Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. október 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 35Ek/151/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123213807
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123213807.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XXXX,
XXX XX D., zastúpená: E. B., C. XXXX/XXXX, XXX XX D., proti povinnému: C. B., nar. XX.XX.XXXX,
B. XXX, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr. Michaela Šteiningerová, advokátka, Záhradnícka 24, 971
01 Prievidza, o vymoženie výživného a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: Ing. Mgr. Oľga
Hlucháňová, Nám. A. Hlinku 25/30, 017 01 Považská Bystrica, pod sp. zn. 56EX 52/23, o návrhu na

zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného
vyšším súdnym úradníkom dňa 17.05.2023, sp. zn. 35Ek/151/2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného v rozsahu týkajúcom sa vyživovacej povinnosti za obdobie od 09/2019 do
02.07.2021 z a m i e t a .

II. Súd vo zvyšnej časti exekučné konanie až do právoplatného skončenia konania o zrušení vyživovacej
povinnosti na Okresnom súde Prievidza, vedenom pod sp. zn. 24Pc/1/2023, p r e r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 17.05.2023 rozhodnutie, ktorým exekúciu v časti zameškaného
výživného vo výške 77 eur zastavil a vo zvyšku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V
odôvodnení za použitia ustanovení § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3, § 243p ods. 2 zákona č.

233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 62 ods. 1, § 76 ods. 1
zákona č. 36/2005 Zz. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“), konštatoval,
že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie.

2/ Predmetná exekúcia je vedená na podklade rozsudku Okresného súdu Partizánske, č.k. XX/
XX/XXXX-XXX zo dňa 05.12.2011, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom, a ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.01.2012, čo do bežného výživného a dňa 14.02.2012, čo do
zameškaného výživného. Povinnému ním bola voči oprávnenej stanovená vyživovacia povinnosť vo
výške 77 eur mesačne, počnúc od 01.10.2011, vždy do 15 dňa v mesiace vopred (k rukám matky),
a zameškané výživné za obdobie od 01.10.2011 do 30.11.2011 vo výške 21,11 eur mal povinný zaplatiť

do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Oprávnená si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnila nárok na
zameškané výživné v celkovej výške 1694 eur za obdobie od 09/2019 do 12/2022.

3/ Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že zameškané výživné riadne uhradil. Na preukázanie
úhrady zameškaného výživného priložil potvrdenia o uskutočnených prevodoch, pohyby na účte a
potvrdenia uskutočnenia kartovej operácie. Pokiaľ ide o výživné za rok 2019, povinný tvrdil, že výživné

za september uhradil dňa 07.08.2019 vo výške 150,17 eur, no na preukázanie tvrdenia nepredložil
žiaden dôkaz. Výživné za mesiac november 2019 povinný nenamietal, namiesto toho namietal výživnéza november 2020. Vychádzajúc z vyjadrenia oprávnenej však povinný hradil výživné v období od
novembra2019dojúna2020sumou250eur,napriektomusioprávnenávnávrhunavykonanieexekúcie
uplatnila nárok na výživné za mesiac november 2019. Vyšší súdny úradník preto považoval časť tohto

nároku za nedôvodnú, a preto exekúciu v časti zameškaného výživného vo výške 77 eur podľa § 61k
ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil.

4/ Z výpisu o transakciách na F. G. XXXXXXXXXX vedenom spoločnosťou H. I. J., K. mal vyšší súdny
úradník za preukázané platby povinného dňa 13.08.2020 vo výške 349,66 eur a vo výške 351,64 eur,

ktorébolizaslanépriamooprávnenej,čopotvrdilaajsamaoprávnenávosvojomvyjadrení.Zvykonaných
platieb však nemal za preukázané, že sa jednalo o hradenie výživného, keďže jednak exekučným titulom
bolo určené mesačné výživné vo výške 77 eur, pričom povinný vykonal v jeden deň 2 platby vo vyššej
výške, než bolo stanovené, a jednak z vykonaných platieb nevyplýva ich účel, napr. nie je uvedená
poznámka s účelom platby, ktorá by jednoznačne potvrdzovala tvrdenie povinného o hradení výživného.
Z pohybu na účte G. XXXXXXXXXX vedenom spoločnosťou H. I. J., K. zo dňa 28.12.2020 vyplýva platba

vo výške 231,68 eur v prospech oprávnenej, z ktorého však opäť nevyplýva účel vykonanej transakcie.
Vyšší súdny úradník tak ani v tomto prípade nemal za jednoznačne preukázané hradenie výživného.

5/ Pokiaľ ide o rok 2021, povinný predložil ako dôkaz potvrdenie o pohyboch na F. G. XXXXXXXXXX
vedenom spoločnosťou H. I. J., K., z ktorého vyplýva platba vo výške 400 eur zo dňa 17.02.2021 na účet

matky oprávneného s poznámkou „januar februar“. Vyšší súdny úradník konštatoval, že išlo o platbu
na výživné (vo vyššej výške, než bolo stanovené exekučným titulom), čo potvrdila aj sama oprávnená,
avšak z návrhu na vykonanie exekúcie a aj z vyjadrenia oprávnenej k návrhu na zastavenie exekúcie
vyplýva, že oprávnená túto platbu zohľadnila pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie. Rovnako
neobstoja namietané platby zo dňa 22.03.2021 vo výške 200 eur a zo dňa 26.04.2021 vo výške 200 eur,

obe adresované na účet zástupcu oprávnenej, ktoré boli rovnako zohľadnené v návrhu na vykonanie
exekúcie. V nadväznosti na uvedené si tak oprávnená uplatnila nárok na zameškané výživné za rok
2021 od mája do decembra. Úhradu výživného za dotknuté obdobie povinný poukázal potvrdeniami
uskutočnenia kartovej operácie zo dňa 30.04.2021 vo výške 101,99 eur a zo dňa 22.06.201 vo výške
121,98 eur, ktoré síce boli adresované priamo oprávnenej, avšak znova nepreukazovali, že išlo o platby

na platenie výživného.

6/ Pokiaľ ide o rok 2022, podľa oprávnenej nebolo povinným zaplatené výživné vôbec. Povinný síce
predložil potvrdenia uskutočnenia kartovej operácie zo dňa 24.02.2022 vo výške 151,99 eur a zo dňa
07.04.2022 vo výške 151,99 eur, obe adresované priamo oprávnenej, ale bez uvedenia účelu platby,

čím opäť vyšší súdny úradník nemal za preukázané platenie výživného podľa exekučného titulu.

7/ Exekučný titul jednoznačne stanovil vyživovaciu povinnosť rodiča k dieťaťu, t .j. povinného voči
oprávnenému,atoplatenievýživnévovýške77eurmesačnek15.dňumesiacavopred.Vtejtosúvislosti
vyšší súdny úradník poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa

25.05.2018, v obdobnej veci, cit.: „... prvým mesiacom, na ktorý bude výživné povinný platiť v pravidelnej
dávke bude mesiac, ktorý nasleduje mesiacu, v ktorom mu bol doručený rozsudok odsudzujúci na
plnenie vyživovacej povinnosti v pravidelných sa opakujúcich dávkach. Čo sa týka výživného za mesiace
nasledujúce mesiacu, v ktorom bol povinnému doručený rozsudok, treba vychádzať z toho, že v tejto
časti rozsudok zaväzuje na dávky splatné v budúcnosti. Preto treba aplikovať § 217 ods. 2 CSP, podľa

ktorého,akideoopakujúcesadávky,možnouložiťpovinnosťinaplneniedávok,ktorésastanúzročnými
len v budúcnosti. Splatnosť dávok (súm) výživného treba tak určiť do budúcna. Splatnosť týchto dávok
musí byť určená s ohľadom na hmotnoprávnu úpravu, predovšetkým na vyššie citované ustanovenie
§ 76 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého sa výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy za mesiac dopredu. Zmyslom tohto ustanovenia je, aby bolo výživné poskytnuté už

v čase pred skutočným vznikom potreby poskytnutia výživy. V prípade určenia splatnosti dávok (súm)
výživného, preto treba výživné na príslušný kalendárny mesiac zaplatiť do konca predchádzajúceho
kalendárneho mesiaca, resp. do niektorého iného dňa predchádzajúceho mesiaca alebo mesiaca, na
ktorý sa suma výživného poskytuje, a to v závislosti od výroku rozhodnutia súdu o platení výživného.
V danom prípade, ak je vyživovacia povinnosť určená súdom do 10. dňa každého mesiaca vopred,

uvedené znamená, že výživné za určitý mesiac treba zaplatiť do 10. dňa predchádzajúceho mesiaca.“
Povinný preto mal povinnosť platiť výživné nielen včas, t. j. do 15. dňa mesačne vopred (t. j. každý
mesiac), ale aj riadne, t. j. súdom určenej výške 77 eur (nie v ľubovoľnej výške). Skutočnosť, že povinný
a oprávnená sa dohodli na inej výške výživného neodôvodňuje záver, že jednou vyššou platbou v určitýmesiac,došlokúhradevýživnéhonaniekoľkomesiacovdopredu,načosaodvolávapovinný.Akpovinný
poskytol oprávnenej za ten ktorý mesiac vyššiu sumu, než bola stanovená exekučným titulom, išlo o
jeho dobrovoľné plnenie, ktoré nemožno započítať na iné mesiace do budúcna. Vyšší súdny úradník mal

tak za to, že v rámci exekučného konania na vymoženie výživného majú relevanciu len platby týkajúce
sa uhrádzania výživného podľa exekučného titulu a nemôžu byť nahrádzané vynaloženými nákladmi na
zabezpečovanie potrieb dieťaťa (oprávnenej) podľa § 62 a nasl. ZoR.

8/ Vyšší súdny úradník sa bližšie nezaoberal tvrdením ohľadom nedodržania náležitostí návrhu na

vykonanie exekúcie (použitie iného ustanovenia), nakoľko pre vedenie exekúcie je táto námietka
neopodstatnená. Súd v ktoromkoľvek štádiu skúma, či sú splnené náležitosti na vedenie konania a ich
opätovným preskúmaním dospel k záveru, že nie sú tu žiadne vady, ktoré by bránili (predtým vo vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie) t. č. v pokračovaní exekúcie. Keďže návrh na vykonanie exekúcie bol
podaný (čiastočne) dôvodne, úlohou povinného je preto strpieť exekučné konanie za účelom vymoženia
výživného a trov exekúcie, ktoré sám zapríčinil nepravidelnými úhradami, v dôsledku čoho došlo k

nedoplatku na výživnom. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že nakoľko nebola zo strany povinného
naplnená podmienka na zastavenie exekúcie v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku,
jeho návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku vo zvyšnej časti zamietol.

9/ Povinný podal voči uzneseniu sťažnosť. V nej uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na skutočnostiach

a dôvodoch, ktoré uviedol už vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie. Súdu však dal do pozornosti,
ako skutočnosť podľa § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, že dňa 22.02.2023 bol vydaný
rozsudok Okresného súdu Partizánske, č.k. XXX/XX/XXXX, právoplatný dňa 19.04.2023, ktorým súd
ako predbežnú otázku posúdil, že vyživovacia povinnosť voči jeho plnoletej dcére – oprávnenej v tomto
konaní, už zanikla najneskôr ku dňu 02.07.2021 z dôvodu nadobudnutia schopnosti samostatne sa živiť.

Z jeho pohľadu, ako aj z pohľadu Okresného súdu Partizánske je nesporné, že oprávnená získala úplné
stredoškolské vzdelanie, ako je tiež nesporné, že po jeho skončení bezprostredne začala študovať na
vysokej škole, ktoré však neukončila a bezprostredne na to začala študovať na inej vysokej škole v
inom – nepríbuznom odbore. Ani toto druhé štúdium neukončila a po jeho zanechaní v ďalšom štúdiu
už nepokračovala, tým nadobudla nepochybne schopnosť sama sa živiť, čo bezvýhradne potvrdzujú i

závery rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp. zn. XXX/XX/XXXX z 22.02.2023. Ani prvá a ani druhá
zmena univerzity (z odboru psychológie na odbor záhradníctvo) nie je v neprospech navrhovateľky,
pretože mohla získať lepšie uplatnenie na trhu práce. Nevyhovuje však požiadavke súladu s dobrými
mravmi v zmysle ustanovenia § 75 ods. 2 ZoR, aby mala pokračovať vyživovacia povinnosť otca
(rodičov) k nej. Poukázal na ustanovenia § 62 ods. 1, § 75 ods. 2 a § 78 ods. 1 ZoR, rozsudok Okresného

súdu Nitra zo dňa 01.04.2021, sp. Zn. XXX/X/XXXX, rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa
11.12.2017, sp. zn. XXXX/XX/XXXX a rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.10.2013, sp.zn. XXXX/
XX/XXXX, týkajúce sa vyživovacej povinnosti pri schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť a ukončenia
štúdia. Žiadal, aby súd spravodlivo zohľadnil všetky ním uvádzané skutočnosti, a aby rozhodol jednak
v súlade s platnými predpismi, ale aj v súlade so zásadou spravodlivosti, zohľadňujúc pri tom inštitút

dobrých mravov. Nárok oprávnenej vymáhaný v tomto exekučnom konaní vo výške 1 694 eur neuznáva,
nakoľko si svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej riadne plnil, dokonca aj v čase keď už táto jeho
povinnosť neexistovala. Oprávnenej v priebehu rokov zasielal titulom výživného aj finančné prostriedky
nad rámec súdom určeného výživného. Pokiaľ ide o rok 2019 a časť roku 2020 mal za to, že tieto
nároky boli premlčané uplynutím 3 ročnej lehoty a že jeho vyživovacia povinnosť voči oprávnenej zanikla

k 02.07.2021. Svoje postavenie považoval za exekúciou značne ohrozené a neisté, a bol toho názoru,
že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie v celom rozsahu. Preto žiadal, aby súd exekúciu
zastavil. V rámci podanej sťažnosti navrhol, aby súd podľa § 164 CSP prerušil exekučné konanie až do
právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Partizánske, nakoľko podal návrh na zrušenie vyživovacej
povinnosti (spätne v zmysle záverov rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp. zn. XXX/XX/XXXX) na

Okresný súd Partizánske, o čom na dôkaz predložil návrh.

10/ Oprávnená k sťažnosti uviedla, že rozsudok, na podklade ktorého podala návrh na vykonanie
exekúcie je stále právoplatný a povinný ho úmyselne nerešpektuje. Žiadne súdne rozhodnutie
zatiaľ tento rozsudok nezrušilo, ani nijako neupravilo. Povinný podal návrh na zrušenie jeho

vyživovacej povinnosti až dňa 31.05.2023 a bol jej doručený dňa 22.06.2023. Aj keď Okresný súd
Partizánske rozsudkom sp.zn. XXX/XX/XXXX rozhodol, neznamená to, že s ním súhlasí. Považovala
za poľutovaniahodné, že sa pomoci a povinnosti plnenia si vyživovacej povinnosti svojho otca musela
domáhať až u exekútora. Ak by ju mal „nadovšetko rád“ ako tvrdil, pomáhal by jej dobrovoľne, nielenpeniazmi, ale aj činmi. To milujúci rodičia robia aj pre dospelé deti. Nesúhlasila s tým, že by jej konanie
bolo v rozpore s dobrými mravmi. Požiadať o pomoc vlastného rodiča nepatrí do skupiny konaní dieťaťa,
ktoré by bolo „v rozpore s dobrými mravmi". Je to naopak otcovo správanie, ktoré je v rozpore s dobrými

mravmi. Celé roky sa dlhodobo o ňu nezaujímal a nikdy sa nemohla na neho obrátiť s požiadavkou
o nejakú pomoc. Jeho manželka ho nikdy do ich rodiny neprijala. Vždy preferovala iba jej vlastné detí
a on jej to dovolil. Neprišiel ani na jej Stužkovú slávnosť, na ktorú ho pozvala aj s jeho manželkou. Keď
odchádzala za štúdiom do Británie, nijako jej nepomohol, ani ju nepodporil. Rovnako sa otočil chrbtom aj
jej sestre. Teraz má setra 4 deti, ktoré povinný ani nepozná. Peniaze, ktoré jej povinný občas dobrovoľne,

na jej žiadosť, poslal neboli zaslané titulom výživného. Neposielal peniaze pravidelne každý mesiac a
vo výške, ako mu to nariadil Okresný súd Partizánske v roku 2011. Prostriedky na právne zastupovanie
však má. Svojim terajším štúdiom na Univerzite v Londýne sa oprávnená vrátila k pôvodnému prvému
odboru štúdia - psychológia - ktorý študovala na prvej univerzite. Na budúce povolanie sa pripravuje
dennou formou štúdia v pôvodnom odbore - psychológia. Štúdium sa jej od septembra 2023 veľmi
skomplikuje, nakoľko jej mama ju už nemôže finančne podporovať v takej výške, ako doteraz, z dôvodu

vážnych zdravotných problémov, pre ktoré nemôže pracovať. Dúfala, že jej možno pomôže otec. Nemá
sa na koho iného obrátiť.

11/ Na základe poskytnutej súčinnosti Okresným súdom Prievidza tunajší súd zistil, že konanie
o zrušenie vyživovacej povinnosti na základe návrhu otca C. B., sa vedie na Okresnom súde Prievidza,

pracovisko Bánovce nad Bebravou, pod sp. zn. XXXX/X/XXXX.

12/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

13/Podľa§200ExekučnéhoporiadkunaexekučnékonaniesapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

14/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15/ Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

16/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd
preskúmalnapadnutérozhodnutie,vecprejednalbeznariadeniapojednávaniavsúladesust.§249CSP
a zistil, že sťažnosť povinného je v časti týkajúcej sa výživného, ktoré vzniklo do 02.07.2021 nedôvodná.

17/Pozastaveníexekúcievyššímsúdnymúradníkomčodosumy77eur,vočiktorémuvýrokuoprávnená
sťažnosť nepodala (povinný nebol procesne legitimovaný na podanie sťažnosti voči výroku, ktorý bol
v jeho prospech), zostalo v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie predmetom exekúcie zameškané
výživné za september 2019 v sume 77 eur, máj-december 2021 v sume 616 eur (8 x 77 eur) a
január – december 2022 v sume 927 eur (12 x 77 eur). V sťažnosti povinný uviedol, že zotrváva

na svojich vyjadreniach uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie a ako novú skutočnosť uviedol
vydanie rozsudku Okresným súdom Partizánske, sp. zn. XXX/XX/XXXX dňa 22.02.2023, ktorým súd
ako predbežnú otázku posúdil zánik jeho vyživovacej povinnosti voči oprávnenej, najneskôr ku dňu
02.07.2021. V sťažnosti doplnil, že nároky výživné za rok 2019 a časť roka 2020 sú premlčané uplynutím
3-ročnej lehoty a súd by mal prihliadnuť i na inštitút dobrých mravov.

18/ O zrušenie vyživovacej povinnosti na Okresnom súde Partizánske (pozn. súdu – v súčasnosti je
Okresný súd Partizánske pracoviskom Okresného súdu Prievidza) žiadal povinný až od 02.07.2021, no
predmetom exekúcie je i výživné, ktorého splatnosť nastala predtým, t.j. výživné za september 2019,
za máj a za jún 2021. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení uviedol, že povinný nepreukázal

splnenie vyživovacej povinnosti za uvedené obdobia, a to i napriek tomu, že súdu predložil doklady
o platbách. Z nich však nevyplývalo, že šlo o úhrady výživného oprávnenej v zmysle exekučného
titulu. Tvrdenie, že výživné za september 2019 uhradil dňa 07.08.2019 vo výške 150,17 eur, povinný
nijako nepreukázal (ani v návrhu, ani sťažnosti). Pokiaľ ide o výživné za máj a jún 2021 (v zmysleexekučného titulu splatné v apríli 2021 a v máji 2021), ani toto výživné nepovažoval vyšší súdny úradník
za uhradené, nakoľko platby, ktorými ho chcel povinný preukázať – kartové operácie zo dňa 03.04.2021
vo výške 101,99 eur a zo dňa 22.06.2021 vo výške 121,98 eur adresované priamo oprávnenej bez

ďalšieho nepreukazovali platenie výživného. V sťažnosti povinný k takým záverom vyššieho súdneho
úradníka nič konkrétne nenamietal. Sťažnostný súd sa preto stotožnil s posúdením vyššieho súdneho
úradníka, že povinný nepreukázal úhradu výživného ani za mesiace máj a jún 2021, keďže pri ich
úhrade povinný neuviedol žiadnu poznámku, že by sa malo jednať o platby výživného, suma platieb
ani dátum ich úhrady nezodpovedá povinnosti uloženej exekučným titulom a oprávnená tieto platby

považovala za úhrady poskytnuté povinným na iné účely (darček k meninám, príspevok na hospitalizáciu
v nemocnici po akútnej operácii). Vzhľadom na uvedené tak sudca uzatvára, že povinný neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení o splnení vyživovacej povinnosti za mesiace 09/2019,
05-06/2021, v dôsledku čoho sa exekúcia ohľadom tohto obdobia vykonáva dôvodne.

19/ Povinný až v sťažnosti vzniesol námietku premlčania pokiaľ ide o nárok výživného za rok 2019 a časť

roka 2020 (pozn. sudcu – výživné za rok 2020 nie je predmetom tohto exekučného konania) a námietku
vymáhania výživného v rozpore s dobrými mravmi. Podľa platnej právnej úpravy rozhodovania o
zastavení exekúcie súdom podľa § 61k Exekučného poriadku exekučný súd návrh na zastavenie
exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie neuplatnil včas. Preto námietky premlčania
a rozporu s dobrými mravmi, vznesené až v sťažnosti, neboli spôsobilé vyvolať žiadne právne účinky,

pričom nešlo o také skutočnosti, ktoré objektívne nemohol povinný tvrdiť už v návrhu na zastavenie
exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Skoncentrovaním
obrany povinného v nových exekučných konaniach (začatých po 01.04.2017) zákonodarca so zreteľom
na povinnosť každého správať sa zodpovedne a efektívne v súdnom konaní, stanovil, že na úkony, ktoré
mohol povinný použiť už pri návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (bez ohľadu na to, či

ho podal), sa neprihliada (napr. uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. L. F. XXX/XXXX z 03.03.2020,
sp. zn. II. F. XXX/XXXX-XX zo dňa 24.05.2022, atď.).

20/ Vzhľadom na uvedené, keď povinný nepreukázal úhrady výživného za 09/2019 a 05-06/2021, súd
na námietku premlčania a vymáhania výživného za uvedené obdobie v rozpore s dobrými mravmi ako

oneskorene vznesenú neprihliadal, bola sťažnosť povinného v tomto rozsahu podľa § 250 ods. 1 CSP
nedôvodná a preto musela byť zamietnutá tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

21/ Pokiaľ ide o tvrdenia povinného, že jeho vyživovacia povinnosť voči oprávnenej zanikla najneskôr
k 02.07.2021, pretože Okresný súd Partizánske rozsudkom, sp. zn. XXX/XX/XXXX ako predbežnú

otázku posúdil zánik vyživovacej povinnosti k uvedenému dátumu s ohľadom na schopnosť oprávnenej
samostatne sa živiť, súd uvádza, že pre účely exekučného konania je nepostačujúce na preukázanie
zániku vyživovacej povinnosti povinného len predbežné posúdenie takej skutočnosti (v odôvodnení
rozsudku Okresného súdu Partizánske XXX/XX/XXXX, ktorý vo veci samej rozhodoval o návrhu
oprávnenej na zvýšenie výživného). Ak totiž bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu,

k jej zániku môže rovnako dôjsť len rozhodnutím súdu (výrokom) o jej zrušení (s výnimkou, keď
k zrušeniu vyživovacej povinnosti dochádza zo zákona, napr. uzavretím manželstva dieťaťa zaniká
vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, a to dňom keď dieťa uzavrelo manželstvo, alebo uzavretím
manželstva rozvedenej manželky). Exekučný súd však nie je orgánom oprávneným skúmať zmenu
pomerov (schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť) ako dôvod zániku vyživovacej povinnosti.

22/ Za dôvodný považoval súd návrh povinného na prerušenie exekučného konania do právoplatného
skončenia konania o návrhu na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti, a to s prihliadnutím na predbežné
posúdenie otázky vzniku schopnosti oprávnenej sama sa živiť v spojení so skutočnosťou, že povinný
podal návrh zo dňa 31.05.2023 na zrušenie vyživovacej povinnosti voči oprávnenej, a to od 02.07.2021,

o ktorom sa koná na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. XXXX/X/XXXX. Samotné podanie návrhu
na zrušenie vyživovacej povinnosti nie je dôvodom zastavenia exekúcie, ale jeho výsledok môže mať
vplyv na účinnosť exekučného titulu, na podklade ktorého sa vymáha výživné od 02.07.2021. V prípade
vyhovenia návrhu povinného na zrušenie vyživovacej povinnosti by sa vedenie exekúcie na výživné
od 02.07.2021 ukázalo ako nedôvodné a vymožené výživné by musela oprávnená povinnému vrátiť

(zásada vyjadrená v § 78 ods. 2 ZoR, podľa ktorej ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre
maloleté dieťa za uplynulý čas, sa spotrebované výživné nevracia, sa na plnoleté osoby neuplatňuje).23/ Súčasná právna úprava nevylučuje v exekučnom konaní využiť inštitút prerušenia konania. Takáto
možnosť bola neprípustná v zmysle § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.03.2017,
v dôsledku čoho sú závery súdov o nemožnosti takéhoto postupu spred 01.04.2017 nepoužiteľné (napr.

rozh. ÚS SR L. F. XXX/XXXX zo dňa 10.07.2013). Z tohto dôvodu podľa názoru súdu aj v exekučnom
konaní možno s poukazom na § 200 Exekučného poriadku popri odklade exekúcie, o ktorom rozhoduje
súdny exekútor (§ 61h Exekučného poriadku), rozhodnúť o prerušení konania subsidiárne v zmysle
CSP. Keďže exekučný súd nie je oprávnený posúdiť zánik vyživovacej povinnosti povinného na základe
zmeny pomerov, pričom o tejto otázke rozhoduje Okresný súd Prievidza, teda rieši otázku, ktorá má

význam pre rozhodnutie v tomto konaní (existencia vyživovacej povinnosti povinného po 02.07.2021),
súd prerušil konanie podľa § 164 CSP tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozhodnutia nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Proti výroku II. tohto rozhodnutia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho
robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak
súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.