Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. december 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119205083
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7119205083.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: JUDr. Ondrej Gajdošech, Krmanova 14,
040 01 Košice, správca úpadcu SMZ Kunová Teplica, s. r. o., v konkurze, Kunová Teplica 197, 049 32
Kunová Teplica, IČO: 36 193 810, zastúpený: Vašiv & Partners s. r. o., Murgašova 3, 040 01 Košice -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 238 836, proti žalovanému: KOVOZBER, s. r. o., Radlinského 28,
052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 31 633 404, zastúpený: JUDr. Zuzana Kollárová, advokátka, Zimná 59,
052 01 Spišská Nová Ves, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice I z 29. septembra 2022, č. k. 29Cbi/2/2019-435, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I z 29. septembra 2022, č.
k. 29Cbi/2/2019-435.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a priznal žalovanému proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca predmetnou žalobou sa domáhal, aby
súd určil, že právne úkony úpadcu SMZ Kunová Teplica, s. r. o. ( ďalej len úpadca, alebo
dlžník ), a to:
· Hotovostná úhrada faktúry č. 1701077 vo výške 2.600,00 eur z 23.1.2017
· Hotovostná úhrada faktúry č. 1702024 vo výške 2.860,00 eur zo 7.2.2017
· Hotovostná úhrada faktúry č. 1703092 vo výške 3.250,00 eur z 30.3.2017
· Hotovostná úhrada faktúry č. 1704021 vo výške 2.500,00 eur zo 4.4.2017

· Hotovostná úhrada faktúry č. 1704033 vo výške 2.500,00 eur z 10.4.2017
· Hotovostná úhrada faktúry č. 1704111 vo výške 1.875,00 eur z 2.5.2017
· Hotovostná úhrada faktúry č. 1705024 vo výške 2.500,00 eur z 9.5.2017
· Hotovostná úhrada faktúry č. 1705082 vo výške 1.905,00 eur zo 16.5.2017
· Hotovostná úhrada faktúry č. 1706001 vo výške 1.750,00 eur z 1.6.2017
· Hotovostná úhrada faktúry č. 1706028 vo výške 2.500,00 eur z 5.6.2017
sú voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinné. Žalovaný je povinný zaplatiť do všeobecnej

konkurznej podstaty úpadcu SMZ Kunová Teplica, s. r. o. peňažnú náhradu 24.240,00 eur.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca návrh odôvodnil tým, že v čase vykonania
odporovaného právneho úkonu (podľa žalobcu) mal úpadca viacero nesplnených záväzkov po lehotesplatnosti proti mnohým veriteľom, ktorých pohľadávky bol povinný uspokojovať podľa schváleného
reštrukturalizačného plánu, napríklad:
• Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., pohľadávka vo výške 7.261,91 eura splatná

12.12.2016,
• PROMET SLOVAKIA s. r. o., pohľadávka vo výške 12.750,48 eura splatná 6.8.2015,
• PapikFerenc, pohľadávky vo výške 140.980,63 eura, ktorých splatnosť nastávala priebežne v roku
2015.
3.1. Žalobca konštatoval, že aj všetci vyššie uvedení veritelia (mimo iných veriteľov úpadcu) svoje

pohľadávky si riadne prihlásili do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu, a nakoľko neboli
popreté ani správcom a ani žiadnym iným prihláseným veriteľom, považujú sa za zistené.
3.2. Žalobca zdôraznil, že v prípade úpadcu dochádzalo spravidla k úplnému uspokojovaniu pohľadávok
žalovaného, o čom svedčí aj to, že žalovaný do konkurzného konania si prihlásil pohľadávky v celkovej
výške len cca 4.000,00 eur a preto uspokojenie pohľadávok žalovaného dosahuje mieru takmer 100%.
Vzhľadom na pomer súčtu všetkých prihlásených pohľadávok nezabezpečených veriteľov a majetku

patriaceho do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu žalobca konštatoval, že ostatní veritelia v takej
miere uspokojovaní nebudú, čo napĺňa skutkovú podstatu zvýhodňujúceho právneho úkonu, a to iné
zvýhodnenie veriteľa oproti iným veriteľom.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

4.1. Žalovaný spochybnil, že by bol úpadca v čase úhrad faktúr žalovaného č. 1701077,
1702024, 1703092, 1704021, 1704033, 1704111, 1705024, 1705082, 1706001, 17060028 (ďalej len
„faktúry“), splatných v období od januára do júna roku 2017, v úpadku. Žalovaný mal vedomosť o tom, že
úpadca je povinný plniť schválený reštrukturalizačný plán zo 17.6.2016 a taktiež mal vedomosť o tom, že
23.8.2016 súd skončil reštrukturalizáciu dlžníka – terajšieho úpadcu a týmto dňom sa začalo realizovať

ekonomické ozdravovanie dlžníka a realizovaním potvrdeného plánu sa začal odvracať hroziaci úpadok
dlžníka, alebo z existujúceho úpadku sa plnením potvrdeného plánu začal dlžník vyvádzať. Vlastné
imanie úpadcu bolo v roku 2016 v porovnaní s rokom 2015 a rokom 2017 najmenej záporné, z čoho
vyplýva, že terajší úpadca mal snahu o ozdravenie firmy a teda nie je preukázané, že v období, kedy
úpadcauhrádzalfaktúryzadodanietovaružalovanému,bolúpadcavúpadku. Otom,žežalobcanebolv

úpadku svedčilo (podľa žalovaného) aj to, že v zmysle schváleného reštrukturalizačného plánu, úpadca
mal uspokojovať veriteľov (medzi inými aj žalovaného v postavení veriteľa) v splátkach. Prvá splátka
v prospech žalovaného bola splatná dňa 30.6.2017 a predmetnú splátku úpadca žalovanému uhradil.
Zdôraznil, že ak by bol terajší úpadca v tom čase v úpadku, splátku by nedokázal uhradiť. Za sporné
a nepreukázané preto považoval žalovaný tvrdenie žalobcu, že úhrady faktúr boli uskutočnené v čase

úpadku dlžníka.
4.2. Ďalej uviedol, že v rámci realizácie bežnej podnikateľskej činnosti žalovaný dodával terajšiemu
úpadcovi tovar, za ktorý úpadca bez akýchkoľvek väčších problémov platil. Výrobný program úpadcu bol
zameraný na zákazkovú výrobu oceľových konštrukcií a na metalurgickú výrobu odliatkov a preto nákup
odpadovej liatiny bol základným predpokladom pre plnenie výrobného programu úpadcu a realizovanie

podnikateľskej činnosti úpadcu. Kúpa odpadovej liatiny žalovaného zo strany žalobcu mala zabezpečiť
fungovanie úpadcu a schopnosť platiť pohľadávky veriteľov. Týmito zákazkami sa mala zvyšovať a
žalovaný vyslovuje presvedčenie, že aj zvyšovala šanca ostatných veriteľov žalobcu - dlžníka, že budú
ich pohľadávky uspokojené aspoň čiastočne. Úhradu predmetných faktúr žalovaného preto nemožno
označiť ako neodôvodnené zvýhodňovanie žalovaného oproti iným veriteľom, nakoľko nákup tovaru za

účelom jeho ďalšieho spracovania, patril medzi bežné činnosti dlžníka (terajšieho úpadcu).
4.3. Žalovaný zdôraznil, že dodaním tovaru - odpadovej liatiny, a zaplatením kúpnej ceny zo strany
úpadcu (dlžníka), sa majetok dlžníka nijakým spôsobom nezmenšil a dlžník zaplatil dojednanú cenu za
dodaný tovar. Zaplatením kúpnej ceny za dodaný tovar nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka; nešlo
o plnenie bez protiplnenia, ale došlo len k zmene štruktúry majetku dlžníka-úpadcu, nakoľko finančný

majetok dlžníka sa pretransformoval na hmotný majetok. Týmito zákazkami sa zvýšila šanca ostatných
veriteľov dlžníka, že budú ich pohľadávky uspokojené aspoň čiastočne a teda v konečnom dôsledku
došlo k zlepšeniu vymáhateľnosti pohľadávok veriteľov.
4.4. Žalovaný k veriteľom uvedeným v žalobe uviedol, že išlo o veriteľov, ktorých pohľadávky mali
byť uspokojované podľa schváleného reštrukturalizačného plánu. A žalobca v žalobe neuviedol

menovite veriteľov „nových pohľadávok“ t. j. veriteľov takých pohľadávok, ktoré vznikli v období od
skončenia reštrukturalizácie dlžníka. Pohľadávky „starých“ veriteľov mali byť uhrádzané postupne, v
zmysle schváleného reštrukturalizačného plánu; pohľadávky „nových“ veriteľov mali byť po skončení
reštrukturalizácie uhrádzané v plnej výške, a to v lehote splatnosti.5. Súd prvej inštancie konštatoval, že uznesením Okresného súdu Bratislava I z 22.2.2016,
č. k. 2R/1/2016-257, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 27.2.2016, v znení uznesenia z

11.3.2016 č. k. 2R/1/2016-270, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5.4.2016, súd povolil reštrukturalizáciu
dlžníka SMZ Kunová Teplica, s. r. o. , Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 36 193 810 a ustanovil
správcu.
5.1.UznesenímOkresnéhosúduKošiceIč.k.30K/20/2017-107zo4.5.2018zverejnenýmvObchodnom
vestníku č. 90/2018 z 11.5.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, a do funkcie

správcu bol ustanovený predbežný správca - žalobca.
5.2. Uznesenie o začatí konkurzného konania bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č.7/2018 dňa
10.1.2018.

6. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že 23.1.2017 uhradil úpadca faktúru vystavenú žalovaným
pod č. 1701077 vo výške 2.600,00 eur za dodávku odpadovej liatiny, a to vkladom na

účet žalovaného. Dňa 7.2.2017 uhradil úpadca faktúru vystavenú žalovaným pod č. 1702024 vo výške
2.860,00 eur za dodávku odpadovej liatiny, a to vkladom na účet žalovaného. Dňa 30.3.2017 uhradil
úpadca faktúru vystavenú žalovaným pod č. 1703092 vo výške 3.250,- eur za dodávku odpadovej
liatiny, a to vkladom na účet žalovaného. Dňa 4.4.2017 uhradil úpadca faktúru vystavenú žalovaným
pod č. 1704021 vo výške 2.500,00 eur za dodávku odpadovej liatiny, a to vkladom na účet žalovaného.

Dňa 10.4.2017 uhradil úpadca faktúru vystavenú žalovaným pod č. 1704033 vo výške 2.500,00 eur
za dodávku odpadovej liatiny, a to vkladom na účet žalovaného. Dňa 2.5.2017 uhradil úpadca faktúru
vystavenú žalovaným pod č. 1704111 vo výške 1.875,00 eur za dodávku odpadovej liatiny, a to vkladom
naúčetžalovaného.Dňa9.5.2017uhradilúpadcafaktúruvystavenúžalovanýmpodč.1705024vovýške
2.500,00 eur za dodávku odpadovej liatiny, a to vkladom na účet žalovaného. Dňa 16.5.2017 uhradil

úpadca faktúru vystavenú žalovaným pod č. 1705082 vo výške 1.905,00 eur za dodávku odpadovej
liatiny, a to vkladom na účet žalovaného. Dňa 1.6.2017 uhradil úpadca faktúru vystavenú žalovaným
pod č. 1706001 vo výške 1.750,00 eur za dodávku odpadovej liatiny, a to vkladom na účet žalovaného.
Dňa 5.6.2017 uhradil úpadca faktúru vystavenú žalovaným pod č. 1706028 vo výške 2.500,00 eur za
dodávku odpadovej liatiny, a to vkladom na účet žalovaného.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) upravujúceho začatie konkurzného konania, ustanovenia
§ 23 ods. 1 ZKR upravujúceho začatie konkurzu, ustanovenia § 57 ods. 1 až 4 ZKR upravujúceho
právo odporovať právnemu úkonu, podľa § 59 ods. 1, ods. 3 a 4 ZKR upravujúceho odporovanie

zvýhodňujúcemuprávnemuúkonu,podľa§60ods.1až3ZKRupravujúcehoodporovanieukracujúcemu
právnemu úkonu, podľa ustanovení §§ 409, 411 a 447 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
(ďalej len Obchodný zákonník) upravujúcich kúpnu zmluvu a práva a povinnosti predávajúceho
a kupujúceho.

8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná
včas, pretože žaloba bola podaná v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, lehote jedného roka od
vyhlásenia konkurzu.

9.Súdprvejinštanciezároveňpoukázalnato,ženiekaždýprávnyúkonspĺňaznakyuvedenév§57ZKR

(všeobecná podstata odporovateľnosti právneho úkonu) a § 59 ZKR (odporovateľnosť zvýhodňujúceho
právneho úkonu). Konštatoval, že žalobca v prejednávanom spore nepreukázal existenciu úpadku
dlžníka v čase vykonania právnych úkonov s poukazom na predloženú Účtovnú závierku dlžníka
k 31.12.2016.
9.1. Konštatoval ako preukázané, že dlžník, (terajší úpadca) hotovostné úhrady faktúr vykonal v rámci

výkonu svojej podnikateľskej činnosti ako bežný obchodný úkon tak ako to vyplýva zo samotnej podstaty
ustanovení Obchodného zákonníka týkajúceho sa zmluvných vzťahov medzi podnikateľmi, konkrétne
ustanovenia o kúpnej zmluve. Súd prvej inštancie dodal, že vo všeobecnosti samotná úhrada záväzku
(zaplatenie kúpnej ceny) zvýhodnenie veriteľa (§ 59 ods. 1 ZKR) a ukrátenie uspokojenia prihlásenej
pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka (§ 57 ods. 4 ZKR) nezakladá. Zdôraznil, že dlžník je povinný

si plniť svoje záväzky voči veriteľom do začatia konkurzného konania a preto jednotlivé platby zo strany
dlžníka v tejto jednoročnej lehote pred začatím konkurzného konania rôznym jeho veriteľom nemožno
paušalizovať všetky ako odporovateľné právne úkony, ale je potrebné preukazovať skutkové okolnosti
každého úkonu, či došlo v danom prípade k zvýhodňujúcemu právnemu úkonu.9.2.Súdprvejinštanciedospelkzáveru,žeplneniezostranydlžníka,formouhotovostnejplatbyzatovar,
materiál, ktorý následne úpadca mohol spracovať a odpredať, bolo dôvodné a vyslovene predávajúcim
vymienené ako reakcia na predchádzajúce obdobie podnikateľskej fázy úpadcu (reštrukturalizačné

konanie). Súd prvej inštancie v predmetnej veci poukázal na to, že žalovaný po prijatí platby nebol
veriteľom úpadcu, ale de facto jeho dlžníkom a bol povinný dodať úpadcovi tovar. Žalovaný poskytol
plnenie do majetku dlžníka, a úpadcov majetok sa nijako nezmenšil. Súd prvej inštancie zároveň
sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že predmetným právnym úkonom k zmenšeniu majetku úpadcu
nedošlo (za zaplatenú kúpnu cenu dostal tovar v danej hodnote) a preto žalobca neuniesol dôkazné

bremeno na preukázanie svojich skutkových tvrdení, že úpadca predmetnými právnymi úkonmi
zvýhodnil žalovaného oproti iným veriteľom; žalobca nepreukázal naplnenie znakov odporovateľnosti
daného úkonu spočívajúce v splatnosti danej pohľadávky (splatnosť nenastala vyhlásením konkurzu); v
existencii úpadku dlžníka v čase vykonania predmetných právnych úkonov; v zmenšení majetku dlžníka
tak, že v dôsledku týchto právnych úkonov boli ukrátení ostatní veritelia úpadcu.
9.3. Vo vzťahu k ďalšej podmienke vyslovenia odporovateľnosti, že právny úkon spôsobil úpadok dlžníka

alebo bol urobený počas úpadku dlžníka súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca dôkazné bremeno
neuniesol. Dôvodil, že zaplatenie kúpnej ceny malo spôsobiť úpadok dlžníka žalobca netvrdil, a to
že by kúpna cena mala byť zaplatená počas úpadku žalobca nepreukázal, pretože reštrukturalizácia
dlžníka bola skončená potvrdením reštrukturalizačného (ozdravného) plánu a zároveň skončením
reštrukturalizácie zaniklo obmedzenie dlžníka robiť len bežné právne úkony, činnosť dlžníka (úpadcu)

sa obnovila v pôvodnom rozsahu. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že napádané právne úkony
sú bežným úkonom vykonávaným v rámci podnikateľskej činnosti úpadcu.
9.4. V prejednávanom spore bolo preukázané, že žalovaný nebol uspokojený úplne, ale bol uspokojený
pomerne, nakoľko z podanej prihlášky pohľadávky ako aj zo zoznamu prihlásených pohľadávok súd
prvej inštancie zistil, že žalovaný ako veriteľ si prihlásil pohľadávku v celkovej výške 19.183,00 eur.

9.5. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v rozhodnom čase si žalovaný vyslovene vymienil, že
dlžníkovi dodá tovar len za podmienky, že za tovar dlžník riadne a včas zaplatí, žalovaný dodával tovar s
vedomím,žesadlžníkozdravil,keďžereštrukturalizáciadlžníkabolavrozhodnomčaseriadneukončená
a žalovaný sa preto nemal dôvod domnievať, že dlžník nie je schopný riadne plniť svoje záväzky a preto
samotné platby zo strany dlžníka uskutočnené v jednoročnej lehote pred začatím konkurzného konania

nemožno paušalizovať ako zvýhodňujúce právne úkony.

10. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol ako nedôvodnú a o trovách konania súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že úspešnému žalovanému
priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie
z dôvodov, že súd procesným postupom znemožnil strane, ktorá uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.),
súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/

C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.).
11.1. Vyčítal súdu prvej inštancie, že na pojednávaní nepostupoval podľa § 181 ods. 2 C. s. p., neurčil
resp. neidentifikoval sporné a nesporné skutočnosti a taktiež neuviedol predbežné právne posúdenie

veci a následne rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Uvedeným postupom súdu prvej inštancie došlo
k porušeniu práv žalobcu v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.
11.2. Konštatoval, že v prejednávanom spore vyšli najavo viaceré skutkové a právne relevantné
skutočnosti, s ktorými súd prvej inštancie sa nevysporiadal. Poukázal na účtovné závierky terajšieho
úpadcu, ktoré (podľa žalobcu) jednoznačne preukázali, že v čase uskutočnenia odporovaných právnych

úkonov bol úpadca v úpadku. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s prihláškami veriteľov, ktorí
taktiež dodávali tovar alebo služby úpadcovi slúžiace na riadny chod úpadcu, avšak predmetní veritelia
neboli uspokojení v takej miere ako žalovaný, alebo neboli vôbec uspokojení.
11.3. Žalobca za nesprávny záver označil záver súdu prvej inštancie, že skončenie reštrukturalizácie
potvrdením reštrukturalizačného plánu spôsobuje vyriešenie úpadku dlžníka bez ohľadu na pomer

hodnoty majetku dlžníka a hodnoty jeho záväzkov. Poukázal na riadne účtovné závierky úpadcu
za roky 2015 a 2016, v ktorých mal úpadca záporné vlastné imanie. Zdôraznil, že schválením
reštrukturalizačného plánu a skončením reštrukturalizácie sa reštrukturalizácia skončí len po formálnej
a procesnej stránke, avšak odvrátenie úpadku dlžníka nenastáva už samotným schválením plánu, aleaž riadnym splnením reštrukturalizačného plánu. Zdôraznil, že pohľadávka veriteľa v časti, ktorá má byť
podľa plánu uspokojená nezanikne už samotným zaradením pohľadávky do plánu, ale až jej reálnym
uspokojením.

11.4. Žalobca konštatoval, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a následne dospel k nesprávnym právnym záverom a nesprávnemu
právnemu posúdeniu sporu. Za nesprávny označil záver súdu prvej inštancie, že jednou z podmienok
zvýhodňujúceho právneho úkonu je zmenšenie majetku dlžníka, nakoľko zmenšenie majetku dlžníka je
nevyhnutným predpokladom ukrátenie uspokojenia pohľadávok ostatných veriteľov.

11.4.1. Žalobca mimo iného poukázal aj na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený
v rozhodnutí z 25.11.2020 sp. zn. 3Obdo/31/2020, podľa ktorého zmenšenie majetku úpadcu
nie je podmienkou naplnenia hypotézy zvýhodňovacieho právneho úkonu dlžníka. Všeobecným
predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu podľa ustanovení ZKR je ukrátenie pohľadávky
konkurzného veriteľa, čo však nie je nevyhnutne spojené so zmenšením majetku dlžníka. Pri vykonaní
zvýhodňujúcich právnych úkonov často nejde o úkony, ktoré spôsobujú pokles dlžníkovho čistého

obchodného majetku, ale ide o právne úkony, pri ktorých niektorý z veriteľov je uprednostnený pred
ostatnými veriteľmi.
11.4.2. Dôvodil, že koncept odporovateľnosti zvýhodňujúcich právnych úkonov je založený na zákaze
porušenia pravidla „pari pasu“, ktorého dodržiavanie je pre úpadcu záväzné od momentu nástupu
úpadku dlžníka, a teda v predkonkurznom období.

11.5. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobe vyhovie, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné.

12.1. K námietke absencie predbežného právneho posúdenia žalovaný poukázal na procesnú
aktivitu strán sporu. Dôvodil, že z jednotlivých vyjadrení žalobcu a žalovaného možno konštatovať,
že žalobcovi bolo známe, ktoré skutkové tvrdenia sú sporné a ktoré nesporné. Následkom absencie
predbežného právneho posúdenia podľa § 181 ods. 2 C. s. p. nie je odňatie žalobcovej možnosti konať
pred súdom.

12.2. Žalovaný konštatoval, že žalobca v prejednávanom spore netvrdil a ani nepreukazoval existenciu
zákonných predpokladov odporovateľnosti jednotlivých právnych úkonov úpadcu, t. j. vo vzťahu k tej-
ktorej úhrade faktúry, ale odporoval predmetným právnym úkonom úpadcu ako jedného celku bez
toho, aby preukázal predpoklady odporovateľnosti jednotlivých právnych úkonov úpadcu. Nesúhlasil
s tvrdením žalobcu, že zaplatením všetkých faktúr došlo k naplneniu predpokladov odporovateľnosti

právnych úkonov podľa § 59 ZKR ako zvýhodňujúcich právnych úkonov. Dôvodil, že žalobca
predložením účtovných závierok za rok 2015 a 2016 nepreukázal existenciu úpadku dlžníka
v rozhodnom čase, t. j. ku dňu účinnosti toho-ktorého právneho úkonu. Zdôraznil, že tým, že žalobca
nepredložil ani stav záväzkov na strane dlžníka ku dňu účinnosti toho-ktorého právneho úkonu
v prejednávanom spore nepreukázal ani prípadnú možnosť ukrátenia uspokojenia pohľadávok veriteľov

v konkurznom konaní.
12.3. K odvolacím dôvodom § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a/ C. s. p. namietaným v predmetnom odvolaní,
žalovaný uviedol, že žalobca v odvolaní vôbec nešpecifikoval, ktoré konkrétne dôkazy žalobca navrhol
vykonať, ktoré konkrétne dôkazy súd prvej inštancie vykonal a ktoré nevykonal a prečo nevykonanie
predmetných dôkazov má dopad na nesprávne skutkové a následne nesprávne právne posúdenie zo

strany súdu prvej inštancie.
12.4. Navrhol preto odvolaciemu súdu, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne
správny.

13. Žalobca v odvolacej replike v celom rozsahu zotrval na odvolaní.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.

s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C. s. p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C. s. p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.16. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalobcu, proti rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania tvrdenia žalobcu o tom,

že právne úkony úpadcu spočívajúce v úhrade súm v celkovej výške 24.240,00 eur, sú voči konkurzným
veriteľom úpadcu právne neúčinné z dôvodu, že predmetné úkony mali byť zvýhodňujúcimi právnymi
úkonmi úpadcu.

17. Žalobca odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písmena b/, písmena e/, písmena f/

a písmena h) Civilného sporového poriadku. Odvolací súd zastáva názor, že žalobcom uvádzané
odvolacie dôvody nie sú naplnené.

18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či
neboli splnené procesné podmienky; či došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; či konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; či súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; či na zistený skutkový stav správne
aplikoval príslušné právne predpisy; či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím
na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v
opravnomprostriedku,aleibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(Ústavný
súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažnýprocesnýpostup,ktorýmsastraneznemožnírealizáciatýchjejprocesnýchpráv,ktoréjejCivilný
sporový poriadok priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Predmetný odvolací dôvod je naplnený aj vtedy, ak súd prvej inštancie nedostatočným odôvodnením

rozsudku spôsobil jeho nepreskúmateľnosť podľa § 220 ods. 2 C. s. p.

20. Podľa § 220 ods. 2 C. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

21. Rozhodnutie súdu musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami
strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto
obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Súd
by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery,
ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé. Odôvodnenie má

byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho
bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

22. Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre
ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

23. Odvolací súd k tvrdeniu žalobcu, že absencia právneho posúdenia podľa § 181 ods. 2 C. s. p. zo
strany súdu prvej inštancie bola takou závažnou procesnou vadou, ktorá spôsobila odňatie procesných

práv žalobcu v takej miere, že došlo k porušeniu práv žalobcu na spravodlivý proces udáva, že toto
tvrdenie žalobcu nie je dôvodné.24. Podľa § 181 ods. 1 až 3 C. s. p., po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie
podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu.
Strana môže odkázať na svoje písomné podanie (ods.1). Po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré

skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré
dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To
neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu ( ods. 2 ). V konaní sa postupuje v
súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany a v súlade
s ustanoveniami o dokazovaní (ods. 3).

25. Odvolací súd zistil z obsahu zápisníc o pojednávaniach, že v nich absentuje postup súdu prvej
inštancie podľa § 181 ods. 2 C. s. p., avšak z obsahu spisu a z obsahu jednotlivých podaní strán
sporu odvolací súd zistil, že obe strany sporu (povinne zastúpené podľa § 90 ods. 1 a 2 C. s. p.)
v jednotlivých vyjadreniach jasne uviedli, ktoré skutkové tvrdenia považujú za sporné a ktoré skutkové
tvrdenia považujú za nesporné a zároveň obe strany sporu riadne využívali prostriedky procesného

útoku a procesnej obrany.

26. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej „porušenie
§ 181 ods. 2 C. s. p. žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napr. v práve zúčastniť sa
pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v

práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy. Striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 O.
s. p. (teraz § 181 ods. 2 C. s. p. - pozn. dovolacieho súdu) zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení,
ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali
sporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania. Existencia tejto vady sama osebe však nezakladá
zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania“ (uznesenie NSSR sp. zn. 1Obdo/92/2018).

27. Odvolací súd zdôrazňuje materiálne nazeranie na spravodlivé súdne konanie, v
rámci ktorého ani prípadné formálne procesné pochybenie súdu prvej inštancie v civilnom sporovom
konaní, nevyhnutne nemusí vždy viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. Potrebu
materiálneho (nie prísne formálneho) ponímania a vyhodnocovania súdneho procesu v rovine možného

porušenia ústavných práv strán sporu, vrátane práva na prístup k súdu, na spravodlivé súdne konanie
(čl. 46 ods. 1, 4, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR), zdôrazňuje vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd Slovenskej
republiky (k materiálnemu chápaniu ústavnosti viď napr. IV. ÚS 19/2012, III. ÚS 37/2012).

28. Odvolací súd preto dospel k záveru, že absencia predbežného právneho posúdenia zo strany súdu

prvej inštancie nebola takým závažným pochybením v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorým
by došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom.

29. Odvolací súd z obsahu odvolania vo vzťahu k namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia zistil, že žalobca nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolací súd

konštatuje, že iba to, že žalobca mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti
napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.

30. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v spore.

31. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písmena b/ C. s. p.
nie je naplnený, pretože procesným postupom súdu prvej inštancie (absencia predbežného právneho
posúdenia zo strany súdu prvej inštancie) nedošlo k takému vážnemu porušeniu procesných práv
žalobcu, ktorým by došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a zároveň rozsudok súdu

prvej inštancie spĺňa kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí, a predmetné rozhodnutie nemožno považovať
za nepreskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia.
Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich
zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť.

32. Odvolací súd k tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, následne vec
nesprávne skutkovo posúdil a nesprávne vec právne posúdil udáva, že ani tieto tvrdenia žalobcu nie
sú dôvodné.33. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p.) je v sporovom konaní
odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že
súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú

skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že
nevykonal navrhnutédôkazynemôžebyťvsporovomkonaníspôsobilýmodvolacímdôvodom.Zpovahy
veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý
- hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy

musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

34. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd
berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

35. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

36. Podľa § 57 ods. 1, 2 a 4 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze
voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona
odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v
primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel (ods. 1). Právo odporovať právnemu úkonu
zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo

odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo
písomne uznala (ods. 2). Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý
ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka (ods. 4).

37. Podľa § 59 ods. 1, 3 a 4 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je

právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením
konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie
svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným
svojim veriteľom (ods. 1). Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok
dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech

osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa
predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (ods. 3). Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené
počas troch rokov pred začatím konkurzného konania (ods. 4).

38. Odvolací súd udáva, že na to, aby bol žalobca v spore o odporovateľnosť predmetných právnych
úkonov podľa § 57 ZKR v spojení s § 58 ZKR (zvýhodňujúce právne úkony úpadcu, ktorými dlžník
inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti ostatným veriteľom) a žalovaného úspešný, bol
povinnýpodaťžalobuvprekluzívnejlehotejednéhorokaodvyhláseniakonkurzu,anáslednebolpovinný
preukázať, že:

- ide o právne úkony, ktorými dlžník ukrátil uspokojenie dlžníkových veriteľov
- ide o právne úkony, ktorými dlžník inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim
veriteľom.
- predmetné právne úkony spôsobili úpadok, alebo boli urobené počas úpadku dlžníka
38.1. Odvolací súd zároveň dodáva, že tieto podmienky musia byť všetky splnené súčasne, v opačnom

prípade nemožno hovoriť ani o zvýhodňovacích právnych úkonoch dlžníka podľa Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, proti ktorým by žalobca úspešne odporoval, a ktoré by boli proti veriteľom dlžníka
právne neúčinné.39. Odvolací súd konštatuje, že ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii upravujú odlišne
situácie,akprávneúkonyboliurobenémedziúpadcomaspriaznenouosobouúpadcualeboboliurobené
medzi úpadcom a osobou, ktorá nie je spriaznenou osobou s úpadcom.

39.1. V prípade právnych úkonov urobených medzi úpadcom a spriaznenou osobou sa úpadok zo
zákona predpokladá, ak spriaznená osoba v sporovom konaní nepreukáže opak. Odvolací súd zároveň
dodáva, že v prípade právnych úkonov medzi úpadcom a spriaznenou osobou v prípade preukázania
úpadku dlžníka v rozhodnom čase by bolo irelevantné, ak by predmetné právne úkony (úhrady kúpnej
ceny zo strany úpadcu žalovanému) sa javili ako kúpne ceny zodpovedajúce hodnote predávaných vecí,

teda by v zásade nedochádzalo k zmenšeniu majetku úpadcu, pretože by aj takými právnymi úkonmi
došlo k ukráteniu pohľadávok ostatných veriteľov úpadcu, pretože pohľadávka spriaznenej osoby titulom
prípadného neuhradenia kúpnej ceny zo strany úpadcu, by mohla byť následne v konkurznom konaní
uspokojená iba ako podriadená pohľadávka, teda až po uspokojení všetkých ostatných prihlásených
veriteľov úpadcu.
39.2. V prípade právnych úkonov urobených medzi úpadcom a osobou, ktorá s úpadcom nie je

spriaznená je na správcovi (ako žalobcovi) preukázať, že predmetný právny úkon, resp. predmetné
právne úkony spôsobili úpadok, alebo boli urobené počas úpadku dlžníka. Odvolací súd zároveň
dodáva, že v prípade právnych úkonov medzi úpadcom a nie spriaznenou osobou je zároveň
povinnosťou žalobcu preukázať, že predmetné právne úkony ukracujú uspokojenie veriteľov úpadcu,
teda preukázať, že dlžník predmetnými právnymi úkonmi zmenšil majetok dlžníka a v dôsledku tohto

zmenšenia majetku nemôže iný veriteľ dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka.
Iba v takomto prípade by bolo preukázané, že išlo o právne úkony, ktorými dlžník inak neodôvodnene
zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom,

40. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že potom, čo bol

potvrdený reštrukturalizačný plán a ukončená reštrukturalizácia dlžníka, po približne 13
mesiacoch došlo k začatiu konkurzného konania proti dlžníkovi a následne k vyhláseniu konkurzu na
majetok dlžníka.
40.1. Nebolo sporné ani to, že žalovaný, ktorý nebol spriaznenou osobou s dlžníkom, na základe
kúpnych zmlúv s terajším úpadcom, aj po skončení reštrukturalizácie úpadcu, dodával úpadcovi tovar

špecifikovaný v jednotlivých faktúrach vystavených zo strany žalovaného pre úpadcu a za uvedený
dodaný tovar zaplatil úpadca žalovanému jednotlivé kúpne ceny splatné pred vyhlásením konkurzu
na majetok úpadcu. Žalobca nespochybnil ani tvrdenie žalovaného, že predmetné kúpne ceny neboli
neprimerane nízke a zodpovedali hodnote dodaného tovaru, preto odvolací súd považuje za nesporné,
že predmetné kúpne ceny zodpovedali hodnote predaných vecí.

41. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že predmetnými právnymi úkonmi
dlžník inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom, pretože žalobca
nepreukázal, že úhrady úpadcu za dodaný tovar boli vo výške, ktorá nezodpovedala hodnote dodaných
vecí. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaný poskytol

plnenie do majetku dlžníka a predmetnými právnymi úkonmi nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu (za
zaplatenúkúpnucenudostalúpadcatovarvdanejhodnote)apretožalobcaneuniesoldôkaznébremeno
na preukázanie svojich skutkových tvrdení, že úpadca predmetnými právnymi úkonmi zvýhodnil
žalovaného oproti iným veriteľom.

42. Odvolací súd zároveň udáva, že v prejednávanom spore nemožno aplikovať rozhodnutie
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Obdo/31/2020z25.novembra2020uvedenéžalobcom,
pretože sa nejedná o skutkovo podobný stav veci. V citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR išlo
o právny úkon - Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok - medzi spriaznenými osobami a preto
Najvyšší súd SR konštatoval, že: „ posúdenie napadnutého právneho úkonu ako zvýhodňujúceho

právneho úkonu je irelevantné, či sa navonok javí byť štandardným úkonom, za neúčinný právny úkon
môže byť určený aj taký právny úkon, ktorým nedochádza k zbavovaniu sa majetku úpadcom bez
akejkoľvek protihodnoty. Pre záver súdu - či sú splnené podmienky odporovateľnosti - je rozhodujúce,
aký by bol stav majetku úpadcu, keby napadnutý právny úkon neuskutočnil. Práve cez tento náhľad
nemôženapadnutádohodaozapočítanípohľadávokobstáť.Akbykjejuzavretiunedošlo,dokonkurznej

podstaty by patrila kúpna cena, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť úpadcovi, a z ktorej by bolo možné
(čiastočne) uspokojiť pohľadávky ostatných veriteľov úpadcu, pričom žalovaný by bol povinný prihlásiť
si svoju pohľadávku voči úpadcovi do konkurzu (rovnako ako ostatní veritelia úpadcu). Pohľadávka
žalovaného voči úpadcovi by pritom mohla byť v konkurze uspokojená len ako podriadená pohľadávkaaž po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok ostatných veriteľov (k tomu viď § 95 ods.
2ZKR),keďžesajednaloopohľadávkuveriteľa,ktorýjespriaznenýsúpadcom(podľa§95ods.3ZKR)“.

43. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v prvom
výroku ako vecne správny, pretože odvolanie nebolo dôvodné. Taktiež potvrdil ako vecne správny výrok
rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok), ktorým žalovanému ako úspešnej strane
sporu súd prvej inštancie priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi, ako neúspešnej
strane sporu.

44. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

45.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v
ustanovení § 419 C. s .p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C. s. p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C. s. p.

V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).