1, písmeno b), c)zákona č. 180/1995 Z. z.) o výmere 1,5875 ha v kat. území C.. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú,
a to 15 rokov od 01.06.2004 do 31.05.2019. Bola určená aj výška nájomného a spôsob jeho platenia v
čl. V. Zmluva bola podpísaná oboma zmluvnými stranami a v prílohe č. 1 v tejto nájomnej zmluve boli

presne špecifikované nehnuteľnosti, ktorých sa nájomná zmluva týkala.

16. Právny zástupca žalobcu pred otvorením pojednávania na pojednávaní konanom 30.06.2021
uviedol, že medzi stranami sporu prebiehajú mimosúdne rokovania s tým, že žalobca má záujem, aby
sa mimosúdne doriešila nielen táto vec, ale aj ďalšie veci, ktoré prebiehajú na tunajšom súde a že

z tohto dôvodu žalobca berie späť žalobu v časti o vydanie a zaplatenie bezdôvodného obohatenia
voči žalovanému o sumu 30.060,90 eur a v tejto časti žiada konanie zastaviť a zároveň sa domáha
zaplatenia 3.180,- eur titulom bezdôvodného obohatenia, lebo táto suma by mala predstavovať čiastku
bezdôvodného obohatenia žalovaného vzhľadom na to, že zo strany žalovaného nebola preukázaná
dobromyseľnosť v užívaní nehnuteľností, ktoré patrili žalobcovi, resp. právnym predchodcom žalobcu,
lebo pozemok, na ktorom žalovaný postavil Odkalisko vedel, že mu nepatrí, zároveň na tomto pozemku

podnikal, z tohto mal zisk a žalobca pri stanovení sumy 3.180,- eur vychádzal z toho, že v roku 2004
hodnota pozemku podľa Zmluvy o prenájme so SPF a žalovaným bola stanovená na hodnotu 1,- Sk,
v prepočte 0,33 eur a žalobca požaduje 0,66 eur na m2 užívania pôdy vo vlastníctve žalobcu. Sumu
bezdôvodného obohatenia uviedol, že si žalobca uplatňuje za obdobie, ktoré bolo uvedené v žalobe od
23.03.2000 do 12.08.2009 a zároveň rozšíril žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8% ročne

od 01.07.2018 do zaplatenia z dôvodu, že v pôvodnej žalobe si neuplatnil úroky z omeškania a vzhľadom
na premlčaciu dobu si tento úrok uplatňuje od 01.07.2018 do zaplatenia. Čo sa týka vznesenej námietky
premlčania zo strany žalovaného uviedol, že úrok z omeškania si môže uplatniť tri roky spätne odo
dňa 30.06.2021, preto si ho uplatnil. Zároveň sa právny zástupca žalobcu domáhal pripustenia zmeny
žalobného petitu, podľa ktorého súd zaviaže žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 3.180,-

eur s 8% úrokom z omeškania ročne od 01.07.2018 do zaplatenia.
Právny zástupca žalobcu pred otvorením pojednávania na pojednávaní konanom dňa 18.10.2021
uviedol, že netrvá na čiastočnom späťvzatí žaloby o zaplatenie sumy 30.060,90 eur a netrvá na tom, aby
súd v tejto časti konanie zastavil a tak isto netrvá na pripustení zmeny žalobného petitu, ktorú navrhoval
na minulom pojednávaní, aby žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie sumy 3.180,- eur s 8% úrokom

z omeškania od 01.07.2018 do zaplatenia. Zároveň však neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý sa takto
rozhodol. Okrem toho uviedol, že od posledného pojednávania nedošlo k žiadnej zmene v predmetnej
veci, ani k uzavretiu mimosúdnej dohody ohľadom vyriešenia predmetného sporu.
Po otvorení pojednávania uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu tak ako bola podaná
dňa 23.03.2010, podľa ktorej sa žalobca domáha náhrady za užívanie pozemkov do 12.08.2009, a

preto podľa názoru právneho zástupcu je aktívne vecne legitimovanou stranou sporu na strane žalobcu,
lebo si tento nárok uplatňuje do obdobia vydania bezdôvodného obohatenia. Mal za to, že žalovaný
si počínal vedome a úmyselne keď vychádzal z časti IV Privatizačného projektu JCP Štúrovo, štátny
podnik, kde nie sú uvedené žiadne nehnuteľnosti, ktoré by mali byť predmetom vyporiadania. V tomto
Privatizačnom projekte neboli uvedené tie pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalovaný vedel

od samého počiatku, že nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností a dňa 14.05.2004 podal žiadosť
na Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) o dlhodobý prenájom pozemkov v k.ú. C.. Súčasťou
týchto pozemkov boli aj predmetné pozemky. Poukázal na to, že v roku 2004 prebiehali medzi právnym
predchodcom žalobcu a spoločnosťou terajšieho žalovaného predzmluvné rokovania o odpredaji týchto
pozemkov. Tieto predzmluvné rokovania skončili podpisom Kúpnej zmluvy zo dňa 03.09.2004 a Budúcej

Kúpnej zmluvy zo dňa 03.04.2004, čo znamená, že žalovaný celú túto dobu vedel, kto je vlastníkom
predmetných pozemkov. Z tohto dôvodu mal za to, že žalovaný jednal úmyselne, aby zatajil skutočného
vlastníka pozemku a obišiel vlastníka tým spôsobom, keď na základe tejto nájomnej zmluvy dosiahol
súhlas SPF k vydaniu stavebného povolenia a to navýšenia hrádze Odkaliska č. 2. V ďalšom poukázal
na to, že pokiaľ ide o samotnú stavbu Odkaliska, uviedol, že bola vyhotovená ešte skôr, ako bolo

vyhotovené stavebné povolenie a pri tomto postupe došlo k neoprávnenému záberu poľnohospodárskej
pôdybezrozhodnutiaoodňatí.TotovyplývazrozhodnutiaObvodnéhopozemkovéhoúraduNovéZámky
zo dňa 24.02.2012. Žalobca svoj nárok odôvodňoval s poukazom na ust. § 107 ods. 2 OZ, že zo
strany žalovaného išlo o úmyselné konanie a preto je premlčacia doba 10 ročná. Vznik bezdôvodného
obohatenia odôvodnil tým, že žalovaný realizoval na pozemkoch žalobcu stavbu, ktorú ekonomicky

využíval k svojmu podnikaniu za účelom dosiahnutia zisku a za toto užívanie nikdy nevyplatil žalobcovi
žiadnu kompenzáciu.
Po rozhodnutí odvolacím súdom uviedol, že čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v rozhodnom
období, súdu predložil dedičské rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že právny predchodca žalobcu bolv rozhodnom období vlastníkom predmetných nehnuteľností a na jeho úkor došlo k obohateniu
žalovaného. Čo sa týka nároku ohľadom vydania bezdôvodného obohatenia, uviedol, že tento nárok
odôvodňuje s poukazom na to, že žalovaný neoprávnene užíval pozemky vo vlastníctve právneho

predchodcu žalobcu bez právneho dôvodu. Mal za to, že žalovaný užíval predmetné pozemky vo
vlastníctve žalobcu aj napriek tomu, že vedel, že je ich vlastníkom a za toto užívanie nehradil žiadnu
náhradu, preto žalobca mal za to, že jeho užívanie považoval za úmyselné, vytvárajúce neoprávnený
majetkový prospech, lebo žalovaný vedel, kto je vlastníkom pozemku, keď s ním v roku 2004 zjednával
kúpnu zmluvu a budúcu kúpnu zmluvu a tieto okolnosti zatajil SPF pri uzatváraní nájomnej zmluvy.

Žalobca mal za to, že žalovaný užíval cudzie pozemky, tieto držal nedobromyseľne, a preto by mal platiť
žalobcovi náhradu za ich užívanie. Žalobca uviedol, že žalovaný s ohľadom na obsah nájomnej zmluvy
so SPF nedodržal zmluvné dojednanie, podľa ktorého sa zaviazal, že pri ukončení nájomného vzťahu
odovzdá pozemky v takom stave, v akom ich prebral v dobe uzatvárania zmluvy. Naopak, tieto pozemky
bez súhlasu žalobcu zastaval stavbou Odkaliska, ktorá je podľa žalobcu environmentálnou záťažou, o
ktorejžalovanýtvrdí,žejuniejemožnéodstrániť.Poukázalnato,žežalobcanebolúčastníkomžiadneho

stavebného konania o povolení stavby Odkaliska a nikdy mu nebolo doručené žiadne rozhodnutie.
Žalobca bol úplne vyradený z akéhokoľvek rozhodovania a dispozície so svojimi pozemkami.
Pokiaľ ide o charakter majetkového práva, žalobca tvrdil, že v prípade nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia na užívanie žalobcu sa jedná o majetkové právo, ktoré je dedičné a na základe dedičského
rozhodnutia Okresného súdu Levice vstúpil do všetkých práv a povinností poručiteľa, teda právneho

predchodcu žalobcu, jeho terajší žalobca.
Čo sa týka výšky žalovanej sumy, poukázal na to, že zotrváva na uplatnenej výške 33.240,90 eur s
tým, že predložil listinný dôkaz o postupe, akým spôsobom sa k tejto sume dopracoval. Mal za to, že
predmetný pozemok bolo potrebné posudzovať ako pozemok stavebný, lebo došlo k jeho zastavaniu
stavbou a odkázal na uznesenie Vlády SR, ktoré v tej dobe bolo zverejnené na internete, kde bola

zverejnená aj hodnota nehnuteľnosti resp. hodnota pozemku za m2 ako nezastavaného.
Právny zástupca žalobcu navrhol konanie prerušiť na 3 mesiace s tým, že s týmto konaním prebieha aj
konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/197/2008, ktoré konanie sa týka totožných parciel s
tým, že by medzi stranami sporu mohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy, čím by bol stranám sporu poskytnutý
priestor na mimosúdne jednanie a na prípadné uzavretie mimosúdnej dohody za účelom vyriešenia

oboch sporov. Tento návrh podal právny zástupca žalobcu vo svojom elektronickom podaní zo dňa
20.06.2023, a zároveň aj na pojednávaní konanom dňa 21.06.2023 na ňom stále zotrvával.
Na záver právny zástupca žalobcu uviedol, že navrhuje žalobe v celom rozsahu vyhovieť a v prípade
úspechu žiada priznať nárok na náhradu trov konania. Mal za to, že aktívna vecná legitimácia žalobcu
v tomto konaní je daná, a to na základe univerzálnej sukcesie, kedy žalobca nadobudol majetkovú

pohľadávku za žalovaných a že k takémuto istému záveru dospel aj odvolací súd v závere svojho
uznesenia.

17. Právny zástupca žalovaného pred otvorením pojednávania na pojednávaní konanom dňa
30.06.2021, čo sa týka procesných návrhov zo strany žalobcu uviedol, že s nimi nesúhlasí ani čo sa týka

čiastočného späťvzatia žaloby, vzhľadom k tomu, že žalobca si svoj nárok uplatňuje voči žalovanému
od roku 2010, ktorý podľa názoru žalovaného doteraz preukázaný nebol s odôvodnením, že dôvod,
pre ktorý žalobca žiada konanie čiastočne zastaviť a berie späť žalobu v časti o zaplatenie 30.060,90
eur nepreukázal v tomto konaní žiadnu nájomnú zmluvu žalobcu so SPF, a preto nepreukázal dôvod
čiastočného späťvzatia žaloby. Žalovaný mal za to, že spôsob usporiadania vzťahu medzi žalobcom

a žalovaným vychádza z osobitného predpisu, konkrétne z ust. § 135c OZ a z tohto dôvodu je súhlas
žalovaného so späťvzatím žaloby nevyhnutný v zmysle ust. § 146 ods. 2 CSP.
Čo sa týka druhého procesného nároku žalobcu ohľadom pripustenia zmeny žalobného petitu a najmä
čo sa týka rozšírenia žaloby o úroky z omeškania zo sumy, ktorú žiada žalobca pripustiť nesúhlasil,
lebo žalobca si v tomto konaní od začiatku neuplatnil úroky z omeškania a tieto nie sú predmetom tohto

konania.
Právny zástupca žalovaného namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, ktorú je treba skúmať
ako prvoradú, lebo v čase podania žaloby nehnuteľnosti boli vo vlastníctve inej osoby a to T. L., rod.
U., teda manželky pôvodného žalobcu, a preto ide o takú prekážku, ktorú nie je možné odstrániť bez
ohľadu na to či si žalobca v žalobe uplatnil obdobie, za ktoré žiada zaplatiť bezdôvodné obohatenie,

počas ktorého ešte bol vlastníkom týchto nehnuteľností. Mal za to, že žalobcovi toto právo nesvedčí a
nesvedčilo toto právo ani pôvodnému žalobcovi, ktorý medzičasom zomrel a ide o takú vadu konania,
ktorú nie je možné odstrániť, ale ktorá bráni rozhodnutiu a prejednaniu veci v merite.Čo sa týka procesného návrhu žalobcu na pristúpenie do konania popri žalobcovi T. L. mal za to, že nie
sú splnené procesné predpoklady podľa ust. § 79 CSP keď je potrebné pokiaľ má pristúpiť do konania
na strane žalobcu ďalší žalobca, pôvodný žalobca musí preukázať súhlas toho, kto má do tohto konania

vstúpiť na strane žalobcu. Takýto úkon zo strany žalobcu nebol preukázaný a teda neboli splnené tieto
procesné podmienky.
Právny zástupca žalovaného po otvorení pojednávania uviedol, že nesúhlasí s právnou argumentáciou
právneho zástupcu žalobcu, lebo do predmetného sporu zamiešava veci listinné dôkazy a názory, ktoré
boli súčasťou konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 16C/147/2009, ktoré konanie je už

právoplatne skončené a ktoré konanie nepochybne rozhodlo o tom, kto je vlastníkom nehnuteľností,
ktoré sú predmetom tohto konania, vzhľadom na to, že v predmetnom konaní 16C/147/2009 sa
žalovanému nepodarilo preukázať, že k predmetným pozemkom došlo k vyvlastneniu. Čo sa týka
Privatizačného projektu, na ktorý žalobca upozornil, rovnako ako predložil stanovisko Fondu národného
majetku, existuje ešte jedno stanovisko, podľa ktorého všetky nehnuteľnosti, ktorými v tom čase štátny
podnik disponoval prešli do vlastníctva žalovaného, resp. jeho predchádzajúcich spoločností. Čo sa

týka stavby Odkaliska, uviedol. že ide o stavbu z 80-tych rokov, ku ktorej žalovaný predložil doklady,
na základe ktorých, sa mohol oprávnene domnievať, že je vlastníkom pozemkov a že stavba bola
postavená oprávnene. Čo sa týka toho, že v roku 2004 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy na niektoré
pozemky, ktoré sa týkali Odkaliska, s tým, žalovaný súhlasil, že bola uzatvorená kúpna zmluva, ale bola
žalobcovi vyplatená kúpna cena a pravdepodobne sa netýkalo týchto pozemkov, ktoré sú predmetom

tohto konania. Žalobca však zmaril zavkladovanie tejto kúpnej zmluvy, kúpnu cenu si ponechal a v
súčasnosti podľa právneho zástupcu žalovaného prebieha na Okresnom súde Levice konanie o vydanie
bezdôvodného obohatenia spočívajúce práve o vydanie tejto kúpnej ceny.
Po rozhodnutí odvolacím súdom mal za to, že odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a
vrátil mu ho na nové prejednanie a rozhodnutie, ale podľa názoru žalovaného v žiadnom prípade

nekonštatoval, že súčasný žalobca je aktívne vecne legitimovanou osobou. Vyjadril sa v tom zmysle,
že je potrebné ju ďalej skúmať, či už majetkové práva, ktoré si uplatňuje pôvodný žalobca nezaniklo v
dôsledku jeho smrti a či mohlo platne prejsť na súčasného žalobcu a až po zodpovedaní týchto otázok
prichádza do úvahy skúmanie ďalších aspektov tohto konania. Tvrdil, že vôbec nie je zrejmé v tomto
spore, akého nároku sa žalobca v tomto konaní domáha, a teda či ide o nárok na náhradu škody, ktorý

by mu mal patriť z titulu ušlého nájomného na predmetných pozemkoch alebo titulom bezdôvodného
obohatenia, o ktoré sa žalovaný mal obohatiť z titulu, že mohol odkladať odpadové látky na území,
ku ktorému nemal vysporiadané vlastnícke právo. Poukázal na to, že pokiaľ by súd prvej inštancie aj
dospel k záveru, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, výška bezdôvodného
obohatenia by mala podľa názoru žalovaného zodpovedať sume za zriadenie vecného bremena k

uvedeným pozemkom, lebo spôsob vysporiadania právnych vzťahov medzi vlastníkom neoprávnene
zriadenej stavby a vlastníkom súvisiaceho pozemku, na ktorom je táto stavba zriadená, vyplýva priamo
zo zákona, a to z ustanovenia § 135c OZ. Čo sa týka výšky nájomného, ktorú si žalobca v tomto konaní
uplatnil, mal žalovaný za to, že je nepreukázaná s tým, že v žalobe odkazuje na uznesenie Vlády SR
z roku 2007, ale zo samotnej formulácie žaloby výšku nájomného si žalobca len subjektívne vyvodil z

tohto uznesenia a takéto uznesenie podľa toho, čo žalobca v žalobe uviedol o sume nájomného vôbec
nepojednáva. Právny zástupca žalovaného namietal dokument, ktorý predložil žalobca na pojednávaní,
z ktorého nevyplýva ani jeho autor, ani jeho dátum, ani jeho záväznosť, z ktorého mal údajne žalobca
vyvodiť výšku jeho nájmu jednotlivých pozemkov. Okrem toho uviedol, že predmetný dokument sa týka
pozemkov v kat. území P., zatiaľ čo predmetom tohto konania sú pozemky v kat. území C.. Uviedol,

že dokument, ktorý predložil žalobca „ uznesenie Vlády SR z roku 2007“ nie je možné považovať
za dokument, z ktorého by sa akýmkoľvek spôsobom mala odvíjať výška bezdôvodného obohatenia.
Právny zástupca žalobcu spochybnil znalecké posudky, ktoré boli vykonávané vo vzťahu k predmetným
pozemkom aj v iných súdnych konaniach, lebo mal za to, že tieto posudky nezohľadňujú skutočnosť, že
napredmetnýchpozemkochjepostavenástavbaOdkaliska,aleprávnyzástupcažalovanéhouviedol,že

každý zo znaleckých posudkov, ktorý bol zatiaľ vyhotovený vo vzťahu k týmto posudkom zohľadňuje, že
nauvedenýchpozemkochjepostavenástavbaOdkaliska,keďžetátostavbatamstojíniekoľkodesaťročí
a týmto sa právny zástupca žalobcu stavia do pozície osoby, ktorá je spôsobilá zodpovedať odborné
otázky a takýto postup je podľa názoru právneho zástupcu žalovaného neprípustný.
V súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu uviedol, že odvolací súd vo svojom uznesení zo

dňa 22.02.2023 upozornil na to, že nie všetky majetkové práva sú spôsobilé prejsť v dôsledku dedenia
na právnych nástupcov poručiteľa a je potrebné konkrétne skúmať, či majetkové právo, ktoré si uplatnil
pôvodný žalobca v konaní, je majetkovým právom, ktoré je spôsobilé prejsť na právneho nástupcu alebo
ide o majetkové právo, ktoré zaniká v dôsledku smrti poručiteľa.K listinným dôkazom, ktoré predložil právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 15.05.2023
sa právny zástupca žalovaného podrobne vyjadril vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.06.2023.
V záverečnej reči právny zástupca žalovaného poukázal na to, že v predmetnom spore existuje

nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, na tomto zotrváva, lebo v zmysle dedičského
uznesenia Okresného súdu Levice sp. zn. 9D/275/2010-259 zo dňa 31.01.2020 na žalobcu neprešlo
samotné hmotné právo, ktoré si v tomto konaní uplatnil. Už táto skutočnosť odôvodňuje zamietnutie
žaloby v predmetnej veci. Čo sa týka nároku žalobcu titulom vydania bezdôvodného obohatenia, mal
za to, že žalobca neodôvodnil a riadnym spôsobom nepreukázal rozsah bezdôvodného obohatenia,

dôkazy, ktoré v tejto súvislosti predložil a na základe ktorých dospel k záveru, že žalovaný sa mal
údajne bezdôvodne obohatiť o sumu, ktorú žalobca žaluje, v tomto konaní nepreukázal, že k takémuto
bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo. Okrem toho zdôraznil, že v predmetnej právnej
veci je potrebné zohľadniť aj osobitný právny vzťah, ktorý vyplýva z ustanovenia § 135c OZ, podľa
ktorého by bezdôvodné obohatenie, ak by k nemu došlo na strane žalovaného, malo spočívať v náhrade
za zriadenie vecného bremena k stavbe postavenej na cudzom pozemku a nie v nárokoch, ktoré si

uplatnil žalobca v predmetnom konaní. Žalovaný mal za to, že žalobca dôkazné bremeno v predmetnom
konaní neuniesol, a preto navrhol žalobu zamietnuť. V prípade úspechu žiadal priznať nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

18. Podľa ustanovenia § 60 C.S.P., stranami sú žalobca a žalovaný.

19. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,

plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávnehodôvodu,ktorýodpadolakoajmajetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa ustanovenia § 135c odsek 1, 2, 3 OZ, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady

toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).
odsek2,pokiaľbyodstráneniestavbyneboloúčelné,prikážejusúdzanáhradudovlastníctvavlastníkovi
pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
odsek 3, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä
tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

21.Podľaustanovenia§163odsek1C.S.P.,akstranyzhodnenavrhnúprerušeniekonaniaalebozhodne
navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

22. Podľa ustanovenia § 162 odsek 3 C.S.P., o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne

spolu s rozhodnutím vo veci samej.

23. V konaní sa súd najprv vysporiadal s procesným návrhom žalobcu ohľadom prerušenia konania
zo dňa 20.06.2023. Tento návrh súd zamietol, pretože v konaní bolo preukázané, že sa javí ako
absolútne nedôvodný, tento návrh zo strany právneho zástupcu žalobcu bol prvýkrát navrhnutý v jeho

elektronickom podaní zo dňa 20.06.2023, keď navrhol konanie prerušiť, lebo vo veci prebiehajúcej na
tunajšom súde pod sp. zn. 13C/197/2008 ide o obdobnú vec s rovnakými stranami sporu a pokiaľ
by súd poskytol stranám sporu lehotu troch mesiacov, aby sa zmierili, prípadne uzavreli mimosúdnu
dohodu, tak toto by bol priestor, ktorý by slúžil tomu účelu, aby po prípadnom mimosúdnom dojednaní
žalobca zobral späť žalobu. Právny zástupca žalovaného k tomuto návrhu uviedol, že s ním vôbec

nesúhlasí, lebo medzi stranami sporu viackrát došlo k pokusu o uzavretie mimosúdnej dohody, kedy boli
predložené aj konkrétne ponuky, avšak žalobca ani jeho právny zástupca sa neunúvali odpovedať na
emailyžalovaného,ktorémubolitakýmtospôsobomzaslané,pretotentonávrhnaprerušeniekonaniazo
strany žalobcu považoval žalovaný za ďalšiu obštrukciu v konaní a nevidel žiadnu možnosť ani význam,
aby z tohto dôvodu bolo konanie prerušené, pretože s ním žalovaný absolútne nesúhlasil.

S poukazom na tieto skutočnosti súd takémuto procesnému návrhu žalobcu na prerušenie konania na
tri mesiace nevyhovel, pretože sa stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného a takýto
procesný návrh v tomto štádiu konania vôbec nepovažoval za správny ani potrebný, pretože by neviedolk vyriešeniu predmetného sporu ani k uzavretiu mimosúdnej dohody, vzhľadom na postoj žalovaného
a zároveň by bolo nehospodárne mu vyhovieť.

24. Súd sa pred meritom vo veci samej v prvom rade zaoberal zásadnou procesnou námietkou
vyslovenou žalovaným, či žalobca je aktívne vecne legitimovanou stranou sporu. Odvolací súd v
uznesení zo dňa 22.02.2023 sp. zn. 5Co/41/2022-375 uviedol, že hmotnoprávny nárok, ktorý vznikol v
čase, keď pôvodný žalobca bol vlastníkom predmetných nehnuteľností zostal nárokom tejto osoby aj za
situácie scudzenia predmetnej nehnuteľnosti inej osobe v neskoršom období. Aktívna vecná legitimácia

svedčí skoršiemu vlastníkovi nehnuteľnosti z tých nárokov, ktoré vznikli za čas vlastníckeho vzťahu
k veci. Právo vec užívať smie vlastník umožniť aj inej osobe, spravidla (pokiaľ ide o nehnuteľnosť)
nájomnou zmluvou, z ktorej plynie nájomné. Na zaplatenie nájomného má nárok aj bývalý vlastník veci,
pokiaľ jeho „právo na vlastnícke užívanie veci“ prenechal inej osobe. Odvolací súd jednoznačne uviedol,
že súd prvej inštancie sa musí v predmetnej veci vysporiadať v súvislosti s otázkou aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu s charakterom majetkového práva, ktoré bolo v konaní uplatnené a vyvodiť záver o

ďalšej otázke aktívnej vecnej legitimácie aktuálneho žalobcu, keď pôvodný žalobca zomrel. Uviedol, že
majetkové práva sú zásadne dediteľné, ich nedediteľnosť je skôr výnimkou. Nedediteľnými majetkovými
právami sú práva, ktoré sa viažu na osobu poručiteľa (práva, ktorých plnenie bolo viazané len na
jeho osobu, predovšetkým právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia), z
vecných práv zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, právo zodpovedajúce vecnému bremenu,

ak patrilo poručiteľovi. Osobitnú skupinu predstavujú majetkové práva, ktoré smrťou oprávneného
nezanikajú, ale prechádzajú na iné osoby na základe právnej úpravy v niektorých zákonoch, inak než
podľa predpisov dedičského práva.
Súd preto skúmal na základe dedičských rozhodnutí, ktoré žalobca uviedol, že terajší žalobca je na
ich základe aktívne vecne legitimovanou stranou sporu, či naozaj dostatočným spôsobom žalobca

túto procesnú námietku dostatočným spôsobom preukázal. Súd preto musel skúmať, či v tejto veci
sú splnené procesné predpoklady a či žalobu podala osoba na to oprávnená, ktorá sa domáhala od
žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, lebo žalovaný užíval pozemky vo vlastníctve žalobcu
bez súhlasu žalobcu, bez platnej nájomnej zmluvy, proti vôli žalobcu.

25. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide, a teda o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(žalovaný),vskutočnostiobjektívneniejenositeľomhmotnoprávnej
povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004).

Preskúmavanie vecnej legitimácie všeobecne, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou
súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Pred preskúmaním
uplatňovaného nároku je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako strany konania sú
skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva.
Kto je účastníkom konania (pozn.: v zmysle sporového konania stranou sporu), vymedzuje procesné

právo. Kto je vecne legitimovaný, vymedzuje výlučne právo hmotné. Vecná legitimácia (aktívna či
pasívna)jetedastavvyplývajúcizhmotnéhopráva.Toznamená,žeúčastníkkonaniajenositeľompráva,
resp. povinností, o ktoré v súdnom konaní ide. Pre posúdenie otázky vecnej legitimácie je rozhodujúce
to, ako je vymedzený predmet konania v návrhu na začatie konania. Nedostatok vecnej legitimácie
znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom (výlučným nositeľom) hmotnoprávneho oprávnenia,

alebo o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom (výlučným nositeľom) hmotnoprávnej povinnosti, nie je
nositeľom (výlučným nositeľom) hmotnoprávneho oprávnenia alebo hmotnoprávnej povinnosti, o ktoré
v konaní ide. To, či navrhovateľ a odporca sú nositeľmi hmotnoprávneho oprávnenia a hmotnoprávnej
povinnosti sa ukáže až v samotnom konaní. Ak nebol účastník aktívne alebo pasívne legitimovaný
(výlučne legitimovaný), návrh na začatie konania sa zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie

nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa navrhovateľ domnieva, že subjekt, proti ktorému návrh
smeruje, je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním objektívne je alebo nie
je. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým
ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Treba zdôrazniť, že vecná
legitimácia (ako aj naliehavý právny záujem na strane navrhovateľa) musí existovať v čase vyhlásenia

rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.). (Rozsudok sp.zn. 5 Cdo 224/2008 zo dňa 14. októbra 2009).

26. V konaní mal súd bezosporu a jednoznačne preukázané, že žaloba napadla na tunajší súd dňa
23.03.2010. V čase podania žaloby bol žalobcom Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., ktorý v priebehukonania dňa 03.10.2010 zomrel a súd v konaní ďalej pokračoval s právnym nástupcom synom poručiteľa
Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., t. č. B. kráľovstvo, na základe uznesenia tunajšieho súdu sp. zn.
9C/77/2010-123, zo dňa 21.04.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2020 a domáhal sa

vydania bezdôvodného obohatenia zaplatením sumy 33.240,90 eur, keď žalovaný užíval neoprávnene
nehnuteľnosti v jeho vlastníctve zapísané na LV č. XXX, kat. územia C., parcely registra „C“ č. XXXX/
XX vo výmere 1453 m2, ostatná plocha a parc. č. XXXX/XX vo výmere 3334 m2, ostatná plocha, bez
platnej nájomnej zmluvy za obdobie od 23.03.2000 do 12.08.2009.
26.1 Žalobca vyvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní z uznesenia Okresného súdu v

Leviciach sp. zn. 9D/275/2010-259 zo dňa 31.01.2020 Osvedčením o dedičstve vydanému v dedičskej
veci po poručiteľovi: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, ako
aj z uznesenia Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9C/77/2010-123 zo dňa 21.04.2020, ktorým súd
rozhodol, že v konaní v predmetnej právnej veci bude pokračovať s právnym nástupcom poručiteľa,
teda žalobcom. Dôvodom na takéto rozhodnutie súdu bol práve obsah Osvedčenia o dedičstve, podľa
ktorého mali dedičia poručiteľa uzatvoriť dohodu, podľa ktorej mal namiesto poručiteľa ako žalobcu v

konaní v predmetnej právnej veci nastúpiť žalobca.
Majetok predstavujúci podstatu dedičstva tvoria aj pohľadávky a iné majetkové práva poručiteľa. Sú to
najmä majetkové práva, ktoré sú obsahom majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých vystupuje poručiteľ,
napríklad aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak bezdôvodné obohatenie vzniklo tretej
osobe jej konaním v súvislosti so zmenšením majetku patriaceho do dedičstva po poručiteľovi.

27. Ustanovenie § 579 odsek 2 Občianskeho zákonníka má zásadný význam najmä v súvislosti s
prechodom práv a povinností z poručiteľa na dedičov podľa § 460 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Dedičom sa však v zmysle § 470 OZ nerozumie každý, komu svedčí dedičské právo po poručiteľovi,
ale len ten, komu skutočne pripadol podľa uznesenia o dedičstve úplne alebo aspoň sčasti poručiteľov

majetok. Súd z predmetného ustanovenia vyvodil taký záver, že aktívum dedičstva má tvoriť právo /
pohľadávka, v predmetnom prípade právo poručiteľa požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia,
o ktoré sa mal žalovaný prípadne jeho právny predchodca obohatiť na úkor poručiteľa. Komentár k
ustanoveniu § 460 OZ uvádza: „Právna veda majetok fyzickej osoby na účely dedenia komplexne
vymedzuje ako veci hmotné, nehmotné statky (najmä predmety duševného vlastníctva), záväzky

a pohľadávky majetkovej povahy a iné peniazmi oceniteľné hodnoty (najmä obchodné podiely,
dematerializované cenné papiere, prírodné sily, ovládateľné a slúžiace ľudským potrebám), ktoré majú
majetkovú hodnotu a s ktorými je možné na základe právnych skutočností disponovať.“
27.1 V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/156/2008 zo
dňa 01.04.2009, z ktorého vyplýva povinnosť zaradiť existujúcu pohľadávku do aktív dedičstva: „I keď

súd v dedičskom konaní, rovnako ako v iných konaniach, zisťuje dokazovaním skutkový stav (§ 120
a nasl. O.S.P.) nie je možné priznať rovnakú váhu a relevanciu zisťovaniu do úvahy prichádzajúcich
dedičov a zisťovaniu majetku a dlhov poručiteľa. Zistenie týkajúce sa majetku a dlhov poručiteľa a
rozhodnutieonichnemátotižtakzávažnýdopad,akozisťovaniededičov,pretozaradeniečinezaradenie
určitého majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva nemá žiadne následky voči tretím osobám,

ktoré nie sú účastníkmi konania o dedičstve. Zaradenie pohľadávky voči tretej osobe do aktív dedičstva
teda nepreukazuje existenciu pohľadávky ani nezakladá právo dedičov na ich vymáhanie, a naopak,
zaradenie dlhu do pasív dedičstva nepreukazuje existenciu dlhu, nezakladá právo veriteľa na jeho
vymáhanie a ani dedičom nebráni v tom, aby následne namietali premlčanie dlhu a podobne.“
Okrem toho súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/203/2011 zo dňa

30.11.2011, podľa ktorého: „Účelom konania o dedičstve je prejednanie dedičstva rozhodnutie o
dedičstve podľa zásad dedičského práva hmotného (§ 461 až § 486 OZ). Dedičským konaním sa
predovšetkýmsleduje:a)zistenieprávnychnástupcovporučiteľaab)zisteniemajetkuadlhovporučiteľa.
I keď súd v dedičskom konaní, rovnako ako v iných konaniach dokazuje zistený skutkový stav, nie je
možné priznať rovnakú váhu a relevanciu zisťovaniu do úvahy prichádzajúcich dedičov a zisťovanie

majetku a dlhov poručiteľa. To vyplýva z toho, že kým zisťovanie okruhu dedičov je nezastupiteľné
a výsledky dedičského konania majú v tomto smere, až na ojedinelé výnimky, všeobecnú a konečnú
platnosť, zisťovanie majetku a dlhov poručiteľa má obmedzenejšiu povahu a nemá takú relevanciu, ako
zisťovanie okruhu dedičov.
Z predloženého Osvedčenia o dedičstve po neb. Y. L., zomr. XX.XX.XXXX sp. zn. 9D/275/2010-259 zo

dňa 31.01.2020, a to najmä z výrokovej časti tohto rozhodnutia vyplýva, že neprejednáva pohľadávku
poručiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré si poručiteľ uplatnil žalobou proti žalovanému
v tomto konaní, čo znamená, že hmotnoprávny nárok by mal byť zaradený do aktív dedičstva po
poručiteľovi, ale z obsahu Osvedčenia o dedičstve vyplýva, že tento majetok nebol prejednaný vdedičskom konaní a z Osvedčenia o dedičstve nevyplýva, na ktorého z dedičov tento majetok prešiel
smrťou poručiteľa. Osvedčenie o dedičstve odkazuje v tejto súvislosti len na procesné nástupníctvo
žalobcu v konaní v predmetnej veci. Vzhľadom k vyššie uvedenému potom je možné vyvodiť taký

záver, že spôsobilým predmetom dedenia je majetok v hmotnoprávnom zmysle, teda pohľadávka (právo
požadovať plnenie) a procesné práva účastníctvo v súdnom konaní. S poukazom na ustanovenie § 63
odsek 2 C.S.P. je zrejmé, že na dediča neprechádza účasť v konaní, na dediča prechádza právo alebo
povinnosť, o ktorú v konaní ide, pričom táto právna skutočnosť následne zakladá vznik samostatnej
právnej skutočnosti, ktorou je podľa tohto zákonného ustanovenia účasť v konaní a o tejto skutočnosti

rozhodoval výlučne Okresný súd Nové Zámky v predmetnej veci a nie Okresný súd Levice v dedičskej
veci. S poukazom na to, že z Osvedčenia o dedičstve nevyplýva, že by právo - hmotnoprávny nárok,
ktorý si poručiteľ uplatnil v tomto konaní, prešlo na žalovaného, nemôže byť preukázaná aktívna vecná
legitimácia žalobcu a s poukazom na tieto skutočnosti bolo potrebné žalobu žalobcu zamietnuť.

28. Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal otázkou skúmania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v

intenciách uznesenia odvolacieho súdu a zistil, že žalobca nie je aktívne legitimovanou stranou sporu,
lebo majetkové právo, ktoré si uplatňuje v tomto konaní žalobca, neprešlo na žalobcu po poručiteľovi
podľa Osvedčenia o dedičstve a pokiaľ nebola splnená procesná podmienka aktívnej vecnej legitimácie
na strane žalobcu, nie je možné právne vyhodnotiť nárok uplatnený žalobcom a ani sa ním zaoberať.
Splnenie procesnej podmienky teda správneho označenia strán sporu (aktívnej a pasívnej vecnej

legitimácie), je prvoradé a určujúce a túto podmienku súd skúma pred tým, ako pristúpi k vyriešeniu
meritu veci a pokiaľ táto podmienka nie je splnená je potrebné žalobu zamietnuť. V danom prípade ide
o takú prekážku konania, ktorú súd nemôže odstrániť a neodstránil ju ani žalobca, bez ohľadu na to,
či si žalobca v žalobe uplatnil obdobie, za ktoré žiada zaplatiť a vydať bezdôvodné obohatenie, počas
ktorého ešte bol vlastníkom týchto nehnuteľností. Toto právo pôvodnému ale ani súčasnému žalobcovi

nesvedčí a takáto prekážka resp. vada konania bráni rozhodnutiu a prejednaniu veci v merite. Z týchto
dôvodov súd prvej inštancie takto aj postupoval, keď mal preukázané, že žalobca - syn poručiteľa nie je
aktívne vecne legitimovanou stranou v spore. Preto sa nezaoberal vecnou a hmotnoprávnou stránkou
a nevyhodnotil a nezaoberal sa tým, či sú splnené predpoklady vzniku záväzkovo právneho vzťahu
bezdôvodného obohatenia.

S poukazom na vyššie odôvodnenie súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalovanému v rozsahu 100
% voči žalobcovi, lebo bol plne úspešný podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti výroku I. rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Voči výrokom II. a III. rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z .z.).