Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. júl 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/72/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121201365
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3121201365.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov
senátu JUDr. Evy Vékonyovej a Mgr. Marka Anovčina, v spore žalobcov 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, oboch bytom C. D. E., F. G. H. XXX/XX, oboch zastúpených Advokátskou
kanceláriou JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom v Považskej Bystrici, Šoltésovej 346/1,
IČO: 36 860 654, proti žalovanej Slovenskej sporiteľni, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO:

00 151 653, zastúpenej Advokátskou kanceláriou AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom v Martine, P. O.
Hviezdoslava 10625/23B, IČO: 36865036, o určenie, že byt s príslušenstvom nie je zaťažený záložným
právom, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. 17C/6/2021-181 zo
dňa 10. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu. Vo výroku II. zrušil
neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 17C/6/2021 zo dňa
27.08.2021. Vo výroku III. žalovanej priznal proti žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu
trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že dňa 01.03.2021 bola Okresnému súdu
Trenčín doručená žaloba žalobcov, ktorou sa proti žalovanej domáhajú rozsudku, ktorým by súd určil,
že nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/ v podiele 1/1-ina - byt č. 51,

nachádzajúci sa na I. poschodí, vo vchode č. 10 bytového domu súp. č. XXX, stojaci na parc. XXXX/XXX
apodielnaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuanapríslušenstveoveľkosti82/10395-
in, zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie C. D. E. v časti C: ťarchy pod por. č. XX - Slovenská
sporiteľňa, a.s., Tomášikova, ako záložné právo Slovenská sporiteľňa, a.s. B. XX, XXX XX I., IČO: 00 151
653 - záložné právo na nehnuteľnosti, byt č. XX na X. poschodí, vchod XX v dome s. č. XXX, podiel
XX/XXXXX zo spoločných častí a zariadení domu s. č. XXX na poz. p.č. H. XXXX/XXX na základe
záložnej zmluvy zo dňa 23.05.2014 - V XXXX/XXXX.XXXX/XXXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti

XX/XXXXX-XX v parc. KNC XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 zapísané na
LV č. XXXX katastrálne územie C. D. E. v časti C: ťarchy pod por. č. XX - Slovenská sporiteľňa a.s.,
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 - záložné právo na nehnuteľnosti, podiel
XX/XXXXX z poz. p. č. KN XXXX/XXX vlastníka A. B., XX.XX.XXXX a C. B., J. I. XX.XX. XXXX na
základe záložnej zmluvy zo dňa 23.05.2014 - E. XXXX/XXXX.-XXXX/XXXX, nie sú zaťažené záložným
právom v prospech žalovanej tak, ako to bolo zavkladované na Okresnom úrade Ilava, katastrálny odbor

pod č. E. XXXX/XXXX. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaná
ako veriteľ uzatvorila dňa 23.05.2014 s dlžníkom K. B., narodeným dňa XX.XX.XXXX, úverovú zmluvu,
na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver na bývanie v sume 35.000,- eur za účelomvyplatenia existujúcich úverov. Konečná splatnosť celého úveru bola dohodnutá na deň 20.06.2044.
Bolo dohodnutých 360 mesačných splátok splatných k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.07.2014.
V rovnaký deň, teda dňa 23.05.2014, uzatvorila žalovaná so žalobcami Zmluvu o zriadení záložného

práva k nehnuteľnostiam, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo k bytu vo
vlastníctve žalobcov ako záložcov. Zabezpečená bola pohľadávka žalovanej voči K. B. z predmetnej
úverovej zmluvy, ktorú tvorí istina vo výške 35.000,- eur, úroky, úroky z omeškania a
všetky poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou. Vklad záložného práva bol povolený Okresným
úradom Ilava, číslo vkladu E. XXXX/XX dňa 17.06.2014. V súčasnosti je na liste vlastníctve,

na ktorom je byt zapísaný, zapísané aj predmetné záložné právo ako ťarcha bytu. Dňa 30.06.2016
dlžník K. B. zomrel. Dedičské konanie po zomrelom dlžníkovi bolo zastavené uznesením
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22D/659/2016 z 10.01.2017 a majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný
osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa - dlžníka. Dňa 02.12.2020 oznámila žalovaná žalobkyni
2/, že výška predmetnej zabezpečenej pohľadávky ku dňu 01.11.2020 je v sume 6.698,83 eur. Zároveň
ju upozornila na možnosť výkonu záložného práva predajom zálohu. Oznámením zo dňa 18.03.2021

oznámila žalovaná realizáciu výkonu práva záložného veriteľa predajom bytu na dobrovoľnej
dražbe. Neodkladným opatrením nariadeným súdom bolo žalovanej uložené, aby sa zdržala výkonu
tohto práva. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 137, § 335 ods. 1 CSP; § 100 ods. 1,
ods. 2 , § 101, § 151j ods. 1, ods. 2, § 151md ods. 1, § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol,
že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia neexistencie vecného práva (záložného práva),

viaznuceho na ich byte, resp. nehnuteľnostiach, teda určenia, že tu právo nie je. Podľa § 137 písm.
c) CSP, ktorý je potrebné aplikovať na prejednávaný spor, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
o určení, či tu právo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Teda podľa tohto ustanovenia je pre
procesnú prípustnosť takejto žaloby potrebné, aby na takomto určení mali žalobcovia naliehavý právny
záujem. Súd konštatoval, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ak súd

rozsudkom určí, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej
(teda, že záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam v jej prospech neexistuje), právne postavenie
žalobcov sa bezprostredne zmení. Po právoplatnosti takéhoto rozsudku by žalovaná nebola oprávnená
pokračovať vo výkone práva záložného veriteľa speňažiť predmetné nehnuteľnosti v
rámci dobrovoľnej dražby a žalobcovia by už neboli povinní strpieť žiadne práva záložného veriteľa. Súd

mal za to, že základná premisa žalobcov, že smrťou K. B. bez zanechania dedičov došlo k zániku
pohľadávky žalovanej z úverovej zmluvy, bola nesprávna. V tomto smere je plne dôvodná argumentácia
žalovanej, že smrťou dlžníka zaniká len povinnosť, ktorej predmetom bolo plnenie viažuce sa na osobný
výkon dlžníka. Peňažná povinnosť ňou nie je. Ďalej súd konštatoval, že argumentácia žalobcov, že
povinnosť z úverovej zmluvy neprešla na dedičov a následne uvedený dlh zanikol podľa § 575 ods.

1 Občianskeho zákonníka, pretože sa plnenie stalo nemožným, bola nesprávna. Plnenie sa smrťou
dlžníka objektívne nestalo nemožným. Nemožnosť plnenia znamená objektívnu nemožnosť splnenia
dlhu (napríklad v prípade zániku individualizovaného predmetu plnenia, konkrétneho predmetu plnenia),
čo celkom zjavne nie je tento prípad. Pohľadávku žalovanej z úverovej zmluvy je možné objektívne
plniť, nakoľko ide o druhové plnenie (zaplatenie peňažného dlhu), ktoré nie je viazané na osobný

výkon povinnosti dlžníka. Skutočnosť, že na nikoho neprešiel peňažný dlh poručiteľa, neznamená zánik
pohľadávky a následne záväzok záložcov strpieť výkon záložného práva záložným veriteľom. Preto
súd uzatvoril, že nenastal zánik zabezpečenej pohľadávky, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť podľa §
151md ods. 1 Občianskeho zákonníka k zániku záložného práva. Vo vzťahu k argumentácii
žalobcov o premlčaní pohľadávky a záložného práva, resp. správnejšie výkonu záložného

práva súd uviedol, že pri výkone záložného práva je potrebné rozlišovať medzi dvomi premlčaniami.
Jednak medzi premlčaním zabezpečenej pohľadávky a jednak premlčaním práva na výkon záložného
práva (práva na uspokojenie predajom zálohu). Vo vzťahu k prejednávanému prípadu súd uviedol, že
vzhľadom na skutočnosť, že zomrelý dlžník sa zaviazal plniť svoj dlh v splátkach, ktorých čiastočne
splatnosť ešte nenastala (splátky úveru sú podľa úverovej zmluvy splatné do roku 2044), bolo zrejmé,

že pohľadávka žalovanej nemôže byť v celosti premlčaná. Ak existuje pohľadávka záložného veriteľa
v rozsahu prevyšujúcom 2.000,- eur, je v zásade možné uskutočniť výkon záložného práva predajom
zálohu na dobrovoľnej dražbe. Žalobcovia v rámci svojej argumentácie podľa súdu
nesprávne stotožňovali začiatok plynutia premlčacej doby celej pohľadávky ku dňu smrti dlžníka, t.
j. k 30.06.2016, avšak bez zjavného dôvodu. Súdu z listinných dôkazov nevyplývalo, že by došlo k

splatnosti celej pohľadávky, resp. dlhu v deň smrti dlžníka. V takom prípade sa splatnosť dlhu spravuje
úverovouzmluvou.Znejsúdnezistilžiadnuokolnosť,ktorábymalavplyvnainúakodohodnutúsplatnosť
pohľadávky, resp. úverových splátok. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je jednak neplatné,
pretože bolo adresované mŕtvej osobe, zomrelému dlžníkovi, a aj v prípade, že by bolo platné, z jehoobsahu vyplývalo, že k splatnosti celej pohľadávky malo dôjsť ku dňu 23.01.2021. To by znamenalo,
že premlčacia doba v trvaní troch rokov ešte neuplynula a pohľadávka tak v celej časti
(resp. vzhľadom na počet a splatnosť splátok, z väčšej časti) nemôže byť premlčaná. Odhliadnuc od

týchto záverov, súd sa stotožnil aj s argumentáciou žalovanej, že žalobcovia ako záložcovia
(teda nie záložní dlžníci), nie sú oprávnení namietať premlčanie pohľadávky ale iba premlčanie výkonu
záložného práva. Aj preto námietka žalobcov o premlčaní pohľadávky žalovanej
nebola dôvodná. Čo sa týka premlčania práva na výkon záložného práva, resp. ako uvádzajú žalobcovia
premlčania záložného práva, súd konštatoval, že ani toto právo žalovanej nie je premlčané. Podľa §

100 ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Takisto je potrebné uviesť, že právo na výkon záložného práva (majetkové právo, právna možnosť
realizovať uhradzovaciu funkciu záložného práva) sa "aktivuje" potom, keď má záložný veriteľ možnosť
pristúpiť k jeho výkonu, t. j. po splatnosti zabezpečenej pohľadávky (podľa § 151j ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný
veriteľ začať výkon záložného práva.). V danom prípade nebola splatnosť celej pohľadávky preukázaná.

Súd výrokom II. tohto rozsudku podľa § 335 ods. CSP zrušil neodkladné opatrenie nariadené v tomto
konaní uznesením Okresného súdu Trenčín spisová značka 17C/6/2021 zo dňa 27.08.2021. Rozhodol
tak preto, že žalobu vo veci samej zamietol. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku miestnej
nepríslušnosti konajúceho súdu, súd záverom podľa § 42 CSP odôvodnil aj to, z akého dôvodu vec
prejednal a rozhodol. Uvedená námietka žalovanej nie je dôvodná. Okresný súd Trenčín je miestne

príslušným v tomto konaní podľa § 20 písm. a) CSP. O trovách konania súd rozhodol podľa §
255 ods. 1 CSP, pretože žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu.

2.Protitomutorozsudkupodalivzákonnejlehoteodvolaniežalobcovia1/a2/uplatniacodvolaciedôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedli, že treba odlíšiť v danej sporovej veci záväzkový právny

vzťah, ktorý vznikol zmluvou o splátkovom úvere č. 5057413896 medzi žalovanou a
K. B. zo dňa 23.05.2014, kde žalovaná poskytla K. B. splátkový úver vo výške 35.000,- eur s tým, že si
dohodli, že jediným dlžníkom bude len K. B., že uvedený úver sa bude splácať po
144,71 eur mesačne k 20. dňu kalendárneho mesiaca a úroky a poplatky sa budú splácať mesačne
ku dňu splátky v kalendárnom mesiaci v počte 360 splátok s tým, že konečná splatnosť úveru bude

20.06.2044. Uvedený úver dlžník, aby mohol dostať, dohodol so žalovanou v časti I.
bod 2. za tej podmienky, že bude uzavretá zmluva o zriadení záložného práva na byt žalobcov 1/ a 2/,
čo sa aj udialo. K. B. uvedený úver splácal až do mája 2016, keď ho žalovaná upozornila,
že mešká so sumou 140,04 eur a žiada, aby toto uhradil do 04.06.2016. Ďalším listom z 27.06.2016
upozornila K. B., že k 27.06.2016 je v omeškaní už so sumou 284,75 eur s tým,

že ju má uhradiť do 05.07.2016. Túto povinnosť si K. B. nesplnil, pretože dňa XX.XX.XXXX zomrel a
bolo po ňom vykonané dedičské konanie Okresným súdom Trenčín v konaní 22D/659/2016, ktoré bolo
právoplatne skončené 02.02.2017, keď súd konanie o dedičstve zastavil, pretože poručiteľ zanechal len
majetok nepatrnej hodnoty, ktorý bol vydaný G. B., ktorý sa postaral o pohreb K. B..
Žalovaná ešte 02.12.2020 oznámila úverovému dlžníkovi K. B., hoci bol viac ako 4 roky nebohý, že dňa

02.12.2020 je v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 6.880,07 eur a vyzvala ho na jej
úhradu do 15 dní. Tiež mu oznámila, že je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky
a pristúpiť k realizácií výkonu záložného práva, ktoré zabezpečuje pohľadávku banky. Žalobcovia 1/ a 2/
boli toho názoru, že keď podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka „ak sa plnenie stane
nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne“, tak toto platí aj vo vzťahu medzi úverovým dlžníkom K. B.

a žalovanou. K nemožnosti plnenia v zmysle tohto ustanovenia dôjde len vtedy, ak k tomu došlo po
vzniku záväzku. Za právny dôvod zániku dlžníkovej povinnosti plniť a tým aj zániku celého záväzkového
vzťahu možno považovať iba dodatočnú nemožnosť plnenia, ktorá nastala po vzniku úverovej zmluvy
a plnenia. Musí tu ísť o objektívnu nemožnosť plnenia podľa úverovej zmluvy. Nemožnosť plnenia môže
nastať zavinením alebo aj bez viny dlžníka. Posúdenie otázky nemožnosti plnenia bude závisieť od

konkrétnych okolností prípadu a od ich starostlivého uváženia. V zmysle § 577 ods. 1
Občianskeho zákonníka smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal
osobne vykonať dlžník. Viazanosť práv a povinností na účastníkov záväzkovo-právneho
vzťahu môžu určiť sami účastníci dohodou. Aj podľa Obchodného zákonníka - § 352 ods. 1 záväzok
sa považuje za splniteľný aj v prípade, ak ho možno splniť pomocou inej osoby, ktorá by uhrádzala

dohodnuté splátky /viď § 331 zákona č. 513/1991 Zb./. Ďalej žalobcovia poukázali na výklad, ako
bol prezentovaný NS ČR v rozsudku 21Cdo/1198/2005 z 09.02.2006, podľa ktorého
záložné právo má v prvom rade funkciu zaisťovaciu, t. j. zabezpečuje pohľadávku záložného veriteľa
už od okamžiku jej vzniku a motivuje dlžníka, aby pohľadávku záložného veriteľa dobrovoľne splnil. Aknebola pohľadávka záložného veriteľa včas splnená, uplatní sa uhradzovacia funkcia záložného práva s
tým, že záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa zo zálohu, keď sa nemusí spoliehať na to, či sa domôže
úhrady svojej pohľadávky z majetku úverového dlžníka. NS ČR vysvetľuje, že subsidiarita

záložného práva vyjadruje, že ide o podporný zdroj uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa, ktorá sa
uplatní len vtedy, ak pohľadávka nebola dlžníkom dobrovoľne splnená a ani nezanikla iným spôsobom.
Smrťou dlžníka – fyzickej osoby povinnosť plniť nezaniká, iba ak by jej obsahom bolo plnenie, ktoré malo
byť prevedené osobne dlžníkom. V prípade, že povinnosť plniť smrťou dlžníka nezanikla, nemohlo
zaniknúť ani zaistenie pohľadávky dlžníkovho veriteľa vrátane zaistenia záložným právom. Súdna prax

preto už prv dospela k záveru, že na uplatnenie pohľadávky, ktorá bola zaistená treťou osobou /napr.
ručením, záložným právom a pod./ nemajú vplyv skutočnosti, že dlžník zomrel, a že tu nie je nikto, kto
by za jeho dlhy zodpovedal, poprípade, že jeho dedičia zodpovedajú za dlhy len do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva, pričom poukazuje na rozsudok bývalého NS ČSR z 26.01.1973 –
1Cz/78/72, ktorý bol uverejnený pod č. 62 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1973
a aj v súčasnej dobe je, ako správny, prijímaný. Preto právny názor súdu prvej inštancie, že žalobcovia

1/ a 2/ nemôžu namietať premlčanie práva žalovanej strany podľa zmluvy o splátkovom úvere, nie je
správny. V uvedenom stanovisku NS ČR uvádzal, že ak je dlžníkom právnická osoba a táto zanikla bez
právneho nástupcu, tak je tu zrejmé, že tu nie je nikto na koho by prešla jej povinnosť plniť, a že v zákone
sa výslovne na rozdiel od fyzickej osoby neuvádza, aké má táto skutočnosť právne následky
vo vzťahu k dlhom, ktoré zostali po zániku právnickej osoby neuhradené. Časť právnej teórie

a praxe za tejto situácie dôvodí, že dlh zanikol, lebo nemôže existovať bez nositeľa povinností,
a že teda musela zaniknúť rovnako aj jemu zodpovedajúca pohľadávka. V danom prípade žalobcovia
poukazovali jednak na zánik povinností dlžníka plniť v zmysle úverovej zmluvy s poukazom na
§ 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že potom zaniklo aj ich záložné právo, a preto by malo byť
žalobe vyhovené. Žalobcovia namietali aj premlčanie práva na plnenie v zmysle zmluvy o

splátkovom úvere zo dňa 23.05.2014, keď žalovaná vedela, že dňom smrti K. B., ktorý zomrel
XX.XX.XXXX, nebude plnenie realizovať jeho maloletá dedička, ktorá odmietla dediť, tak ako to vyplýva
zo spisu Okresného súdu Trenčín 22D/659/2016 a toto odmietnutie sa vzťahuje ku dňu 30.06.2016, keď
tieto povinnosti, ako dedička mala prevziať a napriek tomu žalovaná strana vyzýva po štyroch rokoch K.
B., ako nebohého, že nastáva ku dňu 23.01.2021 mimoriadna splatnosť pohľadávky ako celku, keďže je

v omeškaní viac ako 3 mesiace. Aj keď súd toto považoval za neplatné, žalobcovia boli toho názoru, že
žalovaná strana včas neuplatňovala svoje práva vyplývajúce zo záložnej zmluvy, t. j. kedy mohla po prvý
krát vykonať svoje právo na uspokojenie svojej pohľadávky zo zálohu. Výsledok dedičského konania a
vedomosť o dedičskom konaní spôsobili, že premlčanie plnenia zo zmluvy o úvere, ako aj premlčanie
záložného práva začalo plynúť od smrti poručiteľa, t. j. od 30.06.2016 a premlčalo sa v rámci úveru

v 4-ročnej lehote, t. j. k 01.07. 2020 a záložné práva sa premlčali v 3-ročnej lehote, avšak najneskôr
s premlčaním zaistenej pohľadávky, a preto k premlčaniu došlo dňom 01.07.2020. Záložná zmluva sa
netýkala zabezpečenia jednotlivých splátok, ale pre účely uvedenej zmluvy zabezpečenou pohľadávkou
bola pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere vo výške 35.000,- eur. Žalobcovia
poukázalinarozhodnutiedovolaciehosúduNSSR2Cdo/5/2008,keďdovolanieprotirozsudkuKrajského

súdu Trenčín zo dňa 04.10.2007 – 4Co/165/2007 zamietol, kde bolo konštatované, že zánik záväzku, ak
nebol zmluvnými stranami dohodnutý, musí mať oporu v zákonnej úprave, keď uviedol, že subsidiarita
záložného práva vyjadruje, že ide o podporný zdroj uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa, ktorý
sa uplatní len vtedy, ak pohľadávka dlžníka nebola dobrovoľne splnená a ani nezanikla iným spôsobom,
a že dochádza k zániku záložného práva, ak zanikne zabezpečená pohľadávka. Žalobcovia zastávali

názor, že neodkladné opatrenie by nemalo byť zrušené, a to až do času právoplatného rozhodnutia
vo veci odvolacím súdom. Žalobcovia 1/ a 2/ navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že ich žalobe vyhovie a prizná im aj náhradu trov konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.
1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),

a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to anidôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že smrť dlžníka nemá vplyv
na existenciu pohľadávky žalovanej, k zániku zabezpečenej pohľadávky žalovanej nedošlo, v dôsledku
čoho nemohlo dôjsť podľa § 151 md ods. 1 Občianskeho zákonníka ani k zániku záložného práva.
Súd mal ďalej za to, že žalobcovia nesprávne stotožňovali začiatok plynutia premlčacej doby celej
pohľadávky ku dňu smrti dlžníka. t. j. k 30.06.2016. Splatnosť dlhu sa spravuje úverovou zmluvou.

Okrem toho súd poukázal na to, že žalobcovia ako záložcovia nie sú oprávnení namietať premlčanie
pohľadávky, ale iba premlčanie výkonu záložného práva.

6. Žalobcovia 1/ a 2/ v podanom odvolaní namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§365 ods. 1 písm. f/ CSP), a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

7. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

8. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný

skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v
celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcov 1/ a 2/
dodáva nasledovné:

10. Žalovaná uzatvorila dňa 23.05.2014 s dlžníkom K. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „dlžník“) úverovú
zmluvu, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 35.000,- eur. V rovnaký deň uzatvorila
žalovaná so žalobcami 1/ a 2/ zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, na základe ktorej
bolo zriadené záložné právo k ich nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy
dlžníka. Dňa 30.06.2016 dlžník zomrel a úver nebol ďalej splácaný.

11. Žalobcovia 1/ a 2/ namietali, že smrťou dlžníka sa podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka
stalo plnenie dlžníka objektívne nemožným, keď záväzok dlžníka plniť neprešiel na dedičov, čím zanikla
povinnosť dlžníka plniť záväzok. Dlh podľa žalobcov zanikol, lebo nemôže existovať bez nositeľa
povinností, a teda zanikla aj jemu zodpovedajúca pohľadávka. Potom podľa žalobcov došlo aj k zániku

záložného práva zabezpečujúcom uvedenú pohľadávku.

12. Odvolací súd má predovšetkým za potrebné uviesť, že vyššie uvedené odvolacie námietky, ktoré
uvádzali vo svojom odvolaní žalobcovia 1/ a 2/, boli totožné s ich tvrdeniami, ktoré uplatnili už v konaní
pred súdom prvej inštancie, a s ktorými sa súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu podrobne

zaoberal.

13. Samotný zánik povinnosti plniť dlh, t. j. zánik záväzku je upravený v ustanoveniach § 559
a nasl. Občianskeho zákonníka. Smrťou dlžníka záväzok, resp. povinnosť nezaniká, ibaže obsahompovinnosti bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník, t. j. ak bolo plnenie obmedzené len na osobu
dlžníka. Z obsahu úverovej zmluvy nevyplýva, že by povinnosť dlžníka plniť dlh z úverovej zmluvy bol
obmedzený len na jeho osobu. Povinnosť dlžníka voči žalovanej bola povinnosťou na peňažné plnenie,

a teda nebolo plnenie viazané len na jeho osobu (osobný výkon). Takéto peňažné plnenie mohol
žalovanému za dlžníka poskytnúť ktokoľvek iný, pričom aj povinnosť záložcu strpieť výkon záložného
páva je de facto povinnosťou plniť za dlžníka. Objektívna nemožnosť plnenia sa vzťahuje na stav,
ktorý predstavuje faktickú nemožnosť poskytnúť plnenie z objektívnych dôvodov (vrátane vis maior),
ktorá je univerzálna a znemožňuje plnenie absolútne a pre každého v postavení dlžníka. Významným je

aj to, či ide o predmet plnenia určený druhovo alebo individuálne, keďže nemožnosť peňažného plnenia
ako druhovo určenej veci je z povahy veci vylúčená.

14. Ako uviedol aj súd prvej inštancie, smrťou dlžníka tento dlh voči žalovanej nezanikol. Ak povinnosť
plniť smrťou dlžníka nezanikla, nemohlo zaniknúť ani zabezpečenie pohľadávky žalovanej, vrátane
zabezpečenia záložným právom. Na tomto závere nič nemení ani to, že dlžník nemal dedičov, resp.

že dedičia odmietli dedičstvo, ako namietali žalobcovia, keďže skutočnosť, že dlh neprešiel na dedičov,
nepredstavuje zánik záväzku. Nie je možné vyvodzovať, že by smrťou dlžníka /zánikom povinného
subjektu/ zanikli jeho dlhy, ak tieto neprešli v rámci dedičského konania na jeho dedičov. V tejto súvislosti
je na danú vec plne aplikovateľné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 M Obdo V
8/2007 zo dňa 28. januára 2008, podľa ktorého samotný fakt, že dlžník zomrel a jeho dedič za

jeho dlhy nezodpovedá pre nemajetnosť poručiteľa sa však nedá označiť za zánik dlhu a zánik platného
ručiteľského záväzku ručiteľa. Dôsledky vyplývajúce z ustanovenia § 470 ods. 1 OZ nič nemenia na
existencii záväzku ručiteľa po smrti dlžníka, lebo toto ustanovenie upravuje iba zodpovednosť dedičov
za dlhy poručiteľa a nie prechod dlhov poručiteľa na dedičov. Najvyšší súd sa v tomto rozhodnutí síce
zaoberá zánikom dlhu a zánikom ručiteľského záväzku v ich vzájomnom vzťahu, avšak jednoznačne

z neho vyplýva, že smrťou nemajetného dlžníka dlh nezaniká. Aj v tomto spore zomrel nemajetný dlžník,
dedičia za jeho dlhy nezodpovedajú, avšak to neznamená zánik dlhu, a teda ani záložného práva,
ktorým bola pohľadávka žalovanej zabezpečená. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno na daný
spor aplikovať rozhodnutia, na ktoré poukazovali žalobcovia 1/ a 2/, ale práve toto rozhodnutie jednej
z najvyšších súdnych autorít, ktoré, na rozdiel od žalobcami 1/ a 2/ uvádzaných rozhodnutí, jednoznačne

hovorí o tom, že ani smrť nemajetného dlžníka neznamená zánik dlhu, z čoho potom vyplýva, že
nezaniká ani jeho zabezpečenie záložným právom.

15. Žalobcovia 1/ a 2/ ďalej namietali premlčanie pohľadávky zo zabezpečenej zmluvy o splátkovom
úvere, ako aj premlčanie výkonu záložného práva.

16. V zmysle § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že ak pohľadávka zabezpečená záložným
právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia
zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Prípadné premlčanie zabezpečenej
pohľadávky z úveru dlžníka tak záložné právo žalovanej nijako neovplyvňuje, a preto je aj námietka

žalobcov 1/ a 2/ nedôvodná.

17. Ako uviedol odvolací súd už v uznesení č. k. 5Co/69/2021-152 zo dňa 30. novembra 2021 v konaní
o nariadení neodkladného opatrenia, záložné právo je právom, ktoré nepochybne premlčaniu podlieha,
pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania podľa Občianskeho zákonníka

vylúčené. Premlčanie práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu /alebo práva na
výkon záložného práva/ je upravené v § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka a premlčacia lehota tohto
práva v § 101 Občianskeho zákona. Premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe,
ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu.
Toto nie je možné spájať s okamihom smrti dlžníka, ako namietali žalobcovia 1/, 2/, čo uviedol aj súd

prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že okamžité vyhlásenie
predčasnej splatnosti predmetného úveru je neplatné, keďže toto bolo adresované zomrelému dlžníkovi.

18. Záložné právo žalovanej má zabezpečovať splnenie pohľadávky z úveru, ktorého plnenie bolo
dohodnuté v pravidelných mesačných splátkach, a teda právo žalovanej na výkon záložného práva

sa nepremlčovalo ako celok, ale vždy v súvislosti s možným uspokojením každej nezaplatenej splátky
úveru samostatne, pretože žalovaný bol oprávnený domáhať sa uspokojenia zo zálohu
pri každej nezaplatenej splatnej splátke úveru. Nemožno preto hovoriť o premlčaní práva žalovaného
na výkon záložného práva ako celku. I keď odvolací súd v uznesení č. k. 5Co/69/2021-152 zo dňa 30.novembra 2021 v konaní o nariadení neodkladného opatrenia konštatoval, že právo žalovanej na výkon
záložného práva je premlčané u splátok úveru splatných v období od 20.07.2016 do 20.02.2018, faktom
je, že výkon záložného práva nie je premlčaný ako celok. Čiastočné premlčanie nemá

vplyv na posúdenie žaloby žalobcov, keď predmetom konania je určenie, že nehnuteľnosti
žalobcov nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej, čo by bolo možné konštatovať len
v prípade úplného premlčania výkonu záložného práva. Aj tieto námietky žalobcov 1/ a 2/, preto odvolací
súd vyhodnotil ako nedôvodné.

19.Pokiaľžalobcovia1/a2/uvádzajú,žezáložnázmluvasanetýkalazabezpečeniajednotlivýchsplátok,
ale pre účely uvedenej zmluvy zabezpečenou pohľadávkou bola pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy
o splátkovom úvere vo výške 35.000,- eur, tak táto argumentácia je irelevantná. Pohľadávka žalovanej
bola zabezpečená síce ako celok, avšak v žiadnom prípade to neznamená, že by sa žalovaná nemohla
výkonom záložného práva domáhať uspokojenia len jej časti, a že by výkon záložného práva nemohol
byť premlčaný iba v časti, čo však nemá vplyv na jeho ďalšiu existenciu ako celku. Žalobcovia 1/ a 2/

týmto svojim argumentom de facto naznačujú nemožnosť premlčania výkonu záložného práva len pre
časť pohľadávky, ale iba pre celú pohľadávku, čo by bolo absurdné, pretože ak by sme prijali takýto
výklad za správny, potom by mu zodpovedalo aj to, že výkon záložného práva možno uskutočniť iba
pre celú pohľadávku a nie pre jej časť, v dôsledku čoho by dlžníkovi stačilo uhradiť iba časť dlhu
a keďže záložné právo zabezpečovalo celú pohľadávku, nebol by už jeho výkon možný, čo by bolo

neakceptovateľné a právne neudržateľné.

20. Pokiaľ súd prvej inštancie výrokom II. napadnutého rozsudku rozhodol o zrušení neodkladného
opatrenia nariadeného v tomto konaní, rozhodol správne a v súlade s § 335 ods. 1 CSP, podľa
ktorého neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez

návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu zamieta. Keďže súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol,
nemohol o nariadenom neodkladnom opatrení rozhodnúť inak, než ho tým istým rozsudkom zrušiť. Súd
prvej inštancie si splnil svoju zákonnú povinnosť a námietka žalobcov 1/ a 2/, že neodkladné opatrenie
by nemalo byť zrušené až do času právoplatného rozhodnutia vo veci odvolacím súdom, je nedôvodná.

21. Keďže žaloba žalobcov bola zamietnutá a žalovaná tak mala plný úspech vo veci, rozhodol súd prvej
inštancie správne aj o náhrade trov konania.

22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

23. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná. Z obsahu spisu nevyplýva, že by
žalovanej vznikli trovy odvolacieho konania, a preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanej nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).