Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200536
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:8020200536.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a

z členov senátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Ing. Lenky Figulovej, v právnej veci žalobcu: BEKY,
a.s., so sídlom Podrybnícka 1, 069 01 Snina, IČO : 36 464 350, právne zastúpený: JUDr. Bohumil
Novák, advokátska kancelária, so sídlom Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o správnej žalobe proti
rozhodnutiu žalovaného č.: 101064286/2020 zo dňa 19. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č.: 101064286/2020 z 19.06.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa §
74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v účinnom znení (ďalej aj „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov,

pobočky Humenné číslo 102863301/2019 z 12.12.2019 (ďalej aj „správca dane“ a „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým bol zamietnutý návrh na povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným
rozhodnutím správcu dane číslo 21113423/2015 zo dňa 28.10.2015 (ďalej aj „rozhodnutie o určení
rozdielu v sume nadmerného odpočtu“), ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného
odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2013 vo výške 7046,32 EUR.

2. Dôvodom vydania rozhodnutia o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu bolo nesplnenie

zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane definované v ustanovení § 49 ods. 2
a písmeno a) a § 51 ods. 1 písmeno a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, nakoľko
tovar deklarovaný na týchto faktúrach nebol dodaný spoločnosťou AGRODREVO s.r.o. a predmetné
faktúry nevystavila spoločnosť AGRODREVO s.r.o.. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca neodvolal a
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.11.2015.

3. Dňa 14.11.2018 podal žalobca návrh na povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným

rozhodnutím o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu. Dôvodom obnovy konania boli podľa
žalobcu nové skutočnosti , a to: písomná odpoveď na výzvu vydaná OR PZ v Humennom odborom
kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania ČVS: ORP-305/2-VYS-HE-2015 z 13.06.2018 a návrh
na podanie obžaloby OR PZ, odbor kriminálnej polície z 15.11.2016 (o týchto sa dozvedel zprotokolu daňovej kontroly za rok 2014, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 25.06.2018). Druhou novou
skutočnosťou je rozsudok Súdneho dvora EÚ (piata komora) z 22.10.2015 vo veci C-277/14, ktorý v
čase keď sa mohol k veci vyjadriť ešte nebol vydaný a preto ide o novú skutočnosť, ktorú nemohol v

konaní použiť.

4. Správca dane rozhodnutím číslo 102561713/2018 z 11.12.2018 prerušil konanie vo veci návrhu na
povolenie obnovy konania do doby rozhodnutia o návrhu na povolenie obnovy konania ukončeného
právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Prešov číslo: 20304619/2015 z 01.06.2015 v spojení

s rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR číslo : 20999179/2015 z 15.10.2015, ktoré sa týkalo
nepriznania odpočtu DPH za obdobie január 2014. Následne Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím číslo
100256402/2019 z 21.01.2019 zamietlo návrh na povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným
rozhodnutím Daňového úradu Prešov číslo: 20304619/2015 z 01.06.2015 v spojení s rozhodnutím
Finančného riaditeľstva SR č. 20999179/2018 z 15.10.2015 (zdaňovacie obdobie január 2014). Proti
rozhodnutiu bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo financií SR rozhodnutím číslo:

MF/012338/2019-77 z 03.05.2019 tak, že odvolanie zamietlo a rozhodnutie o zamietnutí návrhu na
povolenie obnovy konania potvrdilo.

5. V nadväznosti na túto skutočnosť správca dane oznámil žalobcovi dňa 22.05.2019 pokračovanie
v konaní vo veci obnovy konania, pričom rozhodnutím č. 101356590/2019

z 28.05.2019 zamietol návrh na povolenie obnovy konania. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím
č. 102410469/2019 z 21.10.2019 zrušil rozhodnutie správcu dane z 28.05.2019 a vec mu vrátil na nové
konanie pre procesné pochybenie správcu dane - neuviedol dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu
na obnovu konania.

6. Po vrátení veci správcovi dane, tento prvostupňovým rozhodnutím (zo dňa 12.12.2019
č.102863301/2019) opätovne zamietol návrh na povolenie obnovy konania. Správca dane najmä
konštatoval, že odpoveď č. ČVS:ORP-305/2-VYS-HE-2015 z 13.06.2018 Okresného riaditeľstva PZ
v Humennom bola len informáciou zo strany polície o tom, že nie je možné správcovi dane predložiť
požadované písomnosti. Rovnako návrh na podanie obžaloby Okresného riaditeľstva PZ v Humennom,

Odbor kriminálnej polície rovnakého čísla zo dňa 15.11.2016, ktorý bol prílohou tejto odpovede nie
je novou skutočnosťou, ktorá by nebola známa už v priebehu konania. Navyše žalobca nedodržal
šesťmesačnú lehotu na podanie návrhu na obnovu konania, nakoľko v bode 61. rozsudku Krajského
súdu v Prešove je uvedené, že žalobca predložil na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 24.11.2016
rovnaké oznámenie, z čoho vyplýva, že žalobca uvedeným disponoval už dňa 24.11.2016. Pokiaľ ide

o rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, tento nepredstavuje novú skutočnosť alebo dôkaz, ktorý
by mal vplyv na skutkový stav zistený správcom dane. V tejto súvislosti správca dane poukázal na to,
že obnova konania je opravným prostriedkom, ktorý umožňuje nápravu skutkových omylov. Žalovaný
v napadnutom rozhodnutí zotrval na názoroch správcu dane.

II.
Správna žaloba, stanoviská,
konanie pred správnym súdom

A. Správna žaloba
7. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č.: 101064286/2020 z 19.06.2020 správnu žalobu podľa
§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“).
V rámci jej žalobných bodov najmä uviedol, že
- Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné nemôže byť správcom dane žalobcu, nakoľko pobočka

nemá zákonom priznanú právnu subjektivitu, rozhodovaciu kompetenciu, ani kompetenciu navonok
vystupovať ako verejný orgán, z ktorého dôvodu je prvostupňové rozhodnutie nulitné;
- Žalovaný neodôvodnil, prečo všetky skutočnosti, ktoré žalobca uvádza v návrhu na obnovu konania
mali byť známe žalobcovi už počas výkonu daňovej kontroly a nie sú novými skutočnosťami, ktoré by
nemohli byť uplatnené v pôvodnom konaní;

- žalovaný nesprávne právne posúdil skutočnosti, ktoré uvádza žalobca v návrhu na povolenie obnovy
konania ako skutočnosti, ktoré neodôvodňujú obnovu konania a zároveň nesprávne právne posúdil aj
dodržanie 6-mesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania;- žalobca dodržal lehotu nakoľko o skutočnosti, ktorú považuje za novú - písomná odpoveď na
výzvu vydaná Okresným riaditeľstvom PZ v Humennom, odborom kriminálnej polície, 2. oddelenie
vyšetrovania , ČVS : ORP-305/2-VYS-HE-2015 z 13.06.2018 sa dozvedel dňa 25.06.2018 z doručeného

protokolu o daňovej kontrole na daň z príjmov PO za rok 2014;
- správca dane vyzýval orgány činné v trestnom konaní na predloženie dokladov, čo svedčí o tom, že
správca dane mal vedomosť o trestnom stíhaní pána A., ale tieto skutočnosti nikdy žalobcovi neoznámil,
čím nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom a porušil jednu zo zásad daňového konania, čím je
vlastne preukázané, že ide pre žalobcu o novú skutočnosť;

- predložené dôkazy spĺňajú podmienky stanovené v ustanovení § 75 ods.1 daňového poriadku na
obnovu konania a tieto preukazujú, že fakturovaný tovar bol žalobcovi dodaný práve spoločnosťou
AGRODREVO s.r.o..

B. Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe najmä uviedol, že písomná odpoveď Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Daňovému úradu Prešov zo dňa 13.06.2018 neobsahuje žiadne nové skutočnosti,
ktoré vyšli najavo, a ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia a je len informáciou o tom, že bude
podaná obžaloba, a že listiny nemožno predložiť a sú súčasťou vyšetrovacieho spisu ako celku. Návrh
na podanie obžaloby predložil žalobca už na pojednávaní dňa 24.11.2016 na Krajskom súde v Prešove

ku konaniu vedenom pod sp. zn. 3S/47/2016. Túto skutočnosť mu oznámilo OR PZ v Humennom
oznámením zo dňa 15.11.2016, ako oznamovateľovi trestného činu, pričom návrh na povolenie obnovy
konania podal dňa 14.11.2018 hoc informáciou o návrhu na podanie obžaloby disponoval už 24.11.2016
a teda nebola dodržaná subjektívna 6 mesačná lehota v zmysle zákona. Vo vzťahu k rozsudku
Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 zotrval na tom, že nejde o skutkové zistenie, ktoré by bolo novou

skutočnosťou, ktorá má vplyv na výrok rozhodnutia, tento bol publikovaný v Úradnom vestníku EÚ dňa
14.12.2015 a teda nebola tiež dodržaná 6 mesačná subjektívna zákonom stanovená lehota na podanie
návrhu na obnovu konania. Má za to, že za nový dôkaz nemožno považovať výklad právnych predpisov,
t.j.odlišnýprávnynázor,pretožeustanovenie§75ods.1daňovéhoporiadkusavzťahujelennaskutkové
otázky a nie právne.

C. Replika
9. Následne žalobca vo svojom vyjadrení, navyše oproti žalobnej argumentácii uviedol, že žalovaný
nesprávne stotožňuje návrh z pojednávania zo dňa 24.11.2016 vo veci Krajského súdu v Prešove sp.
zn.. 3S/47/2016 s odpoveďou Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom. Tento dôkaz

jednoznačne preukazuje, že pán A. konal za spoločnosť AGRODREVO s.r.o., a teda táto spoločnosť
dodala tovar uvedený na faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočet DPH.

10. Dňa 25.10.2021 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 22.10.2021, v ktorom poukazuje na
nové rozhodnutie Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2020 z 18.05.2021 , ktoré sa týka spoločnosti

ADRODREVO s.r.o., a ktoré má súd povinnosť aplikovať aj na túto veci.

D. Duplika
11. V duplike žalovaný uvádza, že rozhodnutie Veľkého senátu NS SR sp. zn.: 1Vs/1/2020 sa dotýka
vecnejstránkyvyrubenéhorozdieludanezpridanejhodnoty,zatiaľ,čožalovanýrozhodovaloprocesnom

rozhodnutí - o zamietnutí návrhu na obnovu konania.

12. Na dupliku reagoval žalobca podaním zo dňa 01.02.2022 v ktorej zotrval na podanej žalobe.

E. Pojednávanie

13. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.12.2023, na ktorom právny zástupca žalobcu
najmä uviedol, že predložené oznámenie konkrétne uvádza, že pán A. vystupoval za spoločnosť
AGRODREVO, s.r.o. a tým bolo preukázané, že naozaj konal za túto spoločnosť a tovar žalobcovi
predával. O uvedenej skutočnosti sa žalobca dozvedel až z tohto oznámenia a preto subjektívna
lehota na podanie návrhu na obnovu konania bola dodržaná. V dôsledku uvedeného rozhodnutia

žalovaného a rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-6S/60/2020 zo 14.11.2023 vychádzajú
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu vo veci
1Vs/1/2020 z 18.05.2021. Ďalej uviedol, že rozhodnutia daňových orgánov musia obsahovať označenieorgánu, ktorý ich vydal názvom a sídlom, pričom v rozhodnutiach daňových orgánov je uvedená pobočka
s jej sídlom, ktorá však nemá právnu subjektivitu a v dôsledku toho sú nulitné.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

14. Podľa § 75 ods. 1 Daňového poriadku, daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem
rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3,
sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a
nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa

dosiahlo trestným činom,
c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.

15. Podľa § 75 ods. 3 Daňového poriadku, návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý
vo veci rozhodol v prvom stupni.

16. Podľa § 75 ods. 4 Daňového poriadku, návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich
mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania,
najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka.
Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie.

17. Podľa § 75 ods. 5 Daňového poriadku, v návrhu na obnovu konania musí byť uvedený dôvod podľa
odseku 1, dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť a dodržanie lehôt podľa odseku 4.

18. Podľa § 75 ods. 6 Daňového poriadku, ak návrh na obnovu konania bol zamietnutý, účastník konania

nie je oprávnený opakovane podať návrh na obnovu konania z tých istých dôvodov.

19. Podľa § 76 ods. 1 Daňového poriadku, obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak
sa nepreukážu dôvody na obnovu konania podľa § 75 ods. 1, návrh na obnovu konania sa zamietne.

20. Podľa § 2 ods. 3 zákona cˇ. 479/2009 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2019, na zabezpečenie
výkonu činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu
zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu; pobočky daňového úradu zriaďuje
a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka
daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu sú organizačnou zložkou daňového úradu.

21. Podľa § 5 ods. 1 zákona cˇ. 479/2009 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2019, daňový úrad vykonáva
pôsobnosť v územnom obvode kraja, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

22. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z.z., daňový úrad vykonáva svoju pôsobnosť v územnom obvode

kraja, ak § 6 ods. 1 alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

23. Podľa § 5 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z.z., na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov možno
zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta; pobočky daňového úradu a kontaktné miesta na
návrh riaditeľa daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident.

IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu24. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. S.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a
oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správcu dane rozhodol vo veci na pojednávaní
konanom dňa 13.12.2023 a dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je a preto ju podľa ust. §

190 S.s.p. zamietol.

25. Správny súd v Košiciach už v inom konaní, týkajúceho sa toho istého žalobcu (BEKY, a.s.,
Podrybnícka 1, 069 01 Snina, IČO : 36464350), totožného predmetu konania (preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného o potvrdení rozhodnutia Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné vo veci

zamietnutia návrhu na povolenie obnovy konania skončeného právoplatným rozhodnutím Daňového
úradu Prešov č. 21111229/2015 z 28.10.2015 na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2013 [tu december
2013]; v poukazovanom konaní sa žalobca pri podaní návrhu na povolenie obnovy konania odvolával
na rovnaké dôkazy a skutočnosti) vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 190 SSP žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Ide o rozsudok Správneho
súdu v Košiciach sp. zn. PO-6S/60/2020 zo 14.11.2023, ktorý sa týkal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného 101063229/2020 z 19.06.2020, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu
Prešov, pobočka Humenné číslo 1028618182019 z 12.12.2019 o zamietnutí návrhu na povolenie
obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 21111229/2015 z
28.10.2019, ktorým bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu za mesiac máj 2013 vo výške 1
117,20 EUR.

26. Dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného korešpondujú s dôvodmi
jehorozhodnutia,ktorébolopredmetomsúdnehoprieskumu,ktorésauskutočnilonatunajšomsprávnom
súde a ktorého výsledkom bol už vyššie citovaný rozsudok. Pokiaľ ide o žalobné dôvody žalobcu,
obsiahnuté v žalobe v uvedenej veci, tieto sú identické so žalobnými dôvodmi, uvedenými v správnej

žalobe, na základe ktorej začalo aj toto konanie, pričom v týchto veciach bolo potrebné posúdiť
namietanú nulitu úkonov a rozhodnutí správcu dane, konajúceho prostredníctvom svojej pobočky,
povahu označených dôkazov a skutočností, ktorými žalobca odôvodnil návrh na povolenie obnovy
konania ako aj dodržanie subjektívnej lehoty na podanie tohto návrhu.

27. Podľa § 140 S.s.p., vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

28. Správny súd zastáva názor, že ani v tomto prípade nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu

obsiahnutú v predmetnej správnej žalobe a keďže neexistuje žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by sa
mal odkloniť od právneho názoru súdu obsiahnutého v citovanom rozsudku Správneho súdu v Košiciach
sp. zn. PO-6S/60/2020 zo 14.11.2023, ktorý je súčasťou súdneho spisu, stotožňujúc sa s jeho závermi
odkazuje na nasledujúce časti jeho odôvodnenia:

„24. Pokiaľ ide o návrh na povolenie obnovy konania v zmysle právnej úpravy v Daňovom poriadku
možnopovedať,žeideoprvéštádiumobnovykonania,tedarozhodovanieoexistenciialeboneexistencii
dôvodov obnovy konania, a nie o priame vyhodnotenie reálneho vplyvu predložených dôkazov na
meritum veci, pretože ide o prejudikovanie rozhodovania v obnovenom konaní, ku ktorému ako takému
ešte neprišlo. Správny orgán v prvom štádiu konania o obnove nevykonáva dokazovanie smerujúce k

zisťovaniu, či napríklad novo predložený dôkaz reálne má alebo nemá vplyv na meritum veci. Správny
orgán zisťuje len to, či ide o novosť dôkazu a možnosť, teda pravdepodobnosť, jeho vplyvu na výsledok
konania.

25. Pre povolenie obnovy konania podľa § 75 Daňového poriadku musia byť splnené všetky zákonné

podmienky, ktorými sú: existencia právoplatného rozhodnutia, aspoň jeden z dôvodov na obnovu
konania (§ 75 ods. 1 písm. a) - c) Daňového poriadku), dodržanie lehôt na povolenie obnovy konania
(subjektívnej 6-mesačnej a 3-ročnej objektívnej lehoty), nesmie uplynúť lehota na zánik práva na
vyrubenie dane a pri povolení obnovy konania na žiadosť daňového subjektu musia byť preukázané
dôvody, ako aj dodržanie zákonných lehôt.

26. Novými skutočnosťami alebo dôkazmi sa rozumejú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník v
pôvodnom konaní nemohol uplatniť vôbec, pretože ich v tom čase nepoznal, alebo ich bez vlastnej viny
nemohol uplatniť, zároveň treba zdôrazniť podstatnú okolnosť, že novými skutočnosťami sú len takéskutočnosti, ktoré nastali do vydania pôvodného rozhodnutia správneho orgánu, pretože len na tieto
okolnostimoholsprávnyorgánprihliadať.Ďalšoupodmienkounaobnovukonaniaje,ženovéskutočnosti
a dôkazy mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Túto okolnosť musí vždy posúdiť správny orgán

podľa konkrétnych okolností prípadu.

27. Účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného konania, čo do verifikácie a prehodnocovania už
vykonanýchaobsahovonezmenenýchdôkazov,čiskutočností,nazákladektorýchbolustálenýskutkový
stav veci v pôvodnom konaní a ani preskúmavanie zákonnosti postupu a vecnej správnosti rozhodnutia

vydaného v pôvodnom konaní. Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, pre
ktorý zákon taxatívne (úplným výpočtom) stanovuje dôvody charakteristické svojou rigoróznosťou kvôli
ich možnému zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, je odstrániť nedostatky
skutkového charakteru spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaždených skutočností a dôkazov, na
ktorých je právoplatné rozhodnutie postavené.

28. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal povolenia obnovy konania z dôvodu podľa § 75 ods.
1 písm. a) Daňového poriadku, a preto bolo povinnosťou správcu dane pre rozhodnutie o podanom
návrhu na obnovu konania skúmať, či sú žalobcom tvrdené skutočnosti alebo dôkazy nové, alebo či
existovali už v čase, keď sa vec prejednávala v pôvodnom daňovom konaní, avšak vyšli najavo až po
právoplatnosti rozhodnutia a žalobca ich nemohol uplatniť v pôvodnom daňovom konaní bez vlastného

zavinenia, alebo preto, že ich vôbec nepoznal, a či mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia v
pôvodnom konaní, a zároveň či bola dodržaná lehota na podanie návrhu na obnovu konania.

29. Súd poukazuje na to, že rozhodnutie o zamietnutí návrhu na obnovu konania je rozhodnutím
procesným, nie hmotnoprávnym.

30. Žalobca tvrdil, že novými skutočnosťami/dôkazmi v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku
sú
1. písomná odpoveď OR PZ v Humennom z 13. júna 2018 spolu s návrhom na podanie obžaloby z 15.
novembra 2016 a

2. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C 277/2014 z 22. októbra 2015 vo veci PPUH Stehcemp sp.
Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jaroslav Stefanek proti Dyrektor Izby Skarbowej w Lodzi .

Žalovaný v spojení s prvostupňovým rozhodnutím návrhu na povolenie obnovy konania nevyhovel,
pretože žalobcom tvrdená skutočnosť pod bodom 1. nie je novou skutočnosťou, ktorá by mohla mať

podstatný vplyv na výrok rozhodnutia v pôvodnom konaní a žalobcom tvrdená skutočnosť pod bodom 2.
nie je skutkovou okolnosťou, a teda zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania neboli splnené,
pričom žalobca nedodržal ani subjektívnu 6-mesačnú lehotu na podanie návrhu na obnovu konania.

31. Správny súd v Košiciach, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu

žalovaného, ako aj správcu dane, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho
konania predchádzajúceho jeho vydaniu a dospel k záveru, že žiadna zo žalobcom vznesených
námietok nebola spôsobilá priniesť zrušenie napadnutého rozhodnutia ani rozhodnutia správneho
orgánu I. stupňa - správcu dane, pretože nemala oporu v obsahu administratívneho spisu, ani v platnej
právnej úprave. Správna žaloba teda nie je dôvodná, a preto bolo namieste ju zamietnuť podľa ust. §

190 SSP.

32. Správny súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn.: 24S/169/2019
zo dňa 18.06.2020, ktorým bola zamietnutá správna žaloba žalobcu vo veci preskúmania zákonnosti
rozhodnutia Ministerstva financií SR, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, č.: MF/012338/2019-77 zo dňa

3. mája 2019, ktorým Ministerstvo financií SR potvrdilo odvolaním napadnuté rozhodnutie Finančného
riaditeľstva SR číslo 100256402/2019 zo dňa 21.01.2019, ktorým Finančné riaditeľstvo SR zamietlo
návrh na povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Prešov
číslo:20304619/2015zodňa01.06.2015vspojeníFinančnéhoriaditeľstvaSRč.20999179/2018zodňa
15.10.2015(zdaňovacieobdobiejanuár2014) (predmetnérozhodnutieuvedenévbode4.odôvodnenie

tohto rozhodnutia ) . Keďže v tejto veci išlo o rovnaký návrh na povolenie obnovy konania z rovnakých
dôvodov s tou odlišnosťou, že išlo o zdaňovacie obdobie január 2014, do ktorého rozhodnutia o povolení
obnovy konania bolo prerušené konanie o návrhu na povolenie obnovy konania za mesiac máj 2015 tak,ako to súd uvádza v bode 3 odôvodnenia tohto rozhodnutia, súd vychádzal pri aj rozhodovaní z právneho
názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovenom v tomto jeho rozsudku, s ktorým sa stotožňuje.

33. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých
preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum
je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP ), keďže táto je základnou prekážkou
každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna

2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov
zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem
iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania,
prípadnesvojerozhodnutieneodôvodní.Zvyššiecitovanéhoustanovenia§63ods.5Daňovéhoporiadku

vyplýva, že v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie
sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie
právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú
vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na

strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O
nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

33. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného,

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán
druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a z takto
vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia.
Po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že rozhodnutie

žalovaného nie je nepreskúmateľné tak, ako to uvádza žalobca.

34. Námietka nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov nebola dôvodná, pretože nemala oporu v obsahu preskúmavaného rozhodnutia. Žalobca
tvrdil, že žalovaný neuviedol odôvodnenie k svojmu tvrdeniu o tom, že všetky žalobcom uvádzané

skutočnosti, ktoré žalobca uvádza v návrhu na obnovu konania ( ohľadom konania pána Pažúra za
spoločnosť AGRODREVO s.r.o. ) boli známe žalobcovi už počas výkonu daňovej kontroly, a nie sú
novými skutočnosťami, ktoré by nemohli byť uplatnené v pôvodnom konaní

35. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný sa v súlade s § 63 ods. 5 Daňového

poriadku zameral na skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie jeho rozhodnutia, vysporiadal sa
s návrhmi a námietkami daňového subjektu a uviedol tiež, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a
použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodoval.

36. Je potrebné zdôrazniť, že predmetom preskúmavaného rozhodnutia bolo zamietnutie návrhu na

povolenie obnovy konania, a preto pre jeho vydanie boli relevantné len tie otázky, ktoré boli v zmysle §
75 ods. 1 písm. a) a ods. 4 Daňového poriadku podstatné. Keďže žalobca uplatnil návrh na povolenie
obnovy konania s tvrdením, že vyšli najavo nové skutočnosti/dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv
na výrok rozhodnutia a nemohli sa v pôvodnom konaní uplatniť bez jeho zavinenia, správne sa žalovaný
zameral na pravdivosť/opodstatnenosť týchto tvrdení.

37. Na všetky tieto otázky uvedené v odvolaní dostal žalobca v odôvodnení rozhodnutia žalovaného
odpoveď.Bolovňomuvedené,akéskutočnostioznačilžalobcazaskutočnostinovéaprečoichžalovaný
nepovažoval za nové, ani za také, ktoré by mohli ovplyvniť výrok rozhodnutia v pôvodnom konaní.
Žalovaný svoj záver o tom, že žalobcom uvádzané skutočnosti v návrhu na povolenie obnovy konania

nepovažuje za nové skutočnosti dostatočne odôvodnil. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného súd
teda dospel v nadväznosti na uvedené k záveru, že vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutie žalovaného
netrpí, a preto bola takto formulovaná žalobná námietka nedôvodná.38. Čo sa týka námietky nulity rozhodnutia táto taktiež nebola dôvodná. Súd sa stotožňuje s názorom
žalovaného uvedeným v napadnutom rozhodnutí a teda s tým, ako sa s touto odvolacou námietkou
vysporiadal . Nulitným rozhodnutím je zdanlivý, ničotný (nulitný) právny akt, z ktorého nevyplývajú

následky, ktoré sú s ním inak spájané, pretože vôbec nie je rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo
síce áno, ale mimo zákonom mu zverenú právomoc. Preto je neplatný od samého počiatku (ex tunc) -
od jeho vydania, z právneho hľadiska neexistuje a nikoho nezaväzuje. V daňovom poriadku je nulitné
rozhodnutie upravené v ustanovení § 64 ods.2 daňového poriadku, podľa ktorého nulitným rozhodnutím
je rozhodnutie, ktoré vydal vecne nepríslušný správca dane; ktorým je obec, za nulitné sa považuje aj

rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný ( a) ), bolo vydané omylom inej osobe
( b) ), nadväzuje na nulitné rozhodnutie ( c) ).

39. Aj keď v tomto prípade na prvostupňovom rozhodnutí je na hlavičke rozhodnutia uvedené: Daňový
úrad Prešov, pobočka Humenné, z obsahu rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že ide o rozhodnutie
Daňového úradu Prešov. Súd poukazuje na to, že aj na rozhodnutí, ktorým bol určený žalobcovi

ako daňovému subjektu nadmerný odpočet v sume 1 117,20 EUR je v hlavičke uvedené označenie
Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné, ul. Štefánikova 18, 066 01 Humenné avšak hneď z prvej
vety rozhodnutia číslo 21111229/2015 z 28.10.2015 vyplýva, že toto rozhodnutie vydal Daňový úrad
Prešov a je na ňom okrúhla pečiatka Daňového úradu Prešov. K tomuto súd ešte považuje za potrebné
uviesť, že hoci je v hlavičke popri označení daňového úradu uvedený aj dodatok „pobočka Humenné "

s adresou danej pobočky, uvedené nespochybňuje, že k aplikácii konkrétneho ustanovenia Daňového
poriadku ( vydanie rozhodnutia ) pristúpil daňový úrad ako oprávnený orgán. Zákonodarca nepochybne
nerozčleňoval daňový úrad pridaním jeho pobočiek navonok, ale smerom dovnútra. Preto aj pracovníci
pobočky daňového úradu, hoci vykonávajú svoju činnosť na adrese odlišnej od adresy sídla daňového
úradu, tak konajú ako oprávnené úradné osoby daňového úradu. Uvedenie dodatku „pobočka...“

popri označení daňového úradu v hlavičke rozhodnutia s adresou danej pobočky, nespochybňuje, že
písomnosť vydal daňový úrad ako oprávnený orgán. A taktiež túto skutočnosť nespochybňuje ani jedno
z ustanovení Daňového poriadku uvedených žalobcom v žalobe a nakoniec na spochybnenie tejto
skutočnosti žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz, len to tvrdil. Súd má za to, že je táto jeho obrana
účelová o to viac, že ju prvý krát použil až v odvolacom konaní o povolení obnovy konania. Žalobca

túto obranu nepoužil nikdy počas daňovej kontroly, a dokonca ani nepodal odvolanie voči rozhodnutiu
správcu dane o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu DPH za mesiac máj 2013 a účelové sa javí
aj z dôvodu, že o jeho návrhu na povolenie obnovy konania ukončeného vyrubením rozdielu na DPH za
obdobie január 2014 z tých istých dôvodov bolo rozhodnuté v jeho neprospech, keďže návrh na obnovu
konania bol zamietnutý, odvolanie bolo zamietnuté, správna žaloba bola zamietnutá a ani v správnej

žalobe voči vyššie uvádzanému rozhodnutiu Ministerstva financií takúto námietku nepoužil.

40. Pokiaľ ide o žalobcom po pojednávaní konanom dňa 07.11.2023 predložené rozhodnutie - uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 4S/26/2015 - 46 zo dňa 22.12.2015 - predmetným uznesením bolo
zastavené konanie pred Krajským súdom v Prešove vo veci preskúmania rozhodnutia - oznámenia

Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad č.264381/2015 zo dňa 13.04.2015, ktorým tento oznámil
žalobcovi - spoločnosti B. C. B. že jeho podanie - doplnenie dôvodov odvolania doručené správcovi dane
dňa 07.04.2015 elektronicky považuje za nepodané a po zastavení bude vec postúpená Daňovému
úradu Prešov. Predmetné rozhodnutie však bolo zrušené rozhodnutím NS SR 1Sžf/100/2016 zo dňa
16.01.2018, kde v rozhodnutí v bode 13 odôvodnenia rozhodnutia je uvedené že „ ustanovenia, na

ktoré poukázal žalobca nespochybňujú oprávnenie konajúceho Daňového orgánu vydať napadnuté
oznámenie. Hoci je v hlavičke napadnutého oznámenia popri označení daňového úradu uvedený aj
dodatok „pobočka Poprad" s adresou D. XXXX/XX, XXX XX A., uvedené nespochybňuje, že k aplikácii
ustanovenia § 13 ods. 9 Daňového poriadku pristúpil Daňový úrad Prešov ako oprávnený orgán, čo,
ako aj správne uviedol vo svojom vyjadrení z 28.10.2015 k žalobe (návrhu). Úvodný text napadnutého

oznámenia „Daňový úrad Prešov Vám v zmysle ..." tento záver len potvrdzuje. Zákonodarca nepochybne
nerozčleňoval daňový úrad pridaním jeho pobočiek navonok, ale smerom dovnútra. Preto aj pracovníci
pobočky daňového úradu, hoci vykonávajú svoju činnosť na adrese odlišnej od adresy sídla daňového
úradu, tak konajú ako oprávnené úradné osoby daňového úradu.“ Zároveň v bode 14 tohto rozhodnutia
NS SR uviedol, že v ustanovení § 5 ods. 1 zák. č. 479/2009 Z.z. je vymedzený priestor, v ktorom daňový

úrad vrátane pobočiek daňového úradu a kontaktných miest daňového úradu vykonáva svoju zákonom
vymedzenú pôsobnosť.41. Vyššie uvedené rozhodnutie NS SR len podporuje úvahu súdu uvedenú vyššie o tom, že rozhodnutie
nie je nulitné. Žalobca, ak chce spochybniť niektoré z oprávnení pobočky ako organizačnej zložky (t.j.
kompetenčne neoddeliteľnej súčasti) daňového úradu, potom musí konkrétne predložiť listinný dôkaz,

ktorý by toto tvrdenie žalobcu potvrdzoval. Nakoľko žalobca takýto dôkazný prostriedok nepredložil, súd
nezistil žiadne porušenie oprávnení pri vydávaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a nemožno tak
tvrdiť.

42. Pokiaľ ide o námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu, tá taktiež nebola dôvodná.

Námietka nedostatočne/nesprávne zisteného skutkového stavu veci (bod 19 tohto rozsudku) bola
nekonkrétna, a preto ju nebolo možné preskúmať. Žalobca poukázal na to, že ak orgány správy daní
vyzývali orgány činné v trestnom konaní na predloženie dokladov, tak vedeli o trestnom stíhaní pána
Pažúra., ale túto skutočnosť žalobcovi neoznámili, teda nezisťovali riadne stav veci, čím porušili jeho
právavdaňovomkonaní.Správnysúdktomuuvádza,že,žiadosťnapredloženiedokladovpodľaobsahu
žaloby súvisela s podanou písomnou odpoveďou OR PZ v Humennom zo dňa 13. júna 2018, ktorá

bola poskytnutá v administratívnom konaní súvisiacom s daňovou kontrolou dane z príjmov právnickej
osoby (žalobcu) za rok 2014. Žalobca neuviedol, aký vplyv malo ním tvrdené porušenie jeho práv v
inom daňovom konaní, či nedostatočne zistený skutkový stav veci v dôsledku neoboznámenia žalobcu s
trestným stíhaním pána A. vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, ktorého predmetom bolo
zamietnutie návrhu na obnovu konania v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre jej povolenie

v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) a § 75 ods. 4 Daňového poriadku. Na základe takto formulovanej žalobnej
námietky nebolo možné pre absenciu nevyhnutnej skutkovej a právnej argumentácie dospieť k záveru
o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

43. Taktiež ani posledná námietka žalobcu, a to námietka nesprávneho právneho posúdenia pred

súdom neobstála. Súd má za to, že žalovaný správny právne posúdil žalobcom uplatnené skutočnosti v
návrhu na povolenie obnovy konania ako skutočnosti, ktoré nie sú novými skutočnosťami, a taktiež aj
správne posúdil nedodržanie lehoty na podanie návrhu na povolenie obnovy konania. Žalobca za novú
skutočnosť/dôkaz označil písomnú odpoveď OR PZ v Humennom z 13.júna 2018, z ktorej odvodzoval
aj dodržanie 6-mesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania a ktorú žalovaný

logicky a správne vyhodnotil ako podanie informácie obsahom tejto odpovede bolo podanie informácie o
tom, že požadované doklady sú súčasťou vyšetrovacieho spisu, a preto ich nemožno predložiť. Prílohou
tejto odpovede bol návrh na podanie obžaloby na E. A. zo dňa 15. novembra 2016, ktorá bola ako
dôkaz predložená už v rámci preskúmavacieho konania Krajského súdu v Prešove dňa 24. novembra
2016 ( poznámka súdu - konanie 3S/47/2016 ). Tento návrh na podanie obžaloby však v

čase ukončenia kontroly ( protokol doručený dňa 27.04.2015 a nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia
správcu dane dňa 28.11.2015 ) neexistoval a vyšiel najavo až po právoplatnosti rozhodnutia správcu
dane. Návrhom na podanie obžaloby však disponoval žalobca už dňa 24.11.2016, keď ho predložil na
pojednávaní na Krajskom súde v Prešove vo veci 3S/47/2016, a ako je zrejmé z administratívneho spisu
túto skutočnosť mu oznámilo OR PZ v Humennom oznámením zo dňa 15.11.2016 ako oznamovateľovi

trestného činu. O podaní návrhu na obžalobu E. A. žalobca nepochybne vedel už 24. novembra 2016,
kedy návrh na podanie obžaloby predložil správnemu súdu, a to Krajskému súdu v Prešove. Tvrdenie
žalobcu, že sa o podaní obžaloby na E. A. dozvedel až z písomnej odpovede OR PZ Humenné zo
dňa 13. júna 2018 preto nezodpovedá zistenému skutkovému stavu, a preto nemohlo obstáť. Keďže
touto skutočnosťou disponoval už dňa 24.11.2016 a návrh na povolenie obnovy konania podal u

správcu dane dňa 14.11.2018 správne žalovaný ustálil, že vo vzťahu k tejto skutočnosti neboli splnené
podmienky povolenia obnovy konania, nakoľko nebola dodržaná 6 mesačná subjektívna lehota v zmysle
ustanovenia § 76 ods.4 zákona č. 563/2009 Z.z.

44. Pokiaľ ide o žalobcom označenú ďalšiu novú skutočnosť, ktorú nemohol bez vlastného zavinenia

použiť v pôvodnom konaní, a síce rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C 277/14 vyhodnotil žalovaný
správne, keď konštatoval, že rozsudok Súdneho dvora EÚ nie je skutkovým zistením, a teda nie je
novou skutočnosťou, ktorá by menila doterajšie skutkové zistenia v pôvodnom konaní, a preto nie je
dôvodom na povolenie obnovy konania v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. K tomuto
súd považuje za potrebné uviesť, že rozsudok Súdneho dvora EÚ a právne názory v ňom vyslovené

sa týkajú právneho posúdenia veci, ku ktorého prehodnoteniu obnova konania neslúži. A navyše ani
ohľadom tejto skutočnosti nebola dodržaná subjektívna lehota na povolenie obnovy konania, nakoľko
rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C 277/14 bol publikovaný v Úradnom vestníku Európskej únie dňa14.12.2015. Táto žalobná námietka, smerujúca voči zákonnosti rozhodnutia žalovaného pre nesprávne
právne posúdenie veci preto nemohla obstáť.

45. Záver žalovaného, že žalobca nedodržal ani 6-mesačnú subjektívnu lehotu na podanie návrhu na
obnovu konania bol správny, pretože bol súladný s obsahom administratívneho spisu.

46. Súd sa ešte považuje za potrebné vyjadriť sa k žalobcom do súdneho spisu doloženého rozhodnutia
NSSRsp.zn.1Vs/1/2020,naktoréajpoukazovalnapojednávaní.Podľanázorusúduvtomtorozhodnutí

sa rieši hmotnoprávne posúdenie samotnej veci, teda nároku na priznanie alebo nepriznanie odpočtu
DPH, ktoré má význam pre tie spory, ktoré ešte nie sú ukončené. Avšak v tomto prejednávanom
prípade súd neriešil priznanie/nepriznanie odpočtu DPH, ale posudzoval, či správne vydal správca
dane procesné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania, a či je toto rozhodnutie
zákonné. Z tohto dôvodu neprihliadol na žalobcom predložené rozhodnutie Veľkého senátu NS SR.“

29. K vyššie citovaným záverom správny súd dodáva, že z obsahu administratívneho spisu jednoznačne
vyplýva skutočnosť, že daňová kontrola a na ňu nadväzujúce vyrubovacie konanie bolo vedené
pobočkou Daňového úradu Prešov, konkrétne pobočkou Humenné, ktorá v zmysle § 5 ods. 1 v spojení s
§ 2 ods. 3 zákona cˇ. 479/2009 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2019 a po tomto dátume podľa § 5 ods. 1
a 6 zákona č. 35/2019 Z.z. patrila do územnej pôsobnosti Daňového úradu Prešov a bola organizačnou

zložkou tohto správcu dane zriadenou prezidentom finančnej správy na zabezpečenie výkonu jeho
činnosti (kam spadá aj správa daní). Nie je preto správne tvrdenie žalobcu, že by v danej veci vykonával
daňovú kontrolu miestne nepríslušný správca dane. Neuvedenie adresy sídla správcu dane a zároveň
uvedenie adresy sídla oprávnene konajúcej pobočky, ktorá je organizačnou zložkou správcu dane je
možné vnímať ako postup síce nezodpovedajúci doslovnému zneniu § 63 ods. 3 daňového poriadku,

avšak nemajúci v danom prípade žiaden negatívny dopad na subjektívne práva žalobcu a tým pádom ani
na zákonnosť rozhodnutia. Uvedená adresa (oprávnene konajúcej) pobočky bola adresou organizačnej
zložky správcu dane, s ktorou žalobca v priebehu konania opakovane písomne komunikoval, kde sa tiež
prostredníctvomprávnehozástupcuzúčastňovalprocesnýchúkonovakamtiežadresovalsvojeopravné
prostriedky. Neuvedenie sídla správcu dane preto samo osebe nepredstavovalo taký nedostatok, ktorý

by akýmkoľvek spôsobom poškodil žalobcu na jeho právach (sťažil, či dokonca znemožnil ich výkon),
či už v rovine hmotnoprávnej, alebo procesnoprávnej. Žalobca navyše v správnej žalobe žiadnu takúto
skutočnosť ani netvrdil.

30. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a 168 S.s.p., v zmysle ktorého účastníkom právo

na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti
a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať.

31. Senát Správneho súdu v Košiciach vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho
súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd nadodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.