Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. február 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 15C/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823231161
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5823231161.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

14

15C/7/2023
Okresný súd Námestovo sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, zastúpeného AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom v Martine, M.
R. Štefánika 25, IČO: 50711776, proti žalovanému: D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. G. XXX/XX,
zastúpenému JUDr. Tomáš Dopita | ADVOKÁT, s. r. o., so sídlom v Bratislave – mestská časť Staré
Mesto, Vazovova 6838/9B, IČO: 53998791, v spore o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy,
takto

r o z h o d o l :

14
15C/7/2023
I. Súd určuje, že odstúpenie žalovaného z 19.12.2022 od kúpnej zmluvy datovanej 08.02.2017, ku ktorej
bolpovolenývkladpodč.V-425/2017dňa17.03.2017,ktorejpredmetomsúnehnuteľnostinachádzajúce
sa v k. ú. D., zapísané na LV č. XXXX, ako parcely KN-C č. 11377/2 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 184 m2, č. 11377/3 – záhrada o výmere 494 m2, č. 11377/4 – ostatná plocha o výmere 124
m2 a stavba, sklad, ktorá je postavená na parc. č. 11377/3, je neplatné.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

13
15C/7/2023
1.Žaloboudatovanouk07.07.2023,doručenoutunajšiemusúdu07.07.2023elektronicky,autorizovanou
podľa osobitného predpisu, sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu (ďalej len „žalobca“)
voči žalovanému domáhal určenia neplatnosti odstúpenia žalovaného z 19.12.2022 od kúpnej zmluvy
z 08.02.2017, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. D., ktoré boli na Okresnom

úrade v Námestove zapísané na LV č. XXXX, na ktorom boli tieto označené ako parcely registra „C“,
a to: parc. č. 11377/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2, č. 11377/3 – záhrada o výmere
494 m2, č. 11377/4 – ostatná plocha o výmere 124 m2 a stavba, sklad, ktorá je postavená na parc. č.
11377/3 (ďalej len „KZ“). Zároveň žiadal priznať náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %.

2. Odôvodnil ju tým, že:
2.1. KZ mu žalovaný ako výlučný vlastník odpredal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území

D., obec D., okres Námestovo, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, a to pozemky parc. KN-C č.
11377/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2, KN-C č. 11377/3 – záhrada o výmere 494
m2 a KN-C č. 11377/4 – ostatná plocha o výmere 124 m2 a stavbu bez súpisného čísla postavenú na
parc. č. 11377/3, druh stavby: sklad, na kupujúceho (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). RozhodnutímOkresného úradu Námestovo, odbor katastrálny (ďalej len „katastrálny orgán“) sp. zn. V 425/2017 zo
17.03.2017, ktoré 17.03.2017 aj nadobudlo právoplatnosť, bol povolený vklad vlastníckeho práva v 1/1-
ine v prospech kupujúceho. Predmetom prevodu bola aj postavená stavba „sklad“ v stave vyhotovenia

riadnej stavby, avšak táto v čase vkladovacieho konania nebola v katastri evidovaná, preto nebola vo
vyššieuvedenomvkladovacomkonanízaznamenaná,hocistavbaakotakáexistovala,bolaplnefunkčná
na účel uvedený v stavebnom povolení, a teda bola spôsobilým predmetom prevodu. Prevodom stavby
prešli na nadobúdateľa, teda žalobcu všetky práva a povinností so stavbou súvisiace.
2.2. S odstupom viac ako 5 rokov po povolení vkladu mu bola doručená listina z 19.12.2022 označená

ako „VEC: Odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 08.02.2017“ – ďalej len „odstúpenie“. Jej obsahom bolo
okamžité odstúpenie od KZ žalovaným z dôvodu porušenia ustanovenia bodu 1 čl. IV. KZ.
2.3. Následne žalovaný 20.12.2022 podal na katastrálny orgán listinu datovanú k 20.12.2022 s názvom
„Oznámenie o odstúpení od kúpnej zmluvy a žiadosť o obnovu zápisu vlastníckeho práva“. Katastrálny
orgán túto žiadosť zaevidoval pod č. k. 4093/2022.
2.4. K odstúpeniu sa vyjadril listinou „Vyjadrenie k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo dňa 08.02.2017“

datovanou26.01.2023,zaslanoužalovanému,elektronickyzaslanou03.02.2023ajnakatastrálnyorgán.
Odosielateľom uvedeného podania bol zástupca žalobcu, a s ním bolo doručené aj splnomocnenie z
05.01.2023, ktorým ho splnomocnil vo veci zastupovania v právnej veci odstúpenia od kúpnej zmluvy
D. D. zo dňa 19.12.2022. V uvedenom vyjadrení rozporoval opodstatnenosť odstúpenia, nakoľko ho
považuje za vykonštruované, účelové, nepravdivé, čo do dôvodu odstúpenia a vzbudzujúce vysoké

podozrenie snahy obohatiť sa na majetku iného, dosahujúce hranicu nezákonnosti. Súčasne namietal
premlčanie takéhoto práva žalovaného.
2.5. Katastrálny orgán konštatoval, že v prípade, ak je mu doručené oznámenie predávajúceho o tom,
že odstúpil od zmluvy o prevode nehnuteľností, na základe ktorej už bolo vydané rozhodnutie o povolení
vkladu, je potrebné postupovať podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla 2011,

sp. zn. 6Sžo/229/2010, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 81/2014 (ďalej len „R 81/2014“). Z R 81/2014 vyplýva, že
žalobu na súd má podať ten, kto spochybňuje platnosť odstúpenia od zmluvy. Pokiaľ okresnému úradu,
katastrálnemu odboru oznámil svoje odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti predávajúci a jeho
platnosť spochybňuje nadobúdateľ nehnuteľnosti, je potrebné, aby žalobu na súd podal nadobúdateľ

nehnuteľnosti.
2.6. Zástupcovi žalobcu bola 12.05.2023 do elektronickej schránky doručená listina „VEC: Výzva k
odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo dňa 08.02.2017“ datovaná 11.05.2023 v konaní Z 3335/2022, ktorou
katastrálny orgán odbor vyzval žalobcu... „Nakoľko A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX,
zastúpený Vašou obchodnou spoločnosťou AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., s odstúpením od kúpnej

zmluvy V 425/2017 nesúhlasí a toto odstúpenie spochybňuje, Okresný úrad Námestovo, katastrálny
orgán Vás týmto vyzýva na podanie žaloby v zmysle príslušného ustanovenia § 137 Civilného sporového
poriadku na miestne a vecne príslušný súd, a to v lehote 60 dní odo dňa doručenia tejto výzvy, keďže
z intencií vyššie citovaného rozsudku NS SR so sp. zn. 6Sžo/229/2010 zo dňa 20.07.2011 vyplýva,
že pokiaľ vznikne spor o platnosť odstúpenia od zmluvy, jedná sa o občianskoprávny spor, ktorý je

oprávnený rozhodnúť jedine súd“.
2.7. Keďže sa nestotožňuje s dôvodom odstúpenia od zmluvy, odstúpenie považuje za neplatné, v
zmysle uvedenej povinnosti bol nútený k podaniu tejto žaloby, pretože mu bola táto povinnosť uložená
správnym orgánom a pokiaľ by v stanovenej lehote nepodal túto žalobu, bolo by to vyhodnotené ako
„akceptácia“ platnosti vykonaného odstúpenia od KZ a katastrálny orgán by vykonal príslušný záznam

v katastri nehnuteľností k predmetným nehnuteľnostiam.
2.8. Ako dôvody neplatnosti odstúpenia uviedol, že:
2.8.1. Kúpna cena za predmet prevodu bola kupujúcim zaplatená k rukám predávajúceho za prítomnosti
svedka A. H. v bare I. v Námestove. Počas trvania viac ako 5 rokov táto skutočnosť až do vedenia
konania na Okresnom súde Námestovo sp. zn. 5C/36/2021 (ďalej len „vec 5C/36/2021“) nebola sporná,

nárok žalovaného nebol nijak vymáhaný a tento neuskutočnil žiaden krok, ktorým by sa uvedeného
nároku domáhal. Nemožno opomenúť listinný dôkaz „Čestné prehlásenie“ žalovaného nachádzajúci sa
v spise 5C/36/2021, ktorým prehlásil, že kúpna cena bola vyplatená zo strany J. H..
2.8.2. Konštrukcie o zaplatení kúpnej ceny zo strany J. H. sú nepravdivé, účelovo vyfabulované,
vzájomne si odporujúce s prihliadnutím na produkované dôkazy vo veci 5C/36/2021. Ak prebiehali

konania, v ktorých sa riešilo zaplatenie kúpnej ceny v jeho prospech, tak úvodná argumentácia bola, že
kúpna cena mu bola zaplatená, následne zmenená na to, že mu nikdy zaplatená nebola. Poukázal na
spisy 5C/36/2021 a ČVS: ORP-214/2-VYS-DK-2022, ktoré navrhol pripojiť. Dané vyhlásenia a tvrdenia
trpia teda vážnym rozporom čo do záveru zaplatenia kúpnej ceny v zmysle KZ, na čo musí súdprihliadať pri hodnotení vierohodnosti výpovede žalovaného. Na pojednávaní konanom 08.03.2021 vo
veci 5C/36/2021 v rámci prednesov strán sporu boli uvedené skutočnosti, majúce vplyv na hodnotenie
osoby žalovaného a aj na právne posúdenie predmetu tohto sporu o určenie neplatnosti odstúpenia

od KZ. Ak žalovaný bol ochotný na jednej strane potvrdiť, že mal zaplatenú kúpnu cenu a na druhej
strane v tomto konaní opak, tak súd musí dôsledky týchto rozporov vyhodnotiť minimálne v strate
dôveryhodnosti jeho tvrdení. Aj v konaní vedenom na OR PZ v Dolnom Kubíne, ČVS: ORP-122/2-
VYS-DK-2023 J. H. vyhlásil, že splnil povinnosť zaplatenia kúpnej ceny za kupujúceho v prospech
predávajúceho vychádzajúcu z KZ.

2.8.3. Ako právo na zaplatenie kúpnej ceny, tak i právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy je premlčateľné.
S prihliadnutím na všeobecné lehoty zákonom stanovené z opatrnosti vzniesol námietku premlčania
žalovaného na právny úkon odstúpenia od zmluvy. V práve je nutné s plynutím času spájať aj oslabenie
práva a nárokov z právnych vzťahov vyplývajúcich. Každý riadny hospodár sa o svoj majetok stará.
Nestarostlivosťou o tento majetok zákon spája dôsledok premlčanie práva. Ak sa žalovaný počas
obdobia viac ako 5 rokov o svoj nárok nestaral, tak tým len potvrdzoval, že tomuto nároku nevenoval

pozornosť, čo bolo spôsobené jeho splnením, prečo nebolo potrebné uskutočňovať žiadne kroky
k vymáhaniu tohto nároku. Premlčacie lehoty sú zákonodarcom nastavené preto, lebo spoločnosť
má záujem na stabilizovaní právnych vzťahov v určitej lehote. Ak v tejto lehote nedochádza k ich
vysporiadaniu, tak následok je premlčanie nároku – zaplatenie kúpnej ceny. Druhou skutočnosťou
spojenouspremlčanímastabilizovanímprávnychvzťahovjepremlčanieprávanaodstúpenieodzmluvy.

I v tomto prípade je nárok a právo premlčané. Po vznesení námietky žalobcom, voči takto uplatnenému
právu súd nemôže toto právo priznať. Poukázal na dlhodobú konzistentnosť judikatúry NS SR a NS
ČR v tom, že považuje právo na odstúpenie od zmluvy za majetkové právo. Odstúpením od zmluvy sa
zasahuje do majetkových práv zmluvných strán v tom, že minimálne jedna zo strán musí po odstúpení
od zmluvy niečo vrátiť späť, alebo už nezíska niečo, čo pôvodne získať mala. Právo na odstúpenie od

zmluvy sa v zmysle § 101 OZ premlčuje za tri roky odo dňa, kedy ho bolo možné vykonať prvýkrát.
Podľa článku IV. bod 1 KZ bolo dohodnuté, že kúpna cena bude zaplatená pri jej podpise. Predávajúci
mal možnosť v stanovenej lehote domáhať sa buď zaplatenia kúpnej ceny alebo odstúpenia od zmluvy
a nezvolil si ani jednu možnosť uplatnenia svojich práv. Bol pasívnym, s čím právo spája dôsledok
premlčanie nároku a práva. Právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy začalo plynúť dňom 09.02.2017 a

predávajúci si mohol uplatniť právo buď na zaplatenie kúpnej ceny alebo odstúpenia od KZ najneskôr
08.02.2020. Nakoľko žalovaný odstúpil od KZ až podaním z 19.12.2022 si svoje právo riadne a včas
neuplatnil.
2.9.Žalobcabolodkázanýnapodanietakejtožalobynazákladevýzvysprávnehoorgánu–katastrálneho
orgánu danej listom z 11.05.2023, a to v lehote 60 dní od jeho doručenia a tým je daná aj jej procesná

prípustnosť, keďže si ňou v zmysle výzvy správneho orgánu bráni svoje vlastnícke právo. Takouto
žalobou môže žalobca dosiahnuť odstránenie pochybnosti o uplatnení sporného práva žalovaným
v právnom vzťahu. Výzva správneho orgánu a následný postup žalobcu na jej podklade sú potom
podkladom k záveru, že je daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Iný záver by bol zásahom
do práva na súdne konanie spĺňajúceho garancie spravodlivosti. Podporne poukázal na rozhodnutie

NS SR sp. zn. 4Cdo/35/2019, kde súd argumentoval, že predmetom civilného procesu je procesný
nárok, ktorý je tvorený predmetom nároku (petitom) a základom nároku, ktorý tvoria právne významné
skutočnosti, na ktorých sa zakladá žalobný návrh. Účelom civilného procesu je spory riešiť (rozhodovať
ich) a prinášať spravodlivosť a nie ich odmietať (teda „nesúdiť“) cez rôzne arbitrárne procedurálne rituály.
Sudca by sa vždy mal v prvom rade zaoberať materiálnym predmetom sporu, lebo len preto sa vec

dostala na súd, aby sa rozhodlo o hmotnom práve. Aj Európsky súd pre ľudské práva, vychádzajúc
zo zásady „iura novit curia“ vyvodzuje, že táto zásada neslúži na odôvodnenie príčin brániacich mu
zaoberať sa meritom veci, ale oprávnenie prekvalifikovať predloženú sťažnosť (návrh) tak, aby ju vecne
preskúmal aj vtedy, ak by ho úzkoprsé a formalistické ponímanie sťažnosti malo priviesť k jej odmietnutiu
z formálnych príčin pre nedostatky sťažnosti; označuje sa totiž za pána právnej charakteristiky faktov

sporu, a preto môže sám od seba rozhodnúť tak, že meritórne preskúma sťažnosť sťažovateľa podľa
čl. 8 dohovoru (Solomakhin c. Ukrajina z 15.03.2012, sťažnosť č. 24429/03).“ (rozs. OS Námestovo
5C/36/2021 z 08.03.2022). Ak žalobca bol na podanie tohto typu určovacej žaloby vyzvaný správnym
orgánom, súd nemôže túto žalobu zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, ale v súlade
so žalobnou žiadosťou žalobcu (petitom) ju posúdiť ako určovaciu žalobu v tom smere, či právo na

odstúpenie bolo alebo nebolo zákonne uplatnené.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 23.08.2023 k žalobe, ktorú žiadal zamietnuť, uviedol, že:3.1. Dôvodom odstúpenia od KZ bol špekulatívny postup žalobcu, na podklade ktorého musel poukázať
finančné prostriedky titulom kúpnej ceny J. H., ako osobe, ktorá následne po prevode nehnuteľnosti
nadobudla a kúpnu cenu zaplatila žalobcovi, pričom tento ju následne uhradil jemu.

3.2.Poukazujúcna§39OZuviedol,žežalobcaúmyselnekonáspôsobomodporujúcimdobrýmmravom.
Žalobca neguje dohodu, ktorá bola uzatvorená medzi ním, žalobcom a J. H., a síce že na podklade
Kúpnej zmluvy z 18.11.2016 v znení jej dodatku, uzatvorenej medzi ním ako predávajúcim a žalobcom,
predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. D. a stavby
bez súpisného čísla (t. č. nejestvuje, išlo o jednoduchú stavbu z dreva, ktorá bola zbúraná), priamo od

kupujúceho neobdržal žiadnu odplatu v akejkoľvek forme, a to najmä kúpnu cenu vo výške 45.000,-
eur, ktorú bol povinný mu uhradiť v deň podpisu zmluvy podľa ustanovení v nej upravených. Finančné
prostriedky vo výške 45.000,- eur mu boli odovzdané za prítomnosti A. B. a J. H. ako nadobúdateľa
predmetných nehnuteľností (a ďalších osôb: A. H., A. C.) v rámci ich ďalšieho prevodu po dohode tak,
že J. H. ich v hotovosti chcel odovzdať žalobcovi, avšak nakoľko evidoval pohľadávku voči žalobcovi
titulom nezaplatenej kúpnej ceny, na žiadosť a so súhlasom prítomného žalobcu odovzdal p. J. H.

finančné prostriedky vo výške 45.000,- eur priamo jemu. V dôsledku uvedeného žalobca deklaroval za
jeho prítomnosti splnenie povinnosti na zaplatenie celej kúpnej ceny od J. H. titulom kúpnej zmluvy zo
dňa 25.07.2018, ktorou boli nehnuteľnosti prevedené zo žalobcu na J. H. a uvedené prostriedky mu
odovzdal za účelom vysporiadania jeho nároku na kúpnu cenu v zmysle kúpnej zmluvy z 18.11.2016,
na podklade čoho nepodal žalobu o zaplatenie predmetnej sumy, čím sa prítomné osoby zhodli na

vysporiadaní vzájomných záväzkov. Preto dobromyseľne považoval vec za uzatvorenú.
3.3. Žalobca ako kupujúci mu v zmysle a za podmienok zmluvy nezaplatil odplatu v podobe kúpnej ceny
tak, ako bolo v zmluve dohodnuté, a to sumu vo výške 45.000,- eur bezhotovostne pri podpise kúpnej
zmluvy (bod 1 článku IV. KZ). Žalobca sa v súdnom konaní, v ktorom obral J. H. o pozemky, vyjadroval,
že písomne bola dohodnutá úhrada bezhotovostne, a nakoľko nebola iná písomná dohoda, iný spôsob

vysporiadania nemožno akceptovať.
3.4.Vtomtoprípadevšakhovoríinak,akomutovyhovuje,atotak,žemalkúpnucenuzaplatiťvhotovosti
za prítomnosti svojej matky, čo je nezmysel. Žiadnu kúpnu cenu mu nezaplatil, je si istý, že o tom ani
nemôže existovať akýkoľvek pravý listinný dôkaz, ktorým by to bolo potvrdené.
3.5. Samotný prevod nehnuteľnosti na žalobcu bol dohodnutý ako dočasný z dôvodu neprítomnosti J.

H., ako osoby, do ktorej vlastníctva majú byť finálne nehnuteľnosti prevedené. Následne bol po dlhší čas
žalobca pasívny a zdržal sa ďalšieho konania s možným zámerom počkať a doručiť Okresnému úradu
Námestovo, katastrálny odbor Odstúpenie zo dňa 05.01.2021 od kúpnej zmluvy zo dňa 25.07.2018
(doručené katastru 19.03.2021), podľa ktorého mal tento (aj podľa súdneho rozhodnutia) platne odstúpiť
od zmluvy, nakoľko mu nemala byť zaplatená dohodnutá kúpna cena od J. H.. Tento postup je celkom

zjavne účelový a nemožno ho v slušnej spoločnosti akceptovať a odobrovať súdnymi rozhodnutiami.
3.6. Žalobca sa teda žalobou domáha v zásade toho, aby ostali pozemky v jeho vlastníctve bez toho,
aby za ne zaplatil sám čo i len (euro) cent. A to všetko len postupom, kedy spôsobom obchádzajúcim
zákon a odporujúcim dobrým mravom načasoval príslušné právne úkony. Preto nemožno ani prihliadať
na námietku premlčania (ako právny úkon), nakoľko je vznesená účelovo, zlomyseľne a v rozpore s

dobrými mravmi.
3.7. Okresný súd Námestovo rozsudkom sp. zn. 5C/36/2021, rozhodol, že mu nemala byť kúpna cena
za pozemky uhradená spôsobom, aký zmluvné strany dohodli, preto boli J. H. pozemky z vlastníctva
nateraz odňaté.
3.8. V dôsledku uvedeného mu bola doručená výzva J. H. na vrátenie sumy 45.000,- eur, ktorú mu

poukázal za uvedené nehnuteľnosti, nakoľko, keď sa podľa rozhodnutia súdu nestal ich vlastníkom, nie
je právny dôvod na to, aby za nehnuteľnosti platil kúpnu cenu, ktorú uhradil žalobcovi a ten ju mal uhradiť
jemu. Na základe výzvy 04.01.2023 vrátil finančné prostriedky p. J. H., pričom nemá ani nehnuteľnosti
a ani peniaze, a toto nemožno nechať len tak, lebo uvedená situácia, ktorá nastala, nie je normálna a
určite nie je v súlade so zákonom a akoukoľvek spravodlivosťou.

3.9. Žalobca koná účelovým spôsobom smerujúcim k obohateniu sa získaním nehnuteľností
bezodplatne a je ho potrebné hodnotiť ako vypočítavé, s jednoznačne zištným zámerom, ktorému
nemožnoposkytnúťprávnuochranu.Jeneprijateľnéaneakceptovateľnévprávnomštáte,kedysaniekto
flagrantným spôsobom zneužitia práva obohatí o nehnuteľnosti v hodnote tisícov eur bez toho, aby za
tieto zaplatil (resp. poskytol inú protihodnotu), alebo si prisvojil akýkoľvek majetok, do ktorého nevniesol

ani jedno euro. Podaním žaloby si chce žalobca len udržať vlastníctvo k niečomu, na čo nemá akýkoľvek
právny ani morálny nárok, a to preto, lebo aj J. H., ako aj jeho, očividne uviedol do omylu, resp. zneužil
ich dohodu.3.10. Vlastníctvo žalobcu okamihom, kedy sa mu dostalo odstúpenie od zmluvy do dispozície, zaniklo,
a teda jeho vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nie je nesporné, lebo právny stav v podobe
existencie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam naďalej nejestvuje. Skutočnosť, že by kúpna cena bola

priamo z jeho strany zaplatená, nepreukázal. Tvrdí, že mala byť zaplatená v hotovosti za prítomnosti A.
H., jeho matky v bare, avšak proti takémuto postupu, ktorý je v rozpore so zmluvným znením v konaní
vedenom pod sp. zn. 5C/36/2021 namietal a súd na dohodu medzi stranami neprihliadol. Rozsudok
tunajšieho súdu v uvedenom konaní 5C/36/2021 teda stanovil právny základ, kedy mu nemala byť podľa
súdu kúpna cena uhradená, čo bola pre neho nová skutočnosť, na podklade čoho oprávnene odstúpil

od zmluvy. Ak by ju zaplatenú mal, zostal by vlastníkom J. H., súd však vyhodnotil, že nebola, čo je
pre žalobcu nová skutočnosť (aj keď nezmyselná), a preto na ňu musel reagovať nielen vrátením sumy
45.000,- eur J. H., ale zároveň tiež odstúpením od kúpnej zmluvy. Moment premlčania nenastal ani
nastať nemohol, nakoľko medzi sporovými stranami mal byť záväzok splnený formou plnenia zo strany
J. H. žalobcovi a následne žalobcom obratom jemu, čo súd vo svojom rozhodnutí popiera. Konajúci súd
sa teda rozhodol nerešpektovať vôľu zmluvných strán a rozhodol spôsobom, s ktorým sa nestotožňuje,

avšak práve nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia, v zmysle ktorého nemal mať kúpnu cenu zo
strany žalobcu uhradenú, bol moment, ktorý založil nový právny stav a ktorým pokračovala premlčacia
doba.

4. V následnej replike danej vyjadrením z 12.10.2023 žalobca uviedol, že:

4.1. Žaloba je vyvolaná postupom žalovaného. Na strane žalovaného je napísaný nový príbeh za
podpory osôb J. a A. H., ktoré motivujú žalovaného ku konštrukciám, v ktorých sa neustále viac a viac
zamotávajú. Vo vyjadrení žalovaného je opätovná novácia prebehnutia okolností o zaplatení kúpnej
ceny. Žalovaný vo vyjadrení niekoľkonásobne zmeneným tvrdením konštatuje, že dostal zaplatenú
kúpnu cenu a napriek tomu volí nárok na odstúpenie od kúpnej zmluvy pre jej nezaplatenie. Ak by

žalobca pripustil (čo nepripúšťa), že kúpna cena bola zaplatená takým spôsobom ako uvádza žalovaný,
tak nie je žiaden právny základ na odstúpenie od zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny a návrh by musel
byť zamietnutý. Ak by sa mali posudzovať ostatné zákonné dôvody na odstúpenie od zmluvy, tak tieto
žalovaný nevymedzuje a ani pri odstúpení nepoužil.
4.2. Žalovaný venuje veľkú snahu vymedzeniu predmetu prevodu. V KZ uvádza predaj pozemkov

a stavby, tak vo všetkých dokumentoch je pri stavbe dovetok „zbúraná“. Uvedená skutočnosť je
žalovaným zámerne zdôrazňovaná, aby spochybnil, že predmetom prevodu bola stavba vo vyhotovení
všetkých konštrukčných prvkov tak, ako sa dnes nachádza. I v tomto je snaha žalobcu pomáhať J. H.
a A. H. s nadobudnutím vlastníctva k údajne novo postavenej budove. Toto nie je pravda a vo vzťahu k
tejto skutočnosti žalobca pripojí v priebehu konania dôkazy o tom, aký technický stav bol v čase prevodu

nehnuteľností v zmysle KZ.
4.3. Odstúpenie žalovaného od KZ bolo výlučným rozhodnutím žalovaného a zrealizoval ho aj keď mal
zaplatenú kúpnu cenu. Ak ho zrealizoval, tak musel rátať s tým, že vlastník nehnuteľností, ktorý zaplatil
kúpnu cenu, sa bude brániť, lebo právne následky, ktoré jeho konaním vznikli, ohrozujú vlastnícke právo
žalobcu k nehnuteľnostiam. Je absolútne scestné tvrdenie žalovaného, že ide o špekulatívne konanie

žalobcu, lebo sám žalobca bol žalovaným donútený k bráneniu si vlastníckeho práva, ktoré je konaním
žalovaného ohrozované. Práve výzva katastrálneho orgánu ako reakcia na úkon žalovaného viedla
k podaniu žaloby v snahe udržať si vlastníctvo, nakoľko nepodaním takejto žaloby by právne následky
jednostranného úkonu žalovaného i keď neopodstatnene viedli k vzniku vlastníckeho práva žalovaného,
čo nemôže dopustiť. Do dnešného dňa musí bojovať so spriaznenými dušami žalovaného, t. j. A. a J.

H.. Nejde o špekulatívnosť, ide o bránenie si vlastníckeho práva proti ziskuchtivým osobám.
4.4. Žalovaný až do času právoplatného ukončenia konania 5C/36/2021 nikdy nerozporoval ani
nenamietal splnenie si povinností kupujúceho vyplývajúce z KZ. Nedá sa uveriť tomu, že by mu z
titulu nezaplatenia kúpnej ceny za predmet prevodu nechýbalo 45.000,- eur. Na dokladovanej transakcii
prevodu 45.000,- eur sa evidentne podieľali H.. Bolo by zaujímavé sledovať pohyb týchto peňazí

na účte žalovaného, a to ako sa tam dostali. Či žalovaný disponoval touto sumou alebo sa potvrdí
predpoklad o vykonštruovaní celej transakcie, a to všetko vo vzťahu k tomu, prečo tieto finančné
prostriedky žalovanému nechýbali 5 rokov a prečo sa tento ich nedomáhal. Rozhodnutím súdu vo
veci 5C/36/2021 však došlo k stavu, kedy zámer žalovaného a J. H. o nezákonné a špekulatívne
nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bol vážne narušený. Preto žalovaný

v snahe zhojiť tento stav vykonáva všetky možné úkony ako chabé pokusy na docielenie pôvodne
plánovaného zámeru – nadobudnutia vlastníckeho práva.
4.5. Žalovaný vo vyjadrení uvádza už niekoľký krát zmenenú verziu o zaplatení kúpnej ceny tým, že
medzi ním, žalobcom a J. H. mala údajne existovať dohoda o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny. Stýmto vyfabulovaným tvrdením žalobou v celom rozsahu nesúhlasí a odmieta ho. Zotrval na svojich
doterajších tvrdeniach, že žalovanému bola v celosti kúpna cena vyplatená. Ak žalovaný modifikuje
spôsob zaplatenia kúpnej ceny, hoci potvrdzuje, že táto bola zaplatená, tak z dôvodu nezaplatenia

kúpnej ceny nie je možné od zmluvy odstúpiť a nerozhoduje spôsob. Ďalším dôvodom na odstúpenie
žalovaného od KZ bolo porušenie zmluvných podmienok „zaplatenie kúpnej ceny bezhotovostným
prevodom pri podpise kúpnej zmluvy“ (bod 1 čl. IV. KZ). Rozhodujúce je zaplatenie kúpnej ceny a
splnenie si povinnosti žalobcom túto zaplatiť, lebo iba na túto skutočnosť sa viaže právo odstúpenia od
zmluvy.

4.6. Poprel žalovaným uvádzanú novú verziu o dočasnosti prevodu predmetných nehnuteľností ako
takú, ktorá postráda logickosť, pričom žalovaný ani tvrdenie o jej existencii ničím nezdôvodnil a ani
nepreukázal.
4.7. Je na ťarchu žalovaného, ak sa cítil poškodený na svojich právach, že tieto neuplatnil včas. Postoj
žalovanéhokmajetkupočas5rokovjedostatočnýmdôkazomnaprijatiezáveru,žeideovykonštruované
tvrdenia žalovaného smerujúce k zvýhodneniu jeho osoby a jemu blízkych osôb. V správaní žalovaného

a jeho tvrdeniach nemožno vidieť poctivý zámer a nemožno ani reflektovať na ním zmienenú skutočnosť
o namietaní premlčania. Jeho osoba a jeho pôsobenie v prospech H. vždy bolo toxické a vyvolávajúce
vážne pochybnosti o zákonnosti správania sa žalovaného, čo vyvoláva vážne podozrenie aj v tomto
prípade.
4.8. Žalobcom vznesená námietka premlčania je jednostranný, výslovný a adresovaný právny úkon

žalobcu ako povinnej osoby, ktorým je premlčanie uplatnené. Je to námietka proti neoprávnene
uplatnenému právu žalovaného a procesný úkon žalobcu, ktorým sa bráni voči nelegitímnemu postupu
a snahe žalovaného získať majetok, ktorý mu nepatrí. Účinné vznesenie námietky premlčania má
významnú reflexiu v hmotnoprávnej oblasti. „Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku
ktorého nárok (teda žalovateľnosť alebo vykonateľnosť), vyplývajúci z určitého subjektívneho práva,

možno odvrátiť námietkou.“ LUBY, Š., Základy všeobecného súkromného práva, II. vydanie, Šamorín:
Heuréka, 202, 93 s. Námietku premlčania vzniesol oprávnene a slúži na účel ochrany jeho osoby voči
vykonštruovanému úkonu odstúpenia žalovaného od KZ. Takto ziskuchtivo realizovaný úkon odstúpenia
a účelovo vytvorený dôvod musí byť eliminovaný dôkaznou situáciou, skutkovými okolnosťami,
vierohodnosťou tvrdení žalovaného a v nie poslednom rade aj inštitútom premlčania. Procesná obrana

žalobcu, voči ktorému sa zo strany žalovaného uplatňujú vyfabulované práva alebo sa tieto práva
nevykonávali vôbec, opodstatňuje dôvodnosť vznesenia tejto námietky premlčania.
4.9. Normálnej logike je odporujúci postup žalovaného týkajúci sa nakladania s kúpnou cenou. Žalovaný
dobrovoľne naložil s kúpnou cenou, bolo to výslovne jeho rozhodnutie a následok ktorý uvádza, že
„nemám ani nehnuteľnosti, ani peniaze“ je výsledkom jeho správania sa. Za tieto dôsledky musí znášať

zodpovednosť. Žiadna nemorálna situácia ani rozpor so zákonom a spravodlivosťou konaním žalobcu,
ako uvádza žalovaný, nenastal. Každý občan tohto štátu má rovnaké práva a povinnosti, či zákonné
možnosti domáhať sa, príp. brániť svoje práva. Ak však žalovaný tieto možnosti nevyužíva, nemožno
ich prisudzovať na ťarchu žalobcu.

5. Na pojednávaní 05.02.2024:
5.1. Zástupca žalobcu pridržiavajúc sa podanej žaloby zdôraznil, že jej podanie bolo vyprovokované
konaním žalovaného. Ak by žalobca nebol aktívny a nepostupoval tým spôsobom, na aký bol katastrom
odkázaný, došlo by k ohrozeniu jeho vlastníckeho práva. Došlo teda k zneisteniu vlastníckeho práva
žalobcu. Presný dátum, kedy bolo odstúpenie žalobcovi doručené, nevie uviesť, ale jeho doručenie

žalobca nepopiera a určite sa tak stalo pred 26.01.2023. Peniaze, ktoré zaplatil J. H. na účet žalobcu
08.02.2021, teda až potom, ako mu bolo doručené odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy z 25.07.2018,
tak tie peniaze žalobca J. H. prevodom vrátil. Nie je pravdou, že by niekedy mal žalobca posväcovať
spôsob úhrady kúpnej ceny spôsobom nie dohodnutým v zmluve a inokedy to namietať, keď sa
mu to hodí, ako sa to snaží tvrdiť protistrana. Žalobca stále poukazoval na to, že on kúpnu cenu

riadne zaplatil, o čom svedčí aj to, že žalovaný po dobu 5 rokov nijakým spôsobom túto skutočnosť
nenamietal a ani nevyzval žalobcu na jej zaplatenie. Až v priebehu konania vo veci 5C/36/2021 na
pojednávaní 08.03.2022 začala vznikať nová verzia o zápočte medzi troma subjektmi. Žiadal, aby sa
súd prednostne vyporiadal so vznesenou námietkou premlčania ako práva na odstúpenie, tak aj práva
na zaplatenie kúpnej ceny. V žalobe, o ktorej sa viedlo konanie sp. zn. 5C/36/2021, J. H. uvádzal, že

kúpnu cenu v celosti uhradil, pričom žalovaný v uvedenom konaní – terajší žalobca disponuje finančnými
prostriedkami vo výške kúpnej ceny a len z dôvodu, že vtedajší žalobca sa t. č. nachádza v zariadení
na výkon väzby, nemôže zabezpečiť potvrdenie o úhrade a toto potvrdenie ani nikdy nepredložil.
V záverečnom vyjadrení k argumentácii protistrany o údajnom plynutí premlčacej lehoty až stavomrozhodnutia krajského súdu vo veci 5C/36/2021 uviedol, že táto je mimo zákonné znenie § 101 OZ,
vktoromjejednoznačnekonštatované,želehotazačínaplynúť,keďsaprávomohlovykonaťpoprvýkrát.
Právo odstúpiť od zmluvy mohol žalovaný uskutočniť hneď prvý deň po tom, ako mu údajne nebola

zaplatená kúpna cena. Dňom 09.02.2020 lehota uplynula a následne ďalšie skoro dva roky nebol žiadny
impulz zo strany žalovaného, že by kúpna cena nebola zaplatená. Jednoznačne to potom verifikuje
záver, že „historka“ o zaplatení kúpnej ceny zápočtom je v čase sa vyvíjajúca, zo strany žalovaného
modifikovaná práve tak, ako sa to žalovanému hodí. Žalovaným navrhnutý smer dokazovania označil
za nulitný s prihliadnutím na skutočnosť, že nie je možnosťou, ale povinnosťou súdu vysporiadať sa

so vznesenou námietkou premlčania a práve z dôvodu hospodárnosti konania nenavyšovať náklady
dokazovania a súdne náklady, keď rozhodujúca je otázka premlčania. Žalobca jednoznačne tvrdí, že
kúpnu cenu riadne – to znamená včas a v dohodnutej výške zaplatil, čoho dôkazom bolo aj následné
správaniesaúčastníkovkúpnejzmluvy,ktoríobratompredmetnúzmluvupostúpilikatastrálnemuorgánu.
Žiadal žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
5.2. Zástupca žalovaného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalovaný sa pracovne

nachádzavNemecku,kdedostalprojekt,ktorýmusídokončiťdourčitejlehotyatrvánaosobnejúčastina
pojednávaní. Tiež nemal dostatočnú možnosť oboznámiť sa so všetkými rozhodnými skutočnosťami pre
krátkosť času od momentu, kedy prevzal zastupovanie žalovaného. Uviedol, že z iniciatívy žalobcu začal
proces sporných konaní, keďže vplyvom jeho konania došlo k iniciovaniu sporu 5C/36/2021. V danom
prípade dohodou všetkých, ktorí sa zúčastňovali na postupnom prevode KZ dotknutých nehnuteľností,

bolo, aby tieto nehnuteľnosti neskončili v rukách žalobcu, ale J. H., pričom k ich prevodu na žalobcu
KZ došlo len z dôvodu, že v tom čase bol J. H. odcestovaný a k prevodu priamo na jeho osobu zo
strany predávajúceho nemohlo dôjsť. Medzi stranami došlo k dojednaniu podmienok vysporiadania sa
so zaplatením kúpnej ceny, ktorá bola uhradená tak, ako to žalovaný popísal vo vyjadrení k žalobe.
Po jej zaplatení potom bol stav dva roky taký, že nebol žiadny problém, až kým žalobca neodstúpil

od následnej kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel s J. H. pre nezaplatenie kúpnej ceny, hoci táto kúpna cena
bola uhradená. Žalobca teda účelovo odstúpil od kúpnej zmluvy s J. H.. Jeho obrana spočívala v tom,
že kúpna cena podľa tej následnej kúpnej zmluvy nebola uhradená spôsobom predpokladaným danou
zmluvou a následne súd z toho dôvodu žalobu v konaní 5C/36/2021 iniciovanú J. H. zamietol. Vtedy
to bolo na prospech žalobcu a teraz žalobca naopak tvrdí, že kúpna cena bola zaplatená v hotovosti

a došlo k zaplateniu kúpnej ceny za prítomnosti matky žalobcu. Na vznesenú námietku premlčania súd
nemôže prihliadať, nakoľko jej vznesenie sa prieči dobrým mravom a je dôsledkom účelového postupu
žalobcu. Tiež uviedol, že žalovaný trvá na výsluchu svedkov J. H., A. H., H. C. a H. F. (označených
v podaní zástupcu žalovaného z 29.01.2024), ktorí môžu ozrejmiť, ako to v skutočnosti bolo. Má za
to, že tunajší súd spôsobom rozhodnutia vo veci 5C/36/2021 nabúral určitý stav, ktorý tu existoval,

z ktorého vyplynuli určité právne dôsledky. V danom prípade žalovaný vychádzal z toho, že jeho právo na
kúpnu cenu bolo uspokojené určitým spôsobom, a preto ani nemal dôvod robiť nejaké úkony za účelom
zabezpečenia zaplatenia kúpnej ceny. Toto jeho presvedčenie a mentálne nastavenie bolo nabúrané až
rozhodnutím súdu v konaní 5C/36/2021. Žalobca vlastne ešte stále nepovedal, akým spôsobom malo
dôjsťzjehostranykzaplateniukúpnejceny,čihotovostnealebobezhotovostneaprávepretojepotrebné

ozrejmiť, aký je skutočný skutkový stav. Žalobca sa dva roky nezaujímal o zaplatenie a následne od
zmluvy odstúpil. Teraz argumentuje spôsobom, že odstúpeniu mala predchádzať určitá výzva a pýta sa
ako žalobca vyzval tretiu osobu na zaplatenie kúpnej ceny pred odstúpením od zmluvy. Čiže už toto
samotné evokuje možnú účelovosť postupu žalobcu, ktorou sa je potrebné väčšmi zaoberať, aby mohlo
byť posúdené zo strany tunajšieho súdu, či určitý rozpor s dobrými mravmi je alebo nie je a rovnako

čo sa týka začiatku a plynutia prípadnej premlčacej doby. Samozrejme, že druhá finančná tranža bola
žalobcom vrátená, nakoľko v samotnej podstate nehnuteľnosti dostal zadarmo a uvedomoval si, že
nemôže sa obohatiť na opätovnej platbe. Poprel žalobcom uplatnený nárok. Má za to, že námietka
premlčania je vyslovená v rozpore dobrými mravmi a je potrebné, aby sa súd s vecou riadne vysporiadal.
Vzáverečnompredneseuviedol,žedôležitýjenielenvýrokrozhodnutiavovecisp.zn.5C/36/2021,aleaj

jeho odôvodnenie. Na toto by mal súd prihliadať a neprijímať protichodné právne závery a argumentácie.
Podľa žalobcu zo strany J. H. nemali byť splnené podmienky v zmysle uzatvorenej kúpnej zmluvy
so žalobcom, no a v tomto prípade ide o to isté, avšak túto argumentáciu samozrejme žalobca
neprijíma, nakoľko mu nevyhovuje. Súdu musí byť zrejmé, že protichodnosť argumentácie, celkom
zjavnáúčelovosť,nieještandardomvsprávaníúčastníkovzmluvnýchvzťahov,avšaknatotosarozhodol

nereflektovať a v jednoduchosti sa uskromniť na konštatovanie v podobe riadne vznesenej námietky
premlčania. Žalovaný by očakával aspoň snahu súdu preveriť tvrdenia a vykonať dokazovanie čo do
zaplatenia kúpnej ceny zo strany žalobcu, ktoré bezpochyby preukázať nevie, nakoľko nezaplatil nič. Ani
v tejto časti súd nevzhliada žiadne dôvody na skúmanie rozporu s dobrými mravmi. Rovnako žalovanýsa chcel v danej veci vyjadriť a byť tu prítomný, nakoľko minimálne výsluch sporových strán by sa pri
rozhodovaní o tak dôležitom práve ako je vlastnícke právo očakávalo, no ani k tomu súd nepristúpil.
Bola uplatnená rýchlosť pred spravodlivosťou. Navrhované dôkazy boli označené za zbytočné. Celkom

zjavné naplánované postupy sú naďalej prehliadané. Za takýchto okolností žalovaný nevie využívať
príslušné prostriedky procesnej obrany, nakoľko vzhliada určitý stupeň nezáujmu vo veci.

6. V prvom rade v súvislosti s procesným postupom, keď nebolo vyhovené žiadosti zástupcu žalovaného
o odročenie pojednávania nariadeného na deň 05.02.2024, súd uvádza, že predvolanie na uvedené

pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 15.01.2024, t. j. s predstihom 20 kalendárnych dní pred
určeným termínom. Žalovaný (vychádzajúc z doloženého plnomocenstva) mal splnomocniť svojho
zástupcu dňa 26.01.2024 na jeho zastupovanie v tomto konaní, t. j. 9 dní pred určeným termínom, ktorý
podaním z 29.01.2024 oznámil zastupovanie žalovaného, ospravedlnil neprítomnosť žalovaného na
pojednávaní, žiadajúc súčasne o jeho odročenie so zdôvodnením, že žalovaný je dlhší čas odcestovaný
a má sa nachádzať v Nemecku do 10.02.2024, že nie je z jeho strany možné zabezpečiť účasť na

nariadenom pojednávaní a tento má zároveň trvať na svojej osobnej účasti na pojednávaní. Tunajší
súd obratom dňa 30.01.2024 oznámil zástupcovi žalovaného nevyhovenie jeho žiadosti o odročenie
pojednávania so zdôvodnením, že nepovažuje uvádzaný dôvod pre odročenie za preukázaný a súčasne
za uplatnený včas, nakoľko dôvod pre odročenie pojednávania súdu oznámil až s odstupom cca 2
týždňov po obdržaní predvolania, čím si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 183 ods. 3 Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. oznámiť ním uvádzaný dôvod bezodkladne po tom, ako sa
o ňom dozvedel alebo mohol dozvedieť. Z uvádzaných dôvodov potom na pojednávaní 05.02.2024 súd
rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na dané pojednávanie nedostavil.
Hoci na pojednávaní zástupca žalovaného opakovane uvádzal, že žalovaný sa chce prejednania veci
osobne zúčastniť a tvrdil, že dôvodom pobytu žalovaného zahraničí v čase pojednávania majú byť

pracovné dôvody, opäť nijakým spôsobom ani na pojednávaní takéto svoje tvrdenia nedokladoval
(nepreukazoval), včítane toho, kedy sa žalovaný o dôvode, pre ktorý sa nemôže pojednávania zúčastniť,
mal dozvedieť, hoci mu z predchádzajúcej negatívnej odpovede súdu na jeho žiadosť bolo zrejmé, že
jednýmzdôvodovprenevyhoveniežiadostioodročeniepojednávaniajeajoneskorenosťtakejtožiadosti
(popri nepreukázaní existencie dôležitého dôvodu pre odročenie), t. j. že vo vzťahu k súdu nedošlo

k bezodkladnému oznámeniu takého dôvodu po tom, ako sa o ňom dozvedel alebo mohol dozvedieť,
resp. ho mohol predpokladať.

7.Akonemiestnusúdpovažovalopakovaneuvádzanúnámietku,žesúdsvojímpostupomuprednostňuje
rýchlosť konania pred spravodlivosťou, ak nepochybne v danej veci to bol práve žalovaný, ktorý nevyužil

jednu z procesných možností, ktorú mal k dispozícii, a to možnosti dania dupliky k replike žalobcu, na
podanie ktorej bol vyzvaný uznesením tunajšieho súdu z 08.11.2023, keď súčasne nie je zrejmé, prečo
žalovaný (ak to skutočne považoval za potrebné) neoznačil už skôr dôkazy, ktoré navrhol vykonať v
podaní z 29.01.2024, doručenom súdu s odstupom len 6 dní pred určeným termínom pojednávania.

8. Pokiaľ ide o vec samu, súd sa prioritne zaoberal otázkou procesnej prípustnosti podanej žaloby, ktorá
podľa znenia jej žalobného petitu má charakter žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu ako právnej
skutočnosti – konkrétne odstúpenia od KZ učineného žalovaným podaním z 19.12.2022, ktoré nesporne
bolo doručené žalobcovi niekedy predo dňom 26.01.2023, kedy žalobca naň reagoval svojím vyjadrením
daným prostredníctvom jeho terajšieho zástupcu.

9. Rozhodujúcim dôvodom, pre ktorý súd považoval takúto žalobu za procesne prípustnú, je ten, že
práve na podanie takejto žaloby bol žalobca vyzvaný podaním katastrálneho orgánu zo dňa 11.05.2023
označeným ako „VEC: Výzva k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo dňa 08.02.2017“, a to konkrétne
z dôvodu, že žalobca nesúhlasil s odstúpením od KZ, oznámeným uvedenému orgánu dňa 20.12.2022

podaním žalovaného označeným ako „Oznámenie o odstúpení od kúpnej zmluvy a žiadosť o obnovu
zápisu vlastníckeho práva (zn. V-425/2017)“, aby v lehote 60 dní od doručenia výzvy podal na príslušný
súd žalobu, keďže podľa R 81/2014 pokiaľ vznikne spor o platnosť odstúpenia od zmluvy, jedná sa
o občianskoprávny spor, ktorý je oprávnený rozhodnúť jedine súd. Súčasne bol žalobca upozornený, že
ak tak v stanovenej lehote neurobí, bude to vyhodnotené ako „akceptácia“ platnosti odstúpenia a daný

orgán vykoná príslušný zápis v katastri k predmetným nehnuteľnostiam.

10. Odhliadnuc od toho, že tunajší súd sa v prípade existujúcej spornosti jednostranného odstúpenia od
zmluvy nestotožňuje s postupom katastrálneho orgánu (ten vyzval na riešenie spornej otázky zmluvnústranu spochybňujúcu platnosť odstúpenia ako jednostranného právneho úkonu realizovaného druhou
zmluvnou stranou KZ, t. j. nie toho, kto mal realizovať medzi zmluvnými stranami „sporný úkon“ a ktorý
súčasne má mať z tohto úkonu „prospech“ (chce docieliť zmenu evidovania vlastníckych vzťahov

kpredmetuKZnastavexistujúcipredjejuzatvorenímazavkladovaním),keďpodľanázorusúduvyzvaný
na jej podanie mal byť naopak ten subjekt, ktorý medzi zmluvnými stranami sporný úkon zrealizoval a na
základe neho chce docieliť zmenu zápisu v katastri) je zrejmé, že žalobca, ak sa chcel vyhnúť dôsledkom
plynúcim z jeho prípadnej nečinnosti, na ktoré bol výslovne upozornený, musel postupovať spôsobom,
na aký bol správnym orgánom odkázaný, ak chcel zabrániť zmene v evidencii vlastníckych vzťahov

k predmetným nehnuteľnostiam na stav, ktorý existoval (na základe vtedajšieho súhlasného prejavu
oboch zmluvných strán) pred odvkladovaním KZ. Súčasne súd uvádza, že vychádzajúc zo skutkového
vymedzenia uplatneného nároku – základu nároku ako súčasti procesného nároku uplatneného v spore,
tvoreného právne významnými skutočnosťami, na ktorých stojí žaloba, bolo by možné preformulovať
žalobný petit ako druhú súčasť procesného nároku, aby striktne zodpovedal požiadavkám vyplývajúcim
z § 137 písm. c) CSP, napr. na určenie, že právo žalovaného na odstúpenie realizované úkonom

žalovaného z 19.12.2022 nie je dané. Takéto určenie vychádzajúce z identického základu by však
pre následný postup katastrálneho orgánu nemohlo vyvolať nič viac a ani menej, než aj žaloba,
akú podal v danom prípade žalobca a súd preto nevidel dôvod, aby sám preformulovával žalobný
petit tak, aby jeho znenie striktne zodpovedalo ust. § 137 písm. c) CSP. Súčasne konštatuje, že
na takomto požadovanom určení, ktoré je spôsobilé docieliť žalobcom predpokladané dôsledky (aby

zo strany katastrálneho orgánu vplyvom odstúpenia žalovaného od KZ nedošlo k zmene zápisu
ohľadne predmetných nehnuteľností na stav existujúci pred vkladom KZ) má žalobca naliehavý právny
záujem. Súd sa v danom smere stotožňuje aj s argumentáciou žalujúcej strany uvádzanou pod bodom
2.9. prakticky kopírujúcou dôvody rozsudku tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 5C/36/2021 (bod 23.
odôvodnenia).

11. Dôvodom odstúpenia žalovaného od KZ malo byť nezaplatenie kúpnej ceny žalobcom ako kupujúcim
žalovanému ako predávajúcemu vo výške a spôsobom vyplývajúcim z článku IV. bod 1 KZ. Podľa
uvedeného článku KZ dohodnutá kúpna cena za predaj predmetu kúpy predstavuje sumu vo výške
45.000,- eur, ktorá bude zaplatená predávajúcim bezhotovostným prevodom pri podpise kúpnej zmluvy

jednorázovo v plnej výške. KZ bola uzatvorená 08.02.2017. Keďže právo odstúpiť od KZ bolo zmluvne
dohodnuté o. i. aj pre prípad nezaplatenia kúpnej ceny kupujúcim ako jednej a súčasne najzásadnejšej
povinnosti kupujúceho vyplývajúcej z KZ, nebol v danom prípade potrebný postup podľa § 517 ods. 1
OZ (aby mu veriteľ poskytol dodatočnú primeranú lehotu na zaplatenie kúpnej ceny).

12. V prípade nezaplatenia kúpnej ceny v lehote splatnosti má kupujúci možnosť buď domáhať sa
jej zaplatenia, alebo v danom prípade mal možnosť odstúpiť od kúpnej zmluvy, ktorá možnosť bola
v KZ výslovne dohodnutá v jej článku V. bod 10., kde takéto právo bolo dohodnuté ako pre prípad
nepravdivosti niektorého z vyhlásení daného niektorou zo zmluvných strán v KZ, tak aj pre prípad, ak
niektorá zmluvná strana poruší niektorú z povinností uvedených v KZ.

13. Súd sa v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania prednostne zaoberal jej dôvodnosťou.
Takúto námietku opakovane vzniesol žalobca, a to ako vo vzťahu k právu žalovaného odstúpiť od KZ
a tiež aj k právu žalovaného zaplatiť kúpnu cenu. Hoci obe práva spolu súvisia, ako majetkové práva
podliehajú premlčaniu (§ 100 OZ) a tiež majú nielen rovnakú dĺžku, ale aj samotný beh premlčacej doby,

ktorá je s poukazom na § 101 OZ trojročná (všeobecná premlčacia doba) plynúca odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz, súd s ohľadom na predmet sporu sa musel zaoberať premlčaním práva
žalovaného na odstúpenie od kúpnej zmluvy, uplatneného len (výlučne) z dôvodu nezaplatenia kúpnej
ceny.

14. S ohľadom dojednaný spôsob zaplatenia kúpnej ceny v čl. IV. bod 1 KZ (zaplatenie bezhotovostným
spôsobom pri podpise KZ), splatnosť kúpnej ceny nastala dňom 15.02.2017, kedy KZ datovanú
08.02.2017 podpísal žalovaný ako predávajúci a jeho podpis bol úradne overený. Dňom 16.02.2017
potom začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula dňom 17.02.2020 (s poukazom na ust. § 122 ods.
2 a 3 OZ). Žalovaný odstúpenie od KZ realizoval až listom z 19.12.2022, ktorý bol doručený žalobcovi

ako jeho adresátovi po uvedenom dátume nesporne niekedy v období od vyhotovenia odstúpenia do
26.01.2023, kedy na dané odstúpenie reagoval žalobca prostredníctvom svojho zástupcu. K odstúpeniu
teda došlo po viac ako 5 rokoch a 10 mesiacoch odo dňa, kedy toto právo mohol žalovaný prvýkrát
využiť. Súd potom konštatuje, že úkonom žalovaného zo dňa 19.12.2022 realizované právo odstúpiť odKZ je premlčané. Z uvedeného dôvodu potom súd nemal dôvod skúmať danosť uvádzaného dôvodu
odstúpenia, keďže právo žalovaného či už odstúpiť od KZ a rovnako aj jeho právo na zaplatenie kúpnej
ceny, ktorej nezaplatenie malo byť dôvodom odstúpenia od KZ, bolo v čase jeho realizácie premlčané

a žalobca námietku premlčania účinne a dôvodne vzniesol.

15. Otázka, či došlo k zaplateniu kúpnej ceny žalobcom žalovanému podľa KZ bola medzi stranami
sporná (žalobca tvrdil, že k jej zaplateniu došlo ním uvádzaným spôsobom (uvádzaným pod bodom
2.8.1.) a žalovaný naopak popieral jej zaplatenie žalobcom tvrdiac, že k jej platbe malo dôjsť zo strany

J. H. (spôsobom vyplývajúcim z bodu 3.2.). Nesporným bolo akurát to, čo ani žalobca nerozporoval, že
k jej úhrade nedošlo zmluvne predpokladaným bezhotovostným spôsobom.

16. Z konania predchádzajúcemu tomuto konaniu, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn.
5C/36/2021, vyplýva, že v ňom sa J. H. ako žalobca domáhal voči terajšiemu žalobcovi ako žalovanému
určenia neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi nimi 25.07.2018, týkajúcich sa

identických nehnuteľností, ku ktorému došlo úkonom terajšieho žalobcu zo dňa 05.01.2021. V danej
žalobe, namietajúc platnosť (dôvodnosť) odstúpenia z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny, J. H., pokiaľ
ide o zaplatenie kúpnej ceny, len všeobecne tvrdil, že kúpnu cenu uhradil v celosti a žalovaný disponuje
finančnými prostriedkami vo výške kúpnej ceny a len z dôvodu, že sa v čase podania žaloby nachádzal
vo väzbe nemôže zabezpečiť potvrdenie o úhrade. Namietal aj to, že žalovaný ho nikdy nevyzval na

plnenie s určením dodatočnej primeranej doby na jej zaplatenie. Z vykonaných dôkazov v uvedenom
konaní vyplynulo, že terajší žalobca obdržal na základe bezhotovostnej platby zúčtovanej 08.02.2021
(s vymedzeným účelom platby „opätovná platba kúp. zml. 25.07.2018“) z účtu J. H. na svoj účet sumu
45.000,- eur, v súvislosti s čím terajší žalobca rozporoval poznámku o „opätovnom“ zaplatení kúpnej
ceny ako účelovú a neopodstatnene uvádzanú, lebo kupujúci mu kúpnu cenu nikdy dvakrát neuhradil.

Z rozsudku prvostupňového súdu v uvedenom konaní (z 08.03.2022 č. k. 5C/36/2021) vyplýva, že
v súvislosti s platením kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy z 25.07.2018 mal súd preukázanú jedine
(výlučne) platbu bankovým prevodom z 08.02.2021, učinenú až v čase, kedy odstúpenie od kúpnej
zmluvy vykonané listom terajšieho žalobcu (žalovaného vo veci 5C/36/2021) z 05.01.2021 nadobudlo
účinky, či už dňa 12.01.2021 alebo 18.01.2021. Iný spôsob zaplatenia kúpnej ceny súd v uvedenom

konaní preukázaný nemal, a hoci súd poukazoval aj na v zmluve dojednaný spôsob zaplatenia kúpnej
ceny, súčasne konštatoval, že nebolo preukázané, že zaplatenie kúpnej ceny bolo viazané na prevod
inej nehnuteľnosti alebo súviselo s prevodom a zaplatením kúpnej ceny inej nehnuteľnosti (koniec bodu
5. odôvodnenia rozsudku). Taký iný spôsob zaplatenia kúpnej ceny pritom mal vyplývať z čestného
prehlásenia terajšieho žalovaného z 24.01.2022 (založenom v spise 5C/36/2021 – č. l. 62) a nebol

ani žalobcom v uvedenom konaní (J. H.) pôvodne v žalobe tvrdený. K tomu súd poukazuje aj na
skutočnosti uvádzané pod bodom 15. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline z 09.11.2022 č. k.
7Co/139/2022-127, ktorým bol potvrdený prvostupňový rozsudok v uvedenej veci.

17. Pravdivosti tvrdenia žalovaného o spôsobe, akým malo dôjsť k zaplateniu kúpnej ceny žalobcu

podľa KZ, nenasvedčuje ani postup J. H., ktorý počas prebiehajúceho konania vo veci 5C/36/2021 platil
kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy z 25.07.2018 preukázateľne (až) dňa 08.02.2021, kedy ju uhradil
bezhotovostným spôsobom, keď súčasne v žalobe (podanej na súd 28.06.2021) tvrdil, že ju uhradil
(avšak neuvádzajúc kedy a akým konkrétnym spôsobom sa tak malo stať) a jej úhrada bola preukázaná
v rámci konania 5C/36/2021 práve a len bezhotovostnou platbou z účtu J. H. na účet terajšieho

žalobcu dňa 08.02.2021 (realizovanom až po účinnom odstúpení žalobcu od kúpnej zmluvy podaním
z 05.01.2021), pričom ani v žalobe netvrdil, že by ju mal uhrádzať opakovane (ako to vyplýva z poznámky
v detaile jeho platby „opätovná platba kúp. zml. 25.07.2018“. Ak by malo dôjsť k jej úhrade aj (nevedno
kedy) niekedy predtým, nie je zrejmé, prečo ju uhrádzal opätovne a nesústredil sa v rámci dokazovania
na preukazovanie práve tej „prvotnej“ platby kúpnej ceny a súčasne, prečo už v žalobe nepoukazoval na

konkrétne súvislosti jej úhrady (kedy a akým spôsobom ju mal uhradiť). Uvedené súd uvádza len na okraj
z toho dôvodu, že „zvláštny“ postup J. H. v rámci konania 5C/36/2021 opísaný vyššie týkajúci sa otázky
platenia kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy z 25.07.2018, nenasvedčuje pravdivosti verzie žalovaného
vyplývajúceho prvýkrát z jeho čestného prehlásenia z 24.01.2022 danom v uvedenej veci a tvrdenom aj
v tejto veci, kým a akým spôsobom mala byť platená kúpna cena podľa KZ, tak aj podľa kúpnej zmluvy

z 25.07.2018.

18. Súd nevykonal návrhy na dokazovanie výsluchmi svedkov, ktorých navrhol zástupca žalovaného
až podaním z 29.01.2024 krátko pred určeným termínom pojednávania, a to nielen pre oneskorenosťtakýchto návrhov (nie je zrejmé, že by podaniu takého návrhu už skôr, a to už vo vyjadrení k žalobe,
mali brániť nejaké vážnejšie dôvody), ale aj z dôvodu nepotrebnosti vykonávania takýchto dôkazov
s ohľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania. Cez prizmu tvrdenia, že vznesenie námietky

premlčania má byť podľa žalovaného v rozpore s dobrými mravmi sa žalovaný v podstate snažil,
aby súd vykonal dokazovanie dôkazmi (označenými oneskorene tak, aby nebolo prakticky možné ich
prípadné vykonanie na pojednávaní 05.02.2024) v rozsahu, aký by snáď mal opodstatnenie v prípade,
ak by právo žalovaného odstúpiť od KZ nebolo premlčané. Súd vo všeobecne uvádzaných dôvodoch,
ktoré produkovala žalovaná strana (tvrdiaca hlavne to, že žalobca chce, aby mu zostali predmetné

nehnuteľnosti, hoci za ne nemal zaplatiť) neidentifikoval nič také, prečo by mal považovať vznesenie
námietky premlčania za výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

19. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobe vyhovel, keďže právo žalovaného odstúpiť od KZ
z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny v čase, kedy žalovaný toto právo realizoval podaním z 19.12.2022,
bolo viac ako 2 roky a 10 mesiacov premlčané (už v čase vyhotovenia tohto úkonu a o to viac

v čase, kedy bolo doručené žalobcovi ako predpokladu možného nadobudnutia účinkov odstúpenia),
keď v danej súvislosti žalobca dôvodne vzniesol námietku premlčania, prečo takéto oneskorené
realizované odstúpenie nemohlo v žiadnom prípade vyvolať účinky ním zamýšľané.

20. S ohľadom na plný úspech žalobcu v tomto spore súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP priznal

žalobcovi voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov tohto konania. O výške trov bude rozhodnuté
s poukazom na § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

13
15C/7/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia

spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) – § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.