Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117218847
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7117218847.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: Slovenská republika, v mene
ktorej koná Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova 8, IČO: 30 845
572, za účasti intervenienta na strane žalobcu Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov
30, so sídlom v Košiciach, Národná trieda 254/30, IČO: 31 268 595, zastúpeného Mgr. Miroslavom
Semancom, advokátom so sídlom v Košiciach, Národná trieda 38 proti žalovanému: ProFolk s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Thurzova 6, IČO: 31 734 251, zastúpeného JUDr. Lukášom Michaľovom, PhD.,
advokátom so sídlom v Košiciach, Thurzova 6, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,

o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 22.9.2022 č.k. 38C/24/2017-648
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca a intervenient na strane žalobcu majú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej
inštancie“) výrokom I. určil, že žalobca je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 parciel registra ,,C“ :

- parcela č. 3951/2, o výmere 84 m2, druh: ostatné plochy,
- parcela č. 3960, o výmere 15 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. 3962/2, o výmere 9 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. 3970/5, o výmere 22 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. 3970/14, o výmere 1194 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. 3970/16, o výmere 15 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. 3970/18, o výmere 190 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,

zapísaných na LV č. XXXXX, vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Košice, pre okres
Košice I, obec Košice - Sever, katastrálne územie: A. B.;
výrokom II. určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 8274/10000 parciel registra ,,C“ :
- parcela č. 3952, o výmere 209 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. 3953, o výmere 209 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
- parcela č. 3954/2, o výmere 173 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na LV č. XXXXX,
vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Košice, pre okres Košice I, obec C. - A., katastrálne

územie: A. B.;
výrokom III. rozhodol, že žalobca a intervenient na strane žalobcu majú voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré zaplatí žalovaný na účet žalobcu a právneho zástupcu
intervenienta do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške tejto náhrady.2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku I. a II. rozsudku tvrdiac, že žalovaný sa nestal vlastníkom

predmetných nehnuteľností na základe právnych úkonov, ktoré uzavrela fiktívna osoba.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle Článku 20 ods.
1., 3., 4. Ústavy SR, § 1 ods. 1 č. 2 Dekrétu prezidenta republiky č. 108/45 Sb. (účinného od 15.3.1950),
§ 7 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto jej vyhovel.

4. Skôr ako sa začal zaoberať meritom veci ustálil v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p., že žalobca má
na požadovanom určení vlastníctva k nemu určeným nehnuteľnostiam (uvedených vo výroku I. a II.
rozsudku) naliehavý právny záujem. Žalobca v danom prípade tvrdí, že je vlastníkom sporných parciel,
nakoľko žalovaný, ktorý je zapísaný ako vlastník týchto nehnuteľností v katastri nehnuteľností sa nestal
ich vlastníkom v dôsledku neplatného prevodu. Právny záujem žalobcu na požadovanom určení podľa

názoru súdu spočíva na zosúladení faktického a právneho stavu, lebo bez takéhoto určenia by bolo jeho
právne postavenie neistým a pozitívne rozhodnutie súdu sa stane právnych podkladom pre vykonanie
zápisu v katastri nehnuteľností v prospech žalobcu.

5. Pokiaľ žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že

táto námietka nie je opodstatnená.

6. Z výpisu z pozemnoknižnej vložky č. XXXX pre kat. územie Košice súdu vyplynulo, že pôvodne bola
pod parc. č. 2059/2 evidovaná ako roľa o výmere 714 m2 pod parcelným č. 2059/1 o výmere 195 m2 a
ďalejpodparcelnýmč.2062/1roľaovýmere712m2vovlastníctvepodB/1D.E.,F.G.nazákladeKúpnej

zmluvy uzavretej dňa 18.5.1937, predloženej na zápis do pozemkovej knihy dňa 5.5.1938. Následne (na
základe rozhodnutia predloženého na zápis do pozemkovej knihy dňa 27.2.1943) bola pôvodná parcela
č. 2059/1 odpísaná z pozemnoknižnej vložky č. XXXX do samostatnej pkn. vložky č. 8604, a to bez
zmeny výmery a vlastníka tejto parcely.

7. Podľa tvrdenia znalca Ing. Miloša Jacka, PhD. v Znaleckom posudku č. 1/2021 zo dňa 26.11.2021,
najpravdepodobnejšie počas 2. svetovej vojny (po 27.02.1943 a pred 30.01.1945) došlo k zmene hraníc
pôvodnej parcely č. 2059/1 (o výmere 195 m2), t.j. zmenil sa tvar a výmera tejto parcely (o 518 m 2 zo
195 m2 na 713 m2) a zároveň došlo aj k zmene v osobe vlastníka, t.j. vlastníkom zväčšenej parcely č.
2059/1 (o výmere 713 m2) sa stal pán H. C., pričom táto zmena vo výmere a v osobe vlastníka vo vzťahu

k pozemkovoknižnej vložke zaznamenaná (zapísaná) nebola. Súd prvej inštancie v tej súvislosti zistil,
že vo vyvlastňovacom súpise zo dňa 9.12.1953 pri pánovi H. C. bolo uvedené, že je vlastníkom parc.
č. 2059/1 o výmere 713 m2 s poznámkou „vlastníctvo dosud nezaknihované“. V tej súvislosti súd prvej
inštancie právne uzavrel, že od 1.1.1951 po nadobudnutí účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950
Zb., a ktorý v ust. § 111 ods. 1, § 112, § 113 ods. 1 a § 114 zrušil intabulačný princíp, mal zápis do

pozemkovej knihy už len deklaratórny charakter. Preto platné zmluvy o prevode nehnuteľností, ktoré
boli uzavreté ešte pred účinnosťou tohto Občianskeho zákonníka, u ktorých nebol vykonaný zápis do
pozemkovej knihy, sa od účinnosti tohto Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. stali perfektnými, teda
k nadobudnutiu vlastníckeho práva na ich základe už nebolo potrebné vykonať zápis do pozemkovej
knihy. V tej súvislosti odkázal na uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 79/06-12 zo dňa 29.03.2006.

Preto uzavrel, že pán H. C., zapísaný ako vlastník parc. č. 2059/1 o výmere 713 m2 nadobudol túto
parcelu do svojho vlastníctva.

8. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že rozhodnutím Odboru pre výstavbu Rady
mestského národného výboru v Košiciach pod č. Výst/2837/1957/Col zo dňa 20.12.1957, pod bodom 3/

boli vyvlastnené parcely č. 2059/2 a 2062/1 v celkovej výmere 1426 m2 za účelom novostavby bytových
jednotiek zahrnutých do investičného plánu, ktorých vlastníčkou bola D. E., F. G., zastúpená bratom I.
I. G., za celkovú peňažnú náhradu vo výške 7.252 Kčs v prospech štátu, zast. Vojenskou stavebnou
správouKošice.ProtitomutorozhodnutiupodalzástupcaD.E.,F.G.odvolanie,oktoromrozhodolOdbor
výstavby a vodného hospodárstva rady KNV v Košiciach pod č. Výst/2348/1958-Mk dňa 29.3.1960

tak, že potvrdil napadnuté rozhodnutie s tým, že išlo o konečné rozhodnutie, bez možnosti ďalšieho
odvolania. V čase vydania Rozhodnutia Odboru pre výstavbu Rady MNV v Košiciach o vyvlastnení
(čís. Výst/2837/1957/Col) zo dňa 20.12.1957 bol nadobúdateľom vyvlastnených pozemkov riadny
subjekt práva Krajská vojenská ubytovacia a stavebná správa Košice, ktorá existovala od 1.11.1956 do31.12.1991, a ktorá bola právnym nástupcom Vojenskej stavebnej správy Košice, pôsobiacej v posádke
Košice od 1.7.1951 do 31.10.1956, ktorá konala za štát. Tento záver vyplýva z listinného dôkazu,
ktorým je publikácia pod názvom „Dislokácia a krycie čísla jednotiek, útvarov a zariadení ČS. armády

a vojsk ministerstva vnútra na Slovensku 1945 – 1992“, od autorov J. K. - E. B., vydanej Vojenským
historickým ústavom. V tejto publikácii sa nehovorí o zániku Vojenskej stavebnej správy Košice, ale o jej
reorganizácii, t. j. o novom usporiadaní, pri ktorom sa zmenil jej názov na Krajská vojenská ubytovacia
a stavebná správa Košice.

9. Pokiaľ žalovaný namietal, že v tomto rozhodnutí o vyvlastnení boli pozmenené identifikačné údaje
pôvodnej parc. č. 2062/1 a parc. č. 2059/1, kde došlo k zväčšeniu výmery zo 195 m2 na 713 m2 súd
prvej inštancie ustálil, že v tomto rozhodnutí došlo k zrejmej chybe, ktorá bola opravená na druhej strane
tohto rozhodnutia cestou konajúceho úradníka. V ďalšej námietke žalovaného ohľadne identifikácie
subjektu, v prospech ktorého sa mali na základe tohto rozhodnutia dotknuté pozemky vyvlastniť, t.j.
stavebníka súd prvej inštancie uviedol, že v rozhodnutí Odboru pre výstavbu Rady MNV v Košiciach

o vyvlastnení zo dňa 20.12.1957 bolo uvedené, že „Vojenská stavebná správa Košice požiadala Odbor
pre výstavbu Rady MsNV v Košiciach o zahájenie vyvlastňovacieho pokračovania podľa .., s cieľom
získania stavebných pozemkov pre bytovú výstavbu“, pričom tento údaj ohľadne nadobúdateľa bol
potvrdený aj v rozhodnutí odvolacieho orgánu, Odboru výstavby a vodného hospodárstva rady KNV v
Košiciach č. Výst/2348/1958-Mk dňa 29.3.1960.

10. Ústavným zákonom o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zo dňa 25.11.1992 pod
číslom 542/1992 sa na základe územného princípu rozdelenia vlastníctva k nehnuteľnostiam vlastníkom
pôvodných parciel č. 2059/2 a 2062/1 nadobudnutých titulom konfiškácie, stal žalobca.

11. Námietky žalovaného o nulitnosti správnych aktov týkajúcich sa vyvlastnenia súd považoval za
irelevantné, keďže vychádzal z verejných listín, ktoré v zmysle § 205 C.s.p. potvrdzujú pravdivosť toho,
čo je v nich uvedené pokiaľ nie je preukázaný opak, k čomu v danom prípade nedošlo.

12.Ktvrdenýmnezrovnalostiamprivymeriavaníparcielregistrov„E“a„C“vypovedalnapojednávanídňa

11.10.2019 ako svedok B. L., ktorý vypracoval Geometrický plán č. 92/2009 zo dňa 11.2.2010, overený
Správou katastra Košice dňa 5.3.2010 pod č. 187/10, ktorý bol podkladom pre Kúpnu zmluvu zo dňa
7.4.2010 tak, že odborne vysvetlil, že register „C“ je terajší skutkový stav, väčšinou po vojne zameraný,
register „E“ bol stav zapísaný do Pozemkovej knihy založenej ešte za čias Rakúsko - Uhorska, kedy
boli výmery určované prevažne krokovaním, meraním ešte z meračského stola, kde dĺžka bola pásmom

odmeraná a uhol sa meral s uhlomerom. A teda, pri vysporiadaní parcely v súčasnosti sa už určuje
výmera na parcelu do registra „C“, môže to byť tá istá výmera, ako bola v registri „E“, alebo tam môžu
vznikať rozdiely vo výmere záporné aj kladné. Pri zameraní parcely „C“ sa neprenáša výmera zistená
v registri „E“ do terénu, ale „prispôsobuje“ sa výmera už zameranému skutkovému stavu a prepočtu.
V geometrickom pláne, ktorý pre žalovaného vypracoval, je „Záznam podrobného merania 5139 E“, čo

znamená z čoho geodet vychádzal a technický postup merania. Čiarkovaná čiara oddeľuje pôvodné „E“
parcely, a je totožná s novou, pričom ale výmery sú o 30 % vyššie, je to tak pre rôzny spôsob merania v
minulosti a dnes, vznikali odchýlky. Je bežnou praxou, že z hektára je zrazu v grafike pol hektára menej,
alebo opačne, viac. Skrátka výmery sa opravujú na grafiku, nie grafika na výmery, musí sa dodržať
tvar parcely, poloha to je už zase niečo iné, ale tvar sa nemôže meniť podľa výmery. Podkladom boli

náčrty z Rakúsko - Uhorka, boli to buď krokované mapy a väčšinou vždy 1 : 2880, kde pri zakreslení
do pozemkovej knihy ich zakresľovali do mapy cez trojuholníčky kde milimeter boli 3 metre. Je teda
možné, že pôvodné parcely nemali výmeru 1.620 m2, ale mali viac cca 2.000 m2. Svedok skonštatoval,
že pani D. E. (pôvodná vlastníčka pozemkov), mala vo vlastníctve v skutočnosti pozemky nie vo výmere
1.621 m2, ale vo výmere 2.135 m2 tak, ako mu to vyšlo z rastra (pozn. raster je spôsob zobrazenia s

rastrovými bodmi, je to rastrová mapa).

13. Zo znaleckého posudku č. 1/2021 znalca Ing. Miloša Jacka, znalca z odboru geodézia a kartografia
zo dňa 26.11.2021 vyplynulo, že zameranie bolo vykonané pomocou geodetického merania metódu
RTK-GPS Laica 900CS s pripojením sa na SK-POS a oceľovým meračským pásmom. Výpočet

priestorovej polohy lomových bodov parcely a priľahlých parciel zo zamerania bol porovnaný so stavom
evidovaným v KN v programovom prostredí WinKokeš. Má za to, že vedený nesúlad nastal z dôvodu,
že v písomnej časti v PKV nedošlo k zápisu vlastníckeho práva (nezaknihovala sa zmena), čo je
jednoznačne aj pri ďalších parcelách uvedených v prílohe č. 10 - vyvlastňovací súpis nachádzajúci sa varchíve mesta Košice. Najpravdepodobnejšie došlo k zmene hranice p.č. 2059/1 geometrickým plánom,
kedy sa vytvorili („obdlžníkove“) pozemky pre výstavbu, čo sa v mapách zakreslilo a tento zákres bol
podkladompreGPB.L.aneskôrpreROEP.Výmerapozemkuvšakostalanezmenená.Zmenyvzákrese

pôvodných hraníc a prerozdeľovanie vykreslil znalec v prílohe č. 15, kde v modrom krúžku je „škrtaná“
pôvodná hranica, čo dokazuje premietnutie viacerých GP, viacerých zmien priebehu hraníc pozemkov v
riešenejlokalite.Digitalizácioupôvodnýchmápazmienvnichzakreslenýchsapotvrdilasprávnosťvýmer
zapísaných v PKV č. 8021, pôvodne zapísaných parciel č. 2059/1 - roľa o výmere 195 m2, 2059/2 - roľa
o výmere 714 m2 a 2062/1 - roľa o výmere 712 m2. Samotná zmena hraníc a teda rozmeru i tvaru p. č.

2059/1 a teda aj navýšenie jej výmery zo 195 m2 na 713 m2, tak ako je to uvedené aj vo vyvlastňovacom
súpise, nastala vo vojnovom čase a to je najpravdepodobnejší dôvod, prečo sa geometrické plány
nezachovali, ale pozemky boli jednoznačne vyznačené, vymedznikované, čo je uvedené aj v GP č.
53017/1953, GP č. M./XXX-XXX-XX sú niektoré i oplotené tak, ako sa to uvádza v popise. Identifikáciu a
stanovenie výmery pôvodných pozemkov pôvodne evidovaných na pozemkovoknižnej vložke č. XXXX
a č. 8201, katastrálne územie Košice, vykonal znalec lustráciou východzej vložky č. 1705, kde bola

zapísaná pôvodná parcela č. 2059 o výmere 6400 m2, ktorá sa pod B5 odpísala do PKV č. 8201,
pričom došlo k podlomeniu parcely na 2059/1, 2059/2 a 2059/3 a prerozdeleniu podľa geometrického
plánu zo dňa 2.2. a 4.3.1937 pri čd. 5288 došlo 5.5.1938. Samotná p.č. 2059/1 je v prílohe vykreslená
z dvoch častí, a to časť pôvodne roľa o výmere 195 m2 (ohraničená plnou červenou čiarou) a časť o
výmere 518 m2 (ohraničená čiarkovanou červenou čiarou) z pôvodnej parcely č. 2058. Túto parcelu o

výmere 195 m2 kúpila D. E., F. G. spolu s p. č. 2059/2, roľa o výmere 714 m2 a p. č. 2062/1, roľa o
výmere 712 m2. Následne z PKV č. 8201 bod B2 sa p. č. 2059/1 odpísala do PKV č. 8604 na základe
Rozhodnutia 2059/1 došlo 27.2.1943 pre doterajšieho vlastníka - parcela č. 2059/1 - roľa o výmere 195
m2, parcela č. 2059/2 - roľa o výmere 714 m2 a parcela č. 2062/1 - roľa o výmere 712 m2. Pre porovnanie
údajov v Geometrickom pláne B. L. znalec vykonal kontrolné meranie, ktorého výsledky porovnal znalec

s údajmi v ZPMZ č. 5139 ku Geometrickému plánu č. 92/2009 a skonštatoval, že meranie B. L. je
správne,vyhovujekritériámpresnostiplatnýmpreprácevKN.Stanovenievýmeryvydržanýchpozemkov
nachádzajúcich sa v katastrálnom území Severné mesto, obec Košice - Sever sa potvrdilo u všetkých
nasledujúcich parciel: parcela č. 3951/2, o výmere 84 m2, druh: ostatné plochy, zapísaná na LV č.
XXXXX,parcelač.3962/2,ovýmere9m2,druh:zastavanáplochaanádvorie,zapísanánaLVč.XXXXX,

parcela č. 3970/5, o výmere 22 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXXXX,
parcela č. 3970/16, o výmere 15 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXXXX,
parcela č. 3970/14, o výmere 1194 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXXXX,
parcela č. 3970/18, o výmere 190 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXXXX,
parcelač.3952,ovýmere209m2,druh:zastavanáplochaanádvorie,zapísanánaLVč.XXXXX,parcela

č. 3953, o výmere 209 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXXXX, parcela č.
3954/2, o výmere 173 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXXXX. Pri parcele
č. 3952 je rozdiel 1m2 spôsobený so zaokrúhľovania (na celé m2) a pri č. 3960, 3961 sa výmera v
ZPMZ upravila o 2m2, aby bol súčet výmer doterajšieho a nového stavu uvedený v geometrickom pláne
rovnaký, teda: parcela č. 3960, o výmere 15 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č.

XXXXX, parcela č. 3961, o výmere 15 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXXXX.
Pre posúdenie správnosti Geometrického plánu vyhotoveného B. L., najmä v súvislosti so vznikom
rozdielu o veľkosti 514 m2 medzi celkovou výmerou pôvodných pozemkov (t. j. 3 pozemkovoknižné
parcely o výmere 1621 m2) a celkovou výmerou vydržaných pozemkov (t.j. 11 parciel registra „C“
o výmere 2135 m2) vykonal grafické identifikácie. Najpravdepodobnejšie došlo k zmene hranice p.č.

2059/1 geometrickým plánom, kedy sa vytvorili („obdlžnikové“) pozemky pre výstavbu, čo sa v mapách
zakreslilo a tento zákres bol podkladom pre GP B. L. a neskôr pre ROEP. Výmera pozemku však
ostala nezmenená. Výmery pozemkov uplatnených žalobcom pri porovnaní so závermi zistenými v
bodoch 1, a 2/ tohto uznesenia sú správne, v súlade s príl. č. 10 - Vyvlastňovací súpis nachádzajúci
sa v archíve mesta Košice. Zásadná zmena je vo vlastníctve, ktorá sa do pozemkovej knihy nedostala

najpravdepodobnejšie z dôvodu vojnového stavu a tak p.č. 2059/1 už nevlastnila D. E., F. G., ale H. C.,
Ružomberok, Likavka.

14. Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil, že celková výmera sporných troch parciel je
spolu 2139 m2 (t.j. 713 m2 + 714 m2 + 712 m2), pričom celková výmera vydržaných pozemkov bola

spolu 2135 m2, a teda je to rozdiel 4 m2, ktorý možno pripočítať chybám, resp. istým toleranciám pri
meraní a zaokrúhľovaní pozemkov v zmysle odborného odôvodnenia geodeta B. L..15. Súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 25.8.1962 bolo Finančným odborom Okresného národného
výboru v Košiciach pod č. Ev.záz.1463/1962-Ch právoplatne rozhodnuté o tom, že boli splnené
podmienky pre konfiškáciu majetku podľa § 1 ods. 1 č. 3 Dekrétu prezidenta republiky 108/45 Zb. u

D. E. na neznámom mieste, a preto jej bol majetok, zapísaný v pzkn. č. XXXX kat. územie Košice ako
parcela č. 2059/2 a 2062/1 vo výmere 1426 m2 skonfiškovaný. Súčasne bol tento majetok zverený
do správy Krajskej vojenskej ubytovacej a stavebnej správy v Košiciach od 1.8.1962. Toto rozhodnutie
bolo vo vlastnom texte označené ako ,,vkladu schopná listina na prevedenie zmeny zápisu vlastníckeho
práva v pozemkovej knihe pre Čsl. štát v správe Krajskej vojenskej ubytovacej a stavebnej správy

v Košiciach“. V texte rozhodnutia je uvedené, že ide o vkladuschopnú listinu na vykonanie zmeny
zápisu vlastníckeho práva v pozemkovej knihe na Čsl. štát. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bola osoba nemeckej národnosti a opustila územie ČSR pred
znovuzavedením čsl. správy v roku 1944. Podľa pripojenej doručenky, rozhodnutie o konfiškácii majetku
D. E. bolo doručené Ľudovému súdu v Košiciach dňa 9.8.1962 za účelom vykonania zápisu zmeny
vlastníckeho práva v prospech Československého štátu, zápis nebol vykonaný.

16. Pokiaľ žalovaný namietal, že rozhodnutia o konfiškácii sú nulitné z dôvodu, že nie sú dostatočne
zreteľné a samostatne identifikované, primerane oddelené a pomenované, a preto nemohlo dôjsť
k zápisu vlastníckeho práva a tiež že jediným z Dekrétu oprávneným subjektom navrhujúcim zápis
vlastníckeho práva bol Fond a až na základe jeho návrhu sa mala zapísať táto skutočnosť

knihovným súdom k čomu nedošlo súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo
právoplatnosť, teda došlo ku konfiškácii tam uvedených nehnuteľností, pričom meritórnosť aktu
samotného všeobecný súd nie je oprávnený skúmať. Konfiškácia v zmysle Dekrétu je originálnym
spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva štátom, čo znamená, že štát tu neodvodzuje svoje
vlastnícke právo od predchádzajúceho vlastníka a vlastnícke právo štátu tu vzniká nezávisle od vôle

predchádzajúceho vlastníka. Preto sa tu hovorí aj o „prechode“ vlastníckeho práva a nie o prevode.

17. Konfiškačné rozhodnutie nebolo možné podľa názoru súdu považovať za rozhodnutie, ktorým sa
konfiškácia vykonala, ale len za rozhodnutie, ktoré deklarovalo, že podmienky pre konfiškáciu boli
splnené a že majetok danej osoby bol už skonfiškovaný. Ku konfiškácii mohlo dôjsť jedine po splnení

zákonných podmienok podľa Dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb. účinného 13.10.1945,
čo je aj dátum prechodu vlastníckeho práva zo skonfiškovanej osoby na nového nadobúdateľa, na
štát. K nadobudnutiu vlastníckeho práva sa nevyžadovalo zavkladovanie vlastníctva, pretože právnym
základom nadobudnutia vlastníckeho práva konfiškáciou nie je právny úkon zmluvných strán, ale právna
skutočnosť, ktorou bolo politické rozhodnutie, a to Dekrét prezidenta republiky. K prechodu vlastníctva

tak v tomto prípade došlo dňom účinnosti Dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb., t.j. dňom
13.10.1945.

18. Konštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu mimo rámca správneho súdnictva nie je všeobecný
súd oprávnený preskúmavať z hľadiska jeho vecnej správnosti, ale môže len skúmať, či ide o správny

akt (čo je v tomto prípade zrejmé), či nejde o paakt (to sa nepreukázalo), či bol správny akt vydaný
v medziach právomoci príslušného správneho orgánu (to je podľa názoru súdu preukázané), a či je
platný (čo je v tomto spore preukázané) (s poukazom na nález ÚS SR sp. zn. I.ÚS 379/2016-27 zo
dňa 29.3.2017). V tejto súvislosti súd podporne poukázal aj na ďalšie rozhodnutia súdov s rovnakým
záverom, a to napríklad Uznesenie NS ČR, sp. zn. 28 Cdo 157/2006 zo dňa 28.2.2006, rozhodnutie

R II 121/1946 z 26.11.1946, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 419/2014,
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 258/08-10, rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 35/2007.

19. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že právny

predchodca žalobcu (Krajská vojenská ubytovacia a stavebná správa Košice) nadobudol na základe
Rozhodnutia o vyvlastnení (v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím) prechodom parcelu č. 2059/1 o
výmere 713 m2, ktorá bola vo vlastníctve pána H. C. s tým, že v tejto parcele bola zahrnutá aj pôvodná
parcela č. 2059/1 o výmere 195 m3, ktorú pôvodne vlastnila pani D. E. a tiež, že právny predchodca
žalobcu (štát) nadobudol na základe Rozhodnutia o konfiškácii aj pôvodnú parcelu č. 2059/2 o výmere

714 m2, ako aj pôvodnú parcelu č. 2062/1 o výmere 712 m2 (spolu o výmere 1426 m2), ktoré boli
vo vlastníctve pani D. E.. Tým istým rozhodnutím zveril štát tieto parcely do správy Krajskej vojenskej
ubytovacej a stavebnej správy Košice.20. Žalovaný je podľa názoru súdu prvej inštancie v spore pasívne vecne legitimovaný, nakoľko všetky
sporné parcely, ktoré nadobudol do svojho vlastníctva sú vedené príslušným katastrálnym úradom
v katastri nehnuteľností v jeho vlastníctve.

21. V konaní nebolo podľa názoru súdu prvej inštancie sporným, že na základe písomnej Plnej moci
spísanej v Košiciach dňa 16.1.2009, D. K., F. E., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom J. N. XXXX/
XX, XXX XX O. ako splnomocniteľ splnomocnila advokáta JUDr. Michala Treščáka, ml., č. licencie 3616,
so sídlom Slovenskej jednoty č. 8, Košice na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch týkajúcich

sa pozemkov parc. č. 2059/1 - roľa o výmere 195 m2, parc. č. 2059/2 - roľa o výmere 714 m2 a parc.
č. 2062/1 - roľa o výmere 712 m2, zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, katastrálne územie
Košice, vlastníkom ktorých „by mala byť“ jej nebohá matka D. E., F. G.. Podľa nie úplne čitateľnej
Osvedčovacej doložky pod poradovým číslom 108, ktorá je súčasťou plnej moci, podpis splnomocniteľa
bol osvedčený na MÚ MČ Košice - Staré Mesto, dátum je nečitateľný.

22.MestskáčasťKošice-Severpodč.3380/465/Práv./z11.12.2009uviedla,ženemávýhradykvydaniu
osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva v zmysle zákona č. 232/119 Zb. Notársky poriadok
v prospech D. E., F. G., bytom J. N. XXXX/XX, O. k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemnoknižnej
vložke č. XXXX, katastrálne územie Košice, parc. č. 2059/1 - roľa o výmere 195 m2, parc. č. 2059/2 -
roľa o výmere 714 m2 a parc. č. 2062/1 - roľa o výmere 712 m2.

23.Dňa11.1.2010uzavrelaD.K.akobudúcapredávajúcasožalovanýmakobudúcimkupujúcimZmluvu
o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán do určitého času uzavrieť
kúpnu zmluvu na odplatný prevod vlastníckeho práva pôvodných parciel z D. K. na žalovaného.

24. Dňa 23.3.2010 bola na Notárskom úrade JUDr. Jozefíny Atanasovej v Košiciach spísaná Notárska
zápisnica č. N 124/2010, Nz 9959/2010, NCRIs 10119/2010 o osvedčení Vyhlásenia o vydržaní
vlastníckeho práva D. K., F. E., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom J. N. XXXX/XX, XXX XX
O., zastúpenou advokátom JUDr. Michalom Treščákom, ml., ktorá prehlásila, že splnila podmienky
vydržania vlastníckeho práva podľa § 63 zák. č. 232/1992 Z.z., ďalej podľa § 134 a § 130 Občianskeho

zákonníka k nehnuteľnostiam v katastrálnom území A. B., obec Košice - Sever označeným ako :
- parcela č. 3951/2 o výmere 84 m2 ostatné plochy,
- parcela č. 3960 o výmere 15 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3961 o výmere 15 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3962/2 o výmere 9 m2 zastavaná plocha a nádvorie,

- parcela č. 3970/5 o výmere 22 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3970/16 o výmere 15 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3954/2 o výmere 173 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3970/14 o výmere 1194 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3970/18 o výmere 190 m2 zastavaná plocha a nádvorie,

- parcela č. 3952 o výmere 209 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3953 o výmere 209 m2 zastavaná plocha a nádvorie, ktoré boli zamerané geometrickým
plánom č. 92/2009 zo dňa 11.2.2010 vyhotoveným Geodetickou kanceláriou B. L., overeným Správou
katastra Košice 5.3.2010 (pod č. 187/10). Celková výmera vydržaných parciel je 2.135 m2. Podľa tejto
notárskej zápisnice vydržané pozemky vznikli z pôvodných parciel č. 2059/1 - roľa o výmere 195 m2,

parcely č. 2059/2 - roľa o výmere 714 m2 a parcely č. 2062/1 - roľa o výmere 712 m2, spolu celkom 1.621
m2, pôvodne evidovaných na pozemnoknižnej vložke XXXX, resp. 8201 pre katastrálne územie C..

25. Dňa 7.4.2010 bola uzavretá Kúpna zmluva medzi predávajúcou : D. K., F. E., nar. X.X.XXXX, r. č.
XXXXXX/XXX, bytom J. N. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpenou advokátom JUDr. Michalom Treščákom,

ml., a kupujúcim : spoločnosťou ProFolk s.r.o., so sídlom Slovenskej jednoty 8 Košice, zastúpenou
konateľom JUDr. Michalom Treščákom, predmetom ktorej bol podľa čl. II. 1. zmluvy prevod vlastníckeho
práva na podklade Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z 11.1.2010, v ktorej bol dohodnutý budúci prevod
vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným vo vložke č. 8604, katastrálne územie Košice ako : parcela
č. 2059/1 - roľa o výmere 195 m2,parcela č. 2059/2 - roľa o výmere 714 m2,parcela č. 2062/1 - roľa

o výmere 712 m2.26.Podľačl.II.2.zmluvy,Geometrickýmplánomč.92/2009zodňa11.2.2010vyhotovenýmGeodetickou
kanceláriou B. L., overeným Správou katastra Košice dňa 5.3.2010 pod č. 187/10, z pozemkov podľa
čl. II. 1. zmluvy boli vytvorené nové parcely, a to :

- parcela č. 3951/2, o výmere 84 m2, druh: ostatné plochy,
- parcela č. 3960, o výmere 15 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3961, o výmere 15 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3962/2, o výmere 9 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3970/5, o výmere 22 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie,

- parcela č. 3970/16, o výmere 15 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3954/2, o výmere 173 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3970/14, o výmere 1194 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3970/18, o výmere 190 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3952, o výmere 209 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela č. 3953, o výmere 209 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie.

Podľa čl. II. 3. zmluvy, predávajúca nadobudla tieto nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva na
základe Notárskej zápisnice č. N 12/2010, Nz 9959/2010 vyhotovenej Notárskym úradom JUDr. Jozefíny
Atanasovej dňa 23.3.2010.
Podľa článku IV. zmluvy, si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu vo výške 106.750 EUR, pričom časť
kúpnej ceny vo výške 50.000 EUR bola predávajúcej zaplatená pri podpísaní zmluvy o budúcej kúpnej

zmluve, zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 56.750 EUR bola predávajúcej zaplatená dňa 23.3.2010.
Rozhodnutím Správy katastra Košice pod č. V-2875/10 bol povolený vklad vlastníctva v prospech
žalovaného ku dňu 18.5.2010.

27. Ako však bolo následne zistené z písomného stanoviska Mestského úradu v Žiline pod č.

8198/2014-21828/2014-OVV-POL zo dňa 30.4.2014, osoba s identifikačnými údajmi D. K., F. E., nar.
X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom J. N. XXXX/XX, XXX XX O. sa v evidencii obyvateľov Mesta Žilina
nenachádza.

28.RovnakýzávervovzťahuklustrovanejosobeD.K.,F.E.,nar.X.X.XXXX,r.č.XXXXXX/XXX,bytomJ.

N. XXXX/XX, XXX XX O., vyplynul aj z lustrácií Centrálneho registra obyvateľov Odboru správy registrov
SVS Ministerstva vnútra SR zo dňa 28.7.2014 a zo dňa 26.8.2014, podľa ktorých sa menovaná osoba
v registri nenachádza.

29. Podľa odpovede Ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 22.9.2014 (na dotaz intervenienta), osobu s

identifikačnými údajmi D. K., F. E., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom J. N. XXXX/XX, XXX XX
O., neevidujú v ich informačnom systéme.

30. Vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva policajného zboru v Košiciach uznesením pod č. ČVS: KRP-17/2-
VYS-KE-2015 zo dňa 10.6.2016 zastavil trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu

podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona, začatého na podnet Spoločenstva vlastníkov bytov 30
s odôvodnením, že osoba podozrivá z tohto trestného činu zomrela, avšak v rozhodnutí takisto uviedol
zistenie, že D. K., F. E., nar. X.X.XXXX, ktorá mala splnomocniť konateľa spoločnosti ProFolk s.r.o. J.
B. P., je fiktívna osoba.

31. Z takto vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynul záver, že menovaná D. K. F. E.,
nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom J. N. XXXX/XX, XXX XX O. je fiktívna osoba, ktorá nikdy
neexistovala, na základe čoho všetky právne úkony podpísané jej menom alebo v jej zastúpení, sú
absolútneneplatnéprávneúkonyvzmysleust.§39Občianskehozákonníka,asútedaprávneneúčinné.

32. Za absolútne neplatné právne úkony podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu obchádzania
zákona súd prvej inštancie považoval tie právne úkony, ktoré síce formálne zodpovedajú základnej
norme (Občiansky zákonník, katastrálny zákon), avšak v konečnom dôsledku sú v rozpore s účelom
a zmyslom zákona (§ 7 Občianskeho zákonníka), pretože neexistujúci subjekt nemôže byť právnym
subjektom, nemá spôsobilosť na práva a povinnosti, spôsobilosť na právne úkony, preto nemôže

ani právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti. V tomto prípade sú absolútne neplatné právne
úkony z dôvodu obchádzania zákona v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka ide o právne úkony
vykonané v mene osoby s identifikačnými údajmi D. K., F. E., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX,
bytom J. N. XXXX/XX, XXX XX O., a to : Plná moc spísaná v Košiciach dňa 16.1.2009 (D. K., F.E., ako splnomocniteľ splnomocnila advokáta J. B. P., ml.), Zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa
11.1.2010 (D. K. ako budúca predávajúca, so žalovaným, ako budúcim kupujúcim), Notárska zápisnica
č. N 124/2010, Nz 9959/2010, NCRIs 10119/2010 o osvedčení Vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva

zo dňa 23.3.2010 na notárskom úrade JUDr. Jozefíny Atanasovej v Košiciach (D. K., F. E., zastúpená
advokátom JUDr. Michalom Treščákom, ml.), Kúpna zmluva zo dňa 7.4.2010 (predávajúca D. K., F. E.,
zastúpená advokátom JUDr. Michalom Treščákom ml., a žalovaný, ako kupujúci, zastúpený konateľom
JUDr. Michalom Treščákom).

33. U žalovaného nie je možné hovoriť ani o vydržaní sporných pozemkov, nakoľko tieto nadobudol dňa
18.5.2010apodľavýpovedekonateľažalovanéhonapojednávanídňa28.1.2019,savroku2016vrámci
trestného konania dozvedel o tom, že D. K., F. E. je fiktívnou, neexistujúcou osobou. Takže minimálne
odvtedy nemohol byť dobromyseľný v tom, že sporné pozemky nadobudol na základe platných právnych
úkonov. Na neplatnom právnom úkone nie je možné založiť platný právny úkon.

34. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že na základe absolútne neplatných právnych úkonov z dôvodu
obchádzania zákona nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva sporných nehnuteľností na
žalovaného, ktorý sa nestal ich vlastníkom a z týchto dôvodov žalobu považoval za dôvodnú a tejto
v celom rozsahu vyhovel.

35. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi a intervenientovi
na strane žalobcu priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.

36. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b/, d/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom

rozsahuzamietne.Uplatnilnáhradutrovprvoinštančnéhoaodvolaciehokonaniavcelomrozsahu.Vytkol
súdu prvej inštancie, že neprihliadol na jeho argumentáciu, keď namietal nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu z dôvodu zistených vážnych nedostatkov relevantných individuálnych správnych
aktov, na základe ktorých sa mal stať žalobca vlastníkom sporných nehnuteľností, prípadne jeho
právni predchodcovia. S poukazom na vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.8.2017, 11.11.2019, 15.4.2020,

13.7.2020 a 19.4.2022 a vychádzajúc z tvrdení žalovaného v priebehu konania možno vyvodiť, že
rozhodnutia, z ktorých žalobca odvíja svoju aktívnu vecnú legitimáciu nie sú právne záväznými, je treba
ich považovať za nulitné/ničotné, resp. paakty. S poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžr/52/2016 má
žalovaný za to, že v danom prípade ide o nulitné správne akty. Obdobné závery vyplývajú aj z rozsudku
NS SR sp. zn. 8Sžr/48/2016 ale aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 323/2016-46. Pokiaľ

ide o rozhodnutie o vyvlastnení Odboru pre výstavbu Rady mestského národného výboru v Košiciach
č.Výst/2837/1957/Col z 20.12.1957, v tomto rozhodnutí nebol dôsledne a nezameniteľne identifikovaný
subjekt, v prospech ktorého sa majú sporné parcely vyvlastniť. Absentuje tak podstatná formálna
náležitosť písomného vyhotovenia individuálneho správneho aktu. Ide preto o neurčitú výrokovú časť
tohto rozhodnutia. Nemožno opomenúť, že v tomto rozhodnutí boli vykonávané zmeny, badateľné

pri identifikácii sporných parciel. Písomne vyhotovenie bolo spísané na písacom stroji, ktoré bolo
pozmeňované čiernym perom či fixkou ohľadom identifikácii parciel č. 2059/6, ktorá bola zmenená
na 2059/i (pri p. H. C.) a parc. č. 2062 bola zmenená na 2062/i (pri p. D. E.). Táto skutočnosť
má vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia (bod 43. odôvodnenia). Pokiaľ ide o rozhodnutie
Odboru výstavby a vodného hospodárstva rady KNV v Košiciach č.Výst/2348/1958/Mk z 29.3.1958, toto

bezprostredne nadväzuje na skôr uvádzané rozhodnutie. Preto ho nemožno považovať za akt, ktorý
by zaväzoval adresátov tohto aktu. Pokiaľ ide o rozhodnutie Finančného odboru Okresného národného
výboru v Košiciach č. Ev. záz. 1463/1962/Ch z 15.7.1962, z obsahu tohto dokumentu vyplýva, že toto
rozhodnutie skutočnosť o konfiškácii niektorých zo sporných parciel nedeklaruje, len prisľubuje, že bude
vydaný iný akt, ktorým sa má táto skutočnosť potvrdiť. Toto rozhodnutie je potrebné považovať za

nulitné, nakoľko ním nedošlo k naplneniu rozhodnutím deklarovaného dôvodu podľa § 1 ods. 1 bod 3.
Dekrétu prezidenta republiky 108/1945 Zb. V rozhodnutí sa uvádza dôvod konfiškácie majetku D. E. pre
naplnenie § 1 ods. 1 bod 3. Dekrétu prezidenta republika 108/1945 Zb. bez odôvodnenia a preukázania
v ňom uvedených skutočností. Ide preto tiež o nulitné rozhodnutie. Úrad tam celkom nepochybne
identifikoval ako dôvod konfiškácie naplnenie § 1 ods. 1 č. 3. Dekrétu a nie § 1 ods. 1 č. 2 Dekrétu

ako v konaní argumentoval žalobca a intervenient. Snaha o vtesnenie skutkovej situácie a postavenia
p. E. do naplnenia § 1 ods. 1 č. 2 Dekrétu tak nemôže mať nijakú relevanciu a nevychádza z kontextu
predmetného rozhodnutia ani zo skutkového veci. Súd sa touto otázkou v odôvodnení nezaoberal.
Úrad tu založil svoju právomoc na neexistujúcom právnom základe, keďže ust. § 1 ods. 3 Dekrétuneexistuje. Ku konfiškácii sporných parciel nedošlo postupom a v súlade s dekrétom (§ 16). Jediným
z dekrétu oprávneným subjektom navrhujúcim zápis vlastníckeho práva je Fond a až na základe jeho
návrhu sa zapíše táto skutočnosť knihovným súdom, k čomu však nedošlo. § 2 ods. 2 zák. č. 182/1950

Zb. je splnomocňujúcou právnou normou, ktorá nezakladá právomoc ONV Košice k návrhu na zápis
vlastníckeho práva. S poukazom na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu má za to, že ku konfiškácii
nedošlo. Vytkol súdu prvej inštancie tiež, že znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca a intervenient počas konania

opakovane doručovali súdu rozhodujúce podania tesne pred pojednávaním, pričom s ich obsahom sa
z tohto dôvodu žalovaný nemohol oboznámiť. Súd prvej inštancie namiesto toho, aby podania, ktoré
boli bez riadneho ospravedlňovania doručované značne oneskorene s poukazom na využitie inštitútu
sudcovskej koncentrácie konania odmietol, tieto akceptoval a bral ich do úvahy. Preto poukázal na
podanie intervenienta zo dňa 14.9.2022 a podanie žalobcu zo dňa 16.9.2022, ktoré mali reagovať
na skutočnosti z pojednávania, ktoré sa konalo 5.4.2022. Tieto boli doručené len pár pracovných dní

pred pojednávaním žalovanému, ktoré sa konalo 22.9.2022. Podobne boli doručované aj vyjadrenia ku
znaleckému posudku zo dňa 28.3.2022 a zo dňa 4.4.2022 tesne pred pojednávaním, ktoré sa konalo
5.4.2022. Súd pochybil tým, že akceptoval opakovane značne oneskorene doručované podania žalobcu
a intervenienta, ale včasne podané podania žalovaného im doručil bez toho, aby počkal na ich vlastné
podania. Žalovaný tak nemohol reagovať relevantne na podania žalobcu a intervenienta, čím sa dostal

do nevýhodného procesného postavenia. Na poslednom pojednávaní uviedol žalovanému, že podania
žalobcuaintervenientamubolidoručenédosúkromnejmailovejstránky.Odmietolodročiťpojednávanie,
aby sa žalovaný s týmito podaniami oboznámil.

37. Intervenient vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny

a uplatnil náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. Stotožnil sa s dôvodmi
rozsudku, ktoré považuje za správne. Poukázal na to, že žalovaný v konaní nepopieral, že p. D. K.
nikdy neexistovala a z tohto dôvodu je kúpna zmluva neplatná. Tvrdenia žalovaného, že bol v dobrej
viere, že p. D. K. vydržala predmetné pozemky nebolo preukázané. K tvrdeniam žalovaného o nulite
ním uvedených rozhodnutí tieto tvrdenia žalovaný uvádzal už vo svojich podaniach v priebehu konania.

Všetkyprostriedkyprocesnejobranytakmoholuplatniťvpriebehukonania.Všetkyprostriedkyprocesnej
obrany žalovaného súd akceptoval a na ne prihliadal. Vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa
28.3.2022 bolo žalovanému aj súdu doručené 28.3.2022. Pojednávanie sa uskutočnilo 5.4.2022, takže
žalovaný mal dostatok času na prípravu. Od 28.3.2022 do 22.9.2022 mal dostatok času vyjadriť sa
k týmto skutočnostiam. Vyjadrenie intervenienta zo dňa 14.9.2022 bolo doručené žalovanému aj súdu

14.9.2022. Pojednávanie sa uskutočnilo 22.9.2022, žalovaný tak mal dostatok času na vyjadrenie.
V úvode rozhodnutia o vyvlastnení, na ktoré poukazuje žalovaný v odvolaní je uvedené, koho sa
táto vec týka – Vojenská stavebná správa Košice. Priemerne rozumnej plnoletej fyzickej osobe musí
byť zo spomínaných rozhodnutí zrejmé, v koho prospech (akého subjektu) boli pozemky vyvlastnené.
O tomto nemal pochybnosť ani odvolací orgán. Žiadna iná osoba ako Vojenská stavebná správa

Košice neprichádza do úvahy. Úpravy, ktoré boli vykonané v rozhodnutí a na ktoré poukazuje žalovaný
predstavujú opravu zrejmej chyby. Žalovaný ignoruje, že v rozhodnutí o konfiškácii je jasne uvedené,
o ktoré parcely má ísť a ktorej osoby sa týkajú. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že v skutočnosti išlo
o konfiškáciu podľa § 1 ods. 1 č. 2 Dekrétu, t.j. kvôli tomu, že p. D. E. bola nemeckej národnosti
a nevzťahovala sa na ňu výnimka, čo príslušný správny orgán v odôvodnení rozhodnutia aj skutkovo

riadne vymedzil. Pokiaľ sa v tomto rozhodnutí odkazuje na § 1 ods. 1 č. 3 Dekrétu, ide o zrejmú
nesprávnosť. Skutočnosť, či došlo alebo nedošlo k zápisu do pozemkovej knihy nemá vplyv na to, že štát
sastalvlastníkomskonfiškovanejnehnuteľnostizapredpokladu,žetubolpríslušnýmsprávnymorgánom
vydaný individuálny správny akt o tom, že u určitej osoby boli splnené podmienky pre konfiškáciu jej
majetku, tak ako tomu bolo v danom prípade. Od 1.7.1951 bol zákonom č. 182/1950 Zb. zrušený Fond

národnej obnovy. Preto je logické, že návrh na zápis prechodu vlastníckeho práva v pozemkovej knihe
na základe rozhodnutia o konfiškácii podal správny orgán. Na samotný prechod vlastníckeho práva na
štát na základe konfiškácie zápis do pozemkovej knihy potrebný nebol.

38. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie intervenienta zotrval na svojej odvolacej argumentácii.

39. Intervenient v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojej doterajšej argumentácii.40. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“)
v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné.

41. Rozsudok je vo svojich výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1
C.s.p. potvrdil.

42. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.2.2024 o 9.50 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 210/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach dňa 14.2.2024 v zmysle
ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

43. Žalovaný namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ C.s.p., teda že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

44. Odvolací po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú
naplnené. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, ktoré vyhodnotil podľa ust. § 191
C.s.p. dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil aj správny právny záver. Nedopustil
sa nesprávneho procesného postupu a konanie netrpí inou vadou, ktorá by mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

45. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

46. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané

žalovaným v odvolaní. Žalovaný pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie
námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

47. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku a k odvolacím námietkam odvolací súd dopĺňa

nasledovné:

48. Odvolací súd je toho názoru, že záver súdu prvej inštancie o danosti aktívnej vecnej legitimácie na
strane žalobcu a pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného je správny.

49. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v
konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania
tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu (osoby), ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej

legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, či nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný
subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (viď. Uznesenie NS SR sp. zn. 6cdo/214/2011).

50. Listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu preukázané,
že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania sa stali majetkom štátu, pričom sa tak stalo na

základe konfiškácie tohto majetku ex lege na základe prezidentského dekrétu č. 108/1945 Sb.,
ktorej nevyhnutným predpokladom bolo, aby príslušný správny orgán rozhodol o splnení podmienok
tejto konfiškácie (§ 2 ods. 1 zákona č. 148/1947 Sb.). Podľa spomínaného zákona týmto správnym
orgánom boli pôvodne Osídľovacie úrady, ktoré boli následne zrušené zákonom č. 18/1950 Zb. a ich
pôsobnosť vo veciach súvisiacich s majetkom zanechaným v Československu osobami v zmysle zák.

č. 148/1947 Zb. prešla na Krajské národné výbory (§ 8 vyhlášky č. 225/1950 U.v.). § 8 spomínanej
vyhl. č. 225/1950 U.v. umožňoval prenesenie tejto pôsobnosti na Okresné národné výbory a Miestne
národné výbory. Do pôsobnosti týchto správnych orgánov potom patrilo nielen rozhodovať o tom, či
sú splnené podmienky podľa konfiškačných predpisov, ale aj vydávanie potvrdení a osvedčení o tom,že k takejto konfiškácii došlo. V tej súvislosti správne súd prvej inštancie dôvodil, že listiny vydané
orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci sú tzv. verejnými listinami, ktoré potvrdzujú pravdivosť
toho, čo je v nich osvedčené alebo potvrdené, ak nie je dokázaný opak. Verejné listiny teda zakladajú

domnienku pravdivosti čo potom znamená, že v nich osvedčená skutočnosť sa musí považovať za
preukázanú (§ 192 C.s.p.), pokiaľ ju nevyvráti ten, kto sa dovoláva opaku. Pokiaľ teda príslušný
orgán verejnej moci osvedčil, že nehnuteľnosti uvedené v rozhodnutí zo dňa 20.12.1957 Odboru
pre výstavbu rady Mestského národného výboru v Košiciach č.Výst/2837/1957/Col boli vyvlastnené
a finančný odbor Okresného národného výboru v Košiciach v rozhodnutí zo dňa 25.8.1962 pod č.

Ev.záz.1463/1962-Ch konštatoval, či osvedčil, že boli splnené podmienky pre konfiškáciu majetku
v zmysle § 1 ods. 1 Dekrétu prezidenta republiky č. 108/45 Sb., potom k takejto konfiškácii právoplatne
došlo. Odvolací súd pritom upozorňuje, že takáto doložka nehovorí o tom, že došlo ku konfiškácii
pozemkov vlastníkov uvedených v týchto rozhodnutiach, ale pozemkov ako takých. Preto je podstatné,
že v samotných rozhodnutiach je jednoznačne identifikovaná nehnuteľnosť, ktorej sa týka, nakoľko
rozhodnutie potvrdzuje, že nehnuteľnosti tam uvedené konfiškované boli. Samotná skutočnosť, že

v odôvodnení verejnej listiny je vykonaná oprava samotným orgánom verejnej moci, čo je v rámci
správneho konania bežným javom nevyvracia skutočnosť, že vo výroku takéhoto rozhodnutia uvedené
nehnuteľnosti boli právoplatne konfiškované podľa Dekrétu č. 108/1945 Sb. Dôkazom o nepravdivosti
údajov uvedených v rozhodnutí o konfiškácii nemôže byť ani skutočnosť, že v odôvodnení rozhodnutia
orgán verejnej moci odkazuje na § 3 ods. 1 a 3 Dekrétu, keď ide o zrejmú nesprávnosť. Účinnosťou

zák. č. 182/1950 Zb. bol počnúc dňom 1.7.1951 zrušený Fond národnej obnovy, preto neobstojí ani
odvolacia námietka žalovaného, ktorý vytýka, že tento subjekt nepodal návrh na zápis knihovnému súdu
do pozemkovej knihy.

51. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd pripomína, že nadobudnutie konfiškovaného majetku podľa

Dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Zb. bolo verejnoprávnej povahy a právoplatným rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci bolo o tomto nadobudnutí rozhodnuté. Pre nadobudnutie vlastníckeho
práva tu nebol potrebný ani vklad vlastníckeho práva do pozemkových kníh, ani hmotné odovzdanie
nehnuteľností (viď nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 423/1997). Pokiaľ teda príslušné rozhodnutie
bolo vydané na to oprávneným subjektom a obsahuje všetky podstatné náležitosti, má povahu verejnej

listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Mimo rámec správneho súdnictva
všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu; môže ho preskúmať len
so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný). Nulitným aktom je správny akt vydaný tzv. absolútne
vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky, na rozdiel od
aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti až do doby zrušenia jeho účinkov

(zrušením alebo zmenením). Súd je teda viazaný rozhodnutím správneho orgánu potiaľ, že je povinný
vychádzať z jeho účinkov, ktoré sa prejavia v tom, že právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva
je rozhodnutie príslušného správneho orgánu o tom, že boli splnené podmienky pre vyvlastnenie tam
uvedených nehnuteľností.

52. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že ním preskúmavané
rozhodnutia boli vydané na to oprávnenými orgánmi v medziach ich právomoci, ide o rozhodnutia
konečné, právoplatné, pre súd v danej veci sú preto záväzné a súd nie je oprávnený skúmať ich vecnú
správnosť. Predmetné správne akty, na základe ktorých sa žalobca stal vlastníkom konfiškovaného
majetku treba považovať za právne akty bezchybné a súd musí z nich vychádzať. Správnosť týchto

správnych aktov bolo možné preskúmať v súlade s vtedy platnými predpismi, avšak nie je možné ich
preskúmavať v tomto konaní.

53. Za neopodstatnené odvolací súd považuje odvolacie námietky žalovaného, ktorý vytýka súdu prvej
inštancienesprávnyprocesnýpostuppridoručovanípísomnostívpriebehukonania.Sobsahompodania

intervenienta zo dňa 14.9.2022, ktorým reagoval na vyjadrenie žalovaného zo dňa 19.4.2022 a podania
žalobcu zo dňa 16.9.2022, ktorým reagoval na skutočnosti z pojednávania, ktoré sa konalo 5.4.2022
súd oboznámil strany sporu na pojednávaní dňa 22.9.2022. Strany sporu mali možnosť na tomto
pojednávaní zaujať svoj postoj, vyjadriť sa navzájom k tvrdeniam protistrany a vykonaným dôkazom.
V tomto smere neboli zo strany súdu porušené procesné práva strán sporu. Vzhľadom na dĺžku konania

amožnosťstránsporuajopakovaneprezentovaťsvojestanoviská,ktorésavzásadevpriebehukonania
nemenili, v skutočnosti išlo len o opakovanie už uvedených tvrdení strán sporu.54. Zo všetkých týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok
vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.

55. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi a intervenientovi na jeho strane priznal plnú náhradu trov
odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.

56. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).