Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/52/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122207834
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2122207834.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou v právnej veci žalobcu: L. G., X.. X.XX.XXXX,

L. E. XXXX/XX, V., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., so sídlom
Záhradnícka 51, Bratislava, proti žalovanej: H.. C. G., X.. XX.X.XXXX, L. Y. M. XXXX/X, V., zastúpená:
JUDr.MilošChrenko,advokátsosídlomHlavná25,Trnava,ozaplatenie63.378,78eurspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou prostredníctvom splnomocneného zástupcu súdu dňa 6.12.2022

domáhal od žalovanej zaplatenia sumy vo výške 38.312,35 eura titulom náhrady škody a sumy vo výške
25.066,43 eura titulom ušlého zisku.
Uvedeného sa domáhal na tom skutkovom základe, že dňa X.X.XXXX zomrela pani Y. G., ktorá mala
dve deti, a to žalobcu a žalovanú. Žalobca je invalidná osoba, ktorý má diagnostikovanú ťažkú psychickú
poruchu, a ťažko zvládal úmrtie matky, keďže s ňou býval a staral sa o ňu pred smrťou. V dôsledku
svojich zdravotných problémov má hendikep sa socializovať a smrť mamy na neho dopadla o to ťažšie,
keďže mu v týchto veciach pomáhala. Po úmrtí matky žalovaná žalobcu presviedčala, že sa oňho

postará a pomôže mu v živote, a preto mal súhlasiť s tým, že žalovaná nadobudne celé dedičstvo bez
povinnostivyplatiťžalobcuakoustupujúcehodediča.Vzhľadomnauvedenévdedičskomkonaníuzavreli
dohodu, kedy dedičstvo v hodnote 76.624,71 eura obdržala výlučne žalovaná (aktíva 96.871,07 eura
- pasíva 20.246,36 eura bez povinnosti vyplatiť ustupujúceho dediča (žalobcu). Z toho bola hodnota
bytu na ul. E. XX vo výške 84.000,- eur. Dohoda bola schválená uznesením Okresného súdu Trnava zo
dňa 21.11.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 7.12.2019. Žalovaná zo začiatku
dodržala slovo a umožnila žalobcovi bývať v zdedenom byte, ale žiadala od neho platby na úhradu

hypotéky, ktoré žalobca pravidelne uhrádzal od 200,- eur do 500,- eur mesačne (právny titul tohto
nároku je prinajmenšom sporný), vrátane mesačných nákladov na bývanie vo výške 158,04 eura. Dňa
25.10.2022 však žalovaná emailom vyzvala žalobcu, aby sa z bytu vysťahoval, čím si uvedomil, že nie je
všetko v poriadku. Uvedomil si, že tvrdenia žalovanej v čase dedičského konania neboli myslené vážne
a úprimne, pričom danú situáciu chcela žalovaná využiť, aby na úkor žalobcu zvýšila svoj majetkový
obnos.
Má za to, že pri uzatváraní dohody o dedičstve bolo žalovanou využité zlé citové rozpoloženie žalobcu,

jeho menšia sociálna prispôsobivosť, ako aj jeho dôverčivosť a malá znalosť sociálneho a právneho
aspektu praktického života. Využitie uvedeného malo za následok absolútne majetkové obohatenie sa
žalovanej v rozsahu viac ako 70.000,- eur, pričom pokiaľ by nepresviedčala žalobcu, aby sa vzdal svojho
dedičského podielu, patrilo by jej iba 50% z hodnoty dedičstva. Žalovaná týmto využila tieseň žalobcu,jeho psychické rozrušenie spôsobené úmrtím matky (jemu najbližšieho človeka), psychickú chorobu,
ako aj naivitu, a presvedčila ho, aby jej dohodou dedičstvo prenechal. Týmto sa žalovaná dopustila
úžery, ako aj uviedla žalobcu do omylu, čím spôsobila absolútnu neplatnosť dohody o dedičstve.

Keďže ale rozhodnutie vydané na podklade dohody o dedičstve sa v zmysle ustálenej súdnej praxe
nemôže napadnúť určením neplatnosti právneho úkonu (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR SP.
zn. 8Cdo/85/2018), tak žalobca je nútený zvoliť tento procesný postup. Žalovaná svojim protiprávnym
konaním (ktoré bolo aj v hrubom rozpore s dobrými mravmi), v snahe sa obohatiť na úkor žalobcu,
spôsobila v priamej súvislosti žalobcovi škodu, ktorá spočívala v strate majetku, ktorý by získal, keby

sa nedostal do omylu a neuveril žalovanej.
V zmysle uznesenia o dedičstve v dedičskom konaní sa zistilo, že hodnota majetku zosnulej bola
76.624,71 eura. Z toho boli pasíva 20.246,36 eura a aktíva 96.871,- eura. Súčasťou majetku bol aj byt
na ul. E. XX, V., ktorého hodnotu poverená notárka v roku 2019 zistila na 84.000,- eur. Vzhľadom na
skutočnosť, že cena nehnuteľnosti za rok 2020 sa zvýšila o 11,9 %, v roku 2021 o 23,5 % a v roku 2022
(3 kvartál) o 23,3 %, tak sa hodnota identifikovaného bytu navýšila nasledovne: v roku 2020 na 93.996,-

eur (zvýšenie o 9.996,- eur); v roku 2021 na 116.085,06 eura (zvýšenie o 22.089,06 eura); v roku 2022
na 143.132,87 eura (zvýšenie o 27.047,81 eura).
Celkovo sa hodnota špecifikovaného bytu na základe medziročného rastu cien nehnuteľností podľa
údajov z Národnej banky Slovenska zvýšila o 50.132,87 eura.
Vzhľadom na uvedené sa žalobca domáha náhrady škody v pomere 1/2 (patriaci dedičský podiel)

z hodnoty majetku zosnulej, a to vo výške 38.312,35 eura a náhradu škody titulom ušlého zisku
spočívajúceho v náraste hodnoty nehnuteľnosti v pomere 1/2, a to vo výške 25.066,43 eura.

2. Žalovaná sa prostredníctvom splnomocneného zástupcu vyjadrila k žalobe, uviedla, že žalobcom
uplatnené nároky (t.j. ako nárok na náhradu škody, tak i nárok na zaplatenie ušlého zisku) v celom

rozsahu popiera a žalobu považuje za nedôvodnú.
Čo sa týka žalobcom tvrdeného skutkového stavu, ide o skutočnosti skreslené, resp. úplne nepravdivé.
Pravdivými sú len skutkové tvrdenia o tom, že matka zomrela a v rámci konania o dedičstve po nej
ona dedičstvo nadobudla. Všetky ostatné tvrdenia žalobcu o tom, ako žalobcu presviedčala, aby jej
celé dedičstvo prenechal, za čo mu sľubovala starostlivosť a pomoc a ako ho oklamala či zneužila jeho

tieseň, sú nepravdivé a pre ňu osobne urážajúce. Žalobcovi nič nesľubovala ani neponúkala, absolútne
do ničoho ho nenútila a nemohla v ňom vyvolať žiaden omyl. V skutočnosti to bol žalobca, kto sám
uviedol, že dedičstvo nechce, nakoľko zahŕňalo i značné dlhy po matke (vo výške 20.246,36 eura),
ktoré bolo potrebné splatiť a žalobca sa tak nechcel po smrti matky zaťažovať ďalšími administratívnymi
povinnosťami spojenými s uvedenými dlhmi. Preto on sám navrhol, aby celé dedičstvo (t.j. ako majetok,

tak i dlhy) nadobudla ona, s čím napokon súhlasila. Nakoľko matka pred smrťou už vyžadovala osobnú
starostlivosť a v starostlivosti o matku sa striedali, žalobca sa z Bratislavy (kde vtedy býval) v júni 2019,
tesne pred smrťou matky presťahoval do jej bytu. Následne, po skončení dedičského konania žalobcovi
umožnila v byte dočasne zotrvať, a to až do doby, kým nebude mať dokončený byt v L., ktorý v tom
čase chcel kúpiť (k tomu len podotýka, že žalobcovi poskytla pôžičku vo výške 10.895,- eur, aby mohol

splatiť úver na nadobudnutie tohto jeho bytu, pričom túto pôžičku jej dodnes nesplatil). Na žiadosť
žalobcu dokonca súhlasila s tým, že mu spoločne s otcom pomôžu zariadiť byt v L., pričom dohoda
sa týkala zariadenia kuchyne, čo napokon aj spravili. Táto dohoda teda predstavovala ich nezáväzný
prísľub a snahu žalobcovi (bezodplatne) pomôcť zariadiť byt a osamostatniť sa. Tento prísľub pomoci
bol až následný, po skončení dedičského konania. Žalobca jej sám uvádzal, že sa z bytu odsťahuje do

svojho nového bytu v L., akonáhle bude dokončená kuchynská linka a teda byt bude možné užívať. Keď
sa tento byt v máji 2022 dokončil (za výrazného osobného a finančného pričinenia otca), žalobca mal
možnosť sa do tohto svojho bytu presťahovať. Žalobca však stále váhal s presťahovaním a spočiatku
ho nechcela nútiť, iba sporadicky sa pýtala, kedy sa do svojho bytu presťahuje. Keď však prestal platiť
náklady spojené s užívaním bytu, oznámila mu, že už ďalej nesúhlasí, aby v byte býval a vyzvala ho,

aby sa z bytu odsťahoval a keď to neurobil dobrovoľne, podala na súd žalobu na vypratanie. Žalobca až
následne, v reakcii na jej žalobu prišiel s tézou o neplatnej dedičskej dohode a podal túto žalobu.
Žalobca v texte žaloby tvrdí, že dohoda o dedičstve, ktorú spolu uzavreli dňa 21.11.2019, je v zmysle
§ 39a Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, keď využila jeho tieseň a psychické rozrušenie a
dopustila sa úžery. Súčasne tvrdí, že ho pri uzatváraní dohody uviedla do omylu. Následne sa žalobou

domáha náhrady škody a ušlého zisku. Žalobca teda mieša rôznorodé právne inštitúty, ktoré spolu
nesúvisia a jeho nárok tak pôsobí krajne zmätočne.
Žalobca primárne namieta neplatnosť dedičskej dohody ako právneho úkonu. Sám však priznáva, že
neplatnosti tohto právneho úkonu sa vlastne dovolať nemôže. Jednak domáhať sa určenia neplatnostiprávneho úkonu, t.j. určenia právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP možno len v prípade, ak
to výslovne pripúšťa zákon (v tejto súvislosti však žalobca mohol žalovať rovno určenie vlastníckeho
práva. t.j. určenie, či tu právo je podľa § 137 písm. c) CSP). Najmä ale v zmysle ustálenej judikatúry

(napr. uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/85/2018, ktoré sám žalobca uvádza) schválením dohody dedičov
súdom došlo súčasne k rozhodnutiu o jej platnosti, preto spochybňovanie platnosti dohody nemôže
obstáť. Dedičský súd v rámci konania posudzoval i platnosť uzavretej dohody a nakoľko dospel k záveru,
že dohoda je platným právnym úkonom, túto schválil. Preto argumentácia žalobcu o akomkoľvek jeho
ovplyvňovaní či absencii slobody a vážnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu (ktoré by mohli

spôsobiť neplatnosť dohody) neobstojí. Súd totiž schválením tejto dohody súčasne judikoval jej platnosť
a de facto potom i skutočnosť, že dohoda bola uzatvorená slobodne a vážne, určito i zrozumiteľne, nie
v tiesni či pod nátlakom. Skutočnosť, že sa žalobca vzdal svojho dedičského podielu dobrovoľne a bez
akéhokoľvek nátlaku či presviedčania, potvrdzuje i samotné uznesenie o dedičstve. Dané uznesenie
obsahuje vyhlásenia žalobcu, ktorými potvrdzuje, že bol riadne upovedomený o svojom dedičskom
práve, poučený o možnosti dedičstvo odmietnuť, ako i náležitostiach a účinkoch odmietnutia dedičstva

a ďalších svojich právach a povinnostiach týkajúcich sa dedenia. Následne potom s ňou žalobca (z
vlastnej vôle a bez nátlaku) uzatvoril dohodu o vyporiadaní dedičstva, v ktorej trval na tom, že celé
dedičstvo má nadobudnúť ona a súčasne sa teda má postarať i o dlhy, ktoré po matke zostali. Takúto
dohodu následne schválil súd (prostredníctvom notárky E.. Ľ. B. ako súdnej komisárky). Celkom jasne
si spomína, že konajúca notárka E.. B. im všetko veľmi dôkladne a podrobne vysvetlila, pričom sa

opakovane utvrdzovala v tom, či jej vysvetleniu rozumejú, na čo žalobca opakovane uviedol, že rozumie.
Napriek tomu konajúca notárka nežiadala, aby sa vzdali práva podať odvolanie proti uzneseniu a
vysvetlila im, že ak by si vec rozmysleli, majú právo podať proti uzneseniu odvolanie. Až po márnom
uplynutí lehoty na podanie odvolania uznesenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť. Tvrdenia žalobcu,
že ho akokoľvek nútila vzdať sa dedičstva, tlačila na neho alebo akokoľvek ho ovplyvňovala a že dohodu

podpísalvtiesni,podčasovýmčiinýmtlakom,súnielenženepreukázané,aleinepreukázateľné,pretože
sú nepravdivé. Dohoda dedičov je teda platným právnym úkonom a jeho platnosť ani nie je možné
spochybniť, nakoľko o jeho platnosti už právoplatne rozhodol súd.
Obdobné platí pre omyl. Žalobca totiž ďalej argumentuje aj tým, že bol uvedený do omylu a i z
tohto dôvodu je právny úkon neplatný. Akékoľvek uvedenie do omylu popiera. Akýkoľvek omyl pri

uzatváraní dedičskej dohody je vylúčený aj tým, že konajúca notárka žalobcovi dôkladne vysvetlila
jeho práva, procesný postup a dôsledky uzavretia dohody. Napokon rovnako platí, že dovolávať sa
neplatnosti právneho úkonu z dôvodu omylu žalobcu nie je možné, nakoľko tento právny úkon bol súdom
aprobovaný a je teda súdom uznaný za platný.
Napokon (napriek všetkým predchádzajúcim tvrdeniam o neplatnosti právneho úkonu) sa žalobca

domáha náhrady škody. Tvrdí, že žalobca žiaden nárok na náhradu škody nemá, keď nie sú splnené
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu (a to ani jeden z nich).
Primárne sa nazdáva, že žalobca v skutočnosti chcel žalovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak
totiž žalobca tvrdí, že sa na základe neplatného právneho úkonu stala výlučnou vlastníčkou bytu a
súčasne sa nemôže domáhať neplatnosti právneho úkonu, mala sa teda na jeho úkor bezdôvodne

obohatiť, pričom jej obohatenie sa má rovnať hodnote polovice bytu (ako to ostatne aj v texte uvádza).
Žalobca sa však nedomáha zaplatenia hodnoty polovice bytu z titulu bezdôvodného obohatenia, ale
z titulu údajnej škody. Vzťah zo zodpovednosti za škodu však medzi nimi nevznikol, nakoľko nie sú
splnené predpoklady vzniku tohto zodpovednostného vzťahu. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za
škodu podľa doktríny občianskeho hmotného práva sú: 1. protiprávny úkon alebo škodná udalosť, 2.

vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie.
Čo sa týka prvého predpokladu, tento nie je naplnený, nakoľko sa nedopustila žiadneho protiprávneho
konania, ani žiadnu svoju právnu povinnosť neporušila. V konaní o dedičstve fakticky ani nemala žiadnu
povinnosť,ktorúbymohlaporušiť.Prijaladedičstvoauzatvoriladohoduodedičstve,ktorábolaposúdená
ako platná a preto súdom schválená. Žalobca pritom ani jasne neuvádza právnu povinnosť, ktorú v

zmysle zákona mala a ktorú by porušila.
Rovnako nevznikla žalobcovi ani žiadna škoda na majetku. V zmysle platnej dedičskej dohody dedičstvo
(teda nielen aktíva, ale aj pasíva) nadobudla ona. Nakoľko žalobca uzavrel platnú dohodu, v zmysle
ktorej dedičstvo nenadobúda, nemal žiaden nárok na polovicu dedičstva. Teda nejestvuje majetok, na
ktorom by mu vznikla (skutočná) škoda. Ak by za škodu považoval fakt, že sa jeho majetok nezväčšil,

hoci by sa zväčšiť mal, vzhľadom na platnú dohodu sa jeho majetok nemal zväčšiť. Zdôrazňuje, že
toto je dôsledkom slobodného rozhodnutia samotného žalobcu, ktorý s plným vedomím, súc súdom
poučený,dedičstvonenadobudolatohtosadefactovzdal.Nijakoneovplyvnilafakt,žežalobcadedičstvonenadobudol a nenadobudnutie dedičstva, t.j. nezväčšenie majetku žalobcu je len a výlučne dôsledkom
jeho vlastného konania.
S poukazom na uvedené nie je potom splnená ani tretia podmienka, t.j. príčinná súvislosť medzi

protiprávnym konaním a vznikom škody, keď jednak ja som sa žiadneho protiprávneho konania
nedopustila, jednak žalobcovi nevznikla škoda a nenadobudnutie majetku je len dôsledkom jeho
vlastného konania.
Napokon keďže žalobcovi ani žiadna škoda nevznikla, nie je vôbec dôvodné uvažovať o jej zavinení
(neexistujúcej) škody.

S poukazom na uvedené teda žalobcovi žiaden nárok na náhradu škody nevznikol a nemá tak nárok na
zaplatenie sumy 38.312,35 eura titulom škody.
Ako nejestvuje nárok žalobcu na náhradu (skutočnej) škody, o to menej existuje nárok na náhradu
údajného ušlého zisku v sume 25.066,43 eura. Konštrukcia tohto nároku sa javí ako úplne nelogická až
absurdná, nemajúca oporu v zákone ani v skutkovom stave. Odmysliac od faktu, že žalobca ušlý zisk
uplatňuje ako samostatný nárok, odlišne od škody (v zmysle § 442 ods. 1 OZ ušlý zisk je tiež škodou)

o žiadnom ušlom zisku nemožno hovoriť. Ušlý zisk je zväčšenie (rozmnoženie) existujúceho majetku
poškodeného, ku ktorému nedošlo v dôsledku protiprávneho konania škodcu. Žiadne protiprávne
konanie nevykonala a žalobca žiadny majetok nemal, ktorý by sa mohol rozmnožiť. I tento (samostatne
uplatnený) nárok žalobcu je potrebné zamietnuť.
S poukazom na uvedené má za to, že žaloba je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami strán sporu, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a to Uznesením Okresného súdu v Trnave 11D/90/2019-73, Dnot 108/2019, výsluchom
žalovanej.

4. Žalovaná pred súdom uviedla, že sa nestotožňuje a úplne odmieta vyjadrenia žalobcu, nejakú
lesť alebo omyl alebo klamstvo nevykonala, nijakým spôsobom neiniciovala akúkoľvek zmenu jeho
rozhodnutia v dedičskom konaní, bolo to jeho vlastné, slobodné a iniciatívne rozhodnutie, s ktorým ju
on oboznámil a ona ho rešpektovala.
Mama zomrela v júli 2019 a dedičské konanie bolo koncom novembra 2019, s bratom komunikovali

normálne, brat - žalobca zostal žiť v byte po mame, pretože sa tam presťahoval v júni 2019, asi dva
týždnepredsmrťoumatky,ostaltambývať,lebonechcelísťspäťdoprenájmudoL.aonatoakceptovala.
V súvislosti s dedičským konaním s ním komunikovala iba v tom, že ho informovala, kedy je dátum
dedičského konania, dohadovali sa ako tam pôjdu, že tam pôjdu spolu a on jej oznámil, že sa všetkého
vzdáva. Vedela čo je predmetom dedičského konania a pokiaľ vie, tak to bolo aj písané v predvolaní,

aký je majetok, aké to dedičstvo vlastne je, predtým komunikovala s notárkou, ona ju požiadala, aby
identifikovala majetok ich matky. Určite aj žalobca mal o tom vedomosť, predpokladá, že z toho, že mu
rozprávala o tom, čo rozprávala a čo preukázala notárke. Žalobca neuvádzal žiadne dôvody prečo sa
vzdáva dedičstva, iba jej asertívne oznamoval, že to jednoducho nechce a že sa toho vzdáva, tak isto
ako to povedal aj pani notárke na dedičskom konaní.

Čo sa týka zdravotného stavu žalobcu, bol kompenzovaný natoľko, že bol schopný sa i z L. presťahovať
do V. a podieľať sa s ňou na starostlivosti o matku, ktorá bola v terminálnom štádiu ochorenia, čo bolo tri
týždne pred jej smrťou, keď sa takto spoločne o ňu starali. Vtedy ho považovala za kompenzovaného a
to aj nasledujúcich niekoľko rokov po tom, pokiaľ neprišlo k týmto sporom. Má vedomosť o tom, aká mu
bola diagnostikovaná duševná porucha, čo užíval a ako sa liečil o tom vedomosť nemá. Záväzky, ktoré

sa zdedili v dedičskom konaní aj dlh voči Tatrabanke vo výške 12.169,63 eur a 8.076,73 eura hradila
ona sama. So žalobcom sa po dedičskom konaní dohodli, že bude splácať pôžičku, ktorú dostal od
mami vo výške 10.895,- eur, na ktorú si mama zobrala hypotéku vo výške 13.000,- eur, ona (žalovaná)
túto hypotéku splatila vo výške 12.169,63 eura, tak ako je to uvedené v uznesení v dedičskom konaní,
bola to pôžička, ktorú brat splácal mame, sám sa k tomu prihlásil a zaviazal sa, že to bude splácať jej

(žalovanej) a tak aj konal.
Pri zariaďovaní bytu bratovi nepomáhala, jedine čo na základe jeho požiadavky zohnala bol výrobca
kuchyne, ktorého odmietol. Konzultoval s ňou keď si niečo kupoval. Žiadnu dohodu o zaopatrovaní
neuzavreli.
5. Z Uznesenia Okresného súdu Trnava prostredníctvom notárky JUDr. Ľ. B. 11D/90/2019, Dnot

108/2019 zo dňa 21.11.2019 súd zistil, že v konaní o dedičstve po poručiteľke Y. G. bola určená
všeobecná hodnota majetku 96.871,07 eura; výška dlhov 20.246,36 eura; čistá hodnota dedičstva
76.624,71eura.Vkonaníbolaschválenádohodadedičovovyporiadanídedičstvatak,ževšetokmajetok
(nehnuteľnostivkat.územíV.;bežnéúčty;osobnémotorovévozidlo;nákladnévozidlo;obchodnýpodiel)nadobudla C. G. - dcéra poručiteľky, bez povinnosti peňažnej výplaty ustupujúcemu spoludedičovi L. G.
- synovi poručiteľky.
Proti rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia. Rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 7.12.2019.

6. V danej veci sa žalobca domáhal náhrady škody a ušlého zisku, keď mal za to, že žalovaná využila
jeho tieseň, jeho psychické rozrušenie spôsobené úmrtím matky, psychickú chorobu, ako aj naivitu a
presvedčila ho, aby jej dohodou prenechal dedičstvo po matke v snahe sa obohatiť na úkor žalobcu, čím

mu spôsobila škodu, ktorá spočívala v strate majetku, ktorý by inak získal a z dôvodu nárastu hodnoty
nehnuteľností sa žalobca domáhal i ušlého zisku.

7. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 21.11.2019 bola v dedičskom konaní po neb. matke žalobcu
a žalovanej Y. G.Ö. uzavretá dedičská dohoda na základe ktorej nadobudla dedičstvo žalovaná bez
povinnosti výplaty ustupujúcemu spoludedičovi - žalobcovi.

Sporné bolo či žalovaná vyvíjala nátlak resp. použila lesť pri uzavretí dohody v dedičskom konaní, či
uviedla žalobcu do omylu.
Vo veci bola tiež sporná existencia zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovanej za
škodu a existencia ušlého zisku žalobcovi.
Dôkazné bremeno zaťažovalo v predmetnom spore žalobcu.

8. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, v konaní o dedičstve
poverí súd notára, aby vo veci konal a rozhodoval.

Podľa § 203 ods. 1 písm. c) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, súd v uznesení o

dedičstve schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva.

Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá

sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 482 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou

o dedičstve dohodou. (ods. 1) Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.
(ods. 2)

9. Súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
Žalobca v konaní tvrdil, že dohoda o dedičstve je v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka absolútne

neplatná, keď žalovaná využila jeho tieseň a psychické rozrušenie a dopustila sa úžery. Súčasne tvrdil,
že žalovaná ho pri uzatváraní dohody uviedla do omylu. Následne sa však žalobou domáhal náhrady
škody a ušlého zisku.
Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení (§ 161 ods. 1 a § 203 ods. 1 písm. c) Civilného
mimosporového poriadku) predmetné rozhodnutie - dohoda o vyporiadaní dedičstva, je rozhodnutím

súdu v nesporovom konaní. Preto, podľa názoru súdu, nie je namieste domáhať sa neplatnosti takejto
dohody žalobou tak, ako tomu je v tomto prípade, nakoľko v prípade, ak by súd žalobe vyhovel došlo by k
reparácii súdneho rozhodnutia vydaného v dedičskom konaní, čo je neprípustné. Predmetná žaloba totiž
smerovala cez inštitút náhrady škody k vyplateniu žalobcu z predmetu dedičstva z dôvodu neplatnosti
uzavretej dedičskej dohody, ktorú otázku si súd mal v tomto konaní (podľa žalobcu) riešiť ako otázku

predbežnú.
Súd je toho názoru, že ani v prípade preukázania dôvodov pre ktoré považoval žalobca dohodu uzavretú
v konaní o prejednaní dedičstva za neplatnú (tieseň, psychické rozrušenie, uvedenie do omylu) nie
je možné dospieť k záveru, že by dedič, ktorý nadobudol dedičstvo porušil právnu povinnosť, teda,že je splnený jeden zo základných zákonných zodpovednostných predpokladov. V danej veci napokon
uvedené tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná využila jeho tieseň a psychické rozrušenie, uviedla ho do
omylu ani neboli preukázané.

Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že konanie žalovanej bolo aj v hrubom rozpore s dobrými mravmi,
keď súd (prostredníctvom povereného notára ako súdneho komisára) v uznesení o dedičstve schváli
dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom (§ 482 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že notár ako súdny komisár pred schválením dohody
posudzuje či je v súlade so zákonom a či nie je v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade notár

dohodu o vyporiadaní dedičstva schválil.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalobca nevyužil svoje právo podať odvolanie voči
rozhodnutiu v dedičskom konaní (odvolanie bolo prípustné) a napokon súd poukazuje i na skutočnosť,
že predmetnú žalobu podal po viac ako 4-och rokoch od uzavretia dohody.
Čo sa týka nároku na zaplatenie ušlého zisku, v zmysle citovaného ustanovenia § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody;

inak povedané, že v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to
pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Nakoľko v danej veci žalobca nepreukázal vznik, spôsobenie
škody, existenciu majetku, ktorý by sa mohol rozmnožiť, nevznikol mu ani nárok na ušlý zisk.

10. Keďže súd nie je viazaný právnym posúdením žalobcu, zaoberal sa i tým, či na základe tvrdeného

skutkovéhostavuuplatnenýnároknazaplateniesumy38.312,35eura(uplatnenýtitulomnáhradyškody)
a na zaplatenie sumy 25.066,43 eura (uplatnenej titulom ušlého zisku) nepatrí žalobcovi iným titulom,
avšak dospel k záveru, že žalobcovi uplatnený nárok nepatrí ani z iného právneho titulu.

11. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12. Súd nepripustil návrh zástupcu žalobcu na vykonanie dôkazu - vyžiadanie výpisu z účtov z bánk
na preukázanie rozporu konania žalovanej s dobrými mravmi, a to z toho hľadiska, že disponovala
finančnými prostriedkami matky a tieto vybrala pred dedičským konaním a privlastnila si ich bezdôvodne,
keď s poukazom na právny názor súdu uvedený v bode 9. odôvodnenia tohto rozhodnutia, akýkoľvek

výsledok takéhoto dokazovania by nemal žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci.
Súd nevykonal ani dokazovanie navrhované zástupcom žalobcu - výsluch žalobcu, keď žalobca sa
nedostavil na pojednávanie dňa 15.5.2024 bez dôležitého dôvodu (podľa vyjadrenia zástupcu žalobcu
na pojednávaní dňa 3.4.2024 práceneschopnosť žalobcu trvala do dátumu kontroly dňa 30.4.2024)
napriek tomu, že pojednávanie dňa 3.4.2024 bolo odročené za účelom jeho výsluchu. Zástupca žalobcu

na pojednávaní dňa 15.5.2024 ospravedlnil neúčasť žalobcu s odôvodnením, že zdravotné problémy
žalobcu pretrvávajú, uvedené nepreukázal. Súd s poukazom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní
zastúpený advokátom upustil od vykonania tohto dôkazu a to i s poukazom na právny názor súdu
uvedený v bode 9. tohto odôvodnenia.

13. Súd nevyhodnocoval listinné dôkazy - lekárske správy o vyšetreniach, resp. zdravotnom stave
žalobcu, ktoré predložil zástupca žalobcu na preukázanie skutočnosti, že žalobca v čase kedy malo
dôjsť k protiprávnemu konaniu žalovanej bol psychicky chorý, keď súd nedisponuje odbornými znalosti
na posudzovanie zdravotného stavu.

14. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.(ods. 2)

15. Žalovaná bola v konaní plne úspešná preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

16. K žiadosti žalobcu, aby súd v danej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval
ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku (,,Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.“) a to s poukazom na skutočnosť, že žalobca je vzlej finančnej situácii, čo dokladali v súvislosti so žiadosťou o oslobodenie od súdneho poplatku,
zlá finančná situácia ako aj zdravotný stav sa zhoršil do takej miery, že žalobca si podal žiadosť o
dávku v hmotnej núdzi, zatiaľ o tom rozhodnuté nebolo, súd uvádza, že z rozhodnutia tunajšieho

súdu č.k. 19C/52/2022-23 zo dňa 27.1.2023 ktorým súd priznal žalobcovi oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov v rozsahu 50% a na ktoré sa odvolával zástupca žalobcu vyplýva, že žalobca
mal v tom čase pravidelný mesačný príjem vo výške cca 855,85 eur v čistom, pričom tento mesačný
príjem výrazne presahoval sumu životného minima domácnosti žalobcu, ktorá je vo výške 234,42 eur.
Po odpočítaní žalobcom uvedených výdavkov (výdavky spojené s bývaním 78,46 eur, lieky 15,- eur,

hypotéka 220,65 eur) od jeho mesačných príjmov, zostala žalobcovi suma cca 541,74 eur. Súd tiež v
rozhodnutíkonštatoval,žežalobcavlastníbytvL.(zariadenýodmája2022),vktoromnebývaazktorého
mohol dosahovať príjem z prenájmu vo výške minimálne 500,- eur mesačne, ktorú sumu mohol použiť
na tvorbu úspor a ktorého príjmu sa dobrovoľne vzdáva. Súd dospel k záveru, že žalobcu nemožno
považovať za osobu nemajetnú alebo sociálne slabú osobu, u ktorej by boli dané nepriaznivé majetkové
pomery v rozsahu vyžadovanom na priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku. Súd však

zohľadnil výšku súdneho poplatku (3.732,50 eur) a dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu, ktorý
bol uznaný invalidným v rozsahu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70% a preto dospel
k záveru, že úhradu súdnych poplatkov vo výške 50% možno od žalobcu vzhľadom na jeho osobné a
majetkové pomery spravodlivo požadovať.

17.Zástupcažalobcuodôvodňovalaplikáciuustanovenia§257Civilnéhosporovéhoporiadkutým,žeod
rozhodnutia súdu o čiastočnom oslobodení od platenia súdnych poplatkov sa zlá finančná situácia ako
aj zdravotný stav žalobcu zhoršil. Toto tvrdenie však zástupca žalobcu žiadnym spôsobom nepreukázal,
napokon z odôvodnenia rozhodnutia súdu o oslobodení od platenia súdneho poplatku vyplýva, že
finančná situácia žalobcu ani v tom čase nebola zlá (ako to tvrdí zástupca žalobcu), jeho príjem bol

855,85 eur v čistom.
V čase rozhodnutia súdu v predmetnej veci dňa 15.5.2024 nebol preukázaný iný príjem žalobcu ani
priznanie štátnej dávky žalobcovi.
Preto má súd za to, že v danej veci nie sú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali nepriznanie náhrady trov procesne úspešnej žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.