Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. február 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoCsp/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721203651
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8721203651.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
XXXX/X,XXXXXC.,zastúpenejJUDr.IgoromŠafrankom,advokátomsosídlomSvidník,ul.Sovietskych
hrdinov 163/66, proti žalovaným: 1.) BENCONT COLLECTION, a. s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831
04 Bratislava, IČO: 47 967 692, a 2) SINTRA spol. s r. o. so sídlom Pluhová 2, 831 03 Bratislava,
IČO: 00 685 232 (len v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia), v konaní o zdržanie sa použitia
dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad
č.k. 16Csp/93/2021-89 zo dňa 29.05.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II.Žalobkynisapriznávavočižalovanémuv1.radenároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu
100%,ovýškektorýchrozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozsudkuosobitnýmrozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný v 1./ rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa
2.10.2014 k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.10.2014 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.
II. Žalobkyňa má voči žalovanému v 1./ rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške

ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní bolo preukázané, že strany sporu uzavreli
dohodu o zrážkach zo mzdy (žalobkyňa a právny predchodca žalovaného v 1. rade), podľa ktorej
žalobkyňa súhlasila s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky žalovaného zabezpečilo vykonaním zrážok
zo mzdy žalobkyne zamestnávateľom žalobkyne. Z vyjadrení strán sporu mal súd prvej inštancie
preukázané, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ žalobcu realizoval zrážky

zo mzdy. Po oboznámení sa s obsahom uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy právny úkon -
dohodu o zrážkach zo mzdy súd prvej inštancie posúdil ako absolútne neplatný právny úkon, ktorý je
neurčitý, v rozpore so zákonom. Konštatoval, že v dohode o zrážkach zo mzdy je neurčitým spôsobom
špecifikovaná výška zabezpečenej pohľadávky. Nie je zrejmé, či dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako
zabezpečovací inštitút plnenia z úverovej zmluvy, alebo aj príslušenstva pohľadávky, ktoré nie je presne
špecifikované. Považoval za neurčité, aká vyššia výška mesačnej zrážky zo mzdy môže byť realizovaná,
ak by nebola realizovaná zrážka v sume 206,30 eur (viď článok 2.3 dohody o zrážkach zo mzdy).

Ustanovenie dohody o zrážkach zo mzdy v tak neurčitej podobe, bez bližšej špecifikácie predstavuje
jednostranné neprimerané zvýhodnenie veriteľa a obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných
zrážok zo mzdy. Podľa súdu prvej inštancie jednostranné neprimerané zvýhodnenie veriteľa spočíva aj v
tom, že má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Neprípustné navyšovanie zrážokzo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok
zo mzdy. Ustanovenie dohody je navyše v rozpore s ust. 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa názoru súdu prvej inštancie dohoda o zrážkach zo mzdy je taktiež absolútne neplatný právny úkon

pre rozpor so zákonom - ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej
aj ako ,,zákon o ochrane spotrebiteľa“), keď v dohode o zrážkach zo mzdy žalobkyňa ako spotrebiteľ
nebola poučená o dôsledkoch uzavretia dohody a nemala možnosť ju odmietnuť. Žalovaný v 1. rade
síce tvrdí, že dohoda bola individuálne dojednaná a nebola nevyhnutnou podmienkou poskytnutia úveru,
avšak predložená dohoda je typickým formulárovým produktom, kde dlžník nemá možnosť meniť obsah

dohodnutých podmienok a z obsahu úverovej zmluvy, či dohody o zrážkach nevyplýva, že by žalobkyňa
bola poučená o možnosti odmietnuť takúto dohodu a napriek tomu by úver bol poskytnutý. Taktiež z
predložených dokladov nevyplýva, že by žalobkyňa bola poučená o dôsledkoch tohto právneho úkonu.
Žalovaný v 1. rade nepreukázal riadne poučenie žalobkyne ako spotrebiteľa o dôsledkoch podpisu
dohody. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou
súd prvej inštancie nepovažoval za žiadnych okolnosti za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa

s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Aj z uvedených dôvodov jej daný dôvod neplatnosti
právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Uviedol aj to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je dojednaná v rozpore s čl. 6 smernice Rady 93/13
EHS, keď spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Dohoda bola uzatvorená ako formulárová, nebola individuálne dojednaná, žalobkyňa ako

spotrebiteľ nemala možnosť odmietnuť podpísanie dohody, bola jej predložená na podpis pri podpise
zmluvy. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na závery komisie na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti
SR zo dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 komisia dospela k záveru, že
dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou

spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore
s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený
uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.
Vzhľadom na uvedené dôvody súd prvej inštancie dospel k záveru, že uzatvorená dohoda o zrážkach
zo mzdy je absolútne neplatný právny úkon a žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa jej

použitia. Nakoľko žalovaný v 2. rade nebol účastníkom vo veci samej, ale iba v časti konania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, o nároku žalobkyne voči nemu súd nerozhodol.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), keď žalobkyňa mala v konaní plný úspech.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 1./ rade z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), h) a f) CSP. Namietal právny záver súdu prvej inštancie
o neplatnosti dohody o zrážkach ako neplatného právneho úkonu. Predmetná dohoda o zrážkach zo
mzdy je platným právnym úkonom v zmysle ust. § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka ako i platným
zabezpečovacím inštitútom. Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje všetky zákonom požadované

náležitosti a to označenie zmluvných strán, označenie zabezpečenej pohľadávky, výšku splátky/zrážky
ako i súhlas žalobcu. Zároveň je dohoda písomná a je ako samostatná listina. Vzhľadom na uvedené
nie je naplnené žiadne ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné vyhodnotiť predmetnú dohodu
o zrážkach zo mzdy ako neplatnú. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil predmetnú dohodu
o zrážkach zo mzdy. Zároveň súd prvej inštancie svoj právny záver žiadnym relevantným spôsobom

nezdôvodnil.
Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj to, že namietaná dohoda o zrážkach zo mzdy
je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom a to s poukazom, že je v rozpore s
ust. § 5a ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Namietaná dohoda o zrážkach zo mzdy je individuálne
uzatvorená a žalobkyňa mala možnosť predmetnú dohodu nepodpísať a túto odmietnuť, keďže táto

nebol podmienkou na poskytnutie úveru. Žalobkyňa bola zároveň aj poučená o následkoch tejto dohody.
Na základe uvedených skutočností sú splnené podmienky druhej časti vety v zmysle ust. § 5a ods. 1
písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, kedy je zabezpečenie dohodou o zrážkach zo mzdy prípustné.
Žalovaný v 1. rade nesúhlasil s nepodložením tvrdením súdu prvej inštancie o nepoučení žalobcu pred
podpísanímnamietanejdohodyozrážkachzomzdy,keďžeanisamotnýžalovanýpredmetnúskutočnosť

nenamietal. Skutočnosť, že právny úkon je formulovaný, resp. sa jedná o sa o predtlačený právny úkon
automaticky neznamená, že takýto právny úkon je neplatný. Príjemca má možnosť rozhodnúť sa, či
tento právny úkon a záväzok príjme alebo nie.Podľa žalovaného v 1. rade dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko
ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nejde
o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu.

Gramatickým výkladom § 53 odsek 4 Občianskeho zákonníka je odôvodnený záver, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy nie je zmluvnou podmienkou ako právnou skutočnosťou nezávislou od vôle, s
ktorou je spojený vznik, zmena alebo zánik práva či povinnosti, ale samostatným dvojstranným právnym
vzťahom, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok. Je to zabezpečovací inštitút. Nie je to jednostranné
uloženie povinnosti viazané na vôľu veriteľa, či povinnosť vznikne, alebo nie. Naopak je to práve na

dlžníkovi, či bude plniť riadne a včas a veriteľ nepristúpi k uplatneniu zabezpečovacieho inštitútu. K
namietanej platnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobkyňa nijako
nepreukázala nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť
právneho úkonu, ani, v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jeho strane.
Žalovaný podotkol, že spoločnosť Poštová banka, a.s., ako právny predchodca žalovaného v 1. rade,
povinne na svojom internetovom sídle www.postovabanka.sk zverejňuje svoje obchodné podmienky v

súlade s ustanovením § 37 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Tieto obchodné podmienky boli
žalobkynidostupnéknahliadnutiuvakomkoľvekformátepísmaatásiichmohlapreštudovaťkedykoľvek
pred uzavretím predmetnej zmluvy o úvere a tak mala možnosť si vybrať či uzavrie zmluvu úvere so
spoločnosťou Poštová banka, a.s.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný v 1. rade žiadal, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec
podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalovaného v 1. rade sa vyjadrila žalobkyňa. Zdôraznila skutočnosť, že samotné
písomné vyhotovenie a oddelenie textu Dohody o zrážkach zo mzdy od spotrebiteľskej úverovej zmluvy

neznamená, že táto bola s ňou individuálne dojednaná. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že
žalobkyňa bola poučená a náležitým spôsobom jej boli vysvetlené jednotlivé ustanovenia Dohody o
zrážkach zo mzdy, ako aj samotnú podstatu tohto inštitútu. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje
bezpochyby formulárový dokument, pričom aj samotná spotrebiteľská zmluva je navyše vyplnená
elektronicky zamestnancom dodávateľa. Nemala žiadnu možnosť obsah Dohody meniť, ani ho nijako

ovplyvniť. Dodávateľ konal v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, keď jej podsunul na podpis
takúto spornú Dohodu o zrážkach zo mzdy, čo považuje za nekalú obchodnú praktiku podľa ust. § 7
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. S poukazom na uvedené argumenty navrhla rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

5. V odvolacej replike žalovaný v 1. rade v celom rozsahu zotrval na svojej argumentácií uvedenej v
podanom odvolaní, nakoľko má za to, že namietaná dohoda o zrážkach zo mzdy je platným právnym
úkonom ako i platným zabezpečovacím prostriedkom a podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.
Skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa javí alebo aj je formulárového typu automaticky
neznamená, že takýto právny úkon je automaticky neplatný z dôvodu, že tento je v neprospech

spotrebiteľa. Žalovaný ďalej poukázal, že žalobkyňa neuviedla, na základe akých okolností vyhodnotila,
že namietaná dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná zmluvná podmienka, nakoľko spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach na strane žalobcu ako spotrebiteľa.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. §
379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade
nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s

namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym
právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd

Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

8.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniachnič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že medzi žalobkyňou a právnym
predchodcom žalovaného v 1. rade (Poštová banka, a.s.) došlo dňa 02.10.2014 k uzavretiu Dohody o
zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka vo forme osobitnej listiny (ďalej len ,,Dohoda
o zrážkach zo mzdy“) (č.l. 14 spisu).
Z článku 2.1. Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že touto dohodou sa zabezpečuje pohľadávka banky

voči dlžníkovi vzniknutej zo zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi bankou
a dlžníkom (žalobkyňou) dňa 02.10.2014 (č.l. 6 a 7 spisu), najmä nárok banky na poskytnutie úveru vo
výške 15.000,- eur, na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov banky spojených
s uplatnením týchto nárokov.
Podľa bodu 2.3 Dohody o zrážkach zo mzdy má banka právo na výplatu zrážok zo mzdy dlžníka v
mesačnej periodicite vo výške mesačnej úhrady vo výške 206,30 eura a v bode 2.4 je uvedené, že právo

na výplatu zrážok zo mzdy proti platiteľovi mzdy dlžníka D. E. C., F. A. G. XX, C.. Banka je oprávnená
v zmysle čl. 2.5 tejto dohody predložiť túto dohodou platiteľovi mzdy dlžníka, ak je dlžník v omeškaní
pohľadávky.

10. Ani odvolací súd nepochybuje, že posudzovaný právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným

v 1. rade je od svojho vzniku spotrebiteľským právnym vzťahom. Žalovaný v 1. rade (i právny
predchodca žalovaného v 1. rade) vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a
žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti.

11. Zhode s názorom súdu prvej inštancie i podľa odvolacieho súdu je dôvodné, aby žalobkyni bola
v tomto spotrebiteľskom vzťahu poskytnutá ochrana pred realizáciou dohody o zrážkach zo mzdy,
pretože inštitút použitia dohody o zrážkach zo mzdy pri zabezpečovaní spotrebných úverov je potrebné
považovať za rizikovú kombináciu takejto dohody, čo vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn.
I. ÚS 176/2020-32 zo dňa 28.04.2020.

12. Z povahy inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy platí, že umožňuje dosiahnutie uspokojenia
pohľadávok siahnutím na majetok dlžníka aj bez predchádzajúceho odobrenia súdom, resp. bez
preverenia, či dlh skutočne existuje a v akej výške. Vzhľadom na nevyvážený vzťah medzi
poskytovateľom spotrebiteľského úveru a dlžníkom ako spotrebiteľom je nevyhnutné zasiahnuť a

obmedzovať zmluvnú autonómiu vôle strán v prospech spotrebiteľa ako slabšej strany. Konkrétne
vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy je nevyhnutné pristupovať obzvlášť citlivo, a to práve pre
možnosť postihovania príjmu spotrebiteľa dohodami o zrážkach zo mzdy, vychádzajúc zo subjektívneho
posúdenia veriteľa o výške a rozsahu neuhradeného dlhu. Výška pohľadávky síce môže mať oporu
v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany

súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu
nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy
tak umožňuje obísť tak dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa.

13. Odvolacie dôvody žalovaného v 1. rade napádajúceho závery súdu prvej inštancie, že dohoda o

zrážkach zo mzdy má byť neplatná z dôvodu jej neurčitosti, nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
Podľa odvolacieho súdu z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, v čom je dohoda
neurčitá. Konkrétne sa poukazuje na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatná podľa § 37
Občianskeho zákonníka pre nedostatočne určenú výšku sumy, ktorá je predmetom dohody o zrážkach,
ktorú predložil právny predchodca žalovaného v 1. rade žalobkyni ako vopred pripravenú formulárovú

zmluvu.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že výška pohľadávky nie je v dohode
určitým spôsobom dojednaná, a to s poukazom na to, že výšku pohľadávky možno vyvodiť, len pokiaľ
ide o uvedenie, že dohodou o zrážkach zo mzdy sa zabezpečuje nárok žalovaného v 1. rade na
vrátenie poskytnutého úveru 15.000,- eur; v ďalšej časti už výška pohľadávky nie je zrejmá, keďže

sa len uvádza, že ide aj o nároky na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov
banky. Pritom sa uvádza, že žalovaný v 1. rade má právo na výplatu zrážok zo mzdy žalobkyne až
do uspokojenia pohľadávky. V čase uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná
pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, aby dlžník mohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávkuveriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Preto súd prvej inštancie dospel
k správnemu záveru, že z vyššie vymedzenej pohľadávky nevyplýva konkrétne, v akej výške celkove má
byť zabezpečená pohľadávka žalovaného. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitý právny úkon, ktorý

je pre neurčitosť neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

14. Napadnutý rozsudok (jeho odôvodnenie) v časti namietaného záveru súdu prvej inštancie o dohode
o zrážkach zo mzdy ako neurčitom právnom úkone podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka spĺňa
zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP tak z

formálneho, ako aj z obsahového hľadiska, keďže súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne uviedol v
odôvodnení rozsudku rozhodujúce skutkové zistenia i právne závery, ku ktorým dospel, preto napadnutý
rozsudok možno považovať za preskúmateľný a vecne správny.

15. Správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
prisvedčuje aj jeho záver o rozpore tejto dohody s ustanovením § 5a ods. 1 písm. a) zákona o

ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo
splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech
predávajúceho alebo inej osoby, ibaže by táto dohoda bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny,
spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Konanie žalovaného
v 1. rade, ktorý žalobkyňu ako spotrebiteľa riadne nepoučil o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach

zo mzdy a o možnosti odmietnuť ju, ako vyplýva z dokazovania súdu prvej inštancie, nemôže požívať
právnu ochranu.

16. V danom prípade ide o spotrebiteľský spor, t.j. spor so slabšou stranou a súd je z úradnej povinnosti
povinný skúmať či boli dodržané všetky zákonné podmienky a náležitosti, tak ako stanovuje Občiansky

zákonník v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. zákon o ochrane spotrebiteľa. Uvedený postup súdu
prvej inštancie je v súlade s ustanovením § 295 CSP, podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy,
ktoréspotrebiteľnenavrhol,akjetonevyhnutnéprerozhodnutievoveci.Súdajbeznávrhuobstaráalebo
zabezpečí taký dôkaz a zásadami, na ktorých spočíva konanie s tzv. slabšou stranou. Preto neobstojí
odvolacia námietka žalovaného v 1. rade, že samotná žalobkyňa nenamietala nepoučenie podľa § 5a

ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.

17.Dohodaozrážkachzomzdy,akmábyťsúdmiakceptovaná,musíbyťvýsledkomzmluvnejautonómie
strán a slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania
opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

18. Z predloženej dohody o zrážkach zo mzdy bolo preukázané, že táto bola uzatvorená na osobitnej,

od zmluvy o úvere oddelenej, listine, ktorá odkazuje zmluva o úvere a bola uzatvorená medzi
zmluvnými stranami v ten istý deň (02.10.2014). Uvedené však automaticky nemožno považovať
za splnenie podmienky individuálnosti dojednania. Z obsahu predloženej dohody je totiž zrejmé, že
sa jedná o právnym predchodcom žalovaného v 1. rade - veriteľom vopred pripravený formulár,
obsah ktorého nemohla žalobkyňa ako spotrebiteľka nijako ovplyvniť, meniť prípadne jednostranne od

takto uzavretej dohody odstúpiť. Dohoda samotná je vyplnená elektronicky zamestnancom dodávateľa
s výnimkou osobných údajov žalobkyne. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená na predtlačenom
formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a žalovaný v 1. rade ničím nepreukázal individuálny
charakter tohto dojednania. Žalovaný v 1. rade nepreukázal, že žalobkyňa bola skutočne poučená o
dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a že mala možnosť túto dohodu odmietnuť. Záveru,

že žalobkyňa nebola skutočne poučená o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a mala len
iluzórnumožnosťuzavretietakejtodohodyodmietnuťnasvedčujepredovšetkýmnemožnosťspotrebiteľa
dosiahnuť zmenu návrhu formulárovej zmluvy. V tomto smere súd prvej inštancie pri rozhodovaní teda
správne prihliadol na výsluch žalobkyne na pojednávaní, ktorá poprela, že by bola osobitne poučená,
že sa podpisuje aj dohoda o zrážkach, a že keď nebude dobrovoľne splácať, že jej bude zrážané zo

mzdy. Podľa vyjadrenia žalobkyne cit.: ,,Bolo tam veľa papierov a podpíšte.“ (zápisnica o pojednávaní
zo dňa 29.05.2023 na rube č.l. 78 spisu)19. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade uzavretá v rovnaký
deň ako zmluva o úvere. Z uvedeného, pokiaľ veriteľ nepreukázal inak musí vyplývať, že už v čase
vzniku zmluvy o úvere bola žalobkyňa ako spotrebiteľ nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy,

jej uzavretie nemohla odmietnuť, keďže jej uzavretím bolo podmienené poskytnutie úveru. Žalobkyňa
tak mala na výber, mohla dohodu o zrážkach zo mzdy buď odmietnuť, čím by si zmarila možnosť,
aby jej bol úver poskytnutý, alebo zmluvu o úvere vrátane dohody o zrážkach zo mzdy podpísať, čím
sa podrobila vykonávaniu zrážok zo mzdy bez možnosti akejkoľvek kontroly opodstatnenosti výšky
pohľadávky. Táto podmienka, aj podľa názoru odvolacieho súdu, spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne, predstavuje tak
prednostne neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa, a preto je s poukazom na
ust. § 53 Občianskeho zákonníka, neplatná.

20. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného v 1. rade odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci
samej za právne bezvýznamné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných

súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.

ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. ako vecne

správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).