Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/41/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5621202866
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5621202866.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B. XX, XXX XX B., zastúpenej JUDr. Jánom Bartánusom, advokátom so sídlom K. A. Medveckého
1503/1, 034 01 Ružomberok, IČO : 48 411 884, proti žalovanému: D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. F. G. H. XXXX/XX, XXX XX I. D., zastúpenému JUDr. Michalom Kováčom, advokátom so sídlom
Sládkovičova 9, 010 01 Žilina, IČO: 42 219 035, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 21C/25/2021-115 zo dňa 18. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 21C/25/2021-115 zo dňa 18. januára 2022

potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol
(výrok I.) a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom
o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok II.).
2.Súdprvejinštancierozsudokodôvodniltým,žežalobkyňasapodanoužaloboudomáhalarozhodnutia,
ktorým by súd nahradil prejav vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu v znení podrobne uvedenom

v žalobnom petite, ktorej predmetom by boli pozemky nachádzajúce sa v k. ú. B., obec B., okres I. D.
evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako parcely KN-E č. 162 s výmerou 4082 m2 druh
pozemku - orná pôda a č. 302 s výmerou 2472 m2 druh pozemku - orná pôda, v spoluvlastníckom
podiele 1/2; ďalej na LV č. XXX ako parcela KN-E č. 161 s výmerou 887 m2 druh pozemku - orná
pôda v spoluvlastníckom podiele 4/121 a napokon na LV č. XXX ako parcely KN-E č. 50 s výmerou
4936 m2 druh pozemku - orná pôda, č. 115 s výmerou 4666 m2 druh pozemku - orná pôda, č. 266
s výmerou 445 m2 druh pozemku - orná pôda a č. 301 s výmerou 1380 m2 druh pozemku - orná

pôda, v spoluvlastníckom podiele 1/25. Žalobkyňa podanú žalobu skutkovo odôvodnila tým, je že je
podielovou spoluvlastníčkou pozemkov evidovaných na LV č. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/2 a na
LV č. XXX v spoluvlastníckom podiele 2/11. Podielovým spoluvlastníkom týchto pozemkov bol aj A.
B. C., ktorého spoluvlastnícke podiely boli rovnaké ako jej spoluvlastnícke podiely. Tiež je podielovou
spoluvlastníčkou pozemkov evidovaných na LV č. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/5. Podielovým
spoluvlastníkom týchto pozemkov bol aj D. J. C., ktorého spoluvlastnícke podiely boli rovnaké ako jej
spoluvlastnícke podiely. A. B. C. a D. J. C. previedli tieto svoje spoluvlastnícke podiely na D. D., a to na

základe kúpnej zmluvy zo 16.07.2018, evidovanej Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym
odborom pod č. V 3278/2018, ktorý v tejto veci vydal dňa 03.10.2018 rozhodnutie o povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. K tomuto prevodu pritom došlo bez jej vedomia a pôvodní
spoluvlastníci (prevodcovia) jej neponúkli tieto podiely na predaj, preto nebolo dodržané jej zákonnépredkupné právo. Listom zo dňa 30.03.2021 vyzvala D. D. na predloženie ponuky na predaj týchto
spoluvlastníckych podielov, a to za rovnakých podmienok, za akých tieto podiely získal on od prevodcov.
D. D. však nereagoval na jej výzvu, ale vykonal úkony vedúce k prevodu týchto spoluvlastníckych

podielov na svojho brata (žalovaného), čím len skomplikoval daný stav, čo sa jej tiež javí ako účelové s
cieľom poškodiť jej práva. Dňa 08.04.2021 podala na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor
námietku proti vkladu č. V 1352/2021. Z oznámenia Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho
odboru, ktoré jej bolo doručené dňa 16.04.2021 (o prerušení vkladového konania č. V 1352/2021)
sa dozvedela, že predmetom vkladového konania vedeného pod č. V 1352/2021 boli spoluvlastnícke

podiely k pozemkom zapísaným na LV č. XXX G. K. XXX, a to v rozsahu, v akom boli prevedené
z pôvodných prevodcov na D. D.. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor nakoniec povolil vo
vzťahu k týmto spoluvlastníckym podielom vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného. Poukázala
na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo/239/2012 zo dňa 13.08.2015, ako aj na rozsudok
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa 12.05.2009, pričom uviedla, že D. D. ako
predchádzajúci podielový spoluvlastník účelovo previedol tieto spoluvlastnícke podiely v prospech tretej

osoby, t. j. v prospech žalovaného bez toho, aby vykonal ponuku prevodu spoluvlastníckeho podielu v
zmysle jej výzvy s dodržaním zákonných povinností ponuky. V prípade predkupného práva sa jedná o
vecné právo a pokiaľ bolo predkupné právo porušené tak, ako k tomu došlo v tomto prípade, tak nároky z
nehovyplývajúcesavzťahujúnavecazaväzujúajprávnychnástupcov.Žalovanýjetakpovinnýuzatvoriť
zmluvu o prevode podielov za rovnakých podmienok, za ktorých ich nadobudol predchádzajúci vlastník

(D. D.). Žalovaný bol ňou takisto vyzvaný, aby jej ponúkol vec na predaj za rovnakých podmienok, no
na výzvu nereagoval.
3. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú. Tvrdil, že žalobkyňa v roku 2019, keď si vo vzťahu k
D. D. uplatňovala svoje nároky z titulu porušenia jej zákonného predkupného práva pri prevode na D.
D., výslovne tomuto uviedla, že ak prevedie späť na D. J. C. spoluvlastnícke podiely na pozemkoch

nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16. 07.2018 na ňou presne označených piatich
pozemkoch (parcely č. 194, 201/1, 198, 199 a 200), tak si už nebude titulom porušenia jej predkupného
práva v budúcnosti uplatňovať žiadne nároky. Na túto požiadavku D. D. reagoval tak, že ňou požadované
spoluvlastnícke podiely nadobudnuté kúpnou zmluvou zo dňa 16.07.2018 previedol (vrátil) pôvodnému
spoluvlastníkovi (D. J. C.), čím považoval všetky prípadné nároky žalobkyne z titulu porušenia jej

predkupného práva v dôsledku kúpnej zmluvy zo dňa 16.07.2018 za zaniknuté, keďže sa ich takto
vyslovene (aj keď len v ústnej podobe) vzdala. Pozemky na LV č. XXX, K. XXX G. K. XXX, ktoré (okrem
iných pozemkov) nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.07.2018 od A. B. C. a D. J. C., daroval
v prospech svojho brata (žalovaného) na základe dvoch darovacích zmlúv, a to najprv darovacej zmluvy
zo dňa 12.02.2021, kedy mal na neho previesť (okrem iných pozemkov) aj spoluvlastnícke podiely

na pozemkoch uvedených na LV č. XXX a následne darovacou zmluvou zo dňa 26.03.2021 (omylom
pozabudnuté) podiely na pozemkoch zapísaných na LV č. XXX G. XXX. Vklad vlastníckeho práva v jeho
prospech na základe druhej darovacej zmluvy zo dňa 26.03.2021 bol povolený dňa 21.04.2021, a to pod
č.V1352/2021.NešlopretoožiadneúčelovéprevodyzostranyD.D.,akotvrdilažalobkyňa(spoukazom
na krátky časový úsek od výzvy žalobkyne pre D. D. na dobrovoľné splnenie si povinnosti ponúknuť

prevedené podiely na žalobkyňu), ale išlo len o omyl, kedy už do vopred dohodnutého prevodu podielov
na pozemkoch v darovacej zmluve zo dňa 12.02.2021 zabudli zahrnúť aj pozemky zapísané na LV č.
XXX G. K. XXX. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že D. D. je jeho bratom, teda ide medzi nimi o vzťah
blízkych osôb podľa ust. § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Povinnosť
nahradiť prejav vôle pri tvrdenom porušení predkupného práva v prospech ostatných spoluvlastníkov

možno však uložiť len osobe, ktorá z porušeného predkupného práva nadobudla určitý majetok, on
ako žalovaný však takouto osobou nie je. Pri porušení zákonného predkupného práva žalobkyne
kúpnou zmluvou zo dňa 16.07.2018, č. V 3278/2018 nezískal žiadne podiely. Týmto nadobúdateľom
bol D. D., ktorý však ako riadny vlastník previedol jemu ako svojej blízkej osobe podiely na daných
nehnuteľnostiach. Týmito prevodmi však už nemohlo dôjsť k porušeniu predkupného práva žalobkyne,

keďžeporušeniepredkupnéhoprávajevtomtoprípadevylúčenéspoukazomnaust.§140OZ.Žalovaný
argumentoval tým, že ak dôjde k porušeniu predkupného práva, potom platí, že do doby, kým sa
oprávnené osoby nedovolajú relatívnej neplatnosti právneho úkonu, je nadobúdateľ oprávnený nakladať
s vecou ako riadny vlastník a ďalší nadobúdateľ nadobúda vec od riadneho vlastníka so všetkými s
tým spojenými právnymi účinkami. Voči tomuto ďalšiemu nadobúdateľovi, v prípade, ak ide o blízku

osobu prevodcu, sa však už nemožno s úspechom domáhať nároku s porušeného predkupného práva,
keďže k porušeniu predkupného práva pri prevode na neho nedošlo. Rozsudok Najvyššieho súdu SR
spis. zn. 2Cdo/91/2008, na ktorý poukazovala žalobkyňa, riešil v dovolacom konaní otázku pomeru, v
akom je spoluvlastník oprávnený uplatňovať svoj nárok z porušeného predkupného práva. Skutkový stavsíce bol porovnateľný s predmetnou vecou, avšak v uvedenom konaní sa žalovaná vôbec nebránila, že
jej nesvedčí pasívna vecná legitimácia, pričom predmetom dovolacieho konania bol výlučne uvedený
pomer. Najvyšší súd SR teda ani v tomto rozhodnutí neriešil to, či pri prevode podielu na blízku

osobu pôsobí povinnosť zo skôr porušeného predkupného práva aj voči blízkej osobe ako ďalšiemu
nadobúdateľovi a v tomto smere nie je v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu SR uvedená žiadna
právna argumentácia. Označený rozsudok Najvyššieho súdu SR sa javí ako ojedinelý a aj to výslovne
neriešiaci spornú problematiku. V záujme ochrany svojich práv mala preto žalobkyňa zvoliť iné právne
prostriedky, ktoré jej priznáva slovenský právny poriadok a zabrániť tak možnosti prevodu sporných

podielov nadobúdateľa z porušeného predkupného práva (D. D.) na žalovaného. Žalobu považoval
žalovaný za nedôvodnú (minimálne v časti žalobkyňou žiadaných podielov na pozemkoch zapísaných
na LV č. XXX G. K. XXX) aj pre rozpor so zákonným zákazom drobenia poľnohospodárskych pozemkov
nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce podľa ust. § 24 ods. 1 v spojení s ust. § 21 ods. 1 a
§ 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.
Ohľadne pozemkov zapísaných na LV č. XXX G. K. XXX si žalobkyňa nárokuje len nadobudnutie na

ňu pripadajúcej pomernej časti z podielu žalovaného. Takéto drobenie spoluvlastníckych podielov však
nie je možné, pretože nebude splnená podmienka, že vlastníctvo prevádzaného podielu žalovaného
zanikne. V danej veci pritom nie sú splnené ani výnimky zo zákazu drobenia uvedené v ust. § 24 ods.
3 písm. a) až d) zákona č. 180/1995 Z. z.
4. V replike žalobkyňa uviedla, že D. J. C. spolu so svojim otcom A. B. C. poverili právneho zástupcu na

vyporiadanie majetkových pomerov k nehnuteľnostiam, ktoré boli v ich vlastníctve. Predmetom kúpnej
zmluvy zo dňa 16.07.2018 bolo niekoľko pozemkov. V roku 2019 si uplatňovala svoje nároky na všetky
pozemky na základe porušenia zákonného predkupného práva, ktoré vznikli uzavretím kúpnej zmluvy
zo dňa 16.07.2018 voči D. D.. D. J. C. bol upovedomený o týchto zmenách vlastníctva, avšak bol nemilo
prekvapený, keďže nemal žiadne vedomosti o týchto zvláštnych prevodoch, ktoré doslova pôsobili proti

jeho záujmom v snahe usporiadať vlastnícke pomery na jeho pozemkoch. Právny zástupca D. J. C.
urýchlene hľadal riešenie, keďže predať pozemky pod domom D. J. C., ktorý mal snahu usporiadať
vlastníctvo všetkými možnými spôsobmi, bolo prinajmenšom neštandardné. Prebehlo preto urýchlene
vrátenie pozemkov, nie však všetkých. Došlo k vráteniu len okolitých pozemkov, nachádzajúcich sa
v blízkosti rodinných domov na pôvodného vlastníka. Tvrdenie D. D., že ak prevedie spoluvlastnícke

podiely späť na pôvodného vlastníka, a to konkrétne na pozemkoch parcelách KN-E č. 194, č. 198, č.
199, č. 200 a č. 201/1, nebude si žalobkyňa ďalšie nárokovať, považovala za nehoráznosť, pretože išlo o
vymyslené, ničím nepreukázané tvrdenia. Neuzatvorila žiadnu dohodu s D. D.. Vrátením len niektorých
pozemkov neboli splnené jej uplatnené nároky. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR spis.
zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa 12.05.2009 žalobkyňa argumentovala, že preskúmanie vecnej legitimácie,

či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú
legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov nenamietal. To, že sa
súd vyslovene k vecnej legitimácii nevyslovil, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010). V súvislosti s poukazom žalovaného
na rozpor so zákonným zákazom drobenia poľnohospodárskej pôdy, žalobkyňa uviedla, že nemala inú

možnosť ako žalovať nárok na prislúchajúce podiely z prevádzaných podielov. Pokiaľ by v žalobe žiadala
o nahradenie prejavu vôle na celé prevádzané podiely, viedlo by to k zamietnutiu žaloby. Nemožno preto
v spore o nahradení prejavu vôle aplikovať zákon č. 180/1995 Z. z., pretože by tak v prípade porušenia
predkupného práva pri prevode menších podielov a výmer pozemkov stratil spoluvlastník možnosť
účinne sa brániť. Stratil by tak možnosť domáhať sa svojich práv, ktoré mu zo zákona priamo vyplývajú.

V tomto spore nejde o drobenie, nakoľko sa nerozširuje okruh spoluvlastníkov a ani sa nevytvára nový
pozemok, ale sa v rámci ňou nadobúdaného podielu pozemok sceľuje. Zákon zároveň vymedzuje, kedy
nemôže dôjsť k rozdeleniu pozemkov
a v prípade rozhodnutia súdu je v zákone uvedené len rozhodnutie súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva
a nie aj rozhodnutie súdu o nahradenie prejavu vôle. Zákonodarca preto nemal v úmysle zamedziť

spoluvlastníkom nehnuteľností domáhať sa svojich nárokov z porušeného zákonného predkupného
práva.
5. V duplike žalovaný v prevažnej miere zotrval na svojich tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k žalobe.
6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vo veci nevykonal žiadne dokazovanie, keďže všetky relevantné
skutkové tvrdenia (pre potreby rozhodnutia o veci) mal za nesporné, a tieto si osvojil aj bez vykonania

dokazovania, pričom v tomto smere poukázal na zásadu hospodárnosti konania uvedenú v čl. 17
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“). Za nesporné a relevantné z hľadiska
rozhodnutia (pre nepopretie protistranou podľa ust. § 151 CSP) považoval to, že kúpnou zmluvou zo dňa
16.07.2018 (evidovanou vo vkladovom konaní pod č. V 3278/2018) došlo k prevodu spoluvlastníckychpodielov A. B. C. na pozemkoch parcelách KN-E č. 162, č. 302 a č. 161, zapísaných na LV č. XXX
G. K. XXX, k. ú. B., ako aj podielov D. J. C. na pozemkoch parcelách KN-E č. 50, č. 115, č. 266
a č. 301, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. B., ktorých rozsah v prípade oboch prevodcov bol totožný

s rozsahom spoluvlastníckych podielov na týchto pozemkoch u žalobkyne, na D. D., a to bez toho,
aby títo prevodcovia predtým písomne ponúkli tieto spoluvlastnícke podiely na predaj žalobkyni ako
spoluvlastníkovi. Žalobkyňa však nevyužila možnosť domáhať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy
zo dňa 16.07.2018, a to v žiadnej prípustnej forme, t. j. ani vo vzťahu k účastníkom tejto zmluvy, ani
vo forme podania žaloby na súd, či inej prípustnej forme a tiež nevyužila možnosť domáhať sa voči

D. D. ako nadobúdateľovi, aby jej takto nadobudnuté podiely ponúkol na predaj (vo forme žaloby o
nahradenie tohto prejavu vôle.) Obrátila sa na D. D. len s obyčajnou výzvou, aby jej ponúkol tieto
podiely na predaj (ktorej však tento dobrovoľne vyhovel). Darovacou zmluvou zo dňa 12.02.2021 došlo
k darovaniu (okrem iného aj) spoluvlastníckych podielov zapísaných na LV č. XXX, t. j. podielov na
pozemkoch parcelách KN-E č. 50, č. 115, č. 266 a č. 301 z D. D. na jeho brata (žalovaného.) Darovacou
zmluvou zo dňa 26.03.2021 (evidovanou vo vkladovom konaní pod č. V 1352/2021) došlo ešte aj k

dodatočnému darovaniu spoluvlastníckych podielov k pozemkom zapísaných na LV č. XXX G. K. XXX,
t. j. pozemkov parciel KN-E č. 161, č. 162 a č. 302, z D. D. na jeho brata (žalovaného). Voči druhému
darovaniu (na základe darovacej zmluvy zo dňa 26.03.2021) však už podala žalobkyňa dňa 08.04.2021
na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálnom odbore námietku proti vkladu, napriek tomu bol
nakoniec aj v tomto katastrálnom konaní vklad (spolu)vlastníckeho práva povolený

a (spolu)vlastníkom všetkých v žalobe uvedených podielov k pozemkom zapísaným na LV č. XXX, K.
XXX G. K. XXX sa tak následne stal žalovaný. D. D. pred prevodmi týchto podielov na brata (žalovaného)
pritom takisto neponúkol tieto podiely žalobkyni na kúpu.
7. Súd prvej inštancie ďalej citujúc ust. § 39, § 140, § 603, § 605 a § 853 ods. 1 OZ ustálil, že prevodom
dotknutých spoluvlastníckych podielov A. B. C. a D. J. C. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.07.2018

na D. D. došlo zo strany týchto prevodcov k porušeniu zákonného predkupného práva žalobkyne podľa
ust. § 140 OZ ako podielovej spoluvlastníčky, pretože išlo o prevod tretej osobe, ktorá nebola blízkou
osobou prevodcov a prevodcovia si predtým nesplnili svoju zákonnú povinnosť svoje podiely písomne
ponúknuť tejto spoluvlastníčke (aplikujúc ust. § 605 vety tretej OZ ako súčasť právnej úpravy týkajúcej
sa zmluvného predkupného práva per analogiam legis podľa § 853 ods. 1 OZ, pre absenciu právnej

úpravy pri zákonnom predkupnom práve v ust. § 140 OZ ako právnej úpravy, ktorá je obsahom a účelom
najbližšie právnej úprave zákonného predkupného práva). Obdobne (per analogiam legis na základe
ust. § 853 ods. 1 OZ) aplikujúc ust. § 603 ods. 3 OZ, ako aj priamo podľa ust. § 140 OZ, vznikli žalobkyni
v dôsledku tohto porušenia jej predkupného práva nové práva (odlišné od pôvodného predkupného
práva), a to: a) právo dovolať sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielov na tretiu osobu (D.

D.) podľa ust. § 40a OZ, či už mimosúdne, resp. žalobou, b) právo domáhať sa voči nadobúdateľovi
podielov na základe tejto zmluvy (D. D.), aby žalobkyni ponúkol prevedené spoluvlastnícke podiely
na kúpu za rovnakých podmienok, za ktoré ich nadobudol od osôb zaviazaných z predkupného práva
(pôvodných prevodcov), s tým, že ak tak tento nadobúdateľ neurobí dobrovoľne, mohla žalobkyňa
podať žalobu na súd na vydanie rozhodnutia, ktorým sa nahradí prejav vôle nadobúdateľa ponúknuť

na predaj tieto podiely a c) právo ponechať si zákonné predkupné právo podľa ust. § 140 OZ, ktoré
by však začalo pôsobiť až voči ďalšiemu prípadnému prevodu podielov. Žalobkyňa však nevyužila
možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti prevodu podielov na D. D. (neplatnosti kúpnej zmluvy zo
dňa 16.07.2018), a to ani jednostranným právnym úkonom (mimosúdne) adresovaným účastníkom tejto
prevodnej zmluvy, ani žalobou (podanou voči nim) na súd, ktorou by sa domáhala určenia relatívnej

neplatnosti tejto zmluvy a ani iným právom pripusteným spôsobom dovolania sa relatívnej neplatnosti
(ako napr. námietkou vo vkladovom konaní). Žalobkyňa sa síce výzvou zo dňa 30.03.2021 obrátila na
D. D., aby jej predal tieto podiely za rovnakých podmienok, ako ich získal, avšak potom ako tento na jej
výzvu dobrovoľne nereagoval, nepodala voči nemu na súd žalobu na vydanie rozhodnutia, ktorým by
súd nahradil jeho prejav vôle uzavrieť kúpnu zmluvu na základe, ktorej by D. D. predal žalobkyni na neho

prevedenéspoluvlastníckepodiely,čímpodľazáverusúduprvejinštanciemožnomaťzato,žejejzostalo
zachované zákonné predkupné právo podľa ust. § 140 OZ voči ďalším prípadným nadobúdateľom
týchto podielov, na ktoré by žalovaný tieto podiely chcel previesť a ktoré by nespĺňali charakteristiku
jeho blízkej osoby. Následne však došlo k prevodu (darovaniu) postupne na základe dvoch darovacích
zmlúv z februára 2021 a z marca 2021 týchto podielov z D. D. na žalovaného, pričom D. D. pred týmito

prevodmi tieto spoluvlastnícke podiely neponúkol na predaj žalobkyni. Súd prvej inštancie ustálil, že
týmito prevodmi na svojho brata však D. D. neporušil zákonné predkupné právo žalobkyne podľa ust.
§ 140 OZ (ktoré vo všeobecnosti vo vzťahu k D. D. ako povinnej osobe naďalej pôsobilo), pretože k
prevodu došlo na jeho blízku osobu (brata), a preto ani nemohli žalobkyni vzniknúť práva vyplývajúce zporušenia predkupného práva vo vzťahu k nadobúdateľovi týchto podielov (žalovanému), a to vrátane
práva domáhať sa voči nemu, aby jej ponúkol tieto podiely na predaj, čoho sa žalobkyňa domáhala
žalobou, a preto považoval súd prvej inštancie žalobu za nedôvodnú a túto zamietol z dôvodu absencie

pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného.
8. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa 12.05.2009 súd prvej
inštancie síce súhlasil s tým, že aj v označenom spore išlo o identickú skutkovú situáciu, ako aj s tým,
že každý súd (aj dovolací) je vždy povinný skúmať ex offo otázku vecnej legitimácie a napokon aj s tým,
že ak sa súd vyslovene k otázke vecnej legitimácie nevysloví, ešte to neznamená, že sa ňou v konaní

nezaoberal. Ďalej však uviedol, že spomínaný rozsudok je súdu prvej inštancie (a zjavne aj stranám
sporu) jediným známym rozhodnutím najvyššej súdnej autority SR, ktoré riešilo skutkovú situáciu
porovnateľnú so skutkovou situáciou v posudzovanom spore, teda prípad, keď žalovaný nadobudol
podiely prevodom od svojho právneho predchodcu ako blízkej osoby, ktorý ich predtým nadobudol
prevodom od osoby, ktorá mu nebola blízka a ktorá pri prvom prevode porušila zákonné predkupné
právo žalobcu, a preto považoval toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR za ojedinelé, ktoré navyše

nebolo doteraz publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Takéto
rozhodnutie však podľa súdu prvej inštancie nemôže byť považované za tzv. ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít SR, ktorú by bol súd prvej inštancie povinný nasledovať, resp. v prípade, ak
sa chce od nej odkloniť dôsledne sa argumentačne vysporiadať s týmto odklonom. Poukázal a stotožnil
sa s rozhodnutím Ústavného súdu SR spis. zn. II.ÚS/115/2020, ktorý odmietol závery z napadnutého

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo predmetom konania pred ústavným súdom a uviedol, že
nielen jedno, ale dokonca ani dva nepublikované (v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR) rozhodnutia dovolacieho súdu ešte nepredstavujú tzv. ustálenú rozhodovaciu prax. Navyše,
keďže najvyšší súd v označenom rozhodnutí nijako nezdôvodnil, prečo považoval žalovanú (ohľadne
časti podielov, kde došlo k darovaniu z matky na žalovanú) za pasívne vecne legitimovanú, tak súd prvej

inštanciesaaniprinajlepšejvôliobjektívnenemalsčímvysporiadavať.Anisamotnážalobkyňanakoniec
nepredostrela nijakú právnu argumentáciu v tomto smere, iba sa odvolala na uvedený rozsudok
Najvyššieho súdu SR tým spôsobom, že pokiaľ najvyšší súd konal so žalovanou, tak asi vedel prečo
a žalovaný tak musí byť pasívne vecne legitimovaný. Takéto zdôvodnenie však zo strany súdu prvej
inštancie podľa jeho záverov neprichádzalo do úvahy.

9. K tvrdeniu žalobkyne, že prevod podielov z D. D. na jeho brata je potrebné (v spojení s ostatnými
žalobkyňou spomínanými okolnosťami prípadu) vyhodnotiť ako účelové konanie, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi a nepožíva právnu ochranu, súd prvej inštancie uviedol, že táto argumentácia zjavne
smerovalakzáveruomožnejabsolútnejneplatnostitohtoprevodupodľaust.§39OZ.Vtomtosmeresúd
prvejinštanciepovažovalzapotrebnéuviesť,žeakbysaajpreukázalitietotvrdeniažalobkyne,takzáver

o absolútnej neplatnosti prevodu z D. D. na žalovaného by znamenal, že takáto zmluva by od počiatku
nemala žiadne právne účinky a za vlastníka predmetných spoluvlastníckych podielov by bolo potrebné
považovať D. D., a nie žalovaného. Potom by však bola žaloba o nahradenie prejavu vôle žalovaného
ponúknuť na predaj tieto podiely žalobkyni takisto nedôvodná pre absenciu pasívnej vecnej legitimácie
na strane žalovaného (i keď z iného dôvodu), keďže žalovaný ako osoba, ktorá nie je vlastníkom týchto

podielov nemôže byť nositeľom takejto hmotnoprávnej povinnosti. Preto boli z hľadiska rozhodnutia
o veci skutkové tvrdenia oboch strán ohľadne účelovosti, či nemravnosti tohto prevodu irelevantné, a tak
z dôvodu hospodárnosti konania súd prvej inštancie vo vzťahu k nim nevykonal dokazovanie, ktoré
strany navrhovali.
10. Súd prvej inštancie konštatoval, že ak by aj nebol správny jeho právny názor, podľa ktorého pri

prevode z D. D. na jeho brata, nemohlo dôjsť k porušeniu zákonného predkupného práva žalobkyne
podľa ust. § 140 OZ, keďže išlo o prevod na blízku osobu, tak aj potom by musel žalobu (v jej podstatnej
časti) zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, pretože vo
vzťahu k prevodu podielov k pozemkom z LV č. XXX G. K. XXX z D. D. na žalovaného (na základe
darovacej zmluvy zo dňa 26.03.2021, ktorá bola v katastrálnom konaní evidovaná pod č. V 1352/2021),

žalovaná dňa 08.04.2021 podala na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálnom odbore námietku
proti tomuto vkladu a podanie námietky v katastrálnom konaní o povolení vkladu (proti vkladu) je treba
považovať za jednu z ďalších prípustných foriem dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode
podľa ust. § 40a OZ. Dovolaním sa relatívnej neplatnosti na základe takejto námietky proti vkladu by
sa potom považoval tento prevod (vo vyššie uvedenom rozsahu) za neplatný od počiatku (ex tunc), čo

by však malo za následok obnovu pôvodných spoluvlastníckych vzťahov z obdobia pred uzavretím tejto
zmluvy o prevode, a teda za vlastníka týchto nehnuteľností by sa považoval D. D., a preto by bola žaloba
o nahradenie prejavu vôle voči žalovanému nedôvodná pre absenciu pasívnej vecnej legitimácie.11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, keď
priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá

sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
eventuálne jeho zmeny tak, že odvolací súd by jej žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
13. Žalobkyňa v podanom odôvodnení namietala naplnenie odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods.
písm. b) a h) CSP. Tieto dôvody špecifikovala tak, že sa nestotožnila so zamietnutím jej žaloby z
dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

považovala za arbitrárne a zmätočné. Súd prvej inštancie sa na jednej strane stotožnil s niektorými
jej vyjadreniami ohľadom rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa 12.05.2009,
na ktorý poukazovala, na druhej strane však považoval toto rozhodnutie za ojedinelé, ktoré navyše
nebolo doteraz publikované a zároveň uviedol, že nejde o ustálenú súdnu prax. Súd prvej inštancie
teda dospel k odlišnému záveru ako Najvyšší súd SR v spomínanom rozhodnutí, s čím sa ona nemôže
stotožniť. Najvyšší súd SR pri rozhodovaní postupoval tak, aby sa zamedzilo protiprávnemu konaniu,

keď došlo k porušeniu predkupného práva a obchádzaniu zákona spôsobeného následným prevodom
spoluvlastníckychpodielovnablízkuosobu.Naopakvýkladsúduprvejinštancieprávetakétoprotiprávne
konanie a obchádzanie zákona podporuje. Podľa výkladu súdu prvej inštancie by ktokoľvek, kto má
záujem nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti a chcel by pri tomto prevode obísť zákonné
predkupné právo ostatných spoluvlastníkov, mohol v prípade kúpy požiadať najskôr blízku osobu o

nadobudnutie tohto podielu. Následne by ju ďalším prevodom v priebehu pár dní s urýchleným vkladom
do katastra nadobudol od tejto blízkej osoby. Takýmto spôsobom by v zmysle výkladu súdu prvej
inštancie mohol ktokoľvek nie v priebehu 3 rokov, ale v priebehu pár dní obísť zákon tak, aby sa
spoluvlastníci ktorých predkupné právo bolo porušené, nemohli domáhať nápravy nahradením prejavu
vôle tak, ako im to priznáva ust.

§603ods.3OZ.Zasprávnytakpovažovalapostup,ktorýzvolilaona.NajvyššísúdSRusúdil,žepasívna
vecná legitimácia bola v označenom spore daná, aby tak spravodlivo rozhodol a zamedzil obchádzaniu
a porušovaniu zákona. Spomínaný rozsudok Najvyššieho súdu SR preto podporuje argumentáciu v
prospech dodržiavania zákona a toho, že pasívna vecná legitimácia je v takomto spore daná. Pokiaľ
súd prvej inštancie uviedol, že toto rozhodnutie je ojedinelé, nie je jej známe, že by doposiaľ iný

súd (okrem súdu prvej inštancie v tomto konaní) zaujal opačné stanovisko a výklad. Už v skoršej
argumentácii uviedla, že nároky z porušenia predkupného práva sa vzťahujú k veci nie k osobe
(uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo/239/2012 zo dňa 13.08.2015), kde v rámci skutkového
stavu síce dochádzalo k následnému prevodu na opačnej strane teda u spoluvlastníka, ktorého
predkupné právo bolo porušené, no v rámci prevodu prešli aj oprávnenia pôvodného spoluvlastníka

vyplývajúce z nerešpektovania jeho predkupného práva.
14. V podanom odvolaní zároveň žalobkyňa uviedla, že netvrdila tak, ako to uviedol súd prvej inštancie,
že pri prevode z D. D. došlo k porušeniu jej zákonného predkupného práva. K tomuto porušeniu došlo
už vtedy, keď spoluvlastnícky podiel nadobúdal D. D.. Toto porušenie zákona a predkupného práva však
nemožno zhojiť následným prevodom na blízku osobu. Dochádzalo by tak k obchádzaniu zákona a

protiprávneho konania. Za nesprávny považovala aj výklad súdu prvej inštancie, že nebola daná pasívna
vecnálegitimáciazdôvodupodanianámietkyvkatastrálnomkonaní.Nespochybňovalazáversúduprvej
inštancie, že relatívnej neplatnosti sa možno dovolať aj námietkou v katastrálnom konaní, v prvom rade
to ale musí vyplývať z obsahu námietky a vôle namietajúceho. Z obsahu podanej námietky nič také
nevyplynulo. Upozornila len, že bolo porušené jej zákonné predkupné právo, a priamo upozornila, ako

sa chce tejto nápravy domáhať (nahradením prejavu vôle). Nemohlo byť na jej ťarchu, že si toto Okresný
úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor vyložil ako dovolanie sa relatívnej neplatnosti, pričom to z
obsahunámietkynevyplývalo.Taktiežbymuselobyťtakétodovolaniesarelatívnejneplatnostiprípustné,
aby mohlo byť vôbec účinné. Zákon v zmysle ust. § 40a OZ v spojení s ust. § 140 OZ nepripúšťa
možnosť dovolania sa relatívnej neplatnosti pri prevode medzi blízkymi osobami, pretože pri prevode na

blízkuosobunedochádzakporušeniupredkupnéhopráva.Vzhľadomnauvedenésaaninemohlaúčinne
dovolať relatívnej neplatnosti, teda neplatnosť právneho úkonu nenastala a správne podala žalobu voči
žalovanému, ktorý je pasívne vecne legitimovaný.
15. Žalovaný v rámci vyjadrenia k odvolaniu považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za
vecne správny, vychádzajúci zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho

posúdenia veci. Žalobkyňa sa opierala o hypotézu, že v prípade prevodu podielov na žalovaného
od jeho brata D. D. sa malo jednať o účelový prevod v snahe zabrániť žalobkyni uplatniť si nároky
z porušeného predkupného práva, resp. dokonca, že malo ísť o protiprávne konanie a obchádzanie
zákona. Žalobkyňa vytýkala súdu prvej inštancie, že svojim právnym názorom podporil protiprávnekonanie, pričom Najvyšší súd SR naopak v ňou označenom rozhodnutí spis. zn. 2Cdo/91/2008 rozhodol
tak, aby sa zamedzilo obchádzaniu zákona prevodom na blízku osobu. Predkupné právo žalobkyne
neporušil D. D. ako kupujúci, ale predávajúci daných prevodov, t. j. členovia jej širšej rodiny. Nešlo o

ojedinelý prevod, kedy by D. D. prevádzal darovacou zmluvou na žalovaného podiely na pozemkoch,
ako to naznačuje žalobkyňa, ale len jeden z viacerých prevodov. Žalovaný napríklad už v roku 2019
darovacou zmluvou zo dňa 25.07.2019 nadobudol od svojho brata D. podiely na pozemkoch v k. ú.
B., pričom rovnako ako vtedy, ani v prípade prevodov darovacími zmluvami zo dňa 12.02.2021 a zo
dňa 26.03.2021 nemal vedomosť o prípadnom porušení predkupného práva iných spoluvlastníkov pri

skoršom prevode podielov na jeho brata. Uvedené nemal ani odkiaľ vedieť, keďže brat mu len uviedol,
že tak ako sa v minulosti dohodli, prevedie naňho bezodplatne nejaké pozemky, resp. podiely na
nich a či s tým súhlasí. Žiadne vecno-právne obmedzenie, ako to naznačuje žalobkyňa nevyplývalo
ani z údajov katastra na príslušných LV a nebola na nich zapísaná ani žiadna poznámka o právach
k nehnuteľnostiam. Od svojho brata nadobúdal podiely v dobrej viere, že brat je vlastníkom daných
podielov a nič mu nebráni v nakladaní s nimi. Nakoniec dané prevody na žalovaného boli nielen z

jeho pohľadu subjektívne uzavreté dobromyseľne, ale boli uzavreté i z pohľadu objektívneho práva v
súlade so zákonom. Totižto ak dôjde k porušeniu predkupného práva, potom v súlade s judikatúrou
Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok spis. zn. 6Cdo/221/2010) platí, že do doby, pokiaľ sa oprávnené
osoby nedovolajú relatívnej neplatnosti právneho úkonu (v dôsledku čoho by sa z relatívne neplatného
úkonu stal úkon absolútne neplatný), je nadobúdateľ oprávnený nakladať s vecou ako riadny vlastník a

ďalší nadobúdateľ ju nadobúda od riadneho vlastníka so všetkými s tým spojenými právnymi účinkami.
16. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný tiež uviedol, že žalobkyňa pri svojich tvrdeniach a úvahách
opomína skutočnosť, že je potrebné chrániť i dobromyseľnosť nadobúdateľa, pričom ide o právnu
kategóriu, ktorá požíva ochranu nielen pred všeobecnými súdmi, ale i v rozhodnutiach Ústavného
súdu SR a v Listine základných práv a slobôd. S poukazom na uvedené preto podľa názoru

žalovaného povinnosť nahradiť prejav vôle pri tvrdenom porušení predkupného práva v prospech
ostatných spoluvlastníkov možno uložiť len osobe, ktorá z porušeného predkupného práva nadobudla
určitý (spoločný) majetok. Žalovaný však takouto osobou nie je, keďže on nenadobudol pri porušení
zákonného predkupného práva žalobkyne (kúpnou zmluvou zo dňa 16.07.2018, č. V 3278/2018) žiadne
podiely. Týmto nadobúdateľom bol D. D., ktorý darovacími zmluvami ako riadny vlastník previedol

žalovanému ako svojej blízkej osobe podiely na daných nehnuteľnostiach. Týmito prevodmi nedošlo
ani nemohlo dôjsť k porušeniu predkupného práva žalobkyne, keďže porušenie predkupného práva v
tomto prípade bolo vylúčené podľa ust. § 140 prvej vety OZ. Ak žalobkyňa tvrdila, že v zmysle judikatúry
Najvyššieho súdu SR sa v prípade zákonného predkupného práva jedná o vecné právo, toto právo
sa viaže ku spoluvlastníckemu podielu (spojenie s vecou) a nie k osobe oprávneného spoluvlastníka.

Preto, ak dôjde k prevodu spoluvlastníckeho podielu, prechádza toto právo i na nadobúdateľa veci,
pričom zároveň platí, že ak došlo k porušeniu zákonného predkupného práva právneho predchodcu
oprávneného spoluvlastníka, môže nároky z toho vzniknuté uplatňovať i nadobúdateľ podielu, a to
i v prípade, ak právny predchodca si tieto nároky neuplatňoval. Uvedený vecno-právny charakter
predkupného práva sa však týka len osoby oprávneného spoluvlastníka, t. j. jeho oprávnenia a jeho

predkupné právo prechádza automaticky s vecou na nového nadobúdateľa, nie však povinnosti z
predkupného práva v prípade, ak pri následnom prevode už k porušeniu predkupného práva nedôjde.
Pokiaľ mala skutočný záujem o uplatnenie si svojich nárokov z porušeného predkupného práva, mala
si ich v prvom rade uplatniť včas a voči priamemu nadobúdateľovi (D. D.), a nie až takmer na konci
trojročnej premlčacej doby, pričom v záujme ochrany svojich práv mala zvoliť iné právne prostriedky,

ktoré jej priznáva právny poriadok. Vo vzťahu ku skutočnostiam, z ktorých má vyplývať absolútna
neplatnosť prevodov na žalovaného pre obchádzanie zákona, ktoré tvrdila v konaní žalobkyňa, správne
súd prvého stupňa v rozsudku podotkol, že ak by dané prevody boli neplatné pre rozpor s ust. § 39 OZ,
išlo by o absolútnu neplatnosť, čo by nevyhnutne znamenalo, že žalovaný nie je vlastníkom sporných
podielov,atedavdanomsporebymuajztohtodôvodunesvedčilapasívnavecnálegitimácia.Žalobkyňa

teda na jednej strane sa domáhala voči žalovanému nahradenia prejavu vôle vychádzajúc z toho, že
je riadnym vlastníkom podielov, avšak zároveň protichodne na strane druhej produkovala skutkové
tvrdenia. Tie podiely, ktoré skutočne žalobkyňa požadovala, jej D. D. po vzájomnej dohode všetkých
zúčastnených vrátil ešte v roku 2019.
17. Ďalšie podania procesných strán neboli v rámci odvolacieho konania produkované.

18. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobkyne bolo podané
oprávneným subjektom (§ 359 CSP – súd prvej inštancie rozhodol v jej neprospech, keď žalobu zamietol
v celom rozsahu a priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania), včas (§ 362 ods.
1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom [§ 355 ods. 1 a 2a § 357 písm. m) CSP], preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP

rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.
19. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie
súd prvej inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre rozhodnutie o žalobe žalobkyne, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade

s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v
jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom
konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
20. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. § 380 CSP viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia

súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť
vzmysleust.§365CSPdôvodomnapodanieodvolania, prihliadaťnemôže,ajkeďbytakétopochybenia
zistil.
21. Na doplnenie tak považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu
žalobkyne formulovanú v jej opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie

nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Vady týkajúce sa procesných
podmienok odvolací súd nezistil.
22. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku
alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia

súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej
inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie
konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (rozhodnutia Ústavného súdu SR spis. zn.
II.ÚS/78/2005, spis. zn. III. ÚS/264/2008, spis. zn. IV.ÚS/372/2008). Tento právny názor zahŕňa aj
požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak súdu

prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu
príslušného súdneho konania (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. IV. ÚS 350/2009 zo dňa
08.10.2009). Preto ak sa s určitou argumentáciou strany nevyporiadal súd prvej inštancie, nie je
vylúčené,abysastoutovyporiadalsamotnýodvolacísúdakosúdopravnýanemuselpristúpiťkzrušeniu
napadnutého rozhodnutia a vráteniu veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
23. Vo všeobecnosti odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ došlo právnym úkonom k porušeniu
predkupného práva podielového spoluvlastníka podľa ust. § 140 OZ, ide o relatívne neplatný právny
úkon (§ 40a OZ). Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 40a veta prvá OZ
spočíva v tom, že právny úkon, u ktorého je daný dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol, od začiatku

existuje,považujesazaplatný,atedaajvyvoláprávneúčinky,pokiaľsaten,nakohoochranujerelatívna
neplatnosťstanovená(vdanomprípadeopomenutýspoluvlastník,ktorémunebolponúknutýprevádzaný
spoluvlastnícky podiel na odkúpenie), neplatnosti právneho úkonu nedovolal. Dovolanie sa neplatnosti
právneho úkonu je jednostranným právnym úkonom dotknutej osoby adresovaný účastníkom relatívne
neplatného právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa do ich dispozície končí relatívna neplatnosť

právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti
(s účinkami ex tunc, teda od začiatku). V právnej teórii bol vyslovený názor, podľa ktorého relatívnu
neplatnosť možno chápať ako platnosť pod rozväzovacou podmienkou. Takéto chápanie relatívnej
neplatnosti má vplyv na právne postavenie osoby, ktorá vec nadobudla od účastníka relatívne
neplatného právneho úkonu. Ak ten, kto nadobudol vlastnícke právo na základe právneho úkonu

postihnutého vadou zakladajúcou jeho relatívnu neplatnosť, do doby dovolania sa relatívnej neplatnosti
získanú vec ďalej previedol, disponoval ako vlastník so svojou vecou oprávnene (až do dovolania sa
relatívnej neplatnosti právny úkon má účinky, teda aj účinky prevodu vlastníctva). Na nadobúdateľa
teda prešlo vlastníctvo k veci a na rozdiel od absolútnej neplatnosti by sa od neho nemohlo požadovať
vrátenie veci. Takáto interpretácia je správna, pretože chráni dobromyseľnosť tretej osoby a zodpovedá

požiadavke spravodlivého usporiadania vzťahov; ak totiž takáto osoba (ktorá nebola účastníkom
relatívne neplatného právneho úkonu) pri nadobúdaní vlastníctva koná v dôvere v správnosť údajov
zákonom zriadeného verejného registra (katastra nehnuteľostí) o tom, že prevodca je vlastníkom
prevádzaných nehnuteľností, nesmie byť v tejto dôvere sklamaná. Správnosť tohto výkladu možnopodoprieť aj argumentom, podľa ktorého ak by relatívna neplatnosť právneho úkonu mala mať
za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým účastník relatívne neplatného právneho
úkonu do dovolania sa relatívnej neplatnosti oprávnenou osobou previedol svoje vlastnícke právo

(nadobudnuté na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou relatívnu neplatnosť) na
tretiu osobu (odlišnú od účastníkov relatívne neplatného právneho úkonu), potom by ochrana právnej
istoty tretích osôb, zaručená v ust. § 40a veta prvá OZ slovami „právny úkon sa považuje za platný“,
minula svoj účel. Prakticky by sa totiž nemohla uplatniť (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu SR spis.
zn. 6Cdo/221/2010 zo dňa 20.12.2021 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov SR č. 3, ročník 2013 pod poradovým číslom 31).
24. V posudzovanej veci má doposiaľ uvedené ten význam, že ak v čase, kedy sa žalobkyňa
(ešte) nedovolala relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16.07.2018, ktorou nadobudol
sporné spoluvlastnícke podiely právny predchodca žalovaného (D. D.), tento nakladal so spornými
spoluvlastníckymi podielmi tak, že ich darovacími zmluvami previedol na žalovaného (jeho brata)
ako obdarovaného, nie sú takéto následné darovacie zmluvy neplatným právnym úkonom (a to ani

relatívne neplatným, keďže išlo o prevod blízkej osobe podľa § 116 OZ) za podmienky, že nie sú
postihnutá vadou absolútnej neplatnosti (napr. podľa § 39 OZ z dôvodu namietaného žalobkyňou, že
by žalovaný konal nedobromyseľne v zhode s jeho právnym predchodcom obísť zákonné predkupné
právo žalobkyne, teda konali in fraudem legis). Nebola tak dôvodná argumentácia žalobkyne, že súd
prvej inštancie svojim právnym posúdením podporil možné obchádzanie zákonného predkupného práva

podielového spoluvlastníka podľa ust. § 140 OZ, keďže v prípade zámeru účastníkov obísť následným
prevodom spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu predkupné právo podielového spoluvlastníka, by
bolo potrebné považovať následný scudzovací právny úkon za absolútne neplatný pre obchádzanie
zákona podľa ust. § 39 OZ.
25. Právo podielového spoluvlastníka domáhať sa, aby mu bol podiel iného spoluvlastníka ponúknutý

na predaj (resp. domáhať sa voči vlastníkovi dotknutého podielu nahradenia prejavu jeho vôle previesť
jeho spoluvlastnícky podiel dotknutému spoluvlastníkovi), vzniká v zmysle ust. § 140 v spojení s ust.
§ 853 ods. 1 a § 603 ods. 3 OZ iba za predpokladu, že došlo k porušeniu jeho predkupného
práva. Zákon presne neustanovuje, v čom treba vidieť porušenie predkupného práva. Iba z povahy
predkupného práva, ako aj z dôsledkov porušenia predkupného práva upravených v ust. § 603 ods. 3 OZ

možno vyvodiť, že porušením predkupného práva možno rozumieť stav, že ten, kto mal povinnosť vec
oprávnenému ponúknuť na predaj, toto právo oprávneného nerešpektoval a vec predal niekomu inému,
prípadne, ak bolo predkupné právo dohodnuté aj pre prípad iného scudzenia veci než predajom (§ 602
ods. 2), vec iným spôsobom než predajom scudzil tretej osobe. Ak bolo predkupné právo oprávnenej
osoby porušené uvedeným spôsobom, oprávnený má nasledovné možnosti, a to:

a) môže sa domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na predaj, alebo b) môže sa dovolať relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu na inú osobu (§ 40a OZ),
alebo c) mu zostane predkupné právo zachované.
26. Z uvedeného tak možno ďalej vyvodiť, že opomenutý podielový spoluvlastník sa môže domáhať,
aby mu bol podiel iného spoluvlastníka ponúknutý na predaj, iba od osoby, ktorá spoluvlastnícky

podiel nadobudla na základe relatívne neplatného právneho úkonu (v danom prípade D. D., keďže
žalobkyňou uplatnené právo sa viaže na porušenie jej predkupného práva, ktoré prevodom sporných
spoluvlastníckych podielov na žalovaného ako blízkej osobe D. D. porušené nebolo). Opačný výklad
prezentovaný žalobkyňou by však vo svojej podstate viedol rovnako (ako už bolo v predchádzajúcom
odseku spomenuté) k popretiu účelu právnej úpravy uvedenej v ust. § 40a veta prvá OZ. Ak sa totiž

odvodene od relatívnej neplatnosti predchádzajúceho právneho úkonu (rozumej tým kúpnej zmluvy zo
dňa 16.07.2018 uzavretej D. D. ako kupujúcim) nemožno zo strany žalobkyne domáhať voči žalovanému
a D. D. relatívnej neplatnosti darovacích zmlúv zo dňa 12.02.2021 a zo dňa 26.03.2021, nemožno sa
domáhať ani nahradenia prejavu vôle žalovaného previesť sporné spoluvlastnícke podiely na žalobkyňu.
Inak povedané prevodom sporných spoluvlastníckych podielov z D. D. na žalovaného nedošlo

k prechodu povinnosti D. D. previesť sporné spoluvlastnícke podiely žalobkyni. Zároveň v prípade
absolútnej neplatnosti darovacích zmlúv (ako už bolo spomenuté napr. v prípade konania v snahe
obísť predkupné právo žalobkyne podľa ust. § 140 OZ), ktorými nadobudol sporné spoluvlastnícke
podiely žalovaný, by sa žalovaný nestal vlastníkom sporných spoluvlastníckych podielov a nemohol by
byť logicky nahradený jeho prejav vôle previesť sporné spoluvlastnícke podiely na žalobkyňu, keďže

previesť vec (spoluvlastnícky podiel) môže len vlastník. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie
v prípade absolútnej neplatnosti predmetných darovacích zmlúv by žalovaný nebol rovnako pasívne
vecne legitimovaný, a preto bolo irelevantné skúmať skutkové tvrdenia ohľadom absolútnej neplatnosti
predmetných darovacích zmlúv a vykonávať s tým spojené dokazovanie.27. Pokiaľ žalobkyňa v rámci právnej argumentácie poukazovala na dosiaľ nepublikovaný rozsudok
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa 2009 ako na rozhodnutie, v ktorom Najvyšší
súd SR ako súd dovolací riešil rovnakú právnu otázku, odvolací súd poukazuje na to, že predmetom

prieskumu v označenom dovolacom konaní nebola sporná právna otázka, ale otázka či v prípade
porušenia predkupného práva, keď nebol daný žiadny priestor na dohodu ostatných spoluvlastníkov
o výkone predkupného práva (§ 140 veta druhá OZ), sa môže jeden z nich domáhať prevodu celého
podielu–predmetuprevodu,pokiaľostatníspoluvlastnícizostávajúpasívnivobranesvojichpráv,pričom
dospel k záveru, že spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, má právo len na pomernú časť

podielu, keďže mlčanie a pasivita ostatných spoluvlastníkov nemôže v žiadnom prípade znamenať
súhlas a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom
(spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali. V danom prípade rozhodovania Najvyššieho súdu
SR bolo dovolanie navrhovateľky (ako oprávnenej podielovej spoluvlastníčky) zamietnuté, a to práve
z dôvodu pre ňu negatívneho zodpovedania právnej otázky nastolenej v dovolacom konaní, pričom tak
už nebol dôvod, aby sa dovolací súd zaoberal ďalej otázkou pasívnej vecnej legitimácie odporkyne, t.

j. či na jej strane existuje povinnosť ponúknuť spoluvlastnícky podiel v dovolaním dotknutom rozsahu
(veľkosti) navrhovateľke na kúpu.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za možné vzťahovať na posudzovanú
právnu otázku právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v uznesení spis. zn. 3Cdo/239/2012 zo
dňa 13.08.2015. V tomto rozhodnutí sa Najvyšší súd SR zaoberal vecným charakterom predkupného

právapodľaust.§140OZ,pričompodľaprávnejvetytohtorozhodnutiaprizákonnompredkupnompráve
podielových spoluvlastníkov (§ 140 OZ) ide o vecné právo, ktoré je späté so spoluvlastníckym podielom.
Ak po právnom úkone porušujúcom predkupné právo podielového spoluvlastníka ten spoluvlastník,
ktorého predkupné právo bolo porušené, prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, stáva
sa nadobúdateľ prevedeného podielu ex lege nielen podielovým spoluvlastníkom spoločnej veci, ale

zároveň aj osobou oprávnenou (a tiež povinnou) z predkupného práva viazaného na spoluvlastnícky
podiel; pritom nie je právne významné, či prevodca v čase, keď bol ešte podielovým spoluvlastníkom,
svoje oprávnenia vyplývajúce z porušenia predkupného práva uplatnil alebo neuplatnil. Ako už bolo
totiž vyššie uvedené, ak by následným prevodom spoluvlastníckeho podielu (predtým prevedeného na
prevodcu na základe relatívne neplatného právneho úkonu) na ďalšieho nadobúdateľa mala prejsť na

nadobúdateľa aj povinnosť prevedený spoluvlastnícky podiel ponúknuť oprávnenému spoluvlastníkovi
na kúpu, došlo by k popretiu účelu ochrany podľa ust. § 40a veta prvá OZ.
29. Odvolací súd tak dospel k záveru, že nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365
ods. 1 písm. h) CSP, teda že by napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Na tom nič nemení ani odvolacia námietka žalovanej vo vzťahu k odseku č. 26 odôvodnenia

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (hoc aj dôvodná, keďže súd prvej inštancie posúdil námietku
žalobkynevkonaníOkresnéhoúraduLiptovskýMikuláš,katastrálnyodbor,vedenompodč.V1352/2021
z obsahového hľadiska nesprávne ako dovolanie sa relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej
medzi D. D. ako darcom a žalovaným ako obdarovaným), ktorú argumentáciu však súd prvej inštancie
uviedol len na doplnenie pre prípad, že by bol jeho právny záver uvedený v predchádzajúcich odsekoch

odôvodnenia napadnutého rozsudku nesprávny.
30. Napokon pokiaľ žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
jej práva na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP], ani túto námietku odvolací súd nepovažoval
za dôvodnú. V tomto kontexte odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí

právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. IV.ÚS/252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani právo na to,
aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami
(uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. I.ÚS/50/2004 zo dňa 03.03.2004). Do obsahu základného
práva podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. II.ÚS/3/1997 zo dňa 19.03.1997 a spis.
zn. II.ÚS/251/2003 zo dňa 17.12.2003). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie,
ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1 CSP), a nie

strán sporu. Ako už bolo vyššie uvedené súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobkyne, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil
v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom sa riadne vysporiadal tak so skutkovou, ako aj s právnouargumentáciou strán sporu. Skutočnosť, že žalobkyňa sa s posúdením veci súdom prvej inštancie
nestotožnila, neznamená, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.
31. V nadväznosti na uvedené, keďže žalobkyňa zároveň vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku

súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania neuviedla v odvolaní žiadne odvolacie dôvody,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak vo výroku I., ako aj v závislom výroku II.
o nároku na náhradu trov konania, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalobkyne, ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP

pri aplikácii ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný a vznikol mu tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu v súvislosti s odvolacím
konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP). Preto odvolací súd priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na
náhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodne
súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].