Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719010047
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8719010047.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa
14. februára 2024, v trestnej veci obv. ml. A. B. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b/
Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/5/2019 zo dňa
30. marca 2023 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Poprad pod sp. zn. 6T/5/2019 zo dňa 30. marca 2023 bol obžalovaný ml.
A. B. podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Poprad 2 Pv
286/18 zo dňa 17. 01. 2019, podanej na Okresnom súde Poprad dňa 22. 01. 2019 pre skutok, ktorý
sa mal stať tak, že

po vzájomnej dohode spolu s ďalšími dvomi doposiaľ nestotožnenými osobami v presne nezistenom
čase od 20.30 hod. dňa 27. 05. 2018 do 03.30 hod. dňa 28. 05. 2018 v katastrálnom území obce C.
D., okres E., v blízkosti poľnej cesty vedúcej k obci F. v trávnatom poraste za doposiaľ nezistených
okolností, proti vôli mladistvej C.. E., nar. XX. XX. XXXX, s ňou násilím postupne po sebe vykonali
súlož tak, že poškodenú násilím obmedzili v pohybe, kde poškodená pri tom kričala a plakala a na jej
tele nespôsobili žiadne viditeľné zranenia, pričom vyšetrením na gynekologicko-pôrodníckom oddelení

Nemocnice Poprad, a. s., neboli na genitáliách poškodenej zistené žiadne poranenia,

čím mal spáchať spolupáchateľstvo podľa § 20 Tr. zákona k zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods.
2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a § 127 ods. 1 Tr. zákona,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku bola poškodená G. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E., E. XXXX/
XX, prechodne bytom F., F. XXX/XX, s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal konajúci prokurátor odvolanie, ktoré písomne
zdôvodnil tým, že sa nestotožnil so závermi okresného súdu, nakoľko má za to, že vykonaným

dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný spolu
s ďalšími dvoma doposiaľ nestotožnenými osobami a tento skutok vykazuje všetky znaky skutkovejpodstaty zločinu znásilnenia. Poukazuje najmä na výpoveď mal. C.. I., ktorá aj keď dosť útržkovito,
ale dostatočne jasne a zrozumiteľne vypovedala, že ju obžalovaný ml. A. B. spoločne s ďalšími dvomi
osobami naháňali a chytili, ona sa im vytrhla, potom ju znovu naháňali a chytili a zvalil na zem, kde

ju obžalovaný vyzliekol, pričom ona sa bránila a kričala a následne ju dvaja z páchateľov držali na
zemi za ramená a obžalovaný s ňou vykonal súlož, po čom s ňou vykonali súlož aj tí dvaja, ktorí ju
predtým držali, resp. súlož s ňou vykonali ešte aj ďalší chlapci, ktorí medzitým prišli na miesto, kde
sa to celé stalo. Taktiež vypovedala, že po skutku ju bolelo rameno a vnútri v rozkroku. Výpoveď
mal. C.. I. je potvrdzovaná lekárskou správou a výpoveďou svedkyne MUDr. Zuzany Martinkovej, z

ktorých je zrejme, že pri vyšetrení mal. C.. I. vykonanom dňa 28.05.2018 o 19.57 hod., bol u nej zistený
výrazne bolestivý pošvový vchod a na ramene tmavšie okrsky kože o priemere 1 cm, ktoré môžu byť
dôsledkom tlaku prsta. Zároveň bolo zistené, že popisovaná bolestivosť pošvového vchodu nebola
spôsobená chorobnými príčinami, a že jej príčinou mohol byť pohlavný styk, najmä ak bol vykonaný
s viacerými osobami. Výpoveď mal. C.. I. je taktiež potvrdzovaná výpoveďou svedkyne G. H., ktorú
bližšie rozvádza a je potvrdzovaná aj trestným oznámením D. E.. Na základe uvedených dôkazov

je podľa jeho názoru preukázané aj to, že počas sexuálnej aktivity došlo k znásilneniu poškodenej
mal. S. Následne rozoberá jednotlivé rozpory vo výpovediach svedkov a nepresvedčivosť výpovede
poškodenej mal. C.. E. uvádzanú okresným súdom v jeho odôvodnení, argumentujúc jej správaním
pri výsluchu a znaleckým posudkom PhDr. Solárovej PhD., z ktorého vyplýva, že mentálna úroveň
poškodenej by jej umožnila, aby si prežité skutočnosti vymyslela, resp. že, rozpor medzi sexuálnou

skúsenosťou poškodenej a jej vyjadrením, „že nevie koľko rokov treba na sex, nevie či deti môžu mať
sex, také ešte nevidela, ona nemôže mať sex“, môže zodpovedať vedomej fabulácii v snahe pôsobiť
lepším dojmom, tak považuje za potrebné uviesť, že z citovaného znaleckého posudku vyplýva aj to,
že celková úroveň rozumových a pamäťových schopnosti poškodenej je na rozhraní podpriemeru a
duševnej zaostalosti, ale preukázaná mentálna úroveň je postačujúca na obvyklé adekvátne vnímanie

reality vo všeobecnosti. Poškodená je spôsobilá v podstatnej miere správne vnímať prežité udalosti,
zapamätať si ich a reprodukovať. Z forenzno- psychologického hľadiska výpoveď poškodenej skôr spĺňa
väčšinové kritéria pre vyššiu špecifickú vierohodnosť. Možno vysoko pravdepodobne skôr vylúčiť jej
vedomú,účelovúsnahujejprípadnoukrivouvýpoveďoupoškodiťpáchateľovi.Vychádzajúczuvedených
záverov znaleckého posudku je potom zrejme, že poškodená mal. C.. I. je aj napriek svojim rozumovým

a pamäťovým schopnostiam spôsobilá správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, a
že možno vysoko pravdepodobne skôr vylúčiť jej vedomú a účelovú snahu prípadnou krivou výpoveďou
poškodiť páchateľovi. Skutočnosť, že sa poškodená pri svojom výsluchu konanom dňa 29.05.2018
nesprávala celkom priliehavo k vzniknutej situácii bola spôsobená jej nezrelosťou, ľahkovážnosťou a
celkovou mentálnou výbavou, resp. aj skutočnosťou, že si neuvedomovala závažnosť vyšetrovanej

veci. Vzhľadom na celkovú situáciu, za ktorej bol tento výsluch vykonávaný, t. j. za prítomnosti štyroch
cudzích osôb, z ktorých jedným bol muž a mentálnu úroveň poškodenej, možno pochopiť jej relatívne
jednoduchý spôsob vyjadrovania a skutočnosť, že na niektoré otázky vyšetrovateľky PZ neodpovedala,
aleboodpovedalajednoslovneažemuselabyťopakovaneupozorňovanánadôležitosťsvojejvýpovede.
Vzhľadom na uvedené sa preto strana obžaloby nestotožnila s názorom súdu, že výpoveď poškodenej je

nepresvedčivá a že nie je vylúčené, že si reprodukované udalosti mohla vymyslieť, nakoľko zo žiadneho
z vykonaných dôkazov (s výnimkou účelových výpovedí obžalovaného a svedka J. H.) nevyplýva, žeby
sa skutok stal tak, ako ho popisoval obžalovaný. Naopak zo zabezpečených dôkazov najmä z výpovede
svedkyne G. H. a trestného oznámenia D. E. nepochybne vyplýva, že poškodená bola po návrate
domov v ranných hodinách dňa 28.05.2018 vystrašená, plakala a dokonca zo spánku kričala „pusť

ma, nechaj ma“. Za takejto situácie nie je dôvod neveriť poškodenej a to zvlášť keď aj znalkyňa PhDr.
Solárová, PhD. pri svojom výsluchu konanom dňa 27.04.2023 vypovedala, že neštandardnú sexuálnu
iniciatívupoškodenejvovzťahukviacerýmosobámsúčasnebybolomožnépredpokladaťibavýnimočne
a to iba vtedy, ak by bolo správanie poškodenej významne ovplyvnené napr. alkoholom. Zároveň je
vhodné poukázať' aj na skutočnosť, že poškodená mala pri odchode z domova vo večerných hodinách

dňa 27.05.2018 oblečené legíny, pričom pri návrate domov v ranných hodinách dňa 28.05.2018 mala
oblečené modré riflové nohavice, čo taktiež nasvedčuje pravdivosti jej výpovede, teda že ju obžalovaný
zvalil na zem, vyzliekol jej legíny a proti jej vôli s ňou vykonal súlož. Pokiaľ súd v napadnutom rozsudku
poukazuje na rozpory medzi výpoveďou svedkyne G. H. a trestným oznámením D. E., ktoré majú
spočívať v tom, že v trestnom oznámení D. E. nie je uvedené nič v tom smere, žeby spoločne s G. H.

mali vo večerných a nočných hodinách hľadať mal. C.. E. tak, ako to vypovedala svedkyňa G. H. a v tom,
že svedkyňa G. H. vypovedala, že o tom ako malo dôjsť k znásilneniu sa dozvedela od maloletej až po
návrate z polície, pričom z trestného oznámenia D. E. vyplýva, že o tom, ako malo dôjsť k znásilneniu sa
dozvedel od maloletej ešte pred tým, ako išli na políciu, tak je potrebné v prvom rade uviesť, že trestnéoznámenie od D. E. bolo prijaté povereným príslušníkom PZ na Obvodnom oddelení PZ v Hranovnici,
pričom rozsah tohto trestného oznámenia, okrem poučenia, predstavuje iba 22 riadkov písaného textu.
Vzhľadom na uvedené je pochopiteľné, že v takomto stručnom trestnom oznámení, ktoré dokonca

prijímal policajt, ktorý nie je vecne príslušný na vyšetrovanie trestného činu znásilnenia podľa § 199 Tr.
zákona, nebudú uvedené všetky podrobnosti, ktoré by mohli mať význam pre konečné rozhodnutie vo
veci. V prípade, že mal súd pochybnosti o pravdivosti, alebo úplnosti trestného oznámenia D. E., resp.
považoval za potrebné, aby D. E. bližšie opísal okolnosti stíhaného skutku, mohol túto osobu predvolať a
vypočuť, aby tak odstránil rozpory, ktoré vznikli medzi jeho trestným oznámením a výpoveďou svedkyne

G. H.. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že súdom vytýkané rozpory medzi výpoveďou svedkyne
G. H. a trestným oznámením D. E. nie sú takého charakteru, aby mohli spochybniť výpoveď mal.
C.. E., k čomu uvádza jednotlivé skutočnosti z tohto oznámenia. Ohľadne výpovede svedkyne MUDr.
Zuzany Martinkovej, z ktorej vyplýva, že mal. C.. E. nemala na genitáliách viditeľné poranenia, čo pri
násilnom pohlavnom styku s viacerými osobami nie je celkom prirodzené, že bolestivosť pošvového
vchodu určila iba na základe subjektívneho vyjadrenia maloletej, že jediným objektívnym poranením boli

tmavšie okrsky kože na ramene maloletej, ktoré ale nemali evidentný vzhľad podliatin a že maloletá sa
pri vyšetrení nejavila vystrašená, prokurátor uvádza, že z výpovede tejto svedkyne nevyplývajú žiadne
konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybňovali výpoveď mal. C.. E. Samotná pochybnosť svedkyne o
viacnásobnom násilnom pohlavnom styku s maloletou a o mechanizme vzniku poranení maloletej sama
o sebe, bez uvedenia konkrétnych skutočností a dôkazov, nemôže viesť k záveru, že výpoveď maloletej

je v tejto časti nepravdivá. Navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil oslobodzujúci rozsudok Okresného
súdu v Poprade sp. zn. 6T/6/2019 zo dňa 30.03.2023, a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil vec
súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku
a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že okresný súd na hlavných pojednávaniach vykonal
procesnými stranami celé navrhované dokazovanie týkajúce sa skutku uvedeného v obžalobe
okresného prokurátora a boli vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového
stavu veci a to zákonným spôsobom, pričom strana obžaloby sa už ani v odvolacom konaní nedomáhala
vykonania ďalších dôkazov. Zabezpečené dôkazy boli prvostupňovým súdom vyhodnotené v súlade so

zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozsudku
sú odrazom výsledkov dokazovania, s ktorými sa krajský súd stotožnil a tieto považuje za správne.
Rozsudok súdu I. stupňa obsahuje podrobné a náležité odôvodnenie, v ktorom je vyložené, ktoré
skutočnosti boli vzaté za dokázané a o ktoré dôkazy sa prvostupňový súd opieral a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení dôkazov.

Odvolací súd považuje tieto skutkové zistenia za správne, s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého
stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia logickým a argumentačne presvedčivým spôsobom rozviedol
jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, krajský súd na toto rozhodnutie
okresného súdu z dôvodu opätovného neopakovania tých istých skutočností v celom rozsahu odkazuje.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku veľmi podrobne rozviedol -prakticky doslovne prevzal
- výpovede obžalovaného ml. A. B., poškodenej maloletej C. E., zákonnej zástupkyne G. H., svedkov
J. H., G. E., K. E., B. L., MUDr. Zuzany Martinkovej, znalcov MUDr. JUDr. Jána Uhrína, E. M. C., E.,
výsledkyznaleckéhoposudkuKEÚPZKošiceaakoajďalšielistinnéavecnédôkazy,ktorébolivykonané

v súdnom konaní.

Na podklade takto vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že vykonaným dokazovaním
bolo nepochybne preukázané, že v súvislosti so skutkom, ktorý je obžalovanému kladený za vinu došlo v
kritickom čase na kritickom mieste označenom v obžalobe ku kontaktu medzi obžalovaným mladistvým

A. B. a poškodenou maloletou C. E., ktorý kontakt mal aj povahu sexuálnej aktivity. Každý z nich
charakter sexuálnej aktivity popisuje odlišne, keď obrana obžalovaného je založená na tvrdení, že to
bola práve maloletá poškodená, ktorá ho vyzývala na pohlavný styk. On si najprv myslel, že sranduje,
pričom videl na nej, že má vypité. C. mu následne povedala, že má na to 20 – 30 minút, kým neprídurodičia, na čo on povedal, že sex s ňou nechce, ale chce len, aby mu ho vyhonila. C. mu ho potom honila,
ale nakoniec sa urobil sám, obliekol sa a odišiel preč. Ostatní kamaráti, ktorí boli pri nich tam ešte zostali
a zaregistroval, že keď odchádzal, prichádzali tam ešte ďalší chlapci. Čo bolo ďalej on už nevie, poprel,

aby poškodenú vtedy v ten deň znásilnil, s tým, že žiaden pohlavný styk nemali. Poškodenú predtým
nepoznal, keď sa jej predtým pýtal, koľko má rokov, povedala, že má 15 a bude mať 16. O tom, že
maloletá poškodená vyzývala chlapcov na sex vypovedal aj svedok mladistvý J. H. s tým, že chlapci sex
nechceli a on len videl ako poškodená honila penis svojou rukou G. E. a keď ho dokončila, tak vybrala
penis z nohavíc K. E. a začala ho robiť rukou. Nevidel, aby C. vtedy s nejakými chlapcami čo tam boli

mala pohlavný styk. Keď C. robila rukou tých chlapcov, vôbec sa nebránila, ešte chcela práve sex, ale
oni to nechceli. Obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu má usvedčovať práve
poškodená, maloletá C. E., ktorá bola vypočutá bezprostredne po skutku aj za prítomnosti prokurátora,
psychológa, a to prostredníctvom videozariadenia. Z jej výpovede vyplynulo, že keď šla s kamarátkou
na J. a potom, keď uvidela svoju mamu, tak sa zľakli a ušli smerom na D.. Potom stretli chlapcov, ktorí
utekali za nimi a ktorí ich chytili a zobrali. N. išla inde s chlapcami menom O., A. a E. a s ňou šiel A. a

ďalší chlapci, ktorých mená nevie. Tí chlapci jej robili také veci, vyzliekli ju, štikútali ju, dvaja ju chytili,
jeden sa jej dotýkal v rozkroku a aj on sa vyzliekol, dal si dole nohavice, dotýkal sa jej na prsiach a aj
zasunul a keď dorobil, dal tvaroh a vtedy skončil. Ten chlapec sa volal A.. Potom robili to isté aj ostatní,
dokopy ju znásilnili šiesti, dovtedy nebola s iným chlapcom, nikoho pri sexe nikdy nevidela a ani doma.
Verzia poškodenej je podporovaná výpoveďou matky poškodenej, svedkyňou G. H., ktorá potvrdila, že

kritického večera šla hľadať svoju dcéru a jej kamarátku N., pričom keď ich stretla a zavolala na ne, obe
dievčatá pred ňou ušli. Dcéru aj jej kamarátku hľadali potom aj neskôr, nenašli ju, boli aj na polícii, boli aj
za starostom. Dcéra, keď sa vrátila v ranných hodinách nasledujúceho dňa, bola bledá, nič nepovedala,
len šla spať. Až na druhý deň, keď šla k lekárovi vybaviť ospravedlnenku pre dcéru do školy, stretla
dievčatá, ktoré hovorili, čo chlapci zo C. D. mali jej dcére a kamarátke urobiť, že s nimi súložili, že sa na

nich striedali. Keď sa potom vrátila naspäť domov po tejto informácií a pýtala sa dcéry čo sa stalo, tá jej
povedala, že bola znásilnená, ale nepovedala ako a kým. Potom išli vec oznámiť na políciu.

Uvedené skutočnosti má potvrdzovať v podanom trestnom oznámení aj D. E. – otec maloletej
poškodenej, ktorý však na rozdiel od výpovede svedkyne G. H. nič neuvádzal v tom smere, aby ako

rodičia hľadali počas uvedeného večera či noci maloletú C., či jej kamarátku N. spôsobom tak, ako to
opisuje svedkyňa H. a rovnako o okolnostiach, za ktorých sa ako rodičia mali dozvedieť o znásilnení,
vypovedá odlišne než uvedená svedkyňa – jeho manželka, keď neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré
by podporovali svedkyňou uvádzané tvrdenia spojené so získaním informácie o násilnom pohlavnom
akte u lekára od iných osôb, ale naopak tvrdí, že tieto informácie má priamo od poškodenej, ktorá

sa nasledujúceho dňa sama priznala, že bola znásilnená troma chlapcami, ktorí sa na nej vystriedali,
pričom pohlavný styk bol nedobrovoľný a ona žiaden sex s nimi nechcela. Toto vyjadrenie je rovnako
v rozpore s tvrdením svedkyne H., keď táto vo svojej výpovedi uvádzala, že maloletá síce potvrdila, že
bola znásilnená, ale ako a kým to neuvádzala. Až potom išli na políciu aj s N. matkou vec oznámiť a až
neskôr, keď sa rozprávali spolu, tá jej povedala, že ju najskôr chytil A. B., ktorého predtým nepoznala a

až na polícii sa dozvedela jeho meno, že s ňou súložil, pričom dvaja ju chytili za ruky.

Podľa názoru prvostupňového súdu, z vykonaných dôkazov je nepochybné, že informácia spojená s
násilnýmpohlavnýmstykomvovzťahukpoškodenej,niejezískanábezprostrednepotom,čopoškodená
sa vrátila v skorých ranných hodinách domov, vedomá si toho, že domov prišla neskoro v rozpore so

zaužívanými domácimi pravidlami, keď vedela, že už predtým bola hľadaná vlastnou matkou, ktorú keď
zbadala, tak pred ňou ušla. Zároveň je objektívne preukázané, že v medzičase potom ako poškodená
ušla pred matkou, ktorá ju hľadala a vrátením sa domov došlo medzi ňou a obžalovaným k sexuálnej
aktivite. O tom, že takáto sexuálna aktivita mala násilný charakter vypovedá samotná poškodená
spôsobomtak,akotojezachytenévovideozáznameanapokonajvzápisnici,oprepisetejtovýpovede,z

výsledku ktorého procesného úkonu je zrejmé, že samotná poškodená nevedela plynulo popísať priebeh
samotného skutku, ale vyjadrovala sa útržkovito častokrát potom čo bola opakovane poučovaná, že
vypovedá vo veci trestného činu znásilnenia. Zo správania poškodenej v priebehu výsluchu je zrejmé, že
táto aj pri citlivých otázkach spojených s násilným charakterom skutku, ktorý je obžalovanému kladený
za vinu reagovala spôsobom, tak, že sa smiala, resp. odpovedala spôsobom, že kývala hlavou.

Okresný súd súčasne poukázal na psychologický znalecký posudok, znalkyne PhDr. Solárovej, PhD.,
ktorá konštatovala, že jej úroveň rozumových a pamäťových schopností je v hraničnom pásme, čo
znamená adekvátne vnímanie reality, na druhej sa však jedná o osobnosť nezrelú vzhľadom k jejfyzickému veku s disharmonickým vývinom, s poruchami správania a s predčasnou sexualitou. Vo
všeobecnosti poškodená, vzhľadom k veku a mentálnej výbave v stave nezmeneného vedomia (bez
vplyvu toxických látok) je v podstatnej miere schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať

prežité skutočnosti. Je však ľahko ovplyvniteľná, ľahkovážna a nezodpovedná. Znalkyňa poukázala
nato, že osobnostná nezrelosť a mentálna úroveň poškodenej jej neumožňovali uvedomovať si
závažnosť vyšetrovanej veci. K otázke, či poškodená si mohla prežité skutočnosti vymýšľať, aby sa
javila v lepšom svetle znalkyňa poukázala, že mentálna úroveň poškodenej to dostatočne umožňuje,
pričomrozhodujúcesúmotivačnéfaktory.Vtomtosmereznalkyňapoukázalaajnavzťahkfabuláciámna

strane poškodenej, ktorý prezentovala v podanom znaleckom posudku, keď v oblastí blízkych intímnych
vzťahov a psychosexuality uvádzala, že vekovo je neprimerane predčasne zrelá a sexuálne už skúsená,
no na druhej strane v rámci vyšetrenia uvádzala, „že nevie koľko rokov treba na sex, nevie či deti môžu
mať sex, také ešte nevidela, ona nemôže mať sex..., pričom ako vyplýva z gynekologického vyšetrenia v
minulosti už mala pohlavný styk. Uvedené potom môže zodpovedať vedomej fabulácií v snahe pôsobiť
lepším dojmom, a to v súvislosti s kontextom vyšetrovania, keď v praktickej oblasti dochádza k situáciám,

že po podaní oznámenia, keď sa do toho zainteresujú zúčastnené strany, rodičia, zistí sa závažnosť
skutku a možné dôsledky, tak sa vyšetrované osoby z uvedeného konania chcú čo najviac vyviniť.

Aj keď v tejto trestnej veci je stíhaný iba obžalovaný, tak podľa výpovede poškodenej, táto mala byť
znásilnená ešte ďalšími najmenej dvoma osobami (ako vyplýva z lekárskej správy dokonca ich malo byť

šesť), pričom v kontexte so samotnou lekárskou správou, ale aj výpoveďou MUDr. Zuzany Martinkovej,
ktorá bezprostredne po skutku vykonala gynekologické vyšetrenie poškodenej C. E., vyplýva, že táto
nemala na genitáliách viditeľné poranenia, čo pri použití násilia u osoby v takom veku, najmä v situácii,
keď mala mať tri pohlavné styky za sebou, nie je celkom prirodzené. Keďže v danom prípade chýbali
známky zjavného násilia, ako vyšetrujúci lekár nebola schopná určiť, či k pohlavnému styku došlo alebo

nedošlo. Vo vzťahu k uvádzanému bolestivému pošvovému vchodu na strane poškodenej svedkyňa
uviedla, že ide o subjektívne udávaný údaj zo strany poškodenej, ktorý nie je možné objektivizovať.
Jediné objektivizované poranenie boli tmavšie okrsky kože okolo 1 cm na ramene poškodenej, ktoré
môžu predstavovať podliatiny ako dôsledok pôsobenia prsta (ale ako vyplýva zo samotnej lekárskej
správy, vzhľadom na tmavý kolorit kože, to nemá evidentný vzhľad podliatin). Nie nevýznamné je aj

ďalšie vyjadrenie uvedenej svedkyne, ktorá po skutku vyšetrovala poškodenú, ale aj ďalšiu osobu
(maloletú N. D.) vo vzťahu k tomu ako sa obe vyšetrované osoby javili, keď svedkyňa poukazovala na
to, že v tomto smere bol veľký rozdiel z hľadiska toho ako pôsobili, keď jedna z nich bola vystrašená,
ale to sa netýka samotnej poškodenej.

Napodkladetaktovykonanéhodokazovania,vyhodnotenímdôkazovjednotlivoavovzájomnejsúvislosti
potom okresný súd nemal jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že skutok pre ktorý bola
podaná obžaloba sa stal spôsobom tak, ako to obžaloba popisuje a že neexistuje žiaden iný logický
vysvetliteľný alternatívny priebeh skutkového deja. Vykonané dôkazy takúto jednoznačnosť nesporných
záverov nepotvrdzujú. Súd prvého stupňa sa zaoberal aj otázkou, či obžalovaný sa mohol svojím

konanímdopustiťprípadneinejtrestnejčinnostisúvisiacejsvykonávanímaktivitysexuálnehocharakteru
s osobou mladšou ako 15 rokov, keďže takáto aktivita bola v konaní preukázaná a či teda obžalovaný
svojím konaním sa nemohol dopustiť zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona.
V tomto smere však okresný súd nevidel naplnenie ďalších potrebných zákonných znakov uvedeného
trestného činu z dôvodu absentujúcej subjektívnej stránky na strane obžalovaného. Z vykonaných

dôkazov vyplynulo, že obžalovaný a poškodená sa pred skutkom bližšie nepoznali. Samotný obžalovaný
poukazoval na to, že poškodená predtým ako mu stimulovala jeho pohlavný úd, mu uvádzala, že mala
15 rokov a bude mať 16. Zistenia spojené so znaleckým skúmaním psychologického profilu poškodenej,
či už vo vzťahu k zisteným poruchám správaniam s predčasnou sexualitou, ale aj fyzické disproporcie
samotnej poškodenej, tieto jeho vyjadrenia nenegujú.

Súd prvého stupňa aplikujúc zásadu „in dubio pro reo“, keďže nemal za preukázane, že skutok sa stal
tak, ako to uvádza obžaloba s poukazom na ustanovenie § 285 písm. a/ Tr. poriadku obžalovaného
spod obžaloby oslobodil. Súčasne zákonného zástupcu poškodenej s uplatneným nárokom na náhradu
škody (ktorý nárok síce v prípravnom konaní do skončenia vyšetrovania bol uplatnený, ale na druhej

strane bližšie špecifikovaný nebol) obligatórne odkázal na civilný proces.

Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti stíhanej trestnej činnosti sa v celom
rozsahu stotožnil s hore uvádzanými myšlienkovými pochodmi a závermi prvostupňového súdu.Ani krajský súd po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných dôkazov a na základe
výsledkovvykonanéhodokazovanianemôžespoľahlivo(tedabezrozumnýchadôvodnýchpochybností)

uzavrieť, že skutok, tak ako je uvedený obžalobe, sa stal. Zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to
bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných
pochybností je ich potrebné vykladať v prospech obžalovaného a nie naopak. Nie je totiž povinnosťou
obžalovaného dokazovať svoju nevinu. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom
istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, že predstavuje skutočnú hrozbu pre

spoločnosť a že práve obžalovaný je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie
akýchkoľvek rozumných pochybností je ich potrebné vykladať v prospech obžalovaného a nie naopak.
Ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok. Odvolací
súd je preto toho názoru, že bolo na mieste aplikovať zásadu „in dubio pro reo" (v pochybnostiach
v prospech obvineného).

Krajský súd podotýka, že oslobodzujúci rozsudok nie je rozhodnutím o nevine obžalovaného a v žiad-
nom prípade neznamená, že by sa obžalovaný nemohol dopustiť takéhoto konania voči poškodenej. Pre
odsúdeniealemusíbyťjednoznačnepreukázané,žesaskutokstal,žejetrestnýmčinomažehospáchal
práve obžalovaný, ktorý je zaň trestne zodpovedný. Naproti tomu pre oslobodenie obžalovaného nie
je potrebné mať preukázané, že nespáchal žalovaný skutok, ale stačí, ak nie je preukázané, že taký

čin spáchal práve on. Podľa odvolacieho súdu orgány činné v trestnom konaní (polícia, prokuratúra)
nepredložili dostatok takých usvedčujúcich či už priamych alebo nepriamych dôkazov, ktoré by súdu
umožňovali jednoznačne konštatovať, že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe sa stal.

Pokiaľ ide o samotné hodnotenie dôkazov, odvolací súd na základe preskúmania odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a na základe štúdia predloženého spisového materiálu
dospel k záveru, že okresný súd sa správne, logicky a presvedčivo vysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre jeho rozhodnutie. Podstatou podaného odvolania je totiž snaha prokurátora dosiahnuť,
aby krajský súd prehodnotil vykonané dôkazy a na základe iného hodnotenia v intenciách požiadavky
strany obžaloby dospel k odlišným skutkovým záverom, než aké urobil prvostupňový súd. Je ale

potrebné konštatovať, že skutkový stav bol okresným súdom na podklade vykonaného dokazovania
zistený správne a následne bolo vo veci aj zákonne rozhodnuté. Zásada náležitého zistenia skutkového
stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku totiž vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o
jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o pravdepodobnosť. Za zistenie skutočného
stavu veci preto nemožno považovať iba zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, hoci

výsledky dokazovania pripúšťajú možnosť urobiť záver, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú
možnosť iného alebo opačného záveru. Nie je ani dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku
skutočnosť,žeprokurátornazákladesvojhopresvedčeniapoukazujenamožnosťhodnoteniatýchistých
dôkazov s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. Aj keby prichádzali do úvahy dva či viac výkladov
na základe vykonaných dôkazov, nie je možné urobiť záver, ktorý najviac zaťažuje obžalovaného, a to

práve s ohľadom na princíp prezumpcie neviny, ktorý vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie konkrétne
dôkazné bremeno a tam, kde sú akékoľvek pochybnosti, musia byť vyložené v prospech obžalovaného.
V uvedenom smere je nutné uviesť, že výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch,
ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania a tento je
trestnýmčinom.Pokiaľneexistujeucelenáreťazdôkazov,takpriamychakoajnepriamychprevyslovenie

bezpečného záveru, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania sa stal a je trestným činom a
ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti
dôležitej pre zavinenie, je nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby pri rešpektovaní zásady
in dubio pro reo. Je treba tiež uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy
podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného

vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť
súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak
prvostupňovýsúddospejekurčitémuzáveruatentozáverjevýsledkomlogickéhokonaniaauvažovania,
nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo
a dôsledne zaoberal všetkými vo veci existujúcimi dôkazmi a tieto správne a podrobne vyhodnotil podľa

zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. poriadku.

V tejto súvislosti je nutné opätovne poukázať na výsluch MUDr. Zuzany Martinkovej, ktorá pri
gynekologickom vyšetrení maloletej poškodenej nezistila poranenia „typické“ pri takomto druhunásilného pohlavného styku, ktorými sú viditeľné poranenia na genitáliách alebo krvné podliatiny na
vnútornej ploche stehien a takisto pri znásilnení dochádza k zápasu a rôznym útokom vedeným proti
znásilňovanej osobe so vznikom krvných podliatin, ktoré neboli u poškodenej tiež zistené, okrem

tmavšieho okrsku kože na ramene okolo 1 cm, čo môže predstavovať podliatiny ako dôsledok pôsobenia
prsta, ale nedá sa objektivizovať časové hľadisko vzniku týchto podliatin. Samotná poškodená pri
svojom výsluchu tvrdila, že sa bránila, avšak bez toho, aby na opakované otázky bližšie popísala
spôsob svojej obrany, pričom pri tom ju mali dvaja páchatelia držať na zemi za ramená zozadu,
pričom žiadne podliatiny, škrabance a pod. na ramenách poškodenej zdokumentované neboli. Podľa

poškodenej pohlavný styk s obžalovaným mal trvať asi 20 minút a s ďalšími asi tak 15 alebo 20 minút.
Podľa samotnej výpovede poškodenej mala byť znásilnená až 6 rôznymi chlapcami. Práve v kontexte
s uvedenou lekárskou správou a výpoveďou MUDr. Zuzany Martinkovej aj krajský súd dospel k záveru
o neexistencii „typických“ zranení, ku ktorým spravidla dochádza pri takom násilnom trestnom čine akým
znásilnenie je a skutočnosťami uvedenými poškodenou pri jej výsluchu. Je len ťažko predstaviteľné
(uveriteľné), aby poškodená aj napriek svojej mentálnej výbave a konštatovaniu znalkyne o tom, že

vo všeobecnosti poškodená vzhľadom k veku v stave nezmeneného vedomia v podstatnej miere je
schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité skutočnosti, o tak traumatickom zážitku
akým znásilnenie nepochybne je, na priame otázky (v určitých častiach až kapcióznych či sugestívnych)
nevedela aspoň niekoľkými súvislými vetami opísať čo sa jej stalo. Z lekárskej správy je zrejmé,
že poškodená mala už skôr pohlavný styk (asi ako 13 ročná), teda sexuálna oblasť jej nemohla byť

neznáma (úplne cudzia), ale aj napriek tomu sa ku priebehu skutku nevedela podrobnejšie vyjadriť
a de facto svoj súhlas alebo nesúhlas s položenými otázkami vyjadrovala len kývaním hlavy na znak
súhlasu alebo nesúhlasu, prípadne krátkymi alebo jednoslovnými vyjadreniami. Nemožno ponechať
bez povšimnutia ani tú skutočnosť, že poškodená opakovane klamala, či už pri svojom výsluchu
v prípravnom konaní alebo znalkyni z odboru psychológia o tom, že nemala predtým pohlavný styk,

čo bolo objektívne vyrátané vyššie uvedenou lekárskou správou. Súčasne na otázku prokurátora, či
vzhľadom k osobnostnej výbave poškodenej je možné vyjadriť sa k skutočnostiam spojeným s tým,
či poškodená bola schopná byť iniciátorom sexuálnych aktivít súčasne s viacerými osobami, či takéto
správanie zapadá do štruktúry jej osobnosti, znalkyňa vypovedala, že u poškodenej konštatovala, že ide
o osobnosť s disharmonickým vývinom v zmysle porúch správania, konkrétne s predčasnou sexualitou,

takže vo všeobecnosti u poškodenej, vzhľadom k jej osobnostnej výbave a veku, možno predpokladať
už aj jej iniciatívu akýchkoľvek sexuálnych aktivít. Čo sa týka predsa neštandardnej iniciatíve sexuálnej
aktivity viacerých osôb, tá by u poškodenej sa mala objaviť v prípade, ak by jej správanie bolo významne
napr.toxicky,napr.podvplyvomalkoholu(požitiealkoholuopoškodenejuvádzalobžalovaný,videlžema
vypité). Mentálne schopnosti poškodenej sú na takej dostatočnej úrovni, aby si mohla prežité skutočnosti

vymýšľať tak, aby sa javila v lepšom svetle. Hoci osobnosť poškodenej má vo všeobecnosti priemerné
tendencie pôsobiť lepším dojmom a javiť sa v lepšom svetle je možné, že špecificky v danom kontexte
jej vedomé fabulácie pôsobiť v lepšom svetle sa môžu objaviť.

Aj odvolací súd preto nadobudol presvedčenie o závažnej nedôveryhodnosti výpovede poškodenej,

ktorá bola len jediným usvedčujúcim dôkazom voči obžalovanému. Posudok KEÚ PZ o analýze DNA
vzoriek z jednotlivých častí oblečenia poškodenej (bunda, šaty, rifle dámske nohavičky) v prípade
zmiešaného biologického materiálu patriaceho jednak poškodenej ako aj inej osoby, jednoznačne vylúčil
obžalovaného ako pôvodcu tohto biologického materiálu. Pri obhliadke miesta činu dokonca nebol
zaistený, aj napriek tvrdeniu obžalovaného a poškodenej, žiaden biologický materiál –spermie.

Krajský súd súčasne dospel k záveru o nezákonnosti vykonanej rekognície osoby poškodenou C. E.
dňa 30.05.2018. Vo vzťahu k vykonanej rekognícii je potrebné uviesť, že pri znovuspoznávaní osoby
treba trvať na tom, aby vyslúchaný najprv osobu opísal (výzor tváre, vlasy, výška, oblečenie a pod.) a
až potom mu ju predstaviť medzi viacerými osobami. I., t. j. ukázaniu poznávanej osoby poznávajúcej

osobe in natura alebo podľa fotografií, prípadne s použitím technických prostriedkov, musí obligatórne
predchádzať výsluch poznávajúcej osoby k okolnostiam, za akých poznávanú osobu vnímala, o znakoch
alebo zvláštnostiach, podľa ktorých by ju mohla opoznať. Má to logické odôvodnenie v tom, že už
samotný opis osoby môže znedôvodniť až vylúčiť konkrétnu podozrivú osobu z okruhu možných
páchateľov, bez zhody popisu takej osoby s jej reálnym vzhľadom, výzorom a fyzickými parametrami.

Postupopoznávaniabezpredchádzajúcehopopisuopoznávanej(podozrivej)osobymôževiesťksituácii
inak nepreveriteľnej pri hodnotení vykonaného dôkazu rekognície, kedy svedok (opoznávajúca osoba)
označí pri rekognícii podozrivú (opoznávanú osobu) a následne si zafixuje jej vzhľad, a teda môže
neskôr vypovedať aj účelovo, alebo prekrytím pôvodného vnemu interpretovať ako svojimi zmyslamivnímavý poznatok. Je teda evidentné, že postup vykonania rekognície bez predchádzajúceho opisu
opoznávanej osoby opoznávajúcou osobou môže spochybňovať vykonaný procesný úkon až do miery
straty jeho dôkazného významu, čo nastalo aj v danom prípade, keďže poškodená pred vykonaním

rekognície, nepopísala páchateľa skutku a to dokonca ani pri jej predchádzajúcom výsluchu dňa
29.05.2018. Ak sa má totiž výsluchom svedka zistiť totožnosť páchateľa, obligatórne sa vyzve, aby
ho opísal. Potom osoba, ktorá je podozrivá, že je páchateľom, mu má byť ukázaná medzi niekoľkými
osobami podobného vzhľadu. V danom prípade pritom nebol dodržaný postup, ktorý predpisuje Trestný
poriadok, čo je podmienkou sine qua non zákonnosti dôkazu. Samotné vykonanie rekognície sa riadi

ustanovením § 126 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku podľa ktorých, ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej
osoby alebo veci, vyzve sa obvinený (svedok - § 138 Tr. poriadku o primeranom použití ustanovenia §
126 Tr. poriadku pri rekognícii), aby ju opísal. Až potom sa mu má osoba alebo vec ukázať, a to medzi
viacerýmiosobamipodobnéhozovňajškualebovecamitohoistéhodruhu.Rekogníciajesvojoupovahou
neopakovateľným procesným úkonom, preto pre hodnovernosť vykonania tohto dôkazu je nevyhnutné
zabezpečiť všetky zákonné podmienky jej vykonania. Vychádzajúc z uvedeného preto krajský súd

konštatuje, že rekognícia bola vykonaná v rozpore s ustanoveniami § 126 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku
a preto ju nie je možné akceptovať ako dôkaz.

Poukazujúc na hore uvedené dôkazy a ich hodnotenie odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného
súdu, že výsledky dokazovania jednoznačne nepreukázali konanie obžalovaného tak, ako mu to kládla

obžaloba za vinu. Krajský súd považoval rozhodnutie prvostupňového súdu o oslobodení obžalovaného
spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku preto za zákonné a správne.

Existencia rozporov medzi jednotlivými dôkazmi či skupinami dôkazov nie je neobvyklá, pokiaľ však nie
je možné jednoznačne určiť, ktorá z variant skutkového stavu odpovedá skutočnosti, je potrebné pri

zachovaní zásady „in dubio pro reo“ zvoliť variantu pre obžalovaného najpriaznivejšiu. Táto prichádza
do úvahy vtedy ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti trvajú aj po
vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu
skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne stavu veci a zákonu zodpovedajúcemu
spravodlivému rozhodnutiu.

Krajský súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že skutočnosti uvádzané prokurátorom nepostačujú na
to, aby mohol byť obžalovaný uznaný za vinného zo žalovaného skutku. Vykonané dôkazy totiž vylučujú
spoľahlivý záver o vine obžalovaného a ďalšie dokazovanie vo vzťahu k dokazovanej skutočnosti už
nie je možné vykonať. Vo veci boli vykonané všetky dôkazy pre náležité zistenie skutkového stavu, ale

tieto nestačili pre uznanie viny obžalovaného a nie je možné vykonať iné dôkazy za účelom vyvrátiť
dôvodné pochybnosti.

K jednotlivým odvolacím námietkam prokurátora krajský súd poukazuje na vyššie rozvedené právne
úvahy okresného súdu, s ktorými sa stotožnil pri preskúmavaní jednotlivých výrokov napadnutého

rozsudku. Je potrebné konštatovať, že skutkový stav bol okresným súdom na podklade vykonaného
dokazovania zistený správne a následne bolo vo veci aj zákonne rozhodnuté. Ani jeden z vypočutých
svedkov nevidel, a teda nebol priamym očitým svedkom toho, čo sa obžalovanému kládlo za vinu.
Aj keď prokurátor poukazuje aj na výpoveď matky poškodenej G. H., ktorej mala dcéra o znásilnení,
bez uvedenia bližších podrobností povedať, nemožno prehliadnuť fakt, že ide len o sprostredkovanú

informáciu. Za takejto dôkaznej situácie preto vo veci existuje len výpoveď poškodenej, ktorú možno na
základe vyššie uvedeného považovať za nehodnovernú a výpoveď obžalovaného, ktorý tvrdí opak toho,
čo uvádzala poškodená ohľadne znásilnenia.

Je nutné stotožniť sa s postupom súdu prvého stupňa, nakoľko výrok o vine môže byť založený

len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom
trestného stíhania a tento je trestným činom. Na tomto mieste je potrebné opätovne zdôrazniť, že
pokiaľ neexistuje ucelená reťaz dôkazov, tak priamych ako aj nepriamych pre vyslovenie bezpečného
záveru, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania je trestným činom a ak zostanú po vyčerpaní
všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti dôležitej pre zavinenie, je

nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby pri rešpektovaní zásady in dubio pro reo.

K preukázaniu vinu obžalovaného v kontexte podaného trestného oznámenia oznamovateľom D. E.,
na ktoré poukazuje prokurátor v dôvodoch odvolania, dáva krajský súd strane obžaloby do pozornosti,že trestným oznámením sa síce oznamujú skutočnosti, ktoré podľa oznamovateľa nasvedčujú, že
zrejme došlo (z jeho pohľadu) k spáchaniu trestného činu, takéto oznámenie však ešte samo osebe
nepreukazuje v ňom uvedené skutočnosti. Tieto sa zisťujú a preukazujú postupom upraveným v § 196

ods. 2 Tr. poriadku resp. v štádiu po začatí trestného stíhania vo veci – dôkaznými prostriedkami.
V danom prípade nejde totiž o výsluch oznamovateľa, ale o oznamovanie skutočností a okolností, ktoré
podľa jeho názoru môžu zakladať protiprávne konanie. Trestné oznámenie pritom predstavuje úkon
realizovaný ešte pred začatím trestného konania, pričom je samo o sebe podnetom (podkladom) pre
začatie vykonávania úkonov trestného stíhania v konkrétnej veci. Nemožno preto takémuto „dôkazu“

a skutočnostiam v ňom uvedeným prisudzovať väčší význam ako je napr. výsluch svedka, pretože
listinné dôkazy je možné predkladať v rámci súdneho konania bez ohľadu na vôľu strán, teda aj bez
ich súhlasu. Skutočnosti uvedené v trestnom oznámení je preto potrebné po začatí trestného stíhania
dokazovať postupmi stanovenými Trestným poriadkom, najmä výsluchom oznamovateľa v procesnom
postavení svedka. Trestné oznámenie je uskutočnené totiž v procesnom štádiu, ktoré slúži k vypátraniu
podkladov pre vec závažných, vedúcich k zisteniu, ktoré dôkazy budú vykonávané v ďalších fázach

trestného stíhania.

Ohľadne prokurátorom namietanej skutočnosti, že nie je správne hodnotenie súdu ohľadne
nedôveryhodnosti výpovede poškodenej, odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené skutočnosti
a okolnosti, pre ktoré tiež mal závažne pochybnosti o pravdivosti skutočností ňou tvrdených, pre ktoré

bol povinný rešpektovať zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného.

Záverom krajský súd dodáva, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria jednotu, je preto nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne
skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, tak ako je tomu aj v tomto prejednávanom prípade.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok prokurátora vyhodnotil ako
nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.

jednohlasný

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.