Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-20S/119/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200261
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200261.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M,

členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a A. B. C. (sudca spravodajca), v právnej
veci žalobcu: X-NET spol. s r.o., so sídlom Tomášikova 64, Bratislava, IČO: 31 399 835, zastúpený:
Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 074 369 proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101937785/2022 zo dňa 08. júla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. k. 101937785/2022 zo dňa 08. júla
2022 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočky Dunajská Streda č. 102552765/2021

zo dňa 13. decembra 2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej
rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská streda (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú

kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia december 2017 až december 2019 na základe
Oznámenia o daňovej kontrole č. 101400177/2020 zo dňa 07. septembra 2020. Daňová
kontrola sa začala dňa 19. októbra 2020. O jej výsledku vyhotovil správca dane protokol z daňovej
kontroly č. 101500129/2021 zo dňa 16. augusta 2021 (ďalej aj „protokol“). Protokol bol spolu s výzvou
na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 31. augusta 2021, ktorý sa
k zisteniam vyjadril v podaní zo dňa 14. októbra 2021. Správca dane prerokoval so žalobcom
jeho pripomienky na ústnom pojednávaní dňa 30. novembra 2021 a následne dňa 13. decembra 2021

vydal prvostupňové rozhodnutie č. 102552765/2021.

2. Správca dane rozhodnutím č. 102552765/2021 zo dňa 13. decembra 2021 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 6
450,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že žalobca si za predmetné kontrolované zdaňovacie obdobie uplatnil právo na

odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa Megsys s.r.o., faktúra č. 1810001, dátum zdaniteľného plnenia
22. októbra 2019, základ dane 32 250,00 eur, DPH 6 450,00 eur, celková čiastka 38 700,00 eur (ďalej
aj „sporná faktúra“). Správca dane po zhodnotení všetkých zistených skutočností dospel k záveru, že
žalobca a ani jeho dodávateľ, spoločnosť Megsys s.r.o., hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazminepreukázali, že dodanie služieb od spoločnosti Megsys, s.r.o. bolo realizované tak, ako to deklaruje
sporná faktúra a že pri jej dodávke vznikla daňová povinnosť a právo na odpočítanie dane, čím žalobca
nepreukázal splnenie podmienok na vznik a uplatnenie práva odpočítať daň uvedených v § 49 ods. 1

a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj
„zákon o DPH“). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo postúpené žalovanému.

3. Žalovaný ako odvolací orgán uložil povinnosť správcovi dane doplniť dokazovanie vypočutím svedkov
D. A. E. a F. G. a preverením dodávok sporných služieb u odberateľov žalobcu. Správca dane

doplnil dokazovanie na základe uloženej povinnosti, pričom zotrval na svojich záveroch uvedených
v prvostupňovom rozhodnutí. Rozhodnutím č. 101937785/2022 zo dňa 08. júla 2022 žalovaný potvrdil
prvostupňové rozhodnutie správcu dane.

II.
Žaloba

4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
101937785/2022 zo dňa 08. júla 2022 ako aj rozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočky Dunajská
Streda č. 102552765/2021 zo dňa 13. decembra 2021 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Súčasne
požadoval náhradu trov konania.

5. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci,
orgány verejnej správy nesprávne vyhodnotili zistený skutkový stav, rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo a malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

6. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci uviedol, že žalovaný nesprávne interpretoval §
49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v spojení s § 24 a § 46 ods. 5 daňového
poriadku, v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a princípom daňovej
neutrality, a preto zo skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Žalobca konštatoval, že

dňom dodania služby mu vznikla daňová povinnosť, čo deklaroval v podanom daňovom priznaní, resp.
v dodatočnom daňovom priznaní, t.j. vzniklo mu aj právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo
služieb vyplývajúcich z faktúr vystavených osobou konajúcou v pozícii zdaniteľnej osoby - Megsys s.r.o.
Žalobca za poskytnutie služieb preukázateľne zaplatil a dodané služby použil na zdaniteľné plnenia,
z ktorých odviedol daň z pridanej hodnoty na výstupe. Z predmetných obchodov žalobca dosahoval zisk,

takže obchodný vzťah s dodávateľom Megsys s.r.o. bol pre neho aj vzhľadom na zmluvné vzťahy so
svojimi zákazníkmi plne ekonomicky opodstatnený. V rámci následnej argumentácie žalobca poukázal
na materiálne a formálne podmienky vzniku práva na odpočítanie dane s odkazom na stanoviská
prezentované v súdnej praxi (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/75/2020 zo dňa
25. mája 2022, rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09.

decembra 2021). V tejto súvislosti žalobca upriamil pozornosť na zrejmý rozpor v právnom posúdení veci
správcom dane, ktorý v prvostupňovom rozhodnutí argumentoval, že príslušné služby neboli dodané,
čo nemá oporu vo vykonaných dôkazoch, zatiaľ čo žalovaný v napadnutom rozhodnutí spochybnil
konkrétneho dodávateľa uvedeného na faktúre. V kontexte rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci
Vikingo, C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020 sú úvahy správcu dane a žalovaného ohľadom údajne

nedostatočných materiálnych a personálnych kapacít dodávateľa Megsys s.r.o. nesprávne, a preto
na nich nie je možné prihliadať. Žalobca tiež popieral nedostatky vo formálnom vyhotovení faktúr od
dodávateľa Megsys s.r.o. spočívajúce v absencii rozsahu a druhu dodanej služby, lebo tieto údaje
špecifikované boli (napríklad konfigurácia, inštalácia, diagnostika, atď).

7. Žalobca ďalej namietol nesprávnu interpretáciu § 24 a § 46 ods. 5 daňového poriadku v súvislosti
s rozložením dôkazného bremena. Mal za to, že uniesol dôkazné bremeno podľa § 24
daňového poriadku, pretože preukázal nielen existenciu faktúr, ale aj zaplatenie fakturovaných súm a
reálne prijatie služieb. Tieto služby použil na dodávku služieb pre svojich zákazníkov, ktorí poskytnutie
služieb potvrdili. Uvedené bolo zo strany žalobcu potvrdené účtovnou dokumentáciou, daňovou

evidenciou, zmluvnou dokumentáciou (vrátane preberacích protokolov a súvisiacich dokumentov),
faktúrami, bankovými výpismi, potvrdeniami o úhrade faktúr dodávateľa Megsys s.r.o., doplňujúcimi
a vysvetľujúcimi vyjadreniami žalobcu, výsluchmi svedkov (D. A. E., D. A. E., F. G.), zoznamom
odberateľov žalobcu, vyjadreniami jeho odberateľov k zmluvnému vzťahu s ním. Žalobca ako daňovýsubjekt preto vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Odvolávajúc sa podporne na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03. septembra 2019 správca dane nezabezpečil dôkazy, ktoré
by jednoznačne vyvracali dôkazy predložené žalobcom. Správca dane a žalovaný odmietli priznať

žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr len na základe pochybností a nie na
základe relevantných zistení alebo nespochybniteľných dôkazov. Žalovaný v prípade pochybností
nezvolil postup v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku a nevyzval k odstráneniu pochybností (rozsudok
NajvyššiehosprávnehosúduSRsp.zn.1Sžfk/10/2022zodňa24.februára2022),čímnedošlokprenosu
dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu. Žalobca taktiež namietol porušenie princípu neutrality

dane z pridanej hodnoty.

8. Zistený skutkový stav považoval žalobca za nesprávne vyhodnotený, v rozpore s administratívnym
spisom, nemajúc v ňom oporu. Osobitne namietol, že žalovaný nesprávne vyhodnotil personálne
kapacity spoločnosti Megsys s.r.o. ako dodávateľa poskytnúť spochybňované služby žalobcovi. Žalobca
sa následne ohľadom nesprávneho vyhodnotenia zisteného skutkového stavu vyjadril k odpovediam

jeho odberateľov (KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Mesto Svätý Jur, Rackscale s.r.o., SITA Slovenská
tlačová agentúra a.s., Slovak Telekom a.s., Tatra banka, a.s., SWAN, a.s.), a to najmä vo vzťahu
k preukázaniu služieb od spoločnosti Megsys, s. r. o. Tu žalobca konštatoval, že ani jeden z odberateľov
nevylúčil, že by mu boli zo strany žalobcu služby reálne poskytnuté, naopak každý z nich potvrdil, že
mu žalobca dlhodobo a riadne poskytoval služby.

9. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov, považujúc ho vo viacerých dôležitých aspektoch za zmätočné a nejasné. Zmätočnosť
napadnutéhorozhodnutiaspočívalavtom,žesprávcadanevykonaldaňovúkontroluenbloczavšetkých
25 zdaňovacích období, pričom ale počas týchto zdaňovacích období sa skutkový stav relevantný pre

správne vyrubenie dane vo významnej miere menil, čo však správca dane ani žalovaný nereflektovali
a nerozlišovali. Išlo pritom o zmeny v zásadných skutočnostiach, o ktoré správcovia dane opierali svoje
posúdenie a závery (napr. nie je jasné aký dopad malo ukončenie pracovného pomeru D. A. E. na
záver správcu dane o nedostatočnej kapacite spoločnosti Megsys s.r.o. poskytnúť žalobcovi služby; nie
je zrejmé aký dopad na personálne vybavenie malo mať poskytnutie servera zo strany subdodávateľa

BOLIX pred marcom 2019 a po ňom). Osobitne sa žalobca vyjadril k otázke personálnych kapacít
spoločnosti Megsys, s.r.o., k evidencii poskytnutých služieb (človekohodín), k povahe a špecifikácii
poskytnutých služieb (na predložených dokumentoch – faktúrach a protokoloch), k výsluchom svedkov
D. A. E. a F. G. v zmysle oznámenia o doplnení konania a k odberateľom žalobcu. Žalobca považoval
záver správcu dane o nedostatočných personálnych kapacitách dodávateľa Megsys s.r.o. za

účelový, pretože neuviedol, aký počet zamestnancov je podľa jeho názoru dostatočný, nepodložil toto
tvrdenie relevantnými dôkazmi. Naopak žalobca v tomto smere preukázal, že dodávateľ Megsys s.r.o.
disponoval dostatočným počtom kvalifikovaného personálu na poskytnutie služieb. Taktiež zamestnanie
D. A. E. nepredstavovalo prekážku pre poskytovanie služieb spoločnosťou Megsys s.r.o. pre žalobcu,
navyše keď táto údajná prekážka pominula dňa 30. júna 2018, kedy prestal byť zamestnancom

s pravidelným príjmom. Správca dane a žalovaný podľa žalobcu neporozumeli ani evidencii dodaných
služieb, pretože poverený zamestnanec mohol za hodinu vybaviť viacero incidentov a v takom prípade
by evidencia obsahovala napríklad 12 človekohodín za 1 hodinu reálneho času (5 minút reálneho času –
evidovaná 1 človekohodina). Žalovaný sa vôbec nevyjadril ani k základnej otázke týkajúcej sa samotnej
špecifikácie poskytnutých služieb. Nesúhlasil ani s argumentáciou žalovaného, ktorý nekriticky prevzal

záver správcu dane, že svedkovia všeobecne popísali služby uvedené na preberacích protokoloch
a neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali dodanie služieb dodávateľom Megsys s.r.o. Išlo
pritom o kľúčových svedkov podieľajúcich sa na poskytovaní služieb. Žalovaný v rozhodnutí riadne
neodôvodnil záver o neposkytnutí služieb spoločnosťou Megsys s.r.o., oprel sa výlučne o skutočnosť,
že zákazníci žalobcu explicitne nepotvrdili postúpenie prístupových práv spoločnosti Megsys s.r.o.

za situácie, keď správca dane preveroval odberateľsko – dodávateľské vzťahy bez toho, aby túto
spoločnosť spomenul.

10. Podľa názoru žalobcu správca dane pochybil, keď ho počas daňovej kontroly nikdy nevyzval na
odstránenie pochybností v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku, ktoré mal vo vzťahu k službám

poskytnutýmdodávateľomMegsys,s.r.o.,prípadneinýmskutočnostiamrelevantnýmprekonanie.Týmto
postupom bol žalobca pripravený o možnosť efektívne sa brániť voči pochybnostiam správcu dane, resp.
tieto efektívne odstrániť. Ohľadom procesných pochybení finančných orgánov namietol tiež nedodržanie
lehoty na rozhodnutie o jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu podľa § 65 ods. 2, 3 daňovéhoporiadku. Ďalej namietol postup správcu dane, ktorý mu doručil oznámenie o doplnení konania bez toho,
abyhovyzvalnavyjadreniesakzistenýmskutočnostiam,tedaabyplnohodnotneuplatnilsvojeprocesné
právo na obhajobu.

11. Záverom požiadal súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

III.
Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 28. novembra 2022 navrhol žalobu zamietnuť.
Námietky žalobcu považoval za právne bezvýznamné a v plnom rozsahu zotrval na argumentácii
uvedenej v napadnutom rozhodnutí.

13. K námietke nesprávneho právneho posúdenia žalovaný uviedol, že vznik daňovej povinnosti

žalobcovi dňom dodania služby odberateľom neznamená vznik práva na odpočítanie dane na základe
faktúr vystavených spoločnosťou Megsys s.r.o. Dokazovaním počas daňovej kontroly i doplneným
dokazovaním počas daňového konania bola hodnovernosť spornej faktúry a s ňou súvisiacich
predložených dokladov spochybnená. D. A. E. a D. A. E. síce formálne potvrdili dodanie sporných
služieb pre žalobcu, ich výpovede však nie sú jednoznačným a hodnoverným dôkazom o uskutočnení

sporného zdaniteľného obchodu. Výpoveď svedka D. A. E., v ktorej nijako bližšie neidentifikoval
osoby vykonávajúce sporné služby (dvaja zamestnanci na trvalý pracovný pomer, dvaja na dohodu)
jednoznačne nepotvrdzuje dodanie sporných služieb, najmä keď druhý svedok D. A. E. uviedol, že
on osobne vykonával sporné služby, vykonával ich aj D. A. E. a ešte sporné služby vykonávali
externí zamestnanci (pán H. a druhého meno si nepamätal), pričom priezvisko H. sa v hláseniach

o vyúčtovaní dane, podaných spoločnosťou Megsys s.r.o. za r. 2017, 2018 a 2019 nevyskytuje.
Svedok nekonkretizoval, zamestnancom ktorého externého zamestnávateľa bol, navyše zo zmluvných
podmienok upravujúcich sporný zdaniteľný obchod vyplýva, že na poskytnutie sporných služieb
prostredníctvom externých zmluvných partnerov bol potrebný písomný súhlas žalobcu, žalobca
nepredložil takýto písomný súhlas vystavený pre spoločnosť Megsys s.r.o. Svedkami označenú

spoločnosť BOLIX s.r.o. a z kontrolných výkazov vybraných dodávateľov spoločnosti Megsys s.r.o.
ako možných subdodávateľov nebolo možné preveriť z dôvodu nekontaktnosti, zároveň nebolo možné
preveriť ani účtovnú a daňovú dokumentáciu spoločnosti Megsys s.r.o., ktorá mala byť odovzdaná na
základe Protokolu o odovzdaní a prevzatí listín zo dňa 12. júna 2020 osobe oprávnenej konať za nového
spoločníka – spoločnosť MBI CAPITAL TR LIMITED so sídlom v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a

Írska. Treba upozorniť aj na rozpory vo vyjadrení D. A. E. a D. A. E. ohľadom serverov používaných na
dodanie sporných služieb a netreba opomenúť aj úzky príbuzenský vzťah týchto svedkov. F. G. (bývalý
zamestnanec žalobcu a jeho súčasný externý dodávateľ) nevedel uviesť žiadnu kontaktnú osobu za
spoločnosť Megsys s.r.o., pretože komunikovali iba cez systém C desk a prípadné eskalácie boli riešené
na úrovni konateľov. Preberacie protokoly, na základe ktorých mal kontrolovať súhrnný čas dodaných

sporných služieb prevzal raz mesačne od konateľa žalobcu. Svedok teda nebol v osobnom kontakte
so žiadnou osobou zo spoločnosti Megsys s.r.o., ani neidentifikoval osobu, s ktorou mal komunikovať
cez systém C desk. Ani odberatelia žalobcu nemali vedomosť o tom, že by služby im dodané žalobcom
boli vykonané v subdodávke spoločnosťou Megsys s.r.o. (v niektorých prípadoch to zmluvné podmienky
bez písomného súhlasu odberateľa ani neumožňovali). Správca dane žalobcovi zaslal Oznámenie

výsledkov daňovej kontroly č. 100733294/2021 zo dňa 03. mája 2021 a Oznámenie výsledkov daňovej
kontroly č. 101300031/2021 zo dňa 22. júla 2021, v ktorom popísal vykonané
dokazovanie a zistený skutkový stav, pričom spochybnil, že sporné služby boli dodané spoločnosťou
Megsys s.r.o. Žalobca nepredložil také dôkazy, ktorými by vzniknuté rozpory medzi správcom zisteným
skutkovým stavom a medzi obsahom ku kontrole predložených listinných dokladov odstránil a zotrval na

svojom tvrdení, že sporné služby mu boli dodané osobou uvedenou na spornej faktúre, neoznačil ako
skutočného dodávateľa inú osobu konajúcu v postavení platiteľa dane a ani z dokazovania správcu dane
existencia takéhoto iného platiteľa dane nevyplynula. Žalovaný v súvislosti s námietkou nesprávneho
právneho posúdenia veci taktiež uviedol, že pri rozhodovaní vo veci priznania práva na odpočet dane
treba rozlišovať preukázanie splnenia hmotnoprávnych a formálnych podmienok, a že spochybnením

skutočnejidentitydodávateľabolospochybnenéajpreukázaniehmotnoprávnejpodmienkyprepriznanie
odpočtu dane, a to statusu platiteľa dane skutočného dodávateľa.14. V súvislosti s argumentáciou žalobcu odvolávajúceho sa na prenos dôkazného bremena a na
judikatúru Najvyššieho súdu SR, najmä na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Sžf/1/2011 žalovaný poukázal na neskorší rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

1Sžfk/52/2017, v ktorom sa uvádza, že judikatúra Najvyššieho súdu SR, ktorá sa zaoberá dôkazným
bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia
je rozsiahla a prešla istým vývojom. Ustálila sa však v tých intenciách, že nepostačuje predložiť faktúru,
zmluvu, preberací protokol, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú
pochybnosť o reálnosti takého zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších

dôkazov. Rovnako je v danej súvislosti relevantný právny záver Najvyššieho súdu SR prijatý v rozsudku
sp. zn. 1Sžfk/47/2018. Úlohou toho, kto sa domáha odpočítania dane, je preukázať splnenie podmienok
na jeho získanie. V dôsledku kvalifikovaného spochybnenia predloženej faktúry prešlo na žalobcu
dôkazné bremeno. V zásade správca dane nemôže žalobcovi priamo predpísať, aký konkrétny dôkazný
prostriedok musí byť predložený, ani mu napovedať, akými dôkazmi naplní svoju dôkaznú povinnosť.
Žalobca má pri realizácii svojej podnikateľskej činnosti postupovať obozretne, aby sa pri preukazovaní

uplatňovaných nárokov voči správcovi dane nedostal do dôkaznej núdze.

15. K námietkam žalobcu, že správca dane nikdy nevyzval žalobcu na odstránenie pochybností v zmysle
§ 46 ods. 5 daňového poriadku, nešpecifikujúc dôkazy na odstránenie pochybností žalovaný uviedol, že
správca dane nie je povinný zistiť ako sporný zdaniteľný obchod skutočne prebehol, v daňovom konaní

platí zásada prejednávacia a vyhľadávacia.

16. V súvislosti s námietkou žalobcu o neporušení princípu neutrality DPH žalovaný odkázal na § 69
ods. 1, 5 zákona o DPH a § 49 ods. 1 zákona o DPH.

17. K námietke o nesprávnom vyhodnotení zisteného skutkového stavu a personálnych kapacít
dodávateľa Megsys s.r.o. žalovaný uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že okrem D. A. E.
a D. A. E. nebol identifikovaný žiadny iný zamestnanec (či už interný alebo externý), ktorý mal sporné
práce vykonávať, aj keď podľa D. A. E. služby uvedené v preberacom protokole zo dňa 29. decembra
2017 mali vykonať 3 až 4 osoby, teda okrem E. ešte aj dvaja externí zamestnanci. Svedok F. G.,

zamestnanec žalobcu, nevedel uviesť koľko zamestnancov bolo potrebných na výkon dodaných služieb
uvedených na preberacom protokole zo dňa 31. januára 2018. F. G. tvrdil, že primárne na preberacích
protokoloch kontroloval súhrnný čas za mesiac, nie konkrétne počty hodín samotných kategórií, pretože
aktivity v týchto kategóriách sa navzájom prelínajú, úkony z preberacieho protokolu nevedel „spárovať“,
resp. priradiť na tikety vo výpise servisných úkonov. Žalovaný v žalovanom rozhodnutí v súvislosti so

spornou faktúrou za predmetné kontrolované zdaňovacie obdobie i v súvislosti so spornými faktúrami
za ostatné kontrolované zdaňovacie obdobia poukázal na skutočnosť, že ani v jednom prípade na
týchto faktúrach popri cene služieb nebola fakturovaná cestovná náhrada za poskytovanie služby mimo
miesta sídla spoločnosti Megsys s.r.o., hoci v Zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 15. mája 2017,
uzatvorenej medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou Megsys s.r.o. ako poskytovateľom

je v bode 5.6. uvedené: „V prípade, ak Poskytovateľ poskytuje akékoľvek služby mimo miesta sídla
Poskytovateľa, účtuje k cene služieb cestovnú náhradu v zmluvne dohodnutej výške 0,50 eur/kilometer
podľa počtu najazdených kilometrov.“ D. A. E. vo výpovedi uviedol, že keď už bol incident zložitejší,
bolo potrebné vycestovať na danú lokalitu a preinštalovať hardvérové prvky, doba incidentu sa počítala
už aj s cestou. Svedok D. A. E. vo výpovedi tvrdil, že servisný zásah sa vykonával osobne, bolo

treba fyzicky sa dostaviť k zariadeniu a vo väčšine prípadov ho bolo treba vymeniť, ostatné služby
sa vykonávali cez vzdialený prístup. F. G. vo výpovedi uviedol, že servisné zásahy boli vykonávané
takmer výlučne na mieste na zaradeniach v priestoroch zákazníkov a inštalácie mohli byť vykonávané
na mieste na zaradeniach v priestoroch zákazníkov. Zo zistení správcu dane ohľadom spoločnosti
LeasePlan Slovakia s.r.o. vyplynulo, že spoločnosť Megsys s.r.o. disponovala motorovými vozidlami

ako materiálnym vybavením na dodanie služieb žalobcovi, avšak spoločnosť Megsys s.r.o. cestovné
náhrady ani za jedno z kontrolovaných zdaňovacích období nefakturovala, čo potvrdzuje, že servisné
zásahy uvedené v sporných faktúrach a preberacích protokoloch neboli na zariadeniach na miestach u
odberateľov žalobcu spoločnosťou Megsys s.r.o. vykonané. Na preberacích protokoloch je v predtlači
uvedené miesto vykonania servisného zásahu, pod ktorým sú štvorčeky na vyznačenie možnosti: v

servisnom stredisku Megsys s.r.o., u odberateľa, u odberateľa – mesto, pričom ani na jednom z 25
predloženýchpreberacíchprotokolovzakontrolovanézdaňovacieobdobianiesúvštvorčekochuvedené
číslicou počty príslušných zásahov na miestach podľa predtlače, resp. okrem číslice inak vyznačené,
napr. „x“, miesta výkonu zásahov. Aj správca dane konštatoval, že ani D. A. E., ani D. A. E. vovýpovediach neuviedli žiadne konkrétne miesto osobného výkonu servisných zásahov. Hodnovernosť
predložených preberacích protokolov, týkajúcich sa zdaňovacích období január 2018 až december
2018 znižuje aj skutočnosť, že v predtlači uvedené miesto vykonania servisného zásahu je uvedené:

v servisnom stredisku Queenfield, s.r.o., teda iný subjekt ako spoločnosť Megsys s.r.o. Ani jeden z
vyzvaných odberateľov žalobcu na výzvu správcu dane, aby uviedol mená servisných technikov (ak
zásah vyžadoval osobnú prítomnosť) neuviedol, že by u neho vykonali osobný zásah páni D. A. E. alebo
D. A. E., resp. pán H..

18. Čo sa týka reálneho poskytnutia služieb žalovaný tvrdil, že dodanie služieb žalobcom jeho
odberateľom nebolo spochybnené, neznamená to však, že tieto služby boli odberateľom dodané v
subdodávke práve spoločnosťou Megsys s.r.o.

19. K námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov
žalovaný konštatoval, že správcom dane preverovaní dodávatelia spoločnosti Megsys s.r.o. za účelom

zistenia, či boli subdodávateľmi žalobcu, a to spoločnosti BOLIX s.r.o., HINEM s.r.o., TS service s.r.o.,
MG prime business s.r.o., síce neboli dodávateľmi vo všetkých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach,
ale vo všetkých prípadoch išlo o nekontaktné spoločnosti, u ktorých nebolo možné vykonať preverenie
uskutočnenia zdaniteľných obchodov so spoločnosťou Megsys s.r.o. Nebolo preukázané, že spoločnosť
BOLIX s.r.o. skutočne poskytla spoločnosti Megsys s.r.o. v obdobiach marec 2019 až december 2019

formou SAAS softvér. Žalovaný netvrdil, že bez tohto softvéru nebola možnosť dodávať sporné služby,
ale na námietku žalobcu dôvodil, že vzhľadom na to, že podľa výpovede mal softvér urýchliť spracovanie
incidentov, bez jeho poskytnutia bola nižšia produktivita práce pri odstraňovaní incidentov a logicky by
bol na odstránenie incidentov potrebný dlhší čas a aj vyššia potreba použitia pracovnej sily. Pokiaľ išlo
o obdobia júl 2018 až december 2019, kedy D. A. E. nebol zamestnancom iných zamestnávateľov,

žalovaný poukázal na ostatné skutkové zistenia v prvostupňových aj v žalovaných rozhodnutiach.

20. Žalovaný dodal, že žalobca tvrdil, že ticketovací systém pri každom úkone vykonanom dodávateľom
obsahuje záznam „external“, pričom vo výpise sa žiadny takýto záznam nenachádza. Pochybnosť o
hodnovernostitýchtosúpisovprehlbujeajskutočnosť,žežalobcatvrdil,žeideoautomatickygenerované

výpisy. Je však zrejmé, že výpisy boli manuálne upravované, o čom svedčí skutočnosť, že vo výpisoch
zásahov za marec 2018 a apríl 2018 v poslednom stĺpci „človekohodiny“ sú uvedené hodnoty v
desatinných číslach (napr. 10,80; 5,40...), kým vo výpisoch za ostatné obdobiach sú uvedené v celých
číslach. Nie správca dane, či žalovaný má určiť, aký počet zamestnancov je potrebný na výkon sporných
služieb, mal by to vedieť preukázať žalobca tvrdiaci, že svoje dodávky služieb odberateľom potreboval

zabezpečiť v subdodávke. Mal by teda vedieť, aký počet zamestnancov zo spoločnosti Megsys s.r.o.
na to potreboval, a zároveň by mal aj disponovať súhlasom svojho odberateľa (ak si to zmluva s
odberateľom vyžadovala) na to, aby mohol služby žalobca vykonať v subdodávke.

21. Žalobná námietka, že nedošlo počas daňovej kontroly k presunu dôkazného bremena na žalobcu,

je podľa názoru žalovaného nedôvodná. Správca dane postupoval pri výkone dokazovania v rámci
daňovej kontroly v úzkej súčinnosti so žalobcom. Svoje skutkové zistenia a právne závery, že žalobca
nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uznanie ním uplatneného odpočítania dane so
žalobcom náležite odkomunikoval. Dôkazom tohto tvrdenia je administratívny spis, ktorého súčasťou je
dokument – Oznámenie zistení daňovej kontroly výzva č. 100733294/2021 zo dňa 03. mája 2021, ku

ktorému žalobca podal vyjadrenie, na ktoré správca reagoval Oznámením výsledkov z daňovej kontroly
č. 101300031/2021 zo dňa 22. júla 2021. Z obsahu oboch oznámení vyplýva, že správca
dane žalobcu oboznámil s pochybnosťami a došlo k prenosu dôkazného bremena na žalobcu.

22. Záverom dodal, že správca dane o odvolaní žalobcu zo dňa 31. januára 2022 voči prvostupňovému

rozhodnutiu nerozhodol a postúpil ho žalovanému. Odvolanie s predkladacou správou bolo žalovanému
doručené dňa 25. februára 2022. Vzhľadom na to, že žalovaný podľa § 74 ods. 2 a 3 daňového poriadku
uložil správcovi dane daňové konanie doplniť o ďalšie dokazovanie, nemohol rozhodnúť v lehote podľa
§ 65 ods. 2 daňového poriadku, požiadal preto Ministerstvo financií SR o predĺženie lehoty na vydanie
rozhodnutia a o nemožnosti rozhodnúť v zákonnej lehote upovedomil žalobcu listom č. 100912575/2022

zo dňa 14. apríla 2022, t.j. 48 dní od doručenia prvostupňového rozhodnutia s odvolaním a predkladacou
správou. Ustanovenie § 65 ods. 3 daňového poriadku, v zmysle ktorého ak orgán príslušný na
rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom písomne
s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt, neukladá oznámiť konkrétnu lehotu, v akej príslušnýorgán rozhodne, čo vzhľadom na to, že išlo o uskutočnenie ďalšieho dokazovania a oboznámenie
žalobcu s jeho výsledkami a o zapracovanie týchto výsledkov do žalovaného rozhodnutia, ani nie je
možné.

IV.
Replika žalobcu

23. Žalobca v replike zo dňa 08. februára 2023 poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení

k žalobe relevantným spôsobom nekomentuje právnu argumentáciu predloženú žalobcom, resp. že sa
nevyjadruje k aplikovateľným rozhodnutiam súdnych autorít, ktoré predostrel žalobca v správnej žalobe
(s malými výnimkami), ďalej nespochybňuje zásadné najmä právne argumenty predložené žalobcom
v žalobe a neodstránil pochybnosti vo vzťahu k nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobcovi
nebolo zrejmé, na základe ktorých dokladov a akým dokazovaním mal správca dane spochybniť dôkazy
predložené žalobcom. Rovnako nie je zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s predloženými dôkazmi a

komplexnou argumentáciou žalobcu.

24. V zmysle svojich prechádzajúcich vyjadrení uviedol, že v ticketovacom systéme žalobcu je pri
každom úkone záznam „external“, ktorý dokumentuje, že úkon vykonal externý dodávateľ. Žalobca aj
v súlade so zmluvnými podmienkami nepotreboval mať informáciu, ktorá konkrétna osoba na strane

dodávateľa Megsys s.r.o. úkon vykonala. Predložené výpisy servisných zásahov obsahujú presnú
špecifikáciu zákazníkov a lokalít, kde boli servisné zásahy vykonané. Výpisy servisných zásahov
obsahujú rovnako údaje o zákazníkoch (druhý stĺpec zľava). Na preberacích protokoloch ako aj na
faktúrach je podrobný rozpis kategórií servisných úkonov spolu s počtom hodín na jednotlivé kategórie.
Tie sú podložené výpisom servisných úkonov z ticketovacieho systému, kde sa páruje počet hodín

a žalobca následne sleduje plnenie SLA voči svojim odberateľom, ktoré bolo vždy splnené. Údaje
v preberacích protokoloch a faktúrach tak predstavujú určitú sumarizáciu úkonov podľa jednotlivých
kategórií. Jednotlivé úkony sú podrobne rozpísané vo výpisoch servisných zásahov a vzhľadom na ich
počty by bolo neúčelné a nehospodárne opakovane uvádzať takéto podrobné rozpisy aj vo faktúrach
a preberacích protokoloch. Tieto skutočnosti boli potvrdené výsluchmi uvedených svedkov a žalovaný

sa k nim ani vo vyjadrení nevyjadril.

25. Ďalej dôvodil, že nemôže byť jemu na ťarchu, že správca dane nie je schopný dostať sa k účtovnej
a daňovej evidencii spoločnosti Megsys s.r.o. ako to uvádza žalovaný.

26. Žalovaný s odkazom na prvostupňové rozhodnutie následne tvrdil, že skutočným dôvodom na
odopretie nároku na odpočítanie dane u žalobcu je, že plnenie uvedené na faktúre údajne nebolo
uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným. Takýmto spôsobom však nie je možné zhojiť nedostatky,
ktorými bolo postihnuté daňové konanie. Taktiež správca dane počas administratívneho konania nikdy
nespochybnil postavenie (status) dodávateľa tovaru (t.j. Megsys s.r.o.) ako zdaniteľnej osoby.

27. Nad rámec v správnej žalobe uvedených rozhodnutí žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022, kde sa súd zaoberal otázkou posúdenia
resp. spochybnenia statusu deklarovaného dodávateľa a okrem iného, s odkazom na uznesenie SD EÚ
vo veci C-610/19 Vikingo, potvrdil, že v prípade spochybnených subdodávateľov je možné nepriznať

odpočítanie dane iba v prípade, kedy by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového
subjektu o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Správca
dane a ani žalovaný v posudzovanej veci týmto smerom neviedli svoje úvahy pri rozhodovaní o vyrubení
rozdielu dane. Opätovne odkázal na judikatúru uvádzanú v žalobe a v súvislosti s rozložením dôkazného
bremena dal do pozornosti nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/259/2022 zo dňa 12.

októbra 2022, ktorý je plne aplikovateľný na daný prípad.

28. Záverom uviedol, že pokiaľ ide o namietanú absenciu fakturácie cestovných náhrad, je na vôli
zmluvných strán, ako upravia svoje práva a povinnosti. Skutočnosť, že Megsys s.r.o. nefakturoval
žalobcovi cestovné náhrady (najmä v kontexte prípadu a predložených dôkazov), nemôže spochybniť

poskytnutie služieb resp. poskytnutie služieb práve týmto dodávateľom žalobcovi. Súčasne zotrval na
názore o porušení § 46 ods. 5 daňového poriadku zo strany správcu dane.

29. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.V.
Konanie na správnom súde

30. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 20S/119/2022-176 zo dňa 09. januára 2023 priznal správnej
žalobe odkladný účinok do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

31. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom

v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. TT-20S/119/2022.

VI.
Pojednávanie

32. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 31. augusta 2023 rozsudkom,
ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti žalobcu, žalovaný sa z pojednávania ospravedlnil, súhlasil konať
a rozhodnúť bez jeho prítomnosti. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane

konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná.

VII.
Relevantná právna úprava

33.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa § 187 ods. 1 SSP, ak správny súd priznal žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) je
povinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.

35. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov.

36. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy

bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

37. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

38. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

39. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

40. Podľa § 51 ods.1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.41. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný
platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

42. Podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať
množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.

43. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

44. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom

správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

45. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.
46. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,

správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

47. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

48. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

49. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim

vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

VIII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

50. Správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti
postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134
ods. 1 SSP), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods.

2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy
bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.

51. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného potvrdzujúce rozhodnutie správcu
dane, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane v sume 6 450,00 eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie október 2018.52. Podľa žalobcom uplatnených námietok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného (v
spojení s rozhodnutím správcu dane) spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, nesprávnom

vyhodnotenízistenéhoskutkovéhostavu, vnepreskúmateľnostirozhodnutiažalovanéhoavpodstatnom
porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

53. Predmetom preskúmavania správnym súdom je preveriť zákonnosť žalobcom namietaného

procesného postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly, zákonnosť aplikácie
hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v súvislosti s vyhodnotením zisteného skutkového stavu,
správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom
uplatnených nárokov na odpočet dane a posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu
vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku. Predmetom
súdneho prieskumu je aj samotné rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové

rozhodnutie správcu dane o neuznaní práva na odpočet DPH žalobcovi a vyrubenie vlastnej daňovej
povinnosti. Žalobca v žalobe namieta, že splnil všetky hmotnoprávne podmienky na uplatnenie práva
na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie október 2018 a splnenie podmienok aj riadne preukázal.

54. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že daňový subjekt (žalobca) si za zdaňovacie obdobie

október 2018 (ďalej len „predmetné kontrolované zdaňovacie obdobie“) uplatnil právo na odpočítanie
dane z faktúry č. 1810001, dátum zdaniteľného plnenia 22. októbra 2019, základ dane
32 250,00 eur, DPH 6 450,00 eur, celková čiastka 38 700,00 eur (ďalej len „sporná faktúra“, „sporné
služby“ a „sporné zdaniteľné obchody“) od dodávateľa Megsys s.r.o. (Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO
50336274; ďalej len „spoločnosť Megsys s.r.o.“).

55. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 07. septembra 2020 správca dane začal u žalobcu daňovú
kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia december 2017 až december 2019. Doručením protokolu o
daňovej kontrole žalobcovi bola dňa 31. augusta 2021 ukončená daňová kontrola a dňa 01. septembra
2021 začalo vyrubovacie konanie. Žalobca sa odvolal voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým mu

bol vyrubený rozdiel dane v sume 6 450,00 eur za zdaňovacie obdobie október 2018 okrem iného
z dôvodu, že žalobca hodnovernými dôkazmi nepreukázal dodanie služieb od dodávateľa Megsys v
zmysle fakturácie. Žalovaný uložil správcovi dane povinnosť doplniť dokazovanie vypočutím svedkov
D. A. E. a F. G. a preverením dodávok sporných služieb u odberateľov žalobcu, ktorú povinnosť si
súd vychádzajúc z obsahu textu ustálil tak, že obsahom povinnosti bolo preveriť dodávky „všetkých“

odberateľov za posudzované zdaňovacie obdobie október 2018 a nie len niektorých, ktorých mu
vyselektoval žalobca, ako to bolo zistené z vyjadrení žalobcu. Aj po doplnení dokazovania správcom
dane a ďalších vyjadreniach daňového subjektu potvrdil žalovaný prvostupňové rozhodnutie v celom
rozsahu, aj keď správca dane nepreveril dodanie služieb u všetkých odberateľov za október 2018.

56. Nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a) smernice Rady
2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347,
2006,s.1)(ďalej„Smernica2006/112/ES“)ajejimplementácievprávnomporiadkuSlovenskejrepubliky.
Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným

dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že
predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (3)
že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie
uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je
na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (žalobcovi), právo na odpočítanie dane môže

byť odopreté.

57. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o DPH. Platiteľ
dane (žalobca) si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49
ods. 1 zákona o DPH), daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH), daň,

ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov
alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), zároveň
musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona
o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.58. Zatiaľ čo nepreukázanie splnenia hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva na
odpočet dane je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade formálnych podmienok tomu tak bez

ďalšieho nie je. Nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu automaticky viesť k odopretiu
práva na odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva
na odpočet dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16
zo dňa 19. októbra 2017, bod 41; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 33; vo
veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 38; vo veci Kemwater

ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod 29).

59. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy
štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

60. Zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych
podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1
daňovéhoporiadku;rozhodnutiaNajvyššiehosúduSR sp.zn.1Sžf/10/2015zodňa03.
februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla

2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou
faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku
pochybností preukazuje daňový subjekt.

61. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.

neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03. septembra 2019,
bod 54). Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje povinnosť preukázania tvrdených
skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú mieru pravdepodobnosti. Tá bude
spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť daný záver bez vážnych pochybností,
pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, keď preukazované skutočnosti nastali (podobne aj

rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. k. 8Afs/23/2018 zo 16. januára 2020, ktorého závery sú
aplikovateľné aj vo vzťahu k slovenskej právnej úprave). Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od
daňových subjektov požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového
subjektu objektívne nemožné (tzv. probatio diabolica; rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, bod 15, 16).

62. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenia dokázať. Daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom
spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť
(dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť

dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom
možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len
na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom

konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje
praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21;
obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru,
či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť

o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších
dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia
identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo
dňa 15. novembra 2017).

63. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnenípodmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03. septembra 2019, obdobne tiež rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, bod 19, 24). Hoci je to práve

správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov
podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé
dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo
vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo
(§ 3 ods. 3 daňového poriadku).

64. Správny súd z obsahu prvostupňového rozhodnutia správcu dane zistil, že správca dane na
viacerých miestach dôvodí, že služby fakturované na dodávateľskej faktúre, na ktorej je ako dodávateľ
uvedená spoločnosť Megsys s.r.o., neboli daňovému subjektu X-NET spol. s r.o. v zdaňovacom období
október 2018 skutočne dodané (str. 5, 10). Naproti tomu žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí
jednoznačne uviedol, že daňový subjekt nepreukázal, že dodanie služieb bolo realizované tak, ako

deklaruje sporná faktúra, t.j. spoločnosťou Megsys s.r.o.

65. Pokiaľ ide o existenciu materiálneho plnenia, túto správca dane výslovne nepotvrdil ani nevyvrátil,
uviedol len niektoré zistenia a z toho plynúce závery. Správny súd preto jeho odôvodnenie hodnotí
ako nedostatočné s absenciu myšlienkových pochodov, na základe ktorých dospel k rozhodnutiu,

pričom v mnohom jeho závery nekorešpondovali s obsahom administratívneho spisu. Z uvedeného
i z celkového obsahu rozhodnutí teda vyplýva, že sporným bolo najmä dodanie služieb konkrétnym
dodávateľom. Žalobca v daňovom konaní predkladal svoje vyjadrenia a rôzne listinné dôkazy. Správca
dane spochybnil hodnovernosť žalobcom predložených listinných dôkazov, faktúr či odovzdávacích
protokolov.

66. Správny súd pokladal za potrebné prisvedčiť správnosti žalobnej námietky, spočívajúcej v tvrdení, že
žalovaný nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav. Je toho názoru, že skutkový stav nebol správcom
dane zistený dostačujúco na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm.
e) SSP). Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku nie je správca dane

viazaný iba návrhmi daňového subjektu pri jeho pochybnostiach, hlavne ak mu daňový subjekt na
základe jeho výzvy, ktorou žiadal o oznámenie odberateľov, oznámil len niekoľko odberateľských firiem
na služby a nič nebránilo trvať na úplnom zozname všetkých odberateľov a následne všetkých dopytovať
a s obsahom správ od odberateľov sa riadne vyporiadať, vyhodnotiť ich v kontexte ostatných zistených
skutočností. Z napadnutého rozhodnutia viažuceho sa na kontrolované zdaňovacie obdobie október

2018 súdu nevyplýva, pre ktorých „všetkých“ konkrétnych odberateľov boli poskytnuté služby žalobcom
prostredníctvom spoločnosti Megsys s.r.o.

67. Rovnako tak správny súd, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, dospel k záveru, že
správca dane a následne aj žalovaný nedostatočne zdôvodnili rozhodnutie, čo malo za následok

jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). Správny súd k takémuto
záveru dospel z dôvodu, že z obsahu administratívneho spisu súdu vyplynuli aj skutočnosti, ktoré súd
považuje za podstatné a žalovaný sa s nimi v rozhodnutí nevysporiadal, resp. nezdôvodnil, prečo na
ne neprihliadal. Konkrétne z obsahu správy Mesta Svätý Jur zo dňa 04. mája 2022, reagujúc na výzvu
správcu dane vyplýva, že má s daňovým subjektom uzatvorenú dlhodobú zmluvu č. 30/1872/2004

o vykonávaní servisu zariadení, komunikácia s daňovým subjektom prebieha podľa potreby, najmä
telefonicky alebo mailom, operatívne osobne. Mesto si z týchto bežných opráv nevedie protokoly ani
záznamy, pretože nemajú vplyv na fakturáciu. Na podporu svojich tvrdení predložil správcovi dane aj
záznam objednávok rok 2017, 2018 a 2019; zmluvu o nájme reklamnej plochy, objednávky (č. 38/2019,
15/2018 a 69/2017), knihu faktúr rok 2017, 2018 a 2019. Mesto Svätý Jur potvrdilo odberateľsko-

dodávateľské vzťahy s daňovým subjektom v preverovaných zdaňovacích obdobiach. KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group vo vyjadrení reagujúc na výzvu správcu dane z 27. apríla
2022 potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy s daňovým subjektom v preverovaných zdaňovacích
obdobiach, doložila k tomu v rámci príloh aj zmluvu o poskytovaní služieb č. 700702/0206 zo dňa 05.
októbra 2006. Avšak správca dane si z dokladov uzavrel, že nezistil, či daňový subjekt mohol postúpiť

objednávky subdodávateľom, nakoľko nevedel napárovať faktúry s dodanými službami. Spoločnosti
Rackscale, s.r.o. vo vyjadrení k výzve správcu dane zo dňa 27. apríla 2022 potvrdila odberateľsko-
dodávateľskévzťahysdaňovýmsubjektom vpreverovanýchzdaňovacíchobdobiachnazákladezmluvy
zo dňa 01. júna 2014, posledné konzultačné služby od daňového subjektu odoberala v decembri 2017.Spoločnosť SITA Slovenská tlačová agentúra a.s., vo vyjadrení reagujúc na výzvu správcu dane zo
dňa 27. apríla 2022, potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy s daňovým subjektom v preverovaných
zdaňovacích obdobiach 2018 a 2019, v roku 2017 nespolupracovali. Spoločnosti Slovak Telekom, a.s.,

reagujúc na výzvu správcu dane zo dňa 27. apríla 2022 potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy s
daňovým subjektom v preverovaných zdaňovacích obdobiach. Spoločnosti Tatra banka, a.s. reagujúc
na výzvu správcu dane zo dňa 27. apríla 2022 potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy s daňovým
subjektom v preverovaných zdaňovacích obdobiach. Spoločnosti SWAN, a.s. (IČO: 35680202) ako
právny nástupca subjektu SWAN, a.s. (IČO: 47258314) za zaniknutý daňový subjekt BENESTRA, s. r.

o. (IČO: 46303502) v odpovedi na výzvu správcu dane zo dňa 27. apríla
2022 potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy s daňovým subjektom v preverovaných zdaňovacích
obdobiach. Keďže z predmetných správ vyplýva aj skutočnosť o dodávaných službách, je potrebné
s uvedeným sa vysporiadať, rovnako ako s faktom, či im boli služby poskytnuté aj za október 2018.

68. Žalovaný nedostatočne vyhodnotil aj ním skúmanú materiálnu a personálnu stránku dodávateľa

Megsys s.r.o. v kontexte so subdodávateľmi a tiež evidenciu a špecifikáciu služieb /človekohodiny/
vzmyslepreberacíchprotokolovauzatvorenejzmluvymedzidodávateľomMegsyss.r.o.ažalobcom.Ide
oto,žezáveromdeklarovanýmvprvostupňovomidruhostupňovomrozhodnutíchýbalogicképrepojenie
na konkrétne zistené skutočnosti, ktoré súdu vyplynuli z administratívneho spisu. Napríklad pokiaľ
správca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval nedostatok personálnych kapacít na dodanie

služieb, tak okrem uvedenia počtu zistených osôb, ktoré mali pracovať na dodávke mal podľa názoru
súdu skontrolovať presný počet hodín uvádzaných na preberacom protokole (na preberacom protokole
od Megsys s.r.o. z 31. októbra 2018 vyplýva celkový počet hodín za október 2018 v počte 596 a rovnako
taký istý počet hodín vyplýva zo záznamu o servisnom zásahu za október 2018) a snažiť sa uviesť jeho
určitý výpočet hodín, ktoré mal jeden človek venovať vrámci poskytovanej služby. Pritom pri svojom

hypotetickom výpočte sa mal vyporiadať aj s časťou vyjadrení žalobcu, ktorý sa k človeko-hodinám
vyjadroval už písomne v rámci daňového konania. Konkrétne mal zaujať stanovisko k tvrdeniu žalobcu,
že „jedna osoba mohla za jednu hodinu urobiť aj viac servisných zásahov“, a ak sa s tým tvrdením
nestotožnil, tak z akého dôvodu.
69. Správny súd hodnotí rozhodnutie žalovaného za zmätočné aj v časti, keď na jednej strane

v rozhodnutí uvádza, že svedkovia D. A. E. a F. G. neuviedli skutočnosti potvrdzujúce dodanie služieb
dodávateľom Megsys s.r.o. a na druhej strane konštatoval, že svedkovia slovne potvrdili možné
uskutočnenie obchodných vzťahov, všeobecne služby popísali. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí
žalovaný síce uviedol, že výpoveď svedka D. E. (bývalý konateľ spoločnosti Megsys s.r.o.) na ústnom
pojednávaní dňa 11. augusta 2021 o vykonaní sporných služieb pre žalobcu dvomi zamestnancami na

trvalý pracovný pomer a dvomi na dohodu mu nepotvrdili dodanie sporných služieb, ale na druhej strane
už riadne a komplexne nezdôvodnil, ako k tejto úvahe dospel. Evidentne je tu rozpor, ktorý žalovaný
riadne logicky nezdôvodnil, resp. akými myšlienkovými pochodmi postupoval, keď dospel k záveru,
že svedkovia mu nepotvrdili dodanie služieb a to v tomto konkrétnom prípade služby viažuce sa na
posudzované zdaňovacie obdobie október 2018. Nezdôvodnil prečo napríklad neakceptoval a to ani

v časti osobnú prácu menovaného svedka pri poskytovaní služieb. Správca dane taktiež neodôvodnil,
prečonevzaldoúvahyvýpoveďsvedkaF.G.naústnompojednávanídňa18.mája2022,ktorýjebývalým
zamestnancom daňového subjektu (technický riaditeľ).

70. Správca dane v rozhodnutí opomenul odôvodniť aj ako súvisí pracovný pomer A. E.

u zamestnávateľov IBM Internacional Services Centre s.r.o. a JACEK s.r.o od 15. júla 2014 do 30. júna
2018 s tým, že neboli daňovému subjektu v kontrolovanom zdaňovacom období skutočne dodané služby
fakturované dodávateľskými faktúrami od Megsys s.r.o. v kontrolovanom období októbra 2018. Správny
súd dáva do pozornosti, že aj v tejto časti absentujú myšlienky správcu dane, ako k takému záveru
dospel, preto ho súd nemohol ďalej ani posudzovať. Správca dane nezdôvodnil, na základe čoho dospel

k záveru, že absencia náležitosti z § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH (rozsah a druh dodanej služby)
vo faktúre je dôkazom o nedodaní služieb fakturovaných spoločnosťou Megsys s.r.o.

71. Napokon správca dane nezdôvodnil ako ovplyvnili jeho zistenia o spoločnosti Megsys s.r.o. z rokov
2020 a 2021 jeho rozhodnutie pri kontrolovaní zdaňovacieho obdobia za október 2018 (že je spoločnosť

od 30. mája 2020 bez konateľa, spoločníkom je spoločnosť so sídlom v Spojenom kráľovstve Veľkej
Británie a Severného Írska, posledné priznanie k dani z príjmov právnickej osoby bolo podané za
rok 2019, daňovému subjektu bola ukončená registrácia k DPH k dátumu 31. marca 2021). Pokiaľ
správcovi dane nejaký záver z tohto zistenia vyplýva, musí ho identifikovať aj v rozhodnutí. Správcadane sa nevyjadril ani k tvrdeniam žalobcu ohľadom poskytovania služieb so zadávaním objednávok
cez ticketovací systém, či tieto tvrdenia akceptuje alebo neakceptuje a prečo.

72. Rovnako tak správny súd dal za pravdu žalobcovi, že nemožno hodnotiť ako dôkaz svedčiaci v
neprospech daňového subjektu nekontaktnosť dožiadaných spoločností (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011, rozsudky SD EÚ vo veciach C-354/03,
C-355/03, C-484/03, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/49/2010 zo dňa 30. júna 20210). Ďalej
v súvislosti s otázkou na zamietnutia práva na odpočítanie DPH zdaniteľnej osobe za nadobudnutie

tovaru alebo služby pre nehodnovernosť faktúry odkazuje súd aj na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo
veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03. septembra 2020, rozsudky Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 5Sžfk/17/2020 z 28. júna 2022, sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022 (publikovaný v Zbierke
stanovísk a súdnych rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR pod č. 23/2022).

73. Žalobca namietal aj nesprávnu aplikáciu § 46 ods. 5 daňového poriadku správcom dane v kontexte

s prenosom dôkazného bremena. V zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku (výzva k odstráneniu
pochybností) dochádza v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na
kontrolovaný daňový subjekt a „daňové bremeno vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď správca
dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybnosti o tvrdení daňového subjektu. Ak správca dane
mal pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný

túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy
správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako
dôkazy predložené žalobcom. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje taktiež na to, že v zmysle
konštantnej judikatúry hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť
ľubovoľné“ (rozsudky Najvyššieho súdu SR zo dňa 03. septembra 2019 sp. zn.

6Sžfk/40/2018). Správny súd tu dáva do pozornosti, že ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky
štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaním a rešpektovaním práv, ktoré zákony
priznávajú daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 ). Správny súd dal za
pravdu žalobcovi, že daňová správa nemôže od zdaniteľných osôb vyžadovať, aby zložito a dôkladne
preverovali svojho dodávateľa a preniesla tak na ne kontrolné úkony, ktoré má vykonávať tento správny

orgán (z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“), napr. rozsudky C-01/16 vo veci
Paper Consult, bod 51; C-80/11 a C-142/11 vo veci Mahagében a Dávid, bod 65; C-642/11 vo veci
Stroy trans, bod 50). Vzhľadom na obsah administratívneho spisu ako aj obsah výziev správcu dane
daňovému subjektu je súd toho názoru, že správca dane síce vo výzve vyjadril pochybnosti, ale nie
jasne. Správca dane síce uviedol, že má pochybnosť o dodanej služby dodávateľom a žiadal doložiť

listiny, preukázať skutočnosti, ale už neuviedol v čom konkrétnom pochybnosti spočívajú a práve v tom
spočíva absencia jasnosti. Nestačí v správach z šetrení z daňovej kontrole uvádzať v náznakoch (napr.
miestnym šetrením nebolo zistené sídlo, ..atď.), ale je treba presne a jasne určiť , v čom konkrétnom
má správca dane pochybnosti, nejasnosti, v čo vidí rozpor. Len ak by tak učinil, potom by sa dalo
hovoriť aj o prechode dôkazného bremena na daňový subjekt. A následne ak daňový subjekt majúci

dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukáže svoje tvrdenia, tak mu nebude uznaný nárok na odpočet dane
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020).

74. Správny súd na základe zistených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry Súdneho
dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že daňové orgány oboch stupňov v tomto štádiu

konania nedisponujú dôkazmi na preukázanie oprávnenosti ich rozhodnutia. Dospel k záveru, že daňové
orgány nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia, závery ich rozhodnutí nekorešpondujú s zisteniami
obsiahnutými v administratívnom spise, tiež nedostatočne zistili skutkový stav na riadne posúdenie veci
a ich rozhodnutia sú z tohto dôvodu predčasné a trpia vadou nezákonnosti, čo vedie k ich zrušeniu podľa
§ 191 ods. 1 písm. d), e) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a k vráteniu veci orgánu verejnej

správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

75. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.76. Správny súd považuje za nevyhnutné dodať, že závery prezentované v tomto rozsudku automaticky
neznamenajú, že žalobcovi má byť priznané právo na odpočet dane z dodania služieb. Úlohou
finančných orgánov bude doplniť dokazovanie v smere vedenom v bodoch 64. a 65 odôvodnenia tohto

rozsudku, primárne: vyzve žalobcu oznámiť mu všetkých odberateľov služieb za konkrétne kontrolované
zdaňovacie obdobie a následne predmetné firmy (ktoré doposiaľ nevyzval) bude dopytovať za účelom
preverenia reálne dodaných služieb vrátane oznámenia, aké sumy zaplatili za október 2018, opakovane
sa oboznámi z obsahom vystavených faktúr za október 2018, ako aj s preberacím protokolom od Megsys
s.r.o. za posudzované obdobie a porovná počty hodín s zoznamom servisných zásahov za október

2018, opätovne sa vyjadrí či a v akom rozsahu akceptuje alebo neakceptuje určitý počet pracovníkov
realizujúcich služby v prepočte na človeko-hodiny.

77. Taktiež jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach vyhodnotí všetky dôkazy a zistené skutočnosti,
porovná a vyhodnotí doposiaľ vykonané svedecké výpovede. Ak mu vznikne potreba, doplní
dokazovanie výsluchom prípadných ďalších svedkov. Úlohou správcu dane bude vyporiadať sa

s odpoveďou každého jedného odberateľa služieb za október 2018 osobitne v súvislosti s tým, či mu
boli alebo neboli služby poskytnuté a v akom rozsahu správca dane predmetné služby akceptoval.

78. Ak bude mať správca dane pri vykonávaní dokazovania stále pochybnosti o správnosti, pravdivosti
alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajoch

z dokladov, tak v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku oznámi jasne a určito kontrolovanému
daňovému subjektu svoje pochybnosti k splneniu materiálnych podmienok. Je potrebné zreteľne uviesť,
v čom konkrétnom spočívajú pochybnosti, ktorú podmienku považujú za spochybnenú. Zároveň ho
vyzve, aby sa k jeho pochybnostiam vyjadril, prípadne preukázal splnenie podmienky. Úlohou správcu
dane bude následne v rozhodnutí jasne a zrozumiteľne odôvodniť vyslovené závery, presne uvedie

aké myšlienkové pochody ho doviedli k týmto záverom a konečnému rozhodnutiu. Prípadne doplní
dokazovanie inými dôkazmi, ak to bude považovať za potrebné na spravodlivé a objektívne rozhodnutie
voveci.Daňovýorgánbudepozornevyhodnocovaťaodôvodňovaťdôkazyjednotlivoaajvovzájomných
súvislostiach, následne rozhodne a rozhodnutie riadne, logicky s odkazom na svoje myšlienkové
pochody aj odôvodní.

79. Správny súd taktiež dáva žalovanému do pozornosti, že žalobca ako daňový subjekt v odpovedi
č. 1 doručenej správcovi dane dňa 29. marca 2021 uviedol, že mal a má uzatvorené zmluvy týkajúce
sa zabezpečenia sieťového pripojenia a komplexnej správy IT infraštruktúry s viac ako 7 zákazníkmi,
avšak v písomnom vyjadrení zo dňa 03. júna 2021 (aj vo vyjadrení zo dňa 04. júna 2021) pre

správcu dane uvádzal zoznam len siedmych odberateľov tvrdiac, že je to zoznam najvýznamnejších
odberateľov s podielom cca 90 % na fakturácii. Žalovaný sa s týmto zistením (o rozdielnom počte
uvádzaných odberateľov) vyplývajúcom z administratívneho spisu nevysporiadal. V tejto súvislosti
správny súd dodáva, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že preukázal reálne prijatie služieb okrem iného
aj zoznamom jeho odberateľov, lebo z administratívneho spisu vyplynulo, že neposkytol správcovi dani

komplexný zoznam svojich odberateľov, ktorý mali od neho prijať služby v kontrolovanom zdaňovacom
období. Napokon neunikla pozornosti správneho súdu ani skutočnosť, že firma Rackscale, s.r.o. vo
vyjadrení k výzve správcu dane zo dňa 27. apríla 2022 potvrdila posledné konzultačné služby od
daňového subjektu v decembri 2017, ale v administratívnom spise sa nachádza faktúra od tejto firmy
ako dodávateľa pre žalobcu ako odberateľa (č. fa 42018193 z 10. októbra 2018 na sumu 89,08 eur,

fakturované za 10/2018. Ani s týmto sa žalovaný nevyporiadal.

80. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov správny súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez zachádzania do

všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
Na ďalšiu argumentáciu účastníkov, s ktorou sa správny súd nevyporiadal v rámci tohto odôvodnenia,

nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou a to aj z dôvodu, že súd zrušil napadnuté
rozhodnutia pre procesné pochybenia žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP a správcu
dane a preto už nebolo potrebné vyporiadavať sa s ďalšími žalobnými námietkami žalobcu týkajúce sa
hmotnoprávnej stránky veci.81. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal
voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne

správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.

82. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v

Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.