Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. december 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/63/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121518831
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:6121518831.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov
senátuJUDr.IvetyAnderlovejaMgr.MarkaAnovčina,vsporežalobkyne:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
C. XX, XXX XX D. -E., právne zastúpená: JUDr. Peter Arendacký, advokát, so sídlom Železničiarska
13, 811 04 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 762 697, proti žalovanému: F. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX I., o zaplatenie 467,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne

proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. apríla 2023, č. k.10C/2/2022-214,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. a III. z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie o zaplatenie 50,71 eur

sa sčasti zastavil, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov
konania nepriznal. Na vec aplikoval ust. § 51, § 139 ods. 2, § 451 ods. 1, 2, § 458 ods.
1, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..
V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy
467,31 eur. Účastníci sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných na Okresnom
úrade v Novom Meste nad Váhom, katastrálnom odbore na LV č. XXXX pre k. ú I. v registri KNC ako

parcela č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 402 m2, parcela č. XXXX záhrada o výmere
459 m2, parcela č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2, rodinný dom súp. č. XXX
na parcele č. XXXX a garáž na parcele č. XXXX, a to žalobkyňa v podiele 1/2 k celku
a žalovaný v podiele 1 k celku. Za obdobie od 12.12.2018 do 15.06.2021 som za
odber plynu zaplatila sumu 1.623,15. Na žalovaného ako podielového spoluvlastníka
prislúcha zaplatiť podiel 1, t. j. 405,79 eur. Za obdobie od 10.10.2018 do 03.06.2021 som za vodu

zaplatila sumu 188,10 eur (7,98+4,56+8,14+161,42+6). Na žalovaného ako podielového spoluvlastníka
prislúcha zaplatiť podiel 1, t. j. 47,03 eur. Za obdobie od 03.12.2018 do 22.07.2021 zaplatila žalobkyňa
za odber elektriny sumu 104,04 eur. Na žalovaného ako podielového spoluvlastníka prislúcha zaplatiť
podiel 1, t. j. 25,01 eur. Za obdobie od 06.12.2019 do 07.76 zaplatila žalobkyňa poistenie súvisiace
s nehnuteľnosťou sumu 47,45 eur. Na žalovaného ako podielového spoluvlastníka prislúcha zaplatiť
podiel 1, t. j. 11,86 eur. V roku 2019 zaplatila žalobkyňa daň z nehnuteľnosti vo výške 10,53 eur. Na

žalovaného ako podielového spoluvlastníka prislúcha zaplatiť podiel 1, t. j. 2,63 eur. Žalovaný v súlade
s § 137 Občianskeho zákonníka je povinný uhradiť žalobkyni z vyššie uvedených bežných nákladov
spojených s užívaním nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. I. podiel 1, t. j. sumu 467,31 eur.
Okresný súd Banská Bystrica dňa 29. októbra 2021 vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný
odpor. Žalovaný v odôvodnení odporu uviedol, že neuznáva nárok v celom rozsahu. Namietal uloženie
povinnosti v platobnom rozkaze, pretože spochybňuje žalobkyňou výšku uplatňovaného nároku. Po

dôkladnom preskúmaní predložených výpisov z účtov žalobkyne zistil, že suma za úhradu plynu /VS:
XXXXXXXXXX/ na nehnuteľnosť č. XXX v obci I., ktorého bol 1/1 spoluvlastníkom nepredstavovalažalobkyňou stanovenú sumu 1623,15 eura, z toho 1/1 - 405,79 eur, ale sumu 1.090,45 eura, z toho 94
-272,61 eura. Ako dôkaz predložil chronologické platby za jednotlivé mesiace, ktoré vyznačil vo výpisoch
zúčtovžalobkyne.Súčasnevzniesolnámietkupremlčanianaúhraduz12.11.2018vovýške229,82eura,

pretože ide o vyúčtovanie plynu za obdobie 20.01.2018 - 18.10.2018 /ustanovenie § 101 Občiansky
zákonníka/. Súd konanie s poukazom na dispozičné oprávnenie žalobcu v predmetnom konaní v súlade
s citovanými zákonnými ustanoveniami § 144, § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1, čiastočne zastavil
v časti o zaplatenie 50,71 eur.

2. Súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav veci:

3. Od jesene 2018 do júna 2021 žalobkyňa mala podiel 1/2 a žalovaný 1/4 na
nehnuteľnostiach v k. ú. I. (pôvodne LV č. XXXX), kde išlo o rodinný dom a priľahlú záhradu, na ktorej
sa nachádzali ovocné stromy. Ďalším podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností bol brat žalovaného,
a to vo zvyšnom podiele 1/4. S užívaním domu a priľahlej záhrady boli náklady

spojené s užívaným týchto nehnuteľností, a to spotreba elektriny, plynu a vody. Zároveň s vlastníctvom
týchto nehnuteľností bola povinnosť platiť daň z nehnuteľností. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že
všetky náklady spojené s užívaním domu v rozhodnom období uhrádzala žalobkyňa
s tým, že v tomto konaní si voči žalovanému uplatnila preplatenie týchto nákladov v rozsahu 1, čo
zodpovedá spoluvlastníckemu podielu žalovaného na týchto nehnuteľnostiach. Žalovaný sa odmietol

spolupodieľať na nákladoch spojených s užívaním nehnuteľností z dôvodu, že medzi stranami sporu
bola ústna dohoda, že žalobkyňa bude uhrádzať náklady spojené s užívaním domu a
žalovaný bude vykonávať nevyhnutnú držbu nehnuteľností. Žalovaný do spisu založil potvrdenie H. I., že
máodroku2015doroku2021vrátaneuhradenúdaňznehnuteľnosti.Žalobkyňavkonanínepreukázala,
že by medzi spoluvlastníkmi existovala akákoľvek dohoda, akým spôsobom budú uhrádzať daň z

nehnuteľností. Žalovaný vo svojich podaniach namietal, že jednotlivé vyúčtovania nákladov prevzal
až s doručením platobného rozkazu, pričom žalobkyňa sa nijakým spôsobom v rozhodnom období
nepodieľala na bežnej údržbe domu a priľahlej záhrady. Žalobkyňa túto námietku nerozporovala ani
nepoprela a preto túto skutočnosť súd nepovažoval za spornú.

4. Súd prvej inštancie vykonal výsluch svedkov. Svedkyňa G. J. G. na nariadenom pojednávaní
vypovedala, že v pojednávacej miestnosti pozná manžela ako aj jeho tetu. Chcela by potvrdiť, že
existovala ústna dohoda medzi nimi a to, že jej manžel sa bude starať o spoločný dom a teta bude platiť
energie. Vie, že voči tomuto teta nemala žiadne námietky, i keď ona nebola osobne prítomná, keď sa
táto ústna dohoda uzavrela, vie to však z toho, že za týmto účelom išiel jej manžel do D. za

tetou. Manžel odmietal aj platiť aj sa starať o dom. Vie, že sa to stalo začiatkom roka 2018. Manžel
jej povedal, že bol tam aj tetin syn E., pričom jej manžel sa ho pýtal, či by aj on prišiel pomôcť
on mu na to povedal, že keďže to nie je jeho, jeho to nezaujíma. Podotýkam že v minulosti mali veľmi
dobré vzťahy. Pravidelne si na dennodennej báze telefonovali a niekoľkokrát do roka sa
navštevovali. V minulosti s úhradami nebol problém. Obyčajne sa to dialo tak, že pri osobnej

návšteve im teta predkladala faktúry a oni jej v hotovosti poukázali podľa výšky svojho podielu konkrétnu
platbu. Od uzavretia ústnej dohody z r. 2018 už im nebola predložená žiadna faktúra. Vie, že teta oslovila
aj svoju dcéru, ktorá je krstná ich deťom, aby aj ona sa išla starať o dom, ona toto odmietla. To,
že jej manžel nemal žiadne podlžnosti, je možné nepriamo zistiť v rámci predaja nehnuteľnosti, ktorú
im zabezpečoval maklér pán K.. Má mail od dcéry žalobkyne, ktorá navrhovala, aby sa L. nedoplatky

započítali na kúpnu cenu. Nič sa nehovorí o tom, že aj oni majú nejaký nedoplatok. Tento mail založila
do spisu. Ďalej chce uviesť, že teta sa pravidelne informovala o tom, či je o dom postarané a či je
temperovaný a udržiavaný. Dokonca navrhovala, aby manžel odkúpil svoj podiel od brata a tým
by sa vyriešili nedoplatky vo vzťahu k L.. Manžel však s týmto nikdy nesúhlasil. Problémom bol hlavne
L., ktorý ani nerobil ani neplatil. Ona sama navrhovala, nech sa o tom spíše nejaká písomná dohoda.

Toto navrhovala počas celého ich spoluvlastníctva. Vycítila, že žalobkyňa o toto nemá záujem, i keď to
nikdy priamo nepovedala. To, že medzi sebou komunikovali, vyplýva aj z dokladov, ktoré tu má pri sebe.
Dokonca tu má aj doklady od pani B., kde jej predkladala doklady ohľadom energií. Ona na oplátku jej
posielala fotodokumentáciu z prác a ako to tam vyzerá. Čo sa týka jej osobného vnímania celého sporu,
tak si myslí, že teta je na nich veľmi nahnevaná, a to z toho dôvodu, že sa dom predal, nakoľko mala k

nemu veľký citový vzťah. Pamätá si, že im vyčítala najmä to, že jej manžel nekúpil čiastku od brata L..
Dokonca ho požiadala, aby napísala žalobu na L., čo ona ale odmietla. Na to jej zložila telefón a
odvtedy spolu nehovorili. Vie ešte o jednom telefonáte, ktorý sa udial medzi tetou a manželom. Manžel
to dal na hlasný odposluch a počula, ako chcela od jej manžela 500,- eur. On jej povedal, že to neuhradí,veď majú dohodu. Na čo žalobkyňa zložila telefón a ešte povedala, že stretnú sa na súde, čo
sa aj stalo, nakoľko na jeseň im prišli doklady zo súdu. Podotýka, že keď v minulosti prispievali
na náklady, tak si žiadne doklady o úhrade nepodpisovali. Neočakávali od žalobkyne že z D. bude riešiť

výmenuelektromerualebovodomeru.NeoslovovaliL. stýmúčelom,abyteteniečoplatil.Bolasním
ťažká komunikácia. Svedok G. D. na nariadenom pojednávaní vypovedala, že v pojednávacej miestnosti
pozná prakticky všetkých. Je bývalá učiteľka. F. aj jeho manželku učila. A. pozná z videnia. So
všetkýmisityká.Odpredmetnéhodomubývaasi30M.C.tamchodí,hlavne nabicykli.Presneani
nevie čo je predmetom konania. Čo ale môže povedať, že mohlo to byť tak pred 3 rokmi, keď videla, ako

F. orezával čerešňu, ktorá prevísala až na cestu a povedala mu ako to pekne orezáva. Svedok
E. I. na nariadenom pojednávaní vypovedal, že v pojednávacej miestnosti pozná F. jeho manželku aj
pani B.. Tyká si len s F.. On ani presne nevie o čom je tento súd, ale je sused, piata chalupa od domu
pani B.. Vie, že keď tam F. býval, tak sa o všetko staral. Keď aj odišiel, bolo o okolie postarané.
Raz tam videl aj jeho brata L.. Chodieva tam pravidelne so psom na prechádzku. Pamätá si, že
F. mu umožnil zberať padavky z pod stromu, nakoľko chová sliepky a kačice a vedel som to zúžitkovať.

Pomáhal žalovanému zapájať kúrenie, a to hlavne vtedy, keď tam už nebýval a z jeho pohľadu to bolo
na hrane, až keď začali tuhé mrazy. Oslovil ho, aby mu prišiel pustiť kúrenie, nakoľko sa v tom vyzná, je
zamestnancom N. - A.. To znamená, odvzdušnil kotol, pustil plyn a skontroloval, či sú tam nejaké úniky.
Je to otázka niekoľkých minút. Tam je najdôležitejšie skontrolovať možné úniky. Z jeho pohľadu, keď sa
len temperuje, nastavuje sa len na 17 alebo 18 stupňov. Ide tam hlavne o to, aby miestnosti nevlhli. Tiež

riešili aj expanznú nádobu ku kúreniu, ktorá je na povale na neprístupnom mieste, ktorú je
potrebné kontrolovať prípadne dolievať vodu. Z jeho praxe, ak sa kúri, tak dolieva sa minimálne dvakrát
do roka. Ak sa toto nekontroluje, tak sa radiátory zavzdušnia a nebudú mať cirkuláciu. Išlo o bezplatnú
susedskú výpomoc. Svedok G. O. na nariadenom pojednávaní vypovedal, že v pojednávacej miestnosti
pozná F., s tým si tyká, pani B. pozná z videnia, nikdy sa pred tým nerozprávali. O ich vzťahu on nič

nevie. Čo môže ale povedať, že v roku 2018 mu pomáhal zrezávať čerešňu, ktorá bola problematická,
mala tvar Y a ohrozovala aj dom aj ľudí, ktorí by išli okolo. F. ho poprosil, či by mu pomohol ju zrezať, s
čím súhlasil. Zobral si motorovú pílu a začali zrezávať konár, ktorý mohol mať 30-40 cm v priemere. Pod
kôrou bol zarastený drôt, na ktorej roztrhol motorovú reťaz. F. išiel kúpiť novú. Drôt vystrihali a
čerešňu sa im podarilo zrezať tak, že sa nič nestalo. Za toto si nič neúčtoval, išlo o jeho nezištnú pomoc.

Ďalej chce uviesť, že on je SHR a v jeho blízkosti tiež má pôdu, ktorú obrába a kosím. Viackrát videl,
ako si F. kosí svoju záhradu. A takisto si aj pamätá, mohlo to byť niekedy v roku 2020, keď F. čistil ríny
z rebríka na prednej časti predmetného domu. Od žalovaného si zobral odtiaľ jedenkrát
seno pre svoje zvieratá. Svedok E. B. na nariadenom pojednávaní vypovedal, že vie,
že predmetom tohto konania sú nedoplatky alebo náklady spojené s užívaním rodinného domu, ktorý

patril jej babke, maminej mame. V minulosti jeho mama tento dom užívala. Vie, že istý čas
tam býval aj žalovaný. Potom, ako sa odsťahoval, v dome nikto nebýval. A dom sa následne
predal. Predmetom tohto konania by malo byť spolupodieľanie sa na nákladoch za čas, kedy dom nikto
nevyužíval do jeho predaja. Vie, že matka si toto uplatnila aj z toho dôvodu, že je dôchodkyňa
s minimálnym príjmom. Osobne si myslí, že tento spor bol vyvolaný aj z toho dôvodu, že keď sa dom

predal, tak jeho mama si chcela odtiaľ zobrať osobné veci, resp. veci, ku ktorým mala citový vzťah. Keď
tam prišla, dom bol prázdny, resp. veľa vecí chýbalo. Nemá vedomosť o tom, že by bola
medzi jeho matkou a jeho bratrancom uzatvorená nejaká dohoda, na základe ktorej sa dohodli, akým
spôsobom sa budú podieľať na nákladoch s babkiným domom. Bratranec od neho nežiadal, aby ste
chodil pomáhať babke na dom, býva v Bratislave . Vie, že bratranec niečo na dome robil, o nákladoch

nič nehovoril. V minulosti tam sám kosil. Vie, že to trvalo 10 min. Považuje za nelogické, aby kvôli 10
minútam cestoval z D.. Myslí si, že 70,- eur za pokosenie takéhoto trávnika by si nikto nevypýtal ani v
D.. Nepamätá si, že by sa stala v D. taká situácia, že žalovaný bol na chodbe, on bol pri
dverách v detskej, jeho mama pri kuchyni a žalovaný mu povedal, prečo nechodí pomáhať na dom v I.
a on mu povedal, že nepôjde preto, lebo to nie je na neho napísané. Myslí si, že sa to ani nestalo.

5. Na podklade vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobný návrh nie je
dôvodný. Z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaný boli podielovými spoluvlastníkmi rodinného
domu a priľahlej záhrady v k. ú. I., a to žalobkyňa v podiele 1/2 a žalovaný v podiele 1/4.
Predmetom konania bolo vyriešenie otázky, akým spôsobom sa strany budú starať o túto nehnuteľnosť

a ako si rozdelia náklady spojené s užívaním spoločnej nehnuteľnosti. Medzi stranami
sporu nebolo sporné (resp. druhou stranou relevantne popreté), že žalobkyňa uhrádzala všetky náklady
spojené s užívaním nehnuteľností (voda, elektrika, plyn) a žalovaný sa staral o bežnú údržbu domu
(temperoval dom, kosil, orezával stromy, čistil ríny, sprístupňoval dom za účelom vykonania odpočtovspotreby energií). Sporným ostalo, či existovala medzi stranami ústna dohoda, že žalobkyňa bude hradiť
náklady a žalovaný bude vykonávať údržbu. Súd dospel k záveru, že takáto dohoda medzi stranami
sporu existovala a bola dodržiavaná viac ako tri roky, a to až do momentu, kedy strany

sporu nehnuteľnosti predali tretej osobe. Uvedený záver jednoznačne potvrdila manželka žalovaného,
syn žalobkyne sa k tomu jednoznačne nevedel vyjadriť, pričom to vyplývalo aj z logiky veci a podľa
názoru súdu to bolo pre žalobkyňu cenovo výhodné, keď ako podielová spoluvlastníčka sa nemusela
fyzicky starať o nehnuteľnosť, a to vzhľadom na vek žalobkyne a vzdialenosť bydliska
žalobkyne (D.) od spoločnej nehnuteľnosti (I.). Do úvahy súd vzal aj skutočnosť, že žalobkyňa

za celé obdobie (tri roky) nepredkladala žalovanému jednotlivé vyúčtovania a tieto výdavky
ani neboli predmetom rokovaní, keď strany sporu medzi sebou komunikovali ohľadom vyplatenia kúpnej
ceny pri predaji nehnuteľností tretej osobe. Ak právny zástupca žalobkyne namietal, že dohoda medzi
stranami sporu je neplatná z dôvodu, že nebola uzatvorená medzi všetkými spoluvlastníkmi spoločnej
nehnuteľnosti, súd túto považoval za nedôvodnú, nakoľko dohoda zodpovedala výške podielov
(3/4), pričom medzi stranami sporu nebolo sporné, že by s ňou tretí spoluvlastník (brat žalovaného)

nesúhlasil alebo že by v tomto smere inicioval žalobu na súde (§ 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Skutočnosť, že brat žalovaného ako minoritný spoluvlastník ani nebol prizvaný na spoločné rokovania,
automaticky neznamená, že by takáto dohoda bola absolútne neplatná. Čo sa týka preplatenia nákladov
za daň z nehnuteľností, súd považoval aj tento nárok za nedôvodný. Žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno v tom smere, že nepreukázala, že by mala so žalovaným dohodu, akým spôsobom budú

uhrádzať spoločnú daň z nehnuteľností. Ak žalovaný predložil potvrdenie obce I., že miestne dane má
všetky uhradené, nebolo povinnosťou žalobkyne, aby tieto dane hradila za žalovaného, teda na strane
žalovaného nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Vzhľadom na dostatočne zistený
skutkový stav veci a právne posúdenie prípadu, súd považoval za neúčelné, ako aj nehospodárne, aby
sa ešte osobitne venoval námietke premlčania alebo či mal žalovaný voči žalobkyni iné pohľadávky

a či bolo možné tieto pohľadávky jednostranne započítať. Žalovaný nepodal vzájomnú žalobu, preto
nepovažoval za nevyhnutné zaoberať sa týmito námietkami žalovaného. Do úvahy súd vzal aj hodnotu
sporu, ktorá nepresahovala ani výšku minimálnej mzdy. O trovách konania súd rozhodol v súlade s §
255 ods. 1, § 256 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože si žiadne neuplatnil.

6. Proti tomuto rozsudku, výroku II., podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie poukazom na
ust. §365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Namietala, že súd nepostupoval podľa hmotného práva
a procesného práva /§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 191 ods. 1 a § 220
ods. 2 a 3 CSP/. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie spôsobom, ktorý nie je v súlade

s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Predmetom konania bola úhrada nákladov spojených
s užívaním nehnuteľnosti, ktoré vynaložila žalobkyňa. Súd prvej inštancie sa musel vysporiadať
s obranou žalovaného, či medzi účastníkmi bola uzatvorená dohoda o hospodárení so spoločnou vecou
a to, že žalobkyňa bude uhrádzať náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti /voda, plyn, elektrika,
daň z nehnuteľnosti/. Žalovaný svoje tvrdenia o nákladoch spojených s údržbou domu nepreukázal

predloženými účtovnými dokladmi. Žalobkyňa má právo na to, aby žalovaný preukázal, kedy, aký úkon
údržby vykonal a aké náklady tým vznikli. V konaní bolo preukázané, že žiadne náklady s údržbou
nehnuteľnosti nevznikli. Orezávanie starých stromov, kosenie trávy, nie sú takého charakteru, ktoré by
bolo potrebné vykonať z dôvodu účelného využitia nehnuteľnosti. Rovnako nebola preukázaná potreba
každoročného čistenia rín na dome. Súd považoval prípadnú dohodu za platnú napriek tomu, že jej

účastníkmi neboli všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti. Stanovisko nezodpovedá ustálenej rozhodovacej
praxi súdov /NS ČR 28 Cdo 3684/2008, NS ČR 28 Cdo 4178/2009/ - ak má pripadať do úvahy dohoda
spoluvlastníkov,dosiahnutieväčšinyaleborovnostihlasovmusíbyťmenšinovémuspoluvlastníkovidaná
možnosť sa k veci vyjadriť. Ak je táto možnosť menšinovému spoluvlastníkovi odopretá, nemôže ísť
o platné rozhodnutie väčšiny podľa § 139 ods. 2 OZ. Poukázala na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Cdo XXXX/XXXX - C. platné rozhodnutie
o hospodárení so spoločnou vecou je nutné, aby všetci zúčastnení spoluvlastníci boli
oboznámení so zamýšľanou investíciou, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky, sp. zn. 33 Odo 1694/2005 - právny úkon týkajúci sa hospodárenia so spoločnou vecou, ktorý
urobil jeden z rovnodieľných podielových spoluvlastníkov bez toho, aby dal druhému spoluvlastníkovi

možnosť sa k zamýšľanému úkonu vyjadriť alebo cez výslovný nesúhlas druhého
spoluvlastníka, je úkonom absolútne neplatným pre rozpor so zákonom. Súd považoval za nedôvodný
aj nárok na preplatenie nákladov za daň z nehnuteľností z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala, že
by mala so žalovaným dohodou, akým spôsobom budú uhrádzať spoločnú daň z nehnuteľností. Súdneodôvodňuje, prečo aj platenie tejto dane bolo obsahom údajnej ústnej dohody zo
začiatku roku 2018. Z predložených daňových rozhodnutí pre žalovaného za roky 2018-2021
je zrejmé, že predmetom dane nie je garáž a rovnako sa nedá zistiť, ktorých nehnuteľností sa daňové

rozhodnutie týka. Túto skutočnosť spochybňuje aj potvrdenie starostky obce o úhrade daní žalovaným.
Súd nesprávne vyhodnotil existenciu a platnosť údajnej ústnej dohody, nevenoval sa ďalším otázkam
potrebnýmprerozhodnutievoveci.Navrhla,abyodvolacísúdodvolanímnapadnutúčasťrozsudkuzrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že ústna dohoda, ktorú
žalovaný uzatvoril so žalobkyňou, zodpovedala výške podielu 3 žalobkyne a 1 žalovanému. Žalovaný
vykonával činnosti: oprava prietokového ohrievača, kosenie vysokej trávy a strihanie stromov, čistenie
rín, odpratávanie snehu, orez čerešne, spustenie kúrenia, odvoz trávneho odpadu, sprístupnenie domu
na odpis meračov elektriky, vody, plynu, ako aj ich výmenu. Namietal výpoveď svedka E. B..
Nesúhlasil s námietkou žalobkyne, že žalovaný v konaní nepredložil účtovné doklady, kedy, aký úkon

údržby žalovaný vykonal a aké náklady tým vznikli. Žalovaný doklady nepredkladal s poukazom na
vzájomnú ústnu dohodu. Žalovaný vykonával starostlivosť o dom 8 rokov, s ktorou vznikli náklady - kúpa
benzínu do kosačky a oleja do kosačky, kúpa kosačky, kúpa reťaze do píly, úhrada za odvoz trávneho
odpadu do zberného dvora, cena práce žalovaného, ako i strata času. Súčasne žalovaný predložil súdu
rozhodnutia o vyrubení dane od správcu dane H. I. spolu s potvrdením o zaplatení. Námietka žalobkyne,

že z rozhodnutí o vyrubení dane nie je zrejmé, ktorých nehnuteľností sa to týka, nie je dôvodná, keď by
bolo administratívne náročné na každú jednu nehnuteľnosť výrub dane zvlášť každému
daňovníkovi rozpisovať. Na preukázanie tvrdení žalovaného súd v konaní vykonal
výsluch svedkov, ktorí vyvrátili tvrdenia žalobkyne o uzatvorení dohody o starostlivosti o dom. Rovnako
žalovanýpredložilemailovúkomunikáciu,čestnéprehláseniaďalšíchštyrochsvedkov,fotografie,faktúru

zo zakúpenej kosačky, dohodu s realitným maklérom pri predaji domu. Súd prvej inštancie vo veci
úplne zistil skutkový stav, na základe dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne
právne posúdil, preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 CSP potvrdil.

8. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.

9. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a §
380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné

v napadnutom výroku II., ako aj súvisiacom výroku III. o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
z nasledovných dôvodov:

10. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalobkyňa. Odvolanie žalobkyne smerovalo proti

výrokuII.avýrokuIII.rozsudkusúduprvejinštancie.VovýrokuI.,ktorýmbolokonanievčastiozaplatenie
sumy 50,71 eur s príslušenstvom zastavené, rozsudok súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním,
nadobudol právoplatnosť a odvolací súd ho nepreskúmaval.

11. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že medzi stranami sporu

existovala dohoda, že žalobkyňa bude hradiť náklady spojené s užívaním domu a žalovaný bude
vykonávať bežnú údržbu /temperovanie domu, kosenie, orezávanie stromov, čistenie rín, sprístupnenie
domuzaúčelomvykonaniaodpočtovspotrebyenergií/.Dohodaboladodržiavanáviacakotriroky,atoaž
do momentu, kedy strany sporu nehnuteľnosť predali tretej osobe. Uvedený záver jednoznačne potvrdila
manželka žalovaného a vyplýva to aj z logiky veci a podľa názoru súdu to bolo pre žalobkyňu cenovo

výhodné, keď sa ako podielový spoluvlastník nemusela fyzicky starať o nehnuteľnosť, a to vzhľadom na
vekavzdialenosťbydliskažalobkyneodspoločnejnehnuteľnosti.Pokiaľžalobkyňanamietalaneplatnosť
dohody z dôvodu, že nebola uzatvorená medzi všetkými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti, súd
tútonepovažovalzadôvodnú,nakoľkodohodazodpovedalavýškepodielov/3/4/,pričommedzistranami
nebolo sporné, že by s ňou tretí spoluvlastník nesúhlasil alebo že by v tomto smere inicioval žalobu na

súde.Záveromdodal,žežalobkyňaneuniesladôkaznébremenopreukazujúcedohodu,akýmspôsobom
budú uhrádzať spoločnú daň z nehnuteľností. Ak žalovaný predložil potvrdenie obce I., že
miestne dane má všetky uhradené, nebolo povinnosťou žalobkyne, aby tieto dane za
žalovaného hradila, teda na strane žalovaného nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu.12. Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje a považuje jeho závery za
predčasné z nasledujúcich dôvodov:

13. Odvolateľka (žalobkyňa) v konaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h)
CSP, a teda konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.d)CSPdopadánavšetkypochybenia vprocesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,
že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady
nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr.
vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď

apodobne)aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.

15. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, podstata tohto odvolacieho dôvodu
spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo

neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané,
alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických
rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a
pravdivosť získaných poznatkov.

16. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP. Podľa
citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov,
poprípadepoznatkov,ktorévyplynulizprednesovstrán,alebovyšlinajavoinakzhľadiskaichzávažnosti,
zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje

citovanému zákonnému ustanoveniu.

17. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí
zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov nevyplynuli,
ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov,
či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

18. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

19. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľky vyhodnotil odvolací súd ako opodstatnené
z nasledujúcich dôvodov :20. Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov (§ 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podiel
vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z právnych

úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci
spoločne a nerozdielne (§ 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka). O hospodárení so spoločnou vecou
rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa
väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd (§ 139 ods.
2 Občianskeho zákonníka). Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci

žiadať, aby o zmene rozhodol súd (§ 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

21. Podľa § 451 ods. l Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

22. Spoluvlastnícky podiel (v zmysle ustanovenia § 137 ods. l Občianskeho zákonníka) nie je len
mierou účasti na vlastníckom vzťahu k spoločnej veci, ale tiež určuje rozsah práv a
povinností jednotlivých spoluvlastníkov za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ako i po jeho skončení. To
sa vzťahuje aj na práva a povinnosti súvisiace s hospodárením so spoločnou vecou. Za hospodárenie

so spoločnou vecou je treba považovať mimo iného údržbu spoločnej veci, jej opravu, úpravu a všetky
opatrenia, slúžiace k zachovaniu podstaty a udržiavaniu spoločnej veci v stave spôsobilom jej účelu,
priebežnému zachovaniu jej funkčnosti a k ochrane spôsobom obvyklým v danom
čase tak, aby vyhovovala štandardným požiadavkám súčasného spôsobu života a aby sa hodnota
spoločnej veci neznižovala rýchlejšie než zodpovedá prirodzenému opotrebeniu. O hospodárení so

spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci konsenzuálne dohodou. Dohoda podielových spoluvlastníkov
o hospodárení so spoločnou vecou je bezformálnym právnym úkonom a nemusí byť písomná, môže
byť uzatvorená aj ústne alebo konkludentne. Zákon vychádza zo zásady, že ak sa spoluvlastníci pri
hospodárení so spoločnou vecou nedohodnú, rozhoduje väčšina spoluvlastníckych podielov, ktorá sa
počíta podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Je potrebné pri posúdení otázky pojmu hospodárenia

so spoločnou vecou vyhodnotiť rozdelenie činnosti na „bežnú“ údržbu a „nie bežnú“ údržbu, teda
všetky činnosti spoluvlastníka. Za takéto činnosti (údržbu) treba považovať
aj ošetrovanie stromových a trávnatých porastov (kosenie, strihanie), odpratávanie snehu, ako i
čistenie rín, zazimovanie. Tieto činnosti totiž nesúvisia len s kvalitou užívania nehnuteľnosti, ale
ich (pravidelné) nevykonávanie ovplyvňuje funkčnosť nehnuteľnosti, jej účel a v neposlednom rade

spôsobuje aj znehodnocovanie nehnuteľnosti. Udržiavanie spoločnej
veci totiž patrí k povinnostiam všetkých spoluvlastníkov a každý z nich má povinnosť podieľať sa na
vynaložených nákladoch vo výške danej podielom na nákladoch zodpovedajúcich spoluvlastníckemu
podielu k spoločnej veci.

23. Ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre prijímanie rozhodnutia spoluvlastníkov o
hospodárení so spoločnou vecou nepredpisuje žiadnu osobitnú procedúru ani uskutočnenie formálneho
hlasovacieho aktu a pre samotné rozhodnutie nepredpisuje žiadnu obligatórnu (napríklad písomnú)
formu ani výslovne nedefinuje jeho náležitosti. Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá, že proces
vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov nebude len záležitosťou niektorého spoluvlastníka a že sa

na procese prijímania rozhodnutia zúčastnia všetci spoluvlastníci (viď slová "rozhodujú spoluvlastníci").
To v plnom rozsahu platí aj v prípade spoluvlastníckeho vzťahu, v ktorom veľkosť spoluvlastníckeho
podielu zabezpečuje určitému spoluvlastníkovi také dominantné postavenie, ktoré mu pri rozhodovaní
napokon vždy umožní presadiť svoju vôľu aj proti vôli ostatných spoluvlastníkov. Pokiaľ by ale o niektorej
záležitosti spadajúcej pod hospodárenie so spoločnou vecou rozhodol sám väčšinový spoluvlastník bez

toho, aby dal menšinovému spoluvlastníkovi možnosť zúčastniť sa na procese rozhodovania a vyjadriť
v ňom svoj názor, zostalo by rozhodnutie väčšinového spoluvlastníka (hoci aj výrazne dominujúceho)
len rozhodnutím jedného spoluvlastníka. Prijaté rozhodnutie by nebolo možné považovať za
rozhodnutie spoluvlastníkov a nešlo by ani o rozhodnutie "väčšiny" v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a takéto rozhodnutie nemožno považovať za platné. Každý spoluvlastník má (bez ohľadu na

výšku jeho spoluvlastníckeho podielu) právo zúčastňovať sa na procese vytvárania kolektívnej
vôlespoluvlastníkovaprijímaniaichrozhodnutia ohospodárenísospoločnouvecou(§139ods.
2 Občianskeho zákonníka), i keď miera právnej a faktickej možnosti určitého spoluvlastníka ovplyvniť
tento proces je limitovaná výškou jemu patriaceho spoluvlastníckeho podielu (§ 137 ods. 1 Občianskehozákonníka) a v niektorom konkrétnom právnom vzťahu (najmä s dominantným postavením
väčšinového spoluvlastníka) môže byť nepatrná. V prípade, ak nebolo rozhodnuté v zmysle § 139 ods.
2 Občianskeho zákonníka o tom, aký náklad a v akej výške má byť vynaložený do spoločnej veci,

menšinový spoluvlastník má povinnosť podieľať sa na vynaložených nákladoch z titulu bezdôvodného
obohatenia (§ 451 Občianskeho zákonníka) vo výške danej podielom na nákladoch
zodpovedajúcich jeho spoluvlastníckemu podielu k spoločnej veci.

24. V danej veci je nesporné, že strany sporu boli podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti,

žalobkyňa vo veľkosti 1 a žalovaný v 1 . Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa ani žalovaný spoločnú
nehnuteľnosť, v rozhodnom období, neužívali. Žalovaný uviedol, že zabezpečoval činnosti smerujúce
k udržiavaniu jej funkčnosti v stave spôsobilom na užívanie, a to kosením, orezávaním stromov,
odpratávaním snehu, čistením rín, zazimovaním, keď medzi stranami sporu existovala ústna dohoda,
na základe ktorej žalobkyňa bude uhrádzať poplatky súvisiace s užívaním nehnuteľnosti – vodu,
plyn , elektriku a daň z nehnuteľnosti a žalovaný bude vykonávať činnosti uvedené vyššie. Súd prvej

inštancie však nevyhodnotil, či je potrebné predmetné činnosti považovať za hospodárenie so
spoločnou vecou v zmysle ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

25. Odvolateľka namietala platnosť dohody uzatvorenej medzi stranami sporu, na základe ktorej, podľa
tvrdení žalovaného, žalobkyňa bude uhrádzať náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti a žalovaný

sa bude starať o bežnú údržbu domu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že z obsahu spisu, zo
skutkových tvrdení, resp. z vykonaných dôkazov nie je možné jednoznačne ustáliť, že medzi stranami
sporu došlo k uzatvoreniu dohody, keď z doposiaľ vykonaného dokazovania tieto skutkové okolnosti
nevyplývajú a rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak predčasné. Odvolací súd vykonáva prieskum
rozhodnutia súdu prvej inštancie za situácie, že právne závery súdu nie sú správne poukazom na

námietky odvolateľky, čo v danom prípade splnené bolo.

26. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia nákladov spojených s užívaním
nehnuteľnosti - voda, plyn, elektrika. Žalovaný na obranu tvrdil, že vykonával činnosti na
predmetnej nehnuteľnosti za účelom jej údržby. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť,

že žalobkyňa v predmetnej nehnuteľnosti nebývala, nakoľko býva v D.. Žalovaný býva v obci, kde sa
nehnuteľnosť nachádza, preto je dôvodné predpokladať, že žalovaný sa bude o nehnuteľnosť starať tak,
ako to uviedol. Žalobkyňa v tomto o smere neuviedla žiadne námietky, neprodukovala, či sú tvrdenia
žalovaného pravdivé, zotrvala na svojom nároku. Tu je dôležité uviesť, že obe strany sporu musia
jednak tvrdiť, resp. preukázať svoje tvrdenia. I keď súd prvej inštancie vykonal výsluch strán sporu, ako

i svedkov, tieto nie sú uskutočnené v takom rozsahu, ktorý by bol podkladom pre rozhodnutie.
Len samotný záver súdu prvej inštancie v bode 33. svojho rozhodnutia - z logiky veci to vyplýva,
nie je možné urobiť jednoznačný záver o uzatvorení dohody. Žalobkyňa v podanom odvolaní správne
poukázala na svedeckú výpoveď svedkyne - manželky žalovaného, ktorá uviedla, že pri uzatváraní
dohody nebola prítomná a skutočnosť, že takáto dohoda uzatvorená bola vie preto, lebo manžel za tým

účelom išiel do D.. V tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné, keď nedáva dostatočný poklad pre
rozhodnutie súdu .

27. I keď odvolateľka v podanom odvolaní zdôrazňovala neplatnosť dohody o hospodárení so spoločnou
vecou, vyriešenie tejto otázky je dôvodné až po jednoznačnom zistení, či vôbec došlo k uzatvoreniu

dohody a v akom rozsahu.

28. Nakoľko súd urobil predčasné závery v otázke uzatvorenej dohody o hospodárení so
spoločnou vecou, neposúdiac v konkrétnostiach vykonávanie činností žalovaného, za
absencie náležitostí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, bolo potrebné, a to aj bez toho, aby sa

odvolací súd ďalej zaoberal ďalšími námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní, rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku II. a v súvisiacom výroku III o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP zrušiť a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

29. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods.
2 CSP) a jeho úlohou bude vo veci opätovne nariadiť pojednávanie, vykonať výsluchy strán sporu
za účelom zistenia, či medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu ústnej dohody o hospodárení so
spoločnou vecou, s uvedením žalobkyne, či žalovaný vykonával predmetné činnosti za účelom udržanianehnuteľnosti v stave na užívanie, resp., či tieto činnosti vykonávala žalobkyňa, posúdenie nákladov
na nehnuteľnosť /voda, plyn, elektrina, daň z nehnuteľnosti/, zachovajúc postup podľa bodu 22. a 23.
odôvodnenia rozhodnutia. V prípade, že súd prvej inštancie vzhliadne nárok žalobkyne za

dôvodný, dôsledne uvedie a špecifikuje jednotlivé nároky žalobkyne s jasným odôvodnením,
aj poukazom na jednoznačné závery pri uplatnenom nároku dane z nehnuteľnosti,
posúdi vznesenú námietku premlčania, vysporiada sa so všetkými námietkami žalovaného v podanom
odpore, vec opätovne vzhľadom na zrušenú časť posúdi, a v zrušenej a vrátenej časti rozhodne. Súd
prvej inštancie sa zároveň bude zaoberať aj ďalšími námietkami strán, ktoré uviedli v odvolaní a ktorými

sa odvolací súd z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal. V novom rozhodnutí vo veci, súd prvej
inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).