Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123012860
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2123012860.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr.
Kataríny Batisovej a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. X. XXXXXXXX
XXXX v C., trvalé bydlisko D. XXXX/XX, E., toho času vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,
pre prečin nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a)
Trestnéhozákonaspoukazomna§139ods.1písm.c)Trestnéhozákona,oodvolaníobžalovanéhovoči

rozsudku Okresného súdu Trnava z 20. novembra 2023, sp. zn. 105T/34/2023, na verejnom zasadnutí
konanom 30. januára 2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 20. novembra 2023, sp. zn. 105T/34/2023,
uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného

elektronického obťažovania podľa § 360b ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že
od presne neustáleného obdobia roku 2020 až do 27.06.2023 v E. a na iných miestach ako bývalý
partner F. G. z E., s ktorou má dve spoločné deti, túto neustále takmer každý deň proti jej vôli telefonicky
kontaktuje z telefónneho čísla +XXX XXX XXX XXX na jej telefónne číslo +XXX XXX XXX XXX
prostredníctvom telefonických hovorov, ako aj textových správ v počte od 5 do 20 SMS správ za deň,

obsahom ktorých sú vulgárne a dehonestujúce urážky na adresu F. G., ako napríklad v SMS správach
adresovaných jej dňa 12.08.2022 v znení: „jebem ti 100 bohov čo tu robíš zlo nezelaj si ma ty kurva
vyjebana, hubu ti rozjebem ty kurva vyjebana, ty stašiak pojebany, aj svoju mater tu kurvu, ty sviňa
vyjebana sa mi nikdy neukazuj na oči...“, ďalej dňa 11.09.2022 v znení: „bohu prisaham, že dostaneš
a rozbijem ti auto, ešte uvidíš, kto som ty špina, tvoju mater ty skapatá kurva“, ďalej dňa 20.12.2022
v znení: „ty sviňa vyjebana hnus, aj tvoja mater bola svina hnus, smradlava kurva, 2000 eur si mi

dlžná ty kurva vyjebana, ty kurva vyjebana nohy ty dolamem“, ako aj v množstve ďalších textových
správ zo dňa 31.07.2022, 12.08.2022, 11.09.2022, 02.10.2022, 13.12.2022, 20.12.2022, 21.12.2022,
21.01.2023, 14.03.2023, 01.06.2023, 04.06.2023, 15.06.2023, 17.06.2023, 25.06.2023 a 26.06.2023, v
ktorých sú tiež obsiahnuté vyhrážky ublížením na zdraví, fyzickou likvidáciou, poškodením jej majetku,
vrátane jej osobného motorového vozidla a súčasne od nej aj žiada vyplatenie čiastky vo výške 2.000
eur, tiež sa pokúšal F. G. poškodiť aj v jej zamestnaniach, keď asi v roku 2020 bez jej vedomia zavolal jej

zamestnávateľovispoločnostiH.,ktorémuuviedol,žemudlhujepeniazeažiadalho,abyjejneprideľovali
toľko práce, vyčítal mu, že niečo má s poškodenou a tiež mu uviedol: „ty kokot, prečo toľko zaťažuješ
moju manželku“, dňa 26.06.2023 bez jej vedomia telefonicky kontaktoval jej aktuálneho zamestnávateľa
spoločnosť I. J., J., a tomu s úmyslom znížiť jej dôveryhodnosť u zamestnávateľa oznámil, že F. G.
mu je dlžná peniaze, a tým, že poškodenej opakovane poškodil jej osobné motorové vozidlo, dlhodobo
vyvoláva u poškodenej F. G. strach o jej život a zdravie, úzkosť a obavy z jej ďalšieho konania.

2. Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa § 360b ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm.
l), písm. n), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť)mesiacov, na výkon ktorého ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd skonštatoval, že obžalovaný na hlavnom

pojednávaní realizoval vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom prijaté, preto bolo vykonané dokazovanie
len čo do výroku o treste. Následne okresný súd v odôvodnení zrekapituloval výsledky dokazovania,
ktoré ohľadom tohto výroku vykonal.
4. Samotný výrok o treste okresný súd odôvodnil tak, že u obžalovaného zistil existenciu dvoch
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., teda že sa priznal k spáchaniu žalovaného

trestného činu a jeho spáchanie úprimne oľutoval a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti,
konkrétne, že napomáhal okresnému súdu tým, že realizoval vyhlásenie o vine. Tiež zistil u neho jednu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že bol už v minulosti súdne trestaný. Ustálil teda
výsledný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich 2 ku 1 v prospech poľahčujúcich okolností, v dôsledku
čoho pri ukladaní trestu odňatia slobody vychádzal z upraveného rozpätia trestnej sadzby od jedného
roka až do troch rokov, keďže postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. znížil hornú hranicu zákonom

ustanovenej trestnej sadzby uvedenej v ust. § 360b ods. 2 Tr. zák. o jednu tretinu.
5. Okresný súd ďalej dôvodil tak, že obžalovaný bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný, pričom v štyroch
prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Právne relevantné z hľadiska ukladania trestu
odňatia slobody je podľa okresného súdu trestné konanie v trestnej veci vedenej na Okresnom súde
Piešťany pod sp. zn. 8T/35/2020, kde bol uznaný vinným z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa

§ 20 k § 212 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorého výkon
mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, t. j. do 28. júna 2025. Keďže aktuálne
prejednávaný trestný čin páchal od neustáleného obdobia roku 2020 až do 27. júna 2023, tak ho páchal
v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Pre úplnosť okresný súd
dodal, že obžalovaný v priebehu rokov 2016 až 2023 spáchal až tridsať priestupkov proti bezpečnosti a

plynulosti cestnej premávky, väčšej i menšej závažnosti s prihliadnutím na konkrétnu výšku pokút.
6.Okresnýsúdboltohonázoru,žepredchádzajúcitrestodňatiaslobodyspodmienečnýmodkladomjeho
výkonunemalnaobžalovanéhotakýprevýchovnývplyv,abysaopakovanenedopustilúmyselnejtrestnej
činnosti, pričom súčasne v období rokov 2016 až 2023 spáchal tridsať priestupkov proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky, teda podľa neho k náprave obžalovaného preukázateľne neviedlo nielen

samotné prejednanie priestupkov pred príslušným orgánom, ale dokonca ani samotné trestné konanie,
kde obžalovanému reálne hrozí rozhodnutie o výkone trestu odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému
podmienečne odložený na skúšobnú dobu. Preto mu okresný súd uložil trest odňatia slobody vo výmere
16 mesiacov, ktorý s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. je nepodmienečný. Vzhľadom k
uvedenému by uloženie trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, teda jedného roka

podľa názoru okresného súdu zjavne neviedlo k náprave obžalovaného.
7. Na výkon uloženého trestu odňatia slobody okresný súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia postupom podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., pretože v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin. S prihliadnutím na závažnosť trestného činu a mieru

narušenia obžalovaného okresný súd nevzhliadol zákonný dôvod na zaradenie obžalovaného do ústavu
na výkon trestu iného (stredného) stupňa stráženia.
8. Záverom okresný súd uviedol, že o ochrannom liečení a náhrade škody nerozhodoval, pretože zo
záverov znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, pribratého
v prípravnom konaní vyplynulo, že znalec neodporúčal obžalovanému uložiť ochranné liečenie, nakoľko

u neho nebola zistená závislosť od alkoholu ani iných psychoaktívnych látok a poškodená F. G. si nárok
na náhradu škody neuplatnila
9. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor
vzdal práva na podanie odvolania voči všetkým výrokom rozsudku, no obžalovaný voči nemu zahlásil
odvolanie.

10. Obžalovaný zahlásené odvolanie odôvodnil vlastnoručným písomným podaním
doručeným okresnému súdu 7. decembra 2023.
10.1. V ňom uviedol, že bol dohodnutý so svojim obhajcom, že urobí vyhlásenie iba vtedy, keď spodná
hranica trestnej sadzby bude 12 mesiacov, nakoľko bol informovaný, že v prípade vyhlásenia o jeho vine
bude takáto spodná hranica trestnej sadzby, ale predovšetkým vyhlásenie o vine urobil z dôvodu, že má

onkologicky chorú matku, ktorá ho potrebuje pri sebe. Uviedol, že jeho matka je onkologický pacient vo
4 štádiu a je v kritickom stave, je nechodiaca. Táto situácia je pre neho veľmi ťažká, pretože nemôže
byť pri nej. Žiadal o zníženie neprávoplatne uloženého trestu na 8 mesiacov, čím by mu bolo umožnenébyť možno v jej posledných dňoch pri nej, je jej syn a opatrovník. Ďalej uviedol, že sa o matku staral dva
roky odkedy sa jej rapídne zhoršil zdravotný stav, býval s ňou v jednej domácnosti.
10.2. Obžalovaný v odvolaní dôvodil aj svojim zdravotným stavom, že je invalidný dôchodca, trpí

vysokým krvným tlakom, má vysunutú platničku 12mm, má aj záznamy od lekárov aj magnetickú
rezonanciu, čo môže doložiť do spisu, pričom je pre neho mimoriadne ťažké byť vo výkone väzby, kde
je odlúčený od matky a rodiny, ktorá ho veľmi potrebuje.
10.3. V ďalšom uviedol, že s družkou F. G. sa udobrili približne do mesiaca od trvania jeho väzby, táto
z neho nemá strach, želá si jeho pobyt na slobode, čo súd môže preveriť predvolaním jej osoby na

krajský súd. Majú spolu deväťročnú dcéru, pričom s dcérou má výborný vzťah a chce s ňou tráviť čas na
slobode, nakoľko otca potrebuje. S družkou plánujú spoločnú budúcnosť a výchovu dcéry, sú spolu 30
rokov vo vzťahu. Vzniknutá situácia oboch mrzí, pretože svojou talianskou hádkou zaťažili štát o trestné
konanie.
11. Obžalovaný zahlásené odvolanie odôvodnil aj prostredníctvom svojho obhajcu doc. JUDr. Štefana
Kočana, PhD., osobitným písomným podaním z 18. decembra 2023, doručeným okresnému súdu 21.

decembra 2023.
11.1. Obhajca obžalovaného po rekapitulácii výrokov a odôvodnenia napadnutého rozsudku
argumentoval tým, že obhajoba odvolanie podáva len čo do trestu, nakoľko s uloženým trestom
nesúhlasí, lebo nebol uložený v súlade so zákonom. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil
vyhlásenie, že je vinný podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.), počas celého

prípravného konania obžalovaný uznal svoju vinu, svoje konanie úprimne oľutoval.
11.2. Obhajca ďalej namietal, že okresný súd síce obžalovanému znížil hornú zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu, nakoľko mal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti 2 ku 1 s
poukazom na § 38 ods. 3 Tr. z., no na druhej strane súd nevzal do úvahy, že urobil vyhlásenie, že je vinný
s poukazom na § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., a neznížil mu trest o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej

sadzby s poukazom na § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. Podľa obhajoby obžalovanému mal byť
uložený nižší trest ako 16 mesiacov nepodmienečne, pričom poukázal na to, že samotná prokurátorka
v záverečnej reči mu navrhla nepodmienečný trest na spodnej hranici 1 rok.
11.3. V rámci konečného návrhu preto obhajca navrhol, aby Krajský súd v Trnave zrušil napadnutý
rozsudok a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží trest s poukazom na § 39

ods. 2 písm. d), ods. 4) Tr. zák. pod dolnú hranicu jedného roka.
12. Prokurátor sa k písomne zdôvodnenému odvolaniu obžalovaného nevyjadril.
13. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na
rozhodnutie o odvolaní obžalovaného 15. januára 2024.
14. Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia

na 30. januára 2024, ktorého sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry a obhajca obžalovaného,
pričom účasť obžalovaného bola zabezpečená z ÚVV a ÚVTOS Leopoldov prostredníctvom video-
konferenčného zariadenia podľa § 61b Tr. por., voči čomu obhajoba neuplatnila žiadne výhrady.
14.1. Pokiaľ ide o priebeh verejného zasadnutia, predseda senátu podal správu o stave veci, následne
obžalovaný k odvolacím námietkam dodal, že jeho matka medzičasom zomrela, že mu nebolo

umožnené ani zúčastniť sa jej pohrebu a pakovane poznamenal, že s poškodenou si všetko vyjasnili,
každý deň spolu telefonujú, majú spolu deti a plánujú spoločnú budúcnosť.
14.2. Keďže žiadne návrhy na doplnenie dokazovania neboli, pristúpilo sa ku konečným návrhom,
vrámciktorýchprokurátorkanavrhlaodvolanieobžalovanéhozamietnuťvzmysle §319Tr.por.ako
nedôvodné, obhajca žiadal napadnutý rozsudok zrušiť s tým, aby krajský súd sám rozhodol v intenciách

podaného odvolania a obžalovaný uviedol, že sa k trestnej činnosti priznáva, jej spáchanie ľutuje, viac
sa takejto trestnej činnosti nedopustí, napadnutý rozsudok považuje za nezákonným z dôvodov, ktoré
uviedol v písomne podanom odvolaní a na ktoré poukázal jeho obhajca. Zhrnul to tak, že nezákonnosť
výroku o treste vidí v tom, že okresný súd pri ukladaní trestu nepostupoval aj s použitím ust. § 39 ods. 2
písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam, hoci na to boli splnené zákonné. Preto navrhol, aby krajský súd

napadnutý rozsudok vo výroku o trest zrušil a vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie,
alternatívne navrhol, aby krajský súd sám po zrušení rozsudku rozhodol o treste tak, že mu uloží 8-
mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody.
15. Podľa § 315 Tr. por., o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní
proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por., odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je
prípustné.Podľa § 316 ods. 3 Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Tr. por., odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
16. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok
a zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti

výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods. 1
Tr.por.krajskýsúdpreskúmalzákonnosťaodôvodnenosťnapadnutéhovýrokuotreste,akoajsprávnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Ku konaniu, ktoré napadnutému výroku o treste predchádzalo
17. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o treste, v tomto smere žiadne

námietky obžalovaný nevzniesol a chyby konania odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Zo zápisnice z hlavného
pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie ohľadom tohto výroku vykonal zákonným spôsobom
a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.
K výroku o treste všeobecne

18. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, krajský súd na úvod považuje za potrebné pripomenúť niektoré
teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu.
18.1. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanietrestovuvedenýchvust.§34ods.1,ods.3Tr.zák.,podľaktorýchtrestmázabezpečiťochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky

na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
18.2. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka

páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy
páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením

na ostatných členov spoločnosti.
18.3. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom

treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
18.4.Individuálnaprevenciaspočívavovytvorenípodmienoknavýchovuodsúdenéhoktomu,abyviedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,

pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálneodsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
18.5. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru

závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu
musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosti jeho nápravy.
K výroku o treste konkrétne

19. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že okresný súd
správne u obžalovaného skúmal pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, avšak výsledný
pomer ustálil jednoznačne nesprávne.
19.1. Podľa názoru krajského súdu obžalovanému s istotou patrí len jedna poľahčujúca okolnosť podľa
§ 36 písm. l) Tr. zák., že sa k trestnej činnosti priznal a jej spáchanie úprimne oľutoval.
19.2. S istotou ale možno konštatovať, že mu nepatrila poľahčujúca okolnosť podľa §

36 písm. n) Tr. zák., že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Aby mu
bolo možné poľahčujúcu okolnosť podľa naposledy označeného ustanovenia priznať, muselo by k
samotnému priznaniu z jeho strany pristúpiť aj uvedenie údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší
obraz o okolnostiach činu, poprípade aktívna účasť obžalovaného na iných dôkazných úkonoch, než
je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu). Taká súčinnosť

musí byť poskytnutá orgánom prípravného konania, nakoľko už tie musia objasniť čin (a to aj procesným
dokazovaním, vedeným v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., nie len „operatívne“) do tej miery, aby mohla byť
podaná obžaloba.
19.3. V tomto prípade obžalovaný v prípravnom konaní odmietol vypovedať a na hlavom pojednávaní
následne zrealizoval vyhlásením o vine, takže žiadne napomáhanie, ktoré musí zahŕňať aktívnu

spoluprácu pri objasňovaní vlastnej trestnej činnosti pri vyšetrovaní, sa z jeho strany nekonalo.
Okresný súd tak v prípade priznania tejto poľahčujúcej okolnosti postupoval jednoznačne nesprávne
a nezákonne.
19.4. Treba zdôrazniť, že uvedená právna otázka bola dávno vyriešená v Stanovisku trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotenie v

otázke možnosti/nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n/ a § 36 písm. l/ Tr.
zák. v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm.
c/ Tr. por., ktoré stanovisko je publikované pod poradovým číslom 44. v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017. Bez potreby opakovania záverov tohto stanoviska naň krajský
súd v podrobnostiach odkazuje, keďže je verejne prístupné na webovom sídle Najvyššieho súdu SR.

19.5. Vyššie uvedené pochybenie okresného súdu nie je možné v tomto odvolacom konaní napraviť,
nakoľko odvolanie bolo podané výlučne obžalovaným, ergo len v jeho prospech. Akákoľvek zmena
napadnutého výroku v jeho neprospech tak neprichádzala do úvahy (§ 322 ods. 3
Tr. por.). Inak vyjadrené, krajský súd musel dôsledne rešpektovať zásadu odvolacieho konania ohľadom
zákazu zmeny k horšiemu (zásadu zákazu reformatio in peius), ktorá predstavuje jednu z esenciálnych

zložiek práva na spravodlivý súdny proces a je budovaná na princípe, že postavenie obžalovaného
sa nemôže zhoršiť tým, že využije svoje právo na podanie opravného prostriedku. Táto zásada teda
garantuje možnosť obžalovaného napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa v čo najširšom rozsahu
bez obáv z rizika, že si zhorší svoju situáciu.
19.6. Správne mal preto okresný súd u obžalovaného konštatovať len existenciu jednej poľahčujúcej

okolnosti v podobe priznania sa k trestnej činnosti a jej oľutovanie (§ 36 písm. l) Tr. zák.) a jednej
priťažujúcej okolnosti, že už bol súdne trestaný (§ 37 písm. m) Tr. zák.) a vzhľadom na vyrovnaný pomer
okolnosti (1:1) mu nemohla byť znížená horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu v zmysle ust. §
38 ods. 3 Tr. zák.
19.7. Ak teda bol v tejto trestnej veci bol obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody s použitím ust.

§ 38 ods. 3 Tr. zák. v rámci zníženia hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, teda v rozpätí od
jedného roka do troch rokov, tak išlo o postup, v ktorom bol síce zákon porušený bol, ale v konečnom
dôsledku v prospech obžalovaného, nie v jeho neprospech, ako tvrdí v odvolaní.
19.8. Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd dospel k správnemu právnemu záveru, že obžalovanému je
potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody. Okresný súd správne poukázal na skutočnosť,

že sa obžalovaný súdenej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
v trestnej veci Okresného súdu Piešťany vedenej pod sp. zn. 8T/35/2020, v ktorom prípade ust. § 49
ods. 2 Tr. zák. výslovne vylučuje ukladanie ďalšieho trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom
jeho výkonu (tzv. zákaz podmienky na podmienku). Ust. § 49 ods. 2 Tr. zák. síce nevylučuje v takýchtoprípadoch uloženie iného alternatívneho trestu k trestu odňatia slobody (pozri R 85/2015), avšak
domnievať sa za daného stavu veci, že by účel trestu sledovaný v ust. § 34 Tr. zák. u takto recidivujúcej
osoby splnil akýkoľvek alternatívny trest k nepodmienečnému trestu odňatia slobody je nesprávne, ba

priam iluzórne.
20. Inak vyjadrené, aj podľa názoru krajského súdu by uloženie iného ako nepodmienečného trestu
u tohto obžalovaného jednoznačne nesplnilo účel trestu sledovaný ust. § 34 Tr. zák., najmä z hľadiska
individuálnejprevencieaochranyspoločnostipredpáchateľmitrestnejčinnosti.Predsaakobžalovaného
od spáchania úmyselnej trestnej činnosti neodradilo ani plynutie skúšobnej doby podmienečného

odsúdenia v inej jeho trestnej veci, tak niet racionálneho dôvodu sa domnievať, že by prípadný
alternatívny trest k nepodmienečnému trestu za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia splnil svoj účel v tom smere, že by obžalovaného do budúcna odradil od páchania ďalšej
trestnej činnosti.
21. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 16 mesiacov je trestom ukladaným pri dolnej hranici 1 jedného roka a z pohľadu krajského

súdu je trestom primeraným, zákonným a spravodlivým, najmä vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý
bol doposiaľ už 5-krát súdne trestaný za prevažne majetkovú, ale už aj za násilnú trestnú činnosti,
opakovane bol odsúdený aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom s páchaním aktuálne
súdenej trestnej činnosti začal v tom istom roku, v ktorom bol právoplatne podmienečne odsúdený (v
roku 2020). Správne tiež okresný súd poukázal na dlhé obdobie, počas ktorého sa trestnej činnosti

dopúšťal. Bolo by chybné domnievať sa, že u takto kriminálne narušenej osoby výkon trestu odňatia
slobody kratšieho trvania než, na ktorý bol odsúdený ostatným súdnym rozhodnutím, splnilo svoj účel,
tu najmä z hľadiska tzv. individuálnej prevencie. Naopak, do popredia musí vystúpiť ochranná funkcia
trestu, keď len výkon dlhšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody mu aspoň na určitý čas zabráni
v páchaní trestnej činnosti a ochráni tak spoločnosť.

22. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, okresný súd nepochybil, keď
obžalovanéhospoužitímust.§48ods.2písm.a)Tr.zák.zaradildoústavunavýkontrestusminimálnym
stupňom stráženia, keďže tento v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
K odvolacím námietkam obžalovaného

23. Pokiaľ obžalovaný vo svojom odvolaní poukázal na to, že k vyhláseniu o vine pristúpil iba v dôsledku
informácií od svojho obhajcu, že v prípade vyhlásenia o vine môže očakávať trest nižší ako 1 rok, teda
uložený pod dolnú hranicu trestnej sadzby, no jeho očakávania sa nenaplnili, k tomu považuje krajský
súd uviesť tri veci.
24. Po prvé, treba zdôrazniť, že súdom v trestnom konaní vôbec neprislúcha hodnotiť kvalitu obhajoby

poskytovanej na základe uzatvorenej zmluvy o právnej službe, teda v procesnej situácii, keď si obhajcu
zvolí sám obžalovaný ako v tomto prípade /splnomocnenie 28.6.2023 v spise na č. l. 72/, nakoľko by
tým súd vstupoval do právneho vzťahu, ktorý má rýdzo súkromnoprávnu povahu založenú predmetnou
zmluvou, čím by si atrahoval kompetenciu, ktorá mu podľa zákona neprislúcha. Podrobnejší rozbor
tejto problematiky presahuje rámec tohto odôvodnenia, avšak možno v tomto smere poukázať na

článok PRÁVO NA KVALITNÚ OBHAJOBU AKO SÚČASŤ (ATRIBÚT) PRÁVNEHO ŠTÁTU od autora
SergejaRomžuzUniverzityPavlaJozefaŠafárikavKošiciach,Právnickáfakulta,ktorýbolpublikovanýv
Zborníku z medzinárodnej vedeckej konferencie Bratislavské právnické fórum 2020, ktorý sa predmetnej
problematike veľmi podrobne venuje.
25. Po druhé, v zmysle ustálenej súdnej praxe, ktorá vychádza zo stanoviska Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky publikovaného pod poradovým číslom 44 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR číslo 5/2017, je skutočne prípustné analogicky aplikovať ustanovenia zákona
o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. aj v prípade uznania viny
obžalovaným podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže obžalovaný
takým vyhlásením neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo

akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
Ide však len o možnosť a nie povinnosť súdov takto postupovať. Pri mimoriadnom znižovaní trestu
odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby treba totiž zohľadňovať nielen
obžalovaným akcentované vyhlásenie o vine, ale aj iné rovnako významné skutočnosti, konkrétne či
trest uložený v nezníženej výmere by bol pre obžalovaného neprimerane prísny a či aj trest kratšieho

trvania postačí na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred ním.
Krajský súd plne zdieľa názor okresného súdu, že 16 mesačný trest odňatia slobody uložený
v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda neznížený pod dolnú hranicu zákonom, nie je pre
obžalovaného neprimerane prísny. Rovnako zdieľa názor okresného súdu, že by trest kratšieho trvaniaani nepostačil na zabezpečenie ochrany spoločnosti. Správne okresný súd v tejto súvislosti prízvukoval,
že obžalovaný je recidivista trestnej činnosti, aktuálne súdenej trestnej činnosti sa dopúšťal dlhodobo a
v podstate v priebehu celej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia plynúcej mu v inej trestnej veci.

Z uvedeného teda rezultuje záver, že v tomto prípade by bolo aplikačne nesprávne, aby
bol obžalovanému ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody s použitím vyššie uvedeného
mimoriadneho zmierňujúceho ustanovenia, lebo taký trest by v konečnom dôsledku nenaplnil zákonom
predpokladaný účel vymedzený v ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je nielen zabrániť páchateľovi v
páchaní ďalšej trestnej činnosti, či vytvoriť mu podmienky preto, aby v budúcnosti viedol riadny život,

ale aj zabezpečiť generálnu prevenciu, t. j. odradiť iných od páchania trestnej činnosti. A v neposlednom
rade chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestnej činnosti.
26. A po tretie, krajskému súdu nedá v súvislosti s námietkou obžalovaného o neprimeranej prísnosti
uloženého 16 mesačného nepodmienečného trestu nespomenúť, že realizovaním vyhlásenia o vine vo
vzťahu k tomu skutku a k tej právnej kvalifikácii, ako boli uvedené v obžalobe, učinila obhajoba najlepšiu
voľbu, akú mohla, lebo právne posúdenie jeho konania v obžalobe bolo mimoriadne priaznivé.

Totiž konanie obžalovaného opísané v skutkovej vete výroku o vine v tej časti, kde poškodenú ako
bývalú partnerku, matku svojich detí, vyhrážkami smrťou (zabijem ťa), ťažkou ujmou na zdraví (nohy ti
dolámem) a inou ťažkou ujmou (poškodením vozidla, ktoré ona používala nevyhnutne denne na dopravu
do práce a vozenie detí do školy) nútil, aby niečo konala – splatila mu dlh 2000 eur – napĺňa podľa
názoru krajského súdu z hľadiska objektívnej stránky skutkovú podstatu zločinu vydierania spáchaného

na chránenej osobe – blízkej osobe - podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák., za ktorý Tr. zák. v osobitnej časti ustanovuje trestnú
sadzbu trestu odňatia slobody v rozpätí od 4 rokov do 10 rokov. Ďalšie právne úvahy v tomto smere sú
však pre právoplatný výrok o vine rozsudku okresného súdu bezpredmetné.
27. Rovnako nedôvodná je námietka obžalovaného týkajúca sa jeho rodinnej situácie. Na

všetky negatívnedôsledkyspojenésuväznením,naktoréobžalovanýpoukazujevodvolaní,malmyslieť
skôr, ako sa rozhodol dlhodobo páchať úmyselnú trestnú činnosť v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia plynúcej mu v inej trestnej veci.
28. Ani odvolacej námietke obžalovaného ohľadom jeho nepriaznivého zdravotného stavu nebolo
možné priznať relevanciu, pretože tak vo výkone väzby, ako aj vo výkone trestu odňatia slobody, má

obžalovaný zo zákona prístup k riadnej zdravotnej starostlivosti. Či už priamo v podmienkach ústavu
alebo v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, ak by si jeho zlý zdravotný stav vyžadoval.
29. S poukazom na vyššie prezentované skutočnosti a právne úvahy dospel krajský súd k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, preto ho postupom podľa § 319 Tr. por. na verejnom zasadnutí
zamietol.

30. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.