Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. apríl 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 14T/80/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323011202
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Štanglovičová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2323011202.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou, v trestnej veci obžalovaného L. L.,

pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 3 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom
v Galante dňa 02.04.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný L. L., G. XX.XX.XXXX Z. W., E. K. A., G. F.. Č.. XX/XX, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

v presne nezistenom čase, v rôznych obdobiach až do jeho zadržania dňa 20.05.2022, pôsobiac
minimálne na území Trnavského kraja, prevažne na území okresu Galanta, prípadne iných miestach,
si neoprávnene (bez príslušného povolenia) zadovažoval psychotropnú látku - metamfetamín, v
množstvách schopných ovplyvniť psychiku konzumenta, ktoré prechovával pri sebe, resp. uskladňoval,
ukrýval, následne vážil, balil a ďalej predával v cene od 25 - 30 eur za gram, resp. za 30 - 40 eur za
kubík metamfetamínu viacerým osobám - odberateľom a takto konal za účelom finančného profitu, ktorý

bol čiastočne použitý na nákup ďalších psychotropných látok a čiastočne pre osobný prospech, pričom
obžalovaný cez rôzne kontaktné telefónne čísla, ale aj prostredníctvom rôznych mobilných aplikácií
prijímalobjednávkyodširokejsieteodberateľov,ktorýchnavigovalnamiesta,naktorýchprávevykonával
predaj drog, čím obžalovaný konal v rozpore s ustanovením § 4 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, kde zaobchádzať s
omamnýmiapsychotropnýmilátkamimôželenfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,aksplnípodmienky
ustanovené týmto zákonom, a to na základe povolenia, ktoré vydáva Ministerstvo zdravotníctva SR,
pretože metamfetamín (účinná látka pervitínu) je zaradený v zmysle vyššie uvedeného zákona do II.

skupiny omamných a psychotropných látok, pričom takto konal minimálne v prípadoch, kedy obžalovaný
L. L. viackrát v nezistenom období rokov 2018 až 2021 predal opakovane metamfetamín rôznym
osobám, okrem iných minimálne osobám B. C., B. E., M. I., O. P., K. C., P. C. a rovnako i zadovážil
osobe M. C.,

t e d a :

-neoprávneneprechovávalpoakúkoľvekdobuinúomamnúlátkualebopsychotropnúlátkuakozrastliny
rodu konopa,
- neoprávnene zadovážil a predal psychotropnú látku, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po
dlhší čas a na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l :

- zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 3 Trestného zákona,- obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 4 písmeno c), odsek 6 písmeno b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 172 odsek 6 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l)

Trestného zákona, § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 5 Trestného zákona,
§ 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona, úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad na
2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava sp. zn. Kv 53/21/2200 zo dňa

03.11.2022, podanej na tunajší súd dňa 04.11.2022, súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec
obžalovaného L. L., G.. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.10.2023 v zmysle § 257 ods. 1 Trestného
poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a svoje konanie oľutoval. V

dôsledku vyhlásenia obžalovaného súd vylúčil konanie proti obžalovanému zo spoločného konania na
samostatné konanie a následne podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku po prijatí jeho vyhlásenia
o vine vykonal dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, a to
prečítaním listinných dôkazov, výsluchom obžalovaného k jeho osobným a majetkovým pomerom, ako
aj k pohnútke, resp. k motívu páchania trestnej činnosti v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery

trestu a uloženie ochranného opatrenia, ako aj výsluchom znalca.

Obžalovaný po zákonnom poučení využil svoje právo a k osobným a majetkovým pomerom, motívu,
resp. pohnútke odmietol vypovedať.

Z hodnotenia obžalovaného z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby
Leopoldov zo dňa 24.10.2023 súd zistil, že obžalovaný po prijatí do väzby nemal problémy s adaptáciou
na jej podmienky, jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia plní
a rešpektuje, konfliktné situácie nevyvoláva, doposiaľ mu nebol uložený disciplinárny trest a nebol ani
disciplinárne odmenený, sociálny kontakt s príbuznými udržiava, počas väzby nie je pracovne zaradený.

Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/51/2018 súd zistil, že obžalovaný bol
rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 02.07.2018, sp. zn. 6T/51/2018 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.10.2018, sp. zn. 6To/84/2018 uznaný za vinného z pokračovacieho
zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 188 odsek 1 Trestného zákona, za

čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky so zaradením do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia spolu s trestom prepadnutia vecí.

Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/1/2019 súd zistil, že rozsudkom
Okresného súdu Trnava zo dňa 09.04.2019, sp. zn. 3T/1/2019, právoplatný dňa 24.04.2019 bol

obžalovaný uznaný za vinného okrem iného aj zo zločinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa §
20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno e) Trestného zákona, pričom súd upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený
rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 02.07.2018, sp. zn. 6T/51/2018 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.10.2019, sp. zn. 6To/84/2018 považoval za dostatočný na ochranu

spoločnosti a nápravu obžalovaného.Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 27T/53/2018 súd zistil, že obžalovaný
bol rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 04.12.2019, sp. zn. 27T/53/2018, právoplatný dňa

06.12.2019uznanýzavinnéhozprečinumareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.
d) Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky za súčasného
zrušenia výrokov o treste rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 02.07.2018, sp. zn. 6T/51/2018
v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.10.2018, sp. zn. 6To/84/2018,rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 09.04.2019, sp. zn. 3T/1/2019, právoplatný dňa 24.04.2019 a rozsudku

Okresného súdu Galanta zo dňa 27.11.2019, sp. zn. 31T/145/2018, právoplatný dňa 27.11.2019 za
súčasného uloženia trestu prepadnutia vecí ako aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na jeden rok.

Z aktuálneho odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 9 krát súdne trestaný,
naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 22.06.2021, sp. zn. 0T/163/2021,

právoplatný dňa 22.06.2021 za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1
písmeno d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
sedem mesiacov. V minulosti bol trestaný za rôznorodú, prevažne majetkovú, ale aj násilnú trestnú
činnosť.

Z aktuálneho výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný sa
doposiaľ dopustil šiestich priestupkov rôzneho charakteru.

Z výsluchu znalca MUDr. Eduarda Višňovského na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný nie
je závislý od psychoaktívnych látok, bolo u neho zistené škodlivé užívanie metamfetamínu (pervitínu)

bez jednoznačne naplnených atribútov závislosti, pričom znalec konštatoval, že obžalovanému nie je
potrebné uložiť žiadne ochranné liečenie, lebo nie je závislý, ani vážne duševne chorý a ku žiadnej
ochrannej liečbe nie je ani motivovaný.

Súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obhajcom obžalovaného a to konkrétne pripojením spisov

pôvodne spoluobžalovaných v predmetnej trestnej veci, pretože ho vyhodnotil ako dôkaz nedôvodný
a nepodstatný pre rozhodnutie, keďže po prijatí vyhlásenia o vine obžalovaného súd vykonával
dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste a ochrannom opatrení, pričom s takto vykonávaným
dokazovaním obhajcom navrhovaný dôkaz nijak nesúvisel.

Čo sa týka návrhu na prerušenie konania z dôvodu pozastavenia účinnosti novely Trestného zákona je
potrebné v prvom rade uviesť, že novelizácia právneho predpisu (tzv. novela) mení, dopĺňa, či ruší určitú
časť skoršieho právneho predpisu, novela je síce obsahovo viazaná na novelizovaný právny predpis,
avšak je právnym predpisom samostatným, má preto vlastnú platnosť a aj svoju vlastnú účinnosť. Až odo
dňa svojej účinnosti sa jej obsah stáva obsahom právneho predpisu novelizovaného a musí byť použitý v

aplikačnej praxi, teda až dňom účinnosti novely je novela inkorporovaná do skoršieho právneho predpisu
ajepripravenánapoužitieaažponadobudnutíúčinnostinovelyjeskoršíprávnypredpisúčinnývosvojej
zmenenej podobe. Z ustanovenia § 228 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku je pritom zjavné, že sa týka
iba prípadov, v ktorých ústavný súd pozastavil účinnosť už účinného právneho predpisu alebo jeho časti.
Tento záver nepochybne vyplýva z toho, že musí ísť o pozastavenie právneho predpisu alebo jeho časti,

ktorého „použitie“ je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej, t.j. musí ísť o takú právnu
normu, ktorá je už na právne vzťahy aplikovateľná, nakoľko len účinná právna norma môže byť orgánmi
činnými v trestnom konaní či súdmi použitá, teda aplikovaná. Slovo „použitie“ uvedené v § 228 ods. 2
písm. e) Trestného poriadku sa teda vzťahuje k aplikácii právnej normy v praxi, ktorá je možná len vtedy,
ak ide o právnu normu účinnú. Pre trestné stíhanie, či rozhodnutie vo veci samej sú relevantné iba tie

právne normy, ktoré sú už účinné, nakoľko len tie sú použiteľné a preto je nutné prerušiť trestné stíhanie,
ak ústavný súd takúto už účinnú a použiteľnú právnu normu pozastaví. Pokiaľ ešte konkrétna právna
norma účinná nie je, potom nejde o právnu normu, ktorá by bola v praxi použiteľná a teda nemožno
ani hovoriť, že ide o právnu normu, ktorej použitie by mohlo byť rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci
samej, nakoľko sa aplikuje stále stará právna norma, pretože jej obsah nebol doposiaľ účinne zmenený,

keďže nová právna norma účinnosť zatiaľ z dôvodu rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti
nenadobudla. Možno teda zhrnúť, že novela Trestného zákona doposiaľ nenadobudla účinnosť, nakoľko
jej účinnosť bola pozastavená uznesením ústavného súdu a teda nie je aplikovateľná na žiadne trestné
veci, jej ustanovenia nie sú nateraz rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej v žiadnej trestnej veci apreto v tejto situácii nie je možné aplikovať ustanovenie o prerušení trestného stíhania podľa § 228 odsek
2 písmeno e) Trestného poriadku, či obdobné ustanovenia týkajúce sa súdneho konania. Podľa názoru
súdu prerušenie trestného stíhania podľa § 228 odsek 2 písmeno e) Trestného poriadku v dôsledku

uznesenia ústavného súdu sp.zn. ÚS3/2024 zo dňa 28.02.2024 by bol postup v rozpore so zákonom.
Súd však na návrh obhajcu reagoval záznamom v zápisnici o hlavnom pojednávaní.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.04.2024 podal aj návrhu na odňatie a prikázanie
veci podľa § 23 Trestného poriadku a pridelenie veci Mestskému súdu Bratislava a to z dôvodu, že
uvedený súd je príslušný na rozhodnutie jeho trestnej veci, nakoľko ku skutku malo dochádzať aj v

Senci. O predmetnom návrhu obžalovanom súd podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku analogicky v
spojení s § 23 odsek 1 Trestného poriadku vôbec nekonal a to z dôvodu, že takýto návrh preukázateľne
nebol obžalovaným vznesený bezodkladne. Obžaloba bola tunajšiemu súdu podaná dňa 04.11.2022,
obžalovaný však až do 02.04.2024 žiadnu takúto námietku nevzniesol. V tejto súvislosti súd poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Ndt/19/2020, v zmysle ktorého sa o
takomto návrhu na odňatie veci nekoná per analogiam z dôvodov uvedených v § 32 ods. 6 Trestného

poriadku, teda ak takýto návrh nebol podaný bez meškania, a dotknutý súd o tom nevydáva žiadne
rozhodnutie. Bolo však potrebné túto skutočnosť procesne zaznamenať do zápisnice o hlavnom tak,
aby bolo zrejmé, že návrh obžalovaného, resp. jeho obhajcu nezostal nepovšimnutý. V tejto súvislosti
je tiež potrebné poukázať na ustanovenie § 20 Trestného poriadku, týkajúce sa príslušnosti niekoľkých
súdov, kedy konanie vykonáva ten súd, na ktorom podal prokurátor obžalobu. Zároveň súd pre úplnosť

uvádza, že návrh na odňatie a prikázanie veci neobsahoval dôležitý dôvod podľa § 23 ods. 1 Trestného
poriadku a preto nebránil ani vykonaniu nariadeného úkonu trestného konania.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť

ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest
ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému

činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu

a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.

Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa

a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu

odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty
a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným
členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje
ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon

vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú
a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí
vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj

etické. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí
súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti jeho nápravy.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v
každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i

spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy

páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd obligatórne skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. U obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l) Trestného
zákona, teda že sa priznal k spáchaniu trestného činu a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Súd

obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, keďže pre jej
priznanie sa vyžaduje, aby obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, je založená na
aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní jeho trestnej činnosti pri vyšetrovaní, k čomu podľa názoru
súdu neprišlo, pričom jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ sám svojim prístupom
participuje na objasnení trestného činu. Samotné učinenie vyhlásenia o vine obžalovaným nemožno

považovať za napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti pre priznanie uvedenej poľahčujúcej
okolnosti. U obžalovaného bola zistená prítomnosť dvoch priťažujúcich okolností podľa § 37 písmeno h)
a písmeno m) Trestného zákona, teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov a že už bol za trestný
čin odsúdený. Súd trest ukladal ako trest úhrnný, keďže obžalovaného odsudzoval za viac trestných
činov, a trest ukladal podľa zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na trestný čin z nich najprísnejšie

trestný, ktorým bol obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 6 Trestného zákona s
trestnou sadzbou 10 až 15 rokov. Keďže obžalovaný opätovne spáchal zločin (v minulosti odsúdenie
rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/51/2018, rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn.
3T/1/2019), súd zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu a trest

ukladal v takto modifikovanej trestnej sadzbe v rozpätí 12 rokov a 6 mesiacov až 15 rokov. Vzhľadom
na modifikovanie trestnej sadzby podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona, teda z dôvodu opätovného
spáchania zločinu, súd už nepristúpil k zvyšovaniu dolnej hranice trestnej sadzby v dôsledku prevahy
priťažujúcich okolností.

Nakoľko však obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, súd opierajúc sa
o stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 44/2017 uverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 5/2017 („ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a
schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného
zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené

ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť
aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia
súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania
viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu
a výške uloženého trestu.“) pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu o jednu tretinu pod dolnú hranicu

trestnej sadzby a tak uložil obžalovanému trest odňatia vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov. Pri určovaní
výmery trestu súd zohľadnil najmä kritický postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, ku ktorej
sa priznal a oľutoval ju, ako aj jeho vyhlásenie o vine učinené na hlavnom pojednávaní. Neukladal však
trest na samej spodnej hranici mimoriadneho zníženia trestu vo výmere 8 rokov a 4 mesiace, a to spoukazom na trestnoprávnu minulosť obžalovaného ako aj na rozsah a závažnosť trestnej činnosti,
ktorej sa dopustil.

Podľa názoru súdu nepodmienečný trest odňatia slobody na výmere 8 rokov a 6 mesiacov v sebe
zohľadňuje na jednej strane priznanie sa obžalovaného k ním spáchanej trestnej činnosti, jej úprimné
oľutovanie a realizované vyhlásenie o vine, no na strane druhej odráža aj závažnosť spáchanej trestnej
činnosti, kriminálnu minulosť obžalovaného a zavinenie vo forme priameho úmyslu. Takto uložený
trest je podľa názoru súdu primeraný (proporcionálny) a spravodlivý a u obžalovaného splní svoju

funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdi jeho
konanie. Miernejší trest by atribúty sledované v ust. § 34 Trestného zákona podľa názoru súdu nespĺňal,
predovšetkým z pohľadu úmernosti k spáchanej trestnej činnosti. Na druhej strane uloženie vyššieho
trestu súd považoval už za neprimerane prísne, najmä s prihliadnutím na postoj obžalovaného k jeho
trestnej činnosti, s tým súvisiace vyhlásenie o vine a teda na obžalovaným prejavenú relevantnú mieru
sebareflexie.

Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia napriek tomu, že spáchal obzvlášť závažný zločin, pretože mal za to, že so zreteľom
na mieru narušenia obžalovaného bude v ústave na výkon trestu s nižším stupňom stráženia jeho
náprava lepšie zaručená. Zaradenie do ústavu na výkon trestu s vyšším stupňom stráženia by podľa

názoru súdu nijakým spôsobom neprispelo k lepšej resocializácii a usporiadaniu si morálnych hodnôt
obžalovaného.

Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu, s poukazom na výsluch znalca MUDr. Eduarda Višňovského,
súd obžalovanému ochranné liečenie neukladal.

Nakoľko súd odsudzoval obžalovaného za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia
slobody, uložil mu obligatórne aj ochranný dohľad na dva roky. Uvedený inštitút obžalovanému po
vykonaní nepodmienečného trestu odňatia slobody napomôže tomu, aby viedol riadny život a aby sa
už viac trestnej činnosti nedopustil.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd

Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v
Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok

napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.