Rozsudok – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-7Cbi/5/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112205485
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Bednarčík

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1112205485.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: Mgr.

Peter Forgáč, so sídlom kancelárie Zámocká 14, 811 01 Bratislava, správca úpadcu Exclusive bau,
s.r.o., so sídlom Palárikova 12, Bratislava, IČO: 44 371 608, proti žalovanému: H. U., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX Z.-U., štátny občan, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 240 997, v konaní o určenie
neúčinnosti právneho úkonu,

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že právny úkon - vyplatenie peňažnej hotovosti vo výške 20.029,92 eur z pokladnice
úpadcu Eclusive bau s.r.o., IČO:44 371 608, v prospech Mareka Solárika, je voči veriteľom úpadcu v

konkurznom konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-3 K 36/2011, n e ú č i n n ý.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť v prospech konkurznej podstaty v konkurznom konaní vedenom na
Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-3 K 36/2011 celkovú sumu 20.029,92 eur, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, na bankový účet vedený pre konkurznú vec v prospech úpadcu.

III. Súd n e p r i z n á v a žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal vydania rozsudku, ktorým súd určí, že

vyplatenie peňažnej hotovosti vo výške 20.029,92 eur z pokladnice úpadcu Eclusive bau s.r.o., IČO:44
371 608, v prospech T. U., je voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Mestskom
súde Bratislava III pod sp. zn. B1-3K/36/2011, je právne neúčinný. Zároveň sa domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť v prospech konkurznej podstaty úpadcu celkovú sumu 20.029,92 eur, a to
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Predmetnú žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 12.08.2011, sp. zn. 3K/36/2011, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu,
spoločnosti Exclusive bau s.r.o., IČO: 44 371 608 (ďalej aj ako len „úpadca“) a žalobca bol ustanovený

do funkcie správcu úpadcu. Uvedené uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku SR č. OV
161B/2011 zo dňa 19.08.2011. V súlade s uvedeným uznesením bol konkurz na majetok úpadcu
vyhlásený dňa 20.08.2011. Z predložených účtovných dokladov úpadcu vyplýva, že dňa 21.02.2011
vyplatil úpadca žalovanému, ako pôvodnému spoločníkovi úpadcu, sumu 20.029,92 eur, a to v hotovosti
z pokladnice úpadcu. V čase realizácie právneho úkonu bol úpadca podľa účtovnej závierky v úpadku
aj vo forme predĺženia aj vo forme platobnej neschopnosti. Celková suma jeho záväzkov predstavovala
v čase realizácie právneho úkonu 564.771 eur. V období realizácie predmetného právneho úkonu,

disponoval úpadca záväzkami voči svojim veriteľom, ktoré neuhrádzal, a ktoré si voči nemu dotknutí
veritelia uplatnili v jeho konkurznom konaní. Uvedené vyplýva aj z konečného zoznamu pohľadávok
úpadcu, ktorý je súčasťou konkurzného spisu. Z uvedeného konečného zoznamu pohľadávok vyplýva,
že suma prihlásených a zistených pohľadávok troch najväčších veriteľov je 93.177,45 eur, pričom tietopohľadávky vznikli a stali sa splatné v priebehu prvého polroka 2010. Cieľom žaloby je ochrana pred
únikom majetkových hodnôt, ktoré by mali slúžiť na uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov
prostredníctvom odporovateľných, resp. neúčinných úkonov realizovaných úpadcom v rozhodujúcom

období.Predmetnýmnapadnutýmprávnymúkonomjevyplateniepeňažnejhotovostivovýške20.029,92
eur z pokladnice úpadcu v prospech pôvodného spoločníka úpadcu a súčasného konateľa úpadcu. Vo
vzťahu ku aktívnej legitimácii žalobcu, je možné konštatovať, že táto žalobcovi, ako správcovi úpadcu,
vyplýva z § 57 ods. 1 ZoKR, a vo vzťahu ku pasívnej legitimácií je možné konštatovať, že táto vyplýva z
§ 62 ods. 1 ZoKR, keďže žalovaný je osobou, ktorej úpadca plnil na základe odporovateľného právneho

úkonu. Na základe vyhodnotenia formálnych a obsahových náležitostí napadnutého právneho úkonu ho
možno v súlade s príslušnými ustanoveniami zákonných predpisov právneho poriadku SR považovať
za platný. Lehota na uplatnenie práva odporovať podľa § 57 ods. 2 ZoKR uplynie dňa 20.02.2012.
Žalobný návrh bol podaný v posledný deň lehoty na uplatnenie práva odporovať. Napadnutým právnym
úkonom úpadca vyplatil peňažnú hotovosť v sume 20.029,92 eur z pokladnice úpadcu, a teda je možné
konštatovať, že napadnutý právny úkon sa dotkol majetku úpadcu spočívajúceho v jeho hotovostných

finančných prostriedkoch, ktoré by inak patrili do konkurznej podstaty. K naplneniu predpokladov § 57
ods. 4 ZoKR uviedol, že pohľadávky veriteľov úpadcu riadne prihlásené a zistené v rámci konkurzného
konania úpadcu, ako aj žalobcom, správcom úpadcu, zahrnuté do konečného zoznamu pohľadávok,
ktorý je súčasťou konkurzného spisu úpadcu vedeného pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.
3K/36/2011, existovali v čase už pred dátumom 21.02.2011, z čoho je možné usudzovať, že napadnutým

právnym úkonom boli dotknutí veritelia úpadcu ukrátení na uspokojení ich pohľadávok. K predpokladom
právneho úkonu ako ukracujúceho v zmysle § 60 ZoKR v spojení s § 9 ods. 1 písm. a) ZoKR uviedol,
že ukrátenie veriteľov úpadcu na uspokojení ich pohľadávok realizáciou napadnutého právneho úkonu
je zdôvodnené už ako všeobecný predpoklad odporovateľnosti. Predmetné skutočnosti jednoznačne a
explicitne preukazujú naplnenie aj tohto osobitného zákonného predpokladu odporovateľnosti právneho

úkonu. Z informatívneho výpisu Obchodného registra SR vyplýva, že v čase realizácie napadnutého
právneho úkonu, žalovaný vystupoval a v súčasnosti stále vystupuje ako pôvodný spoločník úpadcu a
súčasný štatutárny orgán úpadcu. To znamená, že žalovaný je nespochybniteľné spriaznenou osobou
úpadcu v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) ZoKR, a teda možno konštatovať, že úmysel úpadcu ukrátiť
jeho veriteľov ako i vedomosť žalovaného o tomto úmysle sa v zmysle § 60 ods. 2 ZoKR i napriek

jednoznačnosti predpokladá, pokiaľ sa nepreukáže opak. Okresný súd Bratislava I začal konkurzné
konanie v právnej veci úpadcu svojím rozhodnutím zo dňa 21.06.2011, sp. zn. 3K/36/2011, ktoré bolo
publikované v Obchodnom vestníku SR č. OV 126B/2011 dňa 30.06.2011. Vzhľadom na § 60 ods. 3
ZoKR je právne rozhodujúce obdobie pre realizáciu prípadného odporovateľného právneho úkonu od
01.07.2006 do 01.07.2011. Napadnutý právny úkon bol realizovaný dňa 21.02.2011, a preto je možné

nespochybniteľné konštatovať i naplnenie tohoto predpokladu. V danom prípade vyplývajú právne
následkyodporovateľnosti,resp.neúčinnostinapadnutéhoprávnehoúkonuz§63ods.2ZoKR,vzmysle
ktorého predstavuje napadnutý právny úkon, taký úkon, ktorým úpadca splnil svoj peňažný záväzok.
Vzhľadom na uvedené je možné následky neúčinnosti napadnutého právneho úkonu sumarizovať tak,
že žalovaný ako veriteľ je povinný vrátiť peňažné plnenie z napadnutého právneho úkonu do všeobecnej

podstaty úpadcu vo výške 20.029,92 eur. Akonáhle žalovaný vráti uvedené peňažné plnenie do
všeobecnej podstaty úpadcu, obnoví sa mu existencia jeho pohľadávky, a to vo výške 20.029,92 eur.
Uvedená pohľadávka žalovaného sa bude v zmysle § 63 ods. 2 ZoKR spravovať právnym
režimom tzv. „pohľadávky proti podstate“, a to vo výške, v akej by bola uspokojená v prípade, ak
by bola uplatnená do konkurzného konania prihláškou pohľadávky v zmysle § 28 ods. 1 ZoKR, čo v

konečnom dôsledku znamená, že bude uspokojená rovnakým pomerom ako pohľadávky ostatných
nezabezpečených veriteľov úpadcu.

2. Žalovaný sa vyjadril k podanej žalobe tak, že uplatnil námietku premlčania, keď mal za to, že žalobca
uplatnil odporovacie právo na súde oneskorene, teda dňa 21.02.2012, keďže tento dátum vyplýva z

podacej pečiatky súdu. Lehota na uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu stanovená v § 57 ods. 2
ZoKR uplynula dňa 20.02.2012. Nakoľko ide o lehotu hmotnoprávnu lehotu, žaloba musí byť najneskôr
v posledný deň 6-mesačnej prekluzívnej lehoty podaná na súde, čo podľa žalovaného splnené nebolo.
Žalovaný ďalej namietal, že žalobca nedostatočne identifikoval právny úkon, ktorého odporovateľnosti
sadomáha,akonedostatočnepopísalrozhodnéskutkovéokolnostivovzťahuknapadnutémuprávnemu

úkonu. Žalovaný ďalej namietal nezdôvodnenie všeobecného predpokladu odporovateľnosti právneho
úkonu v zmysle § 57 ods. 4 ZoKR, a to ukrátenie uspokojenia pohľadávok niektorého z konkurzných
veriteľov. Žalobca len všeobecne popisuje, že existovali pohľadávky veriteľov v čase pred dátumom
21.02.2011. Žalobca bližšie nerozoberá, aká bola hodnota majetku úpadcu pred vykonaným právnymúkonom a aká je hodnota majetku úpadcu po realizácii tohto právneho úkonu, ako aj skutočnosť, že
majetok úpadcu v tom čase existujúcich veriteľov úpadcu, ktorí si tieto prihlásili do konkurzu a tieto
boli v konkurze zároveň zistené a nepostačoval na ich úhradu. Žalobca nepreukázal, že sa napadnutý

právny úkon týka majetku úpadcu a že tento majetok nepostačuje na úhradu pohľadávok veriteľov,
resp., že tieto nebudú kvôli tomuto uspokojení vôbec alebo len čiastočne. Ak majetok dlžníka, ktorý mu
zostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia
pohľadávky veriteľa. Žalovaný namieta nepreukázanie úmyslu úpadcu ukrátiť svojich veriteľov a že tento
úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Samotný konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený

až dňa 20.08.2011, teda po žalobou napadnutom právnom úkone, preto nie je možné skonštatovať,
že by jednoznačne a explicitne bol úmysel úpadcu preukázaný a tento známy druhej strane. V tomto
období totiž konkurzné konanie neprebiehalo, ani nebol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, preto
nič nenasvedčovalo tomu, že by úmysel úpadcu, ako žalovaného bol daný. Žalobca nepreukázal, že v
danom prípade ide o ukracujúci a zvýhodňujúci právny úkon.

3. Žalobca sa vyjadril v replike k námietke premlčania tak, že je nedôvodná, a to vzhľadom na
to, že žaloba bola podaná na konajúci súd telefaxom dňa 20.02.2012 o 18:57 hod. a následne bol
originál žaloby osobne podaný na konajúci súd dňa 21.02.2012. Na zachovanie účinkov hmotnoprávnej
lehoty je postačujúce, aby sa žaloba reálne dostala do dispozičnej sféry súdu aj v posledný deň
lehoty. Z vyššieho uvedeného vyplýva, že žalobca postupoval v súlade § 42 zákona č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom v čase podania žaloby, keď žalobu doručil
konajúcemu súdu telefaxom dňa 20.02.2012 a následne dňa 21.02.2012 predložil konajúcemu súdu
jej originál. Žaloba teda bola podaná a doručená konajúcemu súdu v zákonom stanovenej lehote 6
mesiacov od vyhlásenia konkurzu, t. j. dňa 20.02.2012. Vzhľadom na to, že žalobca nedisponuje iným
dôkazom okrem výpisu hlásenia z faxu, ktorý preukazuje, že žaloba bola doručená súdu v zákonom

stanovenej lehote, žalobca navrhol, aby konajúci súd pri vykonaní dokazovania oboznámil žalovaného s
potvrdením o prijatí žaloby, ktorá bola doručená konajúcemu súdu prostredníctvom faxu dňa 21.02.2012.
Z pokladničnej knihy úpadcu vedenej v období od 01.01.2011 do 31.03.2011 dňa 14.02.2011 bola
do pokladnice prijatá peňažná suma vo výške 38.000 eur, ktorá bola použitá na úhradu niektorých
bližšie nešpecifikovaných faktúr v období od 14.02.2011 - 15.02.2011. Dňa 21.02.2011 úpadca vykonal

právny úkon, ktorým žalovanému vrátil vklad vyplatením v hotovosti z pokladnice úpadcu vo výške
20.029,92 eur. Na preukázanie ukrátenia veriteľov je potrebné preukázať existenciu veriteľov, ktorí
majú pohľadávky voči úpadcovi v čase uskutočnenia právneho úkonu úpadcu a že v dôsledku jeho
vykonania bol majetok úpadcu odporovaným právnym úkonom zmenšený. Vôbec nie je potrebné
skúmať hodnotu majetku úpadcu pred vykonaním právneho úkonu, pretože dôležitým predpokladom

je to, aby tento právny úkon sa týkal majetku úpadcu a zároveň sa týmto právnym úkonom zmenšila
hodnota majetku úpadcu v dôsledku čoho budú veritelia ukrátení. Uvedené plne korešponduje s čl.
III bod. A č. 4 žaloby. Žalobca nekonštatoval, že existuje predpoklad ukrátenia veriteľov, ale uviedol,
že k ukráteniu veriteľov v dôsledku vykonania odporovaného právneho úkonu naozaj došlo. Žalobca
preukázal naplnenie skutkovej podstaty podľa § 59 ods. 1, 3 a 4 ZKR a to nasledovne: - právny úkon

úpadcu bol zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktorý bol urobený v čase úpadku, nakoľko to vyplýva z
účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2010; úpadca mal viacero veriteľov a po dlhšiu dobu im nebol
schopný plniť svoje splatné záväzky; právny úkon úpadcu bol urobený počas jedného roka pred začatím
konkurznéhokonania;právnyúkonbolurobenývovzťahukspriaznenejosobe,čoznamená,žedôkazné
bremeno je na strane žalovaného, aby vyvrátil, že v čase vykonania právneho úkonu úpadca nebol

v úpadku. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o tom, že žalobca nepreukázal úmysel úpadcu ukrátiť
svojich veriteľov, a že tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy (t. j. žalovanému) upozornil
žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Obdo/59/2018 z 26. marca 2019. Žalobca tak
nemusí preukazovať úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávok ako aj vedomosť žalovaného
o tomto úmysle. Dôkazné bremeno je tak na strane žalovaného, ktoré doposiaľ neuniesol. Žalobca

už v podanej žalobe preukázal naplnenie predpokladov odporovateľnosti tak ako všeobecných tak i
osobitných, a to nasledovne: žalobca v žalobe uviedol, že právny úkon úpadcu spočíval vo vyplatení
peňažných prostriedkov úpadcu vo výške 20.029,92 eur bývalému spoločníkovi úpadcu a t. č. jeho
štatutárnemu orgánu, resp. spriaznenej osobe, ktorý bol voči veriteľom úpadcu v čase jeho vykonania
účinný; v čase vykonania právneho úkonu a aj pred jeho vykonaním (ako vyplýva z predloženého

konečnéhozoznamupohľadávokprihlásenýchdokonkurznéhokonania)existovalipohľadávkyveriteľov,
ktoré neboli uspokojené pred vyhlásením konkurzu a ktoré si veritelia následne prihlásili do konkurzu;
v dôsledku vykonania právneho úkonu bol majetok úpadcu zmenšený o peňažné prostriedky vo výške
20.029,92 eur, ktoré sa mali stať súčasťou majetkovej podstaty úpadcu; došlo k ukráteniu uspokojeniaprihlásených pohľadávok veriteľov; žalobca preukázal, že právny úkon bol vykonaný v čase úpadku
spoločnosti, pričom žalovaný vo svojom vyjadrení toto tvrdenie nijako nevyvrátil; v neposlednom rade,
žaloba bola podaná včas, a to v 6 mesačnej lehote od vyhlásenia konkurzu, t. j. 20.02.2012.

4. Žalovaný sa vyjadril v duplike k výpisu hlásenia faxu tak, že tento dokument, resp. listina ako dôkaz
neobstojí, nakoľko nepreukazuje, že by žalobca odosielal v tento deň a v hodinu na súd práve v tejto
danej veci. Vo výpise hlásenia faxu sa nenachádza žiadna podstatná informácia, ktorá by preukázala,
že žalobca naozaj v tento deň zasielal na súd žalobu. Z výpisu hlásenia faxu nie je zrejmé komu bolo

podanie zasielané, o aké podanie ide, aj aký je obsah podania a či sa týka tejto veci. K podaniu telefaxom
žalovaný zdôraznil, že žalobca v tomto smere nesie procesnú zodpovednosť za to, že pri zvolenej forme
podania toto dôjde súdu včas, teda v zákonnej lehote. Je preto irelevantné, ak sa na opise hlásenia
faxu uvádza, že žalobca bližšie neurčené podanie odosielal dňa 20.02.2012 o 18:57 hod., pretože tento
dátovýúdajniejezhľadiskaposúdeniavčasnostipodaniaprávnerelevantný.Pripodaníprostredníctvom
telefaxu je dôležitý moment doručenia telefaxového podania súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR

z 27.10.2011, sp. zn. 5Sžp/23/2011). Následne žalovaný namietal, že na predmetnom výdavkovom
pokladničnom doklade absentujú podpisy osôb, ktoré mali daný pokladničný doklad vyhotoviť, vydať a
schváliť, či podpis tej osoby, ktorá bola zodpovedná za jeho zhotovenie, teda tento nie je podpísaný
oboma stranami, a sám o sebe môže znižovať výpovednú hodnotu takéhoto dôkazu. V tomto smere
poukázal na § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení od 31.12.2010 do 31.12.2011, v ktorom

si uvedené základné náležitosti účtovného dokladu, a teda aj výdavkového pokladničného dokladu.
Vzhľadom k uvedenému a keďže žalobca bližšie nijakým spôsobom nekonkretizoval právny úkon, nie je
zrejmé, či je vôbec tento platný. Opätovne žalovaný zopakoval námietku nepreukázaniu predpokladov
odporovateľného právneho úkonu. Vo vzťahu k absentujúcemu úmyslu žalovaného ukrátiť veriteľov
upozornil, že v rozhodnom období uhrádzal veriteľom došlé faktúry, a to dňa 11.02.2011 uhradil svojim

veriteľom faktúry v celkovej výške 5.251,72 eur, tak ako to vyplýva aj z pokladničnej knihy úpadcu.
Následnevobdobíod14.02.2011do15.02.2011uhradilúpadcadošléfaktúryvcelkovejvýške11.159,25
eur. Úpadca dokonca spolu uhradil 19 faktúr v danom období. Navyše úpadca dňa 14.02.2011 dotoval
pokladnicu, do ktorej vložil 38.000 eur, teda nič nenasvedčovalo tomu, že by úpadca nebol schopný
uhrádzať, svoje záväzky, resp. že by o tejto skutočnosti vedel, resp. mal vedieť aj žalovaný. Žalovaný

preto v tomto smere nemal vedomosť, o tom, že by existoval úmysel dlžníka, resp. úpadcu ukrátiť svojich
veriteľov, resp. o takomto úmysle ani nevedel. V prípade právneho úkonu, ktorým malo dôjsť k ukráteniu
veriteľov úpadcu je potrebné skonštatovať, že takýto právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k
vzniku,zmenealebozánikutýchprávalebopovinnosti,ktoréprávnepredpisystakýmtoprejavomspájať,
nemôže sa za právny úkon podľa § 34 OZ považovať, faktickú činnosť. Nie je zrejmé, o aké ustanovenie

ZoKR žalobca opiera žalobu, tak za zvýhodňujúci, ako aj ukracujúci právny úkon.

5. Žalobca sa po predbežnom právnom názore súdom vyjadril v podaní doručenom dňa 13.12.2023
tak, že zoznam pohľadávok úpadcu, z ktorého vplýva, že celková výška prihlásených pohľadávok
veriteľov je 134.731,76 eur, celková výška uznaných pohľadávok veriteľov je 123.483,83 eur, pričom

všetky pohľadávky všetkých veriteľov existovali v čase vykonania predmetného právneho úkonu (čo
sa týka ich splatnosti, tak tento údaj vyplýva zo zoznamu pohľadávok a z jednotlivých prihlášok a
ich príloh). Zo zoznamu pohľadávok (z jeho textu) vyplýva, že prihlášky pohľadávok nasledovných
veriteľov nie je potrebné bližšie skúmať, keďže priamo v zozname pohľadávok sú uvedené splatnosti
jednotlivých pohľadávok, pričom tieto spolu s jednotlivými prihlášok pohľadávok veriteľov. V čase

vykonania napadnutého právneho úkonu existovali pohľadávky prihlásených veriteľov v celkovej a
správcom uznanej výške 123.483,83 eur. Avšak reštriktívnym (najprísnejším) výkladom (pričom tento
žalobca považuje za nesprávny a má zato, že na účely priznania predmetného žalobného nároku by
sa mala použiť suma pohľadávok prihlásených a zistených správcom) je možné dospieť k záveru, že
v čase vykonania napadnutého úkonu existovali a boli splatné pohľadávky prihlásených veriteľov v

minimálnej celkovej a správcom uznanej výške 106.937,24 eur. Správca dokladal konajúcemu súdu aj
knihu záväzkov za rok 2009 (stav k 27.07.2011), z ktorého vyplývajú neuhradené záväzky z roku 2009
v celkovej výške 13.033,49 eur, knihu záväzkov za rok 2010 (stav k 26.07.2011), z ktorého vyplývajú
neuhradené záväzky z roku 2010 v celkovej výške 211.182,97 eur, z ktorých jednoznačne vyplýva, že
iba sám úpadca eviduje (resp. v rozhodnom čase evidoval) ku dňu 27.07.2011 neuhradené pohľadávky

z rokov 2009 a 2010 v úhrnnej výške 224.216,46 eur. Zo súvahy úpadcu za rok 2010 vyplýva, že celková
výška majetku ku koncu roka 2010 bola vo výške 45.083 eur tvorený krátkodobými pohľadávkami vo
výške43.496eur(riadokč.047súvahy)apeniazmivovýške1.492eur(riadokč.055súvahy).Zosúvahy
úpadcu za obdobie 01/2011 - 03/2011 vyplýva, že celková výška majetku k dňu 31.03.2011 bola vo výške2.483 eur tvorený krátkodobými pohľadávkami vo výške 2.490 eur (riadok č. 046 súvahy) a zostatku
bankového účtu v zápornej výške 7 eur (riadok č. 055 súvahy). Zo súvahy úpadcu za obdobie 01/2011
- 08/2011 vyplýva, že výška majetku ku dňu 18.08.2011 bola vo výške 2.134 eur tvorený krátkodobými

pohľadávkami vo výške 2.119 eur (riadok č. 046 súvahy) a účtom v banke vo výške 15 eur (riadok č. 055
súvahy). Z výkazov ziskov a strát úpadcu za obdobie 01/2011 - 03/2011 vyplýva, že odo dňa 01.01.2011
do dňa 31.03.2011 (t. j. v období vykonania napadnutého právneho úkonu) boli tržby z predaja tovaru
vo výške 0 eur, tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb vo výške 0 eur, tržby z predaja dlhodobého
majetku a predaného majetku vo výške 0 eur, ostatné výnosy z hospodárskej činnosti vo výške 0 eur, čo

znamená, že v období od 01.01.2011 do dňa 31.03.2011 (t. j. v období vykonania napadnutého právneho
úkonu) úpadca nenadobudol žiadny iný (nový) majetok, ako deklaroval v súvahe ku dňu 31.12.2010.
Vyššie uvedené skutočnosti potvrdzuje aj daňové priznanie za obdobie od 01.01.2011 do 18.08.2011,
ktoré o. i. uvádza výsledok hospodárenia pred zdanením v zápornej výške 3.195,76 eur. Keďže nie je
možné určiť presnú výšku majetku úpadcu v deň vykonania napadnutého právneho úkonu (21.02.2021),
atozdôvodu,žektomutodňunebolavypracovanámimoriadnaúčtovnázávierka,žalobcapretietoúčely

reštriktívnym (najprísnejším) výkladom výšky majetku uvádza, že je možné vychádzať zo stavu majetku
ku dňu 31.12.2010 (keďže po tomto dátume úpadca žiadny majetok podľa účtovníctva nenadobudol),
pričom jeho výšku 45.083 eur je potrebné ponížiť o sumu vo výške 5.115 eur ako úhradu dňa 03.01.2011
dlžníka úpadcu - T.P.. Maximálna výška majetku úpadcu v čase vykonania napadnutého právneho úkonu
(21.02.2021) bola v sume 39.968 eur. Z dôvodu opatrnosti žalobca okrem vyššie uvedeného dokladá

do konania daňové priznanie za rok 2010, dodatočné daňové priznanie za rok 2010, knihu pohľadávok
za rok 2010-stav k 26.07.2011, knihu pohľadávok za rok 2010-stav k 22.09.2011, výkaz ziskov a strát
za obdobie 01/2011 - 08/2011.

6. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi, ako napr. s výpismi

obchodných registrov a obchodného vestníka týkajúcimi sa úpadcu, s výdavkovým pokladničným
dokladom zo dňa 21.02.2011, s účtovnou závierkou zostavenou ku dňu 31.12.2010, s konečným
zoznamom pohľadávok úpadcu, s výpisom hlásenia z telefaxom, so zoznamom pohľadávok, s
jednotlivými prihláškami veriteľov ako napr. prihláška STAVOSPOL s. r. o., prihláška INGSTEELSTAV,
spol. s.r.o., prihláška STAVMATIN, spol. s,r.o., prihláška DOKA Slovakia Debniaca technika s.r.o.,

prihláška DREVOSTAVBY DUCHO s.r.o., prihláška JŠ servis, s. r. o., prihláška Holcim (Slovensko) a.s.,
prihláška DÔVERA zdravotná poisťovňa a. s. a iné, s knihou záväzkov 2009 stav k 27.07.2011, s knihou
záväzkov 2010 stav k 26.07.2011, so súvahou za rok 2010, so súvahou za obdobie 01/2011 - 03/2011, so
súvahou 2011, s výkazom ziskov a strát za obdobie 01/2011 - 03/2011, s daňovým priznaním za obdobie
01/2011 - 08/2011, so súvahou za rok 2010, so súvahou za obdobie 01/2011 - 03/2011, so súvahou

2011 s výkazom ziskov a strát za obdobie 01/2011 - 03/2011, s výkazom ziskov a strát za obdobie
01/2011 - 08/2011, s vysvetlením k dodanej knihe pohľadávok, s daňovým priznaním za rok 2010, s
daňovým priznaním za rok 2010, s dodatočným daňovým priznaním za obdobie 01/2011 - 08/2011, s
knihou pohľadávok za rok 2010-stav k 26.07.2011, s knihou pohľadávok za rok 2010- stav k 22.09.2011
a s ďalšími písomnými a ústnymi prejavmi strán konania.

7. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.08.2021, sp. zn. 3K/36/2011 v právnej veci
navrhovateľa-dlžníkaExclusivebaus.r.o.,IČO:44371608onávrhunavyhláseniekonkurzunamajetok
dlžníka, zverejnený v Obchodnom vestníku SR OV 161B/2011 dňa 19.08.2011, bol dňa 20.08.2011
vyhlásený konkurz na majetok dlžníka. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.08.2013 bol

Mgr. Peter Forgáč ustanovený za správcu dlžníka.

8. Súd z výpisov z obchodného registra úpadcu žalovaného zistil, že v čase napadnutého
odporovateľného právneho úkonu bol T. U. konateľom úpadcu, a to od XX.XX.XXXX. T. U. bol
spoločníkom úpadcu v období od 13.09.2008 do 20.01.2010.

9. Z účtovných dokladov úpadcu vyplýva nasledovné. Z knihy pohľadávok po partneroch súd zistil, že
celková suma pohľadávok úpadcu do 31.12.2010 bola vo výške 5.441,49 eur, a to pohľadávka voči N..
U. P. vo výške 5.115 eur a pohľadávka vo výške 371,15 eur voči N. (č.l.254-255). Z knihy pohľadávok
po partneroch za rok 2011, do uzatvorenia súd zistil, že tieto pohľadávky mali byť uhradené, od dlžníka

N. dňa 03.01.2011 a od N. dňa 13.04.2011 (č.l. 256). Úhrada pohľadávky v sume 5.115 eur od N. dňa
03.01.2011 vyplýva aj z účtu úpadcu (č.l. 257).10. Z výpisu účtu úpadcu za obdobie mesiaca január 2011 do 01.02.2011 vyplýva celková suma 8,66 eur,
keďže okrem prevodu na účet úpadcu pohľadávky od N. dňa 03.01.2011 vo výške 5.115 eur, vyplýva, že
finančnásumavovýške5.110eurbolavybratá.Zpredmetnéhovýpisuvyplýva,ženaúčtesanachádzala

k 01.01.2011 suma 3,65 eur.

11. Z knihy pohľadávok po partneroch súd zistil, že úpadca evidoval pohľadávky k 26.07.2011 vo výške
9.741, 29 eur, ktoré neboli uhradené, a to od N.. P. U. v sume 9.115 eur, pohľadávku vo výške 5.115
eur (bola uhradená dňa 03.01.2011) a pohľadávku v sume 4.000 eur (ktorá mala byť tiež uhradená dňa

01.12.2009), ako aj od L. W. v sume 371,15 eur (č.l. 258-259).

12. Z vysvetlenia žalovaného k dodanej knihe pohľadávok za spoločnosť úpadcu zo dňa 26.09.2011
vyplýva,žespoločnosťúpadcuneeviduježiadneodberateľsképohľadávky.Kudňumimoriadnejúčtovnej
závierky zo dňa 31.03.2011 mala spoločnosť úpadcu stav pohľadávok, záväzkov a majetku taký ako bol
uvedený v mimoriadnej súvahe ku dňu 31.03.2011, teda krátkodobé pohľadávky vo výške 2.483 eur v

členení 2.120,36 eur daňové pohľadávky, 371,15 eur z obchodného styku a 7,30 eur stav na finančných
účtoch. Pri dodatočnom odovzdávaní dokumentácie došlo k chybe v účtovnej evidencii-k zaúčtovaniu
realizovaných úhrad od obchodných partnerov -odberateľov do nesprávnej evidencie. Z upravenej knihy
pohľadávok a výpisov z účtu vyplýva, že úhrady od odberateľov boli zrealizované, a to od U. P. v sume
5.115 eur dňa 03.01.2011, a od W. v sume 371,15 eur dňa 13.04.2011 prevod na účet (po mimoriadnej

účtovnej závierke). Suma 4.000 eur ako nedoplatok od N.. U. P. figurovala omylom v knihe pohľadávok
v roku 2011 a bolo to spôsobené softvérovou chybou. Dodatočnou analýzou bolo zistené, že záväzok
vo výške 44,86 eur voči odberateľovi Y. I. vznikol omylom z dôvodu preplatku pri zálohovej platbe za
dodané práce (č.l. 386).

13. Z pokladničnej knihy úpadcu vyplýva dotácia pokladnice dňa 03.01.2011 v sume 5.110 eur, ako aj
dňa 14.02.2011 v sume 38.000 eur s poznámkou výber z banky. Z predmetnej pokladničnej knihy úpadcu
vyplýva dňa 21.02.2011 vrátenie vkladu spoločníkovi v sume 1.657,72 eur a v sume 20.029,92 eur, s
následným zostatkom v pokladnici 2.542,95 eur. Celková suma úhrad do 21.02.2011 z pokladničnej
knihy úpadcu bola vo výške -20.375,82 eur (č.l. 23).

14. Z knihy záväzkov po partneroch súd zistil, že celková suma záväzkov úpadcu, ktoré evidoval v
účtovníctve, bola ku dňu 26.07.2011 vo výške 211.182,97 eur (č.l. 259-260).

15. Zo súvahy úpadcu za rok 2010 vyplýva, že celková výška majetku ku koncu roka 2010 bola vo výške

45.083 eur tvorený krátkodobými pohľadávkami vo výške 43.496 eur (riadok č. 047 súvahy) a peniazmi
vo výške 1.492 eur (riadok č. 055 súvahy). Zo súvahy úpadcu za obdobie 01/2011 - 03/2011 vyplýva, že
celková výška majetku k dňu 31.03.2011 bola vo výške 2.483 eur tvorený krátkodobými pohľadávkami
vo výške 2.490 eur (riadok č. 046 súvahy) a zostatku bankového účtu v zápornej výške 7 eur (riadok č.
055 súvahy). Z výkazov ziskov a strát úpadcu za obdobie 01/2011 - 03/2011 vyplýva, že od 01.01.2011

do 31.03.2011 boli tržby z predaja tovaru vo výške 0 eur, tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb vo
výške 0 eur, tržby z predaja dlhodobého majetku a predaného majetku vo výške 0 eur, ostatné výnosy
z hospodárskej činnosti vo výške 0 eur.

16. Žalovaný sa vyjadril na pojednávaní dňa 13.02.2024 tak, že naďalej zotrval na svojich námietkach k

nepreukázaniu naplnenia tak všeobecných ako aj osobitných predpokladov odporovateľného právneho
úkonu zo strany správcu úpadcu, ďalej namietal neuvedenie skutkových okolností vo vzťahu k § 57
ods. 4 ZoKR včas. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal stav majetku úpadcu pred a po úkone,
pričom v tomto smere poukázal na vyjadrenie správcu, že tento údaj nie je možné zistiť. Vo vzťahu
k kráteniu veriteľov upozornil na prihlášky veriteľov, ktoré obsahujú nesprávne označenie úpadcu, z

dôvodu ktorých ich správca úpadcu nemal uznať. Žalovaný namietal aj tabuľku označených zistených
a uznaných pohľadávok veriteľov. Žalobca sa vyjadril k námietke týkajúcej sa úhrady sumy 5.115 eur
zo strany XXXX,. P., v rámci ktorej zdôraznil, že predmetnú sumu je potrebné odčítať zo sumy majetku
vyjadrenej v súvahe za rok 2010, keďže táto pohľadávka bola uhradená dňa 03.01.2011.

17. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:18. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

19. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

20. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

21. Podľa § 215 ods. 2 CSP skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

22. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

23. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

24. Podľa § 219 ods. 2 CSP rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré
vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie

na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol
rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení
pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.

25. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

26. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

27. Podľa § 3 ods. 1 ZoKR v znení účinnom ku dňu 20.08.2011 (v znení účinnom do 31.12.2011, ďalej
len „ZoKR“) dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na

vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.

28. Podľa § 9 ods. 1 ZoKR spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a)
štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej
rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe

kvalifikovanúúčasť, c)štatutárnyorgánalebočlenštatutárnehoorgánu,vedúcizamestnanec,prokurista
alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby
uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z
osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.

29. Podľa § 23 ods. 1 ZoKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený
zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník
stáva úpadcom.

30.Podľa§199odsek9ZoKRaktentozákonneustanovujeinak,zadeňdoručeniasúdnehorozhodnutia

alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej
súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú
v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich
zverejnení v Obchodnom vestníku.

31. Podľa § 57 ods. 1 ZoKR právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom
dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.32. Podľa § 57 ods. 2 ZoKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej
osoby alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu
sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

33. Podľa § 57 ods. 3 ZoKR odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky
sú už vykonateľné alebo uspokojené.

34. Podľa § 57 ods. 4 ZoKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,

ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

35. Podľa § 59 ods. 1 ZoKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon,
ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,
zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku
vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

36. Podľa § 59 ods. 3 ZoKR zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok
dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa
predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

37. Podľa § 59 ods. 4 ZoKR odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli
urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania; ak ide o zvýhodňujúci právny úkon
urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka,
ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

38. Podľa § 60 ods. 1 ZoKR možno tiež odporovať každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil
svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo
musel byť druhej strane známy.

39. Podľa § 60 ods. 2 ZoKR ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom,
úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá,
ak sa nepreukáže opak.

40. Podľa § 60 ods. 3 ZoKR odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené

počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

41. Podľa § 62 ods. 1 ZoKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

42. Podľa § 62 ods. 5 ZoKR právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť
priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu
je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže
v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

43. Podľa § 63 ods. 1 ZoKR ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej
hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo
alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota

nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej
majetkovejhodnoty.Protitomu,vočikomusaprávoodporovaťprávnemuúkonuuplatnilo,možnouplatniť
vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

44. Podľa § 63 ods. 2 ZoKR ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok,

veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka
zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky
možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by
obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.45. Podľa § 95 ods. 1 ZoKR nezabezpečené pohľadávky sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku
speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti

podstate priradených k súpisovým zložkám majetku tvoriacich všeobecnú podstatu. Ak nie je možné
uspokojiť nezabezpečené pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej
výšky.

46. Podľa § 95 ods. 2 ZoKR pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu

(ďalej len „podriadené pohľadávky“) sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku zo speňaženia majetku
tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení iných
nezabezpečených pohľadávok. Ak nie je možné uspokojiť podriadené pohľadávky v celom rozsahu,
uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky.

47. Predmetom samotnej žaloby je posúdenie odporovateľnosti právneho úkonu, a to vyplatenie

peňažnej hotovosti vo výške 20.029,92 eur z pokladnice úpadcu v prospech pôvodného spoločníka a
konateľa úpadcu voči veriteľom v konkurznom konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III, pod sp.
zn. B1-3K/36/2011, a následné vydanie predmetných finančných prostriedkov do konkurznej podstaty
úpadcu.

48. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.06.2011, sp. zn. 3K/36/2011, zverejneným v
Obchodnom vestníku SR č. OV 126B/2011 dňa 30.06.2011, súd začal konkurzné konanie v právnej
veci úpadcu. Následne Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 12.08.2021, sp. zn. 3K/36/2011
vyhlásil konkurz na majetok dlžníka dňa 20.08.2011. Nesporným je, že žalovaný bol pôvodným
spoločníkom úpadcu a v čase napadnutého úkonu aj konateľom úpadcu, ktorému bola dňa 21.02.2011

zo strany úpadcu z pokladnice vyplatená suma 20.029,29 eur. Žalovaný po vyjadrení žalobcu dňa
13.12.2023 nepoprel existenciu veriteľov úpadcu s celkovou výškou pohľadávok popísaných žalobcom
v predmetnom vyjadrení (konkrétne číselné údaje), ani hodnotu majetku úpadcu, ktorý žalobca uvádzal
ako maximálny v čase pred vykonaným napadnutým úkonom.

49. Žalovaný zotrvával na svojich všeobecných vyjadreniach týkajúcich sa popretia naplnenia
všeobecných a osobitných predpokladov odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu aj po vyjadrení
žalobcu dňa 13.12.2023, čo prakticky znamená, že konkrétne skutkové okolnosti týkajúce sa
zosumarizovaných údajov pohľadávok veriteľov zistených a uznaných pohľadávok v konkurze, ani stav
majetku popísaný žalobcom v maximálnej možnej výške, žalovaný nespochybnil.

50. Sporným tak, ako bolo uvedené vyššie, je všeobecné konštatovanie žalobcu o nepreukázaní
predpokladov v zmysle § 57 ods. 4 ZoKR, ukrátenie veriteľov, zistenie hodnoty majetku pred
napadnutých právnym úkonom a po tomto úkone, náležitosti prihlášok, ako aj nešpecifikovanie
predmetných skutočnosti v podanej žalobe a včasnosť podanej žaloby. Žalovaný ďalej namietal, že

napadnuté právne úkony nie sú ukracujúcimi ani zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi v zmysle osobitných
skutkových podstát podľa § 59 a § 60 ZoKR, najmä s ohľadom na absenciu úmyslu žalovaného ukrátiť
veriteľov, pričom osobitné predpoklady týchto skutkových podstát podľa žalovaného neboli preukázané.

51. Súd pri skúmaní základných podmienok úspešnej odporovateľnej žaloby konštatuje, že žaloba bola v

prejednávanej veci podaná správcom úpadcu v zmysle § 57 ods. 1 v spojení s § 62 ods. 5 ZoKR. Pasívna
vecná legitimácia žalovaného, ktorému boli vyplatené finančné prostriedky z pokladnice, vyplýva z § 62
ods. 1 ZoKR.

52. Súd konštatuje, že pre uplatnenie práva odporovať napadnutému právnemu úkonu žalobou bola

zachovaná prekluzívna šesťmesačná lehota plynúca od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu v
zmysle § 57 ods. 2 ZoKR. Predmetné uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo v Obchodnom vestníku
zverejnené dňa 19.08.2011, v tomto prípade účinky vyhlásenia konkurzu nastali ku dňu 20.08.2011.
Žalobca podal na súde žalobu dňa 20.02.2012 faxom vo vzťahu k odporovateľnému právnemu úkonu
zo dňa 21.02.2011, následne podal žalobu aj osobne na súde dňa 21.02.2012, a preto je možné

konštatovať, že bola dodržaná zákonom stanovená lehota na podanie žaloby o odporovateľnosť
právneho úkonu. S ohľadom na námietku žalovaného týkajúce sa preklúzie uplatnenia predmetného
práva, súd upozorňuje, že v danom čase sa aplikoval § 42 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého podanie
možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanieobsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené
elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní;
podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené

telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v
tejto lehote doplnené, sa neprihliada. Súd nespochybňuje, že pri podaní prostredníctvom telefaxu je
dôležitý moment doručenia telefaxového podania súdu (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 27.10.2011, sp. zn. 5 Sžp/23/2011). Na podanej žalobe zo dňa 20.02.2012 sa nachádza podacia
pečiatkasúdusdátumomprijatia21.02.2012,rovnakotakzpotvrdeniaprijatianávrhufaxomsuvedeným

časom 12:58 hod., čo sa zhoduje aj s osobne podanou žalobou (porovnaj potvrdenie o prijatí žaloby
faxomaosobneč.l.11a141).Podateľňasúdutedavytlačilapotvrdenieoprijatífaxomaosobnepodanou
žalobou v rovnaký čas, čo však neznamená, že žaloba podaná na súd faxom nebola doručená už skôr.
V tomto smere je rovnako tak známe súdu z vlastnej rozhodovacej činnosti, že ak bola žaloba faxom
podaná vo večerných hodinách, kedy je podateľňa súdu zatvorená, tak ako to malo byť v uvedenom
prípade, zamestnanci až následne na druhý deň preberajú poštu, pričom sa opakovane stáva, že

podania sú označené podacou pečiatkou z toho dňa, kedy podateľňa s týmto podaním disponuje bez
vyznačenia spätného dátumu podacou pečiatkou. Podateľňa v takýchto prípadoch zvyčajne čas vyznačí
ručne do predmetnej podacej pečiatky, čo je možné odsledovať aj na podaniach doručených do tohto
spisu, ako napr. žiadosť zo dňa 04.08.2023 s podacou pečiatkou zo dňa 07.08.2023 (č.l. 228), žiadosť
zo dňa 02.10.2023 s podacou pečiatkou zo dňa 03.10.2023 (č.l. 233) etc. Uvedené je zrejmé najmä z

elektronických doručeniek, ktoré sú nespochybniteľným dôkazom o skutočnom čase doručenia podaní,
ktoré sú doručované na súd až po skončení úradných hodín podateľne. Vzhľadom na uvedené, nie je
možné skonštatovať, že aj keď sa na podacej pečiatke tunajšieho súdu nachádza dátum 21.02.2012,
bez uvedenie konkrétneho času v daný deň (mala byť zo strany súdu-podateľne vyznačená konkrétna
hodina a minúta), že faxové podanie bolo doručené na súd až dňa 21.02.2012 (najmä v dôsledku

absencie vyznačenia konkrétnej hodiny a minúty, ak bolo podanie doručené reálne v tento deň a nielen
nájdené zamestnancami podateľne na druhý deň) a nie 20.02.2012, tak ako vyplýva z hlásenia faxu.
Zo samotnej žaloby však v spodnej časti žaloby označenej faxovým číslom správcu 00421257527777
vyplýva dátum 20.02.2012 o 18:52 hod. V tejto súvislosti súd upozorňuje, že bezprostredne potom,
čo žalobcovi bola doručená zo strany žalovaného námietka preklúzie, žiadal súd v podaní doručenom

súdu dňa 27.07.2022 o zabezpečenie potvrdenia o doručení žaloby. Súd však až na základe dopytov po
pojednávaní dňa 07.07.2023 zistil, že v archíve spisov správy súdu sa nenachádzajú záznamy z roku
2012, kniha došlých faxov z roku 2012 boli skartované. Na základe týchto dopytov súd zistil, že faxovým
číslom súdu bolo 02/55571634. Žalobca predložil aj výsledok hlásenia faxu správcom s označením čísla
pripojenia faxu 955571634, čo bolo faxové číslo tunajšieho súdu s dátumom počiatočného času dňa

20.02.2011 o 18:52 hod., ako aj označením faxu správcu úpadcu s dátumom 20.02.2011 o 18:57 hod.
(č.l. 197). Žalovaný v tomto smere namietal rozdielny čas uvedený na výsledku hlásenia, ako aj to,
že z výsledku tohto hlásenia nevyplýva o aké konkrétne podanie išlo. V tomto smere je však možné
uviesť, jednak to, že medzi počiatočným stavom odoslania a tým, že samotný obsah zasielanej správy
bol odoslaný, prešlo niekoľko minút, nie je v rozhodnom čase technicky nezvyčajné, pričom zo samotnej

žaloby a rovnakého čísla faxu vtedajšieho správcu úpadcu a času odoslania o 18:52 hod. vyplýva, že
obsahom bolo podanie žaloby. Vzhľadom na uvedené, súd konštatuje, že žaloba bola na súd podaná
včas. Vo vzťahu k preklúzii práva uplatnenia jednotlivých skutkových podstát včas sa súd zaoberal v
rámci rozboru osobitných predpokladov § 59 ZoKR a 60 ZoKR.

53. Následne súd pristúpil k skúmaniu ďalšieho všeobecného predpokladu odporovateľnosti právnych
úkonov v konkurze vyplývajúcim z § 57 ZoKR. Správca úpadcu v postavení žalobcu je vo vzťahu k
naplneniu všeobecných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov vždy nositeľom tak povinnosti
tvrdenia, ako aj dôkaznej povinnosti. Základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti právnych
úkonov podľa § 59, § 60 ZoKR, ako aj podľa ostatných skutkových podstát odporovateľnosti, je v zmysle

§ 57 ods. 1 ZoKR preukázanie existencie právneho úkonu dlžníka týkajúceho sa jeho majetku a zároveň
preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa § 57 ods.
4 ZoKR.

54. Pokiaľ ide o preukázanie existencie právneho úkonu týkajúceho sa majetku dlžníka v zmysle §

57 ods. 1 ZoKR, žalobca sa v konaní domáhal určenia neúčinnosti vyplatenia finančných prostriedkov
dňa 21.02.2011 v prospech žalovaného, a nie výdavkového pokladničného dokladu, ktorého platnosť
s ohľadom na § 10 zákona č. 431/2002 Z.z. namietal žalovaný. V tomto smere namietal absenciu
podpisu osôb zodpovedných za zhotovenie. Žalovaný v tomto smere namietal aj to, že faktickú činnosťnie je možné považovať za právny úkon. Súd sa v prvom rade považuje za potrebné vyjadriť k
námietke žalovaného týkajúci sa platnosti výdavkového pokladničného dokladu (č.l. 22) a upozorniť
na tú skutočnosť, že žalobca napadol odporovateľný právny úkon spočívajúci vo vyplatení finančných

prostriedkov v sume 20.029,92 eur dňa 21.02.2011 a nie výdavkový pokladničný doklad. Predmetný
výdavkový pokladničný doklad bol v konaní doložený len ako listinný dôkaz o tom, že k vyplateniu
týchto finančných prostriedkov v prospech žalovaného došlo. Predmetná skutočnosť, teda to, že z
pokladnice úpadcu bola dňa 21.02.2011 vyplatená finančná hotovosť vo výške 20.029,92 eur sporná
ani nie je a žalovaný nenamietal, že by k tejto úhrade v jeho prospech zo strany úpadcu aj reálne

došlo. Okrem toho, túto skutočnosť dokladuje aj výpis z pokladničnej knihy úpadcu (č.l. 23). Súd preto
konštatuje, že námietky žalovaného týkajúce sa platnosti výdavkového pokladničného dokladu sú bez
relevancie k posudzovanému meritu sporu. Navyše, súd vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného
upozorňuje, že žalovaný bol v rozhodnom čase konateľom úpadcu, ktorý konal za úpadcu a keďže sa
na výdavkovom pokladničnom doklade nachádza podpis T.a U.a je úplne zrejmé, kto za spoločnosť
úpadcu konal a vyplatil predmetné finančné prostriedky žalovanému. Domáhať sa v takomto prípade

neplatnosti výdavkového príjmové dokladu, ak to bol práve žalovaný, ktorý vyhotovoval tento doklad
a z tejto namietanej údajnej neplatnosti právneho úkonu by profitoval, je účelovým tvrdením zo strany
žalovaného.

55. V prípade právneho úkonu, ktorým malo dôjsť k ukráteniu veriteľov úpadcu je potrebné skonštatovať,

že takýto právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinnosti, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú podľa § 34 OZ. Vo vzťahu k
námietke žalovaného týkajúcej sa toho, že za právny úkon nie je možné považovať faktickú činnosť,
súd upozorňuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo 5/2021, v zmysle ktorého za
právny úkon je možné považovať aj splnenie dlhu. „Podľa právnej úpravy týkajúcej sa odporovateľnosti

právnych úkonov dlžníka v konkurze (§ 57 a nasl. ZoKR), ustálenej súdnej praxe ako aj doktríny, je
predmetom odporovateľnosti právny úkon dlžníka. „Odporovateľnosťou možno napadnúť len právne
úkony, a nie iné konanie, ktoré dlžník urobil, ak nie je právnym úkonom.“ (Ďurica, M. Zákon o konkurze
a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2021, s. 519) „Odporovateľnosťou možno
postihnúť len taký úkon, ktorý možno subsumovať pod definíciu právneho úkonu vymedzeného v § 34

OZ.“ (Dolný, J. Odporovateľnosť právnych úkonov v konkurznom práve. Bratislava : C. H. Beck, 2021,
s. 104) „Právny úkon je z pohľadu konania subjektu práva právom dovoleným a vôľou podmieneným
správaním (na ktoré sú viazané právne následky)“ [Ústavný súd SR, III. 196/2017]. Definične možno
uzavrieť, že právny úkon je právom dovolený prejav vôle konajúceho zameraný na dosiahnutie určitého
ekonomicko - sociálneho cieľa, s ktorým právny poriadok spája právne následky viac či menej v súlade

s prejavenou vôľou. Doktrína považuje za právny úkon samotný úkon splnenia dlhu. Pri výklade § 559
OZ autori renomovaného komentára k Občianskemu zákonníku uvádzajú, že „(v)o všeobecnosti možno
konštatovať, že splnenie dlhu je jednostranným právnym úkonom. Pri použití terminológie § 34 je zrejmé,
že tento právny úkon (s účinkami uspokojenia veriteľa) smeruje k zániku povinnosti dlžníka plniť a
jej zodpovedajúceho práva veriteľa na plnenie. ... Právna teória spravidla definuje splnenie dlhu ako

právny úkon, ktorým dlžník alebo iná osoba poskytne veriteľovi alebo inej oprávnenej osobe, s úmyslom
splniť dlh, predmet plnenia, ktorý zodpovedá obsahu ich vzájomného záväzkového vzťahu.“ (Števček,
M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík., M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II.
§ 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 2094). Dokonca za právny úkon
považuje judikatúra platbu, ktorou sa splní peňažný dlh. Platba je dôsledkom prejavu vôle subjektu

právneho vzťahu splniť peňažný záväzok, preto nemožno platbu považovať za právnu skutočnosť,
ale za právny úkon [rozsudok NS ČR z 31. augusta 2010, sp. zn. 23 Cdo 472/2008, tu porovnaj
tiež Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. zväzok (Všeobecná časť), Veľký komentár, 3. aktualizované a
rozšírenévydanie.Bratislava:Eurokódex].Splneniedlhu(solúcia)predstavujejednostrannýprávnyúkon
dlžníka, ktorým poskytuje veriteľovi predmet plnenia s úmyslom splniť svoju povinnosť vyplývajúcu zo

záväzku alebo z iného občianskoprávneho vzťahu ... (Fekete, I., Feketeová, M. Plnenie niekoľkých
dlhov tomu istému veriteľovi v občianskom práve. In Justičná revue, 58, 2006, č. 11, s. 1674-1682).
Aj vo vzťahu k rozhodovacej praxi možno konštatovať, že judikatúra NS ČR sa ustálila na názore, že
k splneniu dlhu dochádza na základe jednostranného právneho úkonu dlžníka a hoci sa výnimočne
objaviairozhodnutia,ktorétentojednoznačnýpohľadtakpovediackalia,ajvtýchtoprípadochsúdnaprax

dospelakzáveru,žepreúčelyúpravyodporovateľnostipodľainsolvenčnéhozákona(tu-vpodmienkach
Slovenskej republiky - rozumej podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pozn. najvyššieho súdu) je
treba akékoľvek plnenie poskytované dlžníkom v prospech tretích osôb považovať za právny úkon (pozri
Řeháček, Oldřich, Vrba, Milan. Plnění dluhu jako zvýhodňující právní jednání. Právní rozhledy, 2015, č.17, s. 573-579, vrátane tam uvedených odkazov, z ktorých je o. i. zrejmé, že autori za výrazy tamojšej
ustálenej judikatúry považujú napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR z 31. januára 2002 sp. zn. 25 Cdo
426/2000, z 12. mája 2005 sp. zn. 22 Cdo 748/2005, z 3. mája 2007 sp. zn. 20 Cdo 2298/2006, z 23.

augusta 2011 sp. zn. 20 Cdo 2777/2010 alebo z 21. októbra 2010 sp. zn. 33 Cdo 1598/2009, vyjadrujúce
sa k otázke nastolenej aj dovolaním v prejednávanej veci zhodne s rozhodnutiami tu spomínanými
v ods. 56. zhora a naopak za výraz judikatúry nimi označovanej ako určitý exces práve uznesenie
použité v rámci argumentácie z dovolania v prejednávanej veci - uznesenie NS ČR z 2. marca 2004
sp. zn. 30 Cdo 531/2003). K uvedenému možno podporne uviesť aj názor, podľa ktorého „(p)lnenie

dlhu a prijatie tohoto plnenia, resp. poskytnutie nevyhnutnej súčinnosti, sú jednostrannými úkonmi
účastníkov záväzkového vzťahu, ktorými nedochádza k vzniku dvojstranného právneho úkonu vo forme
tzv. solučnej zmluvy. Ide vždy o faktické správanie sa dlžníka a veriteľa, ktoré je samo osebe relevantnou
právnou skutočnosťou“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík., M., Sedlačko, F., Tomašovič, M.
a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 2094).
Uvedené však nemožno chápať bez kontextu tohoto výkladu s dôrazom na odlíšenie od solučnej zmluvy,

teda nie tak, ako to predkladá dovolateľ, že plnenie dlhu z určitého právneho (tu pracovnoprávneho)
vzťahu netvorí jednostranný právny úkon, ale len úkon „faktický“. Relevantné je, že aj úkon plnenia dlhu
poskytnutím určitej peňažnej čiastky veriteľovi je vo svojej podstate prejavom vôle dlžníka, čo definične
zodpovedá úprave v § 34 OZ“.

56. V okolnostiach daného prípadu je potrebné vyplatenie finančných prostriedkov z pokladnice
úpadcu v sume 20.029,92 eur v prospech žalovaného zo dňa 21.02.2011 považovať za prejav vôle
spoločnosti úpadcu, keďže nejde len o samotné odovzdanie peňažnej sumy do dispozície žalovanému,
ale tento prevod je len výsledkom, na počiatku ktorého nevyhnutne stojí určitá vôľa transformovaná
do pokynu na vyplatenie, resp. vyplatenia dotknutej sumy, a to vrátenie vkladu (č.l. 22-23). Samotný

žalovaný, resp. jeho právny zástupca v rámci pojednávania uvádzal, že v rozhodnom období dotoval
pokladnicu (k absencii úmyslu ukrátiť veriteľov), čo okrem iného deklaruje aj pokladničná kniha (dotácia
vo výške 38.000 eur dňa 14.02.2011), následne však z predmetných finančných prostriedkov došlo dňa
21.02.2011 k vráteniu v sume 20.029,92 eur. Skutočnosť, že nešlo len o samotný výber z pokladnicu
na úhradu napr. iných záväzkov úpadcu svedčí aj poznámka v samotnej pokladnici a výdavkovom

pokladničnom doklade - že išlo o vrátenie vkladu a teda splnenie dlhu zo strany spoločnosti voči
žalovanému. V tejto súvislosti súd uvádza, že samotný úkon nie je možné považovať za vrátenie
vkladu spoločníkovi, keďže žalovaný už dávno pred týmto vrátením vkladu ukončil činnosť spoločníka
v predmetnej spoločnosti, čo deklaruje aj rozdiel v označení splnenia dlhu voči spoločníkovi, ktorý bol
vykonaný pred týmto úkonom a vrátením vkladu po dotácie pokladnice.

57.Vzhľadomnaplatnosťpredmetnéhoúkonu,súdpristúpilkpreskúmavaniuodporovateľnýchprávnych
úkonov, v zmysle ďalšieho všeobecného predpokladu odporovateľnosti. Súd v rámci preskúmavania
naplnenia podmienok podľa § 57 ods. 4 ZoKR konštatuje, že správca úpadcu je povinný preukázať
splnenie týchto podmienok bez ohľadu na to, že správca odporuje právnemu úkonu urobenému v

prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, nakoľko v tomto prípade sa v zmysle § 59 ods. 3 ZoKR, §
60 ods. 2 ZoKR predpokladá úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu, pokiaľ sa nepreukáže
opak; v žiadnom z uvedených prípadov sa však nepredpokladá ukrátenie ako základný predpoklad
odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZoKR, ktoré je v každom prípade povinný tvrdiť a preukazovať
v konaní žalobca. Z § 57 ods. 4 ZoKR pritom vyplýva, že správca je oprávnený podať odporovaciu

žalobu za splnenia podmienok, ktoré je zároveň povinný v konaní o uplatnenom odporovacom práve aj
preukázať v čase, keď dlžník urobil napadnutý právny úkon, resp. kedy tento právny úkon nadobudol
účinnosť, ukrátil ktorúkoľvek, čo aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá existovala v
čase, t. j. vznikla, nemusela však byť splatná, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp. keď nadobudol
účinnosť.

58. Zároveň platí, že pokiaľ si veritelia, ktorí mali pohľadávky v čase uskutočnenia odporovaného
právneho úkonu, tieto pohľadávky v konkurze riadne neprihlásili, nemá správca aktívnu vecnú
legitimáciu, nakoľko správca v konaní o odporovacej žalobe má len tú vecnú legitimáciu, ktorá na
neho prechádza z veriteľa prihlásenej pohľadávky. Súd vo vzťahu k námietkam žalovaného, že žalobca

ako správca úpadcu nemal prihliadať na „niektoré“ prihlášky veriteľov, ktoré obsahovali nesprávny
názov úpadcu, súd upozorňuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 23.03.2022, sp. zn. IV ÚS
145/2022, v zmysle ktorého „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii rozlišuje dve prieskumné konania vo
vzťahu k prihlasovaným pohľadávkam. Osobitné určovacie konanie (§ 30 ods. 1 ZoKR), v ktorom saposudzuje formálna stránka prihlášky, a incidenčné konanie, v ktorom sa posudzuje materiálna stránka
pohľadávky,t.j.oprávnenosťpohľadávkypodľahmotnéhopráva(§32ZoKR).Prizapisovanípohľadávok
do zoznamu pohľadávok správca a za istých okolností aj súd (pozn. konkurzný súd v rámci konkurzného

konania) vykonávajú kontrolu úplnosti prihlášok z hľadiska dodržania formálnych predpokladov, pričom
závažné pochybenia zo strany veriteľa môžu mať za následok neprihliadanie na prihlášku (osobitné
určovacie konanie). Po zapísaní pohľadávok do zoznamu pohľadávok je správca povinný zhodnotiť
každú prihlásenú pohľadávku spôsobom uvedeným v ZoKR, pričom následkom negatívneho posúdenia
je popretie tejto pohľadávky (v takom prípade je veriteľ oprávnený iniciovať incidenčné konanie, v ktorom

súd preskúma materiálne aspekty pohľadávky). V osobitnom určovacom konaní sa má teda určiť, či
veriteľ bude účastníkom konania, resp. či je jeho prihláška právne perfektná. Rozhodovacia právomoc
konkurzného súdu sa týka formálnoprocesnej stránky, konkurzný súd neskúma materiálnu existenciu
pohľadávky, jej skutočnú výšku či vymáhateľnosť, čo môže byť predmetom sporu výlučne v incidenčnom
konaní. Nedostatky prihlášky tohto charakteru nemožno konvalidovať v incidenčnom konaní“. Ako
vyplýva z vyššie uvedeného, otázka formálnej stránky prihlášky sa rieši v osobitnom určovacom konaní

pred konkurzným súdom a nie v incidenčnom konaní o neúčinnosť odporovateľných právnych úkonov,
a to po posúdení o nedostatku prihlášok správcom úpadcu, čo sa v danom prípade nestalo a predmetná
námietka žalovaného nie je ani k meritu veci relevantná. Na danom mieste považuje súd za potrebné
podotknúť, že žalovaný v súvislosti s predmetnou námietkou neuplatnil ani účinné skutkové tvrdenia,
keď neuviedol, ktoré konkrétne prihlášky neboli po formálnej stránke správne vyplnené veriteľmi. Nad

rámec uvedeného, súd považuje za potrebné zdôrazniť, že len v dôsledku závažných pochybení zo
stranyveriteľapriprihlasovanípohľadávokprihláškoumôžumaťzanásledokneprihliadanienaprihlášku,
pričom nesprávne vyplnenie obchodného názvu úpadcu, ak je zrejmé z iných údajov (IČO), o akú
spoločnosť sa jedná, nepovažuje súd za závažné pochybenie.

59. V rámci rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k uplatnenému nároku, žalobca musí preukázať
tú skutočnosť, že v dôsledku vyplatenia finančných prostriedkov z pokladnice úpadcu v prospech
žalovaného došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré existovali
v čase účinnosti odporovaných právnych úkonov, a ktoré boli zároveň prihlásené v konkurze na majetok
úpadcu, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené. Otázku ukrátenia veriteľov podľa

§ 57 ods. 4 ZoKR je potrebné ju posudzovať vo väzbe na konkrétne majetkové pomery úpadcu v čase
uskutočnenia, resp. odporovateľného právneho úkonu. V tomto smere je potrebné skúmať stav majetku
úpadcu v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu, a následne po uskutočnení odporovaného
právneho úkonu z hľadiska ich dopadu na majetkové pomery úpadcu v čase jeho uskutočnenia a
na možnosť uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali v čase uskutočnenia tohto

právneho úkonu, a ktoré zároveň boli prihlásené v konkurze na majetok úpadcu. Správca musí uviesť a
preukázať hodnotu majetku úpadcu - dlžníka pred účinnosťou sporného právneho úkonu a pohľadávky
veriteľov, ktorí by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojiť a že majetok dlžníka po účinnosti
odporovaného právneho úkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov v dôsledku
účinnosti odporovaného právneho úkonu, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov

dlžníka. Veriteľ musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v
momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť. Všeobecne je možné odporovať iba tomu právnemu
úkonu,ktorýukrátilniektoréhozveriteľov.Ideozákladnýpredpokladodporovateľnosti.Konkrétnyprávny
úkon dlžníka - úpadcu spôsobí ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľa v zásade vtedy,
keď sa právnym úkonom dlžníka - úpadcu zmenší jeho majetok v takej miere, že prihlásené pohľadávky

veriteľov v rámci konkurzného konania nebudú môcť byť uspokojené buď vôbec alebo len čiastočne.
Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaného právneho úkonu. To,
či právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, resp. veriteľov, je vždy vecou zisťovania, dokazovania v
každom konaní. Aj keď právnym úkonom dôjde len k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, nie je možné
domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie

prihlásenej pohľadávky veriteľa (bližšie pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.04.2021,
sp. zn. 2 Obdo 31/2020, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.05.2022, sp. zn. 5 Obdo 8/2021).

60. Žalobca v konaní predložil zoznam pohľadávok do konkurzu prihlásenými 19 veriteľmi s celkovou
prihlásenou sumou pohľadávok 134.731,76 eur, z toho uznanou sumou pohľadávok 123.483,83 eur.

Žalovaný namietal nepreukázanie konečného zoznamu pohľadávok, z ktorého by vyplývala výška
zistených a uznaných pohľadávok v čase napadnutého právneho úkonu, v tomto smere žalovaný
namietal predloženú tabuľku žalobcu označenú ako konečný zoznam pohľadávok (č.l.68), a to na
pojednávaní dňa 13.02.2024, po vyjadrení žalobcu doručeného súdu dňa 13.12.2023. Na danom miestevšak súd upozorňuje, že predmetný zoznam bol ako konečný zoznam pohľadávok označený a priložený
zo strany žalobcu už v žalobe (č.l. 3), pričom žalobca v tomto smere odkázal aj na konkurzný spis
úpadcusp.zn.B1-3K36/2011(predtýmlen3K/36/2011).Tunajšísúdužnapojednávanídňa28.11.20.23

upozornil, že na ďalšie vyjadrenia a listinné dôkazy prihliadať nebude, pričom žalovaný mal možnosť sa
vyjadrovať k vyjadreniu žalobcu až do nariadeného termínu pojednávania. Vzhľadom na to, že žalovaný
predmetnú námietku uplatnil až na pojednávaní dňa 13.02.2024, pričom dovtedy nemal pochybnosť
o tom, že v prípade danej listiny sa jedná o konečný zoznam pohľadávok, tak ako bol označený v
žalobe a nielen o „neidentifikovateľnú tabuľku“ predloženú žalobcom, ktorý je mimochodom správcom

úpadcu, súd považoval túto námietku za účelovú. Súd v tomto smere nemal pochybnosť, že sa jedná
o konečný zoznam pohľadávok, ktoré boli prihlásené v konkurznom konaní úpadcu, zároveň aj uznané
a zistené správcom, čo vyplýva okrem iného aj zo samotných prihlášok veriteľov, ktoré korešpondujú
s uvedeným zoznamom, a to nielen v poradí, ale najmä s údajom uvedenej na prihláškach týkajúci sa
konečne zistenej sumy pohľadávok. Vzhľadom na uvedené súd považuje predmetnú námietku zo strany
žalovaného za irelevantnú.

61. Súd na základe vykonaného dokazovania prihláškami a podkladmi priloženými k týmto prihláškam
zistil, že v čase vykonaného odporovateľného právneho úkonu, teda dňa 21.02.2011 existovali
pohľadávky, ktoré boli následne aj zistené a uznané v konkurznom konaní prihlásených veriteľov. Veriteľ
úpadcu, INCON, spol. s r.o., pod poradovým č. 8, so vznikom pohľadávky na základe zmluvy o dielo

zo dňa 01.12.2009, s dodaním dňa 08.02.2010, splatná dňa 25.03.2010 vo výške 7.164,73 eur, z
toho istina v sume 4.747,33 eur a úrok z omeškania 2.417,40 eur (v tejto sume aj uznaná, správca
neuznal pohľadávku tohoto veriteľa pod č. 14, 15), je možné konštatovať, že pohľadávka prihláseného
veriteľa v sume istiny 4.747,33 eur ku dňu napadnutého právneho úkonu existovala (a bola aj splatnou).
Súd v tomto smere pre absenciu skutkových tvrdení zo strany žalobcu nezohľadňoval sumu úrokov

z omeškania, keďže žalobca neuviedol, aká suma z úroku z omeškania je zahrnutá v predmetnej
sume ku dňu napadnutého právneho úkonu a súd nebude v tomto smere dotvárať sumu existujúcej
pohľadávky aj z úrokov z omeškania ku dňu napadnutého právneho úkonu (a vypočítavať namiesto
žalobcu tento úrok z omeškania) s ohľadom na absentujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa napr. aj
výšky sadzby samotného úroku. Veriteľ úpadcu, N.. Y. R. EL-MONT, pod poradovým č.9, so vznikom

pohľadávky na základe zmluvy o dodávkach zo dňa 01.10.2010, s faktúrou splatnou dňa 14.02.2011 vo
výške 3.776,48 eur, z toho istina v sume 2.526,91 eur a úrok z omeškania 1.249,57 eur (neuznal správca
mimozmluvné sankcie, ak nárok na ne vznikol po vyhlásení konkurzu), v sume 2.761,91 eur uznaná, je
možnékonštatovať,žepohľadávkaprihlásenéhoveriteľavsumeistiny2.526,91eurkudňunapadnutého
právneho úkonu existovala (a bola aj splatnou). Súd v tomto smere pre absenciu skutkových tvrdení

zo strany žalobcu nezohľadňoval sumu úrokov z omeškania, keďže žalobca neuviedol, aká suma z
úroku z omeškania je zahrnutá v predmetnej sume ku dňu napadnutého právneho úkonu a súd nebude
v tomto smere dotvárať sumu existujúcej pohľadávky aj z úrokov z omeškania ku dňu napadnutého
právneho úkonu (a vypočítavať namiesto žalobcu tento úrok z omeškania) s ohľadom na absentujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa napr. aj výšky sadzby samotného úroku. Veriteľ úpadcu, BUČO, s.r.o.

pod poradovým č. 1, so vznikom pohľadávky na základe zmluvy o predaji tovaru zo dňa 14.12.2010, s
faktúrou splatnou dňa 21.12.2010 vo výške 1.230,61 eur (bez úrokov z omeškania), zmluvy o predaji
tovaru zo dňa 22.12.2010, s faktúrou splatnou dňa 05.01.2011 vo výške 682,23 eur (bez úrokov z
omeškania), zmluvy o predaji tovaru zo dňa 18.01.2010, s faktúrou splatnou dňa 25.01.2011 vo výške
557,96 eur (bez úrokov z omeškania), zmluvy o predaji tovaru zo dňa 27.01.2011, s faktúrou splatnou

dňa 10.02.2011 vo výške 17,81 eur (bez úrokov z omeškania), v celkovej sume 2.488,61 eur uznaná, je
možnékonštatovať,žepohľadávkaprihlásenéhoveriteľavsumeistiny2.488,61eurkudňunapadnutého
právneho úkonu existovala (a bola aj splatnou). Veriteľ úpadcu, MJM TRANS, s.r.o., pod poradovým č.
13, so vznikom pohľadávky na základe zmluvy o dielo, s faktúrou splatnou dňa 14.07.2010 vo výške
810,52 eur (bez úrokov z omeškania), s faktúrou splatnou dňa 13.08.2010 vo výške 246,94 eur (bez

úrokovzomeškania),sfaktúrousplatnoudňa14.07.2010vovýške269,32eur(bezúrokovzomeškania),
v celkovej sume 1.326,78 eur uznaná, je možné konštatovať, že pohľadávka prihláseného veriteľa v
sume istiny 1.326,78 eur ku dňu napadnutého právneho úkonu existovala (a bola aj splatnou). Veriteľa
úpadcu, Technopoint Sanitrends, spol. s r.o., pod poradovým č. 20, so vznikom pohľadávky na základe
rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2010, s faktúrou splatnou dňa 25.10.2010 vo výške 550,84 eur

(bez úrokov z omeškania). Veriteľ si prihlásil do konkurzu okrem iného aj trovy rozhodcovského konania
a úroky z omeškania priznané rozhodcovským rozsudkom priznaným rozhodcovským súdom, ktorý
nadobudol účinnosť dňa 05.07.2011, avšak vzhľadom na absenciu skutkových tvrdení zo strany žalobcu,
je možné napriek uznanej sume v konkurze vo výške 725,76 eur, zohľadniť v danom súdnom konaníexistenciu pohľadávky veriteľa v istine, ktorá existovala ku dňu napadnutého právneho úkonu vo výške
550,84 eur. Veriteľ úpadcu, ECLISSE Slovakia, s.r.o., pod poradovým č.5, so vznikom pohľadávky na
základe zmluvy o dodávkach, s faktúrou splatnou dňa 30.06.2010 vo výške 308,54 eur, z toho istina

v sume 280,84 eur a úrok z omeškania 27,70 eur, v sume 308,54 eur uznaná, je možné konštatovať,
že pohľadávka prihláseného veriteľa v sume istiny 280,84 eur ku dňu napadnutého právneho úkonu
existovala (a bola aj splatnou). Súd v tomto smere pre absenciu skutkových tvrdení zo strany žalobcu
nezohľadňoval sumu úrokov z omeškania, keďže žalobca neuviedol, aká suma z úroku z omeškania
je zahrnutá v predmetnej sume ku dňu napadnutého právneho úkonu a súd nebude v tomto smere

dotvárať sumu existujúcej pohľadávky aj z úrokov z omeškania ku dňu napadnutého právneho úkonu
(a vypočítavať namiesto žalobcu tento úrok z omeškania) s ohľadom na absentujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa napr. aj výšky sadzby samotného úroku. Veriteľ úpadcu, PRYZMAT Slovakia, s.r.o., pod
poradovým č. 14, so vznikom pohľadávky na základe dodávky tovaru dňa 30.11.2010, s faktúrou
splatnou dňa 07.12.2010 vo výške 276,59 eur, z toho istina v sume 208,85 eur a úrok z omeškania 13,08
eur,vsume276,59euruznaná,jemožnékonštatovať,žepohľadávkaprihlásenéhoveriteľavsumeistiny

208,85 eur ku dňu napadnutého právneho úkonu existovala (a bola aj splatnou). Súd v tomto smere pre
absenciuskutkovýchtvrdenízostranyžalobcunezohľadňovalsumuúrokovzomeškania,keďžežalobca
neuviedol,akásumazúrokuzomeškania jezahrnutávpredmetnejsumekudňunapadnutéhoprávneho
úkonu a súd nebude v tomto smere dotvárať sumu existujúcej pohľadávky aj z úrokov z omeškania ku
dňu napadnutého právneho úkonu (a vypočítavať namiesto žalobcu tento úrok z omeškania) s ohľadom

na absentujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa napr. aj výšky sadzby samotného úroku. Súd upozorňuje,
ževzniktýchtopohľadávok,anirozhodnýdátum,kuktorémupredmetnépohľadávkyvznikli,ichsplatnosť
a výška rozporovaná zo strany žalovaného nebola.

62. Súd následne na základne podrobne uvedených skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný účinne

nepoprel, ako aj na podklade doložených listinných dokladov, zistil výšku jednotlivých existujúcich a
splatných pohľadávok v čase napadnutého odporovateľného právneho úkonu, a to nasledovne. Veriteľ
úpadcu, STAVOSPOL SK s.r.o., pod poradovým č. 19, si prihlásil 15 pohľadávok v celkovej výške
45.874,78 eur, pričom prihláškami 1-12 v úhrnnej výške 36.306,79 eur (ktorá zároveň predstavuje
priznanú istinu na základe rozhodcovského nálezu zo dňa 09.05.2011) si prihlásil neuhradené kúpne

ceny tovaru dodaného na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.02.2010, ktoré boli splatné v rozmedzí od
30.08.2010 do 17.02.2011 (t.j. v období pred vykonaním právneho úkonu), prihláška č. 13 vo výške
1.553,53 eur predstavuje úrok z omeškania ku dňu 16.02.2011 (t. j. v období pred vykonaním právneho
úkonu), prihláška č. 14 vo výške 4.193,62 eur predstavuje úrok z omeškania za obdobie od 17.02.2011
do 11.08.2011 a prihláška č. 15 vo výške 3.820,84 eur predstavuje náklady z uplatnenia. Správca úpadcu

uznal v konkurze celkovú sumu 45.874,78 eur, avšak vo vyjadrení doručenom dňa 13.12.2023 žalobca v
tomto smere sám uviedol, že suma vo výške minimálne 37.860,32 eur predstavuje záväzky voči tomuto
veriteľovi existujúce a splatné pred vykonaním napadnutého právneho úkonu. Vo vzťahu k zvyšnej časti
je zrejmé, že ide o pohľadávku, ktorá sa nevzťahuje k času vykonania napadnutého odporovateľného
právneho úkonu, a preto súd zohľadnil len sumu vo výške 37.860,32 eur, ktorá predstavuje istinu

pohľadávky a úrok z omeškania vypočítaný ku dňu napadnutého odporovateľného právneho úkonu
(č.l. 342-378). Veriteľ úpadcu, INGSTEELSTAV, spol. s.r.o., pod poradovým číslom 10, si prihlásil
prihlášku v celkovej výške 30.882,72 eur vyplývajúcu z faktúr č. 2010029, splatná dňa 30.06.2010
a č. 2010040, splatná dňa 30.07.2010. Istina predstavuje sumu 25.321,11 eur, úrok z omeškania je
vo výške 2.487,78 eur, z čoho úrok z omeškania do dňa 21.02.2011 - deň vykonania napadnutého

právneho úkonu predstavuje výšku 1.332,72 eur a náklady z uplatnenia vo výške 3.073,83 eur. Správca
úpadcu uznal v konkurze celkovú sumu 30.882,72 eur, avšak vo vyjadrení doručenom dňa 13.12.2023
žalobca v tomto smere sám uviedol, že suma vo výške minimálne 26.653,83 eur predstavuje záväzky
voči tomuto veriteľovi existujúce a splatné pred vykonaním napadnutého právneho úkonu. Vo vzťahu
k zvyšnej časti je zrejmé, že ide o pohľadávku, ktorá sa nevzťahuje k času vykonania napadnutého

odporovateľného právneho úkonu, a preto súd zohľadnil len sumu vo výške 26.653,83 eur, ktorá
predstavuje istinu pohľadávky a úrok z omeškania vypočítaný ku dňu napadnutého odporovateľného
právneho úkonu (č.l. 312-315).Veriteľ úpadcu, STAVMAT IN, spol. s.r.o., pod poradovým číslom 18, si
prihlásil pohľadávku v celkovej výške 16.419,95 eur, vyplývajúcu z faktúr č. FV27 - 1000/2009, splatná
dňa 20.01.2010 a č. FV - 1003/2009, splatná dňa 29.01.2010 v celkovej výške oboch faktúr 18.425,27

eur. Neuhradená istina (prihlásená) predstavuje sumu 12.522,73 eur, úrok z omeškania je vo výške
1.936,80 eur, z čoho úrok z omeškania do dňa 21.02.2011 - deň vykonania napadnutého právneho
úkonu predstavuje výšku 1.568,58 eur a náklady z uplatnenia vo výške 1.960,42 eur. Správca úpadcu
uznal v konkurze celkovú sumu 16.419,95 eur, avšak vo vyjadrení doručenom dňa 13.12.2023 žalobca vtomto smere sám uviedol, že suma vo výške minimálne 14.091,30 eur predstavuje záväzky voči tomuto
veriteľovi existujúce a splatné pred vykonaním napadnutého právneho úkonu. Vo vzťahu k zvyšnej časti
je zrejmé, že ide o pohľadávku, ktorá sa nevzťahuje k času vykonania napadnutého odporovateľného

právneho úkonu, a preto súd zohľadnil len sumu vo výške 14.091,30 eur, ktorá predstavuje istinu
pohľadávky a úrok z omeškania vypočítaný ku dňu napadnutého odporovateľného právneho úkonu
(č.l. 339-341). Veriteľ úpadcu, DOKA Slovakia Debniaca technika s.r.o., pod poradovým číslom 2, si
prihlásil prihlášku v celkovej výške 5.816,34 eur vyplývajúcu z faktúr č. 545164399 vo výške 820,04 eur
so splatnosťou 20.10.2010, 545165090 vo výške 1.698,21 eur so splatnosťou 20.11.2010, 545165709

vo výške 1.841,06 eur so splatnosťou 20.12.2010, 545166132 vo výške 92,40 eur so splatnosťou
18.01.2011, 545166231 vo výške 546,35 eur so splatnosťou 20.01.2011, 545166621 vo výške 163,22
eur so splatnosťou 20.02.2011 a 545166947 vo výške 3,68 eur so splatnosťou 14.03.2011. Správca
úpadcu v konkurze neuznal celý prihlásený úrok z omeškania vo výške 651,38 eur, ale len úrok z
omeškania vo výške 432,46 eur. Neuhradená istina do dátumu vykonania napadnutého právneho úkonu
predstavuje sumu 5.161,28 eur, úrok z omeškania je prihlásený vo výške 651,38 eur a uznaný vo

výške 432,46 eur. Na základe uvedeného, je možné konštatovať, že pohľadávka prihláseného veriteľa
v sume istiny 5.161,28 eur ku dňu napadnutého právneho úkonu existovala (a bola aj splatnou, č.l.
261-282a). Súd v tomto smere pre absenciu skutkových tvrdení zo strany žalobcu nezohľadňoval
sumu úrokov z omeškania, keďže žalobca neuviedol, aká suma z úroku z omeškania je zahrnutá v
predmetnej sume ku dňu napadnutého právneho úkonu a súd nebude v tomto smere dotvárať sumu

existujúcej pohľadávky aj z úrokov z omeškania ku dňu napadnutého právneho úkonu (a vypočítavať
namiesto žalobcu tento úrok z omeškania) s ohľadom na absentujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa
napr. aj výšky sadzby samotného úroku. Veriteľ úpadcu, DREVOSTAVBY DUCHO s.r.o., pod poradovým
číslom 4, si prihlásil 3 pohľadávky v celkovej výške 3.015,86 eur z faktúr č. 001/2010 vo výške
2.000 eur so splatnosťou 01.03.2010, č. 013/2010 vo výške 220,01 eur so splatnosťou 20.09.2010,

č. 014/2010 vo výške 200,02 eur so splatnosťou 22.09.2010. Žalobca vypočítal úroky z omeškania
z jednotlivých prihlášok do okamihu vykonania napadnutého právneho úkonu vo výške 172,60 eur
+ 11,60 eur + 10,49 eur t. j. vo výške 194,68 eur. Správca úpadcu uznal v konkurze celkovú sumu
3.015,86 eur, avšak vo vyjadrení doručenom dňa 13.12.2023 žalobca v tomto smere sám uviedol, že
suma vo výške minimálne 2.594,71 eur predstavuje záväzky voči tomuto veriteľovi existujúce a splatné

pred vykonaním napadnutého právneho úkonu s ohľadom práve na vypočítaný úrok z omeškania do
dňa napadnutého odporovateľného právneho úkonu. Vo vzťahu k zvyšnej časti je zrejmé, že ide o
pohľadávku, ktorá sa nevzťahuje k času vykonania napadnutého odporovateľného právneho úkonu,
a preto súd zohľadnil len sumu vo výške 2.594,71 eur, ktorá predstavuje istinu pohľadávky a úrok z
omeškania vypočítaný ku dňu napadnutého odporovateľného právneho úkonu (č.l. 286-298). Veriteľ

úpadcu, JŠ servis, s.r.o., pod poradovým číslom 12, si prihlásil 5 pohľadávok v celkovej výške 2.558,35
eur z faktúr č. 201051265 vo výške 1673,97 eur so splatnosťou 02.08.2010, č. 201051588 vo výške
138,46 eur so splatnosťou 19.08.2010, č. 201051589 vo výške 344,15 eur so splatnosťou 16.09.2010,
č. 201051782 vo výške 153,93 eur so splatnosťou 11.10.2010, č. 201051783 vo výške 35,70 eur so
splatnosťou 11.10.2010. Žalobca vypočítal úroky z omeškania z jednotlivých prihlášok do okamihu

vykonania napadnutého právneho úkonu vo výške 82,55 eur + 6,10 eur + 14,05 eur + 5,85 eur +
1,30 eur t. j. vo výške 109,85 eur. Správca úpadcu uznal v konkurze celkovú sumu 2.558,35 eur,
avšak vo vyjadrení doručenom dňa 13.12.2023 žalobca v tomto smere sám uviedol, že suma vo výške
minimálne 2.456,06 eur predstavuje záväzky voči tomuto veriteľovi existujúce a splatné pred vykonaním
napadnutého právneho úkonu. Vo vzťahu k zvyšnej časti je zrejmé, že ide o pohľadávku, ktorá sa

nevzťahuje k času vykonania napadnutého odporovateľného právneho úkonu, a preto súd zohľadnil len
sumu vo výške 2.456,06 eur, ktorá predstavuje istinu pohľadávky a úrok z omeškania vypočítaný ku
dňu napadnutého odporovateľného právneho úkonu (č.l. 321-338). Veriteľ úpadcu, Holcim (Slovensko)
a.s., pod poradovým číslom 7, si prihlásil prihlášku v celkovej výške 2.538,65 eur vyplývajúcu z faktúr č.
2240321972 v neuhradenej výške 1.502,89 eur, splatná dňa 15.12.2010 a č. 2240322593 v neuhranej

výške 761,74 eur, splatná dňa 19.12.2010 v celkovej neuhradenej výške oboch faktúr 2.264,63 eur. Úrok
z omeškania je vo výške 274,02 eur, z čoho úrok z omeškania do dňa 21.02.2011 - deň vykonania
napadnutého právneho úkonu predstavuje výšku 54,80 eur. Správca úpadcu uznal v konkurze celkovú
sumu 2.538,65 eur, avšak vo vyjadrení doručenom dňa 13.12.2023 žalobca v tomto smere sám uviedol,
že suma vo výške minimálne 2.319,43 eur predstavuje záväzky voči tomuto veriteľovi existujúce a

splatné pred vykonaním napadnutého právneho úkonu. Vo vzťahu k zvyšnej časti je zrejmé, že ide o
pohľadávku, ktorá sa nevzťahuje k času vykonania napadnutého odporovateľného právneho úkonu,
a preto súd zohľadnil len sumu vo výške 2.319,43 eur, ktorá predstavuje istinu pohľadávky a úrok z
omeškania vypočítaný ku dňu napadnutého odporovateľného právneho úkonu (č.l. 298-311). Veriteľúpadcu, DÔVERA zdravotná poisťovňa a.s., prihlásený pod poradovým číslom 3, si prihlásil prihlášku v
celkovej výške 311,18 eur vyplývajúcu z neuhradených preddavkov na zdravotné poistenie za obdobie
01.07.2010-31.07.2010(t.j.obdobieprednapadnutýmprávnymúkonom).Úrokzomeškaniajevovýške

7,52 eur, z čoho úrok z omeškania do dňa 21.02.2011, deň vykonania napadnutého právneho úkonu,
predstavuje výšku 3,75 eur. Správca úpadcu uznal v konkurze celkovú sumu 311,18 eur, z toho suma
istiny vo výške 303,66 eur. Súd vzhľadom na výšku vypočítaného úroku z omeškania konštatuje, že
307,41eurpredstavujezáväzkyvočitomutoveriteľoviexistujúceasplatnépredvykonanímnapadnutého
právneho úkonu. Vo vzťahu k zvyšnej časti je zrejmé, že ide o pohľadávku, ktorá sa nevzťahuje k času

vykonania napadnutého odporovateľného právneho úkonu, a preto súd zohľadnil len sumu vo výške
307, 41 eur, ktorá predstavuje istinu pohľadávky a úrok z omeškania vypočítaný ku dňu napadnutého
odporovateľného právneho úkonu (č.l. 298-311). Súd upozorňuje, že vznik týchto pohľadávok, ani
rozhodný dátum, ku ktorému predmetné pohľadávky vznikli, ich splatnosť a výška rozporovaná zo strany
žalovaného nebola. Rovnako tak nebola zo strany žalovaného vypočítaná výška úrokov zo splatnej
pohľadávky odo dňa ich splatnosti do dňa napadnutého právneho úkonu.

63. Keďže žalobca pre účely posúdenia existencie a splatnosti jednotlivých pohľadávok nebral
v úvahu pohľadávky veriteľov, a to Slovenská republika - Krajský súd v Bratislave a Slovenská
republika - Daňový úrad Bratislava I, súd neprihliadal na tieto pohľadávky v rámci zisťovania výšky
pohľadávok prihlásených a zistených veriteľov. Správca úpadcu neuznal pohľadávky veriteľa L.-PAVIÁN

ZÁHRADNÍK a REDOSTAV s.r.o..

64. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne (po sčítaní pohľadávok vyššie popísaných veriteľoch ich
pohľadávok vo výške v rozhodnom čase) vyplýva, že v čase vykonania napadnutého právneho úkonu
existovali pohľadávky 15 prihlásených a zistených veriteľov v celkovej a správcom uznanej výške

103.574,50 eur (4.747,33 eur+2.526,91 eur +2.488,61 eur + 1.326,78 eur + 550,84 eur + 280,84 eur
+208,85 eur + 37.860,32 eur + 26.653,83 eur + 14.091,30 eur + 5.161,28 eur + 2.594,71 eur + 2.456,06
+ 2.319,43 eur + 307,41 eur).

65. Súd preto skúmal s ohľadom na splnenie podmienok podľa § 57 ods. 4 ZoKR, či práve v dôsledku

vyplatenia peňažných prostriedkov vo výške 20.029,92 eur, došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu,
že pohľadávky veriteľov, a to s ohľadom na právny rozbor uvedený vyššie konkrétne - 15 veritelia s
celkovou sumou pohľadávok 103.574,50 eur (ktorí sú zároveň zistenými a prihlásenými veriteľmi), boli
ukrátení práve v dôsledku tohto úkonu. Stav majetku úpadcu k dátumu odporovateľného právneho
úkonu súd zisťoval z podrobných súvah úpadcu, z výkazov ziskov a strát úpadcu, daňových priznaní,

pokladničnej knihy a ďalších popísaných listinných dôkazov. Zo súvahy úpadcu za rok 2010 vyplýva, že
celková výška majetku ku koncu roka 2010 bola vo výške 45.083 eur, tvorená neobežným majetkom
vo výške 12.860 eur (dlhodobý hmotný majetok) a obežným majetkom vo výške 44.988 eur, tvorený
krátkodobými pohľadávkami vo výške 43.496 eur (riadok č. 047 súvahy) a peniazmi vo výške 1.492 eur
(riadok č. 055 súvahy) a pohľadávkami z obchodného styku vo výške 5.486 eur. Zo súvahy úpadcu za

obdobie01/2011-03/2011vyplýva,žecelkovávýškamajetkukudňu31.03.2011bolavovýške2.483eur
tvorená krátkodobými pohľadávkami vo výške 2.490 eur (riadok č. 046 súvahy) a zostatku bankového
účtu v zápornej výške 7 eur (riadok č. 055 súvahy). Z výkazov ziskov a strát úpadcu za obdobie 01/2011
- 03/2011 vyplýva, že odo dňa 01.01.2011 do dňa 31.03.2011 (t. j. v období vykonania napadnutého
právneho úkonu) úpadca nedosahoval žiaden zisk, tržby a výnosy z hospodárskej činnosti. V tomto

období, teda do 21.02.2011 nenadobudol žiaden iný, resp. nový majetok, ako je deklarované v súvahe za
rok 2010, čo zároveň potvrdzuje aj daňové priznanie za obdobie od 01.01.2011 do 18.08.2011, ktoré o.
i. uvádza výsledok hospodárenia pred zdanením v zápornej výške 3.195,76 eur. Na danom mieste súd
pripomína, že položku pohľadávok z obchodného styku v súvahe za rok 2010 (položka č. 048) je tvorená
práve pohľadávkami, ktoré boli následne v priebehu roka uhradené, avšak do napadnutého právneho

úkonu od X.XXX v sume 5.115 eur dňa 03.01.2011, čo potvrdzuje okrem knihy pohľadávok aj vysvetlenie
žalovaného k dodanej knihe pohľadávok. Uvedené de facto znamená, že do dňa napadnutého právneho
úkonu je treba hodnotu majetku úpadcu vo výške 45.083 eur (položka 001 súvahy za rok 2010) znížiť
o uhradenú sumu vo výške 5.115 eur evidovanú v položke pohľadávok (položka č. 048), čo znamená,
že hodnota majetku úpadcu bola vo výške 39.968 eur. Predmetná suma uhradená na účet úpadcu

bola vybratá vo výške 5.110 eur, pričom z listinných dôkazov, a to výpisu z účtu za mesiac január
2011 a následne z vysvetlenia žalovaného ako mimoriadnej účtovnej závierky vyplýva, že stav na
finančných účtoch bol k 01.02.2011 vo výške 8,66 eur a k 31.03.2011 vo výške 7,30 eur. Zatiaľ čo došlo
k výberu sumy 5.110 eur po zapletení pohľadávky úpadcu voči XX.XX.XXXX P., predmetná suma bolav rovnaký deň vložená do pokladnice úpadcu. Z pokladničnej knihy vyplýva, že v období od 03.01.2011
do 20.02.2011 bola celkovo vložená suma 43.110 eur a vybratá suma 20.375,82 eur, teda hodnota
majetku v pokladnici deň pred napadnutým odporovateľným právnym úkonom bola vo výške 22.734,18

eur. Keďže úpadca v rozhodnom čase nedosahoval žiadne výnosy, tržby a zisk, pričom ako vyplýva zo
súvahy majetku za obdobie do 31.03.2011 je zrejmé, že žiadny ďalší majetok úpadca nenadobudol v
rozhodnom období (samotný žalovaný konštatoval vo vysvetlení-č.l.386, že úpadca neeviduje žiadne
odberateľské pohľadávky), je možné konštatovať, že hodnota majetku úpadcu deň pred napadnutým
právnym úkonom bola maximálne vo výške 62.710,84 eur (39.968 eur + 22.734,18 eur +8,66 eur). V

deň napadnutého právneho úkonu, okrem vyplatenia finančných prostriedkov vo výške 20.029,92 eur
bola z pokladnice uhradená suma 1.657,72 eur ako vrátený vklad spoločníkovi, nákup tovaru v hodnote
279 eur a výplata mzdy v sume 1.950,08 eur, z čoho vyplýva, že dňa 22.02.2011 bola celková hodnota
majetku maximálne v sume 38.794,12 eur.

66. Vzhľadom na uvedené došlo odporovateľným právnym úkonom k zmene štruktúry v majetku

spočívajúcom v znížení majetku o sumu 20.029,92 eur. Aj zo súvahy úpadcu k 31.12.2010 vyplýva
záporná hodnota vlastného imania -519.688 eur a zo súvahy úpadcu k 31.03.2011 záporné vlastné
imanie vo výške -522.799 eur a vlastné imanie a záväzky spolu v hodnote 2.483 eur. Súd musí
konštatovať, že akákoľvek ďalšia zmena majetku, ktorou úpadca negatívne menil štruktúru majetku a
ktorá napĺňa znaky skutkovej podstaty § 59 ZoKR alebo 60 ZoKR, predstavuje zmenšenie majetku

úpadcu, ktorý má vplyv na prihlásených a zistených veriteľov v následne vyhlásenom konkurznom
konaní, čím dochádza k ukráteniu týchto veriteľov. Súd neposudzuje pri skúmaní § 57 ods. 4 ZoKR
predĺženie, ale schopnosť úpadcu uhradiť všetky svoje záväzky (aj podriadené) ku dňu napadnutého
právneho úkonu, ktoré sa v tomto smere môžu dostať do konkurzného konania. Vzhľadom na existenciu
veriteľov,ktorýchvýškaprihlásenýchpohľadávokbolavsume103.574,50europrotimaximálnejhodnote

majetku deň pred vykonaním odporovateľného úkonu v sume 62.710,84 eur, je možné konštatovať, že
tento majetok nepostačoval na úhradu zistených záväzkov úpadcu vo vzťahu k pohľadávkam veriteľom
prihláseným a zisteným v konkurze. V tomto smere súd musí zohľadňovať všetky záväzky spoločnosti
k rozhodnému dňu, ako aj existenciu veriteľov a ich pohľadávok. S ohľadom na vyššie uvedený
právny rozbor dospel súd k záveru, že vo vzťahu k napadnutému odporovateľnému úkonu boli splnené

všeobecné podmienky odporovateľnosti v zmysle § 57 ods. 4 ZoKR.

67. Žalovaný namietal, že žalobca skutkové tvrdenia vzťahujúce sa k § 57 ods. 4 ZoKR uplatnil
oneskorene. Súd však uvádza, že v tomto smere podal žalobca žalobu včas, pričom základné skutkové
tvrdeniavzťahujúcesak§57ods.4ZoKRuplatnilužvpodanejžalobe,atoukrátenieveriteľovazníženie

hodnoty majetku, ktoré nebude postačovať na uspokojenie prihlásených pohľadávok v konkurze
(ochrana pred únikom majetkových hodnôt, ktoré majú slúžiť na uspokojenie veriteľov v konkurze).
Následne skutkové tvrdenia uplatnené vo vyjadreniach žalobcu po podaní žaloby sú spresnením a
doplnením základného tvrdenia žalobcu v žalobe o tom, že všeobecný predpoklad odporovateľnosti
právneho úkonu v zmysle § 57 ods. 4 ZoKR bol naplnený. Súd v prípade, ak by bola žaloba podaná za

účinnosti CSP mohol uplatniť sudcovskú koncentráciu konania, pričom v tomto smere je treba poukázať
na to, že v rámci procesnej ekonómie a hospodárnosti konania, súd poskytol stranám konania po
pojednávaní dňa 28.11.2023 možnosť doplniť argumentáciu v lehote 15 dní, čo splnené zo strany
žalobcu bolo dňa 13.12.2023.

68. Súd sa následne zaoberal skutkovými podstatami odporovateľných právnych úkonov, ktoré vymedzil
žalobca, a to zvýhodňujúcim a ukracujúcim právnym úkonom podľa § 59 ZoKR a 60 ZoKR.

69. Súd skúmal splnenie podmienok odporovateľnosti zvýhodňujúceho právneho úkonu v zmysle § 59
ods. 1 ZoKR, pričom dospel k záveru, že žalobca v podanej žalobe síce v rámci právneho posúdenia

uviedol aj príslušný § 59 ods. 1, 3 a 4 ZoKR, avšak týmto sa v podanej žalobe absolútne nezaoberal,
neuviedol žiadne skutkové tvrdenia k predmetnému ustanoveniu (úplná absencia skutkových tvrdení
žalobcu), a preto je v tomto smere naplnenie skutkovej podstaty podľa § 59 ods. 1 ZoKR uplatnené
až správcom úpadcu v podaní dňa 27.07.2022, teda po uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie žaloby
podľa§59ods.1ZoKR.Vzhľadomnauvedené,jepretomožnéskonštatovať,žesúdsohľadomnazánik

práva uplatniť žalobou osobitnú skutkovú podstatu podľa § 59 ods. 1 ZoKR, sa súd touto nezaoberal.

70.Priodporovateľnostipodľa§58a§59ZoKRsanevyžadujeúmyseldlžníkaalebodruhejstranyukrátiť
uspokojenie pohľadávok veriteľov, pre odporovateľnosť podľa ustanovenia § 60 ZoKR je podmienkou,aby bol právny úkon uskutočnený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, pričom tento bol zo
strany žalovaného rozporovaný. Zároveň zákon vyžaduje, aby bol tento úmysel druhej strane známy,
čo bolo rovnako tak sporné. Existenciu úmyslu dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle

(resp. osoby, v prospech ktorej bol právny úkon uskutočnený), je povinný preukázať žalobca. Úmysel
dlžníka a vedomosť druhej strany právneho úkonu o tomto úmysle zákon predpokladá v prípadoch,
kedy dlžník urobil právny úkon v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom. Na danom mieste súd
uvádza, že v čase odporovateľného úkonu bol žalovaný konateľom úpadcu, pričom do 20.01.2010 bol
aj spoločníkom úpadcu, z čoho jednoznačne vyplýva, že ide o osobu spriaznenú podľa § 9 ods. 1 písm.

a) ZoKR. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že podľa vyvrátiteľnej právnej domnienky upravenej v §
60 ods. 2 ZoKR je to žalovaný, ktorý znáša dôkazné bremeno ako spriaznená osoba, aby preukázala,
že o úmysle dlžníka ukrátiť uspokojenie prihlásenej pohľadávky nevedela (bližšie pozri rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2019, sp. zn. 3Obdo/59/2018 zverejnené pod č. R 52/2019).
Žalovaný však opak úmyslu ukrátiť veriteľov úpadcu nepreukázal. Žalobca vyplatením finančných

prostriedkov v hotovosti ukrátil svojich veriteľov, keď sa jeho záväzky voči ostatným veriteľom neznížili,
naproti tomu došlo k zmenšeniu hodnoty majetku, ktorým by tieto záväzky uspokojoval, pričom z
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že už pred vykonaným odporovateľným právnym
úkonom nemal úpadca dostatok majetku na uspokojenie všetkých svojich veriteľov. Odôvodnenie
žalovaného spočívajúce v absencii úmyslu ukrátiť veriteľa, keďže účtovná závierka bola vypracovaná

až následne, teda po vykonaní tohoto odporovateľného právneho úkonu, pričom hradil aj iné záväzky,
ako aj dotoval pokladnicu, neobstojí. V tejto súvislosti súd upozorňuje, že v rámci odbornej starostlivosti
konateľa zahŕňa povinnosť konateľa poznať hospodársky stav danej spoločnosti a rovnako tak, aj
prijať potrebné opatrenia v prípade negatívneho výsledku takéhoto hospodárenia, a to v priebehu
celého fungovania danej spoločnosti, nielen po získaní účtovných výsledkov vyplývajúcich z účtovných

závierok. Žalovaný ako konateľ spoločnosti má povinnosť v rámci odbornej starostlivosti byť dostatočne
informovaný a oboznámený so stavom majetku spoločnosti, záväzkami a pohľadávkami spoločnosti
v priebehu jej hospodárenia. Okrem toho, súd upozorňuje s ohľadom na výkaz ziskov a strát za
rozhodné obdobie, teda od 01.01.2011 do 21.02.2011, že žalovanému ako konateľovi muselo byť
zrejmé, že hospodárska činnosť danej spoločnosti bola úplne utlmená. Napriek uvedenému, žalovaný

ako spriaznená osoba v mene úpadcu vyplatil finančné prostriedky v danej výške vo svoj prospech,
a to počas úpadku spoločnosti (zo súvahy za rok 2010 je viac ako zrejmé, že spoločnosť bola v
predĺžení, pričom s ohľadom na existenciu veriteľov so splatnými pohľadávkami bol úpadca aj platobne
neschopný). V tomto prípade bol dlžník v čase úhrady záväzku žalovanému v úpadku, hoci táto
skutočnosť ešte nebola formálne deklarovaná (na jeho majetok ešte nebol vyhlásený konkurz ani začaté

konkurzné konanie), objektívne však nebol schopný hradiť priebežne svoje záväzky, ale uprednostnil
jedného veriteľa na úkor ostatných. Ak by bol dlžník v tom čase už v konkurze, nemohol by v celom
rozsahu uspokojiť žalovaného. V rozpore so zásadou pomerného uspokojovania veriteľov došlo k zániku
pohľadávky spriazneného veriteľa, z hodnoty ktorej by inak prichádzalo do úvahy pomerné uspokojenie
nezabezpečených pohľadávok veriteľov úpadcu pred možnosťou uspokojenia podriadenej pohľadávky

spriazneného veriteľa (§ 95 ods. 2 ZoKR). Keďže žalovaného pohľadávka splnením zanikla, nemusel
si ju prihlasovať do následne vyhláseného konkurzu, pričom popri žalovanom existovali ďalší veritelia,
ktorí tak učiniť museli a ich pohľadávky vznikli a boli splatné skôr, ako vyplynulo z dokazovania, čím
došlo k ich ukráteniu.

71. Súd mal v konaní za preukázanú podmienku odporovateľnosti právneho úkonu stanovenú v § 60
ods. 1, ods. 2 ZoKR, keďže právny úkon (tak ako bolo uvedené v predchádzajúcom bode) bol urobený
počas úpadku dlžníka. S ohľadom na vedomosť úpadcu, ako aj spoločníka o stave týchto záväzkov
spoločnosti voči veriteľom, je evidentné, že tak dlžník, ako aj žalovaný, ukrátili týchto dlžníkov so
zákonom predpokladaným úmyslom, čím bola naplnená skutková podstata aj ukracujúceho právneho

úkonu.

72.Sohľadomnato,žedňa01.07.2011bolozačatékonkurznékonanieaodporovateľnýprávnyúkonbol
vykonaný úpadcom dňa 21.02.2011 v prospech spriaznenej osoby mal súd splnenú časovú podmienku
odporovateľnosti ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ods. 3 ZoKR, keďže právny úkon, ktorý bol

urobený počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania v prospech spriaznenej osoby.

73. S ohľadom na vyššie uvedený rozbor, preto súd konštatuje, že základné predpoklady úspešnej
odporovateľnosti popísaného právneho úkonu (dňa 21.02.2011) žalobou správcu úpadcu boli splnené,a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku. Vo vzťahu k výroku II. rozsudku, súd dopĺňa,
keďže rozhodol o tom, že odporovateľný právny úkon zo dňa 21.02.2011 je voči veriteľom úpadcu
v dotknutom konkurznom konaní právne neúčinný, nadväzuje na tento výrok v zmysle § 63 ZoKR

rozhodnutie súdu o vydaní príslušného prospechu vo výške 20.029,92 eur do dotknutej podstaty. Aj z
vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo 31/2020 vyplýva,
že ak sú splnené podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, „je naplnený dôvod pre vyhovenie
žalobe správcu so všetkými dôsledkami s tým spojenými, vrátane povinnosti žalovanej strany vydať do
konkurznej podstaty prospech získaný neúčinným právnym úkonom od úpadcu“.

74. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

75. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

76. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

77. O nároku na náhradu trov konania žalobcu rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s

§ 255 ods. 1 CSP a contrario, keďže žalobca napriek tomu, že bol v celom rozsahu v konaní úspešný,
ako správcovi úpadcu, mu žiadne trovy konania nevznikli. Súd preto vo výroku III. rozsudku v súlade so
zásadou hospodárnosti a procesnej ekonómie konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán konania nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).