Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/45/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121214288
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4121214288.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcov: 1. A. B. C. D.,
nar. XX. XX. XXXX a 2. A. D., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom A. X, E., obaja zastúpení advokátom:
JUDr. Marcel Ružarovský, so sídlom Andreja Žarnova 11C, Trnava, proti žalovaným: 1. B. D., nar. XX.
XX. XXXX a 2. F. D., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom A. X, E., obaja zastúpení advokátom: Mgr.
Peter Miklóssy, so sídlom Hlavná 1221, Vráble, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 22. decembra 2022 č. k. 10C/51/2021-368 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobuzamietolažalovanýmv1.a2.radepriznalproti
žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil ustanoveniami § 135c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobcovia žalobou
požadovali, aby súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v povinnosti každodobého vlastníka pozemku
parcely registra „C“, parc. č. 1792, o výmere 213 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

zapísaného na LV č. XXX pre kat. úz. G., obec E., okres Nitra strpieť presah strechy rodinného domu so
súp. č. 43 o veľkosti od 15 cmdo 30 cm v celkovej dĺžke 13,62 metrov pozdĺž tohto rodinného domu, ktorý
jepostavenýnapozemkuparcelyregistra„C“,parc.č.1793,ovýmere340m2,druhpozemku:zastavaná
plocha a nádvorie, zapísaného na LV č. XXX pre kat. úz. G., obec E., okres Nitra a aby im priznal
náhradu trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi, každý s veľkosťou
spoluvlastníckeho podielu 1-ina, nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. G., zapísaných na LV č.
XXX a to pozemky parcela registra „C“ parc. č. 1793 o výmere 340 m2 druh pozemku zastavaná plocha

a nádvorie a parc. č. 1794 o výmere 415 m2, druh pozemku záhrada a stavba - rodinný dom so súp.
č. 43 postavený na pozemku parc. č. 1793 a žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. G., zapísaných na LV č. XXX, a to pozemky parcela registra „C“ parc.
č. 1791 o výmere 471 m2, druh pozemku záhrada a parc. č. 1792 o výmere 213 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, pričom pozemky parc. č. 1793 a č. 1792 spolu susedia. V októbri 2015
postavili strechu na svojom rodinnom dome tak, že jej časť o veľkosti 15 cm až 30 cm pozdĺž rodinného
domu presahuje na pozemok žalovaných parc. č. 1792. Žalovaní o presahu vedeli, pretože žalovaný 1/

im pomáhal osádzať krokvy, čo vedia potvrdiť aj klampiari, aj ho akceptovali, až kým ho nezačali v roku
2017 formálne namietať a následne podávať podnety na Mesto Nitra ako stavebný úrad, aby voči nim
začal konanie za porušenie ustanovení stavebného zákona. Na stavebnom úrade prebieha konanie o
odstránenízmenystavby,resp.ododatočnompovolenízmenystavbyzrealizovanejvrozporesvydanýmstavebným povolením pod č. SP 13389/2017. Na pojednávaní v uvedenej veci sa dňa 7.9.2018 dohodli
na spísaní nájomnej zmluvy, ktorej podpísanie žalovaní podmienili odstránením pôvodného vývodu
komína z plynového kotla a zvodiča bleskozvodu, ktoré podmienky splnili, ale k uzavretiu nájomnej

zmluvy z dôvodu ich ďalších požiadaviek neprišlo. Žalovaní odmietli aj zriadenie vecného bremena,
výmenu pozemkov a peňažnú náhradu. Stavebný úrad preto žalovaných rozhodnutím zo dňa 19. 11.
2018 odkázal na podanie žaloby na súd, ktorú nepodali, pretože im vyhovuje tento stav, a preto sa
vyriešenia veci súdom domáhajú oni. Keďže stavba je neoprávnená, ale odstránenie časti strechy je
neprimerané v porovnaní so škodou, ktorú by utrpeli vo vzťahu k povinnosti žalovaných strpieť previs

strechy, je potrebné vyporiadať veci postupom podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Demontáž
strechy by bola dosť náročná, hrozilo by trvalé poškodenie stojatej drážky a lemovania a pri ďalšej
montáži by mohlo prísť k nefunkčnosti strešného plášťa. Použitá krytina Lindab Click nie je určená na
demontáž, pretože je vyrobená s bočným falcom, ktorého spätné uvoľnenie by ho znehodnotilo a bolo
by potrebné použiť novú strešnú krytinu. Odpílením časti strechy by prišlo k strate záruky, pretože by sa
tým odstránil odkvapový a štartovací lem. Žalovaní naproti tomu pri vykonávaní povinnosti strpieť previs

strechynebudúvovýkoneichvlastníckehoprávanijakýmspôsobomobmedzovaníaichmajetoknebude
nijakým spôsobom znehodnotený, o čom svedčí aj to, že doposiaľ nepodali na súd žiadnu žalobu.
Zohľadniť by sa malo aj to, že oni konali v dobrej viere, pretože od žalovaných mali súhlas na osadenie
strechy, presah bol aj na pôvodnej stavbe a súčasný je menší, žalovaní nemali problém s previsom
strechy, oni im navrhovali rôzne riešenia pre urovnanie sporov, ale žalovaní predkladali neprimerané

požiadavky a nepodali žalobu na súd, a preto výkon ich práv nemôže požívať právnu ochranu. Súd prvej
inštancie na pojednávaní dňa 19. 05. 2022 pripustil zmenu žaloby tak, že sa zriaďuje vecné bremeno
spočívajúce v povinnosti každodobého vlastníka pozemku parcely registra „C“ parc. č. 1792, o výmere
213 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na LV č. XXX pre kat. úz. G., obec: E.,
okres: Nitra strpieť presah strechy rodinného domu so súp. č. XX o veľkosti od 33 cm do 34 cm v celkovej

dĺžke 13,70 metrov, ktorý rodinný dom je postavený na pozemku parcely registra „C“, parc. č. 1793, o
výmere 340 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na LV č. XXX pre kat. úz.
G.,, obec: E., okres: Nitra, pričom vecné bremeno je identifikované geometrickým plánom č. 210/2022,
ktorý bol vyhotovený dňa 6.5.2022 B. H. I. a úradne bol overený 19.5.2022 pod č. G1-1021/2022 s
tým, že žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným náhradu za zriadenie vecného

bremena vo výške 1000 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože výsledky doterajšieho
konania mohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Súd prvej inštancie dňa 28. 11. 2022
pripustil zmenu žaloby tak, že žalobkyňa 1/ je povinná zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu za zriadenie
vecného bremena vo výške 500 eur s tým, že plnením jednému zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť voči druhému zo žalovaných do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobca 2/

je povinný zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 500 eur s tým, že
plnením jednému zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť voči druhému zo žalovaných
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom
na konanie o zmenenej žalobe.

1.2. V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že časť strechy rodinného domu žalobcov presahuje
na pozemok žalovaných. I keď to nie je pre vec rozhodujúce, tento presah je v rozpore so stavebným
povolením a projektom a v zásade platí, že neoprávnená stavba je súčasne aj stavbou nepovolenou. Na
stavebnom úrade sa z uvedeného dôvodu vedie konanie o dodatočnom povolení rozostavanej stavby,
ktoré bolo prerušené až do právoplatného skončenia tohto konania. Sporné bolo, či žalobcovia mali

alebo nemali na presah strechy oprávnenie, resp. či žalovaní tento presah akceptovali, pretože to tvrdili
žalobcovia, ale žalovaní proti tomu namietali. V konaní však bolo vykonaným dokazovaním preukázané,
že žalobcom nedali písomný a ani ústny súhlas na zriadenie strechy v časti jej presahu právni
predchodcovia žalovaných a na stretnutí, ktoré sa k plánovanej rekonštrukcii konalo aj za prítomnosti
žalovaných, ako budúcich vlastníkov, im tento súhlas nedali ani žalovaní. Súhlas im napokon vtedy

ani nemohli dať, pretože žalobcovia ich na stretnutí o presahu neinformovali a nedali im k nahliadnutiu
ani projekt stavby. Presah strechy bol preukázateľne zo strany žalovaných zistený až v októbri 2015 v
štádiu, keď klampiari mali na streche rodinného domu inštalovať klampiarske prvky a strešnú krytinu a
žalovaný 1/ naň upozornil žalobcu 2/ za prítomnosti klampiara I. D.. Žalobcovia tvrdili, že vtedy žalovaní
ústne súhlasili s presahom strechy a ani následne proti nemu nenamietali, proti čomu žalovaní namietali.

Výsluchom klampiara I. D. nebolo preukázané, že by žalovaný 1/ s presahom na stavbe súhlasil, nepočul
ani celý rozhovor žalovaného 1/ so žalobcom 2/, a hoci žalovaný 1/ na stavbe výslovne ústne proti
presahu nenamietal, nie je možné len z jeho mlčania bez ďalšieho dospieť k záveru, že s presahom
čo i len konkludentne súhlasil. Výsluchom svedkyne A. D. bolo následne preukázané, že žalovaná2/ sa jej, ako realitnej maklérke, sťažovala na presah strechy v roku 2015. Aj vyjadrením samotného
žalobcu 2/ bolo preukázané, že žalovaná 2/ proti presahu namietala s odstupom niekoľkých mesiacov,
resp. polroka. Z jej emailu z januára 2017 adresovaného voči stavebnému úradu vyplýva, že relevantne

namietala presah strechy v januári 2017 aj voči príslušnému správnemu orgánu. Napokon, aj samotní
žalobcovia klasifikovali svoju stavbu v časti presahu strechy nad pozemok žalovaných ako stavbu
neoprávnenú, ktorej predpokladom je to, že na jej zriadenie nemali žiadne právo. Súd z uvedených
dôvodov preto tvrdenia žalobcov o tom, že žalovaní s presahom strechy súhlasili a akceptovali ho,
nepovažoval za dôvodné.

1.3. Spôsob vysporiadania vzájomných vzťahov medzi vlastníkom neoprávnenej stavby a vlastníkom
pozemku, do ktorého neoprávnená stavba zasahuje je upravený v § 135c ods. 1 až 3 Občianskeho
zákonníka, a to v preferenčnej postupnosti. Pretože žalobcovia sa žalobou domáhali, aby súd podľa §
135c ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadil za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnuté na výkon
ich vlastníckeho práva k stavbe, proti ktorej žalovaní namietali s odôvodnením, že je účelné odstránenie

tejto stavby, súd preskúmal ich námietky a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že sú dôvodné.
V konaní mal súd prvej inštancie za preukázané, a to vyjadrením výrobcu strešnej krytiny, klampiara p.
I. D., ktorý strešnú krytinu na strechu rodinného domu žalobcov pokladal, odborným posudkom SKSR
o. z. a vyjadrením jej prezidenta, že presah strechy je možné odstrániť demontovaním strešnej krytiny
z polovice strechy, následným skrátenie krokiev do dĺžky, aby po umiestnení žľabu odvodu dažďovej

vody nepresahovala strecha nad pozemok žalovaných a položením novej strešnej krytiny a tieto práce
vykonať za vhodných poveternostných podmienok, aby neprišlo k škode, hoci je na streche aj fólia.
Odstraňovanie by malo trvať 2 alebo 3 dni, a preto by žalobcovia, hoci bývajú v neskolaudovanom
dome, ale bývajú tam s maloletými deťmi, nemali byť odstraňovaním nijako neprimerane dotknutí.
V konaní nebolo preukázané, že by odstránenie presahu malo negatívny vplyv na statiku domu

žalobcov. Hoci si odstránenie presahu nesporne a preukázateľne vyžiada vynaloženie peňažných
prostriedkov zo strany žalobcov, súd pri rozhodovaní zohľadnil to, že žalobcovia pri stavbe strechy
konali v rozpore s projektovou dokumentáciou, stavebným povolením a ubezpečením žalovaných a ich
právnych predchodcov, že strecha po rekonštrukcii nebude širšia ako pôvodná, napriek tomu ju však
svojvoľne rozšírili, aby mohli zatepliť svoj rodinný dom, ktoré zateplenie nebolo súčasťou projektu.

1.4. Žalobcovia uvedeným protiprávnym konaním obmedzili žalovaných neprimerane vo výkone
ich vlastníckeho práva k stavbe ich rodinného domu minimálne a hlavne v možnosti jeho budúceho
zateplenia. Hoci presah strechy nie je veľký a medzi meraniami geodetických kancelárií boli skutočne
rozdiely, tieto však nie sú pre rozhodnutie podstatné, pretože tým, že vzdialenosť medzi domami

nie je veľká, a strecha rodinného domu žalobcov je nižšia ako strecha rodinného domu žalovaných,
v časti, v ktorej sa po jej rekonštrukcii nachádza rímsa a na nej odkvapový systém tejto strechy
je od múru rodinného domu žalovaných vzdialená iba 195 mm. Žalovaní preto nemajú možnosť
vykonať súvislé zateplenie ich rodinného domu polystyrénom hrubým 200 mm, ale ani 150 mm, keďže
zostávajúci priestor nie je dostatočný na manipuláciu s náradím ľudskou rukou. Uvedené skutočnosti

boli preukázané odborným vyjadrením SKSR n. o., ktoré je podpísané B. J. a jeho výsluchom v konaní
pred súdom. Hoci žalobcovia proti tomuto odbornému vyjadreniu namietali, ich námietky neboli dôvodné.
Ustanovenie § 206 zákona č. 160/2015 Z .z. CSP pripúšťa aj takýto dôkazný prostriedok a zákon ho v
porovnaní so znaleckým dokazovaním dokonca favorizuje z časového hľadiska a aj z hľadiska nákladov
konania. O odbornosti B. J., ktorý je staviteľom a bývalým vedúcim stavebného úradu v Piešťanoch,

ktoré skutočnosti sú všeobecne známe, nemal súd pochybnosti. S jeho závermi sa napokon stotožnil
aj znalec z odboru poruchy stavieb a odborná fyzika B. K. L., a hoci sa tento znalec vyjadroval aj k
právnym otázkam, čo nie je prípustné, súd na tieto odpovede neprihliadol, ale inak nemal o správnosti
jeho posudku žiadne pochybnosti. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť SKSR n.
o. vylúčené podľa § 51a ods. 1 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. z podania odborného vyjadrenia.

Skutočnosť, že sa vyjadril k otázke zateplenia, ktorá je pre posúdenie veci podstatná, ho v žiadnom
prípadevdanejvecinediskvalifikuje.HociSlovenskákomorastavebnýchinžinierovmávočijehočinnosti
výhrady, ktoré sú tiež všeobecne známe, doposiaľ nebolo občianske združenie rozpustené, a preto ani
tieto námietky žalobcov neboli dôvodné. Žalobcovia na podporu svojich tvrdení predložili vyjadrenie JK
projekts.r.o.,ktorévšakniejepodpísanéB.K.C.,apretonaňsúdneprihliadol,hocivzhľadomnapolohu

oboch domov veľmi blízko miestnej komunikácie, z ktorej bol stav poznateľný, by bol tento posudok
inak použiteľný. Priestor medzi domami je nesporne úzky a bráni postaveniu lešenia, a keďže žalovaní
nenamietali proti tvrdeniam žalobcov o možnosti zateplenia z plošiny, považoval súd tieto ich tvrdenia
za nesporné. Keďže sa však cenová ponuka CALIBRASTAV s. r. o. týka zateplenia z lešenia, súdtento dôkaz k možnosti zateplenia nepovažoval za relevantný. Tvrdenia žalovaných o ich obmedzení pri
nakladaní s pozemkom a hroziace riziko vzniku škody v súvislosti s tým, že ich nehnuteľnosť je zaťažená
záložným právom sú hypotetické, ale reálne. Ostatné námietky žalovaných týkajúce sa obmedzenia ich

vlastníckych práv v súvislosti s presahom ako napr. nadmerné zatekanie dažďovej vody však v konaní
neboli preukázané.

1.5. Skutočnosť, že žalovaní nepodali na súd žiadnu žalobu, ktorou by sa domáhali ochrany ich
vlastníckeho práva, im nemôže byť kladená za vinu, pretože v konaní bolo preukázané, že sa bránili v

stavebnom konaní a na presah strechy upozornili stavebný úrad po tom, ako bolo zrejmé, že žalobcovia
ho dobrovoľne neodstránenia. Žalovaným nemožno klásť za vinu ani to, že vzhľadom na aktuálne veľmi
zlé susedské vzťahy so žalobcami odmietajú možnosť akéhokoľvek mimosúdneho vyriešenia veci. Súd
z uvedených dôvodov výkon práva žalovaných nepovažoval za taký, ktorému by nemala byť poskytnutá
súdna ochrana. Naopak, žalobcovia protiprávne a neohľaduplne zriadili stavbu na cudzom pozemku,
čoho si museli byť vedomí, resp. mali byť vedomí, a to už od počiatku, a preto nemohli byť v dobrej

viere, tak ako tvrdia, pričom teraz od žalovaných očakávajú, že budú ich protiprávne konanie tolerovať a
akceptovať. Žalobcovia namietali zaujatosť svedkov vypočutých na základe návrhu žalovaných, a hoci
je zrejmé, že susedské a medziľudské vzťahy medzi svedkami a žalobcami rovnako nie sú ideálne, súd
nezistil u žiadneho zo svedkov žiadne také okolnosti spočívajúce v jeho pomere k stranám sporu alebo
veci, pre ktoré by tu mali byť pochybnosti o ich nezaujatosti, pričom aj ich výpovede boli konzistentné,

a preto na ne prihliadol. Keďže v konaní bolo preukázané, že je nielen možné, ale aj účelné, presah
strechy rodinného domu žalobcov nad pozemok žalovaných odstrániť, a preto nie je dôvodné zriadiť v
prospech žalobcov vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon ich práva k stavbe ich rodinného domu
podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol. O nároku
na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní

1/ a 2/ boli v konaní celkom úspešní, a pretože nikto netvrdil a ani súd nevzhliadol, že by tu boli dôvody
hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, súd rozhodol, že žalovaní majú proti žalobcom 1/ a 2/ nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súdny úradník podľa § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade, namietajúc, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď tvrdí, že žalovaní nedali

žalobcom súhlas s vybudovaním presahu strechy. Vykonaným dokazovaním je preukázané, že žalovaní
súhlas udelili, pričom na tejto skutočnosti nič nemení ani ich dodatočné popieranie danej skutočnosti.
Ani prípadné odvolanie súhlasu neznamená, že súhlas bol pôvodne udelený, a teda žalobcovia konali
v dobrej viere. Je len ťažko predstaviteľné, ako žalovaný prejavil „nesúhlas“, keďže po rozhovore so
žalobcom v 2. rade nemal žiadny problém s pokračovaním v montáži strechy, pričom nemal absolútne

žiadne námietky počas celej montáže strechy. Dokonca svedok D. im navrhoval riešenie, aby sa uzavrel
priestor medzi domami tak, že sa tam položí lišta, ktorá by odvádzala dažďovú vodu. Žalovaní nemali
námietky proti presahu strechy viac ako jeden rok. Ak žalovaný v 1. rade po rozhovore so žalobcom
umožnil pokračovanie v montáži strechy bez toho, aby verbálne alebo akokoľvek inak dával najavo
nesúhlas so stavbou, potom nutno vyvodiť, že tento súhlas bol preukázateľne daný. Skutočnosť, že

žalovaní začali s odstupom času popierať udelenie súhlasu, nie je spôsobilá zmeniť dobrú vieru žalobcov
v čase montáže strešnej krytiny, pretože právny úkon - udelenie súhlasu - bol udelený v čase, kedy sa
krytina montovala a jeho dodatočné popieranie alebo odvolávanie na danej veci nemôže nič zmeniť.
Nie je sporné ani to, že žalobcovia o prípadnom presahu strechy vopred nevedeli a ani ho neplánovali,
preto nie je zrejmé, o ktoré skutočnosti opieral súd svoje úvahy v odôvodnení rozsudku. Konanie

žalobcov nebolo ani svojvoľné, ani neohľaduplné a už vôbec o možnom presahu nemohli vedieť vopred.
Takého hodnotenie skutočností a ich modifikácia je podľa názoru žalobcov absolútne neprípustná.
Vzhľadom na skutočnosť, že strany sporu mali dobré vzťahy, je len ťažko možné uveriť tomu, že dobre
vychádzajúci si susedia by odmietali udeliť súhlas, navyše, za stavu, že žľab odvádza vodu lepšie
ako v minulosti a chráni tak aj rodinný dom žalovaných. Svedkyňa D. vedome zavádzala a uvádzala

nepravdy, s cieľom pomôcť žalovaným v spore. Súd prvej inštancie túto výpoveď žiadnym spôsobom
nehodnotil, iba ju jednoducho prevzal a považoval za pravdivú, hoci skutočnosti vyplývajúce z verejných
zdrojov nasvedčujú práve opaku. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, ktorý je priam až
účelovo hodnotený v neprospech žalobcov, pričom predmetný dvojitý meter pri hodnotení dôkazov ainých skutočností je neprípustným a ničím neodôvodnený. Ďalej uviedli, že súd prvej inštancie dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne posúdil, ak dospel k tomu záveru, že presah je
možné odstrániť (zložením celej polovice strechy). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že presah je

možné odstrániť tak, že sa celá polovica strechy demontuje a bude sa musieť následne použiť nová,
nakoľko pôvodná bude znefunkčnená a nebude môcť plniť účel, na ktorý je určená. Tieto práce by trvali
2 - 3 dni. Ak by v tomto čase pršalo, mohlo by dôjsť aj k poškodeniu vybavenia a zariadenia domácnosti,
na čo žalobcovia počas konania poukázali. Záver súdu, že žalobcovia by neboli odstraňovaním strechy
neprimerane dotknutí, je nesprávny a priam účelovo hodnotený v ich neprospech. Súd prvej inštancie

vôbec nehodnotil účelnosť odstránenia stavby, pričom účelnosť sa hodnotí práve s poukazom na ujmu,
ktorá by žalobcom vznikla odstránením strechy a prípadnú ujmu, ktorá vzniká žalovaným tým, že
stavba sa na ich pozemku nachádza. Súd prvej inštancie možnosť odstránenia stavby hodnotil iba
zrejme s prihliadnutím na technickú možnosť odstránenia, resp. objektívnu možnosť odstránenia. Bez
pochybností bolo preukázané, že náklady žalobcov na demontáž, kúpu novej strešnej krytiny a následne
jej montáž by ich finančne zaťažila na sumu viac ako 6.000 eur. Súčasne by mali „otvorenú“ strechu po

dobu najmenej dvoch dní, pričom v poschodí sú práve štyri detské izby, ktoré sú určené pre maloleté
deti žalobcov (a tieto žalobcovia nemôžu užívať, nakoľko táto novo pristavená časť rodinného domu
nie je doposiaľ skolaudovanú). Naproti tomu, žalovaní nie sú absolútne ničím obmedzení v užívaní
ich vlastníckeho práva k pozemku. Aj pri obhliadke bolo zistené, že na pozemku medzi domami sa
dá voľne pohybovať, žalovaní potvrdili, že na pozemku robia bežné udržiavacie práce (napr. upratujú),

pričom presah strechy vo výške 4 metrov im žiadnym spôsobom nebráni pozemok užívať. Účelnosť
odstránenia neoprávnenej stavby v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka je potrebné vždy hodnotiť
objektívne, t. j. s prihliadnutím k všetkým okolnostiam a povahe každého jednotlivého prípadu. Dávajú
do pozornosti, že tvrdené obmedzenie žalovaných vo vzťahu k pozemku je v takej výške, že im to
reálne brániť užívať pozemok ani nemôže. Navyše sa jedná o presah o rozsahu 30 až 33 cm, pričom na

odstránenie tohto presahu by sa vyžadovali náklady u žalobcov vo výške viac ako 6.000 eur, zatiaľ čo
žalovaným žiadna finančná strata nevzniká, a nie sú obmedzení ani v ich vlastníckom práve k pozemku.
Súd prvej inštancie sa týmito skutočnosťami v tomto smere nijak nezaoberal, čím dospel k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci. Nesprávny je tiež záver súdu prvej inštancie, že žalobcovia protiprávne
obmedzili žalovaných vo výkone ich vlastníckeho práva k stavbe rodinného domu. Fakt, že rodinný dom

žalovaných je možné zatepliť, vyplýva z predložených dôkazov. Považujú za formalistické posudzovanie
dôkazu - stanoviska autorizovaného stavebného inžiniera B. C. - na ktoré súd neprihliadal pre absenciu
podpisu. Argument o nemožnosti zatepliť bol pritom nosným argumentom žalovaných. Dôkazmi však
bolo preukázané, že zateplenie možné je, avšak žalovaní o neho nemajú záujem, pretože žalobcovia aj v
minulosti navrhovali, že zateplenie rodinného domu žalovaných zabezpečenia a zaplatia. Tieto tvrdenia

neboli rozporované. Tiež sa javí účelové to, že žalovaní s vedomím úzkeho priestoru medzi domami
rodinný dom kúpili a v súčasnosti im úzky priestor prekáža. Tiež považujú za neprávny postup súdu prvej
inštancie, kedy súd bez ďalšieho považoval za pravdivé svedecké výpovede svedkov A. D. a manželov
L.. Súd obsah týchto výpovedí žiadnym spôsobom nehodnotil, inak by nemohol dôjsť k záveru o ich
prijateľnosti. Majú za to, že je nespochybniteľné, že o predmete konania komunikovali so žalovanými,

ktorí ich inštruovali ohľadom výpovede. Záverom namietali, že súd prvej inštancie sa nijak nevyporiadal
s nimi udávanými rozhodnutiami v podobných právnych veciach. Súd prvej inštancie tým, že vôbec
nereagoval na udávanú súdnu prax, vrátane rozhodnutí NS SR, porušil právo na spravodlivý proces
žalobcov. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcov navrhli, aby odvolací
súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, vzhľadom k tomu,
že je vo výroku vecne správny. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k

správnym skutkovým zisteniam a na ich základe následne aj k správnemu rozhodnutiu vo veci samej.
Skutkové zistenia, o ktoré súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie, majú základ v dokazovaní, ktoré
bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností pre správne
posúdenie neopodstatnenosti a nedôvodnosti uplatneného nároku na zriadenie vecného bremena. Súd
prvej inštancie vec správne posúdil aj po právnej stránke. Odvolanie podané proti rozsudku súdu prvej

inštancie považujú za nedôvodné a neopodstatnené; odvolanie žalobcov neobsahuje takú argumentáciu
a také dôvody, ktoré by relevantným spôsobom spochybňovali vecnú správnosť rozsudku súdu prvej
inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že žalovaní nedali súhlas
so zriadením stavby žalobcov s presahom strechy tejto stavby na pozemok žalovaných. Faktom je,že nikdy, žiadnou formou a žiadnym spôsobom (ani písomne, ani ústne a ani konkludentne) nedali
súhlas s presahom strechy domu žalobcov na pozemok žalovaných. Práve naopak, žalovaní presah
strechy domu žalobcov od začiatku (od jej zhotovenia) namietali. Žalobcovia nepravdivo a účelovo

poukazujú na svoju údajnú dobromyseľnosť. V súvislosti s ňou je však práve naopak potrebné uviesť,
že žalobcovia od začiatku vedeli, že ich strecha, tak ako ju zriadili, presahuje na pozemok žalovaných.
Podstatný je pritom fakt neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva žalovaných, o ktorom žalobcovia
od začiatku vedeli. Snaha žalobcov vysvetľovať a legitimizovať ich vlastné protiprávne konanie údajným
anepreukázanýmsúhlasomžalovanýchjeúčelová.Súdprvejinštanciedospelksprávnemuskutkovému

zisteniu, že presah strechy domu žalobcov na pozemok žalovaných je možné odstrániť, teda strechu
domu žalobcov je možné skrátiť na úroveň hranice medzi pozemkom žalobcov a pozemkom žalovaných,
a pritom zároveň dodržať stavebné povolenie a schválený projekt rekonštrukcie rodinného domu
žalobcov. Presah strechy domu žalobcov na pozemok žalovaných je možné odstrániť tak, že stavba
žalobcov zostane v plnom rozsahu zachovaná a užívaniaschopná. Presah strechy domu žalobcov
reálne obmedzuje žalovaných vo výkone ich vlastníckeho práva a tento presah odstrániť je možné.

Náklady žalobcov na odstránenie tohto presahu a ich výška sú už z princípu irelevantné. Relevantný je
protiprávny stav a reálna možnosť jeho odstránenia. Žalobcovia, ktorí zákon porušili, a to tak v rovine
občiansko-právnej, ako aj v rovine stavebno-právnej, si predsa nemôžu úspešne nárokovať zachovanie
a legalizáciu tohto nimi spôsobeného protiprávneho stavu na úkor žalovaných, do ktorých vlastníckeho
práva zasiahli neoprávnene a ktorých výkon vlastníckeho práva reálne obmedzujú. Odstránenie presahu

strechy žalobcov je zákonné, spravodlivé, správne a účelné riešenie uvedenej situácie. Je to tak aj z
hľadiska spôsobu odstránenia tohto presahu, ku ktorému boli v konaní produkované viaceré dôkazy.
Náklady na odstránenie presahu strechy nie sú ekonomickou ujmou na strane žalobcov, sú to náklady,
ktoré je nevyhnutné vynaložiť na odstránenie nimi spôsobeného protiprávneho stavu, pričom tieto
náklady logicky a správne má znášať ten, koho konaním protiprávny stav vznikol. Nepravdivosť a

účelovosť tvrdení žalobcov o ekonomickej ujme na ich strane a neprimeranosti nákladov na odstránenie
presahu ich strechy sa jasne ukazuje vo svetle iného ich tvrdenia z podaného odvolania, a síce tvrdenia,
že žalobcovia navrhovali, že zabezpečia a zaplatia zateplenie rodinného domu žalovaných. Znamená
to, že vynaloženie nákladov na zateplenie cudzieho domu by žalobcom nevadilo a vadí im vynaloženie
nákladov na uvedenie svojho domu do súladu s projektom? Žalobcovia v tejto veci používajú účelové

a navzájom protirečivé argumenty. Podstatné tiež je, že v konaní nebola preukázaná žiadna objektívne
daná skutočnosť, ktorá by mala odstráneniu neoprávneného presahu strechy domu žalobcov brániť.
Odstránenie presahu strechy na doteraz neskolaudovanej stavbe, a tým aj uvedenie stavby do súladu s
projektovou dokumentáciou a stavebným povolením, je jediné korektné riešenie. Je to totiž nevyhnutné
aj na to, aby žalobcovia mohli stavbu svojho domu skolaudovať. Bez odstránenia protiprávneho presahu

strechy vydanie kolaudačného rozhodnutia možné nie je. Reálne obmedzenie výkonu vlastníckeho
práva žalovaných k stavbe ich domu je ďalším podstatným dôvodom na odstránenie presahu strechy
domu žalobcov na. pozemok žalovaných, resp. na zamietnutie žaloby o zriadenie vecného bremena.
Súd prvej inštancie sa vo svojom právnom posúdení neodchýlil od hľadísk relevantných pre rozhodnutie
o usporiadaní vzájomného právneho vzťahu medzi vlastníkom neoprávnenej stavby a vlastníkom

pozemku, do ktorého neoprávnená stavba zasahuje. Tieto hľadiská súd prvej inštancie na konkrétne a
špecifické okolnosti tejto veci aplikoval správne. Pokiaľ iné súdy v iných konaniach žalobe o zriadenie
vecného bremena vyhoveli, neznamená to, že jej mal súd vyhovieť aj v tomto konaní. Skutková situácia
a podstatné okolnosti v tomto prípade nie sú rovnaké ako v prípadoch iných súdnych rozhodnutí, na
ktoré žalobcovia poukazovali.

4. Žalobcovia v 1. a 2. rade v následnom písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu žalovaných
uviedli, že predovšetkým nie je správne zistenie súdu prvej inštancie, že žalovaní neudelili súhlas s
presahom strechy žalobcov. Prejavenie súhlasu zo strany žalovaných je v tejto veci nepochybné, čo súd
prvej inštancie nedôsledne vyhodnotil. Je vylúčené uvažovať o tom, že žalobcovia nemali súhlas, keď

to opakovane potvrdil klampiar, ktorý strechu žalobcov montoval a výslovne sa v priestupkovom konaní
vyjadril, že žalovaný Gajdoš súhlas dal, a rovnako v tomto konaní uviedol, že voči prácam nenamietal,
keď stál na vlastnej streche. Nepriamym dôkazom je tiež pasivita žalovaných, ktorí sa síce sťažujú,
ako sú veľmi „obmedzení“ vo výkone ich práv, avšak ochrany sa nikdy nedomáhali, ani po tom, čo boli
stavebným úradom vyzvaní na podanie žaloby. Na vyššie uvedenom nemôže nič zmeniť ani výpoveď

svedkyne A. D., k vierohodnosti ktorej sa už žalobcovia vyjadrili v podanom odvolaní. Napokon, keby aj
malo byť pravdivé tvrdenie, že žalovaná sa zmienila svedkyni o tom, že jej presah vadí, tento prejav vôle
sa k žalobcom nijako nedostal, práve naopak, v čase montáže strechy (ako aj viac ako rok od montáže
strechy) žalovaní nemali žiadny problém, dokonca s presahom strechy súhlasili. Dodatočné popieranieudelenia súhlasu a jeho odvolávanie potom nemôže mať vplyv na to, že strecha bola od počiatku
namontovaná so súhlasom žalovaných. Žalobcovia teda v čase, kedy sa strecha montovala, konali v
súlade s Občianskym zákonníkom, nakoľko disponovali súhlasom žalovaných. Na tento právny úkon sa

pritom nevyžadujú žiadne špecifické formálne náležitosti, takže mohol byť udelený aj ústne, dokonca aj
konkludentne. Naďalej považujú za nesprávny aj názor žalovaných o tom, že strechu možno (účelne)
odstrániť, čo preukázali v konaní pred súdom prvej inštancie relevantnými dôkazmi (výpoveď klampiara
I. D., ktorý sa špecializuje na montáž špecifickej krytiny Lindab Click, oficiálne firemné inštruktážne video
od výrobcu, prehraté na pojednávaní o špecifickom spôsobe montáže strešnej krytiny Lindab Click,

vyjadrenie od výrobcu strešnej krytiny). Žalovaní v konaní neprodukovali žiadny taký dôkaz, ktorým by
preukázali, že užívanie ich pozemku je v dôsledku presahu strechy obmedzené alebo znemožnené.
Neuviedli jedinú skutočnosť, ktorá by sa týkala toho, že im je bránené v užívaní pozemku alebo, že tento
je možné užívať iba obmedzene, či s ťažkosťami pre presah strechy. Tvrdenia žalovaných o tom, že
sú obmedzení vo výkone ich vlastníckeho práva zostali nielen nepreukázané, ale najmä nepravdivé,
lebo pozemok užívať mohli vždy rovnako, či sa na danom mieste presah strechy nachádzal v minulosti

alebo v súčasnosti, alebo keby tam aj vôbec nie je. Možnosť užívať pozemok sa nijak nezmení. Žalovaní
počas konania nepredložili jediný dôkaz o tom, aká ujma im vzniká tým, že nad časťou ich pozemku
je vo výške 4 metrov časť strechy žalobcov. Naproti tomu, žalobcovia preukázali, že odstránenie časti
strechy by znamenalo zásah do ich majetkovej sféry v rozsahu najmenej 6 000 eur. Pri posúdení
účelnosť odstránenia stavby je preto potrebné rozlišovať nie medzi tým, či ekonomická ujma žalobcov je

porovnateľná s nákladmi na súdny spor, ale či a v akom pomere je k ekonomickej ujme, ktorú by utrpela
alebo trpí druhá strana. Súčasne je potrebné prihliadať na to, že aká časť neoprávnenej stavby a za aké
náklady má byť odstránená. Tieto skutočnosti nedostatočne vyhodnotil súd prvej inštancie a rovnako
ich nesprávne hodnotia aj žalovaní v ich písomnom vyjadrení k odvolaniu. Ak žalobcovia montovali
strechu so súhlasom žalovaných, nekonali protiprávne a o obnovovaní či odstránení protiprávneho

stavu nie je možné ani uvažovať, hoci by žalovaní na druhý deň svoj súhlas odvolali. Napokon uviedli,
že predmetom konania podľa ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka je usporiadanie práv a
povinností medzi vlastníkom pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba a vlastníkom neoprávnenej
stavby, teda prípadná nemožnosť zateplenia domu nachádzajúceho sa na tomto pozemku (ktorá bola
bez pochybností vyvrátená) nemá relevanciu pre tento prípad. Existuje tu hrubý nepomer v nemožnosti

užívať 100 m2 rodinného domu (horné poschodie), ktorý nemôžu pre presah strechy o rozsahu 33 cm
skolaudovať. Zriadením vecného bremena, ktoré riešenie je spravodlivé a zákonné, by sa tak dosiahol
stav, kedy by žalobcovia mohli užívať aj hornú časť rodinného domu, kde majú hotové 4 detské izby, a
situácia žalovaných by sa tým nijako nezmenila, túto skutočnosť by nijako nepocítili na ich právach vo
vzťahu k užívaniu pozemku (ako tomu bolo aj doteraz).

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcov,
preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov v 1.
a 2. rade nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správny potvrdiť, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho
i správne právne závery a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil.

6. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou
domáhali zriadenia vecného bremena za náhradu, v zmysle ustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho

zákonníka, spočívajúceho v povinnosti každodobého vlastníka pozemku parcely registra „C“ parc. č.
1792, o výmere 213 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na LV č. XXX pre kat.
úz. G., obec: E., okres: Nitra strpieť presah strechy rodinného domu so súp. č. XX o veľkosti od 33 cm
do 34 cm v celkovej dĺžke 13,70 metrov, ktorý rodinný dom je postavený na pozemku parcely registra
„C“, parc. č. 1793, o výmere 340m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na LV

č. XXX pre kat. úz. G.,, obec: E., okres: Nitra, pričom vecné bremeno je identifikované geometrickým
plánom č. 210/2022, ktorý bol vyhotovený dňa 6.5.2022 B. H. I. a úradne bol overený 19.5.2022 pod č.
D./2022. Dôvodili, že v októbri 2015 postavili strechu na svojom rodinnom dome tak, že jej časť pozdĺž
rodinného domu presahuje na pozemok žalovaných parc. č. 1792. Žalovaní o presahu vedeli, pričom
v roku 2017 tento začali formálne namietať a následne podávať podnety na Mesto Nitra ako stavebný

úrad, aby voči nim začal konanie za porušenie ustanovení stavebného zákona. Na stavebnom úrade
prebieha konanie o odstránení zmeny stavby, resp. o dodatočnom povolení zmeny stavby zrealizovanej
v rozpore s vydaným stavebným povolením. Keďže stavba je neoprávnená, ale odstránenie časti strechyje neprimerané v porovnaní so škodou, ktorú by utrpeli vo vzťahu k povinnosti žalovaných strpieť previs
strechy, je potrebné vyporiadať veci postupom podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý

b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

10. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva

z § 216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je
viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní
sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie
prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť,
ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje.

Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom
rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri
rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote

na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

11. Prejednávajúc podané odvolanie žalobcov, s ohľadom na jeho odvolacie dôvody, dospel odvolací

súd k záveru, že podané odvolanie nebolo spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie napadnutého
rozhodnutia v prospech odvolateľov, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj
správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je vecne správne, čo viedlo odvolací súd k postupu podľa
§ 387 ods. 1 CSP a k jeho potvrdeniu.

12. Pokiaľ žalobcovia argumentovali, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
keď uzavrel, že žalovaní im nedali súhlas s vybudovaním presahu strechy, s takouto argumentáciou
žalobcov sa odvolací súd nestotožňuje, majúc súčasne za to, že súd prvej inštancie správne konštatoval,
že žalovaní nedali žalobcom súhlas na zriadenie strechy v časti jej presahu.

13. Neoprávnenou je taká stavba, ktorá bola postavená na cudzom pozemku bez toho, aby vlastník
stavbymalkjejpostaveniuobčianskoprávneoprávnenie.Podtakýmtooprávnenímtrebarozumieťnajmä
vlastnícke právo, vecné bremeno, obsahom ktorého je právo zriadiť stavbu a obligačné právne úkony,
v rámci ktorých dáva vlastník súhlas na zriadenie stavby na jeho pozemku (napr. nájomná zmluva). Ak
by vlastník stavby právo na stavbu na cudzom pozemku mal, potom nie je dôvod postupovať v zmysle

ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka.

14. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že presah strechy žalobcov je stavbou zriadenou na
pozemku žalovaných neoprávnene. Z obsahu spisu vôbec nevyplýva, že by žalobcovia mali právny
titul, ktorý by im umožňoval zriadiť stavbu na pozemku žalovaných. V kontexte prejednávanej veci by

bol týmto titulom žalovanými (oboma, nielen žalovaným v 1. rade, o ktorom vo svojej argumentácii
pojednávali žalobcovia, s úplnou absenciou argumentácie vo vzťahu k súhlasu žalovanej v 2. rade)
relevantne a preukázateľne udelený súhlas, zakladajúci obligačné právo žalobcov na oprávnenie
postaviť stavbu na ich pozemku. Poukaz žalobcov na výpoveď svedka D. v konaní, resp. na výpoveď
v konaní priestupkovom, s takým výsledkom, že tento svedok, nepočujúc priamo vyjadrenie žalovaného

v 1. rade žalobcovi, uviedol, že žalovaný v 1. rade nenamietal presah strechy, nie je spôsobilé na
ustálenie záveru, že žalobcovia mali preukázateľne daný súhlas zakladajúci ich oprávnenie na realizáciu
stavby na pozemku žalovaných. Podľa názoru odvolacieho súdu, len preukázateľný jednoznačný súhlas
žalovaných by bolo možné považovať za taký, ktorý by zakladal právo žalobcov na stavbu na ichpozemku. Akékoľvek vyjadrenia žalobcov, že žalovaní neprejavili nesúhlas, resp. že takúto stavbu
nenamietali, sú z hľadiska posúdenia ich obligačného oprávnenia vyplývajúceho v danom prípade
z jednoznačného súhlasu žalovaných, bezpredmetné. Žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie

nikdy neuviedli, že dali súhlas, aby časť strechy zasahovala do ich pozemku a rovnako ako podľa názoru
súdu prvej inštancie, ani podľa názoru súdu odvolacieho, takýto súhlas v konaní preukázaný nebol.
Navyše, tak ako už odvolací súd uviedol vyššie, žalobcovia vo vzťahu k udeleniu súhlasu sústredili svoju
pozornosť len na žalovaného v 1. rade, a to napriek tomu, že bezpodielovou spoluvlastníčkou pozemku,
na ktorom je neoprávnená stavba postavená, je i žalovaná v 2. rade, vo vzťahu ku ktorej súhlasu

neodznela žiadna argumentácia. Napokon, už žalobcovia v podanej žalobe označili stavbu - presah
strechy, za stavbu neoprávnenú a svojho uplatneného nároku sa domáhali s poukazom na aplikáciu
ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, a samotná definícia stavby ako stavby neoprávnenej
vylučuje oprávnenie vlastníka stavby na jej realizáciu a potom tvrdenie žalobcov na jednej strane,
že mali súhlas na realizáciu stavby žalovanými, a na strane druhej, označenie stavby ako stavby
neoprávnenej, je v zjavnom logickom a právnom rozpore. Ani skutočnosť, že strany sporu ako susedia

mali dobré vzťahy, nie je dôvodom na akékoľvek konštatovanie toho, že súhlas daný nebol, resp.
na spochybňovanie toho, že by nemal byť udelený. V kontexte takto ustálených záverov odvolacieho
súdu, k tomu, že vo vzťahu k žalovanej v 2. rade neboli ani len tvrdené žiadne právne významné
skutočnosti, ktoré by mali preukazovať jej súhlas so stavbou na ich pozemku je potom poukaz žalobcov
na vyhodnotenie výpovede svedkyne D. bezpredmetný a nič na prijatých záveroch nemeniaci.

15. Rovnako sa odvolací súd nestotožňuje ani s argumentáciou žalobcov o nesprávnych skutkových
zisteniach a následne nesprávnom právnom posúdení súdom prvej inštancie, ktorý konštatoval, že
presah je možné odstrániť. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie starostlivo prihliadol
na všetky aspekty a skutočnosti z hľadiska posudzovania toho, či je neoprávnenú stavbu odstrániť

účelné, pričom správne konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že presah strechy
je možné odstrániť demontovaním strešnej krytiny z polovice strechy, pričom tieto práce, vykonané za
vhodných poveternostných podmienok by boli v trvaní 2 alebo 3 dní. Nie je možné súhlasiť s tvrdením
žalobcov, že by súd možnosť odstránenia presahu strechy vyhodnotil len z hľadiska technickej možnosti
takéhoto postupu. Odvolací súd zhodne s postojom súdu prvej inštancie je toho názoru, že odstránenie

presahujúcej časti strechy predstavuje najúčelnejšie vysporiadanie neoprávnenej stavby zriadenej
na pozemku žalovaných, ktoré primárne umožňuje ochranu spoluvlastníckeho práva žalovaných, na
ktorých pozemku je neoprávnená stavba zriadená, a to bez zásadnej ujmy na strane žalobcov a na
funkčných a hospodárskych vlastnostiach neoprávnenej stavby žalobcov. Je treba si uvedomiť, že
ochrana vlastníckeho práva vlastníka pozemku v prípade neoprávnenej stavby zriadenej na tomto

pozemku by mala byť prioritnou a v takomto kontexte nazerania na vec je potrebné konštatovať aj
to, že ekonomická náročnosť odstránenia neoprávnenej stavby, na ktorú poukazujú žalobcovia ako
na ujmu, nie je z hľadiska ochrany vlastníckych záujmov žalovaných sama o sebe postačujúcou.
Rovnako nemožno považovať za stav, ktorý by sa priečil účelnosti tohto postupu skutočnosť, že
po krátku dobu maximálne 3 dní by žalobcovia mali otvorenú strechu na poschodie so 4 detskými

izbami, pričom ich argument, že tieto izby doposiaľ nemôžu užívať z dôvodu neskolaudovania stavby
nie je namieste, keď stavba je neskolaudovaná z dôvodu, že nebola realizovaná v súlade so
stavebným povolením a projektovou dokumentáciou. Je potrebné sa len stotožniť s názorom súdu
prvej inštancie, že odstránením časti strechy nebudú žalobcovia neprimerane dotknutí, a to tak, že
by uvedené bránilo konštatovaniu účelnosti takéhoto postupu. Na margo potencionálne vynaložených

finančných prostriedkov žalobcov na takýto postup, odvolací súd ešte udáva, že žalobcovia na jednej
strane poukazujú na výšku nákladov, ktoré vynaložia na odstránenie presahu strechy, pričom na
druhej strane je zrejmé, že navrhovali žalovaným, že im zabezpečia zateplenie domu, rozhodne tiež
s nemalými finančnými výdavkami, a teda, pomerujúc uvedené skutočnosti, kde na jednej strane
žalobcovia poukazujú na vysokú výšku finančných nákladov a na druhej strane by boli ochotní ich

dobrovoľne vynaložiť, tieto ich vyjadrenia vo vzájomnej komparácii vyznievajú zmätočne a účelovo.
Ani námietky žalobcov, že nebolo preukázané, že presah strechy by obmedzoval žalovaných vo
výkone ich vlastníckeho práva, predovšetkým v súvislosti s realizáciou stavebných prác zateplenia
domu, nie sú namieste, pretože aj iba čiastočné zriadenie stavby na cudzom pozemku obmedzuje
vlastníka pozemku vo výkone jeho vlastníckeho práva, čo je nesporné i bez toho, že by sa v konaní

vlastník pozemku dostal do situácie, že tohto by zaťažovalo dôkazné bremeno bezpečného preukázania
konkrétneho obmedzenia vlastníckeho práva. Tak, ako už odvolací súd zdôraznil vyššie, prioritnou je
ochrana vlastníckeho práva vlastníka pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba zriadená, pričom i bez
zložitejšieho dokazovania je možné logicky uzavrieť, že pokiaľ je odkvapový systém strechy žalobcovvzdialený od domu žalovaných 195 mm, bez náročných úvah a potreby odborných skúmaní možno
uzavrieť, že uvedené predstavuje obmedzenie vo výkone vlastníckeho práva žalovaných, predovšetkým
v súvislosti so stavebnými prácami. Rovnako nemožno spravodlivo od žalovaných vyžadovať, aby

v prípade, že by súd nekonštatoval potrebu odstránenia neoprávnenej stavby, títo vzhľadom na
vzdialenosť medzi neoprávnenou stavbou žalobcov a ich domom, prijímali neštandardné riešenia
v súvislosti s potencionálnymi stavebnými prácami, pretože potom rovnako nemožno hovoriť o tom, že
by výkon vlastníckych práv strán sporu bol vyvážený v situácii, keď zriadením neoprávnenej stavby na
cudzom pozemku je potrebné primárne sledovať ochranu vlastníckeho práva vlastníka pozemku.

16. S ohľadom na uvedené je potrebné uzavrieť, že súd prvej inštancie na základe zisteného
skutkového stavu prijal správne právne závery, ktoré sú odrazom konkrétnych a špecifických skutkových
zistení v tejto veci, a pokiaľ i súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nereagoval na žalobcami
udávané rozhodnutia iných súdov, vychádzal z konkrétnych a jedinečných okolností tejto veci, ktoré
nemožno paušalizovať. Na margo rozhodnutia KS v Nitre pod sp. zn. 7Co/560/2016, na ktoré žalobcovia

poukázali, odvolací súd udáva, že toto rozhodnutie vychádza z odlišných skutkových okolností veci,
v situácii, keď vlastník pozemku, na ktorom bola zriadená neoprávnená stavba, pozemok vôbec neužíva,
a teda i táto vec bola postavená na odlišných skutkových základoch ako je prejednávaný prípad. Práve
skutkové okolnosti každej prejednávanej veci determinujú následne prijaté právne závery, ktoré nie je
možné generalizovať.

17. S ohľadom na vyššie uvedené, majúc za to, že odvolanie žalobcov je nedôvodné a napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny, odvolací súd tento rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, CSP tak,
že v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).