Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. november 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123203648
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8123203648.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 20 - 29C/34/2023

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: Poradňa pre občianske
a ľudské práva, so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 37 867 270, zast.: Mgr. Vanda Durbáková,
advokátka so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1. Regionálny úrad školskej správy,
so sídlom Tarasa Ševčenka 3927/11, 080 01 Prešov, IČO: 54 131 472, 2. Ministerstvo školstva, vedy,
výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, 813 30 Bratislava, IČO: 00 164 381,
o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania takto

r o z h o d o l :

- 2 - 29C/34/2023

I. U r č u j e , že žalovaný v 1. rade porušil zásadu rovnakého zaobchádzania prijatím rozhodnutia
o určení spoločného školského obvodu č. OÚ-PO-OS1/2014/024175-9 zo dňa 4.12.2014 a rozhodnutia
o určení spoločného školského obvodu č. OU-PO-OSI-2016/006217-33 zo dňa 27.05.2016, ktorými
udržal existujúci protiprávny stav vzdelávania rómskych detí z obce Malý Slivník v Základnej škole
smaterskouškolouvTernianeprijatímúčinnýchopatrenímapredchádzanieaodstráneniediskriminácie

rómskych detí z obce Malý Slivník v Základnej škole s materskou školou v Terni.

II. U r č u j e , že žalovaný v 2. rade porušil zásadu rovnakého zaobchádzania potvrdením
rozhodnutiažalovanéhov1.radeourčeníspoločnéhoškolskéhoobvoduč.OÚ-PO-OS1/2014/024175-9
zo dňa 4.12.2014 a potvrdením rozhodnutia o určení spoločného školského obvodu č. OU-PO-
OSI-2016/006217-33 zo dňa 27.05.2016, rozhodnutím č. 2015-4945/20922:3-100A zo dňa 30.04.2015
a rozhodnutím č. 2016-19487/32247:2-10A0 zo dňa 17.08.2016, ktorými udržal existujúci protiprávny
stav vzdelávania rómskych detí z obce Malý Slivník v Základnej škole s materskou školou v Terni a

neprijatím účinných opatrení na predchádzanie a odstránenie diskriminácie rómskych detí z obce Malý
Slivník v Základnej škole s materskou školou v Terni.

III. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne najneskôr do 6 mesiacov
po právoplatnosti rozsudku vypracovať plán na odstránenie protiprávneho stavu, obsahujúci analýzu
kapacít základných škôl v meste Prešov a v obciach v okrese Prešov zohľadňujúc etnické a sociálne
zloženie žiakov na týchto základných školách a návrh účinných opatrení na odstránenie diskriminácie

rómskych detí z obce Malý Slivník v Základnej škole s materskou školou v Terni vrátane časového
horizontu ich realizácie a preventívnych opatrení na zabránenie diskriminácie v budúcnosti.

IV. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í do 2 rokov od právoplatnosti rozsudku splniť plán na
odstránenie protiprávneho stavu.

V. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .VI. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

- 18 - 29C/34/2023

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 19.1.2016 výrokmi I. a II. žiadal určiť, že žalovaní v 1. a 2. rade
porušili zásadu rovnakého zaobchádzania prijatím rozhodnutí o určení spoločného školského obvodu č.
OÚ-PO-OS1/2014/024175-9 zo dňa 4.12.2014 a č. 2015-4945/20922:3-100A zo dňa 30.4.2015, ktorým
udržali existujúci protiprávny stav vzdelávania rómskych detí z obce Malý Slivník v ZŠ s MŠ v Terni

vrátane neprijatia účinných opatrení na predchádzanie a odstránenie diskriminácie rómskych detí.

2. Výrokom III. žiadal uložiť žalovaným v 1. a 2. rade v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku
vypracovať plán na odstránenie protiprávneho stavu obsahujúci analýzu kapacít základných škôl v
okolitých mestách a v obciach zohľadňujúc etnické a sociálne zloženie žiakov a žiačok na týchto

základnýchškoláchvrátanenávrhuúčinnýchopatrenínaodstráneniediskriminácierómskychdetízobce
Malý Slivník. Súčasne mala byť žalovaným v 1. a 2. rade od prvého dňa nasledujúceho školského roka
uložená povinnosť po vypracovaní plánu na odstránenie protiprávneho stavu plniť v ňom stanovené
opatrenia.

3. V žalobe tvrdil, že je aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby, keďže rozhodnutia
žalovaných prispeli k pretrvávaniu protiprávneho stavu neodstránením diskriminácie rómskych detí z
obce Malý Slivník, čo predstavuje porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, ktorým sú dotknuté
práva väčšieho počtu osôb. Zároveň je ohrozený verejný záujem spočívajúci v tom, aby žalovaní konali v
súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a v súlade so základnými ľudskými právami a slobodami,

ktoré boli alebo by mohli byť porušením tejto zásady porušené alebo ohrozené. Verejný záujem je v
samej podstate ohrozený už len tým, že popisovaným konaním žalovaných dochádza k porušovaniu
práva neurčitého väčšieho počtu rómskych detí.
4. K porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania žalovanými v 1. a 2. rade uviedol, že v čase
rozhodovania žalovaných bola časť rómskych detí z obce Malý Slivník vzdelávaná na popoludňajšej

zmene v etnicky homogénnych rómskych triedach, pričom v aktuálnom školskom roku 2015/2016 je
tak vzdelávaných 33 rómskych detí v 0. a 1. ročníku. Vyčlenenie rómskych detí do popoludňajšej
zmeny predstavuje ich rasovú segregáciu, ktorá má nevyhnutne za následok poskytovanie výchovy
a vzdelávania za objektívne nižších kvalitatívnych podmienok vplývajúcich na nedostatočne všestranný
rozvoj osobnosti žiaka či žiačky. Na negatívne dôsledky vzdelávania žiakov na poobedňajšej zmene

upozornil vo svojej aktuálnej správe z monitorovacej návštevy na Slovensku aj komisár Rady Európy
pre ľudské práva a kriticky konštatoval, že žiaci a žiačky vzdelávaní na popoludňajšej zmene nemôžu
participovať na mimoškolských aktivitách, ktoré sú podstatné pre zlepšovanie vzdelávacích výsledkov
dieťaťa. Nadmerne vysoké percento rómskych detí a žiačok zo sociálne znevýhodneného prostredia
vzdelávaných na ZŠ v Terni v porovnaní s okolitými školami zároveň výrazne sťažuje ich inklúziu s deťmi

z majority a v konečnom dôsledku spôsobuje, že ZŠ v Terni mala už v čase rozhodovania žalovaných
a doposiaľ aj na doobedňajšej zmene zriadené etnicky a sociálne homogénne triedy, ktoré navštevujú
žiaci a žiačky zo sociálne znevýhodneného prostredia, čo predstavuje tiež porušenie zásady rovnakého
zaobchádzania.

5. Pre posúdenie toho, či dochádza k segregácii vo vzdelávaní, nie je podstatný diskriminačný úmysel,
teda prijímanie opatrení, ktoré vo svojom dôsledku prispievajú k segregácii rómskych detí vo vzdelávaní,
ale aj neprijímanie účinných opatrení na odstránenie segregácie jej porušením legislatívy na ochranu
pred diskrimináciou. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva vo veci Lavida a ostatní proti Grécku z 30.5.2013 sťažnosť č. 7973/10 a rozhodnutie veľkého

senátu ESĽP vo veci Oršuš a ostatní proti Chorvátsku zo 16.3.2010 sťažnosť č. 15766/03.

6.ŽalovaníakoštátneorgányčlenskéhoštátuEÚaRadyEurópysútedaviazanípozitívnoupovinnosťou
prijímať opatrenia vedúce k predchádzaniu všetkým formám diskriminácie. Napriek vedomosti o
protiprávnom stave však neprijali žiadne účinné opatrenia na odstránenie tohto stavu, naopak rozhodli

o spoločnom školskom obvode, čím umožnili, aby sa rómske deti naďalej vzdelávali na ZŠ v Terniv etnicky homogénnych triedach, dokonca aj na popoludňajšej zmene. Žalovaný v 1. rade síce pred
rozhodnutím oslovil okolité základné školy s cieľom zistiť ich kapacitné možnosti, avšak nepostupoval
s dôkladnou starostlivosťou, pokiaľ sa uspokojil len s písomnými odpoveďami škôl ohľadne nedostatku

ich kapacít. Nepovažuje za vylúčené, že okolité školy majúc informáciu, že by sa jednalo o umiestnenie
rómskych detí jednoducho iba deklarovali nedostatok kapacít, čo však nezodpovedalo realite. Žalovaní
pri určení spoločného školského obvodu musia brať do úvahy nielen priestorové kapacity základných
škôl v okolitých obciach, ale aj súvislosti inklúzie a sociálnej kohézie. Možný nezáujem základných
škôl a ich zriaďovateľov o vzdelávanie rómskych detí nemôže byť za žiadnych okolností dôvodom pre

neurčenie spoločného školského obvodu obcou v prípade, ak má reálne voľné kapacity umožňujúce
vzdelávanie uvedených detí na dopoludňajšej zmene etnicky a sociálne rôznorodom kolektíve.

7. Podaním doručeným súdu dňa 23.11.2016 požiadal žalobca o pripustenie zmeny žalobného návrhu
vo výrokoch I. a II., v zmysle ktorých žiadal určiť, že žalovaní porušili zásadu rovnakého zaobchádzania
aj prijatím ďalších rozhodnutí o určení školského obvodu, a to č. OÚ-PO-OSI-2016/006217-33 zo dňa

27.5.2016, ako aj rozhodnutím č. 2016-19487/32247:2-10A0 zo dňa 17.8.2016, ako aj v bode IV.
žalobného návrhu, v zmysle ktorého žiadal uložiť žalovaným povinnosť do 2 rokov od právoplatnosti
rozsudku splniť plán na odstránenie protiprávneho stavu vypracovaného v rámci tohto súdneho konania.
Následne zmenu žaloby vo výroku IV. upresnil podaním doručeným súdu dňa 31.1.2017, ktorým
žiadal uloženie povinnosti splniť plán na odstránenie protiprávneho stavu do 2 rokov od právoplatnosti

rozsudku.

8. Súd I. inštancie zmenu žalobného návrhu pripustil na pojednávaní konanom dňa 1.2.2017.

9. Žalovaní žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedli, že v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR

štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon. Pri vydaní napadnutých rozhodnutí postupovali podľa príslušných hmotnoprávnych predpisov
a v súlade s ustanoveniami správneho poriadku. Iba samotná skutočnosť, že na škole existujú triedy
s prevahou rómskych žiakov neznamená, že ide o diskriminačné konanie. O diskrimináciu by mohlo
ísť najmä vtedy, ak by sa preukázalo, že rómski žiaci sú vzdelávaní v takýchto triedach z dôvodu ich

príslušnosti k rómskemu etniku. V danom prípade preukázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania by mala škola, prípadne jej zriaďovateľ, pretože ak by sa zistilo, že došlo k porušeniu
zásady rovnakého zaobchádzania, príslušné opatrenia na odstránenie protiprávneho stavu by mala
prijať škola, na ktorej k údajnej diskriminácii dochádza.

10. Pokiaľ ide o návrh žalobcu zabezpečiť vzdelávanie rómskych žiakov z obce Malý Slivník v sociálne
a etnicky rôznorodom kolektíve uzavretím dohody o spoločnom školskom obvode s dvoma či viacerými
školami, nie je v právomoci žalovaných, ale iba v právomoci jednotlivých obcí. Pokiaľ ide o možnosť
žiakov z Malého Slivníka vzdelávať z dvoch či viacerých školách v okolí, uvedené nie je možné riešiť
vytvorením viacerých spoločných školských obvodov, keďže zákon hovorí iba o jednom spoločnom

školskom obvode. Podmieňovanie vytvorenia spoločných školských obvodov určitým povinným počtom
žiakov z majority, v ktorej majú byť vzdelávaní rómski žiaci by okrem iného ohrozilo slobodnú voľbu školy
zákonným zástupcom žiaka podľa § 144 ods. 5 školského zákona. Prispôsobovanie školských obvodov
výlučne kvôli rómskym deťom z titulu ich etnickej príslušnosti by zakladalo tzv. pozitívnu diskrimináciu v
zmysle čl. 1 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie. Poukázali na

to,žeokolitéobcenemalivoľnékapacitynaumiestneniežiakovzobceMalýSlivníkvrozhodnomobdobí.
Každá z okolitých obcí nemala voľnú kapacitu tried, ale bola u nich zistená iba možnosť doplnenia žiakov
do jednotlivých ročníkov.

11. Majú za to, že žalobca nepreukázal, že údajné vzdelávanie rómskych žiakov v etnicky homogénnych

triedachsauskutočňujezdôvoduichpríslušnostikrómskemuetniku.Zosamotnéhokonaniažalovaných
jasne vyplýva snaha v prvom rade o to, aby žiaci z obce Malý Slivník boli riadne vzdelávaní, mali
kde sa vzdelávať a aby mali zabezpečené všetky potreby v súvislosti s ich vzdelávacou činnosťou.
V danom prípade absentuje priama príčinná súvislosť medzi vydanými rozhodnutiami žalovaných a
údajným vzdelávaním rómskych detí v etnicky homogénnych triedach na ZŠ v Terni, ktoré má zakladať

ich segregáciu. Napadnutými rozhodnutiami bol iba určený spoločný školský obvod v záujme riadneho
vzdelávania žiakov. V opačnom prípade, ak by nereagovali pružne na žiadosť starostu obce Malý Slivník
a v súlade so zákonom neurčili spoločný školský obvod, bola by ohrozená riadna školská výchova, ako
aj vzdelávací proces žiakov z obce Malý Slivník.12. Zároveň namietali neurčitosť petitu žalobného návrhu II. uvedením všeobecného a neurčitého pojmu
bez uvedenia, aké konkrétne preventívne opatrenia majú žalovaní prijať. V tomto smere poukázali aj na

neurčitosťžalobnéhonávrhuIII.aIV.vrátaneichnevykonateľnosti.Neurčitosťavšeobecnosťuvedených
petitov vidia v tom, že žalobca presne neurčil, čo by podľa neho mal požadovaný plán na odstránenie
protiprávneho stavu obsahovať. Zároveň vzhľadom na neohraničenosť lehoty na plnenie žalobného
návrhu IV. nie je jasné, kedy uplynie lehota na plnenie. Stanovenie časového horizontu na plnenie
preventívnych opatrení požadované v petite je všeobecný pojem a závisí na úvahe žalovaných, ako

konkrétne tento časový horizont vymedzí.

13. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaných, rozhodnutiami
žalovaných, správami o výchovno-vzdelávacej činnosti ZŠ s MŠ Terňa, odbornými posudkami,
výsluchom svedkyne A. B. C., ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

14.VšeobecnezáväznýmnariadenímobceTerňadodatokč.4/2014zodňa22.5.2014bolurčenýškolský
obvod ZŠ s MŠ v Terni pre obec Malý Slivník, a to pre žiakov s trvalým pobytom v tejto obci povinný
plniť školskú dochádzku pre 5. až 9. ročník základnej školy.

15.Podanímzodňa17.6.2014obecTerňadoručilažalovanémuv1.radeoznámenie,žedošlokzrušeniu

školského obvodu pre žiakov s trvalým pobytom v obci Malý Slivník povinných plniť školskú dochádzku
pre 1. až 4. ročník základnej školy.

16. Žalovaný v 1. rade podaním zo dňa 15.7.2014 vyzval obec Malý Slivník na oznámenie, ako
plánuje obec zabezpečiť plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov 1. až 4. ročníka od školského

roku 2015/2016 vrátane uvedenia predpokladaného počtu uvedených žiakov. Zároveň žiadal od obce o
poskytnutie informácií, v ktorých školách budú žiaci v 1. až 4. ročníku v školskom roku 2014/2015 plniť
povinnú školskú dochádzku s uložením lehoty túto informáciu podať do 31.7.2014.

17. Zo zápisu z pracovného rokovania zo dňa 29.9.2014 (č. l. 85) vyplýva, že sa tohto nezúčastnil

starosta obce Malý Slivník, pričom žalovanému v 1. rade ani neoznámil ako zabezpečí plnenie povinnej
školskej dochádzky.

18. Až dňa 3.12.2014 doručil žalovanému v 1. rade žiadosť o zriadenie spoločného školského obvodu
z dôvodu, že sa obci nepodarilo zabezpečiť povinnú školskú dochádzku pre žiakov s trvalým pobytom

v obci ani po oslovení zriaďovateľov okolitých základných škôl.

19. Žalovaný v 1. rade dňa 4.12.2014 pod č. OÚ-PO-OS1/2014/024175-9 vydal rozhodnutie, ktorým určil
územie obce Malý Slivník a územie obce Terňa za spoločný školský obvod ZŠ s MŠ, Hlavná 113/68,
Terňa s časovým obmedzením do ukončenia školského roka 2015/2016, t. j. do 31.8.2016.

20. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že na základe predchádzajúceho prieskumu a konzultácií
s riaditeľmi škôl a ich zriaďovateľmi zistil, že základné školy v Tulčíku, Finticiach a Záhradnom nemajú
priestorové ani kapacitné možnosti vytvoriť vhodné podmienky pre navýšenie celkového počtu o ďalších
žiakov, pričom ZŠ v Terni aj napriek obmedzeným možnostiam je schopná zabezpečiť vzdelávanie pre
žiakov, preto rozhodol o vytvorení uvedeného spoločného školského obvodu.

21. Obec Terňa v odvolaní proti uvedenému rozhodnutiu uviedla, že z verejne dostupných informácií je
zrejmé, že niektoré zo škôl v regióne v minulosti bez problémov vzdelávali viac žiakov a minimálne 1
škola prijíma aj deti zo školského obvodu obce Terňa. Ako hlavný dôvod vypovedania školského obvodu
pre obec Malý Slivník je prekročenie kapacity školy, ktorá z pôvodne 14 triednej vzrástla na 21 triednu.

Obec Terňa sa postupnou adaptáciou priestorov bývalých jaslí usilovala tento stav zvládnuť, avšak jej
možnosti sú vyčerpané. Poukázala na to, že zdržiavanie výstavby modulovej školy je neakceptovateľné
a argumentácia s poukazom na nevhodnosť lokality je neprimeraná, nakoľko v tejto lokalite už vyrastá
komunitné centrum. Je potrebné určiť, či je dôležitejšie vzdelávanie detí, ktoré v budúcnosti prinesie
ich integráciu alebo argumentácia o nevhodnosti na to pripravenej lokality. Žalovaný v 1. rade pred

predložením odvolania obce Terňa žalovanému v 2. rade konštatoval, že ZŠ s MŠ Tulčík je v školskom
roku 2014/2015, ako aj v nasledujúcich rokoch kapacitne vyťažená na 100 %. Škola rekonštrukciami
získala 4 triedy, ktoré sú však rozlohou veľmi malé a na vyučovanie nevhodné, preto sa využívajú iba na
popoludňajšiu záujmovú činnosť. Ďalším negatívom je neexistencia dopravného spojenia medzi obcami.PokiaľideoZŠvoFinticiach,kapacitaškolyjeprojektovanána9trieda2odbornéučebne,čozodpovedá
počtu 200 žiakov. V súčasnosti školu navštevuje 189 žiakov, z ktorých je 17 individuálne integrovaných,
teda škola je kapacitne predimenzovaná. Nakoľko v školskom roku 2014/2015 pribudol väčší počet

žiakov v 5. ročníku, ktorí dochádzajú zo Záhradného, bolo potrebné v uvedenom ročníku zriadiť 2 triedy,
čo zhoršilo podmienky na výučbu cudzích jazykov. ZŠ v Záhradnom je projektovaná kapacitne na 4
učebne, ktoré budú pre školské roky 2014/2015, ako aj nasledujúce obdobie plne využité.

22. Pokiaľ ide o ZŠ v Terni, táto poskytuje v školskom roku 2014/2015 vzdelanie pre 305 žiakov pre

zabezpečenie vyučovacieho procesu školy využíva 24 tried, z ktorých je 6 odborných učební, z obce
Malý Slivník navštevuje uvedenú školu celkovo 122 žiakov, z toho na 1. stupni 76.

23. Žalovaný v 2. rade rozhodnutím zo dňa 30.4.2015 pod č. 2015-4945/20922:3-100A potvrdil
rozhodnutie žalovaného v 1. rade a odvolanie obce Terňa zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že zo spisového materiálu vyplýva nepochybná snaha správneho orgánu o riešenie situácie, a to aj

na základe uskutočnenia stretnutí, na ktorých sa zúčastnil zástupca úradu splnomocnenca vlády SR
pre rómske komunity. Zároveň deklaroval, že bude problematike venovať zvýšenú pozornosť, aby
sa dosiahla čo najrýchlejšia príprava a realizácia výstavby modulovej školy v Malom Slivníku, čím
by sa uvedený problém vyriešil. Na základe preskúmania z administratívneho spisového materiálu
odvolací orgán zistil snahu prvostupňového orgánu o spoľahlivé zistenie skutkového stavu a tiež snahu o

vyriešenie uvedeného problému ešte pred vydaním rozhodnutia. Zisťoval možnosti dochádzania žiakov
z obce Malý Slivník v prípade vytvorenia spoločného školského obvodu s niektorou z uvedených obcí.
Uviedol, že ZŠ v Tulčíku nemá kapacitné možnosti na prijatie ďalších žiakov a poukázal na neexistenciu
dopravného spojenia medzi uvedenými obcami. ZŠ vo Finticiach je predimenzovaná a v obci Záhradné
bude kapacitne aj v nasledujúcom období plne využitá. Ďalej zo spisovej dokumentácie vyplýva, že

obec Malý Slivník oslovila aj ďalšie obce Demjata, Prešov a Sabinov, ktoré uviedli, že nemajú kapacitné
možnosti na vytvorenie spoločného školského obvodu.

24. Žalovaný v 1. rade dňa 27.5.2016 pod č. OÚ-PO-OS1/2016/006217-33 vydal rozhodnutie, ktorým
opakovane určil územie obce Malý Slivník a obce Terňa za spoločný školský obvod ZŠ v Terni na dobu

neurčitú. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v 1. rade inicioval pracovné stretnutie so
starostom obce Malý Slivník za účelom zistenia stavu, ako obec zabezpečí plnenie povinnej školskej
dochádzky detí v školskom roku 2016/2017 a nasledujúcich rokoch, ktorý ich informoval, že podal
návrh na súd na vrátenie budovy obci, ktorá je podľa jeho tvrdenia majetkom obce. Zároveň ich
informoval, že zo strany Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity bol vyjadrený ústny

súhlas s vybudovaním ZŠ v obci, ale nedošlo k dohode pri určení lokality. Žalovaný v 1. rade preto
požiadal okolité obce a základné školy v ich zriaďovateľskej pôsobnosti o poskytnutie informácie
o kapacitných možnostiach základných škôl. Obec Záhradné vo svojej odpovedi uviedla, že školu
navštevuje 49 žiakov, pričom kapacita je 65 s tým, že nedisponuje voľnými učebňami, iba voľnými
kapacitami v rámci doplnenia počtu žiakov; obec Raslavice deklarovala projektovú kapacitu na 26 tried,

voľné kapacity sú len na doplnenie na maximálne stanovený počet žiakov jednotlivých ročníkoch v
počte 3 žiakov; obec Tulčík uviedla, že nemá kapacitné možnosti, obec Demjata uviedla, že v budúcom
školskom roku bude vyučovať v spojených ročníkov s predpokladaným počtom žiakov 39; mesto Prešov
uviedlo, že projektová kapacita základných škôl je v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti 8 832 žiakov, v
školskom roku 2016/2017 očakávajú 6 995 žiakov, a teda existujú voľné kapacity v rámci doplnenia

počtu žiakov na maximálny počet jednotlivých ročníkov. Súčasne žalovaný v 1. rade pred vydaním
uvedeného rozhodnutia realizoval fyzickú obhliadku ZŠ v Terni. Pri vytvorení spoločného školského
obvodu uvedených obcí vychádzal zo skutočnosti, že ide o geograficky najbližšiu obec, čo je podstatným
faktorom pri zabezpečení bezpečnosti dochádzania žiakov i pri časovej záťaži najmä mladších žiakov.
Vzdialenosť obcí je 2,5 km a čas trvania autobusom 7 minút. Zároveň nastavenie autobusových liniek

zodpovedá časovo rozvrhu žiakov základnej školy. Okrem iného uvedená základná škola dlhodobo
dosahuje priaznivé výsledky so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia. Súčasne vykonal
ohliadku ZŠ v Záhradnom a zistil, že nedisponuje voľnými učebňami; ZŠ v Raslaviciach so zistením,
že škola je priestorovo vyťažená, voľné triedy nemá, ale môže doplniť jednotlivé triedy do maximálneho
počtu žiakov od 2 do 8. Pokiaľ ide o ZŠ v Tulčíku, je maximálna kapacita uvedenej školy 236 žiakov

s tým, že pri prípadnej optimalizácii organizácie vyučovania v škole by bolo možné spájať triedy na 1.
stupni, a tak získať 2 voľné učebne s celkovým počtom 50 žiakov. Vzdialenosť medzi uvedenými obcami
je 9 km, toho času bez existencie priameho autobusového spojenia, preto by obec musela zabezpečiť
dopravu žiakov, ako aj ich dozor. Pokiaľ ide o ZŠ v Demjate, pri zmene organizácie vyučovania by bolomožné spájať triedy na 1. stupni, a tak získať jednu voľnú učebňu v počte 25 žiakov. Medzi obcami
však neexistuje priame autobusové spojenie, a preto by obec musela zabezpečiť dopravu žiakov, ako aj
ich dozor počas dopravy. Zároveň zrealizoval fyzickú obhliadku v základných školách v zriaďovateľskej

pôsobnosti mesta Prešov, kde boli zistené voľné kapacity, avšak vážnym negatívom je vzdialenosť obce
od mesta Prešov až 23 km. Autobusové linky nezodpovedajú potrebám dochádzania žiakov do školy,
pretože z obce odchádzajú v skorých ranných hodinách a preprava žiakov by trvala 45 až 60 minút.
Z viacerých hľadísk tak dochádzanie žiakov by bolo vysokým bezpečnostným rizikom s poukazom na
ich nízky vek a nesamostatnosť. Na základe uvedeného preto dospel k záveru, že jedine ZŠ v Terni

má kapacitné možnosti zabezpečiť vyučovanie všetkých do úvahy prichádzajúcich žiakov z obce Malý
Slivník, pričom je časovo, aj geograficky najbližšia k obci Malý Slivník.

25. Proti uvedenému rozhodnutiu opätovne podala odvolanie obec Terňa, v ktorom namietala
hodnovernosť údajov získaných pracovníkmi žalovaného v 1. rade pri pracovnom stretnutí so starostami
obcí v regióne a pri ich fyzických obhliadkach základných škôl s uvedením, že ZŠ v Demjate má kapacitu

75 žiakov, pričom je nepravdivá informácia, že medzi obcami Malý Slivník a Demjata neexistuje priame
autobusové spojenie s tvrdením, že minimálne 2 školské roky je nový spoj linky, ktorý prepravuje žiakov
zobceVeľkýSlivníkdoobceDemjata,pričomprechádzacezobecMalýSlivník.PokiaľideoZŠvTulčíku,
táto má kapacitu 236 žiakov, z toho na 1. stupni je 45 žiakov. Pokiaľ ide o neexistujúce autobusové
spojenie, toto je možné riešiť ústretovosťou VÚC alebo SAD Prešov. Spájaním triedy 2. a 3. ročníka ZŠ

v Záhradnom by bolo možné taktiež získať novú voľnú učebňu. Naopak, v ZŠ v Terni bude potrebné
otvoriť 3. triedu v MŠ v školskom roku 2016/2017, nakoľko obec má veľký záujem na zaškolení všetkých
detí obyvateľov obce, pričom narastá počet matiek s ambíciou vrátiť sa do práce aj od dieťaťa mladšieho
ako 3 roky. Po diagnostike školskej zrelosti žiakov zapísaných v školskom roku 2016/2017 bude mať
základná škola 2 triedy 0. ročníka, čo zníži počet učební o 1 a v popoludňajšej zmene sa budú musieť

vyučovať žiaci 4 tried 1. stupňa.

26. Žalovaný v 2. rade rozhodnutím zo dňa 17.8.2016 pod č. 2016-19487/32247:2-10A0 potvrdil
rozhodnutie žalovaného v 1. rade so záverom, že žalovaný v 1. rade zhromaždil dostatočné množstvo
podkladov pre vydanie rozhodnutia o zabezpečení povinnej školskej dochádzky žiakov obce Malý

Slivník s tým, že tento sa riadil platnou právnou úpravou a vec správne posúdil. Odvolací orgán
zistil, že obec Terňa v odvolaní uvádzala údaje neaktuálne a nerelevantné. Súčasne uviedol, že
pedagógovia ZŠ v Terni majú dlhoročné skúsenosti s prácou s marginalizovanými skupinami žiakov,
absolvovali vzdelávacie programy na inkluzívne vzdelávanie a ich kvalifikovanosť, ako aj odbornosť
je nespochybniteľná. Na základe uvedeného preto dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

vychádza zo spoľahlivo zistené skutkového stavu a obsahuje predpísané náležitosti, preto rozhodnutie
prvostupňového orgánu ako vecne správne potvrdil.

27. Z predložených sociálno-psychologických posudkov žalobcom vyplýva, že segregácia a nerovnaké
zaobchádzanie majú vo všeobecnosti negatívny vplyv na kognitívny vývin stigmatizovaných detí vrátane

rómskych. Pre segregované školy je totiž typické, že učitelia vzdelávací potenciál dehumanizovaných
detí podceňujú a kladú na nich príliš nízke nároky, čím sa nevytvárajú optimálne podmienky pre
vývin ich kognitívnych schopností. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že príliš nízke, ako aj príliš
vysoké očakávania rodičov a učiteľov brzdia rozvoju schopností. Prípadové štúdie vo vybraných
lokalitách Slovenska potvrdili, že slovenskí učitelia majú na rómskych žiakov nižšie nároky ako na

majoritné, a to práve z dôvodu dehumanizovaného pohľadu na rómske etnikum, z ktorého vyplýva
falošný predpoklad, že schopnosti a možnosti rómskych detí sú horšie. Ak je politika školy nastavená
diskriminačne a dehumanizujúco, vyvoláva to v rómskych deťoch psychické problémy, neistotu, ako aj
pochybnosti o svojej hodnote a vedie ich k zníženému sebavedomiu. Ak je však politika školy kultúrne
otvorená, problémové správanie rómskych adolescentov sa vyskytuje podstatne zriedkavejšie. Podľa

terénneho výskumu na takejto škole dosahujú rómski žiaci podstatne lepšie výsledky. Výskumy v SR
ukázali, že na Slovensku pribúda počet segregovaných škôl v dôsledku nízkej pôrodnosti majoritnej
populácie. Ak rómske etnikum majoritná populácia vníma ako podradnú rasu, potom považujú spoločné
vzdelávanie s rómskymi deťmi za negatívum. Avšak pre zmiešané školy, kde rómske deti tvoria
väčšinu, sa vytvára optimálne prostredie pre ich vzdelávanie. Ak zmiešané školy pristupujú k žiakom

rovnocenne, predstavujú významné miesto pre osvojovanie si morálnych hodnôt a kultúrnej otvorenosti.
Závermi uvedených posudkov bolo konštatované, že segregované vzdelávanie udržiava predsudky voči
Rómom, zvyšuje nedôveru a nepriateľstvo medzi majoritným a rómskym etnikom, poškodzuje kognitívnya morálny vývin rómskych detí, ako aj morálny vývin majoritných detí, rómskym deťom spôsobuje
psychické a emocionálne problémy a drasticky obmedzuje ďalšie vzdelávacie možnosti rómskych detí.

28. Svedkyňa A. B. C., riaditeľka ZŠ v Terni, uviedla, že táto do určitého času nemala zriadené
popoludňajšie vyučovanie, ktoré nastalo na základe rozhodnutia obce o vytvorení 3. triedy MŠ z dôvodu
zabezpečenia zaškolenia všetkých detí s trvalým pobytom v obci. Z uvedeného dôvodu potom základná
škola prišla o 3 učebne 1. stupňa a došlo k vypovedaniu spoločného školského obvodu s obcou Malý
Slivník pre 1. stupeň základnej školy. K zaradeniu detí z obce Malý Slivník do popoludňajšej zmeny došlo

z praktických dôvodov, keďže vzhľadom na ich počet 120-130 nebolo možné zabezpečiť ich presuny
na dopoludňajšie vyučovanie, nakoľko autobusovú dopravu v uvedenom čase využívajú aj iní občania
obce Malý Slivník. K vytvoreniu poobedňajšej zmeny došlo až v školskom roku 2016/2017. Uviedla,
že nevie uviesť, aké zastúpenie majú deti rómskeho pôvodu v škole, nakoľko takúto štatistiku nevedú s
poukazom na definíciu žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia. Rómske deti sú zastúpené žiakmi
z obce Terne, ako aj Malý Slivník, časti Furmanec. Ich základnú školu z obce Slivník s výnimkou časti

Furmanec v školskom roku 2014/2015 navštevovalo 25 žiakov, v školskom roku 2015/2016 9 a teraz sú
to 4 deti. Väčšina detí z obce Malý Slivník navštevuje malo-triedku v Záhradnom. Pokiaľ ide o zastúpenie
detí z časti Furmanec, v roku 2014/2015 ich bolo 66, v školskom roku 2016/2017 127 a teraz je to 123.
Podľa jej názoru žalovaný v 1. rade nemôže vychádzať z maximálneho počtu žiakov za predpokladu, že
vyhláška ministerstva školstva SR určuje maximálny počet žiakov na triedu. V prípade, ak tento počet

žiakov trieda presahuje, je škola oprávnená deti deliť. V školskom roku 2016/2017 mali 317 žiakov.

29. Ďalej uviedla, že ich škola zabezpečuje kvalitné vzdelávanie pre všetky deti. Pokiaľ boli deti z
predškolského zariadenia vyhodnotené ako zrelé na nástup do 1. ročníka základnej školy, sú vzdelávané
v triedach, ktoré spravidla kopírujú triedu materskej školy. Pokiaľ ide rómske deti, tam sa ročníky 1. triedy

spravidla tvoria žiakmi, ktorí boli spolužiakmi v rámci 0. ročníka. V prípade zistenia zmeny vzdelanostnej
úrovne rómskeho dieťaťa na psychologického prehodnotenia sú tieto zaradené do zmiešaných tried.
Ich škola aplikuje 2 varianty školského vzdelávacieho programu pre deti, ktoré boli zaškolené v
predškolskom zariadení zaradením cudzieho jazyka už od 1. ročníka základnej školy a pokiaľ ide
o deti navštevujúce 0. ročník, mali predmet cvičenia správnej výslovnosti za účelom zlepšenia ich

komunikačnej schopnosti v slovenskom jazyku.

30. Ďalej uviedla, že poobedňajšie vyučovanie sa stretlo nielen s nevôľou v pracovnom kolektíve, ale aj u
rodičov.MenejurodičovzobceMalýSlivník,časťFurmanec,ktorívpodstatetútosituáciuuvítali,nakoľko
ich deti nemuseli skoro vstávať, pokiaľ išlo o deti 0. ročníka. S väčšou nevôľou sa stretli u rodičov detí

pochádzajúcich z obce Terňa, ktorí dochádzajú na aktivačné práce, a teda mali problém s umiestnením
detí v doobedňajších hodinách. Zároveň nastal problém so stravovaním detí v súvislosti s ich počtom a
celkovo s logistikou ich sprevádzania na dopravu. Vzhľadom na stúpajúci počet detí z časti Furmanec,
obce Malý Slivník, v súvislosti s nástupom na povinnú školskú dochádzku bude v prípade neriešenia
uvedenej situácie nutné realizovať výučbu v popoludňajšej zmene vo viacerých triedach 1. stupňa.

31. Otázka vzdelávania žiakov je úlohou danej obce, a preto práve starosta obce Malý Slivník by
mal dôraznejšie žiadať od príslušných orgánov riešenie danej situácie pre zabezpečenie optimálneho
vzdelávania detí jeho obce. Ich vzdelávanie v ZŠ v Terni nie je priestorovo optimálne a sú vylúčené z
mnohých mimoškolských aktivít, ktoré sa spravidla uskutočňujú v popoludňajších hodinách.

32. Z predloženej správy ZŠ v Terni vyplýva, že v školskom roku 2016/2017 sa realizovala
v popoludňajšej zmene výučba 3 tried, a to 0.A v celkovom počte 14 detí z Malého Slivníka; trieda
2.B v celkovom počte 19 detí, z toho 12 z Terne, 7 z Malého Slivníka a trieda 3.B v celkovom počte
17 žiakov, z toho 15 z Malého Slivníka a z Terne 2 deti. Z uvedeného počtu detí bolo zo sociálne

znevýhodneného prostredia 44 detí. Aj z predložených správ o výchovnovzdelávacej činnosti školy
vyplýva,žeškolavslovenskýchmeraniachdosiahlanajlepšievýsledkyzaostatných10rokovapozitívne
bol hodnotený fakt, že deviataci boli prijatí na stredné školy podľa svojho výberu a záujmu. Škola
má stabilný počet žiakov s miernym nárastom s tým, že počet žiakov zo sociálne znevýhodneného
prostredia je na úrovni 65 %. Kvalifikovanosť pedagogického zboru je veľmi dobrá; učitelia absolvovali

rôzne formy kontinuálneho vzdelávania, neustále zvyšujú svoje kompetencie účasťou na seminároch
a metodických poradách. Rozširuje vyučovanie podľa individuálnych schopností a potrieb žiakov,
skupinové vyučovanie, úlohy rôznej obtiažnosti, projektové vyučovanie so zohľadnením individuálnych
daností jednotlivých žiakov, využitím samostatnej práce, spontánnosti i aktivity. Pedagogické asistentkypravidelne navštevujú rodiny žiakov. Aj triedni učitelia využívajú možnosť navštíviť zákonných zástupcov
doma alebo na kultúrnych vystúpeniach žiakov aspoň na základný kontakt s rodičmi, keďže ich účasť
na aktívoch sa nezlepšuje tak, ako by to bolo žiaduce. Žiaci marginalizovaných komunít nedosahujú

výsledky, ktoré by zodpovedali vynaloženej námahe zo strany vyučujúcich a školy. Pozitívny vplyv na
riešenie počiatočných ťažkostí má prítomnosť 2 pedagogických asistentiek ovládajúcich rómsky jazyk.
U žiakov 0. ročníka nie je možné očakávať, že počas 1 roka dobehnú zanedbanú školskú prípravu
a vo vyšších ročníkoch je prekážkou úspešnejšieho napredovania nepravidelná školská dochádzka,
nezáujem žiakov o vyučovací proces a slabá až žiadna domáca príprava. Vylučujúci sa preto orientujú

na sprostredkovanie a upevnenie základného učiva v škole.

33. Žalovaný v 2. rade súdu predložil kópiu webových stránok okolitých základných škôl, z ktorých
vyplýva, že okrem obce Terňa iné základné školy nemajú zriadené 0. ročník. Súčasne predložil výpisy
z cestovného poriadku, z ktorých vyplýva najvhodnejšie cestovné spojenie v školskom roku 2016/2017
medziobcouMalýSlivníkaTerňavtrvaní3minútnarozdieloddopravnéhospojeniasobcamiRaslavice,

Demjata alebo Tulčík s dĺžkou trvania cesty cca 1 hodina.

34. Verejná ochrankyňa práv vo svojom stanovisku zo dňa 21.12.2018 uviedla, že po oboznámení sa
s rozhodnutiami žalovaných kriticky vníma skutočnosť, že etnické a sociálne zloženie žiakov nebolo
v rozhodovaní týchto orgánov vôbec vzaté do úvahy. Pokiaľ ide o priestorové možnosti, ktoré v

rozhodovaní orgánov štátnej správy zohrávali tiež podstatnú úlohu, i keď nie je jej cieľom spochybňovať
obsah a rozsah zisteného skutočného stavu veci, nakoľko k tomu slúži inštitút správnej žaloby, uviesť
svoje poznatky k možnosti zabezpečenia plnenia povinnej školskej dochádzky z obce Malý Slivník mimo
obce Terňa, a to z hľadiska priestorov na ZŠ s MŠ Tulčík. Podľa údajov dostupných na webovej stránke
školy v školskom roku 2018/2019 sa v niektorých ročníkoch na 1. stupni vzdeláva 7 - 8 detí. Ak sa

vychádza z najvyššieho možného počtu žiakov, tak potom maximálna kapacita na 1. stupni tejto školy je
97 žiakov, pričom súčasný stav je 36 žiakov. Maximálna kapacita na 2. stupni tejto školy je 145 žiakov,
pričom súčasný stav je 69 žiakov. Z uvedeného je zrejmé, že škola disponuje voľnými kapacitami v počte
61 na 1. stupni a 76 na 2. stupni, čo dohromady činí 137 miest. Prostredníctvom mapy regionálneho
školstva je nespochybniteľné, že počet žiakov tejto školy sa od školského roku 2015/2016 výrazne

nezmenil. Kým v školskom roku 2015/2016 školu navštevovalo 102 žiakov, v školskom roku 2016/2017
96 žiakov, v školskom roku 2017/2018 90 žiakov a v tomto školskom roku 105 žiakov. Vychádzajúc
z uvedeného výpočtu sa preto domnieva, že v čase rozhodovania orgánov štátnej správy táto škola
mala vytvorené priestorové kapacity na zabezpečenie plnenia povinnej školskej dochádzky žiakov z
obce Malý Slivník. Jedinou prekážkou mohlo byť preto iba neexistujúce priame dopravné spojenie,

ktoré však nemožno automaticky chápať ako nedostupnosť územia obce a podľa jej názoru nemôže
byť bez zisťovania možnosti dopravnej obslužnosti územia obce pádnym dôvodom pre neurčenie
spoločného školského obvodu s obcou v prípade, ak reálne disponuje voľnými kapacitami, ktoré
umožňujú vzdelávanie žiakov v dopoludňajších hodinách a navyše v etnicky a sociálne heterogénnom
žiackom kolektíve.

35. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 365/2004 Z. z., dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva
v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k
národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského
stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo

sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo
inej protispoločenskej činnosti.1a)

36. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 365/2004 Z. z., pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné
prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.

37. Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 365/2004 Z. z., dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj
v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou.

38. Podľa § 2a ods. 1 zák. č. 365/2004 Z. z., diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama

diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na
diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.39. Podľa § 2a ods. 2 zák. č. 365/2004 Z. z., priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri
ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo
zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.

40. Podľa § 2a ods. 3 zák. č. 365/2004 Z. z., nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis,
rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní
s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú
objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie

takého záujmu.

41. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 365/2004 Z. z., konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady
rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté
porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalobca“). Žalobca je povinný v návrhu označiť
osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalovaný“).

42. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 365/2004 Z. z., žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu
rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať,
že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.

43. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 365/2004 Z. z., v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v
sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, pri poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní
zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.

44. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 365/2004 Z. z., zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1

sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi v oblastiach prístupu
a poskytovania a) sociálnej pomoci, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia,
doplnkového dôchodkového sporenia, štátnej sociálnej podpory4) a sociálnych výhod, b) zdravotnej
starostlivosti,5) c) vzdelávania,6) d) tovarov a služieb vrátane bývania, ktoré sú poskytované verejnosti
právnickými osobami a fyzickými osobami-podnikateľmi.7)

45. Podľa § 8a ods. 1 zák. č. 365/2004 Z. z., diskriminácia nie je prijatie dočasných vyrovnávacích
opatrení orgánmi verejnej správy alebo inými právnickými osobami smerujúcich k odstráneniu
znevýhodnení vyplývajúcich z dôvodov rasového alebo etnického pôvodu, príslušnosti k národnostnej
menšinealeboetnickejskupine,rodualebopohlavia,vekualebozdravotnéhopostihnutia,ktorýchcieľom

je zabezpečiť rovnosť príležitostí v praxi. Dočasnými vyrovnávacími opatreniami sú najmä opatrenia
a) zamerané na odstránenie sociálneho alebo ekonomického znevýhodnenia, ktorými sú nadmerne
postihnutí príslušníci znevýhodnených skupín, b) spočívajúce v podporovaní záujmu príslušníkov
znevýhodnených skupín o zamestnanie, vzdelávanie, kultúru, zdravotnú starostlivosť a služby, c)
smerujúce k vytváraniu rovnosti v prístupe k zamestnaniu, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a

bývaniu,atonajmäprostredníctvomcielenýchprípravnýchprogramovprepríslušníkovznevýhodnených
skupín alebo prostredníctvom šírenia informácií o týchto programoch alebo o možnostiach uchádzať sa
o pracovné miesta alebo miesta v systéme vzdelávania.

46. Podľa § 9a zák. č. 365/2004 Z. z., ak by porušením zásady rovnakého zaobchádzania mohli byť

dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo slobody väčšieho alebo neurčitého počtu osôb alebo ak
by takýmto porušením mohol byť inak vážne ohrozený verejný záujem, patrí právo domáhať sa ochrany
práva na rovnaké zaobchádzanie aj právnickej osobe podľa § 10 ods. 1. Táto osoba sa môže domáhať
najmä určenia, že bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania, aby ten, kto nedodržal zásadu
rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, a ak je to možné, napravil protiprávny stav.

47. Podľa § 29 ods. 7 zák. č. 245/2008 Z. z., do nultého ročníka môže byť zaradené dieťa len
s informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa. Takéto dieťa začína plniť povinnú školskú
dochádzku v nultom ročníku.

48. Podľa § 29 ods. 8 zák. č. 245/2008 Z. z., najnižší počet žiakov v triede základnej školy je a) osem
žiakov v triede nultého ročníka; šesť žiakov v triede nultého ročníka v neplnoorganizovanej základnej
škole, b) 12 žiakov v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej školy, c) 11žiakov v triede prvého ročníka, d) 13 žiakov v triede druhého až štvrtého ročníka, e) 15 žiakov v triede
piateho až deviateho ročníka.

49. Podľa § 19 ods. 4 zák. č. 245/2008 Z. z., ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nedosiahlo školskú
spôsobilosť, riaditeľ školy rozhodne19) o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa
o jeden školský rok alebo o zaradení dieťaťa do nultého ročníka základnej školy, a to vždy na žiadosť
zákonného zástupcu. Súčasťou žiadosti zákonného zástupcu je odporučenie všeobecného lekára pre
deti a dorast a odporučenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Riaditeľ školy

môže rozhodnúť o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa alebo o jeho zaradení
do nultého ročníka aj na návrh materskej školy, ktorú dieťa navštevuje, a na základe predchádzajúceho
odporučenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, a to vždy s informovaným súhlasom
zákonného zástupcu. Zákonný zástupca má právo rozhodnúť o tom, či dieťa s odloženou školskou
dochádzkou bude navštevovať materskú školu alebo nultý ročník.

50. Podľa § 19 ods. 5 zák. č. 245/2008 Z. z., ak sa u žiaka prvého ročníka základnej školy, ktorý
nemal odložený začiatok povinnej školskej dochádzky a neabsolvoval nultý ročník základnej školy, v
prvom polroku prvého ročníka dodatočne zistí, že nedosiahol školskú spôsobilosť, môže riaditeľ školy
za podmienok podľa odseku 4 rozhodnúť o dodatočnom odložení plnenia povinnej školskej dochádzky
alebo o jeho zaradení do nultého ročníka. Zákonný zástupca má právo rozhodnúť o tom, či dieťa s

dodatočne odloženou školskou dochádzkou bude navštevovať materskú školu alebo nultý ročník.

51. Podľa § 19 ods. 6 zák. č. 245/2008 Z. z., nultý ročník základnej školy je určený pre deti, ktoré k
1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť, pochádzajú zo sociálne
znevýhodneného prostredia a vzhľadom na sociálne prostredie nie je u nich predpoklad zvládnutia

vzdelávacieho programu prvého ročníka základnej školy.
52. Podľa § 19 ods. 7 zák. č. 245/2008 Z. z., ak dieťa ani po odložení začiatku povinnej školskej
dochádzky alebo po dodatočnom odložení plnenia povinnej školskej dochádzky nedosiahlo školskú
spôsobilosť, najneskôr však 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo ôsmy rok
veku, bude zaradené do prvého ročníka alebo so súhlasom zákonného zástupcu do nultého ročníka

základnej školy.

53. Súd I. inštancie rozsudkom zo dňa 27.02.2019 žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného
bremena tvrdenia, teda, že rozhodnutiami žalovaných o vytvorení spoločného školského obvodu došlo
k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.

54. Rozsudok súdu I. inštancie bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.08.2020
pod sp. zn. 16Co/21/2019.

55.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyuznesenímzodňa28.03.2023podsp.zn.4Cdo/112/2021pripustil

zmenu subjektu na strane žalovaného v 1. rade tak, že namiesto žalovaného v 1. rade Okresného
úradu Prešov bude v konaní vystupovať Regionálny úrad školskej správy a rozsudok Krajského súdu v
Prešove spolu s rozsudkom Okresného súdu v Prešove zrušil a vrátil vec Okresnému súdu Prešov na
ďalšie konanie. Zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že žalobca ako
dovolateľ v dostatočnom rozsahu nielen tvrdil, ale aj predložil relevantné dôkazy na preukázanie ním

tvrdených skutočností, ktorých posúdením bolo možné dospieť k záveru o unesení dôkazného bremena
v antidiskriminačnom spore a tým zároveň jeho prenesenia na žalovaných. Interpretácia ust. § 11 ods.
2 zákona č. 365/2004 Z.z. súdmi nižších inštancií bola v rozpore s judikatúrou ESĽP, ktorý k otázke
prenesenia dôkazného bremena sformuloval stanovisko, v zmysle ktorého na preukázanie nepriamej
diskriminácie a presunu dôkazného bremena je nevyhnutné uviesť skutočnosti, z ktorých možno

vyvodiť diskrimináciu dôkazom prima facie, následne sa dôkazné bremeno presúva na žalovaného, aby
preukázal, že k dispozícii diskriminácii nedošlo.

56. Z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo/102/2020, 4Cdo/112/2021,
5Cdo/220/2022 nesporne vyplýva, že zákaz diskriminácie je jednou zo základných zásad právneho štátu

a je neodmysliteľnou súčasťou každého demokratického právneho poriadku. Nepriama diskriminácia sa
vyznačuje konaním alebo opomenutím založeným na zdanlivo neutrálnom pravidle, ktoré znevýhodňuje
konkrétnu osobu alebo skupinu osôb oproti iným osobám, pričom znevýhodnenie nie je objektívne
odôvodnené legitímnym cieľom a zároveň primeranými alebo nevyhnutnými prostriedkami. Pojemzdanlivo neutrálne ustanovenie, kritérium či prax, je treba vnímať v spojení s tým, či ide o také
ustanovenie, kritérium či opatrenie, ktoré je formulované tak, že by ani na prvý pohľad, ani odvodene
nemalo viesť k rozlišovaniu na základe niektorého zo zakázaných diskriminačných dôvodov. Napriek

tomu však, ale jeho aplikácia má v skutočnosti neprimerane nepriaznivý a znevýhodňujúci dopad na
túto skupinu.

57. Na rozdiel od diskriminácie priamej sa nevyžaduje úmysel alebo motív, ide o faktickú diskrimináciu,
ku ktorej dochádza v dôsledku určitého rozhodnutia, opatrenia, praxe založenej na neutrálnom kritérií

za predpokladu, že odlišné zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené legitímnym cieľom, prípadne
prostriedky, ktoré vedú k jeho dosiahnutiu, nie sú vhodné a nevyhnutné a primerané.

58. Segregačné zaobchádzanie z dôvodov rasy, či etnického pôvodu je právne neprípustné a to obzvlášť
vtedy, ak ide o porušenie práva na rovnaké zaobchádzanie, porušenie rovnosti a dôstojnosti v právach,
resp., ak je segregácia dôsledkom diskriminácie a to v súvislosti s realizáciou základného práva

na vzdelanie. Segregácia je zvláštna forma diskriminácie spočívajúcej v systematickom oddeľovaní
príslušníkov určitej skupiny zakázaným diskriminačným dôvodom a to aj pri absencii pojmu segregácie
ako zákonom vyslovene uznanej zakázanej formy diskriminácie. Segregácia bráni integrácii menšín a
posilňuje stereotypy a rasizmus. Sama o sebe spôsobuje ujmu, pretože ochudobňuje obeť o výhody
začlenenia do spoločnosti a spoločných interakcií s príslušníkmi ďalších skupín a prehlbuje sociálno-

kultúrne znevýhodnenie.

59. Problematiku rasovej diskriminácie a segregácie osobitne v spojení s realizáciou práva na vzdelanie
riešil Európsky súd pre ľudské práva, napr. v rozsudku z 05.06.2008 vo veci Sampanis a ostatní proti
Grécku č. 32526/05, v rozsudku veľkého senátu zo 16.03.2010 vo veci Oršus a ostatní proti Chorvátsku

č. 15766/03, v rozsudku z 11.12.2012 vo veci Sampani a ostatní proti Grécku č. 59608/09, v rozsudku
z 29.01.2013 vo veci Horvát a Kiss proti Maďarsku č. 11146/11, v rozsudku z 30.05.2013 vo veci Lavida
a ostatní proti Grécku č. 7973/10, v rozsudku veľkého senátu z 13.11.2017 vo veci D.H. a ostatní proti
Českej republike č. 57325/00.

60. V uvedených rozhodnutiach Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že neprijatie účinných
opatrení štátnymi orgánmi na odstránenie segregácie detí etnickej menšiny vo vzdelávaní a
nezabezpečením vzdelávania s deťmi majority je porušením Európskeho dohovoru na ochranu ľudských
práv. O skutkovo podobnom prípade rozhodol vo Sampani a ostatní proti Grécku, v ktorom judikoval,
že grécke štátne orgány dostatočne nereflektovali skutočnosť, že napriek tomu, že v rámci jedného

školského obvodu fungovali 3 základné školy, jedna z nich bola navštevovaná výlučne rómskymi
deťmi, pričom zároveň vykazovala nižšiu kvalitu vzdelávania. Európsky súd pre ľudské práva rozhodol,
že štátne orgány porušili právo na vzdelanie rómskych detí tým, že neprijali účinné opatrenia proti
segregácii, ktorá v tomto prípade vznikla v dôsledku tlaku rodičov z majority, ktorí odmietali vzdelávanie
svojich detí spolu s rómskymi deťmi. Vo veci Lavida a ostatní proti Grécku sa ESĽP venoval otázke

segregácie rómskych detí, ktoré sa vzdelávali samostatne v etnicky homogénnej škole a neboli prijímané
na okolité školy. ESĽP prejudikoval, že pretrvávanie tohto stavu a odmietanie štátnych orgánov prijať,
desegregačné opatrenia je porušením práva rómskych detí na vzdelanie. V tejto súvislosti okrem iného
uviedol, že aj pri neprítomnosti diskriminačného úmyslu zo strany štátu, podľa súdu pretrvávajúce
vzdelávanie rómskych detí vo verejnej škole, navštevovanej výlučne rómskymi deťmi a rozhodnutie proti

účinným, desegregačným opatreniam, ako sú napr. rozmiestnenie rómskych detí do zmiešaných tried
v iných školách, a prepracovanie školských obvodov z dôvodu opozície rodičov nerómskych žiakov
nemôže byť objektívne ospravedlniteľné legitímnym cieľom.

61. Európsky súd pre ľudské práva vo veci prípadu segregácie rómskych detí v prístupe k vzdelávaniu

X a ostatní proti Albánsku (rozsudok z 31.05.2022) opätovne konštatoval porušenie práva na vzdelanie
a ochranu pred diskrimináciou sťažovateľov, kedy okrem iného odmietol argumentáciu vlády, že
segregácia vznikla ako dôsledok zvýšenej koncentrácie rómskych rodín v okolí školy a zdôraznil potrebu
desegregácie aj v prípade vzniku samovoľnej segregácie, ktorá vzniká ako dôsledok nečinnosti a
zlyhania zodpovedných štátnych inštitúcií nie cielene so zámerom segregovať.

62. V rozhodnutí Elmazová a ostatní proti severnému Macedónsku z 13.12.2022 (sťažnosť č. 11811/20
a 13550/20), Európsky súd rozhodoval o prípade segregácie rómskych detí vo vzdelaní a jednoznačne
konštatoval, že segregácia môže vzniknúť aj samovoľne koncentráciou rómskych detí na jednej škole,napríklad nastavením školských obvodov a nemusí byť za tým žiadny cielený úmysel štátnych inštitúcií.
Štátne inštitúcie sú však zodpovedné aj za to takto vzniknutú diskrimináciu.

63. Podľa žalobcu došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania rozhodnutiami žalovaných
v 1. a 2. rade vytvorením spoločného školského dôvodu obcí Malý Slivník a Terňa, ktoré mali za
následokvyčlenenierómskychdetídopopoludňajšejzmeny,čopredstavujeichrasovúsegregáciu,ktorá
má nevyhnutne za následok poskytovanie výchovy a vzdelávania za objektívne nižších kvalitatívnych
podmienok vplývajúcich na nedostatočný všestranný rozvoj osobnosti žiakov, ako aj nedostatočnú

socializáciu a integráciu do spoločnosti. Okrem iného vzdelávanie rómskych detí na popoludňajšej
zmene má negatívny dopad aj zo širšieho psycho-sociálneho hľadiska. Deti, ktoré sú vzdelávané
na popoludňajšej zmene nemôžu participovať na mimoškolských aktivitách, ktoré sú podstatné pre
zlepšovanie vzdelávacích výsledkov dieťaťa, na čo boli štátne orgány SR upozornené aj v aktuálnej
správe z monitorovacej návštevy komisára Rady Európy pre ľudské práva. Zároveň nadmerne vysoké
percento rómskych žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia vzdelávaných na ZŠ v Terni (na

úrovni cca 65 %) v porovnaní s okolitými školami výrazne sťažujú ich inklúziu s deťmi z majority a v
konečnom dôsledku spôsobuje, že ZŠ v Terni mala v čase rozhodovania žalovaných a doposiaľ aj na
doobedňajšej zmene zriadené etnicky a sociálne homogénne triedy, ktoré sú navštevované žiakmi zo
sociálne znevýhodneného prostredia, čo predstavuje tiež porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.

64. Žalovaní neprijali žiadne účinné opatrenia na odstránenie tohto stavu a naopak rozhodli o spoločnom
školskom bode, čím umožnili, aby sa rómske deti z obce Malý Slivník naďalej vzdelávali na ZŠ v
Terni v etnicky homogénnych triedach, dokonca aj na popoludňajšej zmene. Žalovaný v 1. rade síce
oslovil okolité základné školy s cieľom zistiť ich kapacitné možnosti, avšak nepostupoval s dôkladnou
starostlivosťou, pokiaľ sa uspokojil len s písomnými odpoveďami bez hlbšieho zisťovania reálneho

stavu. Podľa názoru žalobcu pre možné existujúce kapacitné obmedzenia a súčasne etnické a sociálne
zloženie žiakov na školách v regióne môže byť nepochybne účelné uzavrieť dohodu o spoločnom
školskom obvode aj s 2 či viacerými školami zároveň a zabezpečiť vzdelávanie rómskych detí z Malého
Slivníka vo viacerých školách v okolí s cieľom podporovať ich etnickú a sociálnu rôznorodosť. Za týmto
účelom majú povinnosť v prípade potreby zabezpečiť aj účinnú školskú dopravu.

65. Z ust. § 8 zák. 596/2003 Z.z. (zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve), v znení
účinnom ku dňu rozhodnutí žalovaných o vytvorení spoločného školského obvodu vyplýva, že obec
svojim všeobecne záväzným nariadením určí školský obvod základnej školy zriadenej obcou. Ak obec
základnú školu nezriadi, môže sa dohodnúť so susednými obcami na spoločnom školskom obvode

základnej školy. Ak takáto dohoda sa neuzatvorí a bude ohrozené plnenie povinnej školskej dochádzky
žiakov, o spoločnom školskom obvode základnej školy rozhodne okresný úrad v sídle kraja.

66. Podľa žalovaných, ust. § 8 zákona č. 596/2003 Z.z. neumožňovalo orgánom štátnej správy prijať
rozhodnutie o vytvorení viacerých školských obvodov obce, ktorá nemá zriadenú základnú školu s

okolitýmiobcamipodľanávrhužalobcuvsúvislostisprijatímúčinnýchopatreníprotisegregáciirómskych
detí z obce Malý Slivník.

67. Vychádzajúc z obsahu predmetných rozhodnutí tieto boli vydané za účelom zabezpečenia povinnej
školskej dochádzky žiakov z Malého Slivníka, ktorej plnenie bolo ohrozené zrušením spoločného

školského obvodu základnej školy zriadenej obcou Terňa pre žiakov s trvalým pobytom v obci Malý
Slivník povinných plniť školskú dochádzku v 1. až 4. ročníku základnej školy a to neexistenciou základnej
školy v obci Malý Slivník a nedosiahnutím dohody obce zo susednými obcami o spoločnom školskom
obvode. Podľa žalovaných, uvedené rozhodnutia orgánov štátnej správy nie je možné považovať za
diskriminačné a prijaté v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania pre príslušnosť k rómskemu

etniku, keďže sa netýkali iba detí vykonávajúcich povinnú školskú dochádzku s trvalým pobytom v
segregovanej časti obce Malý Slivník obývanej rómskou komunitou, ale všetkých detí obce, ktoré mali
vykonávať povinnú školskú dochádzku na 1. stupni základnej školy v rozhodnom období.

68. Z obsahu rozhodnutí vyplýva, že malo byť realizované podrobné šetrenie priestorových kapacít,

ako aj dopravnej obslužnosti základných škôl nachádzajúcich sa v okolitých obciach s konštatovaním,
že tieto nedisponovali priestorovými kapacitami na umiestnenie všetkých deti z obce Malý Slivník
vykonávajúcich povinnú školskú dochádzku na 1. stupni vrátane neexistencie priameho dopravného
spojenia (ZŠ v obci Tulčík). Jedinou možnosťou by bolo ich umiestnenie na základné školy vzriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Prešov, ktoré ako jediné disponovali voľnými kapacitami, avšak
vzhľadom na vzdialenosť obce do mesta a dĺžku prepravy bola táto možnosť posúdená ako vysoké
bezpečnostné riziko. Vzhľadom na nízky vek žiakov a ich nesamostatnosť by bolo nevyhnutné

zabezpečiť pri doprave dozor a preto bolo dochádzanie do základných škôl mesta Prešov z časového,
bezpečnostného, ako aj geografického hľadiska vyhodnotené ako nevhodné.

69. Podľa názoru súdu I. inštancie v dôsledku rozhodnutí štátnych orgánov o vytvorení spoločného
školského obvodu obce Malý Slivník a Terňa došlo k zvýšenej koncentrácii detí zo sociálne

znevýhodneného prostredia zastúpenými deťmi rómskeho pôvodu v Základnej škole v Terni, a tak k
zhoršeniupodmienokpreichinkluzívnevzdelávanie.Podieldetízosociálneznevýhodnenéhoprostredia
v čase rozhodnutia štátnych orgánov o spoločnom školskom obvode bol na úrovni 65 %, avšak so
stúpajúcim podielom detí zo sociálne znevýhodneného prostredia z obce Malý Slivník. Kým v čase
rozhodnutia štátnych orgánov to bolo na úrovni 122 až 126 detí z obce Malý Slivník, v súčasnej dobe je
to 142 detí. Zvýšená koncentrácia rómskych detí v Základnej škole v Terni má za následok vznik tried,

ktorésúprevažnenavštevovanédeťmirómskehopôvoduaprenedostatokpriestorovýchkapacítsútieto
vzdelávané aj v popoludňajšej smene. Podľa poslednej správy Základnej školy v Terni je v popoludňajšej
smene vzdelávaných 59 detí, z toho 50 detí z obce Malý Slivník. Uvedené deti sú potom v podstate
vylúčené z mnohých mimoškolských aktivít, ktoré sa spravidla uskutočňujú v poobedňajších hodinách.

70. V konkrétnom prípade neobstojí argumentácia žalovaných, že bolo v prvom rade povinnosťou obce
zriadiť základnú školu a zabezpečiť tak právo na vzdelanie a povinnú školskú dochádzku obyvateľov
obce. Nakoľko si obec uvedené povinnosti nesplnila, zasiahol štát prostredníctvom svojich orgánov a
rozhodnutím o spoločnom školskom obvode si tak splnil úlohu stanovenú ustanovením § 8 ods. 2 zákona
č. 596/2003 Z.z. Z obsahu súdneho spisu nesporne vyplýva, že obec Malý Slivník mala vypracovaný

projektový zámer na výstavbu modulovej základnej školy, avšak už v tom čase pre prebiehajúci
súdny spor o porušení zásady rovnakého zaobchádzania výstavbou verejnej školy navštevovanej
prevažne rómskymi deťmi v okrese Stará Ľubovňa, k jej výstavbe nedošlo z dôvodu, že by došlo k
vzniku verejnej školy opätovne navštevovanej v prevažnej miere deťmi rómskej komunity. Pokiaľ štát
v zmysle rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva zodpovedá za vznik samovoľnej segregácie

zvýšenou koncentráciou rómskych rodín v okolí školy, potom je v prvom rade štát povinný prijať také
desegregačné opatrenia, aby nedochádzalo k zvýšenej koncentrácii obyvateľov rómskeho pôvodu na
určitom území štátu. Bez prijatia účinných opatrení bude naďalej dochádzať k zvýšenej koncentrácii
obyvateľov rómskeho pôvodu v niektorých obciach na území Slovenska a tieto by sa prípadnou
výstavbou základnej školy, ktorú by navštevovali prevažne deti rómskeho pôvodu vystavili riziku žalôb

o porušení zásady rovnakého zaobchádzania tak, ako to konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky
vo svojom rozhodnutí 5Cdo/102/2020 a 5Cdo/220/2022.

71. Podľa názoru súdu I. inštancie žalovaný v 2. rade ako najvyšší štátny orgán, v gescii ktorého je
školstvo a vzdelávanie je povinný prijímať také opatrenia, napríklad aj zmenou právnej úpravy tvorby

školských obvodov, aby jednotlivé školy mali vytvorené podmienky na inkluzívne vzdelávanie detí zo
sociálne znevýhodneného prostredia čo možné nie je, ak školu navštevujú prevažne deti rómskeho
pôvodu.

72. Súčasne zo strany žalovaného v 1. rade neboli prijaté účinné opatrenia, ktoré mohli zabrániť

segregácii detí z Malého Slivníka. Pokiaľ argumentoval obhliadkou jednotlivých školských zariadení
a možnosťami ich kapacít, argumentoval prevažne možnosťami dopravnej dostupnosti, resp.
bezpečnostným rizikom pri umiestnení detí v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Prešov, ktoré však
rozhodujúce pre prijímanie desegregačných opatrení nie sú. Súd I. inštancie dáva do pozornosti aj
uznesenie Európskeho parlamentu prijaté v októbri v roku 2023, v ktorom sa okrem iného konštatuje

so zreteľom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 5Cdo/102/2020 a 5Cdo/220/2022,
že dochádza k diskriminácii rómskych detí vo vzdelávaní a zodpovednosť obcí a štátu v tejto súvislosti.
Uviedol, že so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa, uznesenie z 09.03.2011 o stratégii
EÚ v oblasti začleňovania Rómov majú všetky deti právo prosperovať a rozvíjať svoje zručnosti a
talent prístupom k inkluzívnemu, nesegregovanému a kvalitnému vzdelávaniu, keďže právo na kvalitnú,

dostupnú a bezplatnú povinnú školskú dochádzku by malo byť zaručené všetkým deťom bez ohľadu na
ich etnický pôvod. Keďže tisíce rómskych detí patriace do najväčšej etnickej menšiny v EÚ sú naďalej
vážne diskriminované na všetkých úrovniach vzdelávania v dôsledku nedostatočnej politickej vôle;
keďže pretrvávanie viacnásobných foriem diskriminácie, rasizmu a predsudkov je príčinou rozsiahlejsegregácie rómskych žiakov v školách; keďže táto segregácia vo vzdelávaní má rôzne podoby vrátane
neúmerného počtu rómskych detí v špeciálnych školách, segregovaných tried alebo sekcií pre rómskych
žiakov v zmiešaných bežných školách, ako aj rozšírenia tzv. škôl v getách, keďže namiesto toho, aby boli

tieto deti začleňované a podporované, dostávajú subštandardné vzdelávanie založené na obmedzených
školských osnovách špeciálnych školách a v bežných školách segregovaných triedach, ktoré navštevujú
prevažne alebo len rómske deti; keďže toto má negatívne a celoživotné dôsledky pre tieto deti a ich
vyhliadkydobudúcnosti,vyzvalčlenskéštáty,abyodstránilipraktikypretrvávajúcejsegregácierómskych
detí; zaviedli komplexné stratégie desegregácie s jasnými cieľmi a dostatočnými zdrojmi s jasnými a

ambicióznymi harmonogramami, prijali inkluzívne metódy vzdelávania, zaručili rómskym deťom plný
prístup k školským aktivitám a realizovali antidiskriminačné kampane v školách. V tomto smere poukázal
aj na rozhodnutie Komisie o začatí niekoľkých konaní o nesplnení povinností zo strany Českej republiky,
Slovenska a Maďarska za nesprávne vykonávanie Smernice o rasovej rovnosti a zažalovanie Slovenska
na Súdnom dvore EÚ v roku 2023 za porušovanie práva EÚ preto, že účinne nerieši otázku segregácie
rómskych detí vo vzdelávaní. Konštatoval, že tieto konania o nesplnenie povinnosti neviedli k účinnému

odstráneniu príčin diskriminácie a nenapravili situáciu, keďže opatrenia prijaté členskými štátmi nie sú
ani komplexné, ani nie sú účinne vykonané.

73. S poukazom na vyššie uvedené, preto súd I. inštancie konštatoval, že rozhodnutiami žalovaných
o vytvorení spoločného školského obvodu obcí Malý Slivník a Terňa došlo k porušeniu zásady

rovnakého zaobchádzania a uložil žalovaným v 1. a 2. rade v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti
rozsudku vypracovať plán na odstránenie protiprávneho stavu, ktorého obsahom by bola analýza
kapacít základných škôl v Meste Prešov a obciach v okrese Prešov, zohľadňujúc etnické a sociálne
zloženie žiakov na týchto základných školách s návrhom účinných opatrení na odstránenie diskriminácie
rómskych detí z obce Malý Slivník v Základnej škole s materskou školou v Terni, vrátane časového

horizontu ich realizácie a preventívnych opatrení na zabránenie diskriminácie v budúcnosti s uložením
povinnosti tento plán splniť v lehote dvoch rokov od právoplatnosti rozsudku. Žalobu zamietol v uvedenej
časti vo vzťahu k analýze voľných kapacít v základných školách v okrese Sabinov a Bardejov z dôvodu,
že aj v zmysle stanoviska žalovaného v 1. rade v priebehu súdneho konania aj samotné Mesto Prešov
v základných školách v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti disponovalo voľnými kapacitami na prípadné

umiestnenie detí z obce Malý Slivník.

74. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

75. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

76. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol
neúspešný v pomerne nepatrnej časti bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o

výške ktorých bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia súdu vo veci samej.

Poučenie:

- 2 - 29C/34/2023

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.