Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821203163
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3821203163.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu A. B., 17.11.1971, trvale bytom C.,
D. XXX/XX, zastúpeného advokátom CONSULTA s.r.o., so sídlom Šafárikovo námestie č. 4, Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 318 495, proti žalovanému Pôdohospodárske družstvo Oslany,
IČO: 31 578 853, so sídlom 972 47 Oslany, zastúpenému JUDr. Martinom Gubkom, advokátom, so

sídlom Partizánske, Hrnčírikova 1/B, IČO: 53 351 045, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva a
o odstránenie neoprávnenej stavby, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 2. decembra 2022, č.k. 16C/27/2021 – 85, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v anáhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 2. decembra 2022, č.k. 16C/27/2021-85 súd prvej inštancie výrokom I. uložil

žalovanému odstrániť na vlastné náklady z pozemku vo vlastníctve žalobcu a to z parcely registra C KN
č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1020 m2 , zapísanej na LV č. XXXX
C.E.F.,katastrálnehoodboru,vk.ú.C.,obecC.,okresF.stavbubezsúpisnéhočísla,popisstavby:poľné
hnojiskodo60dníodprávoplatnostirozsudku.VýrokomII.vozvyškužalobu,ktorousažalobcadomáhal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu spočívajúceho
v užívaní predmetnej stavby na skladovanie maštaľného hnoja, zamietol. O trovách konania výrokom

III. rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo skutkového
zistenia, že žalobca je vlastníkom parcely č. 2025/26, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1020 m2 ,
zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. C. a žalovaný je výlučným vlastníkom stavby poľné hnojisko, ktorá stojí
na parc. č. 2025/26. Z rozhodnutia G. B. H. C. - odbor hospodársko správny z 29.05.1987 zistil, že I. J.
D. „K.“ C. podalo dňa 24.03.1987 návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby: spevnené poľné
hnojisko 4000 m3 C. na pozemkoch parc. č. 2025/1 a 2025/5. Zo stavebného povolenia G. B. H. C. -
odbor hospodársko správny z 09.10.1987 zistil, že bola povolená stavba - spevnené poľné hnojisko 4000

m3 riešené ako povrchové, vodotesné, opatrené kontrolnou drenážou a vodonepriepustnou žumpou
pri hospodárskom dvore C. so začiatkom stavby 03/87 a ukončením výstavby 01/88. Z kolaudačného
rozhodnutia G. B. H. C. - odbor hospodársko správny z 01.07.1988 zistil, že pre stavbu Spevnené
poľné hnojisko 4000 m3 Oslany, pre ktorú bolo vydané stavebné povolenie dňa 09.10.1987, sa povolilo
užívanie, pričom stavba obsahuje poľné hnojisko spevnené, žumpu 120 m3 a prístupovú cestu, stavba
je užívania schopná. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Uviedol, že

žalobcasadomáhaochranysvojhovlastníckehopráva,ktoréjeobmedzovanéexistencioucudzejstavby
(poľného hnojiska) na jeho pozemku, t.j. bez právneho dôvodu dôvodne. Súd považoval za nesporné,
že stavbu vybudoval žalovaný, čo bolo podľa neho preukázané aj listinnými dôkazmi (stavebnépovolenie, kolaudačné rozhodnutie), a na vec aplikoval § 135c Občianskeho zákonníka. Uviedol obranu
žalovaného, že nejde o neoprávnenú stavbu s poukazom na listiny najmä stavebné povolenie a
kolaudačné rozhodnutie. K danej obrane žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že „pre posúdenie, či

ide o stavbu neoprávnenú, nie je podstatné, či stavebník mal stavebné povolenie a ani vedomie (súhlas)
orgánu obce o stavbe. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá
vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo
umožňujúce zriadenie stavby (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6MCdo/44/2012).“ .. Ďalej uviedol,
že podľa rozsudku Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia NS ČR cit. „o neoprávnenú stavbu ide

aj vtedy, ak bola táto stavba zriadená pred 01.01.1992 tzv. socialistickou organizáciou. Ak bol postup
pri zriadení stavby tzv. socialistickou organizáciou na cudzom pozemku od začiatku neoprávnený, je
potrebné vykonať vyporiadanie stavby podľa § 135c OZ“. Po citácii rozhodnutia súd prvej inštancie
uviedol, že je toho názoru, že stavba žalovaného zapísaná na LV č. XXX ako poľné hnojisko, ktorá stojí
na parc. č. 2025/26 je stavbou neoprávnenou. Ďalej rozvádzal len, že žalobe o odstránenie stavby
vyhovel, pretože v danom prípade iné zákonom upravené možné riešenia existencie neoprávnenej

stavby podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka nie sú účelné. konečnom dôsledku vedie k úspechu
alebo k neúspechu v konaní. Vo zvyšku žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu spočívajúceho v užívaní predmetnej stavby
na skladovanie maštaľného hnoja, zamietol ako uviedol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie,
nakoľko poľné hnojisko obhospodaruje spoločnosť PORS s.r.o. a nie žalovaný, ktorá užíva stavbu

žalovaného na základe nájomnej zmluvy. Na vec aplikoval § 12, § 124, § 126 ods. 1 a 2 a § 135c ods.
1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov I. a III. podal žalovaný včas odvolanie. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal právne posúdenie veci podľa § 135c Občianskeho
zákonníka. Je toho názoru, že pre nariadené odstránenie stavby poľného hnojiska chýbal skutkový
a právny základ, nakoľko právo zriadiť stavbu poľného hnojiska vyplývalo zo zákona a nemožno tak
na daný vzťah priamo aplikovať ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka. Poukázal na správnosť
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v tej časti, že oprávnenosť stavby sa musí posudzovať

podľa právnej úpravy v okamihu vzniku stavby ako veci v právnom zmysle, avšak vysporiadanie medzi
stavebníkomavlastníkompozemkuužprebiehapodľaprávnejúpravyplatnejvdoberozhodovaniasúdu.
Namietal však, že súd prvej inštancie sa touto ustálenou súdnou praxou dôsledne neriadil. Poukázal, že
v prípade stavieb v tzv. socialistickom vlastníctve judikatúra pôvodne zastávala jednoznačný názor, že
nejde o neoprávnenú stavbu, ak stavba bola zriadená pred 01.01.1992 tzv. socialistickou organizáciou

(§ 14 a nasl. Hospodárskeho zákonníka (Rc 13/2000). K čiastočnému prehodnoteniu došlo rozsudkom
Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia NS ČR, podľa ktorého môže ísť o neoprávnenú stavbu aj
v prípadoch podľa predchádzajúcej vety, a to vtedy, ak bol postup pri zriadení stavby tzv. socialistickou
organizáciou na cudzom pozemku od začiatku neoprávnený; vtedy je potrebné vykonať vysporiadanie
podľa § 135c Občianskeho zákonníka (Rc 23/2006). Namietal, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé,

v čom bol postup žalovaného ako stavebníka v čase zriadenia stavby neoprávnený. Ako vyplýva z
vykonaného dokazovania, pre stavbu poľného hnojiska bolo dňa 09.10.1987 vydané stavebné povolenie
so začiatkom stavby 03/87 a ukončením stavby 01/88. Z kolaudačného rozhodnutia z 01.07.1988
je zrejmé, že bolo vydané kolaudačné rozhodnutie pre predmetnú stavbu poľného hnojiska. V čase
zriadenia stavby patrilo stavebníkovi právo družstevného užívania, keďže ustanovenie § 37 ods. 3 písm.

c) zákona č. 122/1975 Zb. oprávňovalo družstvo zriaďovať na družstevných pozemkoch stavby potrebné
pre činnosť družstva. Stavba poľného hnojiska toto kritérium spĺňa. V prípade stavby poľného hnojiska
išlo o stavbu povolenú a aj oprávnenú. Žalovaný ďalej uviedol, že bol od počiatku pri zriadení stavby
dobromyseľný a preto považuje za nesprávne, že súd uplatnil najprísnejší postih, ktorým je odstránenie
stavby na náklady stavebníka. Žalovaný je toho názoru, že je potrebné rozhodnúť inak ako o odstránení

stavby poľného hnojiska na náklady žalovaného.

3. Žalobca navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdiť a poukázal na odsek
25 odôvodnenia rozsudku, kde podľa neho súd vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie
ohľadne neoprávnenosti predmetnej stavby. Podľa neho je zrejmé, že predmetná stavba poľného

hnojiska je stavbou neoprávnenou a je stavbou postavenou na pozemku vo vlastníctve žalobcu, a teda z
pohľadu žalovaného na cudzom pozemku. Vyššie uvedené stanovisko podľa neho potvrdzuje aj odborná
literatúra, v zmysle ktorej je neoprávnenou taká stavba, ktorá bola postavená na cudzom pozemku
bez toho, aby vlastník stavby mal k jej postaveniu občianskoprávne oprávnenie. Od neoprávnenejstavby treba odlišovať nepovolenú stavbu, hoci obe stavby bývajú laicky nazývané „čiernymi stavbami“.
V zásade by preto malo platiť, že neoprávnená stavba je súčasne aj stavbou nepovolenou. Výnimočne
však môže dôjsť aj k postaveniu stavby na cudzom pozemku na základe stavebného povolenia teda

k vzniku neoprávnenej stavby, ktorá však nie je stavbou nepovolenou. Súd prvej inštancie podľa
neho rozhodol správne, keď vzhľadom na okolnosti prípadu, dobré mravy, výlučne hospodársky
prospešné využívanie predmetnej stavby žalovaným, účel užívania stavby, či rozsah, v akom stavba
bráni využívaniu pozemku vo vlastníctve žalobcu, rozhodol o odstránení predmetnej stavby.
4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu poukázal na fakt, že postavil stavbu poľného hnojiska v postavení

socialistickej organizácie – družstva, pričom právo zriaďovať na družstevných pozemkoch stavby
potrebné pre činnosť družstva (ktorou stavba poľného hnojiska nepochybne je) vyplývalo priamo zo
zákona, konkrétne z § 37 ods. 3 písm. c) zákona č. 122/1975 Zb. Poukázal, že sám žalobca vo vyjadrení
cituje časť odôvodnenia rozsudku a poukazuje na judikatúru, podľa ktorej za neoprávnenú sa môže
stavba postavená socialistickou organizáciou považovať jedine vtedy, ak bol postup pri zriadení stavby
od začiatku neoprávnený. V tejto súvislosti preto opäť pripomína, že ak právo zriadiť stavbu potrebnú pre

činnosť družstva vyplývalo zo zákona, nemohla sa stať stavba poľného hnojiska neoprávnenou iba tým,
že žalobca ako neskorší vlastník zastavaného pozemku s jej existenciou nesúhlasí. V tejto súvislosti
uviedol, že žalobca nebol v čase zriadenia stavby vlastníkom zastavaného pozemku, pretože podľa jeho
výpovede mal nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku niekedy v období rokov 1993- 1994. Je tak podľa
neho zrejmé, že právny predchodca žalobcu v čase zriadenia stavby voči jej existencii nemal námietky;

poukázal , že takéto skutkové tvrdenie ani nebolo v konaní uplatnené a že ani žalobca po obdobie viac
ako 27 rokov nenamietal existenciu stavby poľného hnojiska a ani jej neoprávnenosť.

5. Žalobca k vyjadreniu uviedol, že s argumentáciou žalovaného nesúhlasí. Pokiaľ žalovaný poukazuje
na § 37 ods.3 písm. c) zákona č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve, takýto odkaz

považuje za nesúvisiaci s predmetom tohto konania. Žalobca zastáva názor, že poukázanie žalovaného
na cit. ustanovenie nie je dostačujúcim pre vyvodenie záveru o tom, že by stavba žalovaného bola
stavbou oprávnenou, pretože pre posúdenie, či ide o stavbu neoprávnenú nie je podstatné, či stavebník
mal stavebné povolenie a ani vedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe. Žalobca nesúhlasí ani s takým
názorom žalovaného, podľa ktorého pre rozhodnutie v konaní má význam posúdenie otázky, kedy

žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku. Podľa názoru žalobcu pre rozhodnutie
tohto sporu má význam iba posúdenie otázky, či boli splnené predpoklady pre odstránenie stavby podľa
§ 135c Občianskeho zákonníka a tieto zákonné predpoklady pre odstránenie stavby splnené boli.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380

Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
v napadnutom rozsahu podľa 388 C.s.p. zmeniť z týchto dôvodov:
7.Vdanejvecijepredmetomodvolaciehokonania rozhodnutiesúduprvejinštancieo odstránení stavby
posúdené podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Obrana odvolateľa - žalovaného proti uplatnenému

nároku v žalobe ako aj jeho podstatná odvolacia námietka voči vyhovujúcemu rozhodnutiu súdu prvej
inštancie spočíva v popretí neoprávnenosti danej stavby s poukazom na právny stav platný v čase
zriadenia stavby (v rokoch 1987-1988) a charakter stavby v tzv. socialistickom vlastníctve. Žalovaný
odvodzuje oprávnenosť svojej stavby od práva družstevného užívania svojho právneho predchodcu
(JRD Osľany) podľa § 37 ods. 3 písm. c) zákona č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve.

8. Súd prvej inštancie v odpovedi na obranu žalovaného citoval v odôvodnení napadnutého rozsudku
časť právnej vety z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky z 16. 2. 2005 sp.zn. 31 Cdo
606/2004 (Rc 23/2006), v ktorom Veľký senát občianskoprávneho kolégia NS ČR dospel k právnemu
záveru, že o neoprávnenú stavbu ide aj vtedy, ak bola táto stavba zriadená pred 1.1.1992 tzv.

socialistickouorganizácioua akbolpostupprizriadenístavbytzv.socialistickouorganizáciounacudzom
pozemkuodzačiatkuneoprávnený,jepotrebnévykonaťvyporiadanieneoprávnenejstavbypodľa§135c
Občianskeho zákonníka. Po citácii tejto časti právnej vety k obrane žalovaného v odôvodnení len stručne
bez bližšieho vysvetlenia uviedol, že je toho názoru, že stavba žalovaného zapísaná na LV č. XXX ako
poľné hnojisko, ktorá stojí na parc.č. 2025/26, je stavbou neoprávnenou.

9. Neoprávnenú stavbu ako právny inštitút zaviedlo do nášho právneho poriadku ustanovenie § 221
zákona č. 40/1964 Zb. (zmenený zákonom č. 131/1982 Zb.). Neoprávnená stavba sa týkala stavbyzriadenej na pozemku, ktorý bol v osobnom užívaní inej fyzickej osoby (občana). Táto úprava prešla
prostredníctvom zákona č. 509/1991 Zb. do teraz platného ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka.

10. Pokiaľ ide o stavby v tzv. socialistickom vlastníctve, judikatúra (česká, avšak vzhľadom na rovnakú
právnu úpravu použiteľná i v slovenskom právnom prostredí) pôvodne zastávala názor (Rc 13/2000), že
o neoprávnenú stavbu nemôže ísť vtedy, ak bola táto stavba zriadená pred 1. 1. 1992 tzv. socialistickou
organizáciou(§14anasl.Hospodárskehozákonníkavzneníplatnomdo30.4.1990).Tátorozhodovacia
prax bola sčasti prehodnotená spomínaným rozsudkom Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia NS

ČR (Rc 23/2006). Odvolací súd zdôrazňuje, že šlo len o čiastočne prehodnotenie pôvodného právneho
záveru.

11. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku bližšie nezaoberal obranou žalovaného, ktorá je aj
jeho hlavnou odvolacou námietkou, a to právom, od ktorého odvodzoval právo stavby na pozemku
a ktoré zákonné ustanovenie opakovane v konaní (i v odvolacom konaní) citoval, (čo súd prvej inštancie

aj uviedol v rozsudku), tzv. právom družstevného užívania podľa § 37 písm. c) zákona č. 122/1975 Zb.
o poľnohospodárskom družstevníctve.

12. Podľa § 37 ods. 1,2, 3 písm. c) zákona č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve k
pozemkom združeným do spoločného družstevného hospodárenia, prípadne k pozemkom daným za ne

do náhradného užívania pri vykonanej hospodársko-technickej úprave pozemkov (ďalej len "združené
pozemky") patrí družstvu právo družstevného užívania. Právo družstevného užívania je bezodplatné a
časove neobmedzené; oprávňuje družstvo k tomu, aby v súlade s právnymi predpismi užívalo združené
pozemky na plnenie všetkých úloh, ktoré sú predmetom jeho činnosti. Družstvo môže najmä zriaďovať
na družstevných pozemkoch stavby potrebné pre činnosť družstva aj obytné domy v rámci podnikovej

bytovej výstavby.

13. Pritom na potrebu zaoberať sa právom platným v čase vzniku stavby upozorňuje práve súdom
prvej inštancie použitý rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky (Rc 23/2006) v ďalších vetách
nasledujúcich po právnej vete citovanej súdom prvej inštancie (ktoré však už súd prvej inštancii

v rozsudku necituje). V nich sa uvádza, že aj napriek uvádzanému odklonu od dovtedajšieho právneho
názoru je naďalej použiteľný záver tohto rozhodnutia (Rc 13/2000), že pri posudzovaní otázky, či ide
o stavbu neoprávnenú v zmysle Občianskeho zákonníka, sa musí vychádzať z právnej úpravy platnej
v čase vzniku stavby ako veci v právnom zmysle. Výslovne NS ČR uvádza, že cit. „Skutočnosť, že ide
o stavbu postavenú pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb., sa prejaví v tom,

že oprávnenie na stavbu na cudzom pozemku bude treba posúdiť podľa právnych predpisov platných
v čase zriadenia stavby, a to i v prípade, že právo stavby (napr. právo družstevného užívania) už zaniklo“.

14. K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Hradci Králové v rozhodnutí z 21.12.1995, sp. zn. 37 Co
40/1995, keď uviedol, že pri neoprávnených stavbách podliehajúcich režimu Občianskeho zákonníka je

potrebnéodlišovaťprávnuúpravuvznikutohtoprávnehovzťahuodprávnejúpravy,podľaktorejprebieha
jeho vysporiadanie. Zatiaľ čo existenciu neoprávnenej stavby je potrebné posúdiť podľa právnej úpravy,
aká tu bola v dobe vzniku stavby, spôsob vysporiadania medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku, na
ktorom je stavba umiestnená, prebieha podľa tej právnej úpravy, aká existuje v dobe rozhodovania súdu.

15. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 19.03.2007 sp.zn.
22 Cdo 746/2007, v ktorom sa spomína rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 9. septembra 1992 sp.zn.
3 Cdo 45/92, publikovaný v Právní rozhledy č. 2/1993, s ktorého závermi sa stotožňuje odvolací súd.
Vo veci išlo o stavbu postavenú na základe časovo neobmedzeného práva k pozemku, ktoré neskôr
zaniklo (obdobne ako v danej veci; Vrchný súd ako odvolací súd dospel k záveru, že tu dochádza ku

konkurencii dvoch relatívne samostatných a nezávislých režimov vlastníctva - vlastníctva pozemku
žalobcom a vlastníctva žalovaného k stavbám stojacim na tomto pozemku. Tomu, aby tento spor bolo
možnévyriešiťpodľa§126Občianskehozákonníka,brániskutočnosť,žezásahdovlastníctva(právnych
predchodcov)žalobcunebolprotiprávnymzásahom.Žalovanýmalnazriadeniestaviebspôsobilýprávny
dôvod. Vec však nie je možné posudzovať ani podľa § 135c Občianskeho zákonníka o neoprávnenej

stavbe. Rovnaká ochrana všetkých foriem vlastníctva, zavedená do nášho právneho poriadku ústavným
zákonom č. 100/1990 Zb. a opätovne proklamovaná Listinou základných práv a slobôd, neumožňuje
nahliadať na vec v tom zmysle, že by žalobca ako vlastník pozemku mal viac práv a že by sa žalované
družstvo, ktoré je vlastníkom stavieb stojacich na pozemku, muselo podriadiť panujúcemu vlastníckemuprávu k pozemku. Na základe týchto úvah treba dospieť k záveru, že právny poriadok nepriznáva
žalobcovi hmotnoprávny nárok na úspešné vypratanie jeho pozemku voči žalovanému. Samotný dôkaz
o vlastníckom práve žalobcu nepostačuje na vyhovenie žalobe v situácii, keď má žalovaný právo, ktoré

požíva rovnakú ochranu. K tomu je potrebné dodať, že v prípade prechodu veci na základe zmluvy
na nadobúdateľa prechádzajú aj všetky práva spojené s predmetom tejto sukcesie (nález Ústavného
súdu ČR zo dňa 6. januára 2003, I. ÚS 272/02).Zo spomínaného rozsudku vyplýva záver, že, ak zriadil
na cudzom pozemku stavbu stavebník, ktorý mal časovo neobmedzené právo mať na tomto pozemku
stavbu, nemožno sa v zásade domáhať vypratania tejto stavby, a to ani proti jeho právnemu nástupcovi.

16. Žalovaný od počiatku sporu tvrdí, že stavba bola postavená na základe práva družstevného užívania
na tzv. družstevných pozemkoch. Toto svoje tvrdenie preukazuje listinami a to územným rozhodnutím
z 29.05.1987, stavebným povolením z 9.10.1987 a kolaudačným rozhodnutím z 01.07.1988, z ktorých
súd prvej inštancie zistil, že poľné hnojisko postavilo I. J. D. K. C. v rokoch 1987 až 1988 (návrh
na vydanie kolaudačného rozhodnutia podalo družstvo dňa 3.6.1988). V tom čase platil zákon č.

122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve, ktorý upravoval jednotné roľnícke družstvá (§ 2
a nasl.), ktorým bol aj právny predchodca žalovaného, a aj právo družstevného užívania (§ 37), ktoré
zahŕňalo aj právo zriaďovať na družstevných pozemkoch stavby potrebné pre činnosť družstva. Takouto
stavbou (potrebnou pre činnosť družstva) poľné hnojisko bezpochyby bolo, voči tomuto záveru žalobca
nenamietal. Žalobca nespochybňoval, nepopieral, ako mu ukladá

§ 151 C.s.p., ani skutkové tvrdenie žalovaného, že stavba bola postavená na pôvodne družstevnom
resp. združenom pozemku. Na tento postoj žalobcu upozornil aj žalovaný v odvolacej replike. Tvrdený
charakter pozemku ako združeného okrem účinného nepopretia tohto tvrdenia žalobcom, čo má
v zmysle § 151 ods. 1 C.s.p. za následok, že sa toto tvrdenie považuje za nesporné, vyplýva
z viacerých skutočností, to jednak z obdobia, kedy bola stavba zriadená (1987-1988), a právneho

režimu hospodárenia na poľnohospodárskych pozemkoch v tom čase (socialistické vlastníctvo pôdy),
z charakteru stavebníka, ktorým bolo jednotné roľnícke družstvo, z charakteru stavby -poľné hnojisko
ako stavba potrebná pre činnosť poľnohospodárskeho družstva. Táto okolnosť vyplýva aj z listinných
dôkazov predložených žalovaným (územné rozhodnutie, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie).
Tieto síce priamo neuvádzajú titul práva stavby, no ich dôkaznú hodnotu pre daný spor podporil sám

žalobca, keď vo svojom vyjadrení zo dňa 06.10.2021 – v replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe
uviedol, že možnosť, že by stavebný úrad vydal stavebné povolenie na neoprávnenú stavbu, je veľmi
málo pravdepodobná, pretože v stavebnom konaní je vždy potrebné preukázať vlastnícke právo alebo
tzv. iné právo k pozemku podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona a sám dodal, že uvedené ustanovenie
platilo aj v roku 1990, kedy podľa prvého vyjadrenia žalovaného k žalobe malo byť poľné hnojisko

postavené. S týmto názorom žalobcu súhlasí aj odvolací súd. Listinné dôkazy následne žalovaným
predložené (územné rozhodnutie, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) potom vychádzajúc
práve z názoru žalobcu preukazujú nepriamo tvrdenie žalovaného, že stavebník staval na pozemku
na základe práva, a preto bol oprávnený stavbu postaviť. Žalobca sa voči tejto procesnej obrane
žalovaného listinnými dôkazmi bránil až v odvolacom konaní citáciou časti odôvodnenia napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej však súd prvej inštancie len vo všeobecnosti rozoberá rozdiel
medzi nepovolenou stavbou z hľadiska správneho práva a neoprávnenou stavbou z občianskoprávneho
hľadiska, ktorý názor súdu prvej inštancie je správny, avšak súd v rozsudku opomína a nerozoberá
s tým súvisiace argumenty žalovaného a síce, že z uvedených listín nepriamo vyplýva dôkaz svedčiaci
o danosti titulu práva stavby u jeho právneho predchodcu presne tak, ako to uviedol vo svojej

replike žalobca, teda preto, že právo stavby správny orgán podľa stavebného zákona mal vždy
skúmať. Uvedenej existencii titulu práva stavby- práva družstevného užívania a charakteru pozemku
ako združeného nasvedčuje podľa názoru odvolacieho súdu aj v rozhodnutiach uvedený zoznam
účastníkov stavebného konania, ktorí boli o týchto rozhodnutiach upovedomení (I. C. a dotknuté správne
orgány- aj stredisko geodézie). Ďalej odvolací súd poukazuje, že žalobca sám (viď jeho vyjadrenie

z č.l.32) upozorňoval, že aj pred opravou chýb v katastrálnom operáte geometrickým plánom z roku
2020 bola stavba zapísaná síce na inej parcele a to na parcele č. 2026/2, ktorá však tiež bola v jeho
vlastníctve. Odvolací súd v súvislosti s touto skutočnosťou preto prihliadol aj na argument žalovaného,
že je zrejmé, že právny predchodca žalobcu v čase zriadenia stavby voči jej existencii nemal námietky;
že takéto skutkové tvrdenie ani nebolo v konaní uplatnené a že ani sám žalobca po obdobie viac ako 27

rokov (počítajúc od jeho údajnej kúpy pozemku) nenamietal existenciu stavby poľného hnojiska a ani jej
neoprávnenosť. Žalobca skutkové tvrdenie žalovaného o charaktere pozemkov, na ktorých bolo poľné
hnojisko postavené, v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ani nespochybňoval ani nepopieral,
ani nevznášal konkrétne námietky voči obrane spočívajúcej v tvrdení práva družstevného užívaniaprávneho predchodcu žalovaného k predmetnému pozemku, ktorú žalovaný predniesol v písomných
vyjadreniach k žalobe, ústne na pojednávaní v prednese stanoviska k žalobe, vyjadrenia sa k dôkazom
i záverečnej reči. Preukázanie práva stavby vo forme práva družstevného užívania u právneho

predchodcu žalovaného (nie však charakter pozemkov ako družstevných) spochybňuje až v odvolacom
konaní (aj to až v odvolacej duplike) po uskutočnenej koncentrácii konania vyhlásením dokazovania
za skončené súdom prvej inštancie všeobecným tvrdením bez toho, aby ponúkol vlastné tvrdenia
o tejto skutočnosti. Žalobca tak nesie zodpovednosť za svoju nedostatočnú procesnú aktivitu v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie.

17. Zo skutočností zistených súdom prvej inštancie, že stavebník I. J. D. K. C. zriadil v rokoch
1987-1988 na zduženom pozemku t.č. vo vlastníctve žalobcu stavbu- poľné hnojisko, odvolací súd
dospel k záveru, že tak stavebník vykonal na základe časovo neobmedzeného práva družstevného
užívania podľa právnej úpravy platnej v čase vzniku stavby (§ 37 ods. 3 písm. c) zákona č. 122/1975
Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve), ktoré už zaniklo. Rešpektujúc vyššie uvedené judikatórne

závery, že existenciu neoprávnenej stavby je potrebné posúdiť podľa právnej úpravy, aká tu bola v dobe
vzniku stavby, a to i v prípade, že právo stavby (napr. právo družstevného užívania) už zaniklo, odvolací
súd posúdil, že nejde o neoprávnenú stavbu, a nie je preto daný nárok na odstránenie stavby podľa §
135c Občianskeho zákonníka ani proti právnemu nástupcovi stavebníka jednotného roľníckeho družstva
teda žalovanému. Žaloba domáhajúca sa uloženia povinnosti žalovanému odstrániť poľné hnojisko na

vlastné náklady z pozemku vo vlastníctve žalobcu tak mala byť správne zamietnutá.

18. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

19. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vo výroku I. podľa § 388 C.s.p. tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

20. Podľa § 396 ods. 2 C.s.p., ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu

trov konania na súde prvej inštancie.

21. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení § 255 ods.1 a § 251
C.s.p.. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu v zmysle
§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal náhradu trov konania i trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).