Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/86/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121575008
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6121575008.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: Winners Group, a. s., Mlynské Nivy 73, 821 05
Bratislava, IČO: 44 092 890, zastúpený: BAJO LEGAL, s. r. o., Landererova 8, 811 09 Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 860 581, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, XXX
XX D., zastúpený: CLS Čavojský & Partners, s. r. o., Zochova 6 - 8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972 v
konaní o zaplatenie 5.000,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice II č. k. 30Cb/3/2022–131 z 19. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. 30Cb/3/2022–131 z 19. januára 2023

v napadnutom prvom výroku.

II. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. 30Cb/3/2022–131 z 19. januára
2023 v napadnutom druhom výroku takto:

Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorej rozhodne
súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou sa domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.000,00 eur s 9% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy
od 17.11.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške

40,00 eur.
2.1. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola 4.8.2002 uzavretá Zmluva
o spolupráci (ďalej len Zmluva) a podľa článku 3 ods. 2 písm. n) Zmluvy, žalovaný sa zaviazal s
informáciami, ktoré nadobudol pri výkone činnosti počas trvania Zmluvy zaobchádzať ako s dôvernými
informáciami, predmetné informácie neposkytnúť žiadnej tretej osobe bez predchádzajúceho súhlasu
žalobcu, tieto informácie nepoužiť na žiaden iný účel ako je účel, na ktorý boli žalovanému tieto
informácie zverené, a táto povinnosť trvala aj po ukončení zmluvného vzťahu založeného predmetnou

Zmluvou.Predmetnápovinnosťžalovanéhosavzťahovalaajnainformácieapoznatkyotretíchosobách.
Podľa článku 6 ods. 1 c) Zmluvy bola dohodnutá zmluvná pokuta 5.000,00 eur za každé jednotlivé
porušeniepovinnostizostranyžalovaného. Žalobcadôvodil,žežalovanýoznámilspoločnostiinFEEnity,
s. r. o. dôverné informácie podľa článku III ods. 2 písm. n) Zmluvy a preto konaním žalovaného došlo kporušeniu o povinnosti podľa článku III ods. 2 písm. n) Zmluvy, čím žalobcovi vznikol proti žalovanému
nárok na zmluvnú pokutu 5.000,00 eur s príslušenstvom.
2.1.1. Žalobca konštatoval, že dôkazom tohto konania žalovaného je žaloba o zdržanie sa

nekalosúťažného konania z 27.01.2021 podaná spoločnosťou inFEEnity, s. r. o. ako žalobcom proti
spoločnosti Winner Group, a. s. ako žalovanému. V predmetnej žalobe je totiž uvedené: „A. C. B.,
ktorý je v súčasnosti konateľom žalobcu uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spolupráci, na základe ktorej
vykonával činnosť finančného sprostredkovateľa. Do roku 2020 vykonával svoju činnosť nepretržite v
zmysle predmetnej zmluvy. V priebehu roku 2020, a to v mesiaci júl došlo zo strany žalovaného k

porušeniu uzavretej zmluvy, keď si prestal plniť svoje zmluvné povinnosti, a to ustanovené v čl. IV bode
1, čím súčasne došlo k porušeniu zmluvy aj v bode 1 článku III zmluvy. K porušeniu povinnosti došlo
činnosťou, keď mu bol odopretý prístup do informačného systému, a to bez prípadného upozornenia
zo strany žalovaného. Žalobca využil svoje právo podľa Obchodného zákonníka, uplatnil si zákonnú
možnosť pre odstúpenie od zmluvy podľa § 345 predmetného zákona.“

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu považoval žalobu za nedôvodnú, pretože neposkytol
žiadne informácie, ktoré nadobudol pri výkone činnosti v spoločnosti žalobcu. Konštatoval, že samotnú
Zmluvu o spolupráci, ako aj ukončenie spolupráce so žalobcom, nie je možné považovať za informácie,
ktoré nadobudol pri výkone činnosti. Predmetné listiny sa nachádzajú v súdnom spise a boli použité na
právne účely pre preukázanie právnej skutočnosti, ktorá by osvedčila trvanie samotného vzťahu, ako

aj jeho ukončenie.

4. Žalobca následne uviedol, že argumentácia žalovaného žiadnym spôsobom nevyvracia tvrdenie
žalobcu, že žalovaný sa dopustil porušenia svojej zmluvnej povinnosti, následkom čoho vznikol
žalobcovi proti žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zdôraznil, že žalovaný porušil svoju

povinnosť zaobchádzať s informáciami, ktoré nadobudol pri výkone činnosti počas trvania zmluvy ako
s dôvernými informáciami a neposkytnúť ich žiadnej tretej osobe bez predchádzajúceho písomného
súhlasu, nepoužiť ich na žiaden iný účel ako je účel, na ktorý mu boli tieto informácie zverené tým, že
žalovaný dôverné informácie poskytol tretej osobe bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcu,
a to spoločnosti inFEEnity, s. r. o., čo vyplýva zo žaloby podanej spoločnosťou inFEEnity, s. r. o. (spor

vedený pred Okresným súdom Bratislava I, sp. zn. 33Cb/14/2021). Žalovaný konkrétne poskytol tejto
spoločnosti informácie, že v priebehu roku 2020 v mesiaci júl malo dôjsť zo strany žalobcu k porušeniu
jeho zmluvných povinností ustanovených v čl. IV bode 1 a čl. III bode 1, a to tvrdeným odopretím
prístupu žalovaného do informačného systému. Konštatoval, že predmetné informácie týkajúce sa
zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, celkom zjavne predstavujú informácie nadobudnuté

pri výkone činnosti počas trvania Zmluvy, a teda dôverné informácie podľa čl. III ods. 2 písm. n) zmluvy o
spolupráci. V konečnom dôsledku je predmetom mlčanlivosti aj samotná výpoveď Zmluvy o spolupráci,
ktorú žalovaný rovnako poskytol tretej osobe, spoločnosti inFEEnity, s. r. o. Výpoveď bola doručená
počas trvania zmluvy o spolupráci a výkonu činnosti, a teda sa jedná o informáciu nadobudnutú pri
výkone činnosti, s ktorou mal žalovaný zachádzať ako s dôvernou. Žalobca zdôraznil, že žalovaný mohol

poskytnúť akékoľvek informácie v súvislosti s výkonom činnosti pre žalobcu tretej osobe, a to na základe
súhlasu žalobcu. Žalovaný o tento súhlas však nikdy nepožiadal.

5. Žalovaný v následných vyjadreniach uviedol, že dôvod ukončenia vzájomného zmluvného vzťahu
medzi stranami sporu nie je informácia, ktorá by predstavovala informáciu, ktorú žalovaný nadobudol

pri výkone svojej činnosti. Informácia, že sa nevedel dostať do neurčitého, žiadnym spôsobom
nešpecifikovaného vzťahu, nie je poskytnutie informácie, ktoré nadobudol pri výkone činnosti. Obdobne
záväzky žalobcu, ako aj žalovaného a ich zmluvné dojednania, ako aj skončenie predmetných vzťahov,
nie je výkon činnosti, na ktorú sa žalovaný zaviazal. Zdôraznil, že dôverné informácie, ktoré nadobudol
pri výkone činnosti, jeho fungovaní ako aj systéme práce v predmetnej spoločnosti nikdy neposkytol.

Zároveň uviedol, že dôverné informácie nie sú v zmluve nijakým spôsobom špecifikované, obdobne
ako aj pojem výkon činnosti. Preto takýto široký výklad, ktorý používa žalobca je šikanózne zneužívanie
samotného ustanovenia. Poukázal na výkladový princíp „contra proferentem“, ako všeobecne platný
princíp, zmyslom ktorého je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce
viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor

záujmov druhej zmluvnej strany. (Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.06.2008,
spisová značka: I.ÚS 243/07-25). Podľa právnej teórie nejde iba o špeciálne výkladové pravidlo, ale
aj o určitý druh sankcie pre toho, kto takýto výraz použil, alebo sa usiloval o jeho začlenenie do
zmluvy s vedomím, že neskôr bude môcť využiť nejednoznačnosť či dvojznačnosť tohto výrazu. Ide osankciu, ktorá by mala plniť preventívnu funkciu pred porušením povinnosti formulovať zmluvu jasne a
zrozumiteľne.

6. Súd prvej inštancie zo Zmluvy o spolupráci uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 4.8.2012 mal
preukázané, že jej predmetom bol záväzok žalovaného vykonávať činnosti uvedené v čl. I bode 1,
písmeno a) a b) zmluvy o spolupráci, podľa čl. III ods. 2 písm. n) zmluvy o spolupráci žalovaný sa
zaviazal s informáciami, ktoré nadobudol pri výkone činnosti počas trvania zmluvy, zaobchádzať ako
s dôvernými informáciami, neposkytnúť ich žiadnej tretej osobe bez predchádzajúceho písomného

súhlasu spoločnosti žalobcu, nepoužiť ich na žiaden iný účel ako je účel, na ktorý mu boli tieto informácie
zverené, pričom táto povinnosť trvá aj po ukončení zmluvného vzťahu založeného touto zmluvou a
vzťahujesaajnainformácieapoznatkyotretíchosobách,podľačl.VIods.1písm.c)zmluvyospolupráci
je povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou vo výške 5.000,- EUR za každé jednotlivé porušenie
povinnosti.
6.1. Súd prvej inštancie z listu žalobcu z 28.10.2021, ktorý bol doručený žalovanému 2.11.2021 zistil,

že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. III ods. 2 písmena n) zmluvy
o spolupráci a čl. 6 odsek 1 písmeno c) z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti konaním žalovaného,
ktorý dôverné informácie podľa čl. II odsek 2 písmeno n) zmluvy o spolupráci poskytol tretej osobe -
spoločnosti inFEEnity, spol. s r. o., so sídlom Garbiarska 14A, 040 01 Košice - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 53 256 484, a to bez predchádzajúceho písomného súhlasu klienta.

6.2. Zo žaloby o zdržanie sa nekalosúťažného konania z 27.01.2021 podanej spoločnosťou inFEEnity
s. r. o. ako žalobcom proti žalobcovi (spor vedený pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.
33Cb/14/2021) súd prvej inštancie zistil, že v podanej žalobe bolo uvedené, „A. C. B., ktorý je v
súčasnosti konateľom žalobcu uzatvoril so žalovaným (Winners Group, a. s., pozn. odvolacieho súdu),
Zmluvu o spolupráci, na základe ktorej vykonával činnosť finančného sprostredkovateľa. Do roku 2020

vykonával svoju činnosť nepretržite v zmysle predmetnej zmluvy. V priebehu roku 2020, a to v mesiaci júl
došlo zo strany žalovaného k porušeniu uzavretej zmluvy, keď si prestal plniť svoje zmluvné povinnosti,
a to ustanovené v čl. IV bode 1. čím súčasne došlo k porušeniu zmluvy aj v bode 1 článku III zmluvy.
K porušeniu povinnosti došlo činnosťou, keď mu bol odopretý prístup do informačného systému, a
to bez prípadného upozornenia zo strany žalovaného. Žalobca využil svoje právo podľa Obchodného

zákonníka, uplatnil si zákonnú možnosť pre odstúpenie od zmluvy podľa § 345 predmetného zákona.“

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 266 ods. 1 až 4 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník) upravujúceho výklad prejavu vôle, podľa
ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka upravujúceho nepomenované zmluvy a určovanie

obsahu zmluvy, podľa ustanovenia § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúceho základné
ustanovenia mandátnej zmluvy.

8. Súd prvej inštancie zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako obchodnoprávny vzťah,
predmetnúZmluvuospolupráciprávneposúdilakonepomenovanúzmluvusprvkamimandátnejzmluvy,

predmetom ktorej bolo finančné poradenstvo a finančné sprostredkovanie podľa zákona č. 186/2009 Z.
z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Poukázal na to, že mandátnu zmluvu, ako
základný typ obstarávateľskej zmluvy upravenej v Obchodnom zákonníku, možno charakterizovať ako
zmluvu o vynaložení úsilia a nie zmluvu o výsledku. Mandatár je povinný pri obstarávaní záležitosti
postupovať predovšetkým s potrebnou odbornou starostlivosťou, rešpektovať pokyny udelené zo strany

mandanta a konať v záujme mandanta. Mandatár pritom nezodpovedá mandantovi za to, že mandantom
očakávaný výsledok sa nepodarilo dosiahnuť. Mandant pri obstarávaní záležitosti koná vo vzťahu
k tretím osobám v mandatárovom mene a na účet mandatára.
8.1. Súd prvej inštancie konštatoval ako preukázané, že žalovaný konkrétne poskytol inej osobe
(spoločnosti inFEEnity, s. r. o.) informácie, že v priebehu roku 2020 v mesiaci júl malo dôjsť zo strany

žalobcu k porušeniu jeho zmluvných povinností ustanovených v čl. IV bode 1 a čl. III bode 1, a to
tvrdeným odopretím prístupu žalovaného do informačného systému. Uvedené informácie týkajúce sa
zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, podľa žalobcu, mali celkom zjavne predstavovať
informácie nadobudnuté pri výkone činnosti počas trvania zmluvy, a teda dôverné informácie podľa čl.
III ods. 2 písm. n) zmluvy o spolupráci.

8.1.1. Súd prvej inštancie zdôraznil, že priznaniu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu
porušenia čl. III ods. 2 písmena n) zmluvy o spolupráci a čl. 6 odsek 1 písmeno c) konaním žalovaného,
musí predchádzať posúdenie zo strany súdu, či poskytnutie informácie tretej osobe spĺňa atribútyporušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu t. j. ide o dôverné informácie nadobudnuté pri výkone
činnosti počas trvania zmluvy.
8.2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dôverné informácie podľa čl. III ods. 2 písm. n) zmluvy o

spolupráci nie sú v tomto prípade v Zmluve nijakým spôsobom (vôbec) špecifikované (definované) t. j.
že môže ísť aj o informácie týkajúce sa zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

9. Konštatoval, že § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka obsahuje výkladové pravidlo „contra
proferentem“, ktoré dopĺňa právnu úpravu výkladu prejavu vôle v Obchodnom zákonníku. „Contra

proferentem“ je výkladové pravidlo prejavu vôle pri právnych úkonoch, podľa ktorého sa majú výrazy či
slovné spojenia, ktoré pripúšťajú rôzny výklad v pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá tento
pojem použila pri konaní ako prvá (proferent). Súd prvej inštancie definoval žalobcu ako proferenta,
pretože žalobca určil zmluvné podmienky. Zdôraznil, že proferent (žalobca) je zároveň zaťažený
povinnosťou preukázať, že sporný výraz nie je medzi stranami nejednoznačný, ako aj to, že proferent
bol pri použití tohto výrazu dobromyseľný.

9.1. Dôvodil, že pri aplikácii tohto výkladového pravidla vo vzťahu k definícii, čo je dôverná informácia
podľa čl. III ods. 2 písm. n) predmetnej Zmluvy o spolupráci, je preto dôležité identifikovať skutočnosť,
že nejednoznačnosť daného výrazu, pripúšťa rôzny výklad. Nasvedčuje tomu, že nejednoznačnosť nie
je možné odstrániť ani postupom podľa § 266 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka. Nejasnosť výrazu,
ktorý pripúšťa rôzny výklad je v tomto prípade nejednoznačnou (nejasnou) vôľou zmluvných strán. Od

vôle zmluvných strán sa musí odvíjať zhoda či rozpor v nazeraní na sporný výraz.
9.2. Zdôraznil, že žalobcovi ako proferenovi sa ale v spore nepodarilo preukázať, že sporný výraz nie je
medzi stranami nejednoznačný, a ani to, že ako proferent bol pri použití tohto výrazu dobromyseľný.

10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanom spore (vychádzajúc z

porušeniu zmluvných povinností definovaných v čl. III odsek 2 písm. n) zmluvy o spolupráci) sú zmluvné
podmienky (dôverné informácie) tak nejasnej a neurčitej definície, vo vzťahu k výkladu porušenej
povinnosti definovanej zo strany žalobcu, že konanie žalovaného (oznámenie porušenia jeho zmluvných
povinností ustanovených v čl. IV bode 1 a čl. III bode 1, a to tvrdeným odopretím prístupu žalovaného
do informačného systému) nemôže spĺňať atribúty porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu,

pretože ide o veľmi extenzívny výklad dôvernej informácie vo vzťahu ku konaniu žalovaného. Súd prvej
inštancie preto žalobu zamietol ako nedôvodnú.

11. O nároku náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 odsek
1 C. s. p. tak, že plne úspešnému žalovanému priznal nárok v rozsahu 100 %.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.).
12.1. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že pojem dôverné
informácie podľa čl. III ods. 2 písm. n) Zmluvy o spolupráci nie je v zmluve vôbec špecifikovaný resp.

že nejednoznačnosť použitého výrazu pripúšťa rôzny výklad. Súd prvej inštancie tak aplikoval postup
podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka (výklad „contra proferentem“) a konštatoval, že žalobcovi
ako proferentovi sa v spore nepodarilo preukázať, že sporný výraz nie je medzi stranami nejednoznačný
a ani to, že ako proferent bol pri použití tohto výrazu dobromyseľný.
12.1.1. Žalobca konštatoval, že predmetný záver súdu prvej inštancie vychádza zo zjavne

nesprávneho posúdenia rozhodujúcich skutkových a právnych skutočností, a to až v takej intenzite, že
v rozsudku úplne absentuje s vecou súvisiace odôvodnenie výroku o zamietnutí žaloby.
12.1.2. Zdôraznil, že podstatou je najmä to, že výklad pojmu „dôverné informácie“ ani nebol
predmetom sporu, keďže predmetné ustanovenie zmluvy definovalo informácie, o
ktorých bol žalovaný povinný zachovávať mlčanlivosť, iným spôsobom. Súd prvej inštancie tak celé

odôvodnenie rozsudku založil na údajnej spornosti výkladu pojmu „dôverné informácie“, ktorý ako
pojem vôbec nebol relevantný a súd prvej inštancie vôbec sa nezaoberal, či z hľadiska skutočného
znenia ustanovenia čl. III ods. 2 písm. n) Zmluvy o spolupráci, došlo k porušeniu tam uvedenej
povinnosti žalovaného alebo nie. Dôvodil, že z hľadiska vymedzenia, o akých informáciách bol žalovanýpovinný zachovávať mlčanlivosť, je podstatná časť predmetného ustanovenia „s informáciami, ktoré
Spolupracovník nadobudol pri výkone Činnosti počas trvania tejto Zmluvy“. Táto časť ustanovenia
definuje predmet mlčanlivosti a nasledujúca časť ustanovenia definuje, akým spôsobom sa zaväzuje

žalovaný s informáciami (predmetom mlčanlivosti) zaobchádzať, napr. že ich neposkytne žiadnej tretej
osobe bez predchádzajúceho súhlasu žalobcu.
12.1.3. Tvrdil, že znenie ustanovenia čl. III ods. 2 písm. n) zmluvy o spolupráci je vo všetkých
smeroch jasné, určité a zrozumiteľné a súd prvej inštancie sa preto vôbec nemal zaoberať výkladom
pojmu „dôverné informácie“, keďže predmet mlčanlivosti nie je definovaný týmto pojmom. Konštatovanie

súdu prvej inštancie v odseku 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku: „Dôverné informácie podľa čl.
III ods. 2 písm. n) zmluvy o spolupráci nie sú v tomto prípade v zmluve nijakým spôsobom (vôbec)
špecifikované (definované) t. j. že môže ísť o informácie týkajúce sa zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným.“ úplne svojvoľne označil za svojvoľné, pretože uvedené konštatovanie naznačuje, ako
keby súd prvej inštancie pri rozhodovaní vôbec nereflektoval skutočné znenie sporného ustanovenia
zmluvy, ale toto znenie si svojvoľne „domyslel“.

12.1.4. Za absolútne bezpredmetnú označil aj aplikáciu výkladových pravidiel podľa § 266 Obchodného
zákonníka na výklad pojmu, ktorý pre vymedzenie predmetu mlčanlivosti nie je podstatný, pretože pojem
„dôverné informácie“ sa v predmetnom ustanovení Zmluvy spomína iba v tom zmysle, že spolupracovník
má s informáciami, ktoré tvoria predmet mlčanlivosti nakladať ako s informáciami dôvernými a plniť
ďalšie tam uvedené povinnosti.

12.2. Konštatoval, že ak by súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo
skutočného znenia ustanovenia Zmluvy, zaoberal by sa tým, či informácie, ktoré žalovaný poskytol
spoločnosti inFEEnity, s. r. o. sú informáciami, ktoré žalovaný nadobudol pri výkone činnosti počas
trvania Zmluvy o spolupráci so žalobcom, teda, či tieto informácie tvoria predmet mlčanlivosti podľa čl.
III ods. 2 písm. n) zmluvy o spolupráci. V prejednávanom spore pritom samotné poskytnutie informácií

zo strany žalovaného tretej osobe nebolo sporné.
12.3. Navrhol preto odvolaciemu súdu zmeniť napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovie, alebo navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu uvedenými

v odvolaní a napadnutý rozsudok považuje za vecne a právne správny. Konštatoval, že súd prvej
inštancie sa vysporiadal so všetkými tvrdeniami strán sporu a napadnuté rozhodnutie
je riadne a dostatočne odôvodnené.
13.1. Poukázal na to, že žalobca sa snaží navodiť dojem, že predmetom ochrany cez záväzok
mlčanlivosti nemali byť dôverné informácie ako také, ale iný „predmet mlčanlivosti“ ako ho označuje

žalobca v odvolaní, ktorým mali byť „len“ informácie získané pri výkone činnosti počas trvania Zmluvy
o spolupráci. Predmetné tvrdenia označil žalovaný za účelové, zavádzajúce a vnútorne rozporné,
pretože sám žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu i vo vyjadrení k odporu uviedol, že k
„porušeniu povinnosti žalovaného došlo konkrétne konaním, keď dôverné informácie podľa čl. III. ods.
2 písm. n) Zmluvy o spolupráci poskytol tretej osobe bez súhlasu žalobcu.“ Neobstojí preto tvrdenie

žalobcu o tom, že záver súdu prvej inštancie vychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia rozhodujúcich
skutkových a právnych skutočností.
13.2. Za správny označil záver súdu prvej inštancie o aplikácii princípu zmluvnej interpretácie „contra
proferentem“ pri posúdení predmetnej Zmluvy. Zdôraznil, že ak Zmluva neobsahuje žiadny postup
ako sa má zaobchádzať s dôvernými informáciami, nemožno ani určiť postup, ako sa malo nakladať

s informáciami, ktoré nadobudol žalovaný pri výkone činnosti počas trvania Zmluvy. Stotožnil sa
zároveň s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že konanie žalovaného vo vzťahu k výkladu
predmetných ustanovení Zmluvy o spolupráci nemôže spĺňať atribúty porušenia zmluvnej povinnosti,
teda ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
13.3. Zdôraznil, že informácie, na ktoré sa odvoláva žalobca, že boli sprístupnené tretej osobe, tieto

boli použité v inom súdnom spore, t. j. právom aprobovanom konaní pred súdom, v ktorom žalovaný
prostredníctvom „svojej“ spoločnosti sa domáhal ochrany svojich práv a právom chránených záujmov.
Žalovaný tak len využil svoje ústavou garantované právo na súdnu ochranu, čo v žiadnom prípade
nemôže byť sankcionované zmluvnou pokutou.
13.4. Navrhol preto odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

14. Žalobca v odvolacej replike konštatoval, že žalovaný sa snaží zavádzajúco interpretovať obsah
odvolania.Dôvodil,žežalovanýsasnažítvrdiť,žemuniejezrejmé,čojepredmetommlčanlivostinapriek
zneniu ustanovenia Zmluvy: „s informáciami, ktoré nadobudol pri výkone činnosti sa zaväzuje nakladaťako s dôvernými.“ V predmetnom ustanovení je vymedzené, že s informáciami, ktoré žalovaný získal
pri výkone predmetu činnosti má nakladať ako s informáciami dôvernými a tieto žalovaný nemôže mimo
iného odovzdať tretej osobe. Poukázal na to, že už vo vyjadrení z 25.8.2022 žalobca argumentoval týmto

spôsobom. Zdôraznil, že súd prvej inštancie mal preto skúmať, či informácie, ktoré žalovaný poskytol
tretej osobe (čo v prejednávanom spore nebolo sporné) boli informáciami, ktoré nadobudol žalovaný pri
výkone činnosti pre spoločnosť žalobcu, alebo nie.

15. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Zároveň dodal, že

súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s konaním samotného žalovaného, keď v napadnutom rozsudku
uviedol, že v tomto prípade (vychádzajúc z porušenia zmluvných povinností definovaných v čl. III.
odsek 2 písm. n) Zmluvy o spolupráci) sú zmluvné podmienky (dôverné informácie) tak nejasnej
aneurčitejdefinície,vovzťahukvýkladu porušenejpovinnostidefinovanejzostranyžalobcu,žekonanie
žalovaného tvrdeným odopretím prístupu žalovaného k informačnému systému žalobcu, nemôže spĺňať
atribúty porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného, pretože ide o veľmi extenzívny výklad

dôvernej informácie vo vzťahu ku konaniu žalovaného.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné

nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385
C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C. s. p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C. s. p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

18. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalobcu, ktorý v odvolaní poukázal:
18.1. na nesprávny záver súdu prvej inštancie, že pojem dôverné informácie nie je v predmetnej Zmluve
vôbec špecifikovaný, čím pripúšťa rôzny výklad a vzhľadom na výkladové pravidlo „contra
preferentem“ žalobcovi ako preferentovi v prejednávanom spore sa nepodarilo preukázať, že sporný

výraz „dôverné informácie“ nie je medzi stranami sporu nejednoznačný a ani to, že žalobca ako preferent
bol pri použití tohto výrazu dobromyseľný,
18.2. na absentujúce odôvodnenie napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby, pretože súd prvej
inštancie celé odôvodnenie založil na údajnej spornosti výkladu pojmu „dôverné informácie“, ktorý
ako pojem nebol vôbec relevantný a vôbec sa nezaoberal, či z hľadiska skutočného znenia Zmluvy

o spolupráci, došlo zo strany žalovaného k porušeniu zmluvnej povinnosti, alebo nie.

19. Žalobca odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C. s. p.
Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda
či došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne
predpisy; či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení

rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS 78/05).

21. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo

zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil výstižné a presvedčivé
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387
ods. 2 C. s. p.).

22. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobcu, odvolací

súd udáva:

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný
procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporovýporiadok priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Predmetný
odvolací dôvod je naplnený aj vtedy, ak súd prvej inštancie nedostatočným odôvodnením rozsudku
spôsobil jeho nepreskúmateľnosť podľa § 220 ods. 2 C. s. p.

24. Podľa § 220 ods. 2 C. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

25. Rozhodnutie súdu musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami
strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto

obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Súd
by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery,
ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé. Odôvodnenie má
byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho
bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

26. Odvolací súd k tvrdeniu žalobcu, že v napadnutom rozsudku absentuje odôvodnenie o zamietnutí
žaloby, pretože súd prvej inštancie celé odôvodnenie založil na údajnej spornosti výkladu pojmu
„dôverné informácie“, ktorý ako pojem nebol vôbec relevantný a vôbec sa nezaoberal, či z hľadiska
skutočného znenia Zmluvy o spolupráci, došlo zo strany žalovaného k porušeniu zmluvnej povinnosti,

alebo nie udáva, že toto tvrdenie žalobcu nie je dôvodné.

27. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalobca v prejednávanom spore, aj v odvolaní namietal,
že žalovaný poskytnutím akejkoľvek informácie získanej pri výkone svojej činnosti v zmysle Zmluvy
o spolupráci tretej osobe bez súhlasu žalobcu, porušil svoju zmluvnú povinnosť a preto je povinný

zaplatiť žalobcovi zmluvne dohodnutú zmluvnú pokutu. Žalovaný sa bránil tvrdením, že poskytnutím
informácie tretej osobe zo strany žalovaného týkajúcej sa odopretia prístupu do informačného systému
zo strany žalobcu, žalovaný neporušil žiadnu svoju zmluvnú povinnosť. Žalovaný zdôraznil, že žalovaný
neposkytol žiadne informácie, ktoré nadobudol pri výkone činnosti v spoločnosti žalobcu, pretože tretej
osobe poskytol konkrétne iba informácie, že v priebehu roku 2020 v mesiaci júl malo dôjsť zo strany

žalobcu k porušeniu zmluvných povinností žalobcu ustanovených v čl. IV. bode 1 (definované povinnosti
žalobcuvovzťahukžalovanému)ačl.IIIbode1(právožalovanéhomimoinéhonainformácieapracovné
materiály, ktoré potrebuje k svojej činnosti a ktoré mu umožnia vykonávať činnosť podľa tejto Zmluvy).

28. Odvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie konštatoval

ako preukázané poskytnutie informácie zo strany žalovaného tretej osobe, že v priebehu roku 2020
v mesiaci júl, malo dôjsť zo strany žalobcu k porušeniu jeho zmluvných povinností, a to tvrdeným
odopretím prístupu žalovaného do informačného systému žalobcu. Súd prvej inštancie zamietnutie
žaloby následne odôvodnil tým, že v tomto prípade (vychádzajúc z porušenia zmluvných povinností
definovaných v čl. III odsek 2 písm. n) Zmluvy o spolupráci) sú zmluvné podmienky (dôverné informácie)

tak nejasnej a neurčitej definície, vo vzťahu k výkladu porušenej povinnosti definovanej zo strany
žalobcu, že konanie žalovaného (oznámenie porušenia jeho zmluvných povinností ustanovených v čl. IV
bode 1 a čl. III bode 1, a to tvrdeným odopretím prístupu žalovaného do informačného systému) nemôže
spĺňať atribúty porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu, pretože ide o veľmi extenzívny výklad
dôvernej informácie vo vzťahu ku konaniu žalovaného.

29. Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre
ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovaťza svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

30. Odvolací súd z obsahu odvolania vo vzťahu k namietanému nedostatočnému odôvodneniu
napadnutého rozhodnutia zistil, že žalobca nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej
inštancie. To, že žalobca mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo
odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o existencii vady v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na súdnu ochranu nie je právom na

úspech v spore.

31. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písmeno d) C. s. p., odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod §
365 ods. 1 písm. a), b), c) C. s. p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania

formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v
odvolaní neuviedol a ani riadne neodôvodnil inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

32. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písmena f) C. s. p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí

ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C. s. p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z Civilného sporového poriadku o vykonávaní dokazovania.

33. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písmena h) C. s. p. je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne
posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany

sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán

sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne
priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke
treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

34. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie riadne vykonal dokazovanie podľa návrhov

strán sporu, dôkazy posúdil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a správne dospel k záveru, že zo strany
žalovaného nedošlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, v dôsledku ktorého by žalobcovi vznikol nárok na
zmluvnú pokutu uplatnený predmetnou žalobou.

35. Odvolací súd zdôrazňuje, že získanie poznatku žalovaného o odopretí prístupu do informačného

systému žalobcu zo strany žalobcu nemožno považovať za informáciu definovanú v článku III. bodu 1
predmetnej Zmluvy a iba skutočnosť, že žalovaný poskytol tretej osobe informáciu o porušení povinnosti
zo strany žalobcu vyplývajúcej žalobcovi z čl. IV. predmetnej Zmluvy (tvrdenie žalovaného) a následne
podaniežalobytreťouosobouvsporevedenomOkresnýmsúdomBratislavaIpodsp.zn.33Cb/14/2021,
nemožno v žiadnom prípade považovať za také konanie žalovaného, ktoré by bolo možné považovať

za porušenie povinnosti žalovaného, ktoré by zo strany žalobcu bolo možné sankcionovať predmetnou
zmluvnou pokutou. Rovnako tak za informáciu, ktorá nemôže byť poskytnutá tretej osobe, nemožno
označiť ani to, že žalovaný dal výpoveď Zmluvy. Odvolací súd udáva, že predmetný právny úkon(výpoveď) je právom zmluvnej strany ukončiť zmluvný vzťah a nie je informáciou získanou pri činnosti
žalovaného pre žalobcu v zmysle predmetnej Zmluvy, na ktorú by sa vzťahoval vznik zmluvnej pokuty.

36. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne dospel k skutkovému a právnemu záveru, že
v prejednávanom spore nebolo preukázané také porušenie povinnosti zo strany žalovaného, pre ktoré
by žalobca mal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

37. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom

prvom výroku ako vecne správny.

38. Odvolací súd vo vzťahu k náhrade trov konania vo všeobecnosti udáva, že v sporových
konaniach je vo vzťahu k náhrade trov konania uplatňovaná tzv. zásada úspechu, teda strane, ktorá
mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane sporu.

39. Odvolací súd zistil z obsahu druhého výroku napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie
žalovanému, ako úspešnej strane sporu, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak
nezohľadnil zásadu úspechu/neúspechu strany sporu tým, že neuviedol, kto je povinný žalovanému
nahradiť trovy konania.

40. Odvolací súd preto podľa § 388 C. s. p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C. s. p. zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom druhom výroku o náhrade trov konania tak, že úspešnému
žalovanému priznal proti neúspešnému žalobcovi plnú náhradu trov prvoinštančného konania.

41. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C. s. p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C. s. p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C. s. p.

V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).