Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. marec 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2Csp/60/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123322598
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:6123322598.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcu: Ahoj,

a.s., IČO: 48 113 671, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava – Staré Mesto, právne
zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava – Staré Mesto,
proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 9 217,06 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9.217,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 9.217,06 eur od 16.12.2020 do zaplatenia a spolu s úrokom vo výške 5.731,54
eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II.Žalobcovipriznávaprotižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%stým,žeovýške
tohto nároku bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou postúpenou Okresnému súdu Žilina dňa 03.11.2023 domáhal vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8 217,06 € spolu s úrokom, s
úrokom z omeškania a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca, spoločnosť Ahoj, a.s., so sídlom: Dvořákovo námestie

12, 811 02 Bratislava, IČO: 48 113 671, poskytol žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere pod číslom zmluvy XXXXXXXXXX (ďalej aj ako „úverová zmluva“) úver vo výške 10000 €,
ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok.
Úverovázmluvabolauzavretáelektronickyprostriedkamidiaľkovejkomunikácie,tzn.bezjejvyhotovenia
v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami. Pred uzavretím úverovej zmluvy predchodca so
žalovaným uzavreli zmluvu o elektronickej komunikácii, predmetom ktorej je popis spolupráce pri
uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie a na základe ktorej

bol žalovanému pridelený aktivačný a autorizačný kód na účely komunikácie prostriedkami diaľkovej
komunikácie v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej
zmluvy dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Žalobca vyzval
žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia okamžitej
splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek písomnej výzve žalobcu svoj dlh z
titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, žalobca v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej

zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru. Vyhlásenie okamžitej splatnosti pohľadávky
z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 08.12.2020. Nakoľko
žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru dlžnú sumu
nezaplatil, voči žalobcovi sa tak od 16.12.2020 dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolus príslušenstvom. Žalovaný bol vyzvaný právnym zástupcom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy z titulu
nesplateného úveru. Žalovaný záväzok z titulu nesplateného úveru žalobcovi do dňa podania žaloby
nezaplatil. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému dlžnú istinu úveru vo výške 9217,06 €,

spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatil. Zároveň
si žalobca v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré
predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu
celkových nákladov.

3. Na podporu svojich tvrdení predložil súdu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, Dodatok č. 1, Štandardné
európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Súhlasy a vybrané informácie o spracovaní osobných
údajov, KYC Dotazník o klientovi, 3. upomienka – výzva na zaplatenie, Vyhlásenie okamžitej splatnosti
úveru, Doručenky, Prehľad splátok, Výzvu na zaplatenie, E-potvrdenky, .

4. Okresný súd Banská Bystrica vydal v predmetnej veci dňa 13.06.2023 platobný rozkaz, sp. zn.

39Up/928/2023, ktorý sa žalovanému nepodaril doručiť do vlastných rúk (č.l. 32 spisu).

5. Žalobca bola žalovanému doručená s prílohami a poučeniami postupom podľa § 116 ods. 1 a
2 Civilného sporového poriadku, na adresu trvalého pobytu (č. l. 52 rub, 53 spisu). Žalovaný sa k
podanému žalobnému návrhu, ani na základe výzvy podľa § 167 ods. 2 CSP doručenej mu podľa § 111

ods. 3 CSP, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP nevyjadril.

6. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 15.03.2024, na ktorom vec prejednal a vo veci rozhodol
v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili
podaním doručeným súdu dňa 11.03.2024 a zároveň navrhli, aby súd rozhodol vo veci bez ich

účasti. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas, nariadeného termínu
pojednávania sa nezúčastnil a svoje právo vyjadriť sa v konaní a produkovať dôkazy nevyužil.

7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým
materiálom a zistil nižšie uvedený skutkový stav, pričom na vec aplikoval nasledovné ustanovenia

príslušných právnych predpisov:

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov účinnom v rozhodnom čase, t.j. do 16.05.2018 (ďalej aj ako „zákon č. 129/2010“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví
zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová„spotrebiteľskýúver“vpríslušnomgramatickom
tvare.

13. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti definované pod písm. a) až v).14. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 alebo je
v rozpore s písm. b) až g) § 11.

15. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré samá
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

17. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata

pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely
tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou
povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

21. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z.
z. účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky.

22. Zo spisového materiálu súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli

dňa 01.02.2019 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (č.l. 7 spisu), predmetom ktorej bolo poskytnutie
bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 10 000 eur. Zmluvné strany zároveň uzatvorili dňa
24.05.2020 Dodatok č. 1 k zmluve o spotrebiteľskom úvere (č. l. 5 spisu), ktorého predmetom bol odklad
splácania úveru (odklad splátok) a to troch splátok, ktoré mali byť splatné dňa 20.04.2020, 20.05.2020,
20.06.2020.

23. Súd uvedenú zmluvu posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinnom v rozhodnom čase (v
čase jej uzatvorenia). Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá
pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania.

Súd teda dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe zmluvy
uzavretej dňa 24.05.2020 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú
spotrebiteľskú zmluvu.

24. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom

úvere a vzťahuje sa na ňu zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy, podrobil
zmluvu prieskumu, či spĺňa všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 predmetného zákona a teda
či nie je dôvod úver podľa § 11 tohto zákona posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov.25. Po preskúmaní predmetnej zmluvy súd zistil, že zmluva bola uzatvorená v predpísanej forme a
zároveň obsahuje predpísané náležitosti v zmysle § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch.

26. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (č. l. 7 spisu) súd zistil, že obsahom záväzku žalobcu bolo
poskytnúť žalovanému úver vo výške 10 000 eur s mesačnou splátkou 182,30 eur, splatnou k 20-
temu dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.03.2019, s konečnou splatnosťou úveru dňa
20.02.2027 (96 splátok). Výška úrokovej sadzby 16,80 p.a., RPMN 16,80 %, s celkovými nákladmi
spotrebiteľa: 7 500,80 eur a s celkovou čiastkou: 17 500,80 eur.

27. Z Dodatku č. 1 (č. l. 5 spisu) súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli na odklade splácania úveru
(odklad splátok) a to troch splátok, ktoré mali byť splatné dňa 20.04.2020, 20.05.2020, 20.06.2020.
Žalovaný bol v zmysle dodatku povinný zaplatiť prvú splátku úveru po zrealizovaní odkladu splátok
dňa 20.07.2020. S poukazom na uvedené skutočnosti došlo k zmene v dohodnutom počte splátok:
102, poslednej splátky úveru vo výške 138,07 eur, s dátumom splatnosti poslednej splátky: 20.11.2027

a celkovou čiastkou navýšenou o 1 050,54 eur na sumu 18 550,37 eur.

28. Listom zo dňa 26.10.2020 (č. l. 19 spisu) vyzval žalovaného na úhradu omeškaných troch splátok
úveru vo výške 546,90 eur a pre prípad, že nedôjde k úhrade splátky splatnej dňa 20.08.2020 vo výške
182,30 eur v lehote do 25.11.2020, bude žalobca oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Výzva

bola zaslaná na adresu žalovaného uvedenú v zmluve, pričom žalovaný zásielku neprevzal v odbernej
lehote (č.l. 21, 21 rub spisu).

29. Listom zo dňa 25.11.2020 (č.l. 20 spisu) žalobca z dôvodu neuhradeného zostatku úveru
a omeškania s úhradou splátky vo výške 182,30 eur, ktorá bola splatná dňa 20.08.2020 po dobu dlhšiu

ako 3 mesiace, keď žalovaný bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
práva, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Výzva bola zaslaná na adresu žalovaného uvedenú
v zmluve, pričom žalovaný zásielku neprevzal v odbernej lehote (č.l. 22, 22 rub spisu).

30. Súd mal v konaní s poukazom na predložené potvrdenie čerpania na úverovom účte (č. l. 23 spisu)

preukázané, že žalobca celkovo žalovanému poskytol sumu 10 000 eur. Ďalej z predloženej platobnej
histórie(č.l.24rubspisu)vyplýva,žežalovanýcelkomuhradilsumuvovýške2552,20eur,zktorejsuma
1 769,26 eur bola započítaná na zmluvné úroky. Z istiny teda žalovaný uhradil sumu 782,94. Uvedené
skutočnosti žalovaný nenamietal, a tak ich súd s poukazom na § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné.

31. V predmetnom prípade bolo žalobcom tvrdené a preukázané, ktoré skutočnosti neboli v konaní
zo strany žalovaného rozporované, že právny predchodca žalobcu v súlade s uzatvorenými zmluvami
poskytol žalovanému úver, ktorý mal žalovaný zaplatiť v 102 mesačných splátkach vo výške 138,07 eur
mesačne, spolu sumu 18 550,37 eur. Žalobca v konaní uviedol, že zo strany žalovaného bola zaplatená
iba časť dlžnej sumy vo výške 2 552 eur. Žalovaný potom v konaní neprodukoval žiadne tvrdenia či

dôkazy o tom, že by z jeho strany došlo k úhrade dlžnej sumy v celosti či vo vyššom rozsahu, ako
to tvrdil žalobca. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp.
zn. 3 M Cdo 6/2010, podľa ktorého: „Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti
tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného

bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak
napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia
v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité
plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na
povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu

zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú
tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný
(dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali;
pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje
tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena.

Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti
na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti
účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“ S ohľadom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, súdkonštatuje, že žalovaný neuniesol bremeno dôkazu ohľadom preukázania svojho tvrdenia, že dlh z titulu
predmetnej zmluvy o pôžičke uhradil.

32. Zo súdu predloženej výzvy zo dňa 26.10.2020 a z okamžitého zosplatnenia úveru zo dňa 25.11.2020
vyplýva splnenie podmienok podľa § 53 ods. 9, § 565 občianskeho zákonníka pre zosplatnenie úveru,
keď žalobca pristúpil k zosplatneniu po tom, čo žalovaný neuhradil splátku vo výške 182,30 eur, ktorá
bola splatná dňa 20.08.2020 ani v dodatočnej lehote nie kratšej ako 15 dní, keď žalovaný bol zároveň
v čase okamžitého zosplatnenia úveru v omeškaní so zaplatením uvedenej splátky po dobu dlhšiu ako 3

mesiace. Predmetná výzva ako aj okamžité zosplatnenie spĺňajú podmienky kladené pre právne úkony
v zmysle § 37 ods. 1 občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

33. Ku dňu podania návrhu mal žalovaný uhradiť sumu eur, ktorá suma z toho predstavuje dlžnú sumu
úveru 9 217,06 eur (10 000 eur – 782,94 eur). Nakoľko súd zistil, že ku dňu vyhláseniu rozhodnutia zo

strany žalovaného nebol uhradený dlh vo výške 9 217,06 eur, keď žalovaný účinne nepopieral tvrdenia
žalobcu, že dlh v tejto výške zostal neuhradený, súd zaviazal žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo
výške 9 217,06 eur z dôvodu, že návrh považoval v tejto časti s poukazom na predloženú platobnú
históriu (č. l. 23 spisu) za dôvodný.

34. Žalobca si v konaní uplatnil zároveň aj zmluvné úroky a to vo výške 5 731,54 eur. Vo vzťahu
k žalobcom uplatnenému zmluvnému úroku vyčíslenému do maximálnej sumy, na ktorú by mu vznikol
nárok (po odpočítaní čiastočnej úhrady uskutočnenej žalovaným) súd uvádza, že sa v tomto smere
stotožňuje s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozhodnutím zo dňa 16.06.2020 sp.
zn. 5 Cdo 42/2020, podľa ktorého v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok

z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Z kumulovaného
prehľadu právneho predchodcu žalobcu vyplýva, že pri riadnom plnení istiny by žalobcovi náležali
zmluvné úroky celkovo vo výške 7 500,80 eur, keď žalobca v konaní uvádza, že žalovaný na zmluvných
úrokoch uhradil sumu 1 769,26 eur, potom zostatok zmluvného úroku, ktorý by žalovaný pri riadnom
plnení istiny mal uhradiť, bol 5 731,54 eur. Súd na základe návrhu zaviazal žalovaného na úhradu

vyčísleného zmluvného úroku vo výške 5 731,54 eur. Žalobca si v konaní uplatňuje úrok, ktorý mu podľa
príslušnejjudikatúryprináleží,pretojesúdtohonázoru,ženárokžalobcunazaplateniezmluvnéhoúroku
z omeškania je v tomto smere dôvodný.

35. Súd sa v poslednom rade zaoberal žalobcom uplatneným úrokom z omeškania, ktorý si žalobca

uplatnil vo výške 5 % ročne zo sumy 9 217,06 eur (dlžná istina) od 16.12.2020 do zaplatenia, tzn.
odo dňa poskytnutej 7 dňovej lehoty na úhradu omeškaných úverových splátok plynúcu od doručenia
výzvy, ktorú lehotu žalobca dodatočne poskytol žalovanému v okamžitom zosplatnení úveru, t.j.
od 16.12.2020 (lehota 7 dní plynula od 08.12.2020). Je v prvom rade nutné poukázať na odlišný
charakter zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Zmluvné úroky predstavujú odplatu za poskytnutý

úver, keď peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné
povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, preto je logické uvažovať tým smerom,
že nárok na takúto odplatu veriteľovi je nutné priznať. Úroky z omeškania potom predstavujú sankciu za
nesplnenie povinnosti dlžníka splácať úver v lehotách stanovených v zmluve, keď majú dlžníka odradiť
od omeškania pri plnení jeho povinností. Z § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia

vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že je kogentne stanovená iba horná hranica úrokov z omeškania, ktorej
prekročenie nie je prípustné. Žalovaný bol vyzvaný k úhrade dlžných splátok bezodkladne na účet
pôvodného žalobcu a zároveň ho žalobca upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru.
Žalovaný dlžnú sumu neuhradil. zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosť
pohľadávky z úveru. Vyhlásenie okamžitej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej

sumy bolo žalovanému doručené dňa 08.12.2020. Nakoľko žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote
od doručenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatil, voči žalobcovi sa tak od
16.12.2020 dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Vzhľadom na tú
skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania s celým dlhom, súd žalobcovi priznal zákonné úroky,
ktoré si v konaní uplatnil.

36. Súd považuje za nutné zmieniť, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva nemožnosť kumulácie
zmluvných úrokov a úrokov z omeškania a to ani v spotrebiteľských sporoch, a to predovšetkým
s poukazom na odlišnú funkciu uvedených dvoch inštitútov. Pokiaľ súd priznáva žalobcovi zmluvné úrokyvyčíslenévzmluveakocenapeňazí,ktorúbyžalovanýpririadnomplneníplatil,niejemožnékonštatovať
ani neurčitosť zmluvného dojednania pri uzatváraní zmluvy, keď žalovaný vopred vie, aké zmluvné úroky
v každom prípade, aj pri porušení zmluvy, uhradí. Nenastane teda situácia, ktorá by nastala v prípade

žiadania zmluvných úrokov „do zaplatenia“. Žiadanie zaplatenia úrokov z omeškania „do zaplatenia“
potom má oporu v príslušných právnych predpisoch, keď takýto nárok vyplýva z občianskeho zákonníka
a z charakteru uvedeného inštitútu. S poukazom na uvedené skutočnosti súd ustálil, že žalobcovi popri
zmluvnom úroku) náležia tiež úroky z omeškania v čase po zosplatnení úveru. Súd teda ustálil, že nárok
žalobcu aj čo do zaplatenia dlžného úroku z omeškania z neuhradenej istiny je nárok žalobcu dôvodný.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď súd
žalobcovi ako úspešnej strane v konaní priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100
%. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP vyšší
súdny úradník, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.