Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivan Rumana
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/82/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211221647
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:1211221647.2
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne H. Q., narodenej XX. G. XXXX, B., Z. X, B.,
zastúpenej advokátom JUDr. Danielom Urbanom, Bratislava, Uhrova 18, Bratislava, proti žalovaným:
1/ EKZ PLUS, s.r.o., Trnava, Beethovenova 33, IČO: 36 615 871, zastúpená advokátkou JUDr. Oľgou
Šajdíkovou, Bratislava, Kašmírska 24, Bratislava, 2/ P.. L. X., narodený XX. F. XXXX, O., P. XX,
zastúpený advokátkou JUDr. Editou Balážikovou, Partizánske, Jesenského 5, o určenie neplatnosti
zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 11C/161/2011,
o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. novembra 2019 sp. zn.
3Co/131/2017, o návrhu žalobkyne na odloženie právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky do právoplatného skončenia konania o dovolaní žalobkyne o d k
l a d á p r á v o p l a t n o s ťrozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. novembra 2019 sp. zn.
3Co/131/2017.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) potvrdil rozsudok
Okresného súdu Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie“, alebo „prvoinštančný súd“) z 25. novembra
2016, č.k. 11C/161/2011-582, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu (výrok I.) o určenie neplatnosti
zmluvy o pôžičke 2 600 000 Sk z 20. marca 2007 uzavretej medzi žalovaným 1/ ako dlžníkom a
žalovaným 2/ ako veriteľom (ďalej len „zmluva o pôžičke“) a o určenie neplatnosti záložnej zmluvy z
20. marca 2007 uzavretej medzi žalovaným 1/ ako záložcom a žalovaným 2/ ako záložným veriteľom
na zabezpečenie záväzku vyplývajúceho z uvedenej zmluvy o pôžičke (ďalej len „záložná zmluva“),
a žalovaným 1/ a 2/ nepriznal proti žalobkyni právo na náhradu trov konania. Druhým výrokom
odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie z 25. novembra 2016, č.k. 11C/161/2011-582, ktorým
prvoinštančný súd zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením z 12. septembra 2011. Odvolací
súd stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok III).
2. Proti tomuto rozsudku podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“), prípustnosť ktorého
vyvodzovala z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) majúc za to, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožnil s
tým, že v prejednávanej veci nebol daný naliehavý právny záujem na podaní žaloby o neplatnosť zmluvy
o pôžičke a záložnej zmluvy. Dôvody nesprávnosti právneho posúdenia odvolacieho súdu spočívajú
v tom, že žalobkyňa použila vhodný prostriedok obrany svojich práv v podobe žaloby o neplatnosť
právnych úkonov, pri ktorých naliehavý právny záujem na určení oboch právnych úkonov je jasne daný,
aj keď podanie žaloby o neplatnosť právnych úkonov vyplývala priamo z § 137 písm. d) CSP. Žalobkyňa
mala za to, že zmluva o pôžičke je neplatná (absolútne), keďže vôbec nebola ako reálny kontrakt
uzavretá a taktiež bola presvedčená, že konanie žalovaného 1/ bolo vo vzťahu k žalobkyni v hrubom
rozpore s dobrými mravmi a nesmie požívať právnu ochranu. Na základe uvedeného žiadala, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, prípadne,aby dovolací súd podľa § 449 ods. 3 CSP zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, že žalobe vyhovie a
žalobkyni prizná náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/.
2.1. V rámci svojho dovolania žiadala odložiť právoplatnosť napadnutého rozhodnutia podľa § 444 ods.
2 CSP nakoľko pre žalobkyňu má rozhodnutie o dovolaní význam, lebo inak by výkonom záložného
práva zo strany žalovaného 2/ stratila vlastnícke právo k svojmu bytu. O odklad právoplatnosti rozsudku
odvolacieho súdu dovolateľka opätovne požiadala podaním z 08. septembra 2023 a z 02. októbra 2023,
v ktorých uviedla, že medzičasom žalovaný 2/ pristúpil k výkonu záložného práva. Dovolateľka obdržala
od spoločnosti Dom dražieb s.r.o., Výzvu na umožnenie obhliadky nehnuteľnosti za účelom vyhotovenia
znaleckého posudku, a to napriek tomu, že liste vlastníctva je poznamenané dovolacie konanie. Mala
za to, že výkonom záložného práva zo strany žalovaného 2/ by stratila vlastnícke právo k svojmu bytu
a zmaril by sa význam samotného dovolacieho konania.
3. V zmysle ustanovenia § 444 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak nejde o
rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté.
4. Inštitút odkladu právoplatnosti bol novelou Civilného sporového poriadku prevedenou zákonom č.
350/2018 Z. z. zavedený preto, aby bolo možné odložiť právne účinky aj takých rozhodnutí, pri ktorých
nie je nútený výkon možný, avšak ktoré môžu mať pre dovolateľa rovnako nepriaznivé dôsledky.
5. Účelom inštitútu odkladu právoplatnosti alebo vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu
napadnutého dovolaním je ochrana dovolateľa pred nepriaznivými účinkami tohto rozhodnutia -
napríklad vzniku škody, keďže podanie dovolania nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť
napádaného rozhodnutia.
6. Zákonodarca pojem „dôvody hodné osobitného zreteľa“ výslovne nešpecifikuje, právna doktrína však
uvádza, že súd spravidla odloží vykonateľnosť (právoplatnosť), ak 1/ výsledky konania alebo samotné
dovolanie osvedčujú predpoklad úspešnosti dovolania (napr. ak je zo spisu zrejmé, že rozhodnutie trpí
zmätočnosťou), 2/ ak existuje hrozba vzniku nenapraviteľnej ujmy alebo ťažko napraviteľnej ujmy (napr.
v prípade pravdepodobnosti,
že rozhodnutie bude zrušené a následky zrušeného rozhodnutia by už nebolo možné reštituovať), alebo
3/ ak by výkonom rozhodnutia mohol byť zmarený význam a účinok preskúmania a rozhodnutia o
dovolaní. V okolnostiach tej-ktorej veci však nie sú vylúčené ani ďalšie dôvody odkladu právoplatnosti.
Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. 5Cdo/85/99, uverejnený v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov SR, 2000, č. 5, pod č.
90) zároveň platí, že dovolací súd nariadi odklad vykonateľnosti alebo právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia „iba v prípadoch, keď predpokladá jeho zrušenie a takýto odklad nariaďuje preto, aby
zabránil jeho realizácii a tým aj prípadným komplikáciám vzniknutým zrealizovaním napadnutého
rozhodnutia.“
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k názoru, že návrh žalobkyne na odklad právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia je dôvodný, pretože v prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa pre vyhovenie predmetnému procesnému návrhu, preto odložil právoplatnosť rozhodnutia
odvolacieho súdu tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia
o dovolaní žalobkyne.
9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.