Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/72/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922201938
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6922201938.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu:
Waldland, s.r.o., IČO: 36 312 746, so sídlom v Jesenskom 499, právne zastúpeného JUDr. Viktória
Hellenbart, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 250 640 so sídlom v Lučenci, Martina Rázusa 146/23,
proti žalovanému: Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17
335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 17C/53/2022-74 zo dňa 17.08.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a
žalovaného k nehnuteľnosti, vedenej Okresným úradom Rimavská Sobota, odborom katastrálnym, pre
okres Rimavská Sobota, obec a katastrálne územie A., na liste vlastníctva č. XXX, ako parc. EKN č. XXX,
o výmere 83.368 m2, druh orná pôda a k nehnuteľnosti, vedenej Okresným úradom Rimavská Sobota,
odborom katastrálnym, pre okres Rimavská Sobota, obec a katastrálne územie A., na liste vlastníctva č.
XXX, ako parc. EKN č. XX, o výmere 29 m2, druh lesný pozemok (prvý výrok), do výlučného vlastníctva

žalobcu prikázal nehnuteľnosť, vedenú Okresným úradom Rimavská Sobota, odborom katastrálnym
pre okres Rimavská Sobota, obec a katastrálne územie A., na liste vlastníctva č. XXX, ako parc. EKN
č. XXX, o výmere 83.368 m2, druh orná pôda a nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom Rimavská
Sobota, odborom katastrálnym, pre okres Rimavská Sobota, obec a katastrálne územie A., na liste
vlastníctva č. XXX, ako parc. EKN č. XX, o výmere 29 m2, druh lesný pozemok v podiele 1/1 (druhý
výrok), žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 8.874,67 Eur v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku (tretí výrok) a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (štvrtý

výrok).
1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v katastrálnom území a obci Figa, okres B. C., zapísanej
na liste vlastníctva č.XXX, keďže strany sporu sú ideálnymi spoluvlastníkmi parcely registra E č. 427 o
výmere 83.368 m2 s kultúrou orná pôda, žalobca v ideálnom podiele 3/27 pod B 5 a ideálnom podiele
10/18 pod B6 a žalovaný v ideálnom podiele 1/9 pod B1 a v ideálnom podiele 2/9 pod B2.
1.2 Žalobca je väčšinovým spoluvlastníkom, je výlučným držiteľom a užívateľom pozemku, ktorého

užívanie je predmetom jeho obchodnej činnosti už viac ako 10 rokov; žalobou žiadal prikázať
spoluvlastnícke podiely do jeho výlučného vlastníctva.
1.3 Žalobca je vlastníkom aj ideálneho spoluvlastníckeho podielu k EKN parc. číslo XXX, zapísaného
na liste vlastníctva č. XXX, kat. územie A., ktoré susedí so spornou parcelou č. XXX. Žalobca rozšírilžalobu aj o nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXX, pretože je so žalovaným ideálnym
spoluvlastníkom v podiele 5/6 aj tejto nehnuteľnosti v katastrálnom území A., obec Figa, okres B. C.,
vedenej na liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra E č. XX o výmere 29 m2 lesný pozemok. Žalobca

mal pôvodne za to, že správcom nehnuteľností sú Lesy SR š.p., avšak ich právny zástupca mu oznámil,
že tento poľnohospodársky pozemok je delimitovaný na SPF.
1.4 Všetky nehnuteľnosti boli ocenené znaleckým posudkom znalca Ing. Igora Kvetka, PhD. číslo
08/2019, z ktorého vyplýva priemerná cena ornej pôdy vo výške 0,3193/m2, spolu vo výške 8.873,13
Eur. Žalobca žiadal o prikázanie nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva a o uloženie mu povinnosti

zaplatiť žalovanému sumu 8.874,67 Eur.
1.5 Keďže žalovaný sa ku riadne doručenej žalobe nevyjadril, a keďže obidve strany sporu súhlasili s
rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, okresný súd v zmysle §177 ods. 2 písm. b) zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „C.s.p.“) rozhodol vo veci bez nariadenia
pojednávania.
1.6 Vychádzajúc z ustanovení §136 ods. 1, §141 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej v texte aj

len „Občiansky zákonník“ alebo aj „OZ“) mal súd prvej inštancie za to, že i keď najprirodzenejším
spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci podľa výšky
podielov medzi spoluvlastníkov, predpokladom takéhoto spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastíctva je skutočnosť, že predmet podielového spoluvlastníctva predstavuje deliteľnú vec
z technického hľadiska a tiež skutočnosť, že rozdelenie vecí je aj funkčne opodstatnené, pričom

vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, zodpovedajúcom ich
povahe a spoločnému záujmu. V prejednávanej veci predmetom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva je pozemková nehnuteľnosť, ktorej reálna deľba nie je vzhľadom na účel využitia
nehnuteľností dobre možná. Preto zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným
nehnuteľnostiam a vyporiadal ho prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu s

prihliadnutím na skutočnosť, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie je účelná
reálna deľba rozdelenia predmetu podielového spoluvlastníctva, ako aj na to, že žalovaný predmetné
nehnuteľnosti neužíva.
1.7 Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, aj keď mu bola doručená do vlastných rúk, preto mal
okresný súd za to, že s podanou žalobou v plnom rozsahu súhlasil.

1.8 Pri určení výšky výplaty súd prvej inštancie vychádzal z priemernej ceny ornej pôdy nehnuteľností,
zistenej znaleckým posudkom č.08/2019 zo dňa 18.11.2019, t.j. 0,3193/m2, spolu vo výške 8.874,67
Eur.
1.9 O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa §257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa; za dôvody hodné

osobitného zreteľa považoval charakter sporu, keďže strany sporu sú podielovými vlastníkmi.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný proti výrokom I., II., III.
Nesúhlasil s konštatovaním okresného súdu, že sa k žalobe nevyjadril. Žalovaný sa k predmetnej žalobe
vyjadril svojím podaním č. S?P?F?S?9?2?0?4?9?/?2?0?2?2?/?2?0?2?-?0?0?2? zo dňa 27.07.2022,

avšak z dôvodu technickej chyby nebolo toto podanie odoslané prostredníctvom elektronickej schránky.
Zástupca žalovaného túto chybu zistil až dňa 18.08.2022, teda po doručení rozsudku zo súdu.
2.1 Súd prvej inštancie zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo medzi žalobcom a žalovaným
a určil primeranú náhradu v zmysle žalobného návrhu žalobcu s poukazom na predložený súkromný
znalecký posudok. Okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s vykonanými dôkazmi vo vzťahu

k účelnému využitiu veci a primeranosti náhrady v zmysle §142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Pri rozhodovaní o zrušení podielového spoluvlastníctva, ktorým spoluvlastníctvo zaniká, je často
nevyhnutné, aby súd riešil všetky otázky, ktoré so zrušením spoluvlastníctva súvisia a ktoré sú medzi
spoluvlastníkmi sporné. Z toho dôvodu sa v rámci zrušenia spoluvlastníctva vykonáva aj vyporiadanie
v tzv. širšom zmysle.

2.2 Okresný súd uviedol, že rozdelenie veci nie dobre možné, preto prikázal vec za primeranú náhradu
spoluvlastníkovi. Výrazom „dobre možné“ sa však sleduje najmä cieľ, aby aj po rozdelení nehnuteľnosti
mohli bez závad slúžiť na uspokojovanie tých potrieb, na ktoré sú účelovo určené. Pozemok reg. EKN
č. XXX - orná pôda má výmeru 83.368m2, žalobca je spoluvlastníkom v podiele 2/3; pri reálnom
rozdelení veci by žalobca nadobudol do vlastníctva parcelu o výmere 55.578,7 m2, žalovanému by

zostala parcela EKN č. XXX vo svojej zvyškovej výmere 27.789,3 m2; takýmto rozdelením by nebolo
porušené ustanovenie o zákaze drobenia pôdy podľa §23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Bez povšimnutia nemôže ostať, že parcela reg.
EKN č. XXX by vo svojej zvyškovej výmere mohla naplniť prípadné reštitučné nároky oprávnených osôbna vydanie majetku z vlastníctva štátu v zmysle zákona č. 229/1991Zb. v znení neskorších predpisov
alebo zákona č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
2.3 Vo vzťahu ku náhradovej cene poukázal na §18 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z.z.; SPF môže

previesť (teda aj vyporiadať) vlastníctvo k nehnuteľnostiam v jeho správe a nakladaní najmenej za cenu
zistenú podľa cenového predpisu. Z hľadiska stanovenia primeranej náhrady je potrebné vychádzať
aj z trhovej hodnoty spornej parcely. Primeranou náhradou pri zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v zmysle §142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je príslušný podiel
všeobecnej ceny veci. Všeobecná cena je cenou, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať alebo

kúpiť v mieste, kde sa nachádza, t.j. cena ovplyvnená ponukou a dopytom po nehnuteľnostiach
na určitom mieste a čase. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR z 25.03.2003, sp.zn.
22Cdo 1676/2002, ČR R 15/99, na stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z 20.10.1997 sp.zn.
Cpj 30/97, NS ČR 22 Cdo 885/2001, NS ČR 22 Cdo 1927/2004. Osobitne poukázal na stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. Cpj 30/97 z 20.10.1997,
podľa ktorého primeranú náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch,

umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom
spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Za takú nemožno považovať stanovenú
náhradu, vychádzajúcu zo zistenej ceny podľa cenového predpisu. K tomu, aby náhrada bola primeraná,
musí byť závislá nielen na konštrukcii a vybavení, veľkosti a veku stavby, ale i na záujme o ňu, t.j.
na dopyte a ponuke v danom mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu,

za ktorú by vec bolo možné predať. Primeranú náhradu, ako všeobecnú cenu určuje súd a nemôže
túto povinnosť preniesť na iný subjekt, napr. len na znalca, pretože tu nejde o postup podľa §127
O.s.p., kde treba odborne posudzovať napr. obstarávacie náklady na zhotovenie stavby, jej kvalitu, vady
a iné skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, aj keď odborná znalecká mienka spravidla bude
jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny. Ďalším podkladom môžu byť informácie príslušného

orgánu miestnej správy, informácie spoločnosti, ktoré sa sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľnosti
zaoberajú.Tiežsútupoznatkyainformáciesamotnýchúčastníkovokúpeapredajiinýchporovnateľných
nehnuteľností v časovo približne rovnakom období. Porovnateľnosť ceny nehnuteľnosti musí vychádzať
ďalej z toho, že nehnuteľnosti sa nachádzajú približne v rovnako atraktívnej lokalite a slúžia tomu
istému účelu. Všeobecná cena môže byť vyššia, ale aj nižšia ako iná cena (napr. ako vyhlášková,

alebo oznámená realitnou kanceláriou). Tomuto spôsobu určenia ceny nemusí vždy zodpovedať ani
individuálne ponúknutá cena, zvlášť keď ide o tzv. cenu osobnej záľuby, keď vec solventný subjekt
je ochotný cenove ju akokoľvek nadhodnotiť a poskytnúť takto nadhodnotenú kúpnu cenu, len aby
ju získal alebo aspoň dosiahol jej zvýšenie na prospech jedného zo spoluvlastníkov. Takto zistená
všeobecná cena v rozhodnom čase (§154 ods. 1 O.s.p.) bude použiteľná pri zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva (§142 ods. 1 OZ), prípadne pri realizácii zákonného predkupného práva
(§140 OZ), neupraveného spoluvlastníkmi vedľajším dohovorom v súlade so zákonom (§602 a nasl.
OZ), lebo rešpektuje zásadu rovnosti v právach, zaručenú v čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
deklarovanú ešte aj osobitne pri úprave občianskoprávnych vzťahov (§2 ods. 2 OZ).
2.4 Odvolateľ poukázal na to, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal v rozpore s ustálenou

judikatúrou výlučne zo záverov znalca. Naviac napádaný rozsudok nerešpektuje koncepciu ochrany
hodnoty pôdy a pôdy ako takej vo vlastníctve Slovenskej republiky a nezistených vlastníkov v správe
SPF tak, ako to predpokladá rozhodnutie štatutárov Slovenského pozemkového fondu v spolupráci s
Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
2.5 Navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť ako vecne
správny, vychádzajúci z dostatočne zisteného skutkového stavu, zo správneho právneho posúdenia
veci; žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.
3.1 Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že sa k žalobe vyjadril; žalobcovi vyjadrenie k žalobe doručené

spoločne s odvolaním nebolo. Žalobca má za to, že konštatovanie o tom, že sa žalovaný k žalobe
vyjadril sa stane pravdivým až potom, keď sa toto vyjadrenie stane súčasťou súdneho spisu a súd, ako
aj strany sa s jeho obsahom budú môcť oboznámiť. Na rozhodnutie súdu kontumačným rozsudkom
boli splnené zákonné predpoklady; žalovaný nepredložil k odvolaniu žiaden dôkaz o tom, že by sa k
žalobe vyjadril, a že toto vyjadrenie nebolo súdu doručené z dôvodov mimo sféry žalovaného. Žalobca

sa podanou žalobou domáha zrušenia ideálneho podielového spoluvlastníctva tak, že nehnuteľnosti
budú prikázané do jeho výlučného vlastníctva, pretože je ich väčšinovým spoluvlastníkom, tieto využíva
pri svojej podnikateľskej činnosti na poľnohospodársku výrobu. Odplatu za odstúpený spoluvlastnícky
podiel žalovanému žiadal priznať na základe znaleckého dokazovania, vykonaného v obdobnomsúdnom konaní, vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.zn. 10C/4/2018, kde bol
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp.zn.
11Co/83/2020. V týchto konaniach sa súdy dôsledne zaoberali aj otázkou možnej deľby a prístupu,

možnosti poľnohospodárskeho využitia pozemkov.
3.2 Súd musí spoluvlastníctvo na návrh spoluvlastníka zrušiť. Keďže sa žalovaný k žalobe nevyjadril,
nenavrhol spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, neuviedol to ani v podanom odvolaní,
považuje žalobca odvolanie žalovaného za nedôvodné.
3.3 Zrušenie napadnutého rozsudku, ktorý v plnom rozsahu rešpektoval už skôr vydané rozsudky

v obdobnej veci, medzi tými istými sporovými stranami a týkajúce sa susednej nehnuteľnosti v tom
istom katastrálnom území, kde už súd predtým spoluvlastníctvo zrušil, by bolo s ohľadom na žalobcu
nespravodlivé, nehospodárne a porušujúce zásadu právnej istoty, spočívajúcu v predpoklade žalobcu,
že súdy rozhodnú v obdobných veciach rovnako.
3.4 Konštatovanie žalovaného o veľkosti novovzniknutej výmery toho-ktorého spoluvlastníka pri reálnej
deľbe pri neporušení zákazu drobenia pozemkov nie je dôkazom o tom, že reálne rozdelenie veci je

dobre možné. Po vykonaní reálnej deľby by museli byť pozemky rozdelené tak, aby bol zachovaný
dostatočný prístup z pozemnej komunikácie na riadne užívanie pozemkov. Žalovaný nepredložil žiaden
dôkaz o tom, ako by reálna deľby pozemku podľa neho mala vyzerať (geometrický plán).
3.5 Hoci žalovaný namieta, že rozsudok okresného súdu nerešpektuje rozhodnutie štatutárov
Slovenskéhopozemkovéhofonduakosprávcupozemkovvovlastníctveštátu,žiadnetakétorozhodnutie

do súdneho spisu nepredložil; interné rozhodnutie ideálneho spoluvlastníka však nemožno považovať
za záväzné pre väčšinového spoluvlastníka a nie je záväzné ani pre súd.
3.6 Z odvolania žalovaného nie je zrejmé, v čom porušil rozsudok okresného súdu,
ktorým prisúdil vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy väčšinovému spoluvlastníkovi, podnikajúcemu
v poľnohospodárstve „koncepciu ochrany hodnoty pôdy a pôdy ako takej vo vlastníctve Slovenskej

republiky“. Žalobca sa domnieva, že práve deľba a drobenie poľnohospodárskej pôdy na menšie
pozemky je v rozpore s koncepciou jej čo najlepšieho využívania.
3.7 Žalobca poukázal na to, že podľa Ústavy Slovenskej republiky a Občianskeho zákonníka majú všetci
vlastníci nehnuteľností rovnocenné postavenie, poskytuje sa im rovnaká právna ochrana, vlastníctvo
štátu nie je povýšené nad súkromné vlastníctvo fyzických alebo právnických osôb a poľnohospodárska

pôda nepatrí medzi veci, ktoré môžu byť len vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky.
3.8 Ak si žalovaný želá, aby nezostali bez povšimnutia „prípadné reštitučné nároky oprávnených osôb na
vydanie majetku z vlastníctva štátu v zmysle zákona č.229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov alebo
zákona č.503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov“, bol povinný predložiť konkrétne dôkazy o tom,
že takéto nároky, ktoré by mohli byť reálne uspokojené zo spoločnej veci, uplatnené boli. Všeobecné

konštatovanie takéhoto charakteru podľa názoru žalobcu nemôže súd zohľadniť ako dôkaz a v takejto
rovine sa nemôže jednať ani o nesporné skutkové tvrdenie.
3.9 Nesúhlasil ani s námietkami žalovaného voči cene odplaty stanovenej znalcom, pričom neuvádza
konkrétnu sumu odplaty za svoj podiel; na základe takto stanovenej ceny už súdy právoplatne rozhodli;
znalecký posudok, ktorý slúžil ako základ pre stanovenie odplaty za odstúpený spoluvlastnícky podiel

zohľadňuje aj trhovú hodnotu nehnuteľnosti, ako v ňom znalec vyslovene konštatuje.

4. Žalovaný v replike zotrval na svojom odvolaní a tvrdeniach v ňom uvedených. Poukázal na svoje
vyjadrenie ku žalobe, ktoré súčasne priložil a zároveň poukázal na to, že predmetné vyjadrenie prešlo
schvaľovacím procesom, avšak z dôvodu technickej chyby neprešlo podpisovým procesom a následne

nedošlo k jeho odoslaniu. Túto chybu žalovaný zistil až po doručení rozsudku.
4.1 Poukázal tiež na to, že dňa 22.08.2022 bolo Slovenskému pozemkovému fondu doručené vyjadrenie
Okresného úradu Rimavská Sobota, pozemkový a lesný odbor, z ktorého vyplýva, že na sporné parcely
nebol uplatnený reštitučný nárok v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde
ainémupoľnohospodárskemumajetkuvzneníneskoršíchpredpisovaanipodľazákonač.503/2003Z.z.

o navrátení vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, čo však nevylučuje možnosť použiť
predmetný pozemok v jeho zvyškovej výmere ako reštitučnú náhradu; stanovisko pripojil ku vyjadreniu.
4.2Vyjadrilsúhlassozrušenímavyporiadanímpodielovéhospoluvlastníctvakspornýmparcelám,avšak
vo vzťahu k pozemku reg. EKN č. XXX navrhol reálnu deľbu. Vo vzťahu k pozemku reg. EKN č. XX
súhlasil s prikázaním veci za náhradu; v tejto súvislosti navrhol ustanoviť znalca z odboru geodézie

a kartografie na vypracovanie geometrického plánu na uskutočnenie deľby.
4.3 Vo vzťahu k reálnej deľbe s možnosťou prístupu ku novovzniknutým parcelám poukázal na obrazový
snímok z mapy, z ktorej je zrejmá možnosť rozdelenia spornej parcely tak, aby bol zachovaný účelvyužitia a zabezpečený prístup z pozemnej komunikácie obom vlastníkom; ku spôsobu rozdelenia
navrhol prizvať kompetentnú osobu, znalca z odboru geodézie a kartografie.
4.4 Zotrval na tvrdení, že znalecký posudok nezohľadnil trhovú hodnotu, pretože SPF v rámci svojej

vlastnej činnosti previedol vlastnícke práva k pozemkom v k.ú. A. za náhradu vo výške 4,64 Eur/m2,
resp. 1,74 Eur/m2, resp. 5,16 Eur/m2; zmluvy priložil ako dôkazy.

5. Žalobca v duplike poukázal na to, že žalovaný bol v konaní pred súdom prvej inštancie pasívny, k
žalobe sa nevyjadril, jeho tvrdenie v odvolaní, že sa vyjadril podaním zo dňa 27.07.2022, ktoré však súdu

nebolo doručené, žalovaný nepodložil žiadnym dôkazom o tom, že jeho podanie nebolo súdu doručené
z technických dôvodov bez viny žalovaného a ktoré mu objektívne znemožnili výkon jeho procesného
práva a výslednú pasivitu v súdnom spore na súde prvej inštancie.
5.1 Spolu s vyjadrením žalovaného zo dňa 06.10.2022 okresný súd doručil žalobcovi viaceré listiny; vo
vzťahu k nim žalobca poukázal na §366 C.s.p.; žalovaný teda uplatňuje v odvolaní pred súdom druhej
inštancie procesné prostriedky, ktorých uplatnenie mu C.s.p. nedovoľuje; navyše ich uplatňuje ako nové

odvolacie dôvody a argumentáciu až po uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie vo svojom vyjadrení
k stanovisku žalobcu k odvolaniu žalovaného. Ani jedna z pripojených listín však nedokazuje, že by
žalovaný bol vylúčený z procesného úkonu na súde prvej inštancie bez vlastného zavinenia, takýto
dôkaz by bol žalovaný povinný predložiť výlučne v odvolacej lehote, nie neskôr. Navyše z vyjadrenia
žalovaného k žalobe zo dňa 27.07.2022, ktoré pripojil až k svojmu podaniu zo dňa 06.10.2022 – nie

k odvolaniu - nevyplývajú dôvody, ktoré namietal proti rozsudku súdu prvej inštancie v odvolaní. Podanie
zo dňa 27.07.2022 nemožno po obsahovej stránke uznať ako kvalifikované podanie, ktorým by mohol
žalovaný dosiahnuť posúdenie veci súdom prvej inštancie v zmysle jeho odvolania.
5.2 V odvolaní žalovaný uvádzal, že súd mal pri rozhodovaní prihliadnuť aj na „prípadné reštitučné
nároky oprávnených osôb na vydanie majetku z vlastníctva štátu v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. v

znení neskorších predpisov alebo zákona č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov“. Vo vzťahu k
tejtoargumentáciivosvojompísomnompodanízodňa27.07.2022,ktorésúdudoručenénebolo,uvádzal
„Vzhľadom k tomu, že žalovaným je Slovenská republika, je pre posúdenie zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam rozhodné vyjadrenie Okresného úradu, či
spoluvlastnícky podiel Slovenskej republiky na predmetných parcelách nie je predmetom reštitučných

nárokov.“ Okrem toho, že toto konštatovanie nemá oporu v hmotnom práve, žalovaný medzi dôkazmi,
ktoré predkladá až v odvolacom konaní a po lehote na podanie odvolania, predložil odpoveď Okresného
úradu Rimavská Sobota zo dňa 22.08.2022, v ktorej sa uvádza: „Na základe Vašej žiadosti č.
SPFS92049/2022/202-003 zo dňa 27.07.2022 o poskytnutie informácie o uplatnených reštitučných
nárokoch Vám oznamujeme, že na EKN parcelu č. XX, vedenú na LV č. XXX a EKN parcelu č. XXX

vedenú na LV č. XXX v katastrálnom území A., neevidujeme nevybavený reštitučný nárok podľa zákona
č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení
neskorších predpisov a ani podľa zákona č. 503/2003 Z z. o navrátení vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov.“ K tejto odpovedi už žalovaný vo vyjadrení 06.10.2022, ktorý predtým vo vyjadrení
27.07.2022 tvrdil, že odpoveď bude „rozhodná“ pre rozhodovanie súdu, uvádza „To však nevylučuje

možnosť použiť predmetný pozemok v jeho zvyškovej výmere ako reštitučnú náhradu. Vyjadrenie
prikladáme v prílohe.“
5.3 Ďalšie vyjadrenia žalovaného k tomu, ako má súd rozhodnúť a dôkazy, týkajúce sa primeranej
náhrady za pozemok, sú v tomto štádiu konania ako prostriedky procesnej obrany neprípustné nielen
pre pasivitu pred súdom prvej inštancie, ale aj preto, že neboli predložené v lehote na podanie odvolania.

Okrem toho neobsahujú žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia, a preto žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný, podľa §34 C.s.p. vec preskúmal v rozsahu určenom §380
ods.1, 2 C.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 ods.1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa §387 ods.1, 2 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.

8. Podľa §387 ods.1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.9. Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie spolu
s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel ku správnym skutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne

posúdil.

10. Podielové spoluvlastníctvo je spoločenstvo vlastníckych práv, ktoré je založené na zásade
dobrovoľnosti; ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o
zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie; toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť

spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší (zákon exemplifikatívne neuvádza
dôvody, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť), a potom v tom istom konaní vykoná jeho
vyporiadanie; pritom je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia; nie je síce viazaný
návrhmi, ani vzájomnými návrhmi strán sporu, ale ani on nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať mu
za náhradu celú vec, alebo len jej reálnu časť, zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu.

S konštitutívnou povahou rozhodnutia súdu o zrušení spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní súvisí aj
nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi účastníkmi sporné a ktoré v rámci novej úpravy
právneho vzťahu vyžadujú riešenie.
10.1 Najprirodzenejším a najčastejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci
medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania

spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú nehnuteľnú vec (z technického, aj právneho hľadiska) a že jej
rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď jej rozdelením vzniknú samostatné veci, slúžiace
ich vlastníkom aj naďalej spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu)
a rozdelenie je možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Prvá možnosť vyporiadania
podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením podľa spoluvlastníckych podielov nevylučuje, aby

sa v prípadoch hodných osobitného zreteľa vyporiadanie reálnym rozdelením uskutočnilo pri plošnom
rozdelení inak, než v presnom pomere k spoluvlastníckym podielom (napr. pri nerovnakej kvalite
vydelených častí, pri nerovnakých prístupových možnostiach a pod.);tieto nerovnosti treba vyjadriť
primeranou peňažnou náhradou, teda tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania.
10.2 Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania

spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu;
pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením
veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových
spoluvlastníkov za primeranú náhradu, Občiansky zákonník v §142 ods.1 druhá a tretia veta zakotvuje
tri kritériá: veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom (tzv. objektívne predpoklady). Predmetom
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie diel); tento spôsob
vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú
vec záujem; subjektívnym predpokladom tohto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva je teda súhlas
spoluvlastníka, ktorému má byť vec prikázaná a jeho solventnosť (má dostatok financií na vyplatenie

svojho podielu - pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/1346/2002, alebo Ústavný súd
ČR III.ÚS 687/2004).
10.3 Nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov je najmenej
častá forma vyporiadania podielového spoluvlastníctva; prichádza do úvahy len tam, kde vec nemôže
byť reálne rozdelená, ani prikázaná spoluvlastníkovi, lebo žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem.

10.4 Napriek zásade, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu,
je možné výnimočne spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať; súd návrh zamietne len v prípade, keď
nemožno zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo reálnym rozdelením veci. Súčasne však pre
taký postup súdu musí byť splnená ďalšia podmienka - existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa,
ktoré dôvody musí súd v každej veci veľmi starostlivo skúmať.

11. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností; žalobca po neúspešnej výzve na uzatvorenie dohody o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva sa tohto nároku domáhal súdnou cestou. Okresný súd doručil žalovanému
opis žaloby aj rozšírenie žaloby spolu s výzvou na vyjadrenie k žalobe (č.l.63 pv); súčasne mu doručil

aj výzvu na vyjadrenie podľa §177 ods.2 písm. b/ C.s.p. s poučením v zmysle §157 ods.2 C.s.p., t.j, že
v prípade, ak tlačivo v lehote 15 dní od jeho doručenia nezašle súdu, bude súd predpokladať, že nemá
námietky voči tomu, aby bolo vo veci rozhodnuté bez nariadenia pojednávania (č.l. 67). Následne dňa
04.08.2022 na termín 17.08.2022 vytýčil verejné vyhlásenie rozsudku, ktoré oznámenie bolo z úradnejtabule zvesené dňa 17.08.2022; dňa 17.08.2022 verejne vyhlásil rozsudok, ktorý v zákonnej lehote
písomne vypracoval aj expedoval účastníkom.
11.1 Z písomného odôvodnenia rozsudku vyplýva, že je daný dôvod na zrušenie spoluvlastníctva

a keďže nemožno predmetnú nehnuteľnosť rozdeliť a prikázať do užívania žalobcovi a žalovanému,
prikázal nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu a žalovanému uložil povinnosť nahradiť adekvátne
finančné prostriedky za jeho podiely v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku vo výške určenej
znaleckým posudkom.
11.2 Uvedený rozsudok okresného súdu odvolaním do výrokov I., II., III. napadol žalovaný.

12. Odvolanie nie je dôvodné.

13. Predovšetkým krajský súd skúmal správnosť procesného postupu okresného súdu, keď vyzval
žalovaného na vyjadrenie k návrhu spolu s výzvou na udelenie súhlasu vo veci bez neriadenia
pojednávania s doložkou, že ak sa účastníci nevyjadria, bude mať za to, že súhlasia s rozhodnutím bez

nariadenia pojednávania.
13.1 Ustanovenia Civilného sporového poriadku prikazujú súdom rozhodovať rozsudkom a uznesením;
rozsudok je potrebné vyhlásiť vždy verejne, a to na pojednávaní, alebo za splnenia procesných
podmienok bez nariadenia pojednávania (§157 ods.2, §177 ods.2 písm. b/). Jednou z možností je
verejne vyhlásiť rozsudok bez nariadenia pojednávania za súhlasu účastníkov, ktorý však nemusí byť

výslovný: ustanovenie §157 ods.2 C.s.p. umožňuje súdu poučiť účastníkov, že pre prípad, že nemajú
námietky proti rozhodnutiu vo veci bez nariadenia pojednávania a podpísané tlačivo o tomto ne/súhlase
súdu v určenej lehote nedoručia, bude súd predpokladať, že námietky proti rozhodnutiu vo veci bez
nariadenia pojednávania nemajú.
13.2 Žiadne procesné ustanovenia nebránili okresnému súdu postupovať v zmysle vyššie uvedených

ustanovení aj v prejednávanej veci.
13.3 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zo spisu je zistiteľné (ako to vyplýva z úradného záznamu na
č.l. 68), že uznesenie, obsahujúce výzvu na vyjadrenie (č.l. 65) spolu so žalobou, prílohami a rozšírením
žaloby bolo žalovanému zaslané dňa 08.07.2022 poštou z dôvodu, že pri odosielaní elektronicky počítač
vykazoval chybové hlásenia a prílohy nebolo možné odoslať; poštová doručenka o doručení uvedených

súdnych listín svedčí o prevzatí súdnych zásielok žalovaným (jeho splnomocnencom) dňa 13.07.2022.
Ani tomto dni a ani po dni 04.08.2022, kedy bol vytýčený termín verejného vyhlásenia rozsudku, ktorý
sa zverejňuje nielen na úradnej tabuli súdu ale aj na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti, a je
dostupný širokej verejnosti a teda aj účastníkom konania, sa žalovaný nezaujímal o dôvod doručenia
súdnych zásielok inak, ako elektronicky.

13.4 Pokiaľ potom žalovaný tvrdí, že o nedoručení jeho vyjadrenia ku žalobe okresnému súdu sa
dozvedel až z rozsudku vo veci samej, kedy zistil, že pri doručovaní došlo ku technickému zlyhaniu,
nemožno túto skutočnosť považovať za dôvod, ktorý by bolo potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o jeho
odvolaní.

14. Vo vzťahu ku odvolacím námietkam žalovaného, hoci ich nesubsumoval pod jednotlivé odvolacie
dôvody v zmysle C.s.p., odvolací súd uvádza:
14.1 Krajský súd sa stotožňuje s vyjadrením žalobcu, že žalovaný bol v konaní nečinný a rozhodnutie
súdu prvej inštancie je adekvátne tomuto jeho procesnému správaniu; žalovaný nepoprel tvrdenia
žalobcu a nezospornil dôkazy ním predložené. I keď konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva predstavuje súdne konanie, v ktorom súd nie je striktne procesne viazaný
návrhmi účastníkov konania vo vzťahu k petitu, a naopak je prísne viazaný poradím vyporiadania
podielového spoluvlastníctva hmotnoprávnym predpisom (Občiansky zákonník), procesné ustanovenia
o kontradiktórnosti konania súdu neumožňujú nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu; zákonná
a sudcovská koncentrácia časovo obmedzujú strany sporu na predkladanie dôkazov a prednes ich

tvrdení.

15. V kontexte vyššie uvedeného súd prvej inštancie správne zrušil a vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo medzi žalobcom a žalovaným a správne určil primeranú náhradu v zmysle žalobného
návrhu žalobcu s poukazom na predložený súkromný znalecký posudok. Okresný súd sa dostatočne

vysporiadal s vykonanými dôkazmi vo vzťahu k účelnému využitiu veci a primeranosti náhrady v zmysle
§142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Krajský súd súhlasí s odvolateľom, že pri rozhodovaní o zrušení
podielového spoluvlastníctva je často nevyhnutné, aby súd riešil všetky otázky, ktoré so zrušenímspoluvlastníctva súvisia a ktoré sú medzi spoluvlastníkmi sporné; v prejednávanej veci žiadne sporné
otázky vzhľadom na pasivitu žalovaného nevyvstali.
15.1 Keďže žalovaný v odvolaní len spomenul, že v rámci zrušenia spoluvlastníctva sa vykonáva aj

vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, krajský súd túto poznámku vyhodnotil ako teoretické východisko
k uvedenej problematike a bližšie sa ňou nezaoberal.

16. Krajský súd za dôvodnú nepovažoval odvolaciu námietku o využití nehnuteľností po zrušení
a vyporiadaní spoluvlastníctva k nim a jej prikázaní žalobcovi. Okresný súd dostatočne jasne

a zrozumiteľne uviedol, že rozdelenie veci nie je dobre možné, preto prikázal vec za primeranú náhradu
spoluvlastníkovi. V prejednávanej veci ide o ornú pôdu o rozlohe 83.368m2; žalobca je spoluvlastníkom
spornej nehnuteľnosti v podiele 2/3; dôvody na reálne rozdelenie veci pri absencii návrhu na možné
takéto riešenie nezistil ani krajský súd. Na uvedené nadväzuje odpoveď na odvolaciu námietku ohľadom
účelného využitia veci a primeranosti náhrady.
16.1 Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca má v predmete činnosti svojho podnikania poľnohospodársku

výrobu a je väčšinovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, na ktorých hospodári. Aj krajský
súd ho považoval za práve toho spoluvlastníka, ktorému je potrebné prikázať nehnuteľnosti v celosti,
navyše, ak s tým súhlasí a je dostatočne solventný na vyplatenie požadovanej náhrady ustupujúcemu
spoluvlastníkovi - žalovanému.
16.2 Odvolateľ vyčíta okresnému súdu, že nevenoval dostatočnú pozornosť vysvetleniu, prečo

nepristúpil k rozdeleniu sporných nehnuteľností po zrušení podielového spoluvlastníctva. Tu krajský súd
zhodne s názorom žalobcu v jeho vyjadrení k odvolaniu a v replike má za to, že žalovaný nenavrhol
spôsob rozdelenia pozemkov za účelom ich riadneho využitia a ani neuviedol dôvody, pre ktoré by práve
tento spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva bol tým najvhodnejším, rešpektujúc skutočnosť,
že ide o ornú pôdu, poľnohospodársky užívanú práve žalobcom. Spochybnenie správnosti takéhoto

rozhodnutia okresného súdu v odvolacom konaní pri rešpektovaní ustanovenia §366 C.s.p. nemohlo
viesť ku inému rozhodnutiu odvolacieho súdu, než ku akému dospel.
16.3 Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že hoci súd v konaní o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva nie je viazaný návrhom strany sporu, nemôže celkom nahrádzať aktivitu strany sporu.
Z obsahu spisu nevyplýva, žeby žalovaný predložil konkrétny návrh rozdelenia pozemkov, alebo aby

predložil dôkaz o deliteľnosti nehnuteľností; žalovaný zostal pasívny, žiadne tvrdenia neprodukoval ani
žiaden dôkaz na preukázanie tvrdenia nepredložil.
16.4 Už z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti je krajskému súdu známe, že rozčlenenie sporných
parciel by zhoršilo ich užívanie a hospodárenie na nich, najmä pri snahe o ekologické hospodárenie;
preto je daný záujem na zachovaní celistvosti parciel, čo zaručuje len prikázanie nehnuteľností do jeho

výlučného vlastníctva pri uložení povinnosti vyplatiť spoluvlastnícky podiel žalovanému.
16.5 Žalovaný v replike tvrdil, že by vedel spoločnú nehnuteľností využiť účelnejšie ako žalobca;
argumentáciu o tom, že vyčlenený spoluvlastnícky podiel by využil pre plnenie reštitučných nárokov,
bližšie nerozvinul, potvrdenie Okresného úradu Rimavská Sobota pozemkový a lesný odbor, pozemkové
oddelenie len preukazuje, že na sporné parcely neeviduje žiadny nevybavený reštitučný nárok.

Vzhľadom na jeho predloženie ako aj na predloženie ďalších listinných dôkazov v odvolacom konaní na
ne s odkazom na ustanovenie §366 C.s.p. neprihliadal.

17. Uvedené sa týka aj odvolacej námietky vo vzťahu ku náhradovej cene; krajský súd má za to, že
znalecký posudok, predložený žalobcom, ktorý žalovaný v konaní nenamietal, bol vyhotovený v súlade

s §18 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z.z. a judikatúrou, uvádzanou žalovaným, t.j. po zistení všeobecnej
(trhovej) ceny nehnuteľností.
17.1 Krajskému súdu sú známe rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, uvádzané žalovaným;
nespochybnenie všeobecnej ceny nehnuteľností, stanovenej znaleckým posudkom, viedlo krajský súd
ku záveru, že rozhodnutie okresného súdu je aj v tomto výroku správne.

18. Odkaz žalovaného na ďalšie dôkazy s poukazom na zmluvy o prevode vlastníctva zo žalovaného
na tretie subjekty vzhľadom na ustanovenie §366 C.s.p. tiež neobstojí.

19. Odvolateľ osobitne nenamietol výrok o náhrade trov konania; krajský súd ho preskúmaval ako

výrok závislý v zmysle §379 písm. a/ C.s.p. Okresný súd správne uzavrel, že rozhodnutie vo veci je
rozhodnutím v záujme spoluvlastníkov; zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva upravuje
Občiansky zákonník v §142, z ktorého vyplýva, že návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, súd nie je viazaný návrhom na spôsobvyporiadania podielového spoluvlastníctva pre charakter sporu, tzv. iudicium duplex - konanie sa mohlo
začať aj na návrh žalovaného, ale aj z dôvodu, že výpočet spôsobov a poradia vyporiadania v zmysle
§142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je pre súd záväzný, čo v praxi to znamená, že súd bez ohľadu

na návrhy účastníkov postupuje ex offo. Táto skutočnosť sa premieta aj do rozhodnutia o náhrade trov
konania, keďže ide o rozhodnutie v záujme účastníkov na obidvoch stranách. I v tomto konaní však
judikatúra a literatúra vychádzajú zo zásady úspechu vo veci s tým, že vzhľadom na okolnosti prípadu
nie je vylúčené použitie §150 Os.p., teraz §257 C.s.p. (porovnaj Králik, M. Podílové spoluvlastnictví v
Občanském zákonníku. Praha: C.H.Beck, 2008, s. 257-258, ako aj judikatúra tam citovaná).

19.1 Preto krajský súd potvrdil aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle §387 ods.
1,2 Cs.p. v celom rozsahu potvrdil, považujúc ho za vecne a právne správny v celom rozsahu.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v súlade s §396 ods.1,2, §251, §252, §255

ods.1 C.s.p. vzhľadom na obojstranný úspech strán sporu tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.