Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. apríl 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 62Cb/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121546233
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tadeáš Kertys

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6121546233.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Tadeášom Kertysom, v právnej veci

žalobcu: EKO - podnik verejnoprospešných služieb, so sídlom Halašova 20, 832 90 Bratislava, IČO:
00 491 870, právne zast.: RASLEGAL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 855 561,
proti žalovanému: PRESSBURG CITY s.r.o., so sídlom Smrečianska 3592/6, 831 01 Bratislava, IČO:
50 414 038, o obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu na obnovu konania z a m i e t a .

II. Návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

29Up/1319/2021 zo dňa 06.09.2021 z a m i e t a .

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný sa podanou žalobou o obnovu konania domáhal toho, aby súd povolil obnovu konania
vedeného pod sp. zn. 29Up/1319/2021, a aby zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 29Up/1319/2021 zo dňa 06.09.2021 a po prejednaní veci žalobu v celom rozsahu zamietol
a priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z obsahu žaloby vyplýva, že sa

domáhal obnovy konania podľa § 397 písm. a) a c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku. Ďalej uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica dňa 06.09.2021 vydal platobný rozkaz sp.
zn. 29Up/1319/2021, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 9566,09
eur spolu s príslušenstvom. Predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
08.10.2021 a na jeho základe je vedená exekúcia. Žalovaný sa o platobnom rozkaze mal dozvedieť dňa
09.11.2022, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Poukázal na to, že sa objavili skutočnosti
a dôkazy, ktoré bez jeho viny nehol použiť v pôvodnom konaní, nakoľko o nich nemali vedomosť, a preto

podal žalobu na obnovu konania, ktorou platobný rozkaz napáda v celom rozsahu. Žalovaný je toho
názoru,ževkonanísp.zn.29Up/1319/2021nebolisplnenépredpokladynavydanieplatobnéhorozkazu,
keď platobný rozkaz bol vydaný bez akéhokoľvek osvedčenia existencie pohľadávky žalobcu. Bol
vydaný bez preukázania skutkových tvrdení a bez predloženia relevantných dôkazov. Tvrdenia uvedené
v žalobe na podklade ktorej bol platobný rozkaz vydaný považuje za vyfabudolvané a nepravdivé. Dňa
15.11.2021 žalovaný získal nové dôkazy, vyjadrenie A. B. C., ako certifikovaného orgánu pre montáž,
opravu, údržbu elektrických zariadení a revíziu elektrických zariadení, ktoré bolo predložené v rámci

trestného konania žalobcu, ako oznamovateľa vo veci odberu elektrickej energie vedenej na ORPZ
Bratislava III, ktoré je spôsobilé preukázať, že údajná pohľadávka žalobcu nebola vyčíslená správne
a nie je dôvodná. Ďalej uviedol, že žalovaný nemal vedomosť o tom, či bolo jeho spoločnosti vyhovené
žiadosti o poskytnutie dotácie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na úhradu nájomného.Na základe opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR došlo v súvislosti s pandémiou ochorenia
Covid 19 k uzavretiu prevádzok, avšak žalovaný ani po čiastočnom uvoľnení opatrení nebol schopný
užívať predmet nájmu z dôvodu nespustenia vzduchotechniky zo strany žalobcu počas mesiacov máj

a jún. Na uvedené sa viackrát odvolávali a dopytovali a počas mesiacov júl, august a september 2020
prevádzkoval len terasu s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti. Žalobca nezabezpečil nápravu
vzduchotechniky, pričom jej stav nebol spôsobilý na užívanie prevádzky, za čo niesol zodpovednosť
žalobca. Žalobca nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1 zákona č, 116/1990 Zb., čo bránilo
užívať predmet nájmu. Na základe uvedeného žalovaný uviedol, že jeho návrhu na obnovu konania

považuje za dôvodný. V závere svojho podania zároveň uviedol, že žiada o odloženie vykonateľnosti
platobného rozkazu podľa § 412 ods. 1 CSP.

2. Na základe výzvy súdu, podal žalobca k podanej žalobe žalovaného na obnovu konania vyjadrenie,
v ktorom uviedol, že podanú žalobu, ako aj návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu považuje
za nedôvodný a navrhol súdu zamietnuť tak žalobu ako aj návrh žalovaného a priznať žalobcovi nárok na

náhradu trov konania. Podľa názoru žalobcu podaná žaloba nespĺňa zákonom požadované náležitosti.
Poukázal na to, že žalovaný sa snaží obnoviť upomínacie konanie zavŕšené platobným rozkazom,
čo však nie je možné. Žalovaný si mýli procesné štádia, neorientuje sa v procesnom práve a jeho
snaha o zmarenie exekúcie je zmätočná. Z obsahu podanej žaloby je zrejmé, že žalovaný sa nesnaží
namietať vydanie platobného rozkazu ale naopak brojiť proti nemu a zrejme simuluje len podanie

oneskoreného odporu. K žalovaným namietanému doručeniu platobného rozkazu žalobca dodáva, že
uvedené už principiálne vylučuje existenciu dôvodov na obnovu konania. Uvedené len potvrdzuje,
že žalobca zanedbal svoje povinnosti. Každá právnická osoba je zodpovedná za aktuálnosť údajov
ohľadom adresy sídla, ktorú má vo verejných registroch. V zmysle jednotlivých ustanovení Civilného
sporového poriadku a zákona o e-Govermente súd zásadne neskúma, či si adresát – právnická osoba

ireálneprečítalaobchoddoručovanýchpísomností.Zelektronickéhosúdnehospisuvyplýva,žezásielka
s platobným rozkazom bola odoslaná zo súdu dňa 06.09.2021 a účinky doručenia nastali najneskôr dňa
22.09.2021, keďže si žalovaný platobný rozkaz neprevzal v odbernej lehote. Pokiaľ bola elektronická
správa zasielaná žalovaného do jeho aktivovanej elektronickej schránky do vlastných rúk a ten si
ju v úložnej 15-dňovej lehote neprečítal, márnym uplynutím tejto lehoty sa písomnosť považuje za

doručenú. Platobný rozkaz bol podľa žalobcu riadne správoplatnený a preto je argumentácia žalovaného
o údajnom nedoručení platobného rozkazu irelevantná a nepravdivá Žalovaný ako dôvod obnovy
konania vymedzuje odkazom na § 397 písm. a) CSP, avšak žalobca má za to, že žalobcom popísaný
skutkový stav nemožno subsumovať pod uvedený dôvod, ako ani pod žiaden iný dôvod pre obnovu
konania. Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu podrobne rozanalyzoval vymáhané nároky,

pričom žalobca tam vysvetlil, že ide o nároky po znížení o jednotlivé pandemické dotácie a zľavy, ktoré
žalobcovi prislúchajú. Z uvedeného žalobcovi nie je zrejmé z čoho žalovaný čerpá presvedčenie, že
mu nebolo oznámené poskytnutie ním namietaných zliav. Žalobca má za to, že ide o účelové tvrdenie,
ktoré nie je predpokladom na vydanie platobného rozkazu a nie je spôsobilé vyvolať obnovu konania.
V súvislosti s tým, žalobca poukázal na to, že žalovaný sa mohol pre zistenie stavu spracovania štátnych

dotácií informovať priamo na Ministerstve hospodárstva SR, nakoľko v kompetencii žalobcu nie je
rozhodovať o vyhovení, resp. nevyhovení takýchto žiadostí. . K predloženému listinnému dôkazu
uviedol, že ak by aj malo mať akýkoľvek vplyv pre priaznivejšie rozhodnutie pre žalovaného vo veci,
čo nemá žalobca ho objektívne mohol predložiť už v rámci upomínacieho konania. Z obsahu žaloby
nie je zrejmé, prečo ho žalovaný nemohol predložiť už v rámci pôvodného konania s prihliadnutím

na to, že lehota na podanie odporu mu plynula do dňa 08.10.2021. Z obsahu časového priebeh
okolností je zrejmé, že nejde o nový dôkaz ale len o účelové tvrdenie. Žalobca dodal, že obsah
tohto vyjadrenia bol zohľadnený už pri spracovaní žaloby a fakturácií. Je výlučne procesnou sankciou
žalobcu, pokiaľ v rámci upomínacieho konania nevynaložil žiadnu aktivitu k podaniu odporu. Samotný
listinný dôkaz reviduje výlučne len formálne pochybenie pri odpise dát z príslušných meračov a nemá

vplyv na vymáhané nároky, pričom jeho obsah bol pri vystavení nezaplatených faktúr zohľadnený
o čom má žalovaný vedomosť, nakoľko o nedoplatkoch spoločne komunikovali prostredníctvom mailu.
K námietke žalovaného o nemožnosti užívať predmet nájmu má žalobca za to, že uvedené skutočnosti
mal predostrieť a preukázať v prípadnom odpore a nie v rámci konania o obnove, čo považuje
za neprípustné. Zvolená argumentácia je s ohľadom na inštitút využitia mimoriadnych opravných

prostriedkov irelevantná. Žalobca aj napriek uvedenému dodal, že tieto tvrdenia popiera a má za to,
že svoje povinnosti vyplývajúce zo záväzkového vzťahu si plnil riadne a včas. Žalovaný nepreukázal
dôvodnosť podanej žaloby, nepredložil relevantné podklady na základe ktorých by prípadné rozhodnutie
v obnovenom konaní malo pre žalovaného predstavovať priaznivejšie rozhodnutie. Žalovaný uviedol,že v obnovenom konaní preukáže, že žalobca nemá nárok na vymáhanú pohľadávku, v reakcii na
uvedené žalobca odkázal na § 406 CSP podľa ktorého bolo potrebné jednotlivé dôkazy koncentrovať už
do podanej žaloby o obnovu konania a nečakať na prípadné povolenie obnovy konania. Žalovaný okrem

uvedeného v podanej žalobe neuviedol v akom rozsahu napáda platobný rozkaz, urobil to až v doplnení
žaloby, avšak žalovaný bol povinný rozsah, ako i dôvody v rámci preukázania podmienok pre obnovu
konania mal substancovať výlučne v rámci lehoty na podanie žaloby na obnovu konania a preto by súd
na doplnenie nemal prihliadať. Vo vzťahu k návrhu na odklad vykonateľnosti žaloba uviedol, že súd môže
odložiť vykonateľnosť len na návrh za predpokladu existencie dôvodov osobitného zreteľa. Žalovaný

neuviedol akékoľvek dôvody, pre ktoré by mal súd vyhovieť jeho návrhu a preto žalobca navrhol súdu
aby tento návrh zamietol.

3. Žalovaný v replike uviedol, že má za to, že platobný rozkaz možno napadnúť návrhom na obnovu
konania. Platobným rozkazom sa rozumejú všetky platobné rozkazy, teda aj ten vydaný v upomínacom
konaní. Z povahy rozkazného konania ako skráteného konania, v ktorom súd nevykonáva dokazovanie,

vyplýva, že dôvodom obnovy konania prichádzajú do úvahy prípady, keď neboli splnené predpodklady
pre jeho vydanie a k jeho vydaniu došlo v dôsledku trestného činu sudcu, alebo sa objavili skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré žalovaný bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pretože
o nich nevedel, a z toho dôvodu nepodal odpor. Dôvodom obnovy konania sú dôkazy, ktoré existovali už
v čase vydania rozhodnutia napádaného návrhom na obnovu konania, ako aj dôkazy, ktoré síce vznikli

neskôr, ale súd z nich môže zistiť skutočnosti významné a závažné pre rozhodnutie vo veci samej.
Žalovaný má za to, že preukázal dôvodnosť obnovy konania, nakoľko sa objavili skutočnosti a dôkazy,
ktoré bez jeho viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pretože o nich nevedel.

4.Vduplikežalobcavskratkeuviedol,žereplikažalovanéhoneobsahuježiadnuargumentáciuaodkázal

na svoje skoršie vyjadrenie.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.04.2024, ktorého sa zúčastnil len žalobca. Dňa
25.03.2024 bolo do elektronickej schránky súdu doručené podanie žalovaného, ktorý súd požiadal
o ospravedlnenie z nariadeného termínu pojednávania z dôvodu, že sa zdržiava dlhšiu dobu v zahraničí

zo zdravotných a rodinných dôvodov. Z obsahu podania žalovaného má súd za to, že jeho predmetom
bola len žiadosť o ospravedlnenie žalovaného, teda predmetom nebola aj žiadosť o odročenie termínu
pojednávania. Súd v reakcii na uvedené poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo
345/2012, podľa ktorého strana sporu musí výslovne žiadať o odročenie termínu pojednávania, nakoľko
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní bez žiadosti o odročenie termínu pojednávania nemožno

považovať za žiadosť o odročenie termínu pojednávania. S prihliadnutím na uvedené preto súd na
pojednávaní rozhodol podľa § 180 CSP tak, že pojednával v neprítomnosti žalovaného.

6. Zástupca žalobcu na pojednávaní odkázal v celosti na naše písomné vyjadrenia s tým, že žalobu
považuje za nedôvodnú a návrh na obnovu konania navrhol zamietnuť. Žalobu vníma ako účelový

krok zo strany žalovaného, ktorý sa snažil využiť priebeh tohto konania na zastavenie exekučného
konania, potom čo v exekučnom konaní, ktoré sa vedie na základe vydaného platobného rozkazu, mu
návrh na zastavenie konania súd právoplatne zamietol. Tento prestal javiť záujem o toto konanie, je
pasívny. Žalovaný nepreukázal splnenie podmienok pre nariadenie obnovy konania, nepreukázal akým
spôsobom by údajný, neskôr zabezpečený dôkaz mohol pre neho privodiť priaznivejšie postavenie

v pôvodnom upomínacom konaní. Nepreukázal ani, že tento dôkaz nebolo možné použiť skôr, naopak
v upomínacom konaní bol pasívny a túto pasivitu sa snaží sanovať dodatočne, čo aj vyplýva z obsahu
jeho návrhu na povolenie obnovy konania. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu na obnovu konania
zamietnuť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Podľa § 397 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CSP“) proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu
na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu
sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru,že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva
alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým
zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie

alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného
predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte
Európskej únie.
8. Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané.

9. Podľa § 403 ods. 1, 2 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia.

10. Podľa § 411 ods. 1 CSP; Rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.

11. Podľa § 414 CSP, Ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu
konania povolí alebo zamietne.

12. V konaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v súdnom spise
predloženými stranami počas konania. Zo strany žalovaného bolo predložené doplnenie stanoviska vo
veci kontroly odberného miesta pre reštauráciu D. zo dňa 17.03.2021. Zo strany žalobcu boli predložené
žaloba zo dňa 16.08.2021, výpis z elektronického súdneho spisu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 29Up/1319/2021, mailová správa adresovaná žalovanému zo dňa 24.09.2020 a 25.09.2020,

mailová správa adresovaná žalovanému zo dňa 05.10.2020,výzva na zaplatenie zo dňa 25.09.2020,
poverenie zo dňa 01.01.2018, ako aj obsah súdneho spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
29Up/1319/2021.

13. Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok slúži k tomu, aby mohol byť za určitých

zákonom stanovených podmienok znovu prejednaný právoplatne skončený spor, alebo iná právna vec,
teda ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, pre ktoré pôvodné rozhodnutie vo veci samej z
hľadiska správnosti a úplnosti skutkových zistení a skutkových záverov nemôže obstáť. Dosiahnutie
nápravy prostredníctvom obnovy konania je možné v prípade ak nebol skutkový stav v pôvodnom
konaní zistený úplne alebo správne. Žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy

prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu
týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné
prostriedky. Vecná nesprávnosť rozhodnutia napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom
zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 397 CSP. Jedným z predpokladov procesnej
prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd je existencia skutočností, rozhodnutí

alebo dôkazov, ktoré ten kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. V oboch
prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten,
kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka nie

je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto
navrhujeobnovukonania,oichexistenciivedelamalajdostatokpodkladovpotrebnýchnaichoznačenie
anasplneniesvojejdôkaznejpovinnosti,avšakvpôvodnomkonaníniminenavrholvykonaťdokazovanie
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 98/2011 zo dňa 11.08.2011).

14. Nový dôkaz je spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je ním možné preukázať právne
spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre navrhovateľa obnovy
(v tomto prípade žalovaného) priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ktorý bez svojej viny nemohol použiť
v pôvodnom konaní. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len
možnosť označiť dôkaz, ale aj nemožnosť predložiť ho účastníkom konania. Je predpokladom obnovy

konania podľa § 397 CSP, aby dôkazy, ktoré tu v dobe pôvodného rozhodovania už existovali, nemohol
účastník bez svojej viny použiť.15. Žalovaný ako dôvod prípustnosti žaloby na obnovu konania uviedol dôvod vymedzený v § 397 písm.
a) CSP, podľa ktorého je proti právoplatnému rozhodnutiu prípustná žaloba
na obnovu konania ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu

pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť
v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci a zároveň podľa §
397 písm. c) CSP, podľa ktorého bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu
sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní. Uvedené skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy žalobca videl v tom, že dňa 15.11.2021 získal nové dôkazy, vyjadrenie A. B.

C., ako certifikovaného orgánu pre montáž, opravu, údržbu elektrických zariadení a revíziu elektrických
zariadení, ktoré má byť spôsobilé preukázať, že pohľadávka žalobcu bola vyčíslená nesprávne. Po
oboznámení sa s predmetným listinným dôkazom súd konštatuje, že ide o vyjadrenie datované dňom
17.03.2021. Sám žalovaný v žalobe uviedol, že ide o dôkaz, ktorý bol predložený v rámci trestného
konania žalovaného ako oznamovateľa vo veci odberu elektrickej energie. Ďalej z obsahu predmetného
doplnenia vyjadrenia vyplýva, že podľa pečiatky bolo predložené príslušnému orgánu policajného zboru

dňa 23.03.2021. Žalovaný tvrdil že sa o vydanom platobnom rozkaze mal dozvedieť až po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie. Z časovej chronológie konania, ktorého obnovy sa žalovaný domáha
sp. zn. 29Up/1319/2021 vyplýva, že platobný rozkaz bol súdom vydaný dňa 06.09.2021, bol doručený
žalovanému uplynutím lehoty na jeho prevzatie dňa 22.09.2021 a právoplatnosť a vykonateľnosť
nadobudol dňa 08.10.2021. Platobný rozkaz spolu so žalobou bol žalovanému zo strany súdu riadne

doručený do elektronickej schránky žalovaného podľa § 32 ods. 5 zákona o e-Govermente, kedy sa
elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronický dokumentov považuje za doručenú dňom,
hodinou, minútou a sekundou uvedenými na doručenke, alebo márnym uplynutím úložnej lehoty, podľa
toho čo nastane skôr a to aj vtedy ak sa adresát o tom nedozvedel. Aj keď žalovaný v tomto prípade
predložil listinný dôkaz, ktorý preukázateľne existoval v dobe pôvodného rozhodovania, avšak žiadnym

spôsobom neuviedol, z akého dôvodu ho bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní na
svoju obranu, keď zo súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že platobný rozkaz mu bol riadne doručený
do elektronickej schránky. Správne žalobca konštatoval, že od 01.07.2017 majú subjekty zapísané
v Obchodnom registri povinne aktivovanú elektronickú schránku pre doručovanie. S prihliadnutím na
ustanovenie § 32 ods. 5 zákona o e-Govermente sa správa doručovaná do elektronickej schránky

subjektu, ktorý ju má povinne aktivovanú považuje za doručenú uplynutím úložnej lehoty bez ohľadu
na to, či sa o nej adresát dozvedel. Na základe uvedeného má súd za to, že žalovaný z vlastného
rozhodnutianevyužilsvojeprávopodaťvzákonomstanovenejlehoteodpor,napriekriadnemudoručeniu
platobného rozkazu do jeho elektronickej schránky.

16. S prihliadnutím na uvedenú chronológiu pôvodného konania, ktorého obnovy sa žalovaný domáha,
ako aj datovanie samotného listinného dôkazu, ktorý v konaní predložil má súd za to, že žalovaný
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by uvedený dôkaz nemohol použiť v pôvodnom konaní bez svojho
zavinenia. Nepreukázal žiadnu prekážku, ktorá by mu prípadne bránila podať odpor a uplatniť v ňom
skutkové tvrdenia a dôkazy uplatnené v žalobe na obnovu konania. Okrem uvedeného neuviedol ani

žiadne iné skutočnosti, ktorými by zdôvodnil nemožnosť využitia predloženého listinného dôkazu, najmä
aj s prihliadnutím na to, že sám uviedol, že ide o doplnenie vyjadrenia orgánu, ktorý bol predložený
v trestnom konaní, ktoré bolo začaté na základe jeho oznámenia. Zároveň nezdôvodnil ani to, z akých
dôvodov, by jeho prípadné vykonanie malo za následok priaznivejšie rozhodnutie v obnovenom konaní,
respektíve, či uvedené doplnenie už bolo alebo nebolo zohľadnené v podanej žalobe a vydanom

platobnom rozkaze.

17. Žalobné námietky poukazujúce na to, že v pôvodnom konaní neboli splnené základné predpoklady
pre vydanie platobného rozkazu a ten mal byť vydaný bez preukázania skutkových tvrdení a bez
predloženia relevantných dôkazných prostriedkov súd vyhodnotil ako nedôvodné. S prihliadnutím

na vyššie uvedenú charakteristiku obnovy konania uvedenú v bode 13 tohto rozhodnutia, kde súd
konštatoval, že žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri
právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy. Absencia predpokladov pre vydanie
platobného rozkazu by predstavovala práve pochybenia súdu pri právnom posúdení alebo nesprávnosť
procesnej povahy, a preto mal a mohol žalovaný tieto skutočnosti namietať podaním odporu, ktorý však

v konaní pre svoju pasivitu nepodal. Ostatné námietky týkajúce sa nevedomosti o tom, či bolo vyhovené
jeho žiadostiam o poskytnutí dotácií od Ministerstva hospodárstva SR na úhradu nájomného a námietky
týkajúce sa nemožnosti využívania predmetu nájmu, ktoré neboli z jeho strany podložené žiadnymi
relevantnými dôkazmi, nepredstavujú skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by bolo možné subsumovaťpod zákonom predpokladané dôvody pre nariadenie obnovy konania. V reakcii na vyššie uvedené
súd dodáva, že procesná zodpovednosť za zistenie a preukázanie skutkového stavu slúžiaceho ako
podklad pre rozhodnutie vo veci (vydanie platobného rozkazu) je predovšetkým na sporových stranách,

ktoré sú povinné produkovať rozhodujúce skutkové tvrdenia a označovať dôkazy, ktoré nimi uvedené
skutkové okolnosti preukazujú. Súd v konaní o návrhu na obnovu konania musí prihliadať aj na to,
prečo strana konania, hoci v opačnom procesnom postavení, v pôvodnom konaní povinnosť tvrdenia
a dôkaznú povinnosť neplnila. Pokiaľ strana zo svojej viny určitú skutočnosť neuplatnila, a teda nedbala
na ochranu svojich práv v pôvodnom konaní, nemôže súd v konaní o žalobe na obnovu konania

konštatovať, že žaloba je dôvodná a že žalobca splnil podmienky pre nariadenie obnovy konania
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/96/2008 zo dňa 29. 09. 2009).
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nepodanie odporu zo strany žalovaného je potrebné považovať
zajehovlastnérozhodnutiespôsobenéjehokonaní,respektívenekonaním,nakoľkozlistinnýchdôkazov
v spojení s § 32 ods. 5 zákona o e-Govermente vyplýva, že platobný rozkaz mu bol riadne doručený.
Okrem uvedeného zo žalobných námietok nevyplývajú žiadne dôvody, pre ktoré nemohol tvrdenia

uvedené v žalobe na obnovu konania uplatniť aj v pôvodnom konaní a s prihliadnutím na predložený
listinný dôkaz žiadne dôvod, ktorý by mu bránil ho uplatniť v pôvodnom konaní v rámci prípadného
podania odporu. Preto má súd za to, že nevyužitie práva podať odpor zo strany žalovaného bolo jeho
rozhodnutím, následky ktorého, hoc nepriaznivé, nemôže súd odstraňovať prostredníctvom nariadenia
obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Z obsahu podaní vyplýva, že žalovaný musel

mať vedomosť o uvedených skutočnostiach a dôkazoch v čase vedenia pôvodného konania, pričom
v prípade ak by neostal nečinný, by mu zabezpečili priestor pre ďalšie konanie a dokazovanie pred
príslušným súdom. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu ku skutočnosti, či ním
uplatňované skutočnosti a predložené dôkazy nemohol bez svojej viny uplatniť v pôvodnom konaní.

18. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu obnovy konania podľa § 397 pism. c) CSP súd dodáva, že
žalovaný uplatnený dôvod nepodložil žiadnymi skutočnosťami ani dôkazmi. Zo zákonného ustanovenia
nevyplýva jednoznačne, že sudca, iný subjekt konania, či iná osoba zúčastnená na konaní musí byť za
trestný čin, v dôsledku ktorého došlo k rozhodnutiu v neprospech strany sporu aj právoplatne odsúdená,
avšak v praxi by išlo o veľmi zriedkavé prípady (napríklad v prípade zániku trestnosti činu, premlčanie

trestného stíhania a pod.). Predpokladom na povolenie obnovy konania podľa tohto ustanovenia je
preukázaniepríčinnej súvislostimedzitrestnýmčinomzákonomvymedzenýchsubjektovanepriaznivým
rozhodnutím pre stranu sporu. Žalovaný uvedené žiadnym spôsobom nepreukázal, ani netvrdil. Súd
preto má za to, že v danom prípade nie sú splnené predpoklady na nariadenie obnovy konania ani podľa
§ 397 písm. a) ani c) CSP, a preto podanú žalobu zamietol.

19. Z dôvodu, že súd žalobu na obnovu konania zamietol, tak zamietol aj návrh žalovaného na odklad
vykonateľnosti platobného rozkazu. K uvedenému pristúpil zároveň z dôvodu, že žalovaný predmetný
návrh na odklad vykonateľnosti neodôvodnil žiadnymi nie to ešte relevantnými skutočnosťami.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP; O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 262 ods. 2 CSP; O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP; Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

V tomto prípade bol žalobca v konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu súd priznal nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude následne rozhodnuté samostatným
uznesením vydaným VSÚ.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiusmeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.