Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. november 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/155/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223202884
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1223202884.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a členov senátu
JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny Senec, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matky
- E. B., D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XXX, D., a otca - G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.

XX, H., právne zastúpený: JUDr. Zuzana Martincová, advokátka so sídlom Radničné nám. 1, P. O. Box
131,902 01 Pezinok, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca
proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II, č.k. 40P/20/2023 – 38 zo dňa 31. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku II. z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. V konaní o návrhu matky maloletej A., ktorým sa domáhala vydania neodkladného opatrenia

zaviazaním otca k povinnosti platiť výživné v sume 150,- Eur, Mestský súd Bratislava II uznesením zo
dňa 31.08.2023 nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého je otec povinný platiť výživné na maloletú
A. B., nar. XX.XX.XXXX, v sume 150,- Eur mesačne, vždy do 15.-teho dňa každého mesiaca vopred k
rukám matky s účinnosťou od 07.07.2023, do právoplatného skončenia konania vo veci samej (výrok I.).
Súčasne stanovil, že zročné výživné za obdobie od 07.07.2023 do 31.08.2023 spolu v sume 300,- Eur
je otec povinný zaplatiť matke maloletého dieťaťa spolu s bežným výživným do 30.09.2023 (výrok II.).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na inštitút neodkladného opatrenia, jeho
účel a podmienky nariadenia. Z obsahu návrhu mal súd prvej inštancie za zrejmé, že manželia spolu
nežijú v jednej domácnosti, matka maloletej sa kvôli nezhodám s otcom a pre hrozbu ublíženia na
zdraví a psychický nátlak zo strany otca spojený so strachom o maloletú, odsťahovala do D. ku svojim
rodičom, ktorí jej s výchovou a výživou maloletej pomáhajú. Matka poberá len príspevky a dávky

sociálneho systému v súvislosti s výkonom osobnej a celodennej starostlivosti o maloleté dieťa, pre ktorú
nemá vzhľadom na útly vek maloletej možnosť vykonávať zárobkovú činnosť s primeraným finančným
ohodnotením.
Súd prvej inštancie konštatoval, že na čas do rozhodnutia súdu vo veci samej je potrebné dočasne
upraviť vzťahy medzi účastníkmi aj formou úpravy vyživovacej povinnosti, keď o otázke zverenia
maloletej a úprave styku s otcom už bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 14.09.2022. Maloletá A. má

rok, je v tomto veku úplne odkázaná na starostlivosť matky, ktorá z dôvodu materskej dovolenky nemá
možnosť si zabezpečiť iný príjem okrem poberania dávok. Na základe uvedených skutočností súd prvej
inštancie určil otcovi maloletej povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere v súlade s návrhom matky v
sume 150,-Eur mesačne, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a výrokom II. rozhodol,
že zročné výživné za obdobie od 07.07.2023 - do 31.08.2023, spolu v sume 300,- Eur, je otec povinný
zaplatiť matke maloletého dieťaťa spolu s bežným výživným do 30.09.2023.3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku II. podal otec maloletého dieťaťa v zákonnej lehote odvolanie,
ktorým sa domáhal, aby odvolací súd zmenil výrok II. uznesenia tak, že „zročné výživné za obdobie
od 07.07.2023 do 31.08.2023 spolu v sume 150 Eur je otec povinný zaplatiť matke maloletého dieťaťa

spolu s bežným výživným do 30.09.2023.“
Uvádzal, že matka sa nedomáhala výživného v návrhu, ani potom na informatívnom výsluchu na súde,
kedy sa riešila úprava práv a povinností k maloletej dcére, pretože jej priebežne platil peniaze v
hotovosti, niekedy na účet, príp. za dcéru platil veci, poplatky. Od narodenia dcéry na ňu otec pravidelne
prispieval, priebežne matke mesačne dával cca 100 eur, niekedy kúpil plienky, servítky, platil poplatky u

lekára, zmenu priezviska, fusak, tašku na kočík, oblečenie a pod. Od matky si potvrdenia nepýtal, blokov
z toho obdobia má len zopár, pretože nepredpokladal, že to bude matka spochybňovať. Matky maloletej
sapravidelnepýtal,činiečonepotrebujekúpiť,pretohojejvyjadreniavnávrhuzarážajúaodmietaich.Po
informatívnom výsluchu v prítomnosti právnej zástupkyne matke navrhol, že napriek tomu, že to na súde
neriešila, tak jej bude posielať výživné mesačne 150 eur počnúc februárom, čo matka akceptovala. Otec
sa domnieva, že uvedená suma nie je prejavom vyhýbania sa, príp. ignorácie rodičovských vyživovacích

povinností. Vzhľadom k tomu, že výživné sa platí na mesiac vopred, zaplatil otec vo februári výživné vo
výške 150 eur dvakrát, t. j. raz za mesiac február, druhá platba za mesiac marec.
Poukazoval na to, že v júni nastala situácia, keď matka odišla s dcérou do zahraničia, stretávanie sa
nerealizovalo v zmysle uzatvorenej rodičovskej dohody a „náhradné termíny“ boli matkou prisľúbené,
ale následne aj zrušené. Otec po tom, čo 3 týždne nevidel dcéru, zareagoval emotívne, bol zúfalý,

nevedelsipomôcť,nahnevalsa.Uznáva,žetonebolosprávne,alejedinýmesiac,kedynezaplatilurčené
výživné, bol jún, avšak v júni poskytol matke oblečenie pre dcéru v hodnote 43 eur (dňa 30.06.2023) a
dňa 04.07.2023 výživné riadne zaplatil a ďalej v platení pokračoval (28.08.2023) aj bez toho, aby mal
informáciu o vydanom uznesení (ktoré bolo vydané 06.09.2023 a bolo mu doručené dňa 14.09.2023).
Vzhľadom k tomu, že otec v rozhodnom období od 07.07.2023 – 31.08.2023 zaplatil dobrovoľne výživné

(netušiac o vydanom uznesení) a to dňa 28.08.2023 vo výške 150 eur, suma zmeškaného výživného
za dané obdobie nie je 300 eur, ale 150 eur.

4. K odvolaniu otca podal vyjadrenie kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že z odvolania otca vyplýva, že v
mesiaci august 2023 si splnil vyživovaciu povinnosť, čím sa mu dlžná suma na zročnom výživnom znížila

z 300,- eur na 150,- eur. Otec uvedené dokladoval potvrdením o platbe. Vzhľadom na uvedené kolízny
opatrovník navrhol odvolaciemu súdu žiadosti otca o zmenu výroku II uznesenia vyhovieť a znížiť tak
dlžné zročné výživné zo sumy 300,- eur na 150,- eur.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,

§ 66 zák. č. 161/15 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej iba CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej iba CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie je opodstatnené, i keď z iného, ako otcom maloletej namietaného dôvodu.

6.Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o
rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.7. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam
pred ich porušením či ohrozením. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava
pomerov účastníkov. V konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa je pri nariadení neodkladného

opatrenia súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre takéto opatrenie splnené
všetky zákonné podmienky. Musí byť daná naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť
osvedčený.
V prípade neplnenia vyživovacej povinnosti jedným z rodičov neodkladné opatrenie slúži na
zabezpečenie výživného v nevyhnutnej miere ( § 366 CSP ), teda v takom rozsahu, aby poskytované

prostriedky do doby rozhodnutia o výživnom v konaní o veci samej postačovali na úhradu aspoň
nevyhnutných základných životných potrieb dieťaťa.

8. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje
všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, a obmedzí
sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy

pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu
do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje
legitímny cieľ. Neodkladné opatrenia upravujú právne pomery účastníkov, i keď len dočasne. Súd pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený
a či je neodkladné opatrenie potrebné vydať, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu

ponecháva na voľnú úvahu súdu.

9.Nariadenéneodkladnéhoopatreniamádočasný(predbežný)charakter.Prijehonariaďovaní prevláda
požiadavkarýchlostinadpožiadavkouúplnostiskutkovýchzistení.Vdôsledkutohosatunezisťujúvšetky
tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých

sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané,
postačuje ich osvedčenie obsahom návrhu, prípadne obsahom s podaním návrhu predložených listín.
Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd
vykonávať dokazovanie v zmysle jeho právnej úpravy obsiahnutej v ustanoveniach § 185 a nasl. CSP.

10. Otec maloletej svojím opravným prostriedkom napadol výlučne výrok II. uznesenia súdu prvého
stupňa o zročnom výživnom, výrok I. stanovujúci rozsah vyživovacej povinnosti odvolaním napadnutý
nebol, a preto sa nestal predmetom odvolacieho prieskumu.

11. Z už vyššie uvedenej charakteristiky inštitútu neodkladného opatrenia je zrejmé, že súd pri

rozhodovaní o návrhu nezabezpečuje a nekonfrontuje stanoviská účastníkov konania potrebné
k rozhodnutiu o prípadných neuspokojených nárokoch na výživné za minulé obdobie a že jeho účelom
je riešenie v čase rozhodovania o návrhu (alebo rozhodovania bez návrhu) aktuálnej situácie dieťaťa
smerujúcej výlučne do budúcna, keďže sanovanie porušenia práva na výživné do minulosti rozhodnutím
súdu o neodkladnom opatrení, logicky, nemôže zodpovedať požiadavke ako naliehavosti zásahu súdu,

tak ani požiadavke na priznanie práva v nevyhnutnom rozsahu.

12. Vychádzajúc z uvedeného mal odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v jeho
odvolaním napadnutej časti výroku II o povinnosti otca uhradiť zročné výživné nesprávne a nesúladné s
účelom neodkladného opatrenia vyplývajúcim z jeho právnej úpravy, preto napadnutý výrok postupom

podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil z dôvodu neexistencie podmienok pre jeho vydanie, v dôsledku
čoho vec už súdu prvého stupňa v tejto časti na ďalšie konanie nevracal.
Náležitédokazovanievovecivýživného,vrátaneprípadnéhozročnéhovýživného,vykoná arozhodnutie
o ňom v zmysle § 62 a nasl. Zákona o rodine vydá súd prvého stupňa.

13. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie
a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej
ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Ide o návrh
na neodkladné opatrenie podaný po skončení konania, ďalej podaný pred začatím konania, na ktoré

nenadväzuje žaloba (návrh), alebo o prípad, ak by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez
toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/83/2017).Žiadna z uvedených procesných situácii v prejednávanom prípade nenastala, preto o trovách konania
súvisiacich s neodkladným opatrením rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej, v
ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

14. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).