Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. január 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/60/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323202270
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2323202270.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu: Trnavský

samosprávnykraj,IČO:37836901,sosídlomStarohájska10,Trnava,zastúpený:Advokátskakancelária
IURISTHALIA s.r.o., IČO: 54199808, so sídlom Majakovského 9, Bratislava, proti žalovanému: REAL
CONSULT SLOVAKIA, spol. s r.o., IČO: 34106065, so sídlom Mierové nám. 4, Galanta, určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému priznáva 100% náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou súdu 23.06.2023 sa žalobca domáhal určenia, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. M., Obec Galanta, okres Galanta, a to

administratívnej budovy zapísanej na LV č. XXXX so súpisným č. XXX, postavenej na pozemku parc.
reg. „C“ č. XX/X a XX/X v podiele 1/3.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie ústnymi a písomnými vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, ako aj
listinnými dôkaznými prostriedkami súvisiacimi s prejednávanou vecou v podobe hospodárskych zmlúv,

zmluvy o úhrade nákladov a nájomného za pozemok, zmluvy o vzájomnej spolupráci a finančnej účasti,
faktúr, platobných výmerov, rozhodnutí katastrálneho úradu, LV č. XXXX ako aj ďalších, na základe čoho
dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:

4. Zo žaloby a vyjadrení žalobcov vyplynulo, že dňa 1.10.1968 bola uzatvorená Hospodárska zmluva
medzi Revolučným odborovým hnutím zastúpeným z poverenia ústrednej rady odborov Krajskou
odborovou radou v Bratislave ako hlavným investorom stavby na strane jednej a Okresným národným

výborom v Galante ako spoluinvestorom na strane druhej o poskytnutí spoluinvestorského podielu k
investičnej stavbe. Predmetom Hospodárskej zmluvy 1968 bola dohoda o spoluinvestovaní pri výstavbe
administratívnej budovy v Galante, ktorej Krajská odborová rada v Bratislave bola priamy investor a
Okresný národný výbor a Okresné oddelenie štatistiky v Galante vystupovali ako spoluinvestori pri jej
výstavbe. Dnes ide o nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. M., postavenú na parc. č. XX/X a XX/
X, označenú súpisným č. XXX, zapísanú na LV XXXX, a to administratívna budova nachádzajúca sa
na Mierovom nám. 4 v Galante. O uvedenom spolupodieľaní sa na vybudovaní administratívnej budovy

svedčí aj následný záznam zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorého došlo k rozúčtovaniu nákladov
na výstavbu administratívnej budovy medzi jednotlivých spoluinvestorov. Následne dňa 26.3.1981 bola
uzatvorená Hospodárska zmluva o odovzdaní majetku ROH do dlhodobého bezplatného užívania
medzi Slovenskou odborovou radou Bratislava a Okresným národným výborom Galanta. PredmetomHospodárskej zmluvy 1981 bola úprava vzťahov medzi zmluvnými stranami v súvislosti s užívaním
nebytových priestorov v administratívnej budove Okresnou knižnicou v Galante. Slovenská odborová
rada v Bratislave ako správca majetku ROH odovzdala Okresnému národnému výboru Galanta do

dlhodobého bezplatného užívania tam vymedzené nebytové priestory vo veľkosti zodpovedajúcej
približne výške združených prostriedkov na výstavbu tejto administratívnej budovy. Jednotný majetkový
fond zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike, Odborárske nám. č. 3, 815 70 Bratislava,
IČO 30779618 bol ako právny nástupca Slovenskej odborovej rady Bratislava zapísaný v katastri
nehnuteľností ako výlučný vlastník administratívnej budovy. Trnavský samosprávny kraj vydal v súlade

s § 21 - 23 zákon NR SR č. 303/95 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a
§ 5 zákona NR SR č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej
pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení
zákona NR SR č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce
a na vyššie územné celky dňa 1.4.2002 rozhodnutie č. XXXX o vydaní zriaďovacej listiny, ktorou bola
zriadená Galantská knižnica. JMF a Galantská knižnica uzatvorili dňa 30.3.2009 Zmluvu o úhrade

nákladov a nájomného za pozemok, ktorej predmetom bola aj dohoda na uhrádzanie nákladov za
spoločnéužívanieaúdržbuadministratívnejbudovyztitulujejbezplatnéhoužívaniazostranyGalantskej
knižnice. Obdobne aj žalovaný a Galantská knižnica uzatvorili dňa 27.11.2014 Zmluvu o vzájomnej
spolupráci a finančnej spoluúčasti, predmetom ktorej bola dohoda o finančnej spoluúčasti Galantskej
knižnice na rekonštrukcii strechy administratívnej budovy. Z uvedeného skutkového stavu možno

konštatovať, že predmetná administratívna budova bola postavená na základe investícií viacerých
subjektov, vrátane Okresnej knižnice v Galante, a to ako združená investičná výstavba. Následne, po
vybudovaníadministratívnejbudovybolatátovedenávmajetkuRevolučnéhoodborovéhohnutia,pričom
správcom bola Slovenská odborová rada ako investor s najväčším podielom vložených investičných
prostriedkov. SOR a ďalší spoluinvestori následne uzatvorili hospodársku zmluvu podľa §350 zákona

č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník, vrátane Hospodárskej zmluvy 1981, predmetom ktorých bolo
právo spoluinvestorov bezodplatne a bez časového obmedzenia užívať vymedzené priestory podľa
pomeru ich investičných vstupov do výstavby administratívnej budovy. Toto riešenie bolo zvolené
ako jediné možné, právom upravené riešenie vzniknutej situácie, keďže vzhľadom na charakter
socialistického vlastníctva nebolo účelné, zvyčajné, ale v zásade ani možné vytvoriť spoluvlastnícky

vzťah všetkých spoluinvestorov. Tu je potrebné zohľadniť fakt, že v tomto období bolo súkromné, resp.
osobné vlastníctvo limitované. Preto bol zvolený tento model, kde došlo k uzatvoreniu hospodárskych
zmlúv a k odovzdaniu predmetných nebytových priestorov do užívania, ktoré nebolo obmedzené ani
časovo, ani akýmkoľvek protiplnením. Nemožno opomenúť, že všetci spoluinvestori spoločne patrili
pod Československú socialistickú republiku a preto formálna úprava vzájomných vzťahov medzi týmito

organizáciami nebola rozhodujúca. Inými slovami, nebyť prístupu socialistického právneho systému k
súkromnému vlastníctvu, administratívna budova by bola v spoluvlastníctve všetkých subjektov, ktoré
sa investične podieľali na jej výstavbe. Vzhľadom na vtedajší legislatívny rámec a skutočnosť, že
administratívna budova bola de facto vo vlastníctve ČSSR, bolo protihodnotou za túto investíciu právo
jednotlivých subjektov užívať časť administratívnej budove v pomere k výške ich investícií. Zákonný

a zmluvný rámec takejto dohode bol vytvorený cez § 348 Hospodárskeho zákonníka a jednotlivé
hospodárske zmluvy. Avšak, žalobca ako právny nástupca jedného zo subjektov, ktorý združoval
peňažné prostriedky, teda Galantskej knižnice, ktorú dnes zriaďuje, je názoru, že fakticky došlo k vzniku
spoluvlastníckeho práva k administratívnej budove. Preto, cieľom tejto žaloby je zjednotiť faktický a
právny stav. Totiž, podstatou a zmyslom spoluvlastníckeho práva je spoločný výkon práv a povinností

spojených s vlastníctvom veci. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. „Vlastník je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.“
Avšak, ako je ustanovené aj v Ústave Slovenskej republiky, vlastníctvo zaväzuje. Preto je s vlastníctvom
veci spojený aj celý rad povinností. Doktrinálne názory v súvislosti s definíciou spoluvlastníckeho
vzťahu uvádzajú „Základným predpokladom spoluvlastníctva je teda existencia viacerých (aspoň dvoch)

subjektov - vlastníkov, ktorí majú spoločné panstvo nad tou istou vecou bez jej rozdelenia, pričom
všetci spoločne sa navonok i medzi sebou považujú za jediného vlastníka tejto veci. V tejto súvislosti
je potrebné konštatovať, že režim spoluvlastníctva je jedinou zákonom aprobovanou formou vlastníctva
jednej a tej istej veci viacerými osobami súčasne.“(Najvyšší súd ČR, sp. zn. 22 Cdo 1174/2001;
Najvyšší súd SR, sp. zn. 4 Cdo 93/1999 (ZSP, 2000, č. 14); R 44/1993 R 16/1983;).To znamená,

že pre konštatovanie o existencii spoluvlastníckeho vzťahu je potrebná pluralita subjektov, ktorým
prislúcha panstvo nad vecou. Súčasne je k tomu nevyhnutný zároveň právny titul nadobudnutia. Pri
výstavbe nehnuteľnosti je takým titulom tzv. originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, t. j.
vytvorenie veci. Ako opakovane potvrdzuje aj súdna prax2, pre konštatovanie, či došlo k nadobudnutiuspoluvlastníckeho práva je rozhodujúca predchádzajúca vôľa subjektov o založení spoluvlastníckeho
vzťahu. Žalobca je názoru, že z obsahu hospodárskych zmlúv je možné dospieť k záveru, že zmluvné
strany mienili medzi sebou založiť spoluvlastnícky vzťah. Strany združili peňažné prostriedky za

účelom výstavby administratívnej budovy. Vzájomne si určili podiely podľa výšky združených peňažných
prostriedkov. A v rozsahu takto určeného podielu je každá zo zmluvných strán oprávnená bez časového
obmedzenia a bezodplatne užívať vymedzený podiel v nehnuteľnosti. A rovnako sa aj strany podieľajú
na povinnostiach spojených s vlastníctvom administratívnej budovy, a to napr. platenie daní, úhrady za
rekonštrukcie, platenie nákladov na prevádzku a pod. Následne tento spôsob užívania administratívnej

budovy si dokonca zmluvne potvrdili aj právny nástupcovia pôvodných subjektov. Rovnako tak si
to počas desiatok rokov existencie a užívania administratívnej budovy potvrdili aj samotnou praxou.
Napríklad, pokiaľ ide o platenie dane z nehnuteľnosti k administratívnej budove v zmysle príslušných
právnych predpisov, tak všetci užívatelia administratívnej budovy, bez akejkoľvek zmluvy, dohody
či iného titulu, platia túto daň v závislosti od výšky ich podielu k nej. Na preukázanie uvedených
skutočností predkladá žalobca v prílohe tejto žaloby dokumenty z posledných šiestich rokov, ktoré

preukazujú, že na úhrade predmetnej dani z nehnuteľnosti sa podieľa vo výške odpovedajúcej veľkosti
ním užívanej časti administratívnej budovy. Ide najmä o faktúry žalovaného, ktorými túto daň vyúčtoval
žalobcovi, ale aj rozúčtovanie dane za príslušný rok a rozhodnutie správcu dane. To znamená, že aj
napriek skutočnosti, že strany uzatvorili tzv. hospodárske zmluvy, z ich obsahu je možné identifikovať
vôľu zmluvných strán založiť spoluvlastnícky vzťah k predmetnej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti bolo

judikované „Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe postavenej
spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda o založení spoluvlastníckych vzťahoch
uzavretá medzi nimi. Táto dohoda nemusí byť písomná. Nie je ani potrebné, aby sa v nej účastníci
vopred dohodli o veľkosti spoluvlastníckych podielov pred dokončením stavby. Z obsahu dohody však
musí byť zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe, napríklad s tým, že

veľkosť podielov bude závisieť od miery pričinenia sa jednotlivých účastníkov dohody na postavení
stavby. Ak podiely spoluvlastníkov neboli dohodnuté inak, sú rovnaké (§ 137 ods. 2 OZ).“ (R 16/1983)
Zmluvné strany síce uzatvorili hospodárske zmluvy, avšak z ich obsahu, ako aj následne dlhotrvajúceho
usporiadanie vzťahov medzi nimi jednoznačne svedčí o vôli týchto subjektov založiť spoluvlastnícky
vzťah k administratívnej budove. Uvedené je jediným logickým záverom, keďže strany si vopred

vymedzili podiely vzájomných práv a povinností k nehnuteľnosti, čo je základným kvalifikačným prvkom
spoluvlastníctva. Podľa výšky týchto podielov nie len že združili peňažné prostriedky, čo samo o sebe
ešte nemusí znamenať vznik spoluvlastníckeho práva, ako to konštatuje aj judikatúra. Avšak dohodli
sa tiež, že podľa výšky podielu budú užívať túto nehnuteľnosť. V tejto výške sa podieľali a doposiaľ
stále podieľajú na všetkých povinnostiach spojených s vlastníctvom nehnuteľnosti. Preto možno dospieť

k záveru o vôli strán založiť spoluvlastníctvo k tejto administratívnej budove. Napokon, pokiaľ ide o
aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, žalobca uvádza, že jeho právo je dané priamo zo zákona. Aktívna
vecná legitimácie je právny stav vyplývajúci z hmotného práva vďaka ktorému žalobcovi svedčí právo,
čo ho oprávňuje k podaniu žaloby na príslušný súd. K uvedenému sa opakovane vyjadril aj Ústavný
súd Slovenskej republiky, ktorý pojem vecnej legitimácie definoval nasledovne „Vecnou legitimáciou je

stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ)
je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a
účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne
vecne legitimovaný).“(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS
517/2011-9).RovnakotietozáverypotvrdilajNajvyššísúdSlovenskejktorýmamargovecnejpríslušnosti

uviedol „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho
vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola
protinemupodanážaloba(vtakomprípadesastávažalovaným).Čivšakbudežalobcavsporeúspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva

a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti
byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo
nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom

hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré
v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí,
že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o
ktorú v konaní ide.“ Teda, pokiaľ ide o žalobcu, aktívna vecná legitimácia je daná tým že Zákonomo prechode pôsobností naň prešla zriaďovateľská pôsobnosť vo vzťahu ku knižniciam. Podľa § 3
písm. l) Zákona o prechode pôsobností, zároveň, podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 446/2001
Z. z. o majetku vyšších územných celkov Teda, na samosprávne kraje prešla pôsobnosť na úseku

knižníc, a to zriaďovanie, zakladanie, zlučovanie a zrušovanie regionálnych knižníc. Zároveň, podľa
Zákona o majetku VUC prešli do ich vlastníctva z majetku štátu veci v správe právnických osôb, ku
ktorým prešla zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok podľa osobitných predpisov, ktorým bol
aj Zákon o prechode pôsobností. To znamená, že takýmto spôsobom prešiel do vlastníctva žalobcu aj
spoluvlastnícky podiel k administratívnej budove. Žalovaný je síce zapísaný v katastri nehnuteľností ako

jediný a výlučný vlastník administratívnej budovy, avšak tento zápis žalobca spochybňuje a považuje za
nesprávny. Pritom pri zápisoch v katastri nehnuteľností platí vyvrátiteľná právna domnienka o správnosti
tam zapísaných údajov. To znamená, že ak sa preukáže opak, ako je tomu v tomto prípade, zápis možno
spochybniť. Žalovaný pritom svoje vlastníctvo odvodzuje z titulu kúpnej zmluvy zo dňa 11.11.2009,
ktorú uzatvoril s JMF ako predávajúcim. Keďže však platí princíp Nemo plus iuris ad alium transferre
potest quam ipse habet, teda rímska zásada uplatňujúca sa aj v súčasne platnom práve, podľa ktorej

nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, žalobca trvá na tom, že predmetný zápis v
katastri nehnuteľností je nesprávny a žalobcovi svedčí spoluvlastnícke právo k administratívnej budove
v podiele, v akom sa podieľal na združení peňažných prostriedkov určených na jej výstavbu a na
akom sa všetci spoluinvestori dohodli v hospodárskych zmluvách. Preto na žalovaného nemohlo byť
prevedené vlastníctvo k celej nehnuteľnosti, ale len k jej časti, ktorá patrila prevodcovi. Keďže ako je

vyššie uvedené, od počiatku malo dôjsť k vzniku spoluvlastníckeho vzťahu k administratívnej budove,
právnym predchodcom žalovaného prislúchal len spoluvlastnícky podiel k nej, a preto aj na žalovaného
mohlo byť prevedené len spoluvlastníctvo v rovnakom podiele. Pri skúmaní existencie naliehavého
právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len

zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie
alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo
právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.
Naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva (porovnaj R
17/1972). Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP sa viaže na konkrétny určovací petit

(to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.
Podaná určovacia žaloba nie je spôsobilá odstrániť spornosť vzťahov, ktorú žalobcovia namietajú.
Ak vyriešenie určitej otázky neznamená definitívne vyriešenie obsahu právneho vzťahu účastníkov
konania alebo ich práva, určovacia žaloba nie je opodstatnená (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa

1.11.2006, sp. zn. 3 Cdo 112/2004; uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 224/2008, in: Zo
súdnej praxe č. 81/2006 pod č. 6, s. 101). Naliehavý právny záujem v tomto konaní je daný v súlade
s konštantnou judikatúrou súdov, keď podanou žalobou možno odstrániť spornosť práva, pričom bez
určenia vymedzenom v petite žaloby sa stáva právne postavenie žalobcu neistým. Tým, že žalobca
sa domáha určenia, že je podielovým spoluvlastníkom administratívnej budovy, naliehavý záujem na

tomto určení je preukázaný. „Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, pri ktorej
je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností (výpis z LV preukazuje vlastnícke právo) a na jeho právne účinky je odôvodnený
záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho

právo mohlo byť aj ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom pre
vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým
právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi.
Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri
nehnuteľnosti.“ (Uznesenie Krajské súdu Nitra zo dňa 11.03.2015, sp.zn.: 6Co/25/2015). Podľa názoru

žalobcu je nepochybné, že v tomto konaní je zrejmý naliehavý záujem na určení spoluvlastníckeho
práva žalobcu, pretože tak môže dôjsť ku zjednoteniu faktického a právneho stavu vlastníctva dotknutej
nehnuteľnosti. Argumentáciu doplnil tak, že argument žalovaného, že žalobca bol pasívny a doposiaľ sa
výkonu svojho vlastníckeho práva nedomáhal neobstojí. Žalobca nebol až doposiaľ nijako obmedzovaný
vo výkone svojho vlastníckeho práva. Naopak, ako vyplýva aj zo skutočností uvedených v žalobe, všetky

doterajšie vzťahy medzi stranami sporu, resp. ich právnymi predchodcami sa spravovali a mali charakter
spoluvlastníctva k administratívnej budove. Teda, až do času, keď žalovaný inicioval konanie vedené
pred tunajším súdom pod sp. zn.: 8C/53/2021, žalobca prostredníctvom správcu majetku, Galantskej
knižnice realizoval všetky relevantné práva spojené s vlastníctvom veci, najmä teda neobmedzenéužívanie administratívnej budove v rozsahu odpovedajúcemu spoluvlastníckemu podielu. Rovnako tak
sa podieľal na povinnostiach spojených s vlastníctvom, ako je napríklad úhrada dane, rekonštrukcia
stavby a pod. a to v rozsahu odpovedajúcom pomeru jemu patriacemu podielu k celkovej výmere

nehnuteľnosti. Bol to žalovaný, ale aj jeho právni predchodcovia, ktorí tento stav po desiatky rokov
bezvýhradne akceptovali. Až konaním žalovaného ktorým sa snaží znemožniť ďalší výkon týchto práv
žalobcu došlo ku narušeniu rovnováhy vo vzájomných právach a povinnostiach a preto aj k potrebe
napraviť tento pretrvávajúci nezákonný stav. Preto žalobca je nútený teraz realizovať ochranu svojich
práv a oprávnených záujmov týmto spôsobom a v tomto čase. Katalyzátorom týchto procesov bol

žalovaný, ktorý rešpektoval desiatky rokov status quo, až do momentu, keď začal žalobcovi brániť v
jeho právach a naviac, za ich realizáciu žiada od žalobcu odplatu. Taktiež pokiaľ ide o panstvo nad
vecou, na ktoré žalovaný poukazuje a čím spochybňuje nárok žalobcu, nemožno s ním v tomto prípade
súhlasiť. Žalobca počas celej doby fakticky mal v dispozícii časť administratívnej budovy odpovedajúcu
jeho podielu na nehnuteľnosti a k nej vykonával, resp. realizoval všetky svoje práva. Tomu odpovedá
aj úprava vzájomných práv a povinností medzi stranami sporu. Vlastnícke právo tiež možno chápať v

objektívnom i subjektívnom zmysle. Zatiaľ čo pod objektívnym vlastníckym právom sa rozumie súhrn
právnychnoriemupravujúcichvlastníctvo,subjektívnevlastníckeprávopredstavujeobjektívnymprávom
ustanovené oprávnenia vlastníka, prostredníctvom ktorých tento vykonáva svoje najúplnejšie a najširšie
právne panstvo nad vecou. Limity tohto subjektívneho vlastníckeho práva na jednej strane predstavuje
prvok jeho výlučnosti, umožňujúci vlastníkovi vylúčiť z pôsobnosti na vec každého okrem seba, pričom

na strane druhej stojí tzv. sociálna funkcia vlastníckeho práva, ktorá ho chápe aj ako povinnosť a
ustanovuje jeho medze vo vzťahu k iným chráneným záujmom, ako sú napríklad ochrana ľudského
zdravia, prírody, životného prostredia, kultúrnych pamiatok atď.“ Bez ohľadu na doterajší formálny
zápis v katastri nehnuteľností, či na označovanie zmluvných strán medzi stranami sporu pri úprave
vzájomných práv a povinností k administratívnej budove, ale aj bez ohľadu na správanie jednotlivých

zúčastnených subjektov, je vlastníctvo veci dané, nespochybniteľné a nepremlčateľné. Preto argumenty
žalovaného, ktorý poukazuje napríklad na zmluvy o úprave vzájomných práv a povinností, alebo na
doterajší postoj žalobcu sú nerelevantné a v kontraste s uvedenými neobstoja. Nevyhnutnou súčasťou
rovnosti práv vlastníkov veci je aj právo na rovnakú právnu ochranu vlastníctva, ktorá zabezpečuje
všetkým vlastníkom rovnaký rozsah právnych prostriedkov, prostredníctvom ktorých sa môžu domáhať

ochrany svojho subjektívneho vlastníckeho práva. Preto žalobca odmieta tvrdenia o zneužití práva
prezentované vo vyjadrení žalovaným. Z jeho strany ide len o uplatnenie svoji zákonných a ústavných
práv formou predpokladanou v legislatíve Slovenskej republiky. Je to adekvátny a v tomto prípade aj
jediný spôsob, akým dokáže uplatniť svoje práva vo vzniknutej situácii. Medzi stranami sa na tunajšom
súde vedie ďalší spor pod sp. zn.: 8C/53/2021, ktorého predmetom je vypratanie administratívnej budovy

a úhrada bezdôvodného obohatenia z titulu jej užívania. Žalovaný pri tom argumentuje (podľa mienky
žalobcu nesprávne, čo je podrobne zdôvodnené vyjadreniami v uvedenom konaní) transformáciou
vzťahu k administratívnej budove medzi stranami sporu na nájomnú zmluvu. Preto je podľa mienky
žalobcu nutné právny vzťah prehodnotiť a právne posúdiť. Usporiadanie vzájomných vzťahov tak,
ako to žalobca požaduje v tomto konaní, teda určením, že je podielovým spoluvlastníkom napĺňa

základné esenciu práva, a síce spravodlivosť. Žalobca totiž považuje za nemorálne, že napriek tomu,
že sám spoluinvestoval do výstavby tejto budovy, čo ho malo oprávňovať na časovo neobmedzené a
bezplatné užívanie nehnuteľnosti vo veľkosti odpovedajúcej pomeru investovaných peňazí, čo je de
facto právo odpovedajúce spoluvlastníckemu právu, mu žalovaný v jeho výkone ktorého bráni tým,
že dal žalobcovi výpoveď a pokúša sa ho z nehnuteľnosti vypratať, pričom naviac od neho požaduje

za užívanie administratívnej budovy odplatu. A to za okolností, keď žalobca nesie a po celú dobu
plní aj povinnosti, ktoré de facto odpovedajú povinnostiam spoluvlastníka, ako je platiť časť dane z
nehnuteľnosti, prispievať na rekonštrukciu podľa veľkosti podielu, ktorý užíva a pod. Takýto právny
stav považuje žalobca za protiprávny a contra bonos mores. „Dobrými mravmi sú pravidlá správania
sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového

poriadku.“ (uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 2. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19). „Dobrými mravmi (boni
mores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní, nie sú
zákonom definované. To znamená, že právna interpretácia prezentovaná žalovaným je podľa mienky
žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Preto žalobca nemôže akceptovať jeho postoj. Je neprijateľné, aby
žalobca, ktorý si po celý čas plnil svoje povinnosti, bol v konečnom dôsledku vylúčený zo svojich práv,

a to jednostranným rozhodnutím žalovaného. Žalobca trvá aj na tom, že v konaní je daná jeho aktívna
vecná legitimácia. Žalobca ako samosprávny kraj je zo zákona vlastníkom spoluvlastníckeho podielu,
ktorý odpovedá podielu peňažných prostriedkov združených jeho právnym predchodcom, Okresným
národným výborom v Galante. Spoluvlastnícky podiel, ktorého sa žalobca domáha, pôvodne vznikoloriginárnym spôsobom, združením peňažných prostriedkov a výstavbou administratívnej budovy. A
keďže majetok ktorý nadobudol Okresný národný výbor sa zaradzuje do štátneho vlastníctva, tento
podiel prechádzal vlastníctvom štátu až do nadobudnutia účinnosti zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku

vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov, ktorým prešiel do vlastníctva žalobcu. Napokon,
žalobca v žalobe dostatočne jasne a nepochybne odôvodnil naliehavý právny záujem na tomto súdnom
konaní. Neplatí pri tom, že táto otázka môže byť posudzovaná v konaní 8C/53/2021, keďže súd v
ňom explicitne vyslovil, že otázku vlastníckeho práva nebude posudzovať, keďže vychádza zo zásady
hodnovernosti katastra nehnuteľnosti. Preto je jedinou možnosťou žalobcu, ako ochrániť svoje práva

a právom chránené záujmy, ich uplatnenie v tomto konaní určovacou žalobou, ktorá potvrdí jeho
spoluvlastnícky podiel k administratívnej budove. Už v žalobe bol zdôraznený judikatúrou ustálený záver,
že naliehavý právny záujem je daný, ak je potrebné zosúladiť faktický a právny stav, napríklad aj pri
nesprávnom zápise v katastri nehnuteľností.

5. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil procesnú obranu, z obsahu ktorej vyplynulo, že

v plnom rozsahu žalobou uplatnený nárok popiera. Tvrdenie žalobcu, že po vybudovaní administratívnej
budovy nebolo možné vytvoriť spoluvlastnícky vzťah a úprava práv spoluinvestorov k budove vo
forme bezodplatného a časovo neobmedzeného užívania vymedzených priestorov podľa pomeru ich
investičných vstupov do výstavby bola v danom čase jediným možným právom upraveným riešením
vzniknutej situácie, poprel odkazujúc na ust. § 12 ods. 1 Hosp. zák. v znení do 30.06.1988 v spojitosti s

ust. § 14 Hosp. zák. Je zrejmé, že ak by bola vôľa spoluinvestorov skutočne smerovala k úmyslu vytvoriť
spoluvlastníctvo k administratívnej budove, zákon im to umožňoval a nijak nezakazoval, zúčastnené
subjektyvšaktakútovôľunikdyneprejavili.Nenamietajúc,žesocialistickýprávnysystémmalnedostatky,
tieto samotné nemôžu byť dôvodom revízie vlastníctva vzniknutého počas socializmu v súlade s vedy
platným právnym poriadkom, iba na základe úvah žalobcu, ak zákonodarca po roku 1989 nevyjadril

vôľu napraviť ich. Nemožno prehliadnuť, že ako žalobca, tak ani jeho právny predchodca vlastnícke
právo predchodcu žalovaného nespochybnili 43 rokov, ani po zmenách v roku 1989. V danom prípade
žalobca ani jeho právny nástupca nemá a nikdy nemal s právnym predchodcom žalovaného „spoločné
panstvo nad vecou“, na ktoré sa odvoláva žalobca, nakoľko v každom zmluvnom vzťahu v čase po
postavení administratívnej budovy vystupoval v postavení jej vlastníka ako „pán nad vecou“ výlučne

právny predchodca žalovaného a neskôr žalovaný, ktoré postavenie bolo bez námietok deklarované
a akceptované tak zo strany ONV Galanta ako zriaďovateľom Okresnej knižnice Galanta podľa ust.
§ 6 ods. 2 z.č. 53/1959 (v Hospodárskej zmluve z 1968), ako aj Galantskou knižnicou (v Zmluve
2009 a Zmluve 2014). Socialistické organizácie sa mohli v zmysle Hosp. zák. dohodnúť na vzájomnej
spolupráci, ktorá mohla byť aj vo forme združovania finančných prostriedkov na investičnú výstavbu,

je nepochybné, že podľa Hospodárskej zmluvy z 1968 išlo o poskytnutie spoluinvestorského podielu
k investičnej výstavbe a postupom podľa Vyhl. Č. 86/1968 Zb. došlo medzi právnymi predchodcami
strán sporu k riadnemu uzavretiu zmluvy o združení prostriedkov, v dôsledku čoho bola administratívna
budova postavená zo združených investičných prostriedkov socialistických organizácií, spoluvlastníctvo
rozhodne nevzniklo. Neexistuje žiadna dohoda o originárnom vzniku spoluvlastníctva uvedených

subjektov k stavbe, ich cieľom nebolo vytvárať spoluvlastnícke vzťahy, pretože „... poskytnutí finančných
prostriedkov sa socialistické organizácie stávajú podieľnikmi na združenej investičnej výstavbe, nie
podieľnikmi na spoluvlastníctve nehnuteľnosti, ktorá je vystavaná. Organizácia, ktorá tieto prostriedky
poskytla, ich má ako svoj vklad do tejto združenej investičnej výstavby. Za žiadnych okolností nie je
možné uvažovať o vzniku podielového spoluvlastníctva na nehnuteľnosti, ktorá bola z takto združených

finančných prostriedkov vystavaná.“ (Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 215/08-9 z 19.06.2008). Poukázal na
skutočnosť, že žalobca ani jeho právny predchodca nijak nenamietal výkon dispozičného práva právnym
predchodcom žalovaného pri scudzení administratívnej budovy a jej predaji žalovanému, čo rovnako
preukazuje, že žalobca ako ani jeho právny predchodca sa nikdy ani subjektívne, ani objektívne, necítil
byť spoluvlastníkom budovy. Poprel tvrdenie žalobcu o tom, že z obsahu hospodárskych zmlúv by mala

vyplývať vôľa zmluvných strán založiť k budove spoluvlastnícky vzťah. Je z nej zrejmé, že jej cieľom
bolo združiť investičné prostriedky. Zmluva z 1968 bola uzavretá (1) po tom, ako bola stavebníkovi
- Slovenskej rade odborových zväzov v Bratislave povolená stavba (rozh. MNV v Galante zo dňa
11.09.1970, zn. Výst. 1661/1970), (2) po tom, ako bolo SROZ v Bratislave povolené užívať Organizačnú
budovu OOR v Galante (rozh. MNV v Galante zo dňa 06.07.1973, zn. Výst. 1083/1973 a (3) po tom, ako

bola stavba s.č. XXX na parc. č. XX v roku 1980 zapísaná do evidencie nehnuteľností na LV č. XXXX
pre k.ú. M. v prospech vlastníka: Čsl. Štát - Slovenská rada odborových zväzov Bratislava (užívacie
povolenie z 06.07.1973 pod položkou v.z. 189/80). Pod položkami v.z. XX/XX, XXX/XX, XXX/XX W.
XX/XX bola budova zapísaná vo výlučnom vlastníctve právnych nástupcov výlučne tejto socialistickejspoločenskej organizácie až do jej prevodu do vlastníctva žalovaného v roku 2009, pričom počas
uvedenej doby nikdy nebolo vlastníctvo spochybnené. Z Hospodárskej zmluvy z 1968 jednoznačne
vyplýva postavenie zmluvných strán, potvrdené podpismi osôb oprávnených za ne v danom čase konať,

SOR Bratislava je správcom majetku ROH a ONV Galanta ako zriaďovateľ Okresnej knižnice Galanta
uzatvára zmluvu za účelom užívania nebytových priestorov v administratívnej budove OOR v Galante
Okresnou knižnicou v Galante. Podľa ust. § 99 ods. 1 Hosp. zák. spoločenské organizácie hospodária
s vlastným majetkom. Ak z obsahu zmluvy vyplýva, že SOR je správcom majetku ROH, znamená to, že
zmluvné strany deklarovali vedomosť o tom, že administratívna budova je vo výlučnom vlastníctve ROH

a nie v podielovom spoluvlastníctve zmluvných strán. Hospodárska zmluva 1981 bol uzavretá podľa ust.
§ 350 Hosp. zák., ktorou zmluvou bol odovzdaný do užívania iný majetok v socialistickom vlastníctve
(majetok ROH, t.j. nie národný majetok) a primerane obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z § 348
ods. 1 Hosp. zák. O neexistencii spoluvlastníctva žalobcu k budove ďalej svedčí aj čl. III Hospodárskej
zmluvy 1981 z ktorého vyplýva, že užívateľ nie je oprávnený užívaný majetok ROH alebo jeho časť dať
do ďalšieho užívania; pokiaľ by bol užívateľ spoluvlastníkom, takýto zákaz by v zmluve nemohol byť

- spoluvlastník je oprávnený s vlastnou vecou v rozsahu svojho spouvlastníckeho podielu nakladať -
užívateľ cudzej veci nie. V čl. VI Hospodárskej zmluvy 1981 je zakotvený záväzok SOR ohradiť ONV v
Galante jeho príspevok na výstavbu budovy 33,97% z obstarávacej hodnoty nehnuteľnosti po odpočte
opotrebenia, ak užívateľ alebo jeho právny nástupca odovzdané priestory prestane užívať. Žalobca tvrdí,
že až doposiaľ nebol nijako obmedzovaný vo výkone svojho vlastníckeho práva. Uvedené tvrdenie však

spochybňuje obsah zmlúv, ktoré žalobca predložil súdu. Keďže hospodárska zmluva z roku 1981 uvádza
ako druhú zmluvnú stranu ONV Galanta ako užívateľa priestoru, zmluva z roku 2009 uvádza ako druhú
zmluvnústranugalantskúknižnicuakoužívateľapriestorov.Ztýchtozmlúvvôbecnevyplýva,žeupravujú
vzťahy medzi stranami tohto sporu, keďže žalobca je zmluvnou stranou nie je v žiadnom prípade a nikdy
ňou ani nebol. Žalobca nikdy nereagoval žiadne ním tvrdené relevantné práva spojené s vlastníctvom

admin. budovy, pretože neobmedzené užívanie adm. budovy v dohodnutom rozsahu nerealizoval
on, ale galantská knižnica ako subjekt s vlastnou právnou subjektivitou. Taktiež zo žiadnej zmluvy
nevyplýva, že galantská knižnica preberá akýkoľvek zmluvný záväzok ako správca majetku žalobcu
eventuálne, že časť adm. budovy užíva ako správca majetku žalobca. Žalobca sa nikdy nepodieľal na
povinnostiach spojených s ním tvrdeným vlastníctvom, pretože to bola Okresná knižnica eventuálne

galantská knižnica s vlastnou právnou subjektivitou, ktoré sa podieľali na nákladoch nie spojených s
vlastníctvom, ale s užívaním priestorov v administratívnej budove, a to na základe zmluvných záväzkov
z hospodárskej zmluvy z roku 1981 zmluvy z roku 2009 eventuálne zmluvy o vzájomnej finančnej
spolupráce z 27.11.2014. V tejto súvislosti podotkol, že zmluva z 27.11.2014 bola žalobcom súdu
predložená bez tretej strany. Ak žalobca nikdy neplnil voči žalovanému žiadne záväzky, pretože nikdy

nebol zmluvnou stranou zmluvy uzavretej so žalovaným, eventuálne jeho právnym predchodcom nie
je možné prijať záver, že žalovaný a jeho práv. predchodcovia desiatky rokov bezvýhradne akceptovali
daný právny stav, t.j. žalobcom tvrdený stav, že admin. budovu užíva žalobca prostredníctvom galantskej
knižnice a prostredníctvom nej plní akékoľvek povinnosti ako vlastník, pretože takýto záver je v rozpore
s obsahom zmlúv z ktorých je zjavné hmotnoprávne postavenie Okresnej knižnice alebo Galantskej

knižnice ako užívateľa priestoru. Žalobca nikdy nemal k dispozícii časť admin. budovy, pretože túto mala
k dispozícii Galantská knižnica a Galantská knižnica s vlastnou právnou subjektivitou síce počas celej
doby časť adm. budovy užívala, avšak uvedené nepreukazuje panstvo žalobcu nad vecou. Základným
predpokladom spoluvlastníctva totiž je aj to, že všetci spoluvlastníci spoločne sa navonok i medzi sebou
považujú za jediného vlastníka veci. Zo žiadneho dôkazu takýto záver nevyplýva, keďže žalobca nikdy

navonok ani voči žalovanému nevystupoval ako spoluvlastník admin. budovy, svoje spoluvlastnícke
právo začal tvrdiť až podaním žaloby v tomto konaní. Dokonca aj na tunajšom súde v konaní sp.
zn. 8C/53/2021 je žalovanou stranou Galantská knižnica a nie žalobca. Žalovaný sa začatím konania
8C/53/2021 v žiadnom prípade nesnaží narušiť žalobcom tvrdenú rovnováhu vo vzájomných právach a
povinnostiach, pretože v konaní 8C/53/2021 žalobca nevystupuje, a žiadna rovnováha medzi žalobcom

a žalovaným v tomto konaní neexistuje, nikdy neexistovala. Žalobca sa snaží dodatočne hodnotiť všetky
svoje právne úkony z minulosti inak ako boli prejavené pri zakladaní zmluvných vzťahov, a snaží
sa prispôsobiť obsah právnych úkonov z minulosti dodatočným požiadavkám tak, aby spochybnilo
dlhotrvajúcevlastníckeprávožalovaného.Takýtopostupnemôžebyťprivýkladeprejavuvôleúčastníkov
zmluvných vzťahov z minulosti zohľadnený. Admin. budova od počiatku patrila do socialistického

spoločenstva, konkrétne vlastníctva spoločenskej organizácie, ktorou bola Slovenská rada odborových
Zväzov Bratislava. A na LV č. XXXX v k.ú. M. bolo toto vlastníctvo zapísané v roku 1980 nasledovne:
Československý štát - SROZ Bratislava. Zo stavebného povolenia č. výstavby XXXX/XXXX vyplýva, že
stavba bola povolená stavebníkovi SROZ Bratislava za združenú investíciu konkrétnych subjektov. Vtejto súvislosti si dovoľujem súdu predložiť dodatočne získanú listinu z 30.12.1970 , ktorá je datovaná
dňom nasledujúcim po uzavretí hospodárskej zmluvy zo dňa 01.10.1968 medzi Revolučným odborovým
hnutím ako hlavným investorom stavby a ONV Galanty ako spoluinvestorovi stavby. Z predloženej

listiny, ktorá je protokolom o posúdení jednostupňovej dokumentácii SROZ vyplýva, že Okresná knižnica
v Galante má byť užívateľom spoluinvestorom adm. Budovy. Predložil listiny, v ktorých sa riaditelia
knižnicevyjadrujúkhistóriiGalantskejknižnice,pričomzovšetkýchvyplývavyjadrenie,ževroku1973sa
knižnica presťahovala na prízemie novopostavenej budovy Okresnej odborovej rady v Galante, uvedené
je publikované aj na webovej stránke. Tieto listiny preukazujú vedomosť o tom, že adm. budova patrila

vždy do vlastníctva právneho predchodcu žalovaného, dokonca aj žalobca na svojej webovej stránke
dňa 13.03.2023 teda pred podaním žaloby uvádza, že sa knižnica presťahovala do novopostavenej
admin. budovy OOR v Galante. Čo sa týka poskytnutia príspevku ONV, v tejto súvislosti poukázal na
§ 86 ods. 1 vládneho nariadenia č. 1100/66 Zb. o plánovitom riadení národného hospodárstva v znení
účinnom od 27.02.1968 do 31.12.1968, t,.j, v čase uzavretia hospodárskej zmluvy z 01.10.1698, kde sa
uvádza, že Národné výbory sa môžu podieľať príspevkami svojich prostriedkov na investičnej prevádzke

kultúrnych zariadení a za tým účelom dobrovoľne zmluvne združujú svoje finančné a hmotné príspevky.
Hospodárska zmluva je prejavom vôle združiť a iba združiť finančné prostriedky na účel investičnej. Išlo
pritom výlučne o investičný vklad , ktorý poskytol ONV Galanta ako riadiaci orgán Galantskej knižnice
za účelom aby bolo možné v budúcnosti prevádzkovať knižnú ako osvetové zariadenia. Podľa § 6
ods. 3 knižničného zákona č. 53/1999 pre právne postavenie a spôsob hospodárenia ľudových knižníc

platia obdobne ustanovenia § 14 a 15 osvetového zákona č. 52/1959. Podľa § 14 ods. 2 písm. b) pri
zriaďovaní osvetového zariadenia výkonných orgán určí majetok, ktorý prevedie do správy osvetového
zariadenia. Podľa § 15 ods. 1 tohto zákona, osvetové zariadenie. Teda knižnica Galanta užíva majetok
ktorý je mu zverený do správy. NV mohol zveriť do správy iba majetok ktorý bol v štátnom vlastníctve,
neexistuje však žiadna listina, ktorá by preukazovala, že národný výbor kedykoľvek v minulosti určil

nejaký svoj podiel na adm. budove a tento by bol previedol do správy osvetového zariadenia. Pokiaľ sa
žalobca bráni tým, že platil daň z nehnuteľností z listín predložených žalobcom je zrejmé, že táto bola
vyrubovaná vlastníkovi adm. budovy a žalovaný následne dával časť tejto dane iba preplatiť Galantskej
knižnici na základe zmluvnej dohody s Galantskou knižnicou, nie žalobcom. Ďalšou skutočnosťou je
že žalobca žalobou vstupuje do riadne evidovaného vlastníckeho práva žalovaného po dobu 14 rokov.

Nikdy žalovaný nebol vo svojom výlučnom vlastníckom práve rušený, jeho vlastnícke právo výlučne
nebolo nikdy spochybňované.

6. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

7. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

8. Predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti špecifikovanej v ods. 1 odôvodnenia
tohto rozhodnutia v prospech žalobcu v podiele 1/3 v pomere k celku.

9. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami sporu nebol sporným
skutkový stav, podľa ktorého bola dňa 1.10.1968 uzatvorená Hospodárska zmluva medzi Revolučným

odborovým hnutím (ROH) zastúpeným z poverenia ústrednej rady odborov Krajskou odborovou radou
(KOR) v Bratislave ako hlavným investorom stavby na strane jednej a Okresným národným výborom
(ONV) v Galante ako spoluinvestorom na strane druhej o poskytnutí spoluinvestorského podielu k
investičnej stavbe. Predmetom Hospodárskej zmluvy 1968 bola dohoda o spoluinvestovaní pri výstavbe
administratívnej budovy v Galante, ktorej KOR v Bratislave bola priamy investor a ONV a Okresné

oddelenie štatistiky v Galante vystupovali ako spoluinvestori pri jej výstavbe.

10. Dnes ide o nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. Galanta, postavenú na parc. č. XX/X a XX/X,
označenú súpisným č. XXX, zapísanú na LV XXXX, a to administratívna budova nachádzajúca sa na
Mierovom nám. 4 v Galante.

11. Následne dňa 26.3.1981 bola uzatvorená Hospodárska zmluva o odovzdaní majetku ROH do
dlhodobéhobezplatnéhoužívaniamedziSlovenskouodborovouradou(SOR)BratislavaaONVGalanta.
Predmetom Hospodárskej zmluvy 1981 bola úprava vzťahov medzi zmluvnými stranami v súvislostis užívaním nebytových priestorov v administratívnej budove Okresnou knižnicou v Galante. SOR v
Bratislave ako správca majetku ROH odovzdala ONV v Galante do dlhodobého bezplatného užívania
tam vymedzené nebytové priestory vo veľkosti zodpovedajúcej výške združených prostriedkov na

výstavbu tejto administratívnej budovy.

12. Jednotný majetkový fond (JMF) zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike, Odborárske
nám. č. 3, 815 70 Bratislava, IČO 30779618 bol ako právny nástupca SOR Bratislava zapísaný v katastri
nehnuteľností ako výlučný vlastník administratívnej budovy.

13. Trnavský samosprávny kraj vydal v súlade s § 21 - 23 zákon NR SR č. 303/95 Z. z. o rozpočtových
pravidlách a § 5 zákona NR SR č. 183/2000 Z. z. o knižniciach v znení zákona NR SR č. 416/2001
Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné
celky dňa 1.4.2002 rozhodnutie č. XXXX o vydaní zriaďovacej listiny, ktorou bola zriadená Galantská
knižnica. JMF a Galantská knižnica uzatvorili dňa 30.3.2009 Zmluvu o úhrade nákladov a nájomného

za pozemok, ktorej predmetom bola aj dohoda na uhrádzanie nákladov za spoločné užívanie a údržbu
administratívnej budovy z titulu jej bezplatného užívania zo strany Galantskej knižnice.

14. Žalovaný a Galantská knižnica uzatvorili dňa 27.11.2014 Zmluvu o vzájomnej spolupráci a finančnej
spoluúčasti, predmetom ktorej bola dohoda o finančnej spoluúčasti Galantskej knižnice na rekonštrukcii

strechy administratívnej budovy.

15. Strany sporu sa zhodli na tom, že z vyššie uvedeného skutkového stavu možno konštatovať, že
predmetná administratívna budova bola postavená na základe investícií viacerých subjektov, vrátane
Okresnej knižnice v Galante, a to ako združená investičná výstavba.

16. Následne, po vybudovaní administratívnej budovy, bola táto vedená v majetku ROH, pričom
správcom bola SOR ako investor s najväčším podielom vložených investičných prostriedkov.

17. SOR a ďalší spoluinvestori následne uzatvorili hospodársku zmluvu podľa §350 zákona č. 109/1964

Zb. Hospodársky zákonník, vrátane Hospodárskej zmluvy 1981, predmetom ktorých bolo právo
spoluinvestorov bezodplatne a bez časového obmedzenia užívať vymedzené priestory podľa pomeru
ich investičných vstupov do výstavby administratívnej budovy.

18. Hospodárska zmluva z 1968 bola uzavretá (1) po tom, ako bola stavebníkovi - Slovenskej rade

odborových zväzov v Bratislave povolená stavba (rozh. MNV v Galante zo dňa 11.09.1970, zn. Výst.
1661/1970), (2) po tom, ako bolo SROZ v Bratislave povolené užívať Organizačnú budovu OOR v
Galante (rozh. MNV v Galante zo dňa 06.07.1973, zn. Výst. 1083/1973 a (3) po tom, ako bola stavba
s.č. XXX na parc. č. XX v roku 1980 zapísaná do evidencie nehnuteľností na LV č. XXXX pre k.ú. Galanta
v prospech vlastníka: Čsl. Štát - Slovenská rada odborových zväzov Bratislava (užívacie povolenie z

06.07.1973 pod položkou v.z. XXX/XX). Pod položkami v.z. XX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XX/XX bola
budova zapísaná vo výlučnom vlastníctve právnych nástupcov výlučne tejto socialistickej spoločenskej
organizácie až do jej prevodu do vlastníctva žalovaného v roku 2009.

19. Vychádzajúc z obsahu žaloby a najmä žalobného návrhu determinujúceho predmet konania je

zrejmé, že v danom prípade ide o žalobu podľa ust. § 137 písm. c/ CSP (určenie, či tu právo je
alebo nie je), ktorej prípustnosť zákon predpokladá v prípade existencie naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, pričom tvrdenie a preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu
je predstavuje procesnú povinnosť strany spor iniciujúcej, t.j. žalobcu. Žalobca argumentoval v tejto
súvislosti potrebou posúdenia, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj

ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.
Ak vyriešenie určitej otázky neznamená definitívne vyriešenie obsahu právneho vzťahu účastníkov
konania alebo ich práva, určovacia žaloba nie je opodstatnená (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
1.11.2006, sp. zn. 3 Cdo 112/2004; uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 224/2008, in: Zo

súdnej praxe č. 81/2006 pod č. 6, s. 101). Podľa názoru žalobcu je nepochybné, že v tomto konaní
je zrejmý naliehavý záujem na určení spoluvlastníckeho práva žalobcu, pretože tak môže dôjsť ku
zjednoteniu faktického a právneho stavu vlastníctva dotknutej nehnuteľnosti. Súd konštatuje, že podaná
žaloba vzhľadom na konštrukciu žalobného petitu síce je vhodným procesným nástrojom ochranypráva žalobcu, nakoľko definitívne (bez rizika vyvolania ďalších sporov) rieši právne postavenie strán
sporu a rovnako je nesporné, že žalobou možno dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností, avšak súd za podstatný považuje i časový aspekt žalobcom realizovanej ochrany resp.

uplatnenia práva. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že žalovaný je ako výlučný vlastník
spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností evidovaný od roku 2009, pričom žalobca ako tvrdený 1/3
vlastník spornej nehnuteľnosti žalobu vo veci podal až v roku 2023, t.j. po uplynutí 14 rokov od vkladu
vlastníckeho práva žalovaného, pričom z vyjadrení strán sporu bolo zrejmé, že sporná nehnuteľnosť
bola počas tohto obdobia užívaná vo vzájomnej zhode Galantskou knižnicou a žalovaným, výlučné

vlastníctvo žalovaného spochybnené nebolo, evidencia vlastníctva spornej nehnuteľnosti je verejne
dostupná, t.j. žalobca o nej vedomosť mal a mohol mať. Rovnako mal vedomosť o hospodárskych
zmluvách 1968 a 1981, o ktoré dvojstranné právne úkony žalobou uplatnený nárok primárne opiera,
v neposlednej rade i Zmluva o úhrade nákladov bola uzatvorená ešte v roku 2009, teda v žiadnom
prípade nešlo o skutočnosti a okolnosti, ktoré by nastali po nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaného,
resp. ktoré by nastali skôr, avšak o nich žalobca nemohol vedieť. Žalobca pritom ani len netvrdil, že

by existovali prípadné objektívne prekážky, pre ktoré by si v súlade s povinnosťou riadneho hospodára
nemohol určenie ním tvrdeného spoluvlastníctva uplatniť skôr. Súd vyjadruje presvedčenie, že časový
aspekt uplatnenia si práva vyplýva už z bežne zaužívaného výkladu pojmu „naliehavý“, ktorý aspekt
nemožno bez zákonného dôvodu opomenúť, nakoľko by sa (inak nesporne nepremlčateľné) vlastnícke
právo a s tým súvisiaca potreba jeho právneho ustálenia dostali do priamej kolízie s rozhodne nie

nepodstatnou zásadou právnej istoty v právnych vzťahoch. Vzhľadom na nespornú skutočnosť, že
žalobca zjavne vedel o existencii evidencie výlučného vlastníctva žalovaného k spornej nehnuteľnosti
od roku 2009, pričom nebolo preukázané (ani tvrdené), že by žalobcovi v súvislosti s relevantným
uplatnením si ním tvrdeného práva bránila objektívna prekážka, súd nemá obligatórny predpoklad
určovacej žaloby podľa ust. § 137 písm. c/ CSP v podobe existencie naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení za splnený. Ak by súd časový aspekt naliehavosti videl výlučne v potrebe právneho
ustálenia spoluvlastníctva žalobcu v dôsledku paralelne prebiehajúceho sporu, predmetom ktorého
je uloženie povinnosti žalovanému (v tomto konaní v procesnom postavení žalobcu) vypratať spornú
nehnuteľnosť, nepostupoval by v súlade s účelom ust. § 137 písm. c/ CSP, nezohľadnenie rozhodujúcich
a pre daný skutkový a právny stav špecifických okolností by totiž predstavovalo nežiaduco formalistické

rozhodnutie súdu.

20. Vzhľadom na popretie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu relevantným procesným úkonom
žalovaného sa súd následne (plne rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania) zaoberal danosťou
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v podobe hmotnoprávneho vzťahu k prejednávanej veci.

21. Podľa § 3 písm. l/ z.č. 416/2001 Z.z. na samosprávne kraje prechádzajú pôsobnosti na úseku knižníc
zriaďovanie, zakladanie, zlučovanie a zrušovanie regionálnych knižníc.

22. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ z.č. 446/2001 Z.z. do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú

z majetku štátu veci v správe právnických osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na vyšší
územný celok podľa osobitných predpisov.

23. Podľa § 6 ods. 3 z.č. 446/2001 Z.z. správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva.
Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom vyššieho územného celku. Správca vykonáva právne

úkony pri nadobúdaní a správe majetku vyššieho územného celku v mene vyššieho územného celku.
Správca koná v mene vyššieho územného celku pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú
majetku vyššieho územného celku, ktorý spravuje.

24. Podľa § 8 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka socialistickým spoločenským vlastníctvom je štátne

vlastníctvo, družstevné vlastníctvo, ako aj vlastníctvo spoločenských a iných socialistických organizácií.

25. Podľa § 12 ods. 1 Hosp. zák. vec môže patriť spoločne štátu a družstevným alebo iným
socialistickým organizáciám alebo spoločne niekoľkým družstevným alebo iným socialistickým
organizáciám (spoluvlastníctvo).

26. Podľa § 99 ods. 1 Hosp. zák. spoločenské organizácie hospodária s vlastným majetkom; môžu
hospodáriť aj s národným majetkom, ktorý im štát odovzdal do trvalého užívania alebo do dočasného
užívania.27.Podľa§350Hosp.zák.ustanovenia§348a349primeraneplatiaivprípadoch,vktorýchsocialistické
organizácie mimo obvyklého hospodárenia prevádzajú vlastníctvo iného majetku v socialistickom

vlastníctve, než je národný majetok, alebo ho odovzdávajú do dočasného alebo dlhodobého užívania.

28. Žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu z ust. § 3 písm. l/ z.č. 416/2001 Z.z., § 3 ods. 1 písm.
a/ z.č. 446/2001 Z.z., pričom na pojednávaní v kontexte poučenia podľa ust. § 181 ods. 2 CSP právnu
argumentáciu doplnil o ust. § 6 ods. 3 z.č. 446/2001 Z.z.

29. Z obsahu zmlúv z roku 1968 (ako dvojstranného právneho úkonu predstavujúceho právny základ
žaloby) a z roku 1981 nesporne vyplýva, že žalobca nebol ani v jednom prípade zmluvnou stranou
(ani právnym nástupcom zmluvnej strany). Hospodárska zmluva z roku 1968 bola uzatvorená medzi
KOR v Bratislave ako hlavným investorom a ONV v Galante (Okresná knižnica) ako spoluinvestor.
Hospodárska zmluva z roku 1981 (týkajúca sa odovzdania majetku ROH) bola uzatvorená medzi SOR v

Bratislave a ONV Galanta ako zriaďovateľom Galantskej knižnice podľa ust. § 6 ods. 2 z.č. 53/1959 Zb..
Nie je sporným prechod zriaďovateľskej pôsobnosti žalobcu vo vzťahu ku Galantskej knižnici, nakoľko
tento je determinovaný jednoznačným ust. § 3 ods. l/ z.č. 416/2001 Z.z. Spornou sa však javí odlišná
interpretácia resp. žalobcovo opomenutie hmotnoprávneho predpokladu pre prechod veci v správe
právnických osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok podľa osobitných

predpisov, ktorým hmotnoprávnym predpokladom zakotveným v ust. § 3 ods. 1 písm. a/ z.č. 446/2001
Z.z.je, že prechod do vlastníctva VÚC sa týka výlučne vecí v dovtedajšom majetku štátu. Žalovaný
dôvodne argumentoval tým, že v prípade spornej nehnuteľnosti rozhodne nešlo o vec v režime majetku
štátu, nakoľko z obsahu zmluvy z 1981 jednoznačne vyplýva, že sporná nehnuteľnosť bola vo vlastníctve
(výlučnom) ROH, kde SOR v Bratislave ako zmluvná strana konala ako správca majetku ROH.

30.Súdudávadopozornosti,žeprávnyzákladkoncepciečleneniasocialistickéhovlastníctvaupravovalo
ust. § 8 ods. 2 Hosp. zákonníka tak, že socialistickým spoločenským vlastníctvom je štátne
vlastníctvo, družstevné vlastníctvo, ako aj vlastníctvo spoločenských a iných socialistických organizácií.
Z uvedeného je zrejmé, že socialistické vlastníctvo pozostávalo z troch samostatných foriem vlastníctva

(ako aj spoluvlastníctva - § 12 ods. 1 Hosp. zák.), pričom pojmu „majetok štátu“ aktuálne účinnej
právnej úpravy zodpovedá pojem „štátne vlastníctvo“ úpravy Hosp. zákonníka. Sporná nehnuteľnosť
bola podľa obsahu zmluvy z roku 1981 majetkom ROH, ktoré malo charakter spoločenskej socialistickej
organizácie, v dôsledku čoho s poukazom na ust. § 8 ods. 2 Hosp. zákonníka je zrejmé, že sporná
nehnuteľnosť bola vo vlastníctve spoločenskej socialistickej organizácie, nešlo teda o štátne vlastníctvo

ako prvú z možných legálnych foriem socialistického vlastníctva. Vo svetle uvedeného nemohlo a
nemôže ísť o majetok štátu, ktorého prechod vlastníckeho práva na žalobcu upravuje ust § 3 ods. 1 písm.
a/ z.č. 446/2001 Z.z. a to aj napriek nespornému prechodu zriaďovateľskej pôsobnosti žalobcu vo vzťahu
ku Galantskej knižnici. Inak povedané, žalobca by disponoval aktívnou vecnou legitimáciou v prípade,
ak by sporná nehnuteľnosť predstavovala v čase jej odovzdania štátne vlastníctvo, čo obsah zmluvy z

roku 1981 vylučuje, keďže celkom zjavne označuje spornú nehnuteľnosť ako majetok ROH, t.j. majetok
spoločenskej socialistickej organizácie, čo vylučuje možnosť aplikácie ust. § 3 ods. 1 písm. a/ z.č.
446/2001 Z.z.. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že na strane žalobcu nie je daná aktívna vecná
legitimácia zodpovedajúca hmotnoprávnemu vzťahu k predmetu konania, ktorá skutočnosť predstavuje
ďalší dôvod na zamietnutie žaloby, pričom súd nemá zákonný dôvod zaoberať sa argumentáciou strán

sporu produkovanou vo vzťahu k meritu prejednávanej veci.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého má žalovaný ako

procesne plne úspešná strana sporu právo na náhradu trov konania v plnej miere voči neúspešnému
žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana sporu, v neprospech ktorej bolo vydané, a to do 15
dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.