Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010886
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3817010886.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v
B., pre skutok obžalobou právne posúdený ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm.
a) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 15. februára 2024 prejednal odvolanie prokurátora
Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 07. decembra 2022,

sp. zn. 2T/181/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 07. decembra 2022, sp. zn. 2T/181/2017 bolo rozhodnuté
tak, že obžalovaný A. B. sa oslobodzuje podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza sp. zn. 2Pv 154/15/3307 zo dňa 14.12.2017, pre skutok

obžalobou právne posúdený ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona,
na tom skutkovom základe, že

od novembra 2012 do októbra 2013 postupne vylákal od poškodeného C. D. na viackrát celkom sumu
32.800,- Eur a to pod zámienkou, že peniaze použije na rozbehnutie ich spoločného podnikania -
prevádzka na výrobu peliet v E. F., tiež mu za poskytnuté peniaze sľúbil postavenie tichého spoločníka,

majiteľa firmy, v dôsledku čoho mu poškodený C. D. postupne od novembra 2012 do augusta 2013
podľa jeho inštrukcií vložil na viaceré bankové účty spolu sumu 14.300,- Eur, v januári 2013 mu v G.
E. odovzdal v hotovosti sumu 3.500,- Eur a v októbri 2013 mu v H. odovzdal v hotovosti 15.000,- Eur,
a to napriek tomu, že vedel k spustenie prevádzky peletárne nedôjde, nevykonal nič čím by prevádzku
peletárne obnovil, získané peniaze použil podľa svojej potreby a na výzvu ich poškodenému nevrátil,
čím spôsobil C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom H. I. XXXX /XX, H. škodu vo výške 32.800,- Eur, pretože

skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodený C. D. so svojim nárokom na náhradu škody
odkazuje na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení
prokurátorpodalprotinemuodvolanievneprospechobžalovanéhodozápisniceohlavnompojednávaní.
Dodatočne prokurátor odvolanie písomne odôvodnil. V úvode dôvodov odvolania poukázal na obsah
predchádzajúcich rozhodnutí vo veci a obsah výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol
nasledovné:

„Súd napadnutý výrok o oslobodení odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne
preukázané naplnenie všetkých subjektívnych a objektívnych znakov zločinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. Nebolo jednoznačne preukázané, v zmysle
ustálenej judikatúry NS SR a praxe okresných a krajských súdov, úmysel obžalovaného dopustiť sa
vo vzťahu k poškodenému od začiatku podvodného konania, že by obžalovaný od začiatku uvádzal

poškodeného do omylu v úmysle obohatiť sa na jeho úkor. Podľa názoru súdu, aj vzhľadom na
právny názor odvolacieho súdu, podnikanie v sebe nesie určité podnikateľské riziko a z tohto hľadiska
nemôže byť trestné právo prostriedkom na získanie titulu na vymáhanie vložených podnikateľských
investícií. Okresný súd ďalej v rámci odôvodnenia poukázal na to, že ako už bolo konštatované
aj odvolacím súdom, obžalovanému nebolo jednoznačne preukázané, že by mal poškodenému

zamlčať existenciu exekúcii, taktiež nebolo obžalovanému preukázané, že by finančné prostriedky boli
poskytnuté obžalovanému výlučne na účely rozbehnutia spoločného podnikania s poškodeným. V tejto
súvislosti uviedol, že je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, ktorú zdôraznil odvolací súd, že samotný
poškodený uviedol v konaní pred súdom že určitú sumu finančných prostriedkov poskytol obžalovanému
aj na súkromné účely. Toto potvrdzuje aj listinný dôkaz (číslo listu 117), z ktorého vyplýva, že poškodený
poskytol finančné prostriedky obžalovanému ako pôžičku. Taktiež nebolo preukázané, že finančné

prostriedky vo výške 32.800,- Eur obžalovaný vylákal od poškodeného pod zámienkou, že peniaze
použije na rozbehnutie ich spoločného podnikania, pričom vedel, že k spusteniu prevádzky peletárne
nedôjdeanevykonalnič,čímbyprevádzkupeletárneobnovil.Vrozporestýmtotvrdenímjepodľanázoru
súdu napríklad aj časť výpovede svedka I. J. na hlavnom pojednávaní dňa 03.12.2018, podľa ktorej
aj v čase výsluchu tento svedok mal určité obchodné aktivity s obžalovaným v súvislosti s peletárňou.

Vykonaným dokazovaním nebolo tiež preukázané, že by obžalovaný nemal žiadne majetkové vzťahy k
prevádzke na výrobu peliet, čo je v rozpore s dôkazmi, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní.
Okresný súd záverom konštatoval, že v súvislosti s hodnotením dôkazov je potrebné zdôrazniť, že
vykonané dôkazy netvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov, na základe ktorých by bolo
možné vysloviť výrok o vine obžalovaného. V konaní existujú výrazné pochybnosti o vine obžalovaného,

ktoré je potrebné v zmysle procesnej zásady "in dubio pro reo" vyhodnotiť v prospech obžalovaného.
Preto súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku z dôvodu,
že skutok v obžalobe nie je trestný čin.
Vyššie uvedený oslobodzujúci rozsudok považujem za nesprávny a nezákonný, rozporný s
ustanoveniami § 2 ods. 10, ods. 12 a § 168 ods. 1 Trestného poriadku, pretože sa súd nevysporiadal

so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, pričom Okresný súd Prievidza len nekriticky s
poukazom na to, že je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil odvolací súd v rozpore s vykonaným
dokazovaním dospel k záveru, že nebolo jednoznačne preukázané naplnenie všetkých subjektívnych a
objektívnych znakov zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005
Z. z. a to aj napriek tomu, že z vykonaného dokazovania je zrejmý opak. Pri hodnotení vykonaných

dôkazov nepostupoval dôsledne v zmysle zásady uvedenej v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a tieto
dôkazy podľa môjho názoru vyhodnotil nesprávne. Dôkazný postup je totiž potrebné vyčerpávajúcim
spôsobom popísať a logicky i vecne presvedčivým spôsobom zdôvodniť. Táto požiadavka vyplýva práve
z ustanovenia § 168 ods. 1 Trestného poriadku.
Mám za to, že v predmetnej trestnej veci vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané

naplnenie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
3 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. V tomto smere poukazuje predovšetkým na to,
že poškodený C. D., v priebehu celého trestného konania konštantne vypovedal o tom pod akou
predstieranou zámienkou od neho obžalovaný A. B. vylákal finančne prostriedky v celkovej výške
32.800,- Eur, ktoré mu poškodený C. D. pod podvodným prísľubom zo strany obžalovaného, ktorý

spočíval v tom, že rozbehnú podnikanie, stým že sa poškodený stane tichým spoločníkom, neskôr viac
ako 50 percentným podielnikom, resp. majiteľom v období do novembra 2012 do októbra 2013 aj na
viackrát poskytol a to v celom rozsahu 32.800,- Eur na prevádzku peletárne a nie na súkromné účely,
pričom obžalovaný neuskutočnil žiadne kroky smerujúce k spusteniu prevádzky peletárne, pretože tieto
kroky od samého počiatku ani nemal v úmysle vykonať, čo potvrdzuje nielen výpoveď poškodeného D.,

svedkaH.K.asvedkaL.F.,aleajvýpoveďsamotnéhoobvinenéhoB.,akoajďalšiedôkazyzabezpečené
v predmetnej trestnej veci.
Pokiaľ ide o uvádzanie toho, že nebolo preukázané, že by finančné prostriedky boli poskytnuté
obžalovanému výlučne na účely rozbehnutia spoločného podnikania s poškodeným, v súvislosti s
čím súd poukazuje na to, že samotný poškodený uviedol v konaní pred súdom, že určitú sumu

finančných prostriedkov poskytol obžalovanému aj na súkromné účely, uvádzam, že poškodený C. D.
na hlavnom pojednávaní uviedol, že banka mu schválila na jeho spoločnosť s ručením obmedzeným
úver. Tých 15.000,- Eur vyberal vo VÚB banke a dával to na peletáreň. Obžalovaný ju mal spojazdniť,
na čo potreboval 20.000 - 25.000,- Eur. Z VÚB banky v Prievidzi vyberal každý deň 5.000,- Eur vhotovosti a dával ich obžalovanému, že to idú riešiť. Na otázku prokurátora, že podľa obžaloby mal
poskytnúť obžalovanému 32.800,- Eur na rozbehnutie peletárne, poškodený jednoznačne uviedol, že
táto čiastka po zrátaní všetkých súm sedí. Finančné prostriedky, ktoré obžalovanému poskytol mali byť

na rozbehnutie peletárne. Spisoval celú sumu, pretože stále išlo len a len o peletáreň, ktorá sa mala
spojazdniť, to že obžalovaný B. zobral peniaze a zaplatil si svoje dlžoby, to už on nevie posúdiť. Stále
to bolo o peletárni, nikdy to nebolo o inom. Uvedené potvrdzuje aj výpoveď svedka H. K., ktorý na
hlavnom pojednávaní uviedol, že bol raz osobne prítomný pri VÚB banke v Prievidzi, keď poškodený
obžalovanému poskytoval peniaze, vie že to bolo na 2-3 krát a ostatné mu poškodený vždy povedal,

koľko to bolo. Aj keď bol svedok H. K. formálne len tichý spoločník v spoločnosti M. N., M. poškodený D.
dal veľa na ekonomické rady. Keď to už prekrachlo, že z toho nič nebude a poškodený dal obžalovanému
peniaze, tak mu poškodený vyčíslil, všetky peniaze, ktoré boli, pekne si viedol evidenciu aj peňazí, ktoré
vrátil. Svedok H. K. potvrdzuje aj to, že poškodený odovzdal obžalovanému finančné prostriedky aj v
G. E., nakoľko tento na hlavom pojednávaní uviedol, že nevie presne o tom či v G. E. dával poškodený
obžalovanému 3.400,- Eur alebo 3.000,- Eur nakoľko poškodený mu uviedol, že mu poskytol okolo

3.000,- Eur. Svedok H. K. na otázku predsedu senátu, aby sa vyjadril, k rozporu vo výpovediach v
prípravnom konaní, kde na jednom mieste vysvetľuje vyplatenie sumy 10.000,- Eur na 2 krát v H. tým,
že poškodený dal obžalovanému peniaze na zuby a na inom mieste v tej výpovedi uvádza, že to malo
byť na peletáreň, uviedol, že peniaze boli na peletáreň. Nemá vedomosť, že by obžalovanému niekedy
boli požičané peniaze na zuby, ale má vedomosť, že peniaze potom na tento účel použil. Do spisu boli

taktiež zabezpečené správy a výpis z bankových účtov kam poškodený posielal peniaze podľa pokynov
obvineného. Išlo o účty vedené na majiteľov O. B. A. M. M. D., I. B. v H. B., a.s., C. B. v P. D., z výpisov
z účtu je zrejmé, že v ich prospech boli pripísané peniaze od poškodeného tak to on uviedol vo svojej
výpovedi a v tabuľkovom prehľade.
Pokiaľ ide o poukazovanie na to, že z listinného dôkazu (číslo listu 117) vyplýva, že poškodený poskytol

finančné prostriedky obžalovanému ako pôžičku, z vykonaného dokazovania, konkrétne z výpovede
poškodeného, ako aj z konfrontácie na čísle listu 104-105 vyplýva, že až po určitej dobe, keď začalo
byť jasné, že obžalovaný nie je majiteľom peletárne, prekvalifikoval poškodený poskytnutie finančných
prostriedkov na pôžičku. Keď žiadal k pôžičke notársku zápisnicu začali problémy, obžalovaný sa
zatajoval, nedvíhal telefóny. Z uvedeného je teda nepochybne zrejmé, že poškodený neposkytol

obžalovanému finančné prostriedky ako pôžičku, ale tieto boli od neho podvodne vylákané za účelom
spustenia prevádzky výroby peliet a preto ani uvedený dôkaz argumentum a contrario nepreukazuje
poskytnutie finančných prostriedkov obžalovanému na jeho súkromné účely.
Nelogicky pôsobí aj ďalší záver okresného súdu spočívajúci v tvrdení, že vykonaným dokazovaním
nebolo tiež preukázané, že by obžalovaný nemal žiadne majetkové vzťahy k prevádzke na výrobu peliet.

V tomto smere poukazujem na to, že sám obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že linka
patrí spoločnosti D., M., pričom objekt v ktorom bola zamýšľaná prevádzka peletárne vlastnili svedok
L. F. a svedok Q., pričom on mal len sprostredkúvať predaj. Z výpovede svedka L. F., zas vyplýva, že
obžalovaný, resp. spoločnosť R., v zastúpení ktorej konal obžalovaný, začala rekonštrukciu peletárne
niekedy v roku 2005, pričom krátko nato skončili s výrobou a technológia ležala v hale x rokov. Z jeho

výpovede okrem iného vyplýva aj to, že spoločnosť R. nezaplatila poslednú splátku za technológiu,
v dôsledku čoho sa nestala vlastníkom technológie, keďže v zmluve bolo jednoznačne stanovené, že
vlastníkom sa stanú až zaplatením celej sumy, v dôsledku čoho vec ostala nevysporiadaná a obžalovaný
A. B. s nimi ďalej nekomunikoval. Z výpovede poškodeného vyplýva, že obžalovaný B. mu od samotného
začiatku tvrdil, že linka je jeho, že je majiteľom peletárne, čomu poškodený veril asi rok. Z vyššie

uvedených dôkazov teda, nepochybne vyplýva, že obžalovaný B. nemal žiadne majetkové vzťahy k
prevádzke na výrobu peliet.

Pokiaľ ide o poukazovanie na to, že tak, ako už bolo konštatované aj odvolacím súdom, obžalovanému
nebolo jednoznačne preukázané, že by mal poškodenému zamlčať existenciu exekúcii uvádzam, že z

výpovede poškodeného vyplýva, že v čase, keď požičiaval obžalovanému sumu 32.800,- Eur nemal
poškodený D. vedomosť, že obžalovaný má exekúciu. V tejto súvislosti pôsobí priam absurdne tá
skutočnosť, že dokonca sám obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní, napriek tomu, že súčasťou
vyšetrovacieho spisu bol prehľad prebiehajúcich exekučných konaní voči nemu, z ktorého je zrejmé,
že na majetok obžalovaného je vedených veľa exekučných konaní od roku 2002 uviedol, že v čase

keď „požičiaval“ peniaze poškodenému D. nemal problémy s finančnými prostriedkami, čím sa teda aj v
konaní pred súdom snažil zatajiť uvedenú skutočnosť - existenciu exekúcii.
V nadväznosti na záver, ku ktorému dospel okresný súd, že nebolo preukázané, že finančné prostriedky
vo výške 32.800,- Eur obžalovaný vylákal od poškodeného pod zámienkou, že peniaze použije narozbehnutie ich spoločného podnikania, pričom vedel, že k spusteniu prevádzky peletárne nedôjde
a nevykonal nič, čím by prevádzku peletárne obnovil uvádzam, že obžalovaný poškodenému od
samotného začiatku tvrdil, že je vlastníkom peletárne, pričom obžalovaný od poškodeného vylákal

finančne prostriedky v celkovej výške 32.800,- Eur, práve pod podvodným prísľubom zo strany
obžalovaného, ktorý spočíval v tom, že rozbehnú spoločné podnikanie s tým, že sa poškodený
stane tichým spoločníkom, neskôr viac ako 50 percentným podielnikom, resp. majiteľom, pričom
obžalovaný sám vedel, že takú prevádzku nespustí, ani nezabezpečoval jej spustenie, poškodeného len
ubezpečoval o napredovaní v spustení, avšak žiadne reálne úkony v tom smere nevykonal a nemal ani

v úmysle vykonať, čo potvrdzujú okrem iného nasledovné dôkazy.
Vprvomradesámobžalovanýnahlavnompojednávanípotvrdil,žejepravdou,žeprisľúbilpoškodenému
D. rozbeh prevádzky na výrobu peliet, sľúbil, že to urobí, pričom na otázku, čo urobil, aby sa prevádzka
rozbehla uviedol, že nešlo urobiť nič bez finančných prostriedkov. Z výpovede poškodeného vyplýva, že
obžalovaný B. mu od samotného začiatku tvrdil, že linka je jeho, že je majiteľom peletárne. Poškodený
zároveň kontroloval priebeh rozbehu projektu a obžalovaný ho zakaždým ubezpečoval, že je to v

poriadku. Poškodený bol aj pár krát za obžalovaným, aby sa šiel s ním do peletárne pozrieť, avšak
obžalovaný sa vyhováral, že sa mu nedá, že tam nemôžu ísť. Z výpovede L. F. zas vyplýva, že obvinený,
resp. spoločnosť R., v zastúpení ktorej konal obžalovaný, začala rekonštrukciu peletárne niekedy v roku
2005, pričom krátko nato skončili s výrobou a technológia ležala v hale x rokov. Po rekonštrukcii už
pelety nevyrábali. Z výpovede svedka L. F. vyplýva aj to, že obžalovaný B. mal povedať, že všetko

vyplatí v roku 2012, ale zase zmizol, žiadne ďalšie jednania s ním neboli, s nikým z ich spoločnosti
obžalovaný nejednal. Vtedy, keď to vyzeralo tak, že sa niečo rozbehne, komunikoval obžalovaný so
spoločníkom, čo bolo ešte v začiatkoch, nie obdobie rokov 2012-2013. Taktiež svedok H. K. potvrdil, že
k spusteniu prevádzky nikdy nedošlo a obžalovaný len stále pýtal od poškodeného peniaze. Obžalovaný
podľa jeho tvrdenia nebol vôbec v obraze v problematike peliet, nevedel otázky odborného charakteru.

Taktiež pokiaľ ide o odovzdávanie hotovosti poškodeným obžalovanému v G. E. a v H. poukazujem na
to, že obžalovaný v jednej časti výpovede na hlavnom pojednávaní tvrdil, že poškodený mu takýmto
spôsobom finančné prostriedky neodovzdal, ale v ďalšej časti výpovede už uviedol, že poškodený mu
vrátil finančné prostriedky 30.000,- Euro spôsobom popísaným v obžalobe, čo je rozporné a nelogické.
Pokiaľ ide o uvádzanie toho, že z výpovede svedka I. J. na hlavnom pojednávaní dňa 03.12.2018,

vyplýva, že aj v čase výsluchu tento svedok mal určité obchodné aktivity s obžalovaným v súvislosti s
peletárňou, čo má preukazovať, že obžalovaný mal „vykonávať kroky smerujúce k obnove peletárne“
uvádzam, že uvedené je v rozpore so zásadami logického myslenia a uvažovania, obzvlášť pokiaľ
po takmer piatich rokoch obžalovaný s úplne inou osobou ako je poškodený D., ktorému prisľúbil
za poskytnuté finančné prostriedky spustenie peletárne a to že sa stane tichým spoločníkom, resp.

majiteľom hľadá kupca peletárne, resp. pripravuje jej predaj.
Všetky vyššie uvedené dôkazy teda bez akýchkoľvek pochybností preukazujú, že obžalovaný A. B.
v čase vylákania peňazí od poškodeného nemal záujem rozbehnúť výrobu peliet a poškodeného od
samého začiatku uvádzal do omylu a to v úmysle obohatiť sa na jeho úkor, tým, že ho len využil a
zneužil podvodným tvrdením, že budú spolu podnikať, pričom poškodený mal podľa klamlivých vyjadrení

obžalovaného získať aj určitý majetkový podiel, resp. funkciu v spoločnosti-prevádzke na výrobu peliet,
čo sa opäť nezakladalo na pravde.
Pokiaľ ide o názor, že podnikanie v sebe nesie určité podnikateľské riziko a z tohto hľadiska nemôže
byť trestné právo prostriedkom na získanie titulu na vymáhanie vložených podnikateľských investícií
uvádzam, že obvyklé podnikateľské riziko predstavuje určitý stav neistoty podnikateľa ohľadom toho

či dosiahne ním sledovaný výsledok podnikania, čo však nemožno použiť na uvedený prípad, kedy
obvinený uviedol poškodeného do omylu v tom, že ním poskytnuté peniaze budú použité na spustenie
prevádzky výroby peliet, pričom sám vedel, že takú prevádzku nespustí, ani nezabezpečoval jej
spustenie, poškodeného len ubezpečoval o napredovaní v spustení, avšak žiadne reálne úkony v tom
smere ani nevykonal a nemal ani v úmysle vykonať. V tomto konkrétnom prípade teda podvodné

vylákanie finančných prostriedkov v úmysle obohatiť sa na škodu poškodeného, ktoré sa navyše
vyznačuje manipulatívnosťou a sofistikovanosťou nemožno v žiadnom prípade „odbiť“ s poukazom na
názor, že trestné právo nemôže byť prostriedkom na získanie titulu na vymáhanie podnikateľských
investícii, nakoľko za kých iných podmienok a okolností je na mieste aplikovať prostriedky trestného
práva, pokiaľ tomu tak nemá byť práve v uvedenej trestnej veci, kedy mal obžalovaný A. B. jednoznačne

už na samotnom počiatku úmysel spáchať uvedený zločin.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti teda nemožno súhlasiť s názorom súdu, ktorý v
súvislosti s hodnotením dôkazov v napadnutom rozsudku zdôraznil, že vykonané dôkazy netvoria
ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov, na základe ktorých by bolo možné vysloviť výrok ovine obžalovaného, keďže práve naopak obžalovaného usvedčujú okrem ďalších nepriamych dôkazov,
dôkazy priame a to najmä výpoveď poškodeného D., svedka H. K. a svedka L. F., konfrontácia vykonaná
medzi obžalovaným a poškodeným v prípravnom konaní, prehľad zaplatených súm poškodeným D. na

čísle listu 24, výpisy z účtov na čísle listu 115-122, 124-126, 128-129, pričom všetky tieto dôkazy tvoria
ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov, ktoré jednotlivo, ale aj vo svojom súhrne usvedčujú
obžalovaného B. zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona
č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 204/2013 Z. z.
Som taktiež toho názoru, že hoci zásadu „in dubio pro reo“ je na mieste uplatniť pri vzniku pochybností

o vine obžalovaného, avšak v tejto súvislosti sa v žiadnom prípade nemôže jednať o pochybnosti, ktoré
vzniknú len na základe nesprávneho vyhodnotenia dôkazov zo strany súdu, tak ako je tomu práve v
predmetnej trestnej veci.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne rozsudok Okresného súdu v
Prievidzi sp. zn. 2T/181/2017-314 vyhlásený dňa 07.12.2022 podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 322 ods. 4 písm. a) Trestného

poriadku vrátil vec Okresnému súdu v Prievidzi aby vec znova v potrebnom rozsahu prejednal a
rozhodol.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry
zotrval na podanom odvolaní ako aj jeho dôvodoch a navrhol rozhodnúť podľa petitu uvedeného

v písomných dôvodoch podaného odvolania. Obhajkyňa obžalovaného uviedla, že považuje napadnutý
rozsudok za správny a zákonný a preto navrhla odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora

podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na podklade podaného odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1

Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutého
výroku rozsudku okresného súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, z obsahu odvolania a

jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby procesného charakteru, pričom
odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Z odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že prokurátor v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

namieta správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení dôkazov, vedúcom ku skutkovým zisteniam,
na podklade ktorých rozhodol napadnutým rozsudkom o oslobodení obžalovaného spod obžaloby.

V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo
strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných

dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké
pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých

dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým
úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné
presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým
dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny
a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov

dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré
je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí
logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazovv súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým
výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť
žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje

za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých
smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné
pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania
dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v zmysle § 285 písm. b) Tr. por. bez
akýchkoľvek pochybností nepreukázali danosť objektívnej a subjektívnej stránky žalovaného trestného
činu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové závery okresného súdu
o nepreukázaní konania obžalovaného, ktoré by napĺňalo všetky pojmové znaky zločinu podvodu podľa
§ 221 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák., majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú
vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj v nesprávnej

aplikácii jednej zo základných zásad trestného konania, a to zásady „v pochybnostiach v prospech
obvineného“.

V súvislosti s vyššie citovanou argumentáciou prokurátora v dôvodoch odvolania proti napadnutému
oslobodzujúcemu rozsudku okresného súdu odvolací súd poukazuje na svoje predchádzajúce

uznesenie zo dňa 26. januára 2022, sp. zn. 3To/5/2020, najmä v podrobnostiach na obsah jeho
odôvodnenia, kde je citovaná časť obsahu vykonaných dôkazov, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu
vyvracajú dôvodnosť argumentácie vyššie citovaného odôvodnenia prokurátora. Prokurátor v dôvodoch
tohto odvolania vôbec nenamieta, že obsah dôkazov, na ktoré bolo poukázané v predchádzajúcom
zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, by nemal oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

K zrušeniu predchádzajúceho odsudzujúceho rozsudku odvolacím súdom pritom došlo práve preto, že
okresný súd sa dôsledne a v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. nevysporiadal aj s tým obsahom
dôkazov,naktorýbolovýslovnepoukázanévpredchádzajúcomzrušujúcomuzneseníodvolaciehosúdu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že podľa názoru okresného súdu v prejednávanom

prípade nemal okresný súd preukázané, že v súvislosti s poskytovaním peňazí podľa skutkovej vety
obžaloby by poškodený nemal vedomosť o rizikách návratnosti, podstatných pre jeho rozhodnutie,
či obžalovanému poskytne alebo neposkytne peňažné prostriedky. Správnosti úvah okresného súdu
o tom, že zo strany poškodeného neboli obžalovanému poskytované peniaze len ako investícia do
budúceho spoločného podnikania, podľa názoru odvolacieho súdu svedčí aj informácia o vkladoch

peňazí v hotovosti na účet O. B. zo strany poškodeného už v dňoch 4. a 5.12.2012 (č. l. 117), teda
v začiatkoch žalovanej doby vymedzenej obžalobou, kde v poznámkach sa uvádza „pôžička“. Preto
argumentácia prokurátora o tom, že až keď začalo byť jasné, že obžalovaný nie je majiteľom peletárne,
poškodený „prekvalifikoval“ poskytnutie finančných prostriedkov na pôžičku, je v zjavnom rozpore
s obsahom do spisu zabezpečených bankových výpisov. Ak teda na základe vykonaných dôkazov

dospel okresný súd ku skutkovému zisteniu, že obžaloba bez akýchkoľvek pochýb nepreukázala
poškodeným tvrdený jediný účel poskytovania peňazí obžalovanému, teda len na rozbeh budúceho
spoločného podnikania, odvolací súd považuje postup okresného súdu pri vyvodzovaní tohto záveru za
plnesúladnýsustanovením§2ods.12Tr.por.asozásadou„vpochybnostiachvprospechobvineného“.
Vzhľadom aj na uvedený rozpor nie je možné opodstatnene vytýkať okresnému súdu, že nadobudol

dôvodné pochybnosti o hodnovernosti rozhodných tvrdení poškodeného.

Za správny a zákonnému postupu podľa § 2 ods. 12 Tr. por. odvolací súd považuje postup okresného
súdu pri vyvodzovaní skutkového záveru, podľa ktorého poškodený v čase činu vedel o zlej finančnej
situácii obžalovaného. O tejto skutočnosti sa aj orgány činné museli dozvedieť už zo samotného

trestnéhooznámeniapoškodeného,kdepoškodenýtvrdil,žeobžalovanýhopožiadalozasielaniepeňazí
na oživenie prevádzky na výrobu peliet nie na svoj, ale na iné účty pre „nejaký daňový nedoplatok“.
Informáciu od obžalovaného o zablokovaní účtu už pred poskytnutím peňazí, teda už v čase činu,
poškodený potvrdil aj v následných svojich výpovediach.Podľanázoruodvolaciehosúdusprávnyjeajzáverokresnéhosúduovedomostipoškodenéhoorozsahu
investície, potrebnej na rozbehnutie prevádzky na výrobu peliet. Podľa obsahu vykonaných dôkazov

poškodený túto informáciu získal už od svedka H. K., ktorý poškodenému už pred poskytnutím
peňazí obžalovanému oznámil, že do podnikateľského zámeru obžalovaného sa nezapojí, lebo zámer
obžalovaného nie je reálny.
Pokiaľ teda okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania aj s poukazom na zásadu „v
pochybnostiach v prospech obvineného“ dospel k záveru, že poškodený mal v žalovanej dobe všetky

relevantné informácie o solventnosti poškodeného a nemožnosti obnoviť prevádzku na výrobu peliet
podľa predstáv obžalovaného, správne dospel k záveru o nenaplnení objektívnej stránky trestného činu
podvodu,ktoroujeuvedenieinéhodoomyluvzmysle§221ods.1Tr.zák.,preukázaniektorejobjektívnej
stránky je zákonnou podmienkou aj pre naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa odseku 3
písm. a) tohto ustanovenia. Okresný súd správne a v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a
v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obvineného“ dospel k záveru o (zrejme nereálnej)

snahe obžalovaného aj v čase činu zrealizovať obnovenie prevádzky na výrobu peliet. Preto odvolací
súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení
ustanovenia§2ods.12Tr.por.aonesprávnejaplikáciízásadyvpochybnostiachvprospechobvineného
okresným súdom pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní. Z uvedených dôvodov
odvolací súd nezistil existenciu odvolaním prokurátora namietaných vád napadnutého rozsudku

v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti
rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní prokurátora
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo

zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd
v prejednávanom prípade nezistil existenciu odvolaním prokurátora nevytýkaných vád napadnutého
rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.