Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Soňa Zmeková
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/38/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421203957
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4421203957.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň A. B.
C. a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobkyne: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, XXX XX
F. G. H., zastúpená: Titan A&S spol. s r.o. so sídlom Špitálska ul. 2819/6, 945 01 Komárno, IČO: 45
563 390, proti žalovaným: 1/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava –
mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o.,
so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, a 2/ U9, a.s., so
sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, zastúpený advokátskou kanceláriou STANĚK
VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Dunajská 15, 811 08 Bratislava, IČO: 36 795 038, o určenie,
že zmluva o stavebnom sporení, zmluva o zriadení záložného práva sú neplatné a o určenie, že právne
úkony žalovaných smerujúce k realizácii výkonu záložného práva sú neplatné, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/58/2021-385 zo dňa 30.11.2022 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/, 2/ priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom zamietol žalobu v celom rozsahu a II.
a III. výrokom priznal žalovaným 1/, 2/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa 10.09.2021 domáhala
určenia neplatnosti zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 29.02.2008 uzavretej so
spoločnosťou Wüstenrot - stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, ďalej
určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 29.02.2008 uzavretej so spoločnosťou
Wüstenrot - stavebná sporiteľňa, a.s. a tiež určenia, že sú neplatné právne úkony spoločnosti Wüstenrot
- stavebná sporiteľňa, a.s., Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, a žalovaného 2/ smerujúce k realizácii
výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č.
XXX pre kat. úz. F. G. H.. V žalobe uviedla, že dňa 15.01.2008 kúpila nehnuteľnosť parcelu č. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 321 m2, na ktorom je stavba rodinného domu so súpisným
číslom XXX. Na uvedenú nehnuteľnosť bolo zriadené záložné právo na zabezpečenie pohľadávky podľa
záložnej zmluvy zo dňa 29.02.2008 v prospech žalovanej spoločnosti Wüstenrot - stavebná sporiteľňa,
a.s., u ktorej mala uzavretú aj zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX a na základe ktorej jej
táto spoločnosť poskytla medziúver v sume 23.899,62 eura pri úrokovej sadzbe 5,99 % p.a. Pôvodný
žalovaný v 1. rade spoločnosť Wüstenrot - stavebná sporiteľňa, a.s. v súlade so zákonom č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o dobrovoľných
dražbách“ alebo „zákon“) v platnom znení a na základe zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 10.07.2009
uzatvorenej so záložným veriteľom Wüstenrot - stavebná sporiteľňa, a.s., a dražobnou spoločnosťouPrešporská, s.r.o., so sídlom v Bratislave. V priebehu konania žalobkyňa požiadala o pripustenie zmeny
na strane žalovaných, pretože Wüstenrot - stavebná sporiteľňa, a.s., previedla svoju pohľadávku na
EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
19.01.2022 medzi Wüstenrot - stavebná sporiteľňa, a.s., ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ako postupníkom a prílohou k zmluve zo dňa 20.01.2022 bola
postúpená pohľadávka žalobkyne zo spoločnosti Wüstenrot - stavebná sporiteľňa, a.s., na spoločnosť
EOS KSI Slovensko, s.r.o. Táto skutočnosť bola žalobkyni aj oznámená Oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 03.02.2022 a Okresný súd Nové Zámky rozhodol uznesením dňa 14.11.2022 č. k.
9C/58/2021-357 tak, že pripustil zmenu strany sporu na strane žalovaného 1/, pričom do konania na
jeho miesto vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Žalovaní so žalobou nesúhlasili a žiadali ju
ako nedôvodnú zamietnuť.
2. Súd po vykonanom dokazovaní z výpisu z LV č. XXX Okresného úradu Nové Zámky, katastrálneho
odboru, kat. územia F. G. H., že žalobkyňa bola ku dňu 13.05.2021 výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti
parcely reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 321 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, s tým,
že na tomto pozemku je postavený dom so súp. č. XXX. V poznámkach k tomuto dátumu bolo
uvedené množstvo poznámok o začatí rôznych exekučných konaní, ale aj začatie realizácie záložného
práva v prospech záložného veriteľa: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., oznámenie o konaní
dobrovoľnej dražby dňa 18.10.2010 dražobníkom: Prešporská, s.r.o., so sídlom Bratislava, zmluva o
zriadení záložného práva na zabezpečenie pohľadávky zo dňa 29.02.2008 na predmetnú nehnuteľnosť
spoločnosťou Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. Žalovaný listom zo dňa 7.9.2021 odpovedal žalobkyni
na jej list, že pri príprave dražby boli dodržané všetky zákonom stanovené podmienky. Z námietok
proti ohodnoteniu predmetu dražby a žiadosti o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom zo
dňa 31.08.2021 súd zistil, že žalobkyňa adresovala tieto námietky žalovanému 2/ ohľadom znaleckého
posudku č. 84/2021 zo dňa 14.01.2021, že nemohol byť vyhotovený dňa 13.05.2021 vzhľadom na to,
že znalec I. I. A. dňa 10.02.2021 bol osobne na ohliadke a nehnuteľnosť mu nebola sprístupnená, lebo
na Slovensku bol vyhlásený od 01.10.2020 núdzový stav, ktorý trval do 28.05.2021. Žalobkyňa v týchto
námietkach zároveň požiadala o vyhotovenie nového znaleckého posudku iným znalcom. Z oznámenia
o opakovanej dražby žalovaného 2/ zo dňa 12.08.2021 súd zistil, že žalobkyni bolo doručené oznámenie
o opakovanej dražbe, ktoré sa malo konať 14.09.2021 o 10:00 hod. v Polyfunkčnom dome II. poschodie
notárskeho úradu D. B. G., so sídlom v Nových Zámkoch ako druhé kolo dražby s označením
dražobníka: U9, a.s., so sídlom Bratislava, a Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., a predmetom dražby
boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX kat. úz. F. G. H. s hodnotou predmetu dražby 22.200 eur,
s najnižším podaním 16.650 eur.
3. Súd ďalej konštatoval, že platobným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/55/2013-47
zo dňa 21.05.2013 súd vyhovel žalobcovi - Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., proti žalovanej D.
E., nar. XX.XX.XXXX, ktorej uložil zaplatiť žalobcovi sumu 25.081,71 eura spolu s úrokmi 5,99 %
ročne a úrokmi z omeškania 5 % ročne zo sumy 24.478,91 eura od 21.10.2009 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania vo výške 1.504,50 eura, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na tomto
súde. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 11.06.2013. Z oznámenia spoločnosti Prešporská,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, zo dňa 07.01.2010 súd zistil, že táto spoločnosť oznámila žalobkyni
termín obhliadky nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. F. G. H. zapísanej na LV č. XXX na
deň 03.02.2010. Zároveň bola upozornená, že v prípade vážnych dôvodov na nedodržanie termínu
je povinná bezodkladne oznámiť túto skutočnosť dražobníkovi. Zo znaleckého posudku č. 84/2021
vyhotoveného dňa 13.05.2021 I. I. A., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad
hodnoty nehnuteľností, súd zistil, že znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXX kat. úz. F. G. H. vo výške 22.200 eur.
4. Zamietnutie žaloby súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Okrem toho tento
rozsudok odôvodnil aj v zmysle ustanovení § 34, 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka týkajúcich
sa neplatnosti právnych úkonov. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k tomu, že žalobu
je potrebné v celom rozsahu zamietnuť. Ako prvoradú otázku riešil otázku, či má žalobkyňa naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti oboch namietaných zmlúv a potom aj to, či sú neplatné všetky
právne úkony spoločnosti Wüstenrot-stavebná sporiteľňa, a.s., a žalovaného 2/ smerujúce k realizáciivýkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXX kat. úz. F. G. H.. Súd skúmal, či žalobkyňa dosiahne zmenu žalobnými nárokmi, ktoré si uplatnila
v tomto konaní, či sa jej postavenie nejakým spôsobom zlepší a či dosiahne obnovenie predošlého
právneho stavu pred konaním o dobrovoľnej dražbe.
5. Súd prvej inštancie konštatoval, že ani žalobkyňa a ani jej zástupkyňa sa nedostavili na žiadne
pojednávanie, ktoré vytýčil v predmetnej veci, a nevyjadrili sa nijako ani k vyjadreniam žalovaných.
Neurobili spornými ani tvrdenia žalovaných, nenavrhli vo veci vykonať žiadne dokazovanie a nereagovali
ani na výzvu súdu, ktorá bola zástupkyni riadne doručená. Čo sa týka skúmania naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti jednak Zmluvy o stavebnom sporení, Zmluvy o zriadení záložného
práva obe zo dňa 29.02.2008 ako aj úkonov smerujúcich k realizácii výkonu záložného práva zo
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX, tak týmito žalobnými
petitmi žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na ich určení, lebo pokiaľ by im súd vyhovel,
u žalobkyni by nedošlo k žiadnej zmene v jej postavení, nič by sa v jej prospech nezlepšilo, najmä
nezískalabyspäťnehnuteľnosť,ktorejbolavýlučnouvlastníčkou,kýmnedošlokdražbejejnehnuteľnosti
na základe zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobkyňa sa v podstate domáhala určenia neplatnosti
dražby,čožalovaný2/vpísomnomvyjadreníajuviedol,žepokiaľžalobkyňamávýhradyvočiopakovanej
dražbe, ktorá bola vykonaná dňa 14.09.2021 o 10:00 hod. v Polyfunkčnom dome na II. poschodí,
notárskeho úradu D. B. G. v Nových Zámkoch, tak je potrebné, aby sa osobitnou žalobou domáhala
takejto neplatnosti. Žalobkyňa preukázala, že dňa 30.09.2021 podala žalobu o neplatnosť dražby a toto
konaniejevedenépodsp.zn.9C/62/2021.Otejtožalobesúdprvejinštancieužrozhodoldňa20.07.2022
rozsudkom č. k. 9C/62/2021-118 tak, že žalobu zamietol, žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni, pričom žalobkyňa podala voči nemu odvolanie. Tým, že
žalobkyňa podala osobitnú žalobu o neplatnosť dražby, preukázala, že v predmetnej veci ide o zjavne
nedôvodnú žalobu a žiadnym spôsobom nepreukázala dôvodnosť takejto žaloby.
6. Čo sa týka skúmania neplatnosti Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/XXXX uzatvorenej dňa
29.02.2008 medzi žalobkyňou a spoločnosťou Wüstenrot-stavebná sporiteľňa, a.s., súd nepovažoval
v tomto štádiu konania za potrebné skúmať takúto neplatnosť, pretože o tejto zmluve bolo
právoplatne rozhodnuté Okresným súdom Nové Zámky dňa 21.05.2013 č. k. 14Cb/55/2013-47 vydaním
platobného rozkazu, ktorým bolo žalobcovi - Wüstenrot-stavebná sporiteľňa, a.s., proti žalovanej D.
E., nar. XX.XX.XXXX, vyhovené a žalovaná bola zaviazaná na zaplatenie sumy 25.081,71 eura
s príslušenstvom; súd teda rozhodol o nezaplatenom zvyšku poskytnutého medziúveru spoločnosťou
Wüstenrot-stavebná sporiteľňa, a.s., ktorý jej bol poskytnutý na základe úverovej zmluvy, avšak ona
sa dostala do omeškania s plnením tohto záväzku. Tento platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 11.06.2013, keďže voči nemu odpor nepodala. V konaní sp. zn. 14Cb/55/2013 súd
prvej inštancie prejudiciálne skúmal tak otázku platnosti úverovej zmluvy ako aj otázku existencie alebo
neexistencie neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve. Preto v tomto konaní nie je možné
opätovne zaoberať touto otázkou, ktorá bola už raz vyriešená a o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté.
Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
Žaloba na plnenie zakladá v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít prekážku
právoplatne rozhodnutej veci pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo je alebo nie je vo veci tých
istých strán sporu. Na základe uvedeného konanie vedené na Okresnom súde Nové Zámky sp. zn.
14Cb/55/2013 zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci na akúkoľvek žalobu o určenie súvisiacu
súverovouzmluvou.OhľadomtohosúdpoukázalnauznesenieNajvyššiehosúduSRzodňa01.08.2012
sp. zn. 5Cdo/115/2012, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol nasledovné: „Právoplatný rozsudok na plnenie
z hľadiska identity predmetu konania tvorí prekážku rozhodnutej veci pre konanie o žalobe o určenie,
či tu právo je alebo nie je, nakoľko vychádza z toho istého skutkového základu.“ Žalobkyňa mala právo
podať voči vydanému platobnému rozkazu riadny, prípadne aj mimoriadny opravný prostriedok, avšak
túto svoju procesnú možnosť nevyužila. Z týchto dôvodov súd vyhodnotil jej konanie tak, že v konaniach
predchádzajúcich tomuto konaniu nepostupovala podľa všeobecne rešpektovanej zásady, že „právo
patrí bdelým“, a touto žalobou sa snaží o nezákonné opätovné preskúmanie a rozhodnutie vo veci, o
ktorej už bolo raz právoplatne rozhodnuté.
7. Čo sa týka určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 29.02.2008 uzatvorenej
medzi žalobkyňou a spoločnosťou Wüstenrot-stavebná sporiteľňa, a.s., a určenia, že právne úkony
spoločnosti Wüstenrot-stavebná sporiteľňa, a.s., a žalovaného 2/ smerujúce k realizácii záložného práva
zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiach zapísaným na LV č. XXX kat. úz. F. G.H., sú neplatné, túto bolo potrebné tiež zamietnuť, a to jednak z dôvodu absencie pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného 2/, z dôvodu rozporu petitov žaloby s platnou právnou úpravou, a nedôvodnosti
a nepodloženosti námietok žalobkyne. Súd sa úplne stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného
2/, uvedenú v jeho písomnom podaní zo dňa 30.03.2022. S súvislosti s uzavretou úverovou zmluvou
o stavebnom sporení žalobkyne bola dňa 29.02.2008 uzavretá aj Zmluva o zriadení záložného práva,
predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre kat.
úz. F. G. H., na zabezpečenie pohľadávok žalovaného 1/ z úverovej zmluvy. Žalovaný 2/ vykonával na
základe návrhu žalovaného 1/ ako záložného veriteľa záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam
formou dobrovoľnej dražby. Žalovaný 2/ ako dražobník vykonával dobrovoľnú dražbu, lebo mu to vyplýva
z oprávnenia žalovaného 1/ ako záložného veriteľa, s poukazom na to, že dobrovoľná dražba je jednou
z foriem záložného práva. Navrhovateľom dražby je podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona okrem
iného osoba, ktorá vykonáva záložné právo, a podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona dražobníkom je
osoba, ktorá organizuje dražbu. S ohľadom na to osobou oprávnenou rozhodovať o realizácií záložného
práva je záložný veriteľ, a nie dražobník. Ak teda žalobkyňa neplnila svoje zmluvné záväzky voči
veriteľovi, tak záložný veriteľ sa rozhodol po právoplatnosti konania vo veci 14Cb/55/2013 vec postúpiť
a vykonať dražbu ako jednu zo zákonom aprobovaných foriem výkonu záložného práva. Žalovaný 2/
ako dražobník na základe návrhu záložného veriteľa - žalovaného 1/ - dražbu vykonal. Žalovaný 2/ nie je
zmluvnou stranou ani úverovej zmluvy ani záložnej zmluvy, a preto nemôže byť nositeľom subjektívnych
práv a povinností vyplývajúcich z právneho stavu existujúceho výlučne medzi žalobcom a žalovaným
1/, z ktorého vyplýva oprávnenie žalovaného 1/ ako záložného veriteľa, realizovať záložné právo k
dotknutým nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne. Žalovaný 2/ vzhľadom na to, že nie je nositeľom
záložného práva, nemôže sám z vlastnej vôle rozhodnúť o vykonaní dražby nehnuteľností, lebo vždy
je oprávnený urobiť tak výlučne iba na návrh záložného veriteľa. Žalovaný 2/ nie je pasívne vecne
legitimovaný v predmetnej právnej veci. Dražobník je v zmluvnom vzťahu len so záložným veriteľom.
8. Čo sa týka žalobného petitu o určenie, že sú neplatné právne úkony spoločnosti Wüstenrot-stavebná
sporiteľňa, a.s., a žalovaného 2/ smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX kat. úz. F. G. H., tento nekorešponduje
s platnou právnou úpravou, a to predovšetkým so znením zákona o dobrovoľných dražbách; z dikcie
§ 21 ods. 2 zákona vyplýva, že žalobkyňa sa má možnosť domáhať vyslovenia neplatnosti dražby ako
celku a nie jednotlivých úkonov, čo napokon aj využila, keď podala žalobu o neplatnosť dobrovoľnej
dražby; toto konanie sa vedie pod sp. zn. 9C/62/2021 a zatiaľ nebolo právoplatne skončené. Vzhľadom
na to, že tretí žalobný, ktorým sa snaží docieliť určenie neplatnosti právnych úkonov žalovaného 2/ ako
dražobníka, smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby, nie sú konformné s platnou právnou úpravou
(§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, § 34 Občianskeho zákonníka), nie je možné mu preto v
žiadnomprípadevyhovieť.Tentopetitžalobkynejeformulovanýtak,ževšeobecnesmerujeprotivšetkým
úkonom žalovaného 2/, pričom nemá oporu v obsahu samotnej žaloby. A okrem iného sa to rieši v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/62/2021. S poukazom na vyššie uvedené súd zamietol aj
žalobu voči žalovanému 2/ v celom rozsahu.
9. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu
priznal vzhľadom na úspech v konaní žalovaným 1/, 2/ voči žalobkyni rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods.
2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.
10. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá namietala, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní
opísala, čo bolo predmetom konania, a potvrdila, že prebieha konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby,
v ktorom súd jej žalobu zamietol, proti čomu podala ona odvolanie. Potvrdila, že bol vydaný platobný
rozkaz, ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, no už v r. 2021 bol tento platobný rozkaz podľa nej
v premlčacej dobe v zmysle § 100 ods. 1. Občianskeho zákonníka. Dražba bola úspešná a sporná
nehnuteľnosť bola vydražená pod cenu, pričom podľa listu o oznámení postúpenia pohľadávky ešte
evidujú dlžobu v sume 36.971,73 eura s príslušenstvom. Podľa nej súd nebral ohľad na niektoré právne
významné skutočnosti, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania. Súd kreoval akúsi právnu normu
zakotvujúcu nerovnoprávne postavenie účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Navrhla napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
11. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdiť.
Namietal, že žalobkyňa v odvolaní iba vo všeobecnosti a zmätočne konštatuje viaceré skutočnosti,ktoré žalovaní vyvrátili a podporili dôkazmi a relevantnými argumentmi už v prvoinštančnom konaní, s
čím sa napokon súd stotožnil a žalobu zamietol. Žalovaný 1/ k tvrdeniu ohľadom údajného premlčania
uviedol, že ide o novotu v odvolacom konaní a nebol naplnený ani jeden z dôvodov uvedený v § 366
písm. a) – d) CSP, preto tento prostriedok procesného útoku nemožno použiť. V tejto súvislosti poukázal
tiež na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Cob/12/2020 z 27.08.2020, z ktorého v odvolaní
aj citoval. Od nadobudnutia účinnosti CSP možno v odvolacom konaní vzniesť námietku premlčania
(ako hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany a procesného útoku) iba za
splnenia predpokladov uvedených v ustanovení § 366 CSP. Je zrejmé, že v ustanovení § 366 CSP bola
úpravanovôtvodvolacomkonanínanovokonštruovanátak,abyzodpovedalacelkovejkoncepciinového
procesného kódexu. Z obsahu odvolania v tomto prípade nie je zrejmé, či má byť premlčaná pohľadávka
žalovaného 1/ alebo záložné právo. S uvedeným tvrdením sa nemožno stotožniť s poukazom na
ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Postupca Wüstenrot - stavebná sporiteľňa, a.s., si
uplatnil žalobou pohľadávku na súde, ktorý rozhodol dňa 21.05.2013 vydaním platobného rozkazu sp.
zn. 14Cb/55/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.06.2013 (ďalej len „platobný
rozkaz“). Námietka premlčania zo strany žalobkyne, ktorá nebola podaná okrem iného ani včas, by
teda s poukazom na právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz a ustanovenie § 110 ods. 1 a § 100
ods. 2 Občianskeho zákonníka nemala relevanciu ani v prípade, že by žalobkyňa namietala premlčanie
včas. Vzhľadom na to pohľadávka žalovaného 1/ voči žalobkyni ani záložné právo nie sú premlčané.
Žalobkyňa nijako nepreukázala, z akého dôvodu má byť zmluva o stavebnom sporení či zmluva o
zriadení záložného práva neplatná. Na podklade týchto zmlúv už rozhodol Okresný súd Nové Zámky
spomenutým platobným rozkazom. Žalovaný 1/ v tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 22.02.2017 sp. zn. 8Cdo 125/2016, podľa ktorého: „Konanie o žalobe na
splnenie povinnosti vytvára prekážku litispendencie pre konanie o žalobe o určenie, pretože otázka, či
tu právo je alebo nie je, bude posúdená v konaní o žalobe na plnenie z toho istého právneho vzťahu
alebo práva.“ Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku
právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe aj podľa uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 100/2001, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 110/2003. Žalovaný 1/ okrem toho poukázal aj
na závery Krajského súdu v Trnave v rozhodnutí sp. zn. 24Co/324/2015 zo dňa 27.01.2016. Je podľa
neho nesporné, že súd vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalobkyňu na zaplatenie celej pohľadávky
z úverovej zmluvy právnemu predchodcovi žalovaného 1/. Platobným rozkazom bolo právoplatne
rozhodnuté o žalobe na plnenie a táto žaloba mala skutkový základ v úverovej zmluve, preto toto
rozhodnutie tvorí prekážku rozsúdenej veci (res iudicata) pre konanie o určenie neplatnosti zmluvy o
úvere. Vychádzajúc z princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti súdneho rozhodovania, ako aj
z vyššie citovanej ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, nemožno sa po tom, ako
bolo právoplatne v súdnom konaní rozhodnuté o žalobe na plnenie, v rámci ktorého bola posúdená
platnosť zmluvy o úvere, z ktorej nárok na plnenie pre právneho predchodcu žalovaného 1/ vychádzal,
domáhať v novom samostatnom súdnom konaní určenia neplatnosti tej istej skutočnosti. Išlo by totiž o
rozhodovanie o tej istej veci, čo je v rozpore s princípmi právneho štátu. Žalovaný 1/ sa stotožnil aj s
tým, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, pretože ak by
jej súd vyhovel, nedošlo by k zmene v jej postavení, a teda by nezískala späť nehnuteľnosť, ktorej bola
výlučným vlastníkom pred vykonaním dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Zároveň poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/111/2008 zo dňa 30.06.2009. Pokiaľ
súd žalobu zamietol s odôvodnením, že nebol daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
rozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít.
12. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalobkyne je značne chaotické a
absentujú v ňom základné náležitosti odvolania, pričom žalobkyňa ani len neuvádza spôsobilé odvolacie
dôvody podľa § 363 CSP. Odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny a dostatočne odôvodnený.
Žalobkyňa v odvolaní neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu
alebo zrušenie napadnutého rozsudku. Súd vo veci riadne zistil skutkový stav, dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto navrhujeme, aby odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie.
13. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po
prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.
1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožnil s výrokom a aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na dôvažok uvádza nasledovné:
14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o stavebnom sporení
č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 29.02.2008 uzavretej so spoločnosťou Wüstenrot - stavebná sporiteľňa,
a.s.,sosídlomGrösslingova77,82468Bratislava,ďalejurčenianeplatnostizmluvyozriadenízáložného
práva zo dňa 29.02.2008 uzavretej so spoločnosťou Wüstenrot - stavebná sporiteľňa, a.s. a tiež
určenia, že sú neplatné právne úkony spoločnosti Wüstenrot - stavebná sporiteľňa, a.s., Grösslingova
77, 824 68 Bratislava, a žalovaného 2/ smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo Zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. F. G. H.. Súd
prvej inštancie po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol na základe skutkového stavu opísaného
vyššie v bodoch 2., 3., považujúc ju za neopodstatnenú z dôvodov uvedených vyššie v bodoch 4. až 8.
tohto odôvodnenia. Zamietnutie žaloby v konečnom dôsledku súd oprel o konštatovanie, že žalobkyňa
nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to najmä z dôvodu, že jej veriteľovi bolo
priznané právo na zaplatenie pohľadávky z namietanej zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXX/
XXXX zo dňa 29.02.2008 uzavretej so spoločnosťou Wüstenrot - stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom
Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, právoplatným rozhodnutím súdu – platobným rozkazom, na základe
ktorého bola žalobkyňa povinná plniť. Zároveň súd prijal záver, že v konaní sp. zn. 14Cb/55/2013
pred vydaním platobného rozkazu súd prejudiciálne skúmal tak otázku platnosti úverovej zmluvy ako
aj otázku existencie alebo neexistencie neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve. Preto
už nie je možné zaoberať sa touto otázkou, ktorá bola už raz vyriešená a o ktorej bolo právoplatne
rozhodnuté. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať
znova. Na základe toho konanie sp. zn. 14Cb/55/2013 vedené na Okresnom súde Nové Zámky zakladá
prekážku právoplatne rozhodnutej veci na akúkoľvek žalobu o určenie súvisiacu s úverovou zmluvou
(obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/115/2012 zo dňa 01.08.2012). Správne súd
prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa mala právo podať voči vydanému platobnému rozkazu riadny,
prípadne aj mimoriadny opravný prostriedok, no túto procesnú možnosť nevyužila, a v súčasnosti
sa predmetnou žalobou snaží o opätovné preskúmanie a rozhodnutie vo veci, o ktorej už bolo raz
právoplatne rozhodnuté.
15. Odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania žalobkyne v zmysle § 380 ods. 1 CSP konštatoval, že
žalobkyňa v odvolaní predovšetkým riadne neuviedla podstatné odvolacie dôvody, keďže uviedla len
to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Nijako však neuviedla, v čom konkrétne - v nadväznosti na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) CSP -
vidí opodstatnenosť uvedeného odvolacieho dôvodu, t. j. v čom podľa nej spočívajú nesprávne skutkové
zistenia súdom prvej inštancie na podklade vykonaných dôkazov. Z hľadiska posúdenia správnosti
napadnutého rozsudku je takéto uvedenie odvolacieho dôvodu bez bližšej špecifikácie právne neúplné.
Pokiaľ v odvolaní namietala premlčanie bez toho, aby z hľadiska ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho
zákonníka právne významným spôsobom špecifikovala, nebolo odvolaciemu súdu zrejmé, k čomu táto
námietka smerovala. Navyše takúto námietku mohla uplatniť už pred súdom prvej inštancie. To, že ju
vzniesla až v odvolacom konaní, odvolací súd posúdil ako neprípustnú novotu v zmysle § 366 písm. d)
CSP, takže na ňu v súlade s týmto zákonným ustanovením neprihliadal.
16. Odvolanie žalobkyne neobsahuje dôvody predpokladané v ustanovení § 365 ods. 1 CSP. Žalobkyňa
napriek riadnemu poučeniu o náležitostiach odvolania v závere napadnutého rozsudku neuviedla
v odvolaní relevantné dôvody. Nestačilo teda uviesť len to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, ale bolo potrebné toto tvrdenie identifikovať a uviesť, v akom konkrétnom
pochybení (vade, skutočnosti) žalobkyňa vidí naplnenie svojho odvolacieho dôvodu. Z podaného
odvolania nie sú zrejmé jeho konkrétne dôvody a konkrétne okolnosti prípadu, ktoré by mali byť
predmetom odvolacieho prieskumu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
Uvedenie iba všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nebolo postačujúce pre rozhodovanie
odvolacieho súdu, a teda zo strany žalobkyne nebola úplne splnená zákonom stanovená náležitosť
odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní odvolacie dôvody (obdobne Ústavný súd
Slovenskej republiky v uznesením č. k. IV.ÚS 90/2019-20 zo dňa 05.11.2019).17. Napriek uvedenému odvolací súd konštatoval, že čo sa týka záverov súdu prvej inštancie týkajúcich
sa zamietnutia žaloby v časti určenia neplatnosti zmluvy o stavebnom sporení, určenia zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 29.02.2008 uzatvorenej s Wüstenrot-stavebná C., B., ako aj určenia, že právne
úkony tejto spoločnosti a žalovaného 2/ smerujúce k realizácii záložného práva zo zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiach zapísaným na LV č. XXX kat. úz. F. G. H., sú neplatné, tieto závery
boli správne a boli aj správne odôvodnené. Čo sa týka žalobného petitu o určenie, že sú neplatné
právne úkony spoločnosti Wüstenrot-stavebná sporiteľňa, a.s., a žalovaného 2/ smerujúce k realizácii
výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV
č. XXX kat. úz. F. G. H., súd prvej inštancie konštatoval, že tento petit nekorešponduje s platnou
právnou úpravou, najmä so znením zákona o dobrovoľných dražbách, pretože z ustanovenia § 21
ods. 2 tohto zákona vyplýva, že žalobkyňa sa má možnosť domáhať vyslovenia neplatnosti dražby ako
celku a nie jednotlivých úkonov, čo napokon aj využila, keď podala žalobu o neplatnosť dobrovoľnej
dražby, ktorá bola pod sp. zn. 9C/62/2021 zamietnutá. V nadväznosti na neopodstatnenosť prvého
žalobného petitu súd žalobu aj v ostatných dvoch petitoch správne zamietol, jednak z dôvodu absencie
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/, z dôvodu rozporu petitov žaloby s platnou právnou úpravou
a neopodstatnenosti námietok žalobkyne. Žalovaný 2/ vykonával na základe návrhu žalovaného 1/ ako
záložného veriteľa záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam formou dobrovoľnej dražby, a ako
dražobník vykonával dobrovoľnú dražbu. Ak žalobkyňa neplnila svoje zmluvné záväzky voči veriteľovi,
záložný veriteľ sa rozhodol po právoplatnosti platobného rozkazu sp. zn. 14Cb/55/2013 vec postúpiť
a vykonať dražbu ako jednu zo zákonom aprobovaných foriem výkonu záložného práva. Žalovaný 2/
ako dražobník na základe návrhu záložného veriteľa - žalovaného 1/ - dražbu vykonal. Žalovaný 2/ nie je
zmluvnou stranou ani úverovej zmluvy ani záložnej zmluvy, a preto nemôže byť nositeľom subjektívnych
práv a povinností vyplývajúcich z právneho stavu existujúceho výlučne medzi žalobkyňou a žalovaným
1/, z ktorého vyplýva oprávnenie žalovaného 1/ ako záložného veriteľa realizovať záložné právo k
dotknutým nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu
aj v tejto časti správne zamietol.
18. Odvolací súd posúdil nedostatočne špecifikované námietky žalobkyne v podanom odvolaní ako
neopodstatnené. Súd prvej inštancie správne posúdil prejednávanú vec a svoje právne závery
dostatočne odôvodnil citovanými, správne aplikovanými ustanoveniami uvedených právnych predpisov.
Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám upraveným v ustanovení § 220
ods. 2 Civilného sporového poriadku a dáva odpoveď na všetky právne významné okolnosti tohto
prípadu. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie, s ktorým sa stotožnil.
19. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, ktorým odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP
v nadväznosti na ustanovenie § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal voči žalobkyni nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.