Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. november 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 42C/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123212993
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Andrea Škapincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7123212993.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v spore žalobcu: A. B., nar.

X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX, právne zastúpená: JUDr. Marta Šuvadová, advokátka so sídlom
Floriánska 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., G. XXX/XX,
o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobkyni sumu 12.300,- EUR s 5% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 12.300,- EUR od 27.5.2023 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 21.7.2023 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 12.300,- EUR
s príslušenstvom titulom vrátenia daru.
2. Po skutkovej stránke žalobu zdôvodnila tým, že dňa 14.2.2021, po dohode so žalovaným, v čase
keď s ním žalobkyňa žila v spoločnej domácnosti, poskytla mu finančnú čiastku vo výške 12.300,- EUR,
ktorá bola požadovaná predajcom osobných motorových vozidiel ako úhrada prvej časti kúpnej ceny
motorového vozidla. Finančné prostriedky žalobkyňa poskytla v snahe vyjsť v ústrety žalovanému a ich

spoločným synom H. a A. a byť nápomocná pri obstaraní nového motorového vozidla, ktoré malo navyše
za situácie spolužitia v spoločnej domácnosti, slúžiť potrebám i žalobkyne a jej maloletého syna I.. Dňa
14.2.2021 preto previedla bezhotovostným prevodom na bankový účet predajcu C. J. (KM auto s.r.o.)
sumu 12.300,- EUR. Po úhrade akontácie kúpnej ceny sa žalovaný stal držiteľom motorového vozidla.
Okrem uvedeného daru žalobkyňa poskytla žalovanému aj 10.000,- EUR na splatenie dlhu žalovaného
a previedla na nebo spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu s pozemkami, čo je však predmetom
sporu v iných konaniach vedených na tunajšom súde. Potom ako žalobkyňa poskytla žalovanému

dar a dosiahol žalovaný aj prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, začal jej žalovaný
dávať najavo svoj postoj, že je nežiaducou osobou. Intenzita negatívnych prejavov voči žalobkyni sa
zvyšovala s nemožnosťou žalobkyne poskytovať žalovanému ďalšie benefity. Žalobkyňa ďalej uviedla,
že v roku 2015 podal na ňu žalovaný trestné oznámenie pre prečin nebezpečného vyhrážania, kde bola
obmedzená na osobnej slobode a čelila väzobným návrhom. Trestné stíhanie bolo zastavené, avšak
žalobkyňa po tomto incidente opustila spoločnú domácnosť. V roku 2015 žalovaný na ňu podal žalobu
o určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, pričom v roku 2017 bola uzatvorená dohoda

o urovnaní. Napriek tomu, že žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou rodinného domu, od roku 2015 žila
v podnájmoch, keďže predmetný rodinný dom užíval žalovaný so spoločnými synmi A. a H.. Manželstvo
strán sporu bolo v roku 2017 rozvedené a dňa 5.6.2018 sa žalobkyni narodilo dieťa – Tobias Vince.
Žalobkyňa sa ocitla v ťaživej situácii, nevedela z príjmu z rodičovského príspevku uhrádzať nákladyspojené s podnájmami, bol jej vypovedaný nájom, nemala kde bývať, nemohla zabezpečiť potreby
maloletého syna a aj jej rodičia začali trpieť vážnou chorobou, po ktorej jej matka zomrela a otec ostal
odkázaný na pomoc tretích osôb. V tom čase sa u žalobkyne začala prejavovať depresia. Za tejto

situácie oslovila žalovaného, žiadala plnenie v zmysle Dohody o urovnaní, avšak žalovaný namiesto
plnenia dohody jej ponúkol obnoviť vzájomné spolužitie, aj s deťmi a vrátiť sa do rodinného domu.
Podmienkou návratu bolo uzatvorenie darovacej zmluvy k nehnuteľnosti, ktorú žalobkyňa vzhľadom na
prísľuby žalovaného a jej tieseň akceptovala. Podľa jej názoru žalovaný využil situáciu ovplyvnenú zlým
zdravotným stavom žalobkyne (počiatky tohto stavu vzišli ešte v roku 2015, počas manželstva), ktorej

psychiatrické vyšetrenie konštatovalo diagnózu: Recidivujúcu depresívnu poruchu, ťažkú epizódu. Po
návrate do spoločnej domácnosti žalovaný od nej vylákal dary, vrátane sumy 12.300,- EUR. Potom
ako na neho žalobkyňa previedla 1 rodinného domu s pozemkami, odovzdala všetky úspory, teda
približnepočnúcodapríla2021ostalažalobkyňabezfinančnýchúspor,začalžalovaný(ajsdeťmi)dávať
žalobkyni postupne viac a viac najavo, že je nevítaná v rodinnom dome. Dodala, že ataky sa stupňovali,
boli niekedy i fyzického charakteru. Žalovaný napriek tomu, že videl ako sa synovia správajú k žalobkyni

ako matke a k ich nevlastnému bratovi, nikdy nezakročil, naopak synov podnecoval. V decembri 2021
prekročilaverbálnaafyzickáagresiatúmieru,žežalobkyňapodalatrestnéoznámenieprepodozreniezo
spáchaniatrestnéhočinutýraniablízkejosobyazverenejosoby.Vulgárnenadávkynaadresužalobkyne,
ataky psychického a aj fyzického charakteru, jej stolking, odopieranie možnosti voľne sa pohybovať vo
vlastnom rodinnom dome, ísť bez problémov do kuchyne, kúpeľne, WC pokračovali a zintenzívňovali sa.

Situáciu žalobkyňa považovala za neúnosnú, preto dňa 7.2.2022 znovu opustila spoločnú domácnosť
(s jednou taškou základných vecí), bez toho, aby mala vôbec kde ísť. Poukázala aj na exekučné konanie
iniciované žalovaným a plnoletým synom A.. V čase života v spoločnej domácnosti, v januári 2022 podal
žalovanýzamaloletéhosynaH.,akoajplnoletýsynomDávidnažalobkyňunávrhnavykonanieexekúcie,
kde sa na základe nimi označeného exekučného titulu Rozsudku Okresného súdu Košice – okolie, sp.

zn. 9P/222/2015 domáhali zaplatenia výživného na dieťa a to spätne, pričom uvedené rozhodnutie bolo
platnénačasdorozvodumanželstvastránsporu.Manželstvoúčastníkovkonaniabolopritomrozvedené
Rozsudkom Okresného súdu Košice- okolie sp. zn. 9P/129/2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
26.10.2017, ktorým sa upravili rodičovské práva a povinnosti na dobu po rozvode strán sporu. Keďže
sa dňa 5.6.2018 žalobkyni narodilo dieťa Tobias Vince, požiadala o zníženie vyživovacej povinnosti

a Rozsudkom Okresného súdu Košice – okolie, sp. zn. 9P/238/2018 z 23.1.2019, právoplatného
dňa 22.2.2019 bol zmenený Rozsudok Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 9P/129/2015 v časti
vyživovacej povinnosti žalobkyne a počnúc 1.1.2019 do budúcna, bola žalobkyňa povinná prispievať na
A. sumou 60,- EUR a Lukáša sumou 50,- EUR mesačne. Návrh na exekúciu považuje žalobkyňa za
podvodné konanie žalovaného a syna A., sledujúce ako cieľ získanie zvyšnej časti spoluvlastníckeho

podielu žalobkyne na rodinnom dome. Trvalo vyše roka, kým došlo k zastaveniu tohto exekučného
konania, za ktoré obdobie bola však žalobkyňa nútená znášať všetky obmedzenia titulom exekúcie,
vrátane zrážok zo mzdy. Návrh na exekúciu bol podaný za situácie, keď žalobkyňa žila v spoločnej
domácnosti so žalovaným a ich synmi, na domácnosť prispievala, a tiež sama uhrádzala sumy na
platby spojené s domácnosťou, financovala priania svojich detí a ich otca. Nútený výkon rozhodnutia

žalobkyniuškodilavýraznezasiaholdojejživota,opakovanepoopusteníspoločnejdomácnostibolabez
finančných prostriedkov, nemala kde bývať, bola nútená využiť bývanie poskytované týraným matkám
s deťmi v Psychosociálnom centre na Adlerovej 4 v Košiciach, kde žila vyše roka. Aj bez exekučného
konania nevedela pre seba a svoje dieťa obstarať základné životné potreby, z domova odišla narýchlo,
iba s úplne nevyhnutnými vecami, a i keď exekúcia bola po vyše roku zastavená, sankčné postihy

v banke ostali (úroky a pokuty za debetné prečerpanie, zápis v úverových registroch - kedy osoba,
voči ktorej boli vedené exekúcie má sprísnený režim pre čerpanie úveru). V čase, keď žila v spoločnej
domácnosti, nielen do domácnosti prispievala, ale aj uhrádzala sumy na platby spojené s domácnosťou,
no napriek tomu, bez vedomia žalobkyne podal žalovaný, aj plnoletý syn A. na súd žalobu o zvýšenie
vyživovacej povinnosti matky. V rozhodnom období žalobkyňa s mal. synom I. minimálne do zastavenie

exekúcie (do 7.2.2023) živorila. Súdne konanie vo veci zvýšenia výživného nie je právoplatne skončené,
avšak súd prvej inštancie sa stotožnil s tým, že správanie sa plnoletého syna voči matke a nevlastnému
bratovi, je v rozpore so základnými princípmi slušnosti a úcty a vyživovaciu povinnosť matky - žalobkyne
zrušil. Enormné stresové situácie voči žalobkyni podľa nej boli od začiatku premyslené a realizované
zvyšovaním nátlaku tak, aby žalobkyňa vzhľadom na svoje rozpoloženie, situáciu a zdravotný stav

nebola schopná sa účinne brániť. Vo vzťahu k vráteniu daru uviedla, že jej nikdy nebolo, ani v čase
vedeniaspoločnejdomácnosti,umožnenévyužívaniemotorovéhovozidla,atonapriekpredchádzajúcim
prísľubom. Žalobkyňa preto v čase po podaní trestného oznámenia na žalovaného (v decembri 2021),
ešte pred opustením spoločnej domácnosti (7.2.2022) požiadala žalovaného o vrátenie darov, ktoré muposkytla. K vráteniu daru však nedošlo, preto v záujme predísť súdnemu sporu, opakovane písomne
požiadala žalovaného o vrátenie daru podaním z 23.4.2023. Žalovaný sa úmyselne vyhýbal prevzatiu
zásielky. Výzva na vrátenie daru mu bola doručená v priebehu súdneho pojednávania vo veci vedenej

na Okresnom súde Košice – okolie vo veci zvýšenia vyživovacej povinnosti na mal. syna H., dňa
15.5.2023. Napriek tomu, k vráteniu daru žalovaným nedošlo. Z popísaného správania mala za to, že
správanie žalovaného voči nej ako darcovi presiahlo akceptovateľnú mieru pravidiel slušného správania,
nadobudlo povahu hrubého porušenia dobrých mravov, keďže žalovaný úmyselne chcel a aj spôsobil
žalobkyni ujmu na jej právach, využil jej zraniteľnosť na svoje obohatenie sa. Konanie žalovaného je

podľa nej takej intenzity, že oprávňuje žalobkyňu domáhať sa vrátenia daru.
3. Žalovaný využil svoje právo a k žalobe sa nevyjadril.
4. Na pojednávanie dňa 24.11.2023 sa žalovaný nedostavil. Súd vykonal výsluch žalobkyne, ktorá
zotrvala na svojich tvrdeniach.
5. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných
dôkazov tvoriacich obsah spisu, pričom zistil tento skutkový stav:

6. Z sms výpisu Tatrabanky vyplýva, že dňa 14.2.2021 bola z účtu poukázaná suma 12.300,- EUR pre
adresáta J. C..
7. Z Výzvy na vrátenie daru z 23.4.2023 adresovanej žalovanému vyplýva, že žalobkyňa žalovaného
vyzvala na vrátenie sumy 12.300,- EUR, najneskôr do 23.5.2023. Z doručenky k výzve vyplýva, že
zásielka bola dňa 26.4.2023 uložená na pošte, žalovaný zásielku neprevzal v odbernej lehote.

8. Z neprávoplatného Rozsudku sp. zn. 16Pc/48/2021 zo dňa 2.3.2023 súd zistil, že matka bola
zaviazaná k výplate dlžného výživného a k 31.8.2022 došlo k zrušeniu vyživovacej povinnosti na syna
A. pre rozpor s dobrými mravmi.
9. Z Dohody o urovnaní uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 1.6.2017 vyplýva dohoda o vyriešení
vzájomných sporov urovnaním za dohodnutých podmienok.

10. Žalobkyňa predložila Oznámenie o zostatku úveru a informáciu o stave úveru k 30.5.2017, ako aj
podanie povinnej k návrhu na zastavenie exekúcie z 8.8.2022 a 14.11.2022.
11. Z lekárskej správy z 16.1.2022 vyplýva, že žalobkyňa trpela recidivujúcou depresívnou poruchou,
terajšou ťažkou epizódou bez psychotických príznakov.
12. Z lekárskej správy z 2.1.2022 a 10.1.2022 vyplýva, že žalobkyňa ako pacientka bola privezená RZP

pre údajnú poruchu správania, diagnóza depresívna porucha, depresívna diagnóza.
13. Z Potvrdenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach – okolie z 6.2.20222 vyplýva,
že žalobkyňa dňa 6.2.2022 podala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na
žalovaného, ktorý jej robí schválnosti od roku 2014 do dnešného dňa.
14. Z Potvrdenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach – okolie z 3.2.2022 vyplýva,

že žalobkyňa dňa 3.2.2022 podala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na
žalovaného, synov H. a A..
15. Z Potvrdenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach – okolie z 16.12.2021 vyplýva,
že žalobkyňa dňa 16.12.2021 podala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na
žalovaného, ktorý v čase okolo 21.00 hod. búchal na uzamknuté dvere izby rodinného domu, ktorý užíva,

čím jej spôsobil schválnosti.
16. Z Potvrdenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach – okolie z 12.12.2021 vyplýva,
že žalobkyňa dňa 12.12.2021 podala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na
žalovaného.
17. Žalobkyňa predložila Rozsudok Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 9P/129/2015 z 25.9.2017 a

Rozsudok Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 19P/238/2018 z 23.1.2019, Upovedomenie o začatí
exekúcie z 24.2.2022 (na základe návrhu A. B.) a 9.6.2022 (na základe návrhu H. B., zastúpeného
žalovaným ako otcom) a to na základe exekučného titulu (Rozsudok Okresného súdu Košice – okolie
sp. zn. 19P/222/2015 z 17.5.2017).
18. Z Uznesenia sp.zn. 14Ek/906/2022 z 12.1.2023 vyplýva, že súd zastavil exekúciu vedenú proti

povinnej žalobkyni pod sp.zn. 5EX 500/22 z dôvodu, že exekučný titul bol zrušený.
19. Z Uznesenia sp. zn. 61Ek/91/2022 z 9.1.2023 vyplýva, že sa ním mení Uznesenie Okresného súdu
Banská Bystrica sp.zn. 61Ek/91/2022 z 21.7.2022 tak, že exekúcia vedená proti žalobkyni ako povinnej
sa v celom rozsahu zastavuje.
20. Z Uznesenia Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 16C/1136/2015 z 3.8.2017 vyplýva zastavenie

konania o určenie vlastníckeho práva, vedeného žalovaným.
21. Z Uznesenia Okresnej prokuratúry Košice – okolie, č.:1Pv 217/15/8806-25 z 13.7.2015 vyplýva
zastavenie trestného stíhania vedeného proti žalobkyni.
22. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:23. Podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

24. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
25. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
26. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
27.Podľa § 628 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo
sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
28. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
29. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
30. Predmetom sporu je vrátenie sumy 12.300,- EUR poskytnutej žalobkyňou žalovanému darom na
zaplatenie akontácie kúpnej ceny motorového vozidla.
31. Tvrdenia žalobkyne žalovaný nepoprel, využil právo sa k veci nevyjadriť, preto tvrdenia žalobkyne

súd považoval za nesporné.
32. Súd považoval žalobu za dôvodnú. Nesporné medzi stranami sporu bolo uzatvorenie darovacej
zmluvy, poskytnutie sumy 12.300,- EUR žalobkyňou žalovanému (tieto prostriedky boli poukázané na
základe pokynu žalovaného na ním určené platobné miesto - účet predajcu motorového vozidla). Nebolo
tiež sporné splnenie podmienok podľa § 630 Občianskeho zákonníka, teda sa žalovaný voči žalobkyni

správal po 14.2.2021 tak, že hrubo porušil dobré mravy. Súd mal za preukázané aj doručenie výzvy
žalobkyne žalovanému na vrátenie daru ako predpokladu úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie
daru. Žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno ohľadom darovania finančných prostriedkov žalovanému,
ako skutočnosť, že po obdarovaní sa k nej a jej maloletému synovi I. žalovaný správal tak, že tým hrubo
porušil dobré mravy. Výzvu žalovanému na vrátenie daru súd považoval za doručenú uložením na pošte

dňa 26.4.2023. Žalovanému bola navyše osobne výzva opakovane doručená dňa 15.5.2023, v priebehu
súdneho pojednávania v inej právnej veci. Žalovaný tvrdenia žalobkyne nespochybnil.
33. Judikatúra ustálila, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je
akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, súd preto skúmal, o aké

konanie v rozpore s dobrými mravmi ide.
34. Žalobkyňa výpoveďou, trestnými oznámeniami podávanými na žalovaného pre priestupok proti
občianskeho spolunažívaniu, a aj na základe vedenia exekúcie na základe zrušeného exekučného titulu,
osvedčila, že žalovaný sa k nej správal v rozpore dobrými mravmi. Súd výsluch žalovaného nevykonal,
nakoľko žalobkyňa na ňom nezotrvala a tvrdenia žalobkyne ostali žalovaným nesporné.

35. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný po darovaní sumy 12.300,- EUR sa správal
k žalobkyni neúctivo, vulgárne, viedol voči v mene maloletého syna, ktorého zo zákona zastupuje
exekúciu na základe zaniknutého exekučného titulu, pričom o tejto skutočnosti ako zákonný zástupca
musel mať vedomosť. Súd prihliadol na zdravotné komplikácie a obmedzenia žalobkyne, ako aj
nerozporované správanie sa žalovaného a ich spoločných synov voči žalobkyni. Podľa názoru súdu

došlo k účinnej výzve na vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, keďže bolo preukázané,
že žalovaný hrubo porušil dobré mravy voči žalobkyni. Vlastnícke právo žalobkyne sa obnovilo. Z
uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 12.300,- EUR s 5%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.300,- EUR od 27.5.2023 do zaplatenia, tak ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku. Podľa názoru súdu žalobkyňa má nárok na zaplatenie úroku z omeškania

od 24.5.2023, keďže na základe výzvy na vrátenie daru žalovanému poskytla lehotu na vrátenie daru
do 23.5.2023. Vzhľadom na viazanosť súdu žalobným návrhom súd zaviazal žalovaného k zaplateniu
úrokov z omeškania od 27.5.2023, tak ako to žalobkyňa navrhovala.
36. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. l CSP (podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení

s § 255 ods. 1 CSP (podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu)
tak, že žalobkyni voči žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko
žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná.37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom
prvej inštancie (§ 366 CSP).

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.