Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. január 2024

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4Csp/89/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121350371
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Gajdošová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2024:6121350371.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Vladimírou Gajdošovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o.,

so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so
sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytomC.XXX,XXXXXD.,t.č.,B.E.X,D.F.,XXXXXD.–G.A.,ozaplatenie726,01eurspríslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 606,01 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 1 026,01 eur od 24.10.2018 do 15.12.2020, zo sumy 966,01 eur od 16.12.2020 do
19.01.2021, zo sumy 906,01 eur od 20.01.2021 do 18.02.2021, zo sumy 846,01 eur od 19.02.2021 do
16.03.2021, zo sumy 786,01 eur od 17.03.2021 do 15.04.2021, zo sumy 726,01 eur od 16.04.2021 do

18.05.2021, zo sumy 666,01 eur od 19.05.2021 do 16.06.2021 a zo sumy 606,01 eur od 17.06.2021 do
zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 120,- eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou upomínaciemu súdu Okresný súd Banská Bystrica dňa
17.05.2021, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 726,01 eur, spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5 % ročne zo sumy od 1 026,01 od 24.10.2018 do 15.12.2020, zo sumy 966,01 eur od 16.12.2020
do 19.01.2021, zo sumy 906,01 eur od 20.01.2021 do 18.02.2021, zo sumy 846,01 eur od 19.02.2021
do 16.03.2021, zo sumy 786,01 od 17.03.2021 do 15.04.2021, zo sumy 726,01 eur od 16.04.2021 do
zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.

2.Žalobcažalobuskutkovoodôvodniltým,žemedziprávnympredchodcomžalobcuVšeobecnáúverová
banka, a.s. (ďalej len „VÚB banka, a.s.) a žalovaným bola dňa 23.12.2014 uzavretá zmluva o poskytnutí

spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 013979511231214 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej mu
poskytol pôžičku vo výške 1 807,44 eur, oproti povinnosti žalovaného uhradiť poskytnutý úver formou
zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Nakoľko žalovaný svoj záväzok uhrádzať
pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na
úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti
pohľadávky z dôvodu neplatenia. Podľa tvrdení žalobcu, žalovaný napriek písomnej výzve právneho
predchodcu žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, a preto právny

predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy a v súlade s čl. Všeobecných
obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) s označením „Podmienky požadovanej predčasnej splatnosti
úveru (okamžitá splatnosť úveru) zo strany veriteľa“ vyhlásil ku dňu 17.09.2018 (pozn. súdu správne
malo byť k „18.09.2018“) predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru. Oznámenie o vyhlásení predčasnejsplatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa
16.10.2018 v súlade s VOP s označením „Doručovanie a vyhlásenia klienta“. Žalovaný dlžnú sumu
nezaplatil ani v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti

úveru, a preto sa voči právnemu predchodcovi žalobcu od 24.10.2018 dostal do omeškania so
zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Právny predchodca žalobcu postúpil svoju pohľadávku
voči žalovanému na žalobcu Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2020, o čom
bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s
§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok

a Žiadosť o postúpenie a prevod sú založené v registri Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn.
1OpP/37/2020. Výška postúpenej pohľadávky bola postupcom vyčíslená ku dňu 30.11.2020. Právny
zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy z titulu nesplateného úveru. Po dátume
vyčíslenia postúpenej pohľadávky žalovaný zaplatil na úhradu svojho dlhu sumu 300,- eur, ktorá bola
započítaná na úhradu dlžnej istiny úveru. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému len časť
postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru v sume 726,01 eur s príslušenstvom, ktorú

žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatil.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 31.05.2021 vydal platobný rozkaz v súlade
s ustanovením v súlade s ustanovením § 265 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej ako „CSP“) proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V odpore žalovaný neuznal

pohľadávku žalobcu čo do dôvodu a výšky. Poprel tvrdenia žalobcu a mal za to, že zmluva obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky. Namietal, že žalobca pri poskytovaní úveru nepostupoval s odbornou
starostlivosťou pri skúmaní jeho bonity, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
Namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a žiadal, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole. Poukázal
pri tom na judikatúru Európskeho súdneho dvora. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

týkajúce sa splnenia zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ v spojení s
§ 535 OZ. Poukázal na skutočnosť, že v čase upozornenia na možnosť zosplatnenia, a to 03.08.2018
nebol v omeškaní viac ako 3 mesiace, nakoľko bol v omeškaní so splátkou splatnou 23.05.2018, a to
72 dní. Zároveň namietal žalobcom predložený dôkaz „Poštový podací hárok“, ktorý mal preukazovať
odoslanie tretej upomienky, keďže z predloženého dôkazu nie je vôbec jasný dátum, kedy mala byť

písomnosť odoslaná. Poukázal tiež na skutočnosť, že veriteľovi v splátkach zaplatil nad rámec podanej
žaloby sumu 420,- eur, a to v mesiaci 12/2020 60,- eur, 01/2021 60,- eur, 02/2021 60,- eur, 03/2021
60,- eur, 04/2021 60,- eur, 05/2021 60,- eur, 06/2021 60,- eur, teda na predmetný úver do dnešného
dňa zaplatil 2 487,66 eur, pričom si požičal 1 980,- eur. Žiadal, aby súd platobný rozkaz zrušil a žalobu
zamietol ako nedôvodnú a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal
oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanému zaslané doporučene pod číslom zásielky
RF252928207SK, čo preukázal podacím hárkom. Uviedol, že pred zosplatnením úveru žalovaného
vyzval na úhradu omeškaných splátok výzvou zo dňa 03.08.2018 označenou ako „tretia upomienka“

a oznámil mu zosplatnenie úveru ku dňu 18.09.2018 oznámením s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy,
ktoré sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátilo 19.10.2018. Mal za to, že splnil všetky podmienky na
platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, a to, že vyzval žalovaného na
úhradu omeškaných splátok výzvou zo dňa 03.08.2018 označenou ako „Tretia upomienka“ a v čase
postúpenia bol žalovaný viac ako 90 dní so zaplatením svojho dlhu voči banke.

5. Súd rozsudkom zo dňa 21.09.2021 v celom rozsahu žalobe vyhovel a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Krajský súd v Košiciach na základe odvolania žalovaného
uznesením 5CoCsp/27/2022 zo dňa 12.12.2022 rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal aktívnou

vecnou legitimáciou žalobcu z pohľadu tvrdeného porušenia veriteľa posudzovať bonitu žalovaného
s odbornou starostlivosťou. V ďalšom konaní uložil súdu skutkovo ustáliť, či predmetom postúpenia bol
už zosplatnený úver alebo nie. V prípade, ak súd ustáli, že predmetom postúpenia bola zosplatnená
pohľadávka uložil súdu skúmať, či veriteľ preveroval bonitu žalovaného v súvislosti s poskytnutím
predmetného spotrebiteľského úveru a ak áno, či si túto povinnosť splnil s odbornou starostlivosťou,

v opačnom prípade bude súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, že realizované postúpenie
je neplatné a žalobcovi z predmetného postúpenia nesvedčí aktívna vecná legitimácia v spore. Zároveň
súdu uložil zaoberať sa obranou žalovaného o tom, že po podaní žaloby realizoval čiastočné úhrady.
Ďalej sa súd mal zaoberať obranou žalovaného o tom, že v čase výzvy zo dňa 03.08.2018 nebolv omeškaní viac ako tri mesiace a posúdiť, či doklad predložený žalobcom – poštový podací hárok, spĺňa
požiadavku preukázania, že písomnosť ako hmotnoprávny úkon žalobcu bol žalovanému doručený
podľa § 45 ods. 1 OZ.

6. Žalobca vo vyjadrení k zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu zotrval na svojich tvrdeniach
o doručení upomienky označenej ako „Tretia upomienka“ pod číslom zásielky RE5270877905SK zo
dňa 03.08.2018, čo vyplýva priamo z podacieho lístka na boku na jeho ľavej strane, kde je tento dátum
uvedený. Poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR na posudzovanie účinkov doručenia

poštových zásielok, v zmysle ktorej pre nadobudnutie účinkov doručenia úkonu nie je podstatné, či
sa adresát s obsahom doručovanej zásielky oboznámil až neskôr, v čase plynutia odbernej lehoty na
vyzdvihnutie uloženej zásielky, resp. tieto účinky nastávajú aj v prípade ak nevyužil možnosť oboznámiť
sa s obsahom uloženej zásielky (uznesenie NS SR sp. zn. 4Obdo 73/2016, príp. uznesenie NS
SR sp. zn. 5Cdo 129/2010). Pre prípad, že by súd nepovažoval predmetné doklady za dostatočné
navrhol vykonať dôkaz dožiadaním výpisu z informačného portálu Slovenskej pošty, z ktorého bude

zrejmý presný dátum prevzatia tretej upomienky žalovaným. Vo vzťahu k skúmaniu bonity žalovaného
poukázal na dokumenty v prílohe k žalobe, z ktorých vyplýva, že pred uzavretím zmluvy žalovaný
právnemu predchodcovi poskytol informácie o svojom zamestnaní, výške príjmu, o svojich záväzkoch
a ďalšie podrobné informácie. Zároveň právny predchodca žalobcu zaslal dopyt na informačný systém
SRBI prevádzkovaný pre všetky banky spoločnosťou CRIF, kde boli zisťované prípadné nesplácanie/

omeškania so splácaním úverov poskytnutých od iných bankových domov. Z uvedeného dôvodu mal za
to, že právnym predchodcom bola schopnosť žalovaného splácať úver posúdená riadne so zohľadnením
všetkých kritérií, ktoré majú na danú schopnosť vplyv.

7. Žalovaný vo vyjadrení k zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu taktiež zotrval na svojich

písomných podaniach a argumentoch týkajúcich sa neplatného zosplatnenia úveru. Argumentoval, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že mu listina s označením „Tretia upomienka“ bola doručená,
resp. sa vrátila veriteľovi ako nedoručená. Mal za to, že predmetnú listinu nemožno považovať za
relevantné upozornenie podľa § 53 ods. 9 OZ, teda ako kvalifikovanú výzvu, ktorá by bez pochýb spĺňala
náležitosti právneho úkonu, keďže neobsahuje konštatovanie s koľkými splátkami bol v omeškaní,

pre ktorú konkrétnu nesplatenú splátku žalobca mohol požadovať predčasné vrátenie sumy pred
konečným termínom splatnosti a aj zo žalobcom predloženej histórie je možné vyvodiť, že od prvej
nezaplatenej splatnej splátky 23.05.2018 po tretiu upomienku 03.08.2018 prešlo len 72 dní, nie 90
dní. Zároveň namietal, že podací hárok nie je opatrený pečiatkou pošty, ani podpisom zamestnanca,
ani prípadným elektronickým podpisom ani v záhlaví nie je uvedený dátum podania, a preto nie je

zrejmé, aká listina mu bola doručovaná. Poukázal v tejto súvislosti na závery rozsudku Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 6CoCsp/34/2021 zo dňa 31.05.2022 a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020, z ktorých vyplýva, že hodnoverným preukázaním doručenia
alebo doručovania listín je doručenka podpísaná adresátom alebo vrátená obálka ako nedoručená.
Z uvedeného dôvodu považoval vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru za neplatný právny úkon podľa

§ 39 OZ. Konštatoval, že ak nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, nemohlo dôjsť ani k následnému
postúpeniu pohľadávky, nakoľko táto pohľadávka k danému obdobiu neexistovala, a preto aj zmluva
o postúpení pohľadávky je neplatným právnym úkonom a žalobca v spore nie je aktívne vecne
legitimovaný. Ako ďalší dôvod, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný uviedol, že
došlo k porušeniu povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou bonitu spotrebiteľa, čo má

za následok sankciu v podobe nemožnosti vyvolať jednorazovú splatnosť pohľadávky a nemožnosť
postúpiť nesplatnú pohľadávku. Poukázal pritom na § 7 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a zámer
zákonodarcu efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne
splácať. Napriek tomu, že spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje, no táto povinnosť nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou a získané

informácie vyhodnotiť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné overiť. Podľa jeho názoru veriteľa
nezaujímali jeho pravidelné mesačné výdavky a nijako si neoveril jeho, resp. ním deklarované príjmy. Zo
strany 1 prílohy k vyjadreniu žalobcu je preukázateľné, že jeho dlhová zaťaženosť vypočítaná veriteľom
bola vo výške 74,57% a finančná rezerva -49,29 eur, teda bol skoro 50,- eur v mínuse, čo preukazuje, že
veriteľ vedel o tom, že mu nezostali finančné prostriedky na splátky úveru. Veriteľ vychádzal len z jeho

deklarovaného príjmu, ktorý si nijako neoveril. Veriteľa zaujímali iba splátky úverov a výživné, pričom
uviedol mesačné splátky úverov v sume 268,- eur, opomenul však splátku kontokorentu v sume 22,50
eur a pravidelne mesačne platené výživné v sme 80,- eur, teda jeho mesačné výdavky boli 370,- eur
mesačne, pri priemernom mesačnom príjme 514,- eur a na splátku ďalšieho úveru a na výdavky nabývanie a stravu mu zostávalo 144,- eur mesačne, pričom životné minimum bolo v tom čase 198,09 eur
mesačne pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Mal za to, že úver mu nemal byť poskytnutý. Opakovane
poukázalnato,žepopodanížalobyvykonalnapredmetnúzmluvuvprospechžalobcuplatby13.05.2021

a 12.06.2021 spolu vo výške 120,- eur. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd žalobu zamietol ako
nedôvodnú a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

8. Žalobca považoval vyjadrenia žalovaného za účelové a nedôvodné. Argumentoval, že Občiansky
zákonník nestanovuje ako podmienku platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky z úveru

podmienku uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu. Poukázal pritom na aktuálnu
judikatúru. Argumentoval, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného dňa 03.08.2018 v súlade
s § 53 ods. 9 OZ uhradiť sumu 115,54 eur s tým, že v opačnom prípade je oprávnený vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť, ku ktorej došlo 18.09.2018, čo právny predchodca oznámil žalovanému podaním
zo dňa 18.09.2018, so zostatkom úveru vrátane príslušenstva 1 959,19 eur. Z výpisu z účtu žalovaného
mal za preukázané, že ku dňu vystavenia predžalobnej upomienky zo dňa 03.08.2018 bol žalovaný

preukázateľne v omeškaní s úhradou troch splátok úveru, a to so splátkou splatnou dňa 23.05.2018
v sume 34,29 eur, splátkou splatnou 23.06.2018 v sume 34,29 eur a splátkou splatnou 23.07.2018
v sume 34,29 eur. Z uvedeného dôvodu jeho právny predchodca postupoval v súlade s § 53 ods. 9 OZ
v spojení s ust. § 565 OZ, keď úver predčasne zosplatnil dňa 18.09.2018, a to pre nezaplatenie splátky
splatnej 23.05.2018 za súčasného upozornenia žalovaného na možnosť zosplatnenia v lehote nie

kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Opakovane zotrval na svojich tvrdeniach o skúmaní bonity
žalovaného s odbornou starostlivosťou s poukazom na informácie zo SRBI a k tvrdeniu žalovaného,
že opomenul splátku kontokorentu v sume 22,50 eur a výživného v sume 80,- eur mesačne uviedol,
že žalovaný v čl. II ods. 1 na str. 3 zmluvy prehlásil, že všetky údaje uvedené v žiadosti a v zmluve
sú pravdivé a v prípade akýchkoľvek zmien ich okamžite nahlási VÚB, a.s. a zároveň prehlásil, že

si je vedomý, že v prípade uvedenia nepravdivých údajov a predloženia dokladov obsahujúcich údaje
nezodpovedajúce skutočnosti môže byť podľa Trestného zákona naplnená skutková podstata trestného
činuúverovéhopodvodu,zaktorýmôžebyťuloženýtrestodňatiaslobodyaždovýšky12rokov.Zdôvodu
čiastočnej úhrady pohľadávky žalovaným počas súdneho konania, a to dňa 18.05.2023 v sume 60,- eur
a 16.06.2023 v sume 60,- eur (pozn. súdu správne malo byť „2021“) vzal v tejto časti žalobu späť.

9. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich doterajších písomných vyjadreniach
týkajúcich sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, účinného zosplatnenia úveru a žalobcovho skúmania
jeho bonity s odbornou starostlivosťou.

10. Na výzvu súdu, či súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby v časti istiny 120,- eur oznámil, že so
späťvzatím žaloby v tejto časti nesúhlasí, keďže na skutočnosť, že žalobcovi uhradil najmenej dve
splátky nad rámec podanej žaloby poukázal už v podanom odpore a tieto platby preukázal aj listinnými
dôkazmi, preto žalobcovi nič nebránilo pristúpiť ku späťvzatiu žaloby v časti ihneď po jeho oboznámení
sa s odporom. Poprel tvrdenia žalobcu, že by mu 18.05.2023 a 18.06.2023 zaplatil časť dlhu vo

výške spolu 120,- eur (2x60eur), nakoľko poslednú úhradu vykonal 12.06.2021, tak ako to preukazuje
ním predložený dôkaz v spise. Takéto konanie žalobcu považuje za absolútne neopodstatnené
a neetické, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Vo vzťahu k „Tretej upomienke“ uviedol, že
poštový hárok namietal už v podanom odpore a žalobca si jednoduchým úkonom mohol vyžiadať
od poštového doručovateľa doklad o odoslaní, doručení, resp. nedoručení predmetnej písomnosti. Vo

vzťahu k skúmaniu bonity uviedol, že žalobca sa snažil odviesť pozornosť na nepodstatnú skutočnosť,
keď sa zameral na opomenutie splátky kontokorentu a výživného a možný trestnoprávny postih a bez
vyjadrenia ponechal rozhodujúce skutočnosti v predmetnom vyjadrení naňho (splátka úveru, mesačné
živobytie, strava, životné minimum, atď...). Zotrval na svojom návrhu, aby súd žalobu zamietol a zaviazal
žalobcu na úhradu trov konania.

11. Súd po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie odvolacím súdom nariadil vo veci pojednávanie
na deň 12.01.2024, ktorého sa nezúčastnila žiadna zo strán ani právny zástupca žalobcu. Žalobca
prostredníctvom jeho právneho zástupcu svoju neúčasť písomne ospravedlnili podaním doručeným
súdu dňa 08.01.2024 a žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa

08.01.2024, pričom súhlasili aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti. Súd preto vykonal
pojednávanie podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného.12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predmetnou žalobou, zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 013979511231214 zo dňa 23.12.2014 (čl. 5-6), žiadosťou
o poskytnutie úveru (čl. 12), všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu (čl. 7-9, 19-21),

oznámením o splnení obchodných podmienok pre čerpanie Flexipôžičky (čl.13-15), žiadosťou o zmenu
zmluvných podmienok (čl.16), Dodatkom k zmluve o poskytnutí flexipôžičky č. 013979511231214 zo
dňa 15.12.2016 (čl. 17-18), Treťou upomienkou – pokus o zmier (čl. 22), poštovým podací hárkom
z 03.08.2018 (čl. 23), prehľadom platieb (čl. 24-25), výzvou na predčasné splatenie úveru (čl. 26)
s doručenkou (čl. 27), prílohou k zmluve o postúpení (čl. 28), výzvou na zaplatenie pohľadávky (čl.

29), oznámením o postúpení pohľadávky (čl. 30), poštovým podacím hárkom č. EPH236675827 (čl.
32), potvrdeniami zo Slovenskej sporiteľne o zaplatení sumy 420,- eur, a to po 60,- eur v dňoch
09.12.2020, 12.01.2021, 10.02.2021, 10.03.2021, 11.04.2021, 13.05.2021 a 12.06.2021, výpisom
CREDIT REPORT - ANALYTIC zo Spoločného registra bankových informácií (ďalej len „SRBI
čl. 141-159), ŠTANDARDNÉ EURÓPSKE INFORMÁCIE O SPOTREBITEĽSKOM ÚVERE zo dňa
23.12.2014 (čl. 10-11), vyjadreniami žalobcu a žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

13. Právny predchodca žalobcu spoločnosť VÚB, a.s. a žalovaný uzatvorili spolu dňa 23.12.2014 zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 013979511231214. Predmetom tejto zmluvy bolo
poskytnutie úveru žalobcovi vo výške 1 980,- eur, pričom v zmluve boli uvedené celkové náklady
spotrebiteľa vo výške 2 133,75 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 4 113,75 eur, výška

splátky 34,29 eur, pri počte splátok 120, počnúc 23.01.2015, vždy k 23-tiemu dňu v mesiaci, pri termíne
konečnej splatnosti 23.12.2024, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 18,28
%, priemerná hodnota RPMN 17,33 %, ročná úroková sadzba 16,90 %. Zmluva bola dojednaná bez
poistenia. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky.

14. Na základe žiadosti žalovaného o odklad anuitných splátok o 6 mesiacov s predĺžením lehoty
splatnosti a dátumom požadovanej zmeny 19.12.2016 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli
dňa 15.12.2016 dodatok k zmluve, v zmysle ktorého banka povolila žalovanému odklad anuitných
splátok v počte 6, a to od 23.12.2016 do 23.05.2017. Dátum prvej anuitnej splátky bol dohodnutý po
zmene na 23.06.2017 v mesačnej anuitnej splátke 37,18 eur.

15. Žalovaný si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas neplnil, preto právny predchodca žalobcu
upomienkou označenou „Tretia upomienka – pokus o zmier“ zo dňa 03.08.2018 vyzval žalovaného na
úhradu nedoplatku na splátkach v sume 115,54 eur a zároveň ho upozornil na možnosť mimoriadneho
zosplatnenia úveru a právo odstúpiť od zmluvy, ktorú podľa poštového podacieho hárku dal na poštovú

prepravudňa03.08.2018.Následneprávnypredchodcažalobcu oznámenímzodňa18.09.2018vyhlásil
k tomuto dňu úver za predčasne splatný a vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške 1 959,19 eur
pozostávajúcu z istiny v sume 1 807,44 eur, úrokov v sume 147,75 eur a poplatkov v sume 4,- eur. Podľa
doručenky sa toto oznámenie vrátilo právnemu predchodcovi dňa 19.10.2018 s poznámkou „zásielka
neprevzatá v odbernej lehote“.

16. Podľa prílohy k Zmluve o postúpení bola právnym predchodcom žalobcu na žalobcu postúpená istina
v sume 1 026,01 eur, zmluvný úrok v sume 634,75 eur, úrok z omeškania 170,45 eur a poplatky v sume
4,- eur. Postúpená suma bola vyčíslená k 30.11.2020. Uvedené bolo oznámené žalovanému právnym
predchodcom žalobcu listom zo dňa 09.12.2020.

17. Z výzvy na zaplatenie pohľadávky zo dňa 16.04.2021 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na
zaplatenie aktuálnej dlžnej sumy spolu v sume 1 772,56 eur do 26.04.2021, ktorá bola žalovanému
doručená 22.04.2021, o čom svedčí doručenka č. RF253326645SK na poštovom podacom hárku č.
EPH236675827.

18. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad, samotnej zmluvy a žaloby súd zistil, že právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému na základe uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere sumu vo výške
1 980,- eur (táto bola žalovaným aj čerpaná), ktorý žalovaný prestal splácať 23.05.2018.

19. Podľa predloženého potvrdenia vyhotoveného spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, boli na účet VÚB,
a.s. na VUB úver zaúčtované platby, a to dňa 09.12.2020 suma 60,- eur, dňa 12.01.2021 suma 60,-
eur, dňa 10.02.2021 suma 60,- eur, dňa 10.03.2021 suma 60,- eur, dňa 11.04.2021 suma 60,- eur, dňa
13.05.2021 suma 60,- eur a dňa 12.06.2021 suma 60,- eur.20. Zo žiadosti o flexipôžičku zo dňa 23.12.2014 vyplýva, že žalovaný požiadal o poskytnutie úveru
v sume 1 980,- eur s dobou splatnosti 120 mesiacov. V žiadosti uviedol, že má stredoškolské vzdelanie

s maturitou, počet vyživovaných detí: 0, počet členov rodiny 1, býva na adrese: F. XXX/XXX, H. od
08/1973, je zamestnaný v spoločnosti DECODOM, spol. s.r.o. od 06/2009 ako prevádzkový pracovník
v službách a obchode, nie je vo výpovednej ani skúšobnej dobe, jeho čistý príjem za posledný mesiac
bol 515,- eur, za predchádzajúci mesiac 507,- eur, čistý príjem ďalší predchádzajúci mesiac 514,-
eur, má spotrebný úver s mesačnou splátkou 183,- eur, hypotéku s mesačnou splátkou 86,- eur

a výživné v sume 80,- eur. Zároveň udelil súhlas, aby prevádzkovateľ Spoločného registra bankových
informácií (SRBI) poskytol oprávneným užívateľom Nebankového registra klientských informácií (NRKI)
údaje o jeho úveroch, bankových zárukách, pohľadávkach, zabezpečeniach, splácaní jeho záväzkov,
bonite a dôveryhodnosti. Právny predchodca žalobcu mu toho istého dňa oznámil splnenie obchodných
podmienok pre čerpanie Flexipôžičky a poskytol mu informácie o úvere.

21. Právny predchodca žalobcu žalovanému dňa 23.12.2014 poskytol ŠTANDARDNÉ EURÓPSKE
INFORMÁCIE O SPOTREBITEĽSKOM ÚVERE, o čom svedčí podpis žalovaného, v ktorých boli
uvedené parametre poskytnutého úveru, náklady spojené so spotrebiteľským úverom, iné dôležité
právne aspekty ako právo na odstúpenie od zmluvy, predčasné splatenie úveru, nahliadnutie do
databázy a právo na vyhotovenie návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

22. Podľa výpisu zo SRBI vyplýva, že žalobca pred poskytnutím úveru žalovanému s odporúčanou
výškou 1 980,- eur, počte splátok 120, odporúčanou úverovou sadzbou 16,90% a schválenou výškou
splátky 34,29 eur, pri úverovej zaťaženosti 74,57% s finančnou rezervou -49,29 eur zisťoval jeho
bonitu. Pri posudzovaní bonity disponoval údajmi o žalovanom, pričom jeho príjem si overil telefonicky

u zamestnávateľa. Z výpisu je zrejmé, že žalovanému bolo poskytnutých viacero úverov. Z histórie
ukončených úverov je zrejmé, že žalovaný tieto splácal riadne a včas, ani pri jednom poskytnutom úvere
nemal žiadne oneskorené splátky. Na základe uvedeného vyhodnotil úverové riziko ako nízke.

23. Podľa čl. IX bod 1 písm. a) VOP, banka je oprávnená odmietnuť poskytnutie úveru alebo jeho časti,

alebo môže požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom
splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve, prípadne odstúpiť od úverovej zmluvy z tých dôvodov, ak je
dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než 3
mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na právo banky odstúpiť od úverovej
zmluvy.

24. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

26. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27.Podľa§92ods.8zákonač.483/2001obankáchvznenído31.12.2018,akjenapriekpísomnejvýzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzkupostúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu 87a,c) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch

na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej

banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSU“) účinnom

v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

29. Podľa § 2 písm. a), b) a d) ZoSU, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom

30. Podľa § 7 ods. 1, 2 ZoSU, (1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,

na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. (2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým
nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

31. Podľa § 11 ods. 2 ZoSU, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

32. Podľa § 567 ods. 2 OZ, peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo
prostredníctvompoštovéhopodnikujesplnenýpripísanímsumydlhunaúčetveriteľavpeňažnomústave

alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa
veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.

33. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

34. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

35. Podľa § 151 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za
nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.36. Súd danú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl.
OZ, keď žalobca mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka - žalovaného vystupoval spotrebiteľ - fyzická

osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Zmluva bola pripravená na formulári, ktorý vopred zo strany žalobcu bol pripravený bez
možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy, pričom do textu zmluvy sa dopisovali iba
konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného. Súd preto posudzoval právny vzťah medzi stranami sporu
ako spotrebiteľský a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy.

Súčasne zo strany žalobcu išlo aj o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch.

37. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že žalovaný mal právo úver zosplatniť,
nakoľko pri uzatváraní zmluvy postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a neporušil ust. § 7
ods. 1 cit. zákona, riadne preveroval úverovú bonitu žalovaného ako žiadateľa o úver, zohľadniac pri

posúdení finančných možností a schopnosti splácania úveru žalovaným zdroj i výšku jeho pravidelného
príjmu zo zamestnania 514,- eur mesačne u zamestnávateľa DECODOM, spol. s.r.o., ktorého výšku
a skutočnosť, či žalovaný je v skúšobnej alebo výpovednej dobe si telefonicky overil u zamestnávateľa,
rodinný stav žalovaného: rozvedený, ktorá nemal žiadne vyživovacie povinnosti, berúc pritom do úvahy
výšku poskytovaného úveru (1 980,- eur) a dobu jeho splácania (120 mesiacov), ako aj výšku mesačnej

splátky 34,29 eur, ktoré údaje a informácie sú zrejmé i z obsahu žiadosti o poskytnutie úveru a
interného reportu zo SRBI, z ktorého vyplýva, že žalovaný nebol ku dňu uzavretia úverovej zmluvy v
omeškaní so splácaním žiadneho záväzku evidovaného v predmetnom registri. Súd nemá pochybnosti
o dodržaní zákonom ustanoveného postupu zo strany veriteľa pred uzatvorením zmluvy v súvislosti
s posúdením platobnej schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver poskytnutý mu žalobcom.

Súd súhlasne s názorom žalobcu poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný pri uzavretí úverovej zmluvy
úmyselne poskytol veriteľovi nepravdivé relevantné informácie týkajúce sa jeho pomerov za účelom
získania spotrebiteľského úveru, ktorý prekračoval jeho finančné možnosti, také konanie by mohlo
vykazovať aj znaky trestného činu a nemožno za nezodpovedné, príp. protiprávne konanie žalovaného
sankcionovať veriteľa následkom nemožnosti jednorazového splatenia spotrebiteľského úveru a vyvodiť

záver o porušení jeho povinností posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 prvá veta zák. č. 129/2010 Z.z..
V závere súd podotýka, že v danom prípade sa nejedná zo strany žalobcu ani o hrubé porušenie
povinnosti za ktoré sa považuje podľa § 7 ods. 1 cit. zákona posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez

nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov, a ktoré by malo za následok domnienku o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

38. Ďalšou úlohou súdu bolo posúdiť, či predmetom postúpenia bol už zosplatnený úver a či tento úver
bol zosplatnený platne. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách mohla banka postúpiť tretej osobe len

pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná. Právo na zosplatnenie úveru má veriteľ podľa § 565
OZ za splnenia podmienok: 1/možnosť straty výhody splátok bola výslovne určená v dohode medzi
veriteľom a dlžníkom alebo v súdnom rozhodnutí, 2/ dlžník nesplní niektorú zo splátok v deň jej splatnosti
a 3/ veriteľ požiada dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
V spotrebiteľských zmluvách k tomu pristupujú podľa § 53 ods. 9 OZ ďalšie dve podmienky, a to: 1/

veriteľ má právo na tzv. stratu výhody splátok (možnosť požadovať zaplatenie celého dlhu naraz pred
jeho konečnou splatnosťou) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a 2/
veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ide o kumulatívne
podmienky bez splnenia ktorých je zosplatnenie neúčinné a veriteľ nemá právo na zaplatenie celého
dlhu naraz.

39. V prejednávanom prípade možnosť straty výhody splátok bolo výslovne určená v čl. IX bod 1 písm.
a) VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a ktoré boli žalovanému odovzdané, o čom svedčí
jeho podpis. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný bol v omeškaní so splátkou splatnou
23.05.2018. Zároveň na účinné zosplatnenie úveru bola splnená ďalšia podmienka, že veriteľ požiadal

žalovaného o zaplatenie celej pohľadávky listom zo dňa 18.09.2018, teda do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky 23.09.2018. Žalovaný v konaní namietal, že žalobca nepreukázal, že by doručoval,
resp. doručil upozornenie – výzvu na možnosť predčasného zosplatnenia úveru pred vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s ust. § 45 ods. 1 OZ a že z predloženej platobnej histórieje možné vyvodiť, že od prvej nezaplatenej splatnej splátky 23.05.2018 po tretiu upomienku zo dňa
03.08.2018prešlolen72dní,nie90dní.Tretiuupomienkunepovažovalzakvalifikovanúvýzvuzdôvodu,
že žalobcom predložený podací hárok nie je opatrený pečiatkou pošty, ani podpisom zamestnanca, ani

prípadným elektronickým podpisom ani v záhlaví nie je uvedený dátum podania a nie je zrejmé, aká
listina a teda či konkrétne „Tretia upomienka“ mu mala byť doručovaná.

40. Žalovaný v rámci svojej obrany v spore, vytýkal žalobcovi, že nepredložil doručenku, svedčiacu o
doručení zmieňovaného listu. Žalovaný tým vo svojej podstate poukazoval na neunesenie dôkazného

bremena v spore žalobcom, bez toho však, aby vôbec učinil jeho tvrdenie ohľadne tejto skutočnosti
sporným. Podľa citovaného zákonného ustanovenia a interpretačných záverov právnej teórie totiž na
kvalifikované popretie tvrdenia protistrany nepostačujú len všeobecné alebo neadresné konštatácie,
ale predpokladá jednoznačné vyjadrenie, že určité tvrdenie nie je pravdivé a pokiaľ spornú skutočnosť
popierajúci aj vnímal, zároveň s uvedením vlastných tvrdení o nej Podľa právnej teórie má strana
povinnosť predložiť iné skutkové tvrdenie o daných okolnostiach vtedy, ak sú tieto predmetom jej

vlastného konania (to čo urobil) alebo vnímania (to čo videl alebo počul). „Účelom právnej úpravy (§
151 ods. 2 CSP) je vylúčiť dve neželané situácie. Po prvé, aby nedochádzalo k popretiam skutkových
tvrdení protistrany en bloc, teda čisto formálne, napr. vyhlásením, že nič z toho, čo tvrdí protistrana nie je
pravda. Po druhé, aby strana, ktorá popiera, nemohla prezentovať svoj postoj tak, že si už na pravdivé
udalosti nepamätá, ale že protistrana pravdu nemá“ ( Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,

S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016,
1540s, str. 574). Do druhej z týchto skupín neželaných popretí podľa názoru súdu spadá i hodnotenie
dôkaznej situácie žalobcu žalovaným bez jednoznačného odmietnutia jeho tvrdenia. Súd zastáva názor,
že kvalifikované popretie tvrdenia žalobcu o doručení písomnosti predpokladalo zo strany žalovaného
jasné a určité vyjadrenie, že takúto písomnosť neprevzal, eventuálne, že sa ani nedostala do jeho

dispozície.Nakoľkoaležalovanýtakýtoprocesnýpostojktvrdeniužalobcuodoručenípísomnostizodňa
03.08.2018nezaujal,účinnehonepoprelanásledkomtohonastúpiladomnienkaojehonespornosti.Súd
preto nepovažoval za potrebné vykonanie dôkazu dožiadaním výpisu z informačného portálu Slovenskej
pošty o doručení zásielky.

41. Ako nedôvodnú súd posúdil tiež námietku žalovaného, že v čase od prvej nezaplatenej splatnej
splátky 23.05.2018 po tretiu upomienku zo dňa 03.08.2018 prešlo len 72 dní, nie 90 dní. Podmienkou
pre účinné zosplatnenie úveru v zmysle ust. 53 ods. 9 OZ je, že toto právo si môže veriteľ uplatniť
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Z uvedenej
dikcie zákona je zrejmé, že doba omeškania sa počíta od omeškania splatnej splátky do zosplatnenia

úveru, nie do doručenia upozornenia na toto právo. Žalovaný bol nesporne v omeškaní so splátkou
splatnou 23.05.2018, právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia
treťou upomienkou zo dňa 03.08.2018, teda v čase, keď bol žalovaný v omeškaní so splátkou zo
dňa 23.05.2018, 23.06.2018 a 23.07.2018. Úver bol zosplatnený až 18.09.2018, teda po viac ako
3 mesiacoch, čo v prepočte činí 119 dní. Pokiaľ ide o náležitosti tejto výzvy súd uvádza, že žiadne

ustanovenie zákona neustanovuje povinnosť veriteľa uvádzať označenie splátky pre omeškanie ktorej
došlo k zosplatneniu úveru. Právny predchodca žalobcu preto podľa názoru súdu dodržal všetky
podmienky pre platné zosplatnenie úveru, ktorý následne v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách
postúpil na žalobcu, ktorý je v spore aktívne vecne legitimovaný.

42. K postúpeniu pohľadávky sa súdu žiada dodať, že samotným postúpením pohľadávky nedochádza
k inej zmene záväzku, než v osobe veriteľa a že oznámením o postúpení pohľadávky, vyvolá postupca
zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie bez ohľadu na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a
dokonca aj za situácie, kedy k uzavretiu takejto zmluvy vôbec nedošlo. Za tohto právneho stavu je
pre dlžníka podstatné, či postupovaná pohľadávka existuje, a preto sú mu zachované námietky proti

pohľadávke, ktoré môže uplatniť v dobe po postúpení; nie je však už jeho vecou, kto pohľadávku
vymáha, nakoľko má plniť dlh s účinkami riadneho splnenia podľa pokynu veriteľa. Preto otázku, či
pohľadávka bola skutočne postúpená a či toto postúpenie bolo platné, je možné riešiť len v spore medzi
postupcom a postupníkom (por. napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 29 Cdo 1277/2007 z 22. decembra 2009).

43. Počas konania podaním zo dňa 08.01.2024 žalobca vzal žalobu späť v časti žalovaným zaplatených
splátok po 60,- eur v mesiaci 05/2021 a 06/2021 v celkovej sume 120,- eur, avšak v podaní nesprávne
uviedol dátumy splátok 18.05.2023 a 16.06.2023. Žalovaný v priebehu celého konania poukazoval na
skutočnosť, že po zosplatnení úveru zaplatil ešte celkovo 7 splátok po 60,- eur (420,- eur). Žalobcav podanej žalobe však zohľadnil len 5 splátok v celkovej sume 300,- eur. Žalobca podal žalobu na
upomínací súd 17.05.2021. Žalovaný posledné dve splátky zaplatil dňa 13.05.2021 a 12.06.2021. Tieto
splátky boli žalobcovi pripísané na účet 18.5.2021 a 16.6.2021. Na výzvu súdu žalovaný oznámil, že

so späťvzatím žaloby v časti 120,- eur s príslušenstvom nesúhlasí. Svoj nesúhlas odôvodnil tým, že
žalobcovi uhradil najmenej dve splátky nad rámec podanej žaloby na čo poukázal už v podanom odpore
a tieto platby preukázal aj listinnými dôkazmi, preto žalobcovi nič nebránilo pristúpiť ku späťvzatiu žaloby
v časti ihneď po jeho oboznámení sa s odporom. Poprel tvrdenia žalobcu, že by mu 18.05.2023 a
18.06.2023 zaplatil časť dlhu vo výške spolu 120,- eur (2x60eur), nakoľko poslednú úhradu vykonal

12.06.2021, tak ako to preukazuje ním predložený dôkaz v spise. Takéto konanie žalobcu považoval
za absolútne neopodstatnené a neetické, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Podľa názoru súdu
uvedené dôvody nesúhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby nie je možno považovať za vážne. „Či
na strane žalovaného ide o vážne dôvody, posúdi súd ad hoc podľa individuálnych okolností prípadu.
Je pri tom povinný zohľadniť nielen skutkové a právne špecifiká vrátane povahy žalobou uplatneného
nároku, ale aj možné dôsledky zastavenia konania na hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu a

na mieru a závažnosť ohrozenia práv a oprávnených záujmov žalovaného“ (Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C.H.Beck, 2022, s. 588 - 593). Je nesporné, že v priebehu celého konania žalovaný rozporoval
dlžnú sumu s poukazom na vykonané platby v máji a júni 2021. Je pravdou, že žalobca zrejme chybou
v písaní uviedol, že berie žalobu v časti späť z dôvodu zaplatenia dlžnej sumy platbami zo dňa

18.05.2023 a 16.06.2023, avšak z upraveného petitu žaloby vyplýva, že ide o platby zo dňa 18.05.2021
a 16.06.2021. Zastavením konania v tejto časti nedôjde k závažnému ohrozenia práv a oprávnených
záujmov žalovaného, ktorý žiadal tieto splátky súdom zohľadniť. Je v záujme žalovaného, aby súd
konanie v tejto časti zastavil. Pokiaľ žalovaný poukazuje na skutočnosť, že platby vykonal 13.05.2021
a 12.06.2021 je potrebné poukázať na ust. § 567 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého je peňažný dlh splnený

pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa. Z uvedeného dôvodu sa dátum realizovania platby žalovaným
(13.05.2021 a 12.06.2021) a pripísaním platby na účet žalobcu (18.05.2021 a 16.06.2021) nezhoduje.
Nepodstatnou je tiež námietka, že žalobca mal možnosť vziať žalobu v tejto časti späť už po podanom
odpore. Je na úvahe žalobcu kedy a v akej časti vezme žalobu späť, nakoľko mu prináleží dispozičné
právo so žalobou, naviac pokiaľ by žalobca žalobu v tejto časti nevzal späť, súd by žalobu v tejto časti

zamietol.Zuvedenéhodôvodusúdnanesúhlasžalovanéhosčiastočnýmspäťvzatímžalobyneprihliadol
v časti 120,- eur s príslušenstvom konanie zastavil.

44. Žalobca si v konaní uplatnil postúpenú pohľadávku len v časti istiny 1 026,01 eur, poníženej
ovykonanéplatbyvsume300,-eur,tedavsume726,01eurbezzmluvnéhoúrokuanáhradynákladovna

uplatnenie pohľadávky, teda bez úrokov a poplatkov. V časti istiny v sume 120,- eur s príslušenstvom súd
konanie z dôvodu čiastočného späťvzatia zastavil. Súd preto neskúmal, či poskytnutý úver je bezúročný
a bezpoplatkový a nárok žalobcu v sume istiny 606,01 eur považoval za dôvodný a v tejto časti žalobe
vyhovel.

45. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis.
Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.

46. Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z., výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

47. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto má nárok aj

na zaplatenie úroku z omeškania. Podľa citovaných ustanovení vznikol žalobcovi nárok na úrok z
omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania činila 0,00 %. Súd preto priznal
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy (pri zohľadnení jednotlivých čiastkových platieb
žalovaného) zo sumy 1 026,01 eur od 24.10.2018 do 15.12.2020, zo sumy 966,01 eur od 16.12.2020

do 19.01.2021, zo sumy 906,01 eur od 20.01.2021 do 18.02.2021, zo sumy 846,01 eur od 19.02.2021
do 16.03.2021, zo sumy 786,01 od 17.03.2021 do 15.04.2021, zo sumy 726,01 eur od 16.04.2021 do
18.05.2021, zo sumy 666,01 od 19.05.2021 do 16.06.2021 a zo sumy 606,01 eur od 17.06.2021 dozaplatenia (odo dňa od ktorého žiadal priznať príslušenstvo žalobca po zosplatnení nezaplatenej časti
úveru).

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak,
že žalobcovi priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trovkonania(prvoinštančnéhoajodvolacieho)súdprihliadolnaskutočnosť,žežalovanýprocesnezavinil

zastavenie konania pokiaľ ide o časť istiny žalovanej sumy vo výške 120,- eur, nakoľko túto žalovaný
zaplatil až po podaní žaloby žalobcom, pričom žalobca bol zároveň aj úspešný vo zvyšku časti istiny. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).