Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/115/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7921204338
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7921204338.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu

JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Antónie Kandravej, v právnej veci povinného z vyživovacej povinnosti
Q. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom I., Q. XXX, zastúpeného JUDr. Viktóriou Hajduovou, advokátkou so
sídlom M.R.Štefánika 3197/32, Trebišov a oprávneného z vyživovacej povinnosti A. Q., nar. XX.X.XXXX,
bytom S.. K. XXXX/XX, I., zastúpeného Mgr. Martinom Černákom, advokátom so sídlom Zochova 5,
Bratislava, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trebišov, č.k.
16Pc/52/2021 -373 zo dňa 16.08.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je návrh plnoletého dieťaťa na zvýšenie výživného.

2. Okresný súd Trebišov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
cit.:

„I. Mení uznesenie Okresného súdu Trebišov č.k. 15Pc/24/2018-93 zo dňa 8.8.2018 vo výroku o

výživnom tak, že Q. Q., nar. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu Bc.A. Q., nar. XX.X.XXXX,
sumou 250 Eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám Bc.A. Q., počnúc od 16.2.2022.

II. Dlžné výživné za obdobie od 16.2.2022 do 16.8.2023 vo výške 1846,43 Eur súd povoľuje Q. Q.,
nar. 28.5.1962 splácať v 150 Eur mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty
výhody splátok.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd vychádzal zo zisteného skutočného stavu, podľa ktorého osoba oprávnená z výživného je
študentom dennej formy štúdia Fakulty manažmentu T. S. v O.. Svojej matke prispieva na úhradu
poplatkov spojených s bývaním sumou 100 Eur mesačne, ide o miesto jeho trvalého bydliska, kde sa
zdržiava niekoľko dní v mesiaci. Má zhoršený zdravotný stav, trpí panickou poruchou, pravidelne užíva
lieky V., U., L. a doplnky výživy J., magnéziové preparáty, vitamín D. Od 11.10.2022 sa mu zvýšili

náklady na ubytovanie v mieste štúdia vzhľadom na to, že sa mu nepodarilo získať ubytovanie na
školskom internáte v O.. Náklady na zabezpečenie ubytovania v súvislosti s vysokoškolským štúdiom sa
tak pre oprávneného zvýšili zo sumy 98 Eur na sumu 230 Eur mesačne. Z rozhodnutia T. S. v O. zo dňa
14.11.2022 súd zistil, že A. Q. bola uložená povinnosť zaplatiť školné za akademický rok 2022/2023 vovýške 1050 Eur, a to z dôvodu prekročenia štandardnej dĺžky štúdia podľa § 92 ods. 6 Zákona o vysokých
školách. Oprávnený z výživného popri štúdiu pracuje na základe dohôd o brigádnickej práci študenta
pre spoločnosti S. O. W., s.r.o., Q. F. W., s.r.o., H. Y. W., s.r.o.. Povinný z vyživovacej povinnosti je

zamestnancom B. I., jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od 11/2021 do 2/2023 je vo výške
783,81 €. V rovnakom období mu boli vyplatené cestovné náhrady v celkovej výške 9.694,42 ( mesačný
priemer 605 €).

4. Na základe zisteného skutočného stavu mal súd za preukázané, že na základe takto zisteného

skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že návrh oprávneného na zvýšenia výživného je
dôvodný, a preto mu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal povinného k zvýšeným platbám výživného
v sume 250€ počnúc dňom podania návrhu, t.j. od 16.2.2022. Súd vychádzal z odôvodnených
potrieb oprávneného ako aj z príjmových a majetkových pomerov na strane povinného. Vykonaným
dokazovaním súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach povinného prispievať na výživu
plnoletého syna sumou 250€ mesačne. Vzhľadom na výšku dlžnej sumy súd povolil povinnému splácať

zameškané výživné v 150 Eur mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty
výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

5. Proti výrokom I., II rozsudku podal odvolanie otec v zmysle § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP. Navrhol,

aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutých častiach zmenil a znížil výživné v zmysle jeho pôvodného
návrhu. V odvolaní ďalej uviedol, že súd neprihliadol na to, že oprávnený z výživného mal v mesiaci
marec 2023 príjem od troch zamestnávateľov a jeho príjem sa pohyboval v priemere okolo 1066,14€,
čo je viac ako minimálna mzda. Ma za to, že je v rozpore s dobrými mravmi priznanie výživného na
plnoletého, ktorý si výživu zabezpečuje z vlastných zdrojov. Matka oprávneného synovi nijako na výživu

neprispieva ba práve naopak, bolo preukázané, že sám oprávnený prispieva práve matke sumou 100,-
€ mesačne, pretože je nezamestnaná. Oprávnený už dávno nadobudol schopnosť sám sa živiť, o čom
svedčí výška jeho príjmu, množstvo času ktoré venuje práci, a ktoré venuje štúdiu. Súd nezohľadnil
zmenu pomerov na strane osoby povinnej, i keď v priebehu konania povinný svoje pomery viackrát
dokladoval a zmena pomerov na jeho strane nenastala len vo zvýšení jeho príjmu, ale najmä výdavkovej

časti.

6. Oprávnený z výživného vo svojom písomnom vyjadrení navrhol rozsudok v jeho napadnutých častiach
potvrdiť ako vecne správny.

7. Ďalšie vyjadrenie predniesla osoba povinná z výživného v odvolacej duplike, bez zmeny odvolacieho
návrhu.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.

1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je vecne správne.

9. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho

rozhodnutím stotožňuje. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal
a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne
uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej
inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s

potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na
relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v
sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS
SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolaciehosúdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

10. Ako to vyplýva z obsahu preskúmavaného spisu, rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k.
16Pc/52/2021-155 zo dňa 15.7.2022 súd zamietol návrh osoby z výživného na zníženie výživného
aj návrh oprávneného z výživného na zvýšenie výživného. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
č.k. 7Co/18/2022-179 zo dňa 13.2.2023 odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom výroku o zmietnutí
návrhu na zvýšenie výživného a v nadväzujúcom výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Predmetom konania je teda nárok
osoby oprávnenej z výživného na zvýšenie výživného, o nároku na zníženie výživného bolo právoplatne
rozhodnuté.
11. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že súd vzhľadom na podstatnú zmenu pomerov
od posledného súdneho rozhodnutia z roku 2018 zvýšil výživné zo strany osoby povinnej z výživného
zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne. V čase poslednej súdnej úpravy bol povinný

z výživného zamestnancom W. s.r.o., B. nad I.. Z opisu mzdového listu za obdobie 1-12/2018 súd zistil,
že mu bola zamestnávateľom vyplatená suma 16.323,38 € ( z toho suma 8894,87 € boli cestovné
náhrady). Oprávnený bol študentom X. ročníka F. v I.. Podstatnú zmenu pomerov súd vzhliadol na strane
opravného, ktorý od poslednej súdnej úpravy bol študentom strednej školy v mieste svojho bydliska,
zatiaľčovčasepodanianávrhunazvýšenievýživnéhoještudentomvysokejškolysmiestomštúdiavO..

Oprávnenému z vyživovacej povinnosti sa vekom a nástupom na vysokoškolské štúdium výrazne zvýšili
náklady na zabezpečovania základných hmotných potrieb ako bývanie, strava, hygiena, šatstvo, obuv,
potrieb súvisiacich s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania, rozvojom záujmov, prípravou na budúce
povolanie, ale i kultúrnych potrieb, či starostlivosťou o zdravie.

12. Povinný z výživného vo svojom odvolaní namieta, že súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného
zobral do úvahy len zmenu pomerov na strane navrhovateľa, neprihliadol na zmenu pomerov na strane
povinného, ktorá na jeho strane nastala v dôsledku zvýšenia výdavkov. Ako to vyplýva z obsahu spisu,
otec ako osoba povinná z výživného v čase predchádzajúcej súdnej úpravy pracoval v spoločnosti
W., s.r.o. a v súčasnosti pracuje v spoločnosti B. I., s.r.o. Z lustrácie v sociálnej poisťovni vyplýva, že

výška vymeriavacieho základu v čase predchádzajúcej súdnej úpravy sa podstatne neodlišuje od výšky
vymeriavacieho základu, ktorý povinný dosahuje na súčasnej pracovnej pozícii. Na oboch pracovných
pozíciách bol povinný okrem platu poberateľom aj cestovných náhrad. Nie je preto možné na jeho strane
skonštatovať na rozdiel od oprávneného podstatnú zmenu pomerov, akú má na mysli § 78 Zákona o
rodine, ktorá by bola relevantná pre záver o zmene pomerov na jeho strane.

13. Povinný z výživného vo svojom odvolaní namieta, že oprávnený z výživného pracuje u
viacerých zamestnávateľov a dosahuje v niektorých časových obdobiach kumulovaný príjem vo výške
presahujúcej 1.000 Eur mesačne Z toho teda vyplýva záver, že je schopný sám sa živiť napriek tomu,
že študuje na vysokej škole. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že oprávnený z výživného študuje

na vysokej škole vo forme denného štúdia. Podľa § 60, ods. 2 Zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých
školách, denná forma štúdia je organizovaná tak, že štúdium podľa odporúčaného študijného plánu
zodpovedá v závislosti od študijného programu z hľadiska časovej náročnosti práci študenta v rozsahu
1500 až 1800 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti.
Už len na základe rozsahu časovej náročnosti denného štúdia je zrejmé, že nie je v možnostiach a

schopnostiach dosahovať pravidelný príjem zo zamestnania. Účelom dohody o brigádnickej činnosti
študenta je umožniť študentovi vykonávať príležitostnú prácu popri štúdiu. Vzhľadom na jej obmedzený
rozsah ( 20 hodín priemerne týždenne max. na dobu 12 mesiacov) nemôže nahrádzať prácu v trvalom
pracovnompomere.Vychádzajúczuvedenéhojepotrebnéuzavrieť,žeštudentpoprištúdiumámožnosť
v limitovanej forme v prípade, ak má záujem a vie si zorganizovať plnenie svojich školských povinností,

dosahovať príjem z brigádnickej činnosti, a tým si zvýšiť svoj životný štandard, použiť takto získané
peňažné prostriedky na úhradu časti nákladov spojených so štúdiom, prípadne si kumulovať takto
získané peňažné prostriedky pre použitie po ukončení štúdia. V žiadnom prípade nie je možné mať
za to, že príjem dieťaťa z brigády má nahrádzať zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorú voči nemu má
povinný rodič. Do doby trvania vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu (už aj plnoletému) sa považuje aj

štúdium ako sústavná príprava na povolanie na strednej a vysokej škole, nadstavbové štúdium. Pritom
štúdium musí mať znaky „sústavnosti a cieľavedomosti“ (uznesenie ÚS ČR zo dňa 25. 3. 2014, sp.
zn. IV. ÚS 1247/13). Je nesporné, že povinný z výživného je študentom dennej formy vysokoškolského
štúdia. Odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej akceptovaním výkladu súdu,že do príjmov dieťaťa je potrebné zahrnúť finančné prostriedky získané jeho vlastným pričinením,
prípadne vo forme sociálnej dávky by mohlo dochádzať až k takým absurdným situáciám, že otec by
bol súdom prakticky zbavený povinnosti platiť výživné s odôvodnením, že potreby dieťaťa sú v plnom

rozsahu uspokojené. ( porovnaj napr. Nález ÚS ČR II.ÚS 3113/10 z 21. 4. 2011). Je potrebné zdôrazniť,
že navrhovateľ sa denným štúdiom na vysokej škole pripravuje na budúce povolanie a teda nemá
schopnosť sa sám živiť, je odkázaný na výživné zo strany rodičov, ktorí sa majú na jeho výžive podieľať
podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Aj v obdobiach, kedy mal navrhovateľ
kumulovaný príjem z brigády od viacerých zamestnávateľov platí, že tento príjem je nepravidelný,

rozsahom a časovo limitovaný.

14. Odvolací súd pri prieskume vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia skúmal primeranosť
určeného výživného s ohľadom na zákonné kritéria, predpokladané ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine.
V jeho zmysle by výživné malo reflektovať odôvodnené potreby dieťaťa , tiež možnosti, schopnosti a
majetkové pomery povinného rodiča.

15. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že povinný z výživného dosahuje príjem 783,81 €
zozamestnaniaasúmuvyplácané cestovnénáhradyvpriemernejmesačnejvýške 605€.Odvolacísúd
sa vo vzťahu k odôvodneniu priznanej výšky výživného v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu
prvej inštancie, na ktoré poukazuje. Nad rámec uvedeného, bez vplyvu na skutkové závery súdu prvej

inštancie, odvolací súd dáva do pozornosti materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky -
Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom tzv. tabuľkové výživné, ktoré je uverejnené na https://
www.justice.gov.sk/agenda-ministerstva/rodinnopravna-agenda/. V kontexte uplatnených odvolacích
námietok odvolací súd uvádza, že tabuľkové výživné je prostriedkom štandardizácie rozhodovacej
činnostisúdov,vždyvšaklensodporúčacímcharakterom.Jehovytvoreniejevosvojejpodstateanalýzou

rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach. Zákonná úprava pre aplikáciu tabuľkového
výživného nie je dôvodná, keďže nemá záväzný charakter, zároveň nahrádza aktivitu, ktorý by inak
musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej
činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne. Životnej etape dieťaťa
vysoká škola, veku dieťaťa XX a viac rokov veku oprávneného prislúcha pri existencii ďalšej vyživovacej

povinností štandardne 20 % z čistého príjmu povinného rodiča. Pri zistenom príjme otca vo výške
priemerne 1.388,- eur mesačne v čistom činí výživné v prepočte 18 % z čistého príjmu povinného rodiča,
čo je výživné nižšie, ako výživné určované štandardne súdmi v obdobných prípadoch. Berúc do úvahy
skutočnosť, že otec cestovné náhrady, ktoré sú mu vyplácané sčasti spotrebuje, je však táto nižšia
výška odôvodnená. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne ustálil výšku príjmu otca ako

osoby povinnej z výživného, oprávnené výdavky navrhovateľa a určil výživné vo výške, ktorá zodpovedá
zákonným kritériám a rozhodovacej činnosti súdov v obdobných prípadoch.

16. Ani ďalšie odvolacie námietky otca nemajú vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny

postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

17. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne
nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa

§ 55 CMP.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).